EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli10. 6. 2016

COM(2016) 376 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o poskytovaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám v roku 2015

{SWD(2016) 192 final}

OBSAH

1.    Úvod    

2.    Súvislosti    

2.1.    Vývoj v posledných rokoch    

2.2.    Posilnenie fungovania nástroja makrofinančnej pomoci    

3.    Operácie makrofinančnej pomoci v roku 2015    

3.1.    Prehľad    

3.2.    Jednotlivé operácie v prijímajúcich krajinách v roku 2015    

3.2.1.    Gruzínsko    

3.2.2.    Jordánsko    

3.2.3.    Kirgizská republika    

3.2.5.    Ukrajina    

4.    Zabezpečenie riadneho využívania finančných prostriedkov makrofinančnej pomoci: operatívne hodnotenie a hodnotenia ex post    

4.1.    Operatívne posúdenia    

4.2.    Hodnotenia ex post    

5.    Žiadosti o pomoc a ďalšie návrhy Komisie – rozpočtová situácia    

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Vykonávanie makrofinančnej pomoci tretím krajinám v roku 2015

1.    Úvod

Makrofinančná pomoc je finančným nástrojom EÚ vytvoreným pre krajiny geograficky, hospodársky a politicky blízke EÚ, ktorý je zameraný na výnimočné potreby vonkajšieho financovania. Cieľom makrofinančnej pomoci je obnoviť makroekonomickú a finančnú stabilitu kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín a krajín v európskom susedstve a zároveň podporiť vykonávanie makroekonomickej úpravy a štrukturálnych reforiem.

Makrofinančná pomoc je nástrojom pomoci pre platobnú bilanciu, ktorý dopĺňa program úpravy a reforiem dohodnutý s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a zároveň je ním podmienený. Poskytuje sa buď formou úverov, na ktoré si Komisia na kapitálových trhoch požičia potrebné prostriedky a ktoré následne zapožičia prijímajúcej krajine, alebo za určitých okolností formou grantov financovaných z rozpočtu EÚ.

Makrofinančná pomoc je podmienená dodržiavaním ľudských práv a účinnými demokratickými mechanizmami v prijímajúcej krajine. Uvoľňuje sa po tranžiach, ktoré sú prísne podmienené úspešným zavedením silných reformných opatrení zameraných na navrátenie hospodárstva prijímajúcej krajiny na dlhodobo udržateľnú cestu. Týmto spôsobom makrofinančná pomoc dopĺňa pravidelnú pomoc EÚ v rámci spolupráce a prispieva k širšiemu cieľu zachovania stability a podpory prosperity mimo EÚ.

Rok 2015 sa vyznačoval pokrokom pri vykonávaní viacerých existujúcich operácií makrofinančnej pomoci pre Gruzínsko, Jordánsko, Kirgizskú republiku a Tunisko a pretrvávajúcou zložitou politickou a hospodárskou situáciou na Ukrajine, čo viedlo k schváleniu tretej rozsiahlej operácie makrofinančnej pomoci pre túto krajinu.

Táto výročná správa je vypracovaná v súlade s informačnými povinnosťami Komisie, ktoré sú stanovené v jednotlivých rozhodnutiach Rady a v spoločných rozhodnutiach Európskeho parlamentu a Rady o operáciách makrofinančnej pomoci. Dopĺňa ju pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sú obsiahnuté podrobnejšie informácie o makroekonomických súvislostiach a vykonávaní jednotlivých operácií makroekonomickej pomoci a príslušné analýzy.

2.    Súvislosti

2.1.    Vývoj v posledných rokoch

Od roku 1990 vykonala EÚ 26 operácií makrofinančnej pomoci v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách a krajinách európskeho susedstva v celkovej výške viac ako 10 miliárd EUR. Individuálne operácie makrofinančnej pomoci boli v rôznej výške, od relatívne malých operácií (najmenšia bola operácia v Moldavsku vykonaná v roku 1996 vo výške 15 miliónov EUR) až po operácie veľkého rozsahu, ako bola napríklad najnovšia operácia na Ukrajine vo výške 1,8 miliardy EUR.

Počet a rozsah operácií makrofinančnej pomoci boli ovplyvnené celosvetovým hospodárskym a finančným vývojom. Od roku 2011 sa pre rozvíjajúce ekonomiky významne zhoršili podmienky financovania na svetových kapitálových trhoch, čo čiastočne odrážalo vplyv úniku k bezpečným opatreniam v dôsledku dlhovej krízy eurozóny. Okrem toho arabská jar a z nej vyplývajúce politické a hospodárske zmeny v arabských stredomorských partnerských krajinách vystupňovali tlak na rozpočty a finančnú pozíciu týchto krajín voči zahraničiu. Tento vývoj viedol v rokoch 2012 a 2013 ku zvýšenému dopytu po makrofinančnej pomoci, keď s požiadavkou o pomoc prišli Egypt, Jordánsko a Tunisko.

V roku 2014 konflikt na východnej Ukrajine a výrazné zhoršenie hospodárskej a finančnej situácie krajiny viedli k makrofinančnej pomoci v bezprecedentnom rozsahu. V rokoch 2014 a 2015 bolo Ukrajine poskytnutých 3,4 miliardy EUR, všetko vo forme úverov, v rámci troch operácií makrofinančnej pomoci, z ktorých sa do decembra 2015 vyplatilo 2,21 miliardy EUR. Ide o najväčšiu finančnú pomoc, aká bola doposiaľ pridelená tretej krajine za taký krátky čas.

Hoci od polovice roka 2015 vykazuje Ukrajina známky makroekonomickej stabilizácie, situácia zostáva zraniteľná. Podobne neistá situácia je aj u ďalších východných susedov, osobitne v Bielorusku a v Moldavsku, čo je dôsledkom domácich faktorov, ako aj vplyvov hospodárskeho vývoja v Rusku.

Rovnako, napriek zlepšeniam v niektorých krajinách mali regionálne konflikty a bezpečnostné otázky počas roka 2015 naďalej vplyv aj na makroekonomický vývoj v južnom susedstve. Táto situácia viedla k prijatiu nového návrhu makrofinančnej pomoci pre Tunisko a k diskusiám o následnej operácii aj v Jordánsku opäť spojenej s vplyvom, ktorý má vojna v Sýrii na krajinu, vrátane vplyvu utečeneckej krízy.

2.2.    Posilnenie fungovania nástroja makrofinančnej pomoci

S cieľom urýchliť pomalý rozhodovací proces, ktorý Európsky parlament identifikoval ako jeden z hlavných nedostatkov nástroja makrofinančnej pomoci, Komisia 4. júla 2011 predložila návrh rámcového nariadenia o všeobecných ustanoveniach pre makrofinančnú pomoc tretím krajinám 1 . Hlavné ciele návrhu boli:

I.zaistiť pohotovejší a účinnejší rozhodovací proces;

II.vytvoriť zastrešujúci rámec pre operácie MFA;

III.zosúladiť rozhodovací proces s rozhodovacími procesmi iných nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti.

Ná základe rozsiahlych diskusií s Parlamentom a Radou Komisia vyhodnotila, že počas zdĺhavého legislatívneho procesu sa zmenila povaha návrhu natoľko, že zanikol jeho raison d’être (dôvod existencie), a preto sa 8. mája 2013 rozhodla svoj návrh stiahnuť 2 .

Po tomto stiahnutí návrhu podala Rada 18. júla 2013 Súdnemu dvoru žalobu o neplatnosť proti odvolaniu Komisie v súlade s článkom 263 ZFEÚ. Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 14. apríla 2015 zamietol žalobu Rady a potvrdil, že stiahnutie návrhu Komisiou bolo odôvodnené 3 . V dôsledku toho má legislatívne rozhodnutia o jednotlivých operáciách makrofinančnej pomoci naďalej prijímať Parlament a Rada na individuálnom základe v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

Najnovšie skúsenosti, a predovšetkým potreba bezodkladne začať nové operácie makrofinančnej pomoci Ukrajine v rokoch 2014 a 2015, opäť zdôraznili nutnosť zaistiť, aby makrofinančnú pomoc ako nástroj pre naliehavú pomoc bolo možné rýchlo zmobilizovať v reakcii na krízovú situáciu. V tomto kontexte spoluzákonodarcovia vyvíjajú úsilie s cieľom urýchliť rozhodovací proces v rámci riadneho legislatívneho postupu, a to najmä v súvislosti s najnovšou operáciou makrofinančnej pomoci na Ukrajine, ktorá bola schválená v roku 2015 v lehote len o niečo dlhšej ako tri mesiace. Priestor na zrýchlenie schvaľovacieho postupu v súlade s riadnym legislatívnym postupom je napriek tomu obmedzený, čo potvrdilo aj využitie postupu pre naliehavé prípady podľa článku 213 ZFEÚ pri prijímaní druhej operácie makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu v roku 2014.

Komisia bude preto naďalej spolupracovať so spoluzákonodarcami s cieľom nájsť spôsoby, ako zlepšiť účinnosť a efektívnosť súčasného rozhodovacieho procesu.

3.    Operácie makrofinančnej pomoci v roku 2015

3.1.    Prehľad

V roku 2015 sa dosiahol pokrok pri týchto rozhodnutiach o makrofinančnej pomoci:

Gruzínsko: Ide o druhú z dvoch operácií makrofinančnej pomoci, ku ktorej sa EÚ zaviazala v roku 2008, pričom spoluzákonodarcovia ju schválili v auguste 2013. Pozostáva zo 46 miliónov EUR, pričom jedna polovica sa má poskytnúť vo forme úverov a druhá vo forme grantov. Grantová časť prvej tranže (13 miliónov EUR) bola vyplatená v januári 2015 a úverová časť (10 miliónov EUR) v apríli. Keďže Gruzínsko vykonalo politické opatrenia dohodnuté v memorande o porozumení podpísanom s EÚ, vyplatenie druhej tranže (vo výške 23 miliónov EUR) je plánované na rok 2016 za predpokladu, že program MMF bude naďalej prebiehať podľa plánu.

Jordánsko: V decembri 2013 prijali spoluzákonodarcovia návrh Komisie poskytnúť Jordánsku 180 miliónov EUR v úveroch. Operácia bola v plnom rozsahu vyplatená v roku 2015, a to v dvoch tranžiach s výškou 100 miliónov EUR a 80 miliónov EUR. Prvá tranža bola vyplatená vo februári 2015 a druhá v októbri 2015.

Kirgizská republika: Táto operácia makrofinančnej pomoci pozostávajúca z 15 miliónov EUR v úveroch a 15 miliónov EUR v grantoch je výnimočná, keďže Kirgizská republika sa nachádza mimo rozsahu zvyčajnej geografickej pôsobnosti nástroja makrofinančnej pomoci. Po schválení spoluzákondarcami v októbri 2013 bola prvá tranža pomoci uvoľnená v roku 2015: grant vo výške 10 miliónov EUR bol uvoľnený v júni 2015 a úver vo výške 5 miliónov EUR v októbri 2015. Grantová časť druhej tranže bola vyplatená vo februári 2016 a úverová časť v apríli 2016.

Tunisko: V decembri 2013 Komisia predložila nový návrh o poskytnutí makrofinančnej pomoci Tunisku v maximálnej výške 250 miliónov EUR vo forme úverov. Spoluzákonodarcovia prijali rozhodnutie v máji 2014, pričom výška pomoci sa zvýšila na 300 miliónov EUR. Prvé dve tranže (každá vo výške 100 miliónov EUR) boli vyplatené v máji a v decembri 2015. Vyplatenie poslednej tretej tranže sa plánuje na rok 2016.

V roku 2015 sa Ukrajine v rámci dvoch programov makrofinančnej pomoci vyplatilo spolu 850 miliónov EUR v úveroch. V rámci prvého programu (makrofinančná pomoc I, ďalej len „MFA I“) sa na základe rozhodnutí prijatých v rokoch 2002 a 2010 poskytla makrofinančná pomoc v celkovej hodnote 610 miliónov EUR. Z toho sa 360 miliónov EUR vyplatilo v dvoch tranžiach v máji a v novembri 2014. Vyplatenie poslednej tretej tranže (250 miliónov EUR) sa uskutočnilo v apríli 2015.

V reakcii na ďalšie zhoršenie makroekonomickej situácie na Ukrajine Komisia ďalej v januári 2015 navrhla novú, tretiu operáciu makrofinančnej pomoci vo výške až 1,8 miliardy EUR s cieľom znížiť potreby externého financovania krajiny a podporiť komplexný balík reforiem. Spolu s touto dodatočnou operáciou, ktorá bola v poradí treťou operáciou vykonanou na Ukrajine od roku 2014, predstavuje celková makrofinančná pomoc EÚ Ukrajine 3,4 miliardy EUR. Po schválení spoluzákondarcami v apríli 2015 bola v júli 2015 vyplatená prvá tranža pomoci vo výške 600 miliónov EUR. Vyplatenie druhej tranže tejto operácie (takisto vo výške 600 miliónov EUR) sa malo pôvodne uskutočniť v roku 2015. Vyplatenie sa však oneskorilo z dôvodu nedostatočného pokroku pri niekoľkých reformných opatreniach. Očakáva sa, že táto a tretia tranža sa uvoľnia v priebehu roka 2016, za predpokladu úspešného napĺňania hospodárskej politiky a finančných podmienok, ktoré boli s Ukrajinou dohodnuté, ako aj za predpokladu nepretržitých uspokojivých výsledkov pri vykonávaní programu MMF.

3.2.    Jednotlivé operácie v prijímajúcich krajinách v roku 2015

3.2.1.    Gruzínsko

V auguste 2013 EÚ schválila makrofinančnú pomoc Gruzínsku v maximálnej výške 46 miliónov EUR, pričom polovica sa má poskytnúť vo forme úverov a druhá vo forme grantov. Pomoc má byť vyplatená v dvoch rovnakých tranžiach. Ide o druhú z dvoch rovnakých operácií makrofinančnej pomoci, ku ktorým sa EÚ zaviazala na medzinárodnej konferencii darcov, ktorá sa konala v Bruseli v októbri 2008, keď bolo gruzínske hospodárstvo zasiahnuté globálnou finančnom krízou a krátkym konfliktom s Ruskom, ku ktorému došlo v tom istom roku.

Po tom, ako Gruzínsko uzatvorilo nový program MMF a po jeho vyplatení v júli 2014, sa obnovili rokovania o makrofinančnej pomoci. Memorandum o porozumení, dohodu o mechanizme úverov a dohodu o grante podpísali obe strany a v relevantných prípadoch ich v decembri 2014 ratifikoval gruzínsky parlament.

Prvá tranža makrofinančnej pomoci bola vyplatená v januári (13 miliónov EUR v grantoch) a v apríli 2015 (10 miliónov EUR v úveroch) na základe dobrých výsledkov Gruzínska pri vykonávaní programu MMF. Druhá tranža vo výške 23 miliónov EUR sa oneskorila v dôsledku odloženia druhého preskúmania programu MMF. Zástupcovia MMF navštívili Tbilisi v novembri 2015 s cieľom obnoviť rokovania o druhom a treťom preskúmaní programu. Diskusie však neboli jednoznačné. Komisia medzitým v novembri 2015 vykonala preskúmanie plnenia špecifických reformných podmienok spojených s vyplatením druhej tranže makrofinančnej pomoci EÚ, pričom dospela k záveru, že všetky boli splnené. Komisia by preto mohla byť schopná vyplatiť túto druhú a poslednú tranžu hneď, ako rada MMF ukončí prebiehajúce preskúmanie programu.

Od konca roku 2014 sa v dôsledku zhoršujúceho sa externého prostredia výrazne znížil gruzínsky vývoz a remitencie, čo viedlo k spomaleniu rastu HDP zo 4,6 % v roku 2014 na 2,8 % v roku 2015. Gruzínske lari od novembra 2014 do decembra 2015 stratilo štvrtinu svojej hodnoty a zvýšila sa vonkajšia zraniteľnosť. Napriek spomaleniu domáceho dopytu, vysokej devalvácii lari a klesajúcim cenám ropy sa deficit bežného účtu v roku 2015 zvýšil na takmer 12 % HDP, pričom externý dlh sa zvýšil na viac ako 100 % HDP v dôsledku účinkov oceňovania. Devízové rezervy pokrývajú približne tri mesiace budúcoročného dovozu.

Napriek zložitej hospodárskej situácii vláda vykonávala všeobecnú zodpovednú fiškálnu politiku a prísnu menovú politiku a umožnila devalváciu výmenného kurzu s cieľom pomôcť pri absorpcii externého šoku. Napriek vysokej miere dolarizácie zostáva bankový systém zdravý a dostatočne kapitálovo vybavený, čo je aj odrazom starostlivého dohľadu a regulácie vykonávanej centrálnou bankou.

3.2.2.    Jordánsko

V reakcii na oficiálnu žiadosť Jordánska o makrofinančnú pomoc z decembra 2012 prijala Komisia 29. apríla 2013 návrh rozhodnutia poskytnúť makrofinančnú pomoc vo výške do 180 miliónov EUR vo forme strednodobého úveru. Rozhodnutie prijal Európsky parlament a Rada 11. decembra 2013. Začiatkom roka 2014 sa skončili rokovania o memorande o porozumení, ktorými sa stanovujú opatrenia hospodárskej politiky, ktoré majú prijať jordánske orgány, a o dohode o mechanizme úverov. Obidva dokumenty boli podpísané v roku 2014. Makrofinančná pomoc Jordánsku mala doplniť finančné prostriedky, ktoré poskytuje MMF v rámci dohody o pohotovostnom úvere, ktorá sa začala napĺňať v auguste 2012 a jej platnosť sa skončila o tri roky neskôr. Prvá tranža operácie makrofinančnej pomoci (100 miliónov EUR) bola vyplatená 10. februára 2015 a druhá vo výške 80 miliónov EUR 15. októbra 2015.

Jordánske hospodárstvo spomalilo na 2,4 % v roku 2015 v dôsledku pokračujúcich konfliktov v Iraku a Sýrii, ktoré ovplyvnili turistický ruch, vývoz a podnikateľskú dôveru. V dôsledku toho sa v treťom štvrťroku 2015 znovu zvýšila úroveň nezamestnanosti na 13,8 % oproti úrovni 11,9 % v roku 2014. V dôsledku prudkého poklesu cien palív a cien nákladov na prepravu sa odhaduje, že inflácia sa v roku 2015 znížila na −0,9 %.

Napriek nižším cenám ropy fiškálna konsolidácia v roku 2015 nenapredovala. Spomalenie hospodárstva spolu s výpadkami dane z predaja viedli v roku 2015 k zvýšeniu primárneho deficitu verejných financií (s výnimkou grantov a transferov pre elektrárenskú spoločnosť NEPCO a jordánsky orgán pre vodné hospodárstvo WAJ) na približne 5,2 % HDP zo 4,5 % HDP v roku 2014. To zdôrazňuje krehkú fiškálnu pozíciu Jordánska, keďže krajina je naďalej závislá od zahraničných grantov, ktoré v roku 2015 dosahovali takmer 1,8 % HDP. Odhaduje sa, že deficit bežného účtu (s výnimkou grantov) sa v roku 2015 znížil na 11,7 % HDP v porovnaní s 12,1 % v roku 2014 vďaka nižším cenám ropy. V decembri 2015 sa medzinárodné rezervy zahraničnej meny držali na pohodlnej úrovni 14,7 miliardy USD, čo pokrýva 6,8 mesiaca budúcoročného dovozu.

V auguste 2015 Jordánsko ukončilo trojročnú dohodu s MMF o pohotovostnom úvere vo výške 2 miliardy USD (800 % kvóty). Odvtedy jordánske orgány vedú rokovania s pracovníkmi fondu o novom programe MMF. Nový program s dlhším trvaním by sa mal začať vykonávať v druhom semestri 2016.

Počas londýnskej konferencie „Podpora Sýrie a regiónu“, ktorá sa konala 4. februára 2016, sa Komisia zaviazala poskytnúť 2,4 miliardy EUR na podporu krajín ovplyvnených utečeneckou krízou. Vzhľadom na čoraz zložitejší regionálny kontext a v nadväznosti na oficiálnu žiadosť od jordánskych úradov v marci 2016 bude v roku 2016 predložená nová makrofinančná pomoc pre Jordánsko.

3.2.3.    Kirgizská republika

V dôsledku etnického a politického násilia, ktoré viedlo k prudkému poklesu hospodárskej činnosti a značnému rozdielu vo vonkajšom financovaní sa EÚ na medzinárodnej konferencii darcov v júli 2010 v Biškeku zaviazala podporiť oživenie Kirgizskej republiky. V decembri 2011 to viedlo k návrhu Komisie poskytnúť Kirgizskej republike makrofinančnú pomoc do výšky 30 miliónov EUR (15 miliónov EUR vo forme úverov a 15 miliónov EUR vo forme grantov). Rozhodnutie o makrofinančnej pomoci bolo prijaté Európskym parlamentom a Radou 22. októbra 2013. Memorandum o porozumení a dohoda o mechanizme úverov boli podpísané koncom roka 2014 a ratifikované kirgizským parlamentom vo februári 2015.

Ako bolo uvedené, táto operácia makrofinančnej pomoci bola mimoriadna, keďže Kirgizská republika leží mimo bežnej geografickej pôsobnosti nástroja makrofinančnej pomoci. Bola však odôvodnená silou prodemokratických politických a hospodárskych reforiem v krajine a postavením krajiny v regióne s osobitným hospodárskym aj politickým významom. Prvá tranža vo výške 15 miliónov EUR bola vyplatená v dvoch splátkach: grant vo výške 10 miliónov EUR bol vyplatený v júni 2015 a úver vo výške 5 miliónov v októbri 2015. Po úspešnom dokončení preskúmania týkajúceho sa súladu vo vzťahu k druhej tranži vyplatila Komisia grantovú časť tejto tranže (5 miliónov EUR) kirgizským úradom 10. februára 2016. Prvá tranža (10 miliónov EUR) bola vyplatená 13. apríla 2016.

Kirgizské hospodárstvo je v relatívne dobrej kondícii a vykazuje odolnosť voči nepriaznivým externým hospodárskym okolnostiam, najmä v regióne SNŠ. V roku 2015 dosiahol rast HDP 3,5 %, a to vďaka dobrému výkonu odvetví poľnohospodárstva a služieb, pričom inflácia sa znížila na 3,4 %. Platobná bilancia krajiny je naďalej zraniteľná, čo odráža štrukturálne vysoký deficit bežného účtu. V dôsledku prehlbujúcej sa hospodárskej krízy v Rusku a slabej výkonnosti iných krajín SNŠ sa znižuje vývoz, pričom v dôsledku nižších remitencií sa znížil aj dovoz. Deficit bežného účtu preto ostáva veľmi vysoký, pričom v roku 2015 predstavoval 16 %. Ku koncu roka 2015 klesli celkové medzinárodné rezervy na úroveň 1,78 miliardy USD, čo zodpovedá 3,7 mesiaca predpokladaného dovozu, oproti úrovni na konci roku 2014, keď boli vo výške 1,96 miliardy USD respektíve 4,4 mesiaca. V decembri 2015 MMF úspešne ukončil prvé preskúmanie programu v rámci trojročnej dohody o rozšírenom úvere, ktorá bola schválená v apríli 2015. Schválenie radou MMF umožnilo, aby sa Kirgizskej republike okamžite vyplatilo 9,514 milióna EUR vo forme zvláštnych práv čerpania (13,2 milióna USD).

3.2.4.    Tunisko

V júni 2013 schválila rada MMF novú 24-mesačnú dohodu s Tuniskom o pohotovostnom úvere vo výške 1,75 miliardy USD, ktorá bola následne predĺžená do decembra 2015. V tejto súvislosti Tunisko od EÚ získalo doplnkovú makrofinančnú pomoc vo výške 300 miliónov EUR vo forme úverov, ktorá bola schválená v máji 2014. Z toho sa 200 miliónov EUR vyplatilo v dvoch rovnakých tranžiach v máji a v decembri 2015. Zvyšných 100 miliónov EUR sa má vyplatiť v priebehu roka 2016.

V roku 2015 boli výrazne revidované prognózy rastu na 0,5 % v porovnaní s 3 % odhadovanými na začiatku roka, a to najmä v dôsledku negatívneho hospodárskeho vplyvu teroristických útokov (najmä na cestovný ruch, sektor dopravy a investície) a narušení výroby spôsobených sociálnymi nepokojmi. Táto situácia negatívne ovplyvňuje už aj tak zraniteľnú platobnú bilanciu a fiškálnu pozíciu, čo vedie k významným potrebám financovania.

Nezamestnanosť zostáva vysoká, na úrovni 15 %, a to najmä medzi mladými ľuďmi a absolventmi (viac ako 30 %). Inflácia dosahovala v roku 2015 priemerne 4,4 % a má zostupný trend. V roku 2015 sa v oblasti verejných financií po dosiahnutí istej úrovne fiškálnej konsolidácie v roku 2014 zvýšil štrukturálny deficit (s výnimkou nákladov na rekapitalizáciu bánk) zo 4,2 % na 4,7 %, k čomu došlo najmä v dôsledku výdavkových opatrení vykonaných po teroristických útokoch a aj napriek ušetreniu výdavkov vďaka nižším cenám ropy, než sa pôvodne odhadovalo. Dlh verejnej správy sa naďalej zvyšoval, pričom v roku 2015 dosiahol úroveň 53 % HDP, a než nastúpi opačný trend, bude podľa predpovedí na konci roku 2018 kulminovať na úrovni 61 % HDP. V najbližších dvoch rokoch sa očakáva aj významný rast amortizácie verejného dlhu.

Od roku 2011 bol rating Tuniska viackrát znížený, naposledy v roku 2014 (agentúrou Moody’s z úrovne Ba2 na úroveň Ba3 a agentúrou Standard & Poor’s z úrovne BB na úroveň BB-). Napriek poklesu cien ropy, slabšej domácej hospodárskej činnosti a zlepšeniu výkonnosti v oblasti vývozu prispeli nepriaznivé vplyvy na cestovný ruch po teroristických útokoch k zachovaniu deficitu bežného účtu v roku 2015 na neudržateľne vysokej úrovni 8,8 %. Rezervy ku koncu roka 2015 sa odhadovali na úrovni približne 7,5 miliardy USD, čo zodpovedá sotva trom mesiacom dovozu.

V tomto kontexte a po ukončení šiesteho preskúmania programu MMF Tunisko v septembri minulého roka požiadalo o následnú dohodu s MMF, o ktorej sa v súčasnosti rokuje, pričom sa očakáva, že sa do polovice roka 2016 pošle na schválenie radou MMF. Po žiadosti o dodatočnú makrofinančnú pomoc, ktorú tuniské úrady predložili v auguste 2015, prijala Komisia vo februári 2016 návrh novej operácie makrofinančnej pomoci vo výške najviac 500 miliónov EUR vo forme úverov.

 3.2.5.    Ukrajina

So zreteľom na rýchlo sa zhoršujúcu hospodársku situáciu na Ukrajine a na výrazné oslabenie platobnej bilancie navrhla Komisia v januári 2015 novú operáciu makrofinančnej pomoci vo výške do 1,8 miliardy EUR vo forme úverov, ktorá by sa mala vyplatiť v troch rovnakých tranžiach po 600 miliónov EUR. Tento návrh nasleduje po dvoch programoch MFA (MFA I a MFA II) v celkovej výške 1,61 miliardy EUR, ktoré sa začali vykonávať v roku 2014. Prvá tranža tejto novej operácie (MFA III) bola vyplatená v júli 2015. Nasledovala po vyplatení poslednej zostávajúcej tranže vo výške 250 miliónov EUR z MFA I, ktoré sa uskutočnilo v apríli 2015. Vo výsledku tak bola Ukrajine v roku 2015 poskytnutá makrofinančná pomoc v celkovej výške 850 miliárd EUR.

Tieto splátky umožnil vstup Ukrajiny do nového štvorročného programu MMF v marci 2015. Uvoľnenie druhej tranže MFA III sa však oneskorilo. Ako bolo uvedené, k oneskoreniu došlo v dôsledku nedodržiavania niektorých dohodnutých politických opatrení. Za predpokladu úspešného a včasného vykonávania politických opatrení v rámci MFA III a kontinuálneho pokroku v programe MMF je Komisia v priebehu roka 2016 pripravená vyplatiť zvyšné dve tranže v celkovej výške 1,2 miliardy EUR z MFA III.

V roku 2015 sa recesia na Ukrajine prehĺbila. Pokles reálneho HDP dosiahol v skutočnosti 9,9 % oproti 6,6 % v predchádzajúcom roku. Pokles výkonu bol spôsobený slabou dôverou spotrebiteľov a stratou výrobných kapacít v dôsledku konfliktu na východe krajiny. Po upokojení konfliktu a sprístupnení značnej medzinárodnej finančnej pomoci vykázalo hospodárstvo Ukrajiny v druhej polovici roka isté znaky hospodárskej stabilizácie.

Akútna menová kríza na začiatku roka 2015 v spojení s prudkým rastom cien plynu a elektrickej energie zvýšila infláciu indexu spotrebiteľských cien v roku 2015 v priemere do výšky 48,7 % . Prostredie vysokej inflácie podporovalo rast rozpočtových príjmov v nominálnych hodnotách a spolu s konzervatívnymi výdavkovými politikami v roku 2015 prispelo k významnému zníženiu konsolidovaného deficitu rozpočtu na 1,6 % HDP. Napriek fiškálnej konsolidácii vzrástol verejný dlh o 10 percentuálnych bodov za rok na 79,4 % HDP na konci roka 2015 v dôsledku pokračujúceho oslabovania meny.

V roku 2015 pokračovala vonkajšia úprava Ukrajiny a deficit bežného účtu sa znížil na 0,2 % HDP, a to v dôsledku významného poklesu dovozu, ktorý predbehol tempo súčasného poklesu vývozu (z hľadiska rozsahu aj cien). Rýchlosť odlivu súkromného kapitálu sa po posilnení makroekonomickej stabilizácie v priebehu roka spomalila. Toky oficiálnej pomoci medzitým pomohli Ukrajine doplniť si hrubé medzinárodné rezervy, pričom ku koncu roka 2015 sa z pôvodných 7,5 miliardy USD zvýšili na 13,3 miliardy USD. V rámci programu MMF dosiahla Ukrajina dohodu so súkromnými veriteľmi o reštrukturalizácii dlhu vo výške približne 19 miliárd USD. Okrem predĺženia splatnosti mala dohoda za následok odpustenie dlhu vo výške približne 3 miliárd USD.

4.    Zabezpečenie riadneho využívania finančných prostriedkov makrofinančnej pomoci: operatívne hodnotenie a hodnotenia ex post

4.1.    Operatívne posúdenia

V súlade s požiadavkami nariadenia EÚ o rozpočtových pravidlách vykonáva Komisia pomocou externých poradcov operatívne posúdenia s cieľom získať primeranú istotu o fungovaní administratívnych postupov a postupov schvaľovania finančných transakcií v prijímajúcich krajinách.

Operatívne posúdenia sa zameriavajú na systémy správy verejných financií, predovšetkým na postupy a organizáciu ministerstiev financií a centrálnych bánk a konkrétnejšie na správu účtov, na ktoré sú vyplácané finančné prostriedky EÚ. Okrem toho sa osobitná pozornosť venuje práci inštitúcií vykonávajúcich externý audit, ich nezávislosti, pracovným programom a účinnosti ich kontrol. Takisto sa skúmajú postupy verejného obstarávania na centrálnej úrovni.

V roku 2015 začala Komisia v Moldavsku operatívne posúdenie v príprave na možnú novú operáciu makrofinančnej pomoci. Bolo ukončené vo februári 2016.

4.2.    Hodnotenia ex post

V súlade s nariadením EÚ o rozpočtových pravidlách vykonáva Komisia hodnotenia ex post 4 , aby posúdila vplyv programov makrofinančnej pomoci. Hlavnými cieľmi sú:

I.analyzovať vplyv na hospodárstvo prijímajúcej krajiny a najmä na udržateľnosť jej vonkajšej pozície;

II.posúdiť pridanú hodnotu zásahu EÚ.

Hodnotenie ex post operácie makrofinančnej pomoci pre Bosnu a Hercegovinu sa začalo v roku 2014 a ukončilo sa v marci 2015. V roku 2015 sa nezačali žiadne hodnotenia ex post.

5.    Žiadosti o pomoc a ďalšie návrhy Komisie – rozpočtová situácia

Program operácií makrofinančnej pomoci na rok 2016:

I.vykonávanie uvedených prebiehajúcich operácií makrofinančnej pomoci. Ide o vyplatenie posledných tranží v rámci operácií v Gruzínsku, Kirgizskej republike a Tunisku a posledných dvoch tranží tretej operácie na Ukrajine;

II.schválenie možných nových programov na základe doposiaľ prijatých žiadostí z Tuniska, Jordánska, Moldavska, Arménska a Egypta.

Ako už bolo uvedené, plné vyplatenie existujúcich operácií makrofinančnej pomoci v Gruzínsku, Kirgizskej republike a Tunisku, ako aj operácie MFA III na Ukrajine je naplánované na rok 2016. Úplné vykonávanie operácií v Gruzínsku a v Tunisku však závisí od dodržiavania politických podmienok stanovených v príslušných memorandách o porozumení a od uspokojivých výsledkov pri vykonávaní programu MMF.

V auguste 2015 prijala Komisia žiadosť tuniských orgánov o dodatočnú makrofinančnú pomoc, ktorú zopakovali v decembri 2015. S ohľadom na silný vplyv bezpečnostnej situácie na hospodárstvo Tuniska a potreby externého financovania počas obdobia konsolidácie politického prechodu Komisia 12. februára 2016 schválila návrh na druhú operáciu makrofinančnej pomoci vo výške 500 miliónov EUR vo forme úverov. K schváleniu spoluzákonodarcami by malo dôjsť v polovici roka 2016.

V reakcii na zhoršujúce sa hospodárske a finančné podmienky v Moldavsku bola v auguste 2015 od vnútroštátnych orgánov Moldavska prijatá žiadosť o makrofinančnú pomoc. Možná operácia makrofinančnej pomoci by bola podmienená odsúhlasením nového programu MMF. Pretrvávajúca politická nestabilita však viedla k oneskoreniu diskusií o novom programe MMF a prijatiu návrhu Komisie týkajúceho sa novej operácie makrofinančnej pomoci v Moldavsku.

Vo februári 2014 Komisia dostala novú žiadosť o makrofinančnú pomoc od Arménska. Stav platobnej bilancie Arménska však nebol považovaný za dostatočne kritický na to, aby bol návrh Komisie týkajúci sa makrofinančnej pomoci odôvodnený napriek tomu, že 7. marca 2014 došlo k schváleniu novej dohody o financovaní s MMF. Zraniteľnosť však napriek tomu pretrváva a Komisia dôsledne monitoruje hospodársku a finančnú situáciu v Arménsku, najmä v kontexte náročnejšieho vonkajšieho hospodárskeho prostredia, ktorému táto krajina čelí od konca roku 2014.

V novembri 2012 obnovil Egypt svoju žiadosť o makrofinančnú pomoc v celkovej výške 500 miliónov EUR. Komisia zvažovala, že predloží návrh, ktorý bude pravdepodobne pozostávať z úveru vo výške 450 miliónov EUR a grantu vo výške 50 miliónov EUR. V júni 2013 sa takisto uskutočnilo operatívne posúdenie, ktorého predmetom bola analýza finančnej transakcie a kontroly egyptského systému hospodárenia s verejnými financiami. Tento návrh makrofinančnej pomoci bol však pozastavený, pretože sa čakalo na záver rokovania medzi Egyptom a MMF o vyplácaní programu MMF a takisto so zreteľom na politický vývoj v krajine od júla 2013.

Ako už bolo uvedené, počas londýnskej konferencie, ktorá sa konala 4. februára 2016, sa Komisia zaviazala poskytnúť 2,4 miliardy EUR na podporu krajín postihnutých utečeneckou krízou. V tejto súvislosti a s ohľadom na čoraz zložitejší regionálny kontext jordánske úrady vyjadrili záujem o následnú operáciu makrofinančnej pomoci, pričom oficiálny list, v ktorom sa požadovala takáto pomoc, bol prijatý v marci 2016.

Ďalej uvedená tabuľka obsahuje prehľad záväzkov a platieb grantov makrofinančnej pomoci za roky 2014, 2015 a (orientačne) 2016. Prognóza na rok 2016 je veľmi predbežná a zahŕňa iba operácie makrofinančnej pomoci, ku ktorým Komisia navrhla rozhodnutie alebo ich už schválili spoluzákonodarcovia.

Celková suma nevyplatených úverov makrofinančnej pomoci na konci roka 2015 predstavovala 3 006 miliónov EUR. Táto suma je zaručená rozpočtom EÚ prostredníctvom Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia 5 , ktorý zahŕňa aj operácie týkajúce sa vonkajšieho financovania z úverov EIB a Euratomu. Garančný fond sa financuje z rozpočtu EÚ vo výške 9 % celkových nesplatených záväzkov ku koncu každého roka aj keď s dvojročným oneskorením. Očakáva sa, že vyplatenie úverov makrofinančnej pomoci dosiahne v roku 2016 takmer 1,7 miliardy EUR, čo zodpovedá poskytnutiu prostriedkov pre garančný fond vo výške približne 149 miliónov EUR v roku 2018. Tieto údaje však nezohľadňujú potenciálne nové operácie makrofinančnej pomoci, ku ktorým Komisia doposiaľ nepredložila návrh.

(1)

 KOM(2011) 396 v konečnom znení, 4.7.2011.

(2)

Podrobnejšie informácie sa uvádzajú v správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám v roku 2013, COM(2014) 372.

(3)

Podrobnejšie informácie nájdete tu: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. apríla 2015, Rada/Komisia, C-409/13, ECLI:EU:C:2015:217.

(4)

Všetky hodnotenia ex post sú k dispozícii na webovom sídle GR ECFIN:    
http://ec.europa.eu/dgs/economy_finance/evaluation/completed/index_en.htm .

(5)

Ďalšie informácie sú uvedené v správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o zárukách krytých všeobecným rozpočtom.