EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 3. 2016

COM(2016) 165 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Prvá správa o premiestňovaní a presídľovaní

1Úvod

V roku 2015 prišlo do Európskej únie cez Grécko a Taliansko približne 880 000 osôb. V máji 2015 Komisia po prvýkrát v histórii európskej migračnej politiky navrhla premiestniť ľudí, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu v rámci EÚ, z členských štátov vystavených mimoriadnemu tlaku do iných členských štátov Európskej únie. V septembri 2015 Rada prijala dve právne záväzné rozhodnutia 1 , ktorými sa vytvoril dočasný a výnimočný mechanizmus premiestnenia 160 000 žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, z Grécka a Talianska 2 .

S cieľom komplexne riešiť globálnu migračnú krízu a preukázať solidaritu s tretími krajinami, ktoré boli v rovnakej miere vystavené tlaku, Komisia zároveň odporučila, aby sa v EÚ zriadil systém presídlenia pre 20 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. V júli 2015 sa členské štáty spolu so štátmi pridruženými k dublinskému systému dohodli na presídlení 22 504 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z Blízkeho východu, Afrického rohu a severnej Afriky.

Aj keď toky osôb pokračovali v roku 2016, doteraz bolo z Talianska a Grécka premiestnených len 937 osôb a len 4 555 osôb bolo presídlených. Neuspokojivá úroveň vykonávania oboch systémov je spôsobená celým radom faktorov vrátane nedostatku politickej vôle členských štátov plniť v plnej miere a včas svoje právne povinnosti týkajúce sa premiestnenia. Donedávna predstavovala takzvaná politika „voľného prechodu“ migrantov, uplatňovaná na západobalkánskej trase, ďalšiu prekážku systému premiestnenia, keďže žiadatelia, na ktorých sa tieto systémy najviac zamerali, pokračovali ďalej vo svojej ceste namiesto toho, aby boli premiestnení organizovaným spôsobom. Súčasne s tým sa členské štáty zdráhali presídľovať osoby, nakoľko ľudia naďalej prichádzali neregulárnym spôsobom.

V nadväznosti na správu Komisie 3 o obnovení poriadku na trase cez východné Stredozemie/západný Balkán, na závery Európskej rady z 18. a 19. februára a na zasadnutie hláv štátov alebo predsedov vlád 7. marca 4 členské štáty súhlasili s prijatím európskeho prístupu a ukončením takzvanej politiky „voľného prechodu“ migrantov. Členské štáty takisto konštatovali, že je potrebné v tejto zložitej chvíli stáť pri Grécku vzhľadom na veľmi ťažkú humanitárnu situáciu, ktorá rýchlo vzniká v teréne. V tejto súvislosti Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) konštatoval, že v situácii, keď toky osôb neustávajú, by do jedného mesiaca mohlo v Grécku uviaznuť viac ako 100 000 migrantov. Preto členské štáty požiadali o výrazné zrýchlenie premiestňovania s cieľom zmierniť silný tlak, ktorému je v súčasnosti Grécko vystavené.

Toto oznámenie je reakciou na povinnosť podľa článku 12 uvedených dvoch rozhodnutí, t. j. predkladať Rade každých šesť mesiacov správy o vykonávaní rozhodnutí a plánov pre Taliansko a Grécko. Je tiež reakciou na záväzok Komisie v rámci plánu „Späť k Schengenu“ 5 , ktorý sa týka mesačného podávania správ o vykonávaní premiestňovania a presídľovania. V tomto oznámení sú zhrnuté výzvy a poznatky, ktoré boli identifikované počas týchto prvých mesiacov vykonávania systémov premiestnenia a presídlenia, a navrhnuté odporúčania a opatrenia na zlepšenie miery vykonávania v krátkodobom horizonte.

2Premiestnenie

2.1Právny rámec v EÚ a krajinách zapojených do systémov premiestnenia

Po prijatí týchto dvoch rozhodnutí v septembri 2015 by sa do septembra 2017 malo z Talianska 6 a Grécka 7 premiestniť 106 000 žiadateľov o azyl. Zvyšných 54 000 by sa malo premiestniť z Grécka a Talianska za predpokladu, že Komisia do 26. septembra 2016 nepredloží Rade návrh na úpravu mechanizmu premiestnenia 8 . V súlade so závermi Rady z 20. júla 2015 majú členské štáty navyše prijať prísľuby vo vzťahu k zostávajúcim 7 744 miestam v rámci prvého rozhodnutia Rady z celkového počtu dohodnutých 40 000 miest. Členské štáty sú povinné premiestniť z Talianska a Grécka počet osôb, ktorý im bol pridelený podľa prílohy I a II k rozhodnutiu Rady (EÚ) 2015/1601 9 , ako aj počty osôb dohodnuté v rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1523 10 v súlade s počtami uvedenými v záveroch Rady z 20. júla 2015. Táto povinnosť sa má splniť v priebehu dvoch rokov.

V súlade s ich osobitným postavením podľa protokolov 21 a 22 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo a Írsko nie sú viazané týmto rozhodnutím, ale môžu sa rozhodnúť ho prijať. Dňa 6. októbra 2015 sa Írsko rozhodlo prijať obe rozhodnutia Rady a v súčasnosti už premiestňuje žiadateľov z Talianska a Grécka. Navyše štáty pridružené k dublinskému systému (Švajčiarsko, Nórsko a Lichtenštajnsko) vyjadrili svoj záujem o zapojenie sa do systému premiestnenia a dokončujú potrebné dvojstranné dohody s Talianskom a Gréckom, aby sa premiestňovanie mohlo začať čo najskôr. Maďarsko a Rakúsko neprisľúbili žiadne miesta na premiestnenie podľa rozhodnutia 2015/1523. Maďarsko a Slovensko podali na Súdnom dvore Európskej únie žaloby 11 s cieľom preskúmať zákonnosť druhého rozhodnutia Rady o premiestnení. Tieto žaloby nemajú odkladný účinok a členské štáty preto musia naďalej premiestňovať osoby podľa predmetného rozhodnutia.

Migračný tlak na Švédsko a Rakúsko spôsobil, že tieto dva členské štáty požiadali o dočasné pozastavenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutí Rady o premiestnení. V záujme riešenia týchto požiadaviek Komisia v decembri 2015 prijala návrh rozhodnutia Rady o dočasnom pozastavení povinností Švédska podľa oboch rozhodnutí Rady o premiestnení 12 a vo februári 2016 návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady o dočasnom pozastavení 30 % počtu žiadateľov, ktorí majú byť premiestnení do Rakúska na základe rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601. Rozhodnutie týkajúce sa Rakúska Rada prijala 10. marca 2016. V dôsledku tohto rozhodnutia má Rakúsko jednoročný odklad, pokiaľ ide o premiestnenie 1 065 žiadateľov. Rada a Európsky parlament naďalej rokujú o návrhu týkajúcom sa Švédska.

2.2Plány, ktoré predložilo Taliansko a Grécko

V súlade s článkom 8 rozhodnutí o premiestnení, Grécko a Taliansko predložili Komisii a Rade plány s opatreniami v oblasti azylu, prvého prijatia a návratu, ktoré sú zamerané na zvýšenie kvality a efektívnosti ich systémov v týchto oblastiach, a s opatreniami na zabezpečenie náležitého vykonávania rozhodnutí o premiestnení. Plány boli oznámené všetkým členským štátom a štátom pridruženým k dublinskému systému a prerokované na seminári o premiestnení, ktorý Komisia zorganizovala 21. septembra 2015, a na fóre o premiestňovaní a presídľovaní 1. októbra 2015.

Komisia pravidelne informovala o pokroku 13 , ktorý Grécko a Taliansko doteraz dosiahli pri vykonávaní prioritných činností v kľúčových oblastiach, ktorých sa plány týkajú: vytvorenie funkčných hotspotov, uplatňovanie programu premiestnenia, zabezpečenie efektívneho návratu migrantov, ktorí nemajú nárok na medzinárodnú ochranu, zlepšenie riadenia hraníc a vytváranie dostatočných a primeraných prijímacích kapacít.

Pokiaľ ide o Taliansko, tento štát sa v rámci svojho plánu zaviazal vytvoriť šesť hotspotov, päť na Sicílii a jeden v Apúlii. V súčasnosti sú uvedené do prevádzky štyri hotspoty, zatiaľ čo jeden bolo premenený na centrum premiestňovania. Taliansko oznámilo vznik piateho hotspotu na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 10. marca 2016 a jeho definitívne umiestnenie by sa malo oznámiť Európskej komisii v čo najkratšom čase. Ako sa uvádza v pláne, talianske hotspoty sú úzko prepojené s procesom premiestnenia, pre ktorý bol vypracovaný štandardizovaný a účinný postup, pričom do procesu je intenzívne zapojený aj Európsky podporný úrad pre azyl (EASO). Postup odovzdávania maloletých osôb bez sprievodu podľa rozhodnutí o premiestnení sa ešte musí zaviesť. Pokiaľ ide o druhostupňové ubytovanie pre žiadateľov o azyl, miesta, ktoré sú v súčasnosti dostupné, zodpovedajú miestam uvedeným v pláne. Prínosom by však bolo zvýšenie efektívnosti, a to najmä vytvorením mechanizmu na lepšie rozdelenie žiadateľov o azyl na území Talianska. V súlade s plánmi sú k dispozícii prijímacie miesta pre maloleté osoby bez sprievodu, aj keď by sa mali vytvoriť dodatočné miesta, aby sa zabezpečil plynulý prechod od prvej úrovni príjmu k druhej úrovni. Na druhej strane príjem osôb, ktoré sa majú vrátiť, je naďalej mimoriadne obmedzený a pod prahovou hodnotou uvedenou v pláne, čo vedie k značným problémom, pokiaľ ide o vykonanie návratových operácií. Prebiehajúce práce na reforme talianskeho azylového systému by mali byť ukončené pred letným obdobím s cieľom vyriešiť zostávajúce nedostatky a zabezpečiť jednoduchšie konania o azyle vrátane zníženia rozdielov v kvalite rozhodovania v rámci celého štátu.

Pokiaľ ide o Grécko, tento štát sa v rámci svojho plánu zaviazal k vytvoreniu piatich hotspotov. Štyri sú v súčasnosti v prevádzke a jeden sa má ešte dokončiť na ostrove Kos. Zdá sa, že procesy v hotspotoch sa stávajú efektívnymi a účinnými, pokiaľ ide o každodennú registráciu vysokého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, pričom sa pripravujú ďalšie vylepšenia centrálneho informačného systému s cieľom reagovať na veľký nárast daktyloskopických údajov. Systematické kontroly prostredníctvom porovnania údajov z bezpečnostných databáz sa musia zaviesť v plnej miere a je potrebné naďalej vyvinúť úsilie na zistenie a zabezpečenie sledovania prípadov falšovania dokladov. Hoci poskytovanie informácií a registrácia kandidátov na premiestnenie je v Grécku súčasťou prístupu založeného na hotspotoch, Grécka azylová služba a Európsky podporný úrad pre azyl sú prítomné len na troch ostrovoch. Vzhľadom na náhly nárast prítomnosti občanov tretích krajín na svojom území Grécko v súčasnosti posilňuje svoj systém ubytovania pomocou zapojenia armády a podpory Európskej únie prostredníctvom financovania a mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany. Európsky podporný úrad pre azyl začal rozširovať svoje činnosti s cieľom zvýšiť registračnú kapacitu Grécka. Pokiaľ ide o návraty, Grécko nedávno zvýšilo readmisie do Turecka. Avšak detenčné kapacity sú aj naďalej pomerne obmedzené a viacero detenčných centier potrebuje modernizáciu.

Treba poznamenať, že Grécko musí naďalej dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o jeho všeobecný azylový systém. Opatrenia požadované v tejto oblasti určila Komisia vo svojom odporúčaní z 10. februára 2016 14 . Grécko v tejto súvislosti predložilo správu 4. marca. Komisia vykonala predbežné posúdenie odpovede a bude v kontakte s gréckymi orgánmi s cieľom získať dodatočné vysvetlenia. Komisia bude naďalej pozorne sledovať pokrok, ktorý Grécko dosiahlo, a vykoná svoje hodnotenie toho, či podmienky umožňujú členským štátom postupne obnoviť individuálne odovzdania do Grécka podľa dublinského nariadenia, pred júnovým zasadnutím Európskej rady.

V prílohách 3 a 4 sa uvádza prehľad pokroku, ktorý dosiahlo Taliansko a Grécko pri vykonávaní plánov a kroky, ktoré je ešte potrebné prijať.

2.3Hlavné trendy po piatich mesiacoch uplatňovania systémov premiestnenia:

Pomalé tempo vykonávania, ale prvé náznaky pozitívneho vývoja: Do 15. marca 2016 bolo premiestnených 937 osôb (368 z Talianska a 569 z Grécka). Skúsenosti z prvých marcových týždňov, počas ktorých bolo premiestnených 287 osôb (z toho 241 len z Grécka) rýchlo ukázali, že ak sa členské štáty skutočne zaviažu, premiestnenie môže fungovať.

Ako vyplýva z obrázku 1, tempo premiestnenia sa výrazne zvýšilo v prvých marcových týždňoch – stále však nepostačuje na dosiahnutie cieľov dvoch rozhodnutí Rady o premiestnení, ktoré sú núdzovými opatreniami určenými na zmiernenie značného azylového tlaku, ktorému sú vystavené Taliansko a Grécko. Vzhľadom na to, že tieto tlaky sú naliehavé, a to najmä v Grécku, je potreba posilnených opatrení o to naliehavejšia.

Obrázok 1– odovzdania na účely premiestnenia, október 2015 – 15. marec 2016

Členské štáty urobili vyhlásenia na rôznych fórach, v rámci ktorých ponúkli 6 884 miest na premiestnenie. Avšak ku 15. marcu predstavoval celkový počet indícií pripravenosti rýchlo presunúť žiadateľov o medzinárodnú ochranu (ďalej len „formálne prísľuby“), ktoré poskytli členské štáty premiestnenia, 3 723 miest. Pozitívom je, že väčšina členských štátov vymenovala styčných úradníkov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu v postupe.

Rýchly nárast počtu žiadateľov: Počas prvých piatich mesiacov bol počet žiadateľov o premiestnenie nízky (napr. približne 20 osôb denne v Grécku). Táto skutočnosť bola čiastočne spôsobná obmedzenou dôverou migrantov v systém premiestnenia.

Avšak počas prvých marcových týždňov počet žiadateľov výrazne vzrástol (napr. denne 300 ľudí v Grécku). Čiastočne ide o dôsledok obmedzení prijatých na hranici medzi Gréckom a bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, ale aj o dôsledok dodatočného úsilia zameraného na šírenie informácií vrátane nasadenia mobilných tímov Európskeho podporného úradu pre azyl mimo hotspotov s cieľom maximalizovať aktívnu pomoc. Napriek tomu pretrváva riziko úteku po tom, čo sa osobe oznámi členský štát premiestnenia.

Zvýšenie počtu štátov, ktorých štátni príslušníci sú oprávnení na premiestnenie, ale aj zvýšenie nepredvídateľnosti v súvislosti s novými štátmi, na ktoré by sa potenciálne mohli vzťahovať rozhodnutia Rady: Premiestnenie sa týka štátnych príslušností, ktoré majú na úrovni EÚ priemernú mieru uznania potreby medzinárodnej ochrany 75 % a viac. Tieto informácie sa zakladajú na údajoch Eurostatu a na základe správ Eurostatu sa štvrťročne aktualizujú. Komisia následne informuje Európsky podporný úrad pre azyl o štátnych príslušnostiach oprávnených na premiestnenie, ktorý zas informuje národné kontaktné miesta. To znamená, že každé štyri mesiace sa na zoznam štátnych príslušností oprávnených na premiestnenie môžu pridávať nové (alebo sa zoznamu môžu odstrániť) štátne príslušnosti, čo má za následok neistotu medzi migrantmi a zainteresovanými stranami. Na základe posledných štvrťročných údajov Eurostatu (4. štvrťrok 2015) sú štátmi, ktorých štátni príslušníci sú oprávnení na premiestnenie, v súčasnosti 15 Burundi, Stredoafrická republika, Eritrea, Kostarika, Svätý Vincent a Grenadíny, Bahrajn, Irak, Maldivy, Sýria a Britské zámorské krajiny a územia 16 . V porovnaní s predchádzajúcou štvrťročnou správou nie sú štátni príslušníci Jemenu a Svazijska ďalej oprávnení na premiestnenie.

Premiestnenie zraniteľných žiadateľov o medzinárodnú ochranu vrátane maloletých osôb bez sprievodu je výzvou: Bol premiestnený iba veľmi obmedzený počet maloletých osôb bez sprievodu (jeden alebo dvaja z Grécka do Fínska), a to napriek tomu, že sa v rozhodnutiach Rady o premiestnení požaduje prednostné vybavenie zraniteľných žiadateľov. Dôvody sú rôzne vrátane neochoty členských štátov premiestnenia akceptovať premiestnenie maloletých osôb bez sprievodu a chýbajúce osobitné postupy v Taliansku a Grécku povoľujúce premiestnenie maloletých osôb bez sprievodu. Premiestnenie maloletých osôb bez sprievodu je zložitý proces a niektorí migranti, predovšetkým Eritrejčania v Taliansku, o sebe vyhlásili, že sú plnoletí, aby neboli oddelení od skupiny, s ktorou prišli. Taliansko a Grécko pripravujú nové postupy, aby bolo možné rýchlo premiestniť maloleté osoby bez sprievodu v súlade s najlepšími záujmami dieťaťa a ich vnútroštátnymi právnymi predpismi. Talianske orgány a agentúra FRONTEX poskytujú expertov na posúdenie veku. Viacero organizácií tiež zintenzívňuje svoje úsilie na zabezpečenie primeraných prijímacích zariadení v Grécku (napr. centrá podpory pre deti a rodiny UNICEF).

Vo všeobecnosti však možno povedať, že neexistujú žiadne konkrétne údaje týkajúce sa počtu odovzdaní na účely premiestnenia, pokiaľ ide o zraniteľných žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Skúsenosti z praxe však ukazujú, že do tejto kategórie patria mnohí žiadatelia (napr. tehotné ženy, osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby). Napriek výzve, aby členské štáty predložili informácie o svojich možnostiach prijať zvlášť zraniteľné osoby, skoro žiadny členský štát neoznámil žiadne dôveryhodné možnosti.

2.4Opatrenia Komisie a agentúr EÚ

Komisia poslala 10. februára členským štátom premiestnenia úradné listy, v ktorých ich vyzvala na urýchlenie vykonávania rozhodnutí Rady a reagovala na mnohé zistené prekážky. Takisto zaslala podobné listy Taliansku a Grécku, v ktorých uviedla odporúčania na zlepšenie a urýchlenie postupu premiestnenia. Okrem toho Komisia začala konania o nesplnenie povinnosti proti Taliansku a Grécku týkajúce sa vykonávania nariadenia EURODAC a proti Grécku vo vzťahu k smernici o podmienkach prijímania.

Podľa systému premiestnenia dostáva Taliansko a Grécko finančné prostriedky prostredníctvom svojich národných programov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) (dodatočná jednorazová platba vo výške 500 EUR za každú premiestnenú osobu) na podporu ich úsilia spojeného s premiestnením. Finančná pomoc sa poskytuje aj členským štátom premiestnenia, ktoré dostanú jednorazovú platbu 6 000 EUR za každú osobu premiestnenú v rámci ich národných programov AMIF. Celkovo bolo na premiestnenie 160 000 osôb vyčlenených 1 040 miliónov EUR a národné programy AMIF boli revidované s cieľom zahrnúť sumy zodpovedajúce premiestneniu 98 547 osôb (v celkovej výške 644,5 milióna EUR). Navyše bola v rámci núdzovej pomoci AMIF sprístupnená značná finančná pomoc Medzinárodnej organizácii pre migráciu (IOM) s cieľom podporiť uplatňovanie mechanizmu núdzového premiestnenia v Grécku a Taliansku.

Dňa 10. marca Komisia prijala zmeny pracovných programov na rok 2016, v dôsledku ktorých sa zvýšilo financovanie núdzovej pomoci AMIF a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) o dodatočných 275,5 milióna EUR. Na financovanie dodatočného núdzového financovania sa využijú ešte finančné prostriedky, ktoré boli v rozpočte EÚ na rok 2016 určené pre AMIF a ISF a ktoré ešte neboli pridelené. Zvýšenie núdzového financovania nadväzuje na závery Európskej rady z 18. a 19. februára 2016, v ktorých Európska rada vyzvala k naliehavým opatreniam na riešenie humanitárnej situácie v Grécku a pozdĺž západného Balkánu s využitím všetkých dostupných finančných prostriedkov EÚ a vnútroštátnych prostriedkov s cieľom jej zmiernenia. Pôvodný rozpočet núdzovej pomoci v rámci AMIF a ISF na rok 2016, ktorý predstavoval 188,98 milióna EUR, bol navýšený o ďalších 193,5 milióna EUR pre AMIF a 82 miliónov EUR pre ISF a predstavuje tak na rok 2016 celkovo 464 miliónov EUR na riešenie najnaliehavejších finančných potrieb členských štátov v kontexte utečeneckej krízy.

V reakcii na žiadosť Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci o zabezpečenie primeraného informovania žiadateľov o azyl a migrantov Komisia zriadila pracovnú skupinu pre stratégiu informovania migrantov (MIS), na činnosti ktorej sa podieľajú všetci relevantní inštitucionálni aktéri. Pracovná skupina koordinuje informačné činnosti (vrátane vytvárania obsahu a šírenia informačných materiálov) na medziinštitucionálnej úrovni a zaručuje súdržnosť takýchto činností so stratégiou informovania migrantov.

Komisia vytvorila špecializovaný hotspotový tím, ktorý je prítomný v teréne spolu s agentúrou Frontex, Európskym podporným úradom pre azyl a Europolom.

Okrem výrazného nasadenia odborníkov vrátane mobilných tímov vyvíja Európsky podporný úrad pre azyl aj viacero nástrojov slúžiacich na podporu jednotlivých etáp premiestnenia (informačné letáky, informácie pred odchodom, nástroj na koordinovanie ponuky a potrieb alebo nástroj na identifikáciu zraniteľných migrantov). Vypracovala sa osobitná koncepcia odbornej prípravy vrátane modulov prispôsobených potrebám maloletých osôb bez sprievodu a hotspotom.

2.5Opatrenia, ktoré majú prijať členské štáty premiestnenia

Nedostatočné a obmedzené množstvo prisľúbených miest na premiestnenie: počet prisľúbených miest jasne nepostačuje na splnenie povinností podľa rozhodnutí Rady o premiestnení. Celkový počet formálne prisľúbených miest na premiestnenie je 3 723 (15. marca 2016), čo je 2,33 % zo 160 000 odovzdaní na účely premiestnenia, ktoré sa majú realizovať. Tri členské štáty (Chorvátsko, Maďarsko a Slovensko) doteraz neposkytli žiadne miesta na premiestnenie. Iba 18 členských štátov prisľúbilo premiestniť osoby z Grécka a 19 členských štátov z Talianska. Mnohé členské štáty poskytli vzhľadom na celkový počet žiadateľov, ktorý im bol pridelený, len veľmi obmedzené a dočasné prísľuby. Nízky počet prisľúbených miest má dosah najmä na Grécko. Po zavedení obmedzení na hranici medzi Gréckom a bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko je nevyhnutné urýchlene zvýšiť mieru prisľúbených miest s cieľom zmierniť veľmi zložitú humanitárnu situáciu, ktorá rýchlo vzniká v teréne.

Nesprávne používanie preferencií zo strany členských štátov: hlavným cieľom preferencií je uľahčiť integráciu premiestnených osôb do členského štátu premiestnenia 17 . Niektoré členské štáty však vytvorili dlhé alebo obmedzujúce zoznamy preferencií, pokiaľ ide o profil žiadateľov, ktorí majú byť premiestnení. Niektoré členské štáty premiestnenia sa zdráhajú prijímať žiadosti o premiestnenie, pokiaľ ide o žiadateľov s určitou štátnou príslušnosťou, osamelých žiadateľov, maloleté osoby bez sprievodu, z dôvodu chýbajúcich tlmočníckych služieb, programov integrácie alebo prijímacích kapacít; iné štáty jasne uviedli, že budú prijímať iba rodiny. Väčšina členských štátov využíva preferencie ako prostriedok na vylúčenie možných kandidátov a nie ako prostriedok umožňujúci lepšie zosúladenie ponuky a potrieb v záujme lepšej integrácie. Talianske a grécke orgány sa snažia v čo najväčšej možnej miere uspokojiť vyjadrené preferencie (vždy v súlade so zásadou nediskriminácie), hoci preferencie nie sú pre Grécko a Taliansko záväzné. Niektoré členské štáty premiestnenia využili nedodržanie preferencie ako dôvod na odmietnutie žiadosti o premiestnenie, čo rozhodnutia Rady nepovoľujú 18 .

Dlhý čas reakcie na žiadosti o premiestnenie: Rýchla odpoveď členského štátu premiestnenia je základným predpokladom pre zvýšenie dôveryhodnosti systému premiestnenia. Avšak postup premiestnenia vo všeobecnosti presahuje dvojmesačnú lehotu stanovenú v rozhodnutiach Rady o premiestnení, čiastočne aj preto, že odpoveď členských štátov premiestnenia nie je dostatočne rýchla 19 . To bráni tomu, aby systém premiestnenia dosiahol pravidelné a stále tempo potrebné na to, aby sa stal v plnej miere funkčným a uspokojoval naliehavé potreby na mieste. Tento problém navyše komplikuje odovzdania na účely premiestnenia, pretože odovzdania veľkých skupín spôsobuje logistické ťažkosti pre Taliansko, Grécko a IOM.

Dlhý čas reakcie ohrozuje aj účinnosť systému premiestnenia, pretože podkopáva dôveru migrantov: tí sa často pre tento program rozhodnú, ale neskôr zistia, že rýchle odovzdanie, ktoré im bolo sľúbené, sa neuskutoční, čo prispieva k zvýšenému riziku úteku.

Prekážky týkajúce sa bezpečnostných kontrol vrátane výmeny údajov o odtlačkoch prstov: hlavným dôvodom oneskorení pri odpovediach na žiadosti o premiestnenia sú dodatočné bezpečnostné kontroly. Od útokov v Paríži v novembri 2015 chcú niektoré členské štáty ešte pred poskytnutím odpovede na takúto žiadosť uskutočniť bezpečnostné kontroly žiadateľov o premiestnenie. Je to v súlade s rozhodnutiami o premiestnení, tieto dodatočné bezpečnostné kontroly by sa však mali vykonať čo najrýchlejšie. Hlavné otázky týkajúce sa bezpečnostných kontrol:

osystematické bezpečnostné pohovory. 20 Niektoré členské štáty požadujú systematické pohovory, v rámci ktorých sa posúdi, či sa na žiadateľa nevzťahujú dôvody na odmietnutie žiadosti podľa rozhodnutí Rady. Často je to spojené s rozsiahlym uplatňovaním doložky o vylúčení 21 rozhodnutí Rady 22 , ktorá by sa mala vykladať úzko. Existencia dôvodov na odmietnutie by sa mala opierať hlavne o spisy týkajúce sa premiestnenia poskytnuté zo strany Talianska a Grécka, ktoré zahŕňajú osobitné kapitoly týkajúce sa aspektov identifikovaných v tomto procese a ktoré potenciálne poukazujú na takéto dôvody vylúčenia;

omnoho členských štátov opakovane požadovalo odtlačky prstov žiadateľov na účely nariadenia Eurodac 23 prostredníctvom siete DubliNet ako nevyhnutnú podmienku na vykonávanie bezpečnostných kontrol. Komisia už informovala členské štáty, že súčasný právny rámec to neumožňuje a členským štátom predložila alternatívne riešenia na výmenu odtlačkov prstov prostredníctvom kanálov policajnej spolupráce.

Grécko a Taliansko zintenzívnili úsilie na vykonávanie bezpečnostných kontrol v hotspotoch a na pevnine v reakcii na odôvodnené obavy členského štátu premiestnenia. Tieto kontroly zahŕňajú prehľadávanie vo vnútroštátnych databázach dotknutých krajín, ako aj európskych a medzinárodných databázach (SIS a SLTD Interpolu, VIS) pred zaslaním akejkoľvek žiadosti o premiestnenie. Takisto sa zvýšili kapacity v týchto hotspotoch vrátane dodatočných zariadení Eurodac, röntgenových prístrojov, stabilného internetového pripojenia a zvýšenej kapacity serverov. Okrem toho Taliansko plánuje vymenovať bezpečnostného spravodajcu, ktorý má byť v úzkom kontakte so styčnými úradníkmi na bezpečnostné účely. Tieto kontroly by mali poskytovať dostatočné záruky členským štátom premiestnenia a znížiť počet dodatočných bezpečnostných kontrol a pohovorov.

Neodôvodnené odmietnutia žiadostí o premiestnenie: Niektoré členské štáty využívajú všeobecný odkaz na národnú bezpečnosť, verejný poriadok alebo uplatňovanie ustanovení o vylúčení smernice o oprávnení 24 na odmietnutie žiadostí bez toho, aby predložili konkrétne odôvodnenia. Táto prax neuvádzať dôvody odmietnutia nie je v súlade s rozhodnutiami Rady o premiestnení a je v rozpore s duchom lojálnej spolupráce.

Nedostatok informácií pred odchodom zo strany členského štátu premiestnenia: poskytovanie informácií pred odchodom má zásadný význam pre zabezpečenie postoja spolupráce žiadateľov, ako aj pre zabránenie úteku a sekundárnym pohybom. Mnohí migranti chcú ísť do konkrétneho členského štátu a prichádzajú s už vytvorenými predstavami, pričom poznajú len niekoľko členských štátov (napr. tie, v ktorých majú príbuzných alebo známych). Okrem toho sa nepretržite šíria dezinformácie prostredníctvom sociálnych médií. Je preto rozhodujúce, aby žiadateľ v okamihu oznámenia rozhodnutia o premiestnení dostal informácie pred odchodom. Talianske a grécke orgány musia byť schopné poskytovať kvalitné a príťažlivé informácie, na základe ktorých sa žiadatelia uistia o členskom štáte, do ktorého budú odovzdaní. Kľúčová úloha styčných úradníkov spočíva v poskytovaní odpovedí na otázky a obavy žiadateľov. Väčšina členských štátov premiestnenia však doteraz nevypracovala príslušné balíky informácií pred odchodom. Z tohto dôvodu je ťažšie získať dôveru žiadateľov, ktorí majú byť premiestnení do menej známych členských štátov, a zaistiť, aby sa naďalej angažovali v tomto procese a nepokúšali sa utiecť.

Nedostatočná reakcia na voľné pracovné miesta pre odborníkov ponúkané Európskym podporným úradom pre azyl: napriek tomu, že členské štáty ponúkli 201 odborníkov v odpovedi na všeobecnú výzvu úradu EASO na obsadenie 374 voľných pracovných miest pre odborníkov, táto odpoveď je neprimeraná konkrétnym výzvam a skutočným potrebám. Táto reakcia je zjavne nedostatočná vzhľadom na kritickú situáciu najmä v Grécku. Okrem toho experti sú zvyčajne k dispozícii počas obmedzeného obdobia, čo znižuje efektívnosť ich nasadenia, keďže odchádzajú po tom, čo získali prax a noví prichádzajúci odborníci sa musia vyškoliť. Dňa 1. marca úrad EASO zverejnil novú výzvu, v ktorej sa požaduje obsadenie 39 miest pre odborníkov pre Grécko. V reakcii na výzvu sa poskytlo iba 12 odborníkov. Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v Grécku bola 9. marca uverejnená ďalšia výzva na obsadenie dodatočných 57 miest pre odborníkov.

2.6Opatrenia, ktoré majú prijať Taliansko a Grécko

Pre Taliansko a Grécko

Zabezpečenie plnej funkčnosti všetkých hotspotov v Taliansku a Grécku a pokračovanie vo vykonávaní plánov: hoci sa dosiahol značný pokrok, pokiaľ ide o prevádzku 4 z 5 plánovaných hotspotov v Grécku (príloha 3) a 4 zo 6 otvorených hotspotov v Taliansku (príloha 4), napriek relatívne nízkemu počtu doteraz nahlásených príchodov by sa malo zabezpečiť, aby boli všetky hotspoty čo najskôr plne funkčné. Avšak práce na dokončení hotspotov sa nesmú používať ako dôvody na obmedzenie počtu prisľúbených miest. Okrem toho je možné premiestniť ľudí mimo hotspotov za predpokladu, že budú splnené podmienky stanovené v článku 3 ods. 2 a článku 5 ods. 9 rozhodnutí Rady (oprávnená štátna príslušnosť, identifikácia, registrácia a odber odtlačkov prstov).

Nedostatočná koordinačná kapacita: zvyšujúci sa počet aktérov zapojených do postupu premiestnenia a potreba zrýchlenia registrácie žiadateľov a odovzdaní si vyžaduje väčšie úsilie o koordináciu vrátane dohľadu nad činnosťou rôznych mimovládnych organizácií, ktoré poskytujú informácie v hotspotoch. Pripravuje sa vypracovanie štandardných operačných postupov a protokolov, ktoré by mali zlepšiť situáciu.

Nedostatočné sledovanie žiadateľov: je kľúčové, aby žiadatelia mali pravidelné a primerané informácie o aktuálnom stave svojich žiadostí, ak chceme zabrániť ich úteku a uistiť ich, že sú ešte stále súčasťou systému premiestnenia, najmä v prípade oneskorených odpovedí z členského štátu premiestnenia. V súčasnosti však dôkladné sledovanie nie je zabezpečené.

Pre Grécko

Nedostatočné prijímacie kapacity v Grécku: primerané kapacity na prijímanie žiadateľov sú nevyhnutné na predchádzanie riziku úteku a poskytovanie priestoru potrebného na riadne informovanie migrantov o postupe ich premiestňovania. V nadväznosti na zasadnutie lídrov o utečeneckých tokoch cez západobalkánsku trasu z 25. októbra a v súlade s jeho plánom sa Grécko zaviazalo vytvoriť 50 000 ubytovacích miest zameraných na riešenie potrieb pri prijímaní žiadateľov o azyl a nelegálnych migrantov. Doteraz sa sprístupnilo 40 351 miest na prijatie týchto ľudí. Okrem toho úrad UNHCR neuzatvoril všetky dohody potrebné na dosiahnutie cieľového počtu 20 000 miest v rámci programu prenajímania. Program prenajímania je navyše vhodnejší pre strednodobé až dlhodobé prijímanie žiadateľov o azyl ako pre žiadateľov o premiestnenie, a to kvôli povahe poskytovaného ubytovania a jeho rozptýlenému umiestneniu. Vzhľadom na rastúci počet žiadateľov, ktorí uviazli v Grécku, existuje naliehavá potreba vytvoriť špecializované strediská na prijímanie žiadateľov o premiestnenie. Komisia preto pokračuje v posudzovaní možných úprav programu prenajímania UNHCR. Komisia navyše začne rýchlo vykonávať plán reakcie na nepredvídané udalosti, 25 v rámci ktorého sa Grécku poskytne dodatočná finančná podpora.

Registračná kapacita v Grécku: rastúci počet migrantov, ktorí sa zapájajú do systému premiestnenia, vo veľkej miere prevyšuje kapacitu gréckej azylovej služby pre dennú registráciu. Čakacia doba medzi okamihom, keď sa migrant rozhodne zapojiť sa do systému premiestnenia a okamihom, kedy môže zaregistrovať žiadosť o azyl, je v súčasnosti približne tri týždne. Grécko posilňuje svoje kapacity o ďalších 100 zamestnancov, ktorí majú byť prijatí do júna. 26 Okrem toho Európsky podporný úrad pre azyl zavádza nový systém na podporu gréckeho úradu pre azyl pri registrácii prípadov premiestnenia priamo v angličtine. Ak bude tento systém úspešný, rozšíri sa na všetky regionálne grécke úrady pre azyl, v ktorých bude potrebné zaregistrovať prípady premiestnenia.

2.7Odporúčania na odstránenie zistených problémov

2.7.1 Na strane členských štátov premiestnenia

Opatrenia zamerané na riešenie obmedzeného počtu prisľúbených miest: všetky členské štáty premiestnenia by mali zvýšiť počet formálnych prísľubov uskutočnených prostredníctvom siete DubliNet a zároveň dodržiavať maximálnu trojmesačnú lehotu stanovenú v rozhodnutiach Rady. Tieto prísľuby by mali zodpovedať kvótam prideleným členskému štátu premiestnenia a plne zohľadňovať núdzovú situáciu v krajine.

Opatrenia na obmedzenie nesprávneho využívania preferencií: členské štáty premiestnenia by mali obmedziť v čo najväčšom možnom rozsahu svoje preferencie, mali by ich využívať výlučne v záujme lepšej integrácie a mali by byť pripravené prijať všetky typy migrantov (rodiny, maloletých bez sprievodu, samostatných mužských žiadateľov).

Opatrenia na urýchlenie času odozvy na žiadosti o premiestnenie: členské štáty premiestnenia by mali odpovedať na žiadosti o premiestnenie do jedného týždňa. V tomto zmysle by mal Frontex vo vzťahu k bezpečnostnej kontrole vykonávať systematické prvostupňové bezpečnostné kontroly vrátane prístupu k Schengenskému informačnému systému (SIS) a mala by sa posilniť úloha Europolu v rámci druhostupňovej kontroly. Taliansko a Grécko zároveň musia pokračovať v úsilí o vykonávanie systematických bezpečnostných kontrol a zlepšenie kvality informácií poskytovaných v rámci žiadostí o premiestnenie zasielaných členským štátom.

Členské štáty premiestnenia by mali zamerať dodatočné kontroly, a najmä bezpečnostné pohovory, na riadne odôvodnené prípady, t. j. podložené a odôvodnené podozrenia, že tieto osoby môžu spadať do kategórie, ktorá odôvodňuje odmietnutie. Tieto dôvody by sa mali čo najskôr oznamovať talianskym a gréckym orgánom. V každom prípade by sa tieto dodatočné kontroly vrátane pohovorov mali uskutočniť do jedného týždňa, aby sa nezdržoval celý postup. Ak členské štáty premiestnenia majú opodstatnené dôvody na odmietnutie, ktoré sa zakladajú na otázkach národnej bezpečnosti, verejného poriadku alebo rizika vylúčenia, mali by ich špecifikovať Taliansku a Grécku.

Opatrenia na riešenie výziev súvisiacich s premiestnením zraniteľných žiadateľov a maloletých bez sprievodu: členské štáty premiestnenia by mali čo najskôr poskytnúť miesta pre zraniteľné osoby a maloletých bez sprievodu a zvýšiť prijímacie kapacity pre tento typ žiadateľov, ako aj zabezpečiť vhodné opatrovníctvo.

Opatrenia na zvýšenie prijateľnosti migrantov a dôvery v systém a na zabránenie sťahovania žiadostí: členské štáty premiestnenia by mali poskytovať výrazne viac informácií pred odchodom, najmä pokiaľ ide o členské štáty, ktoré sú migrantom menej známe. Členské štáty premiestnenia by mali čo najskôr poskytnúť informačný materiál azylovým orgánom Grécka a Talianska, ako aj úradu EASO a Medzinárodnej organizácii pre migráciu (IOM) v nadväznosti na usmernenia, ktoré vypracoval úrad EASO. Styční úradníci by mali dostať primerané informačné materiály a byť prítomní počas oznámenia rozhodnutia, aby odpovedali migrantom na otázky a riešili ich obavy. Činnosti odbornej prípravy, ktoré plánuje úrad EASO, by mali umožniť výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi vrátane informácií o aspektoch informovania a budovania vzájomnej dôvery.

Opatrenia na zabránenie sekundárnemu pohybu po odovzdaní na účely premiestnenia: členské štáty premiestnenia by mali plne využívať nástroje dostupné v acquis v oblasti azylu (oznamovacie povinnosti, poskytovanie žiadateľom o medzinárodnú ochranu iba vecných podmienok pri prijatí, zaistenie za určitých okolností). Odovzdania do Grécka v rámci dublinského systému by sa mali obnoviť, keď budú splnené podmienky 27 .

Opatrenia na posilnenie kapacity úradu EASO na podporu Talianska a Grécka: všetky členské štáty by mali reagovať na voľné pracovné miesta pre odborníkov ponúkané úradom EASO a zvýšiť pružnosť pri ich poskytovaní, aby boli k dispozícii na obdobie dvoch rokov, ako sa uvádza v rozhodnutiach Rady.

2.7.2. Na strane Talianska a Grécka

Opatrenia na urýchlenie registrácie žiadateľov: Grécko by malo čo najskôr dokončiť nábor dodatočných 100 pracovníkov a rozšíriť a prijať posilnenú podporu úradu EASO v postupe registrácie. Cieľom je zabezpečiť, aby migranti mohli zaregistrovať svoje žiadosti o azyl najneskôr do troch dní od okamihu vstupu do systému.

Opatrenia na zlepšenie koordinácie: Taliansko by malo prijať a v plnej miere uplatňovať štandardné operačné postupy, ktoré sa vzťahujú na hotspoty. Taliansko a Grécko by mali dokončiť a plne vykonávať protokoly na premiestnenie v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami (s UNHCR, IOM, EASO, MVO a Komisiou).

Opatrenia na zlepšenie prijímacích kapacít v Grécku: Grécko by malo čo najskôr vytvoriť 50 000 miest pre migrantov, ku ktorým sa zaviazalo v rámci plánu, vrátane migrantov, ktorí práve pricestovali. Úrad UNHCR by mal uzavrieť vykonávacie dohody, aby sa čo najskôr dosiahol cieľ vytvorenia 20 000 miest v rámci programu prenajímania a zabezpečil centralizovaný systém ubytovania migrantov, ktorí sú zapojení do systému premiestnenia. Je to nevyhnutné na zabezpečenie účinného odovzdania v rôznych etapách postupu, kultúrnej orientácie a obmedzenia rizika úteku.

Opatrenia na urýchlenie času odozvy na žiadosti o premiestnenie: Taliansko a Grécko by mali vykonávať systematické kontroly vrátane vyhľadávania vo svojich vnútroštátnych databázach, ako aj európskych a medzinárodných databázach (SIS a databázy Interpolu, VIS) a uskutočňovať bezpečnostné pohovory skôr, ako odošlú žiadosti o premiestnenie. Taliansko a Grécko by mali v žiadostiach o premiestnenie adresovaných členským štátom premiestnenia predložiť úplné informácie. Žiadosť o premiestnenie by mala obsahovať (1) registračnú zložku; (2) informácie o bezpečnostných kontrolách, ktoré sa vykonali; (3) výsledky bezpečnostných kontrol a (4) hotspoty, cez ktoré migranti prešli. Taliansko a Grécko by takisto mali vymenovať bezpečnostného spravodajcu s cieľom uľahčiť výmenu informácií vrátane odtlačkov prstov prostredníctvom kanálov policajnej spolupráce. Komisia a experti členských štátov by mali pomôcť Taliansku a Grécku pri ďalšom rozpracúvaní bezpečnostných otázok a poskytovať usmernenia pri formulovaní odmietnutí.

Opatrenia na riešenie výziev súvisiacich s premiestnením zraniteľných žiadateľov a maloletých bez sprievodu: Taliansko a Grécko by mali čo najskôr dokončiť postupy na uľahčenie premiestnenia maloletých bez sprievodu v súlade s ich najlepšími záujmami a využívať dostupné nástroje, ktoré vypracoval úrad EASO.

2.7.3 Na strane úradu EASO

Opatrenia na obmedzenie nesprávneho využívania preferencií: úrad EASO by mal čo najskôr dokončiť nástroj koordinácie pre umiestňovanie migrantov a najneskôr do konca júna zjednodušiť spracovávanie žiadostí o premiestnenie, najmä vzhľadom na pravdepodobný nárast počtu žiadateľov počas leta. Napriek tomu by bol zodpovedajúci mechanizmus uskutočniteľný a účinný, len ak by boli preferencie štátov vyjadrené v dostatočnom rozsahu.

Opatrenia na skrátenie času odozvy na žiadosti o premiestnenie: úrad EASO by mal naďalej podporovať Taliansko a začať podporovať Grécko pri vykonávaní špecifických pohovorov na zistenie možných dôvodov vylúčenia počas registrácie žiadostí.

Opatrenia na riešenie výziev súvisiacich s premiestnením zraniteľných žiadateľov a maloletých bez sprievodu: úrad EASO by mal ďalej šíriť svoj nástroj na identifikáciu zraniteľných žiadateľov a zlepšovať zber údajov týkajúcich sa premiestnenia zraniteľných prípadov. Okrem toho úrad EASO pracuje na vytvorení nástroja na posúdenie najlepšieho záujmu detí bez sprievodu oprávnených na premiestnenie, ktorý môže byť užitočný v hotspotoch a mimo nich.

Opatrenia na zvýšenie akceptácie a dôvery v systém zo strany migrantov a na zabránenie sťahovania žiadostí:

úrad EASO by mal zvýšiť viditeľnosť informačných miest (hotspotov a centier na pevnine). Experti úradu EASO by mali byť jasne určení a mali by dostať primerané vybavenie. Zároveň je rozhodujúce zabezpečiť konzistentnosť informácií. Napríklad úrad EASO by mohol poskytnúť jeden až dvojdňové školenie pre nových expertov o tom, ako zostavovať informácie a ako ich poskytovať. Úrad EASO by sa mal pri poskytovaní informácií takisto zaoberať očakávaniami migrantov, najmä pokiaľ ide o postupy, pričom by im mal zdôrazňovať, že nemajú úplnú slobodu v rozhodovaní sa o členskom štáte premiestnenia.

Úrad EASO a organizácia IOM by mali zintenzívniť svoju úlohu, pokiaľ ide o informácie pred odchodom a kultúrnu orientáciu od okamihu oznámenia rozhodnutia až do odchodu do členského štátu premiestnenia. Jeden zamestnanec úradu EASO alebo organizácie IOM by mohol byť prítomný pri oznámení rozhodnutia. Úrad EASO by mal byť okamžite informovaný o žiadateľoch o azyl, ktorí vyjadrili pochybnosti týkajúce sa prijatia rozhodnutia. Úrad EASO a príslušný styčný úradník by po oznámení rozhodnutia mohli uskutočniť špecializované informačné stretnutia.

Úrad EASO by mal zintenzívniť informačné kampane vrátane dodatočných letákov/brožúr, videí a sociálnych médií v spolupráci s Komisiou a ostatnými zainteresovanými stranami. Je to nevyhnutné na zvýšenie dôvery žiadateľov o premiestnenie a vyvrátenie tvrdení pašerákov. Tieto činnosti by mohli zahrňovať a) osobitnú stránku na Facebooku týkajúcu sa premiestnenia, na ktorej by úrad EASO a členské štáty mohli uverejňovať úspešné príbehy premiestnenia migrantov, a všeobecne väčšiu prítomnosť v sociálnych médiách aj prostredníctvom Twitteru a mobilných aplikácií; b) viac videí s príbehmi žiadateľov, ktorých sa podarilo úspešne premiestniť; c) väčšie zapojenie komunity migrantov v členských štátoch premiestnenia, najmä tých migrantov, ktorých sa úspešne podarilo premiestniť.

2.7.4    Komisia bude okrem toho naďalej plne podporovať Taliansko a Grécko a bude aj naďalej:

prispievať k lepšej koordinácii prostredníctvom existujúcich fór (stretnutí styčných úradníkov, stretnutí s príslušnými národnými kontaktnými miestami, fóra o premiestňovaní a presídľovaní a skupiny Friends of Hotspots), keďže sa ukázali ako užitočné pre diskusiu o právnych otázkach, praktických problémoch a prekážkach systému premiestnenia so všetkými zainteresovanými stranami, vytváranie sietí a zlepšenie vzájomnej dôvery, najmä po skúsenosti s úspešným premiestnením.

monitorovať vykonávanie: zabezpečenie úplného a správneho vykonávania acquis EÚ v oblasti azylovej politiky je kľúčovým prvkom reakcie EÚ na migračnú krízu a prioritou Komisie v rámci európskej migračnej agendy.

3Presídlenie

3.1Súčasný stav

V nadväznosti na odporúčanie Komisie z 8. júna 2015 týkajúce sa európskeho systému presídľovania 28 sa 27 členských štátov 29 spoločne so štátmi pridruženými k dublinskému systému 20. júla 2015 30 dohodlo, že prostredníctvom multilaterálnych a vnútroštátnych mechanizmov do dvoch rokov presídlia 22 504 vysídlených osôb z krajín mimo EÚ, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu. Hoci sa niektoré členské štáty dlhodobo podieľajú na programoch presídlenia prostredníctvom UNHCR, ide o prvé spoločné úsilie EÚ v oblasti presídlenia a v prípade niektorých členských štátov o prvú skúsenosť s presídlením.

Na základe informácií získaných od zúčastnených štátov bolo do 15. marca 2016 v rámci systému presídlených 4 555 osôb do Belgicka, Českej republiky, Francúzska, Holandska, Írska, Lichtenštajnska, Nórska, Rakúska, Spojeného kráľovstva, Švajčiarska a Talianska. Väčšina štátov zapojených do systému uviedla, že ich úsilie v oblasti presídlenia bolo predovšetkým, ale nie výlučne, zamerané na Sýrčanov v Jordánsku, Libanone a Turecku. Všetky osoby presídlené v rámci tohto systému musí zúčastneným štátom odporučiť UNHCR, preto zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu.

Celkovo bolo pre členské štáty vyčlenených vyše 150 mil. EUR na vykonávanie tohto systému. Päť členských štátov (Fínsko, Francúzsko, Írsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko) naznačilo svoj zámer presídliť oveľa väčší počet osôb ako prisľúbili v rámci systému z 20. júla a zabezpečiť jeho realizáciu v rámci národných programov.

Všetky členské štáty kladú silný dôraz na bezpečnostné vyšetrovanie, za ktoré sami zodpovedajú a ktoré môže prebiehať v rôznych štádiách postupu presídlenia. Existuje úzka a dobrá spolupráca s úradom UNHCR, ktorý je potrebné vnímať ako nevyhnutného partnera v rámci tohto postupu. Mnohé členské štáty sa takisto spoliehajú na logistickú podporu organizácie IOM a postupy pred odchodom a pri odchode.

Hoci prioritné regióny dohodnuté v záveroch z 20. júla 2015 sú pomerne rozsiahle, väčšina zúčastnených členských štátov sa rozhodla pre presídlenie z krajín susediacich so Sýriou.

3.2Výzvy

Na rozdiel od záväzkov vyplývajúcich z dvoch systémov premiestnenia osôb sú záväzky členských štátov v rámci systému presídlenia z 20. júla 2015 založené na dobrovoľných prísľuboch. Hoci je tento systém dôležitým míľnikom z hľadiska spoločného úsilia EÚ v oblasti presídlenia, nevytvára jasný rámec na presídľovanie so spoločnými pravidlami a postupmi pre zúčastnené štáty, ale je do veľkej miery súborom národných programov a postupov, ktoré sú v niektorých členských štátoch stále v prípravných fázach. Zatiaľ čo niektoré členské štáty prisľúbili v záveroch z 20. júla dodržanie celých národných kvót presídlenia (Holandsko), niektoré ďalšie prisľúbili miesta nad rámec národných kvót (Francúzsko). Okrem toho členské štáty, ako napríklad Fínsko a Spojené kráľovstvo, prisľúbili miesta, ktoré predstavujú iba časť ich záväzkov v oblasti presídlenia. V systéme presídľovania z 20. júla navyše nie sú stanovené nijaké časové intervaly, v ktorých by sa presídlenia mali vykonať, vrátane počtu osôb, ktoré majú byť presídlené v rámci určitého obdobia. Takto voľne koordinovaný rámec má za následok nedostatočný dohľad a rozdrobené informácie a Komisii sťažuje monitorovanie fungovania tohto systému. 31

Existujú značné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich príslušné programy a postupy presídlenia, ako sú výberové kritériá, dĺžka trvania postupov, orientačné programy pred odchodom, integračné nástroje, postavenie osôb, ktorým bol povolený vstup, povolenie na pobyt, ako aj počet miest na presídlenie.

Členské štáty vyberajú kandidátov na presídlenie na základe výberových misií alebo preskúmania dokumentácie, ktorú im predložil úrad UNHCR. Táto skutočnosť má vplyv na dĺžku postupu, ktorý môže trvať niekoľko týždňov až dva roky od predloženia veci UNHCR až do príchodu do hostiteľskej krajiny. Okrem toho niekoľko členských štátov uviedlo skutočnosť, že museli odložiť vykonávanie plánov presídlenia v dôsledku zvýšenia počtu spontánneho prílevu migrantov a žiadateľov o azyl.

Nedostatok prijímacích kapacít a hľadanie vhodného ubytovania sú často označované ako osobitný problém, najmä v prípade presídľovania početnejších rodín alebo pri riešení prípadov obzvlášť zraniteľných migrantov. Previerky pri odchode zo strany tretích krajín boli tiež uvedené v niektorých prípadoch ako problematické, pretože spôsobovali výrazné oneskorenia v postupe prijímania migrantov a presúvanie ich príchodu.

Medzi problémami boli spomenuté aj nedostatočné kapacity ľudských zdrojov a potreba vhodných školení v prípadoch, keď sú zamestnanci veľvyslanectiev členských štátov zapojení do odoberania biometrických údajov alebo vydávania cestovných dokladov pre kandidátov na presídlenie.

Budovanie kapacít v oblasti presídľovania: niektoré členské štáty ako Švédsko, Dánsko, Holandsko, Nemecko alebo Fínsko napríklad realizujú presídlenia už niekoľko rokov. Do konca roku 2017 sa v rámci nového európskeho systému očakáva, že 10 členských štátov 32 vykoná presídlenie po prvýkrát, hoci ani jeden z nich ešte nezačal s implementáciou programu. Medzi výzvy, ktorým tieto členské štáty čelia, patria budovanie kapacít na zriadenie vnútroštátneho mechanizmu presídľovania, nedostatočné skúsenosti s vedením misií a výberom kandidátov, zabezpečovanie optimálnych podmienok integrácie presídlených utečencov a získavanie verejnej podpory. Viaceré z nich vyjadrili záujem čerpať zo znalostí, skúseností a osvedčených postupov v oblasti mechanizmov používaných v členských štátoch s dlhou tradíciou presídľovania. Osobitné potreby sa týkajú podpory a pomoci pri vedení výberových misií, vyjednávaní a koordinácii s tretími krajinami, z ktorých sa ľudia presídľujú, ďalej pri organizácii kultúrno-orientačných programov pred odchodom do novej krajiny, lekárskych vyšetreniach, organizácii cesty a zavádzaní mechanizmov prvého prijatia a integrácie.

3.3Riešenie výziev

Spoločné využívanie poznatkov a skúseností a práca s partnermi

Je zrejmé, že výmena postupov a skúseností by sa mala zintenzívniť, osobitne medzi tými členskými štátmi, ktoré nemajú skúsenosti s presídľovaním, a štátmi s dlhšou tradíciou v tejto oblasti. Okrem toho by sa mohla zvážiť aj praktická spolupráca v postupe presídľovania, napríklad prostredníctvom spoločného využívania logistiky, organizácie letov a miestnej výmeny informácií o jednotlivých prípadoch.

Na uľahčenie takýchto praktických výmen by mali členské štáty využívať bilaterálne návštevy v rámci príslušných programov presídľovania. Dobrým príkladom takéhoto postupu bola pracovná návšteva Holandského vnútroštátneho programu presídľovania organizovaná v rámci seminára ATCR (výročných trojstranných konzultácií o otázkach presídľovania) 18. februára 2016. Členské štáty s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti presídľovania by mali byť podporované, aby organizovali takéto návštevy a pozývali partnerov z celej EÚ, najmä z krajín, ktoré ešte len začínajú s presídľovaním. Tieto návštevy by mohli zahŕňať prvky postupu pri príchode, ako sú registrácia a usadenie sa, ako aj účasť na výberových misiách.

Praktická spolupráca by sa mala preskúmať v rámci projektu EU-FRANK 33 financovaného EÚ, ktorého cieľom je uľahčenie presídľovania a prijímania utečencov prostredníctvom výmeny poznatkov. Tento projekt riadi švédska agentúra pre migráciu v období rokov 2016 – 2020 a je zameraný na poskytovanie operačnej podpory členským štátom, aby zintenzívnili alebo začali programy presídľovania a aby sa uľahčilo zvýšenie kapacity na presídľovanie a humanitárne prijímanie utečencov. Študijná návšteva do Švédska z Estónska, Lotyšska, Litvy a Poľska sa uskutočnila v októbri 2015. Od apríla by mali členské štáty dostať prostredníctvom tzv. partnerského systému príležitosť stať sa pozorovateľmi činností presídľovania v iných členských štátoch, ako napríklad v oblasti výberových misií, kultúrno-orientačných programov, odovzdania utečencov alebo organizácie ich prijímania.

Cenným nástrojom je fórum na výmenu skúseností medzi štátmi presídlenia, ktoré vzniklo v rámci konzultácií ATCR vrátane seminárov. Nové členské štáty presídlenia by sa mali naďalej podnecovať k účasti na týchto výmenách.

Napokon Komisia zorganizovala štyri fóra o presídľovaní a premiestňovaní, na ktorých sa zúčastnili všetky členské štáty vrátane úradu UNHCR a organizácie IOM, a bude aj naďalej organizovať pravidelné stretnutia. Tieto stretnutia, ako aj semináre úradu EASO o presídľovaní predstavujú dobrú príležitosť na výmenu informácií a skúseností medzi národnými expertmi. Užšia spolupráca s inými partnermi v postupe presídľovania, konkrétne s UNHCR, IOM, občianskou spoločnosťou a miestnymi samosprávami/obcami, by mohla pomôcť vyriešiť niekoľko problémov, ktorým čelia štáty presídlenia. Mohla by sa preskúmať najmä spolupráca s obcami a mimovládnymi organizáciami, aby bolo možné prekonať problémy, ktoré sa týkajú opatrení na prijatie, kapacít a integračných opatrení.

Zlepšené monitorovanie systému

Pre dôveryhodnosť systému je dôležité, aby sa dohodnuté prísľuby dodržali, napriek možným zmenám okolností v členských štátoch, ktoré sú obzvlášť zasiahnuté prílevom migrantov a utečencov. V tejto súvislosti je dôležité, aby sa pokrok pravidelne monitoroval a podávali o ňom správy. Tento prvok je však potrebné posilniť, keďže informácie týkajúce sa pokroku v systéme aj na účely tejto správy sa zberali prostredníctvom rôznych kanálov (vrátane dotazníka zaslaného 8. marca, na ktorý odpovedalo 17 štátov, v rámci integrovaných dojednaní EÚ o politickej reakcii na krízu – IPCR), čo môže spôsobiť neúplnosť alebo nespoľahlivosť informácií.

Eurostat zhromažďuje ročné údaje o presídlení a bude v tom pokračovať aj v rámci tohto systému. V súčasnej situácii sú však potrebné pravidelnejšie a podrobnejšie informácie o dosiahnutom pokroku. Úrad EASO preto od marca začal mesačný zber údajov týkajúci sa presídľovania a prvé informácie by mali byť k dispozícii v apríli 34 . Komisia vyzýva členské štáty a pridružené štáty, aby zabezpečili plynulý a včasný zber informácií. Ak budú potrebné naliehavejšie alebo konkrétne informácie zo štátov presídlenia, je možné naďalej využiť sieť IPCR.

Prepojenie s globálnym úsilím v oblasti presídlenia

Úsilie EÚ v oblasti presídlenia by malo zaistiť, že Únia prevezme spravodlivý podiel zodpovednosti za zabezpečenie zákonných spôsobov ochrany utečencov. Zasadnutie UNHCR na vysokej úrovni o rozdelení globálnej zodpovednosti prostredníctvom ciest pre prijímanie sýrskych utečencov v Ženeve 30. marca 2016 bude prvou príležitosťou pre EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili svoju podporu a účasť na medzinárodných iniciatívach zameraných na riešenie globálnej migrácie a problémov utečencov a usilovali sa o prísľuby pre viac miest.

Vykonávanie systému dobrovoľného humanitárneho prijímania s Tureckom

S cieľom vykonávať systém dobrovoľného humanitárneho prijímania s Tureckom a v súlade s vyhlásením hláv štátov alebo predsedov vlád zo 7. marca 2016 by sa malo ďalej pracovať na zavádzaní dôveryhodného systému. Členské a pridružené štáty, ktoré sa chcú zapojiť do tohto systému, budú musieť prijať konkrétne politické záväzky, najmä v súvislosti s počtom osôb, ktoré budú prijaté, a príslušným časovým rámcom. Okrem toho všetky strany vrátane tureckých orgánov sa musia dohodnúť na podmienkach spustenia a fungovania tohto systému.

Štruktúrovaný systém presídlenia v EÚ

Na základe skúseností s prebiehajúcim presídľovaním a iniciatívami humanitárneho prijímania Komisia predloží celoeurópsky návrh presídľovania s cieľom vytvoriť rámec pre politiku EÚ v oblasti presídlenia. To umožní spoločný a koordinovanejší prístup k bezpečnému a zákonnému vstupu do EÚ pre osoby, ktoré potrebujú ochranu. Táto iniciatíva umožní EÚ systematickejšiu koncentráciu európskeho úsilia v oblasti presídlenia a prevzatie spravodlivého podielu globálnej zodpovednosti pri poskytovaní bezpečného útočiska pre utečencov.

4Ďalší postup

V nadväznosti na odporúčania opísané v tejto správe by členské štáty mali pokračovať v zlepšovaní vykonávania systémov premiestnenia a presídlenia a riešiť zostávajúce výzvy. Najnaliehavejšou potrebou je výrazne zrýchliť tempo premiestňovania a konzistentne účinne reagovať na núdzovú humanitárnu situáciu na mieste.

Proces premiestnenia zahŕňa niekoľko zainteresovaných strán a rôzne faktory prispeli doteraz k veľmi nízkej miere jeho vykonávania. Z tejto správy vyplýva, že hoci sú problémy, ktoré treba riešiť, Taliansko, Grécko a rôzne agentúry zapojené do premiestňovania zintenzívňujú úsilie, aby zo svojej strany zabezpečili bezproblémové pokračovanie v tomto procese. Toto úsilie však musí sprevádzať podobný záväzok členských štátov premiestnenia. Ochota členských štátov premiestnenia v plnej miere plniť svoje povinnosti je kľúčová na to, aby systém premiestnenia fungoval a zabezpečil plnenie cieľa poskytovať pomoc v núdzi Taliansku a Grécku, aby lepšie zvládali masový prílev migrantov.

Komisia vypočítala, že v záujme splnenia už prijatých záväzkov (106 000 osôb) podľa dvoch rozhodnutí Rady o premiestnení, by sa pri spriemerovaní tohto počtu počas zvyšných 18,5 mesiaca malo mesačne premiestniť minimálne 5 679 osôb. To by znamenalo v priemere približne 187 odovzdaní denne a dĺžku trvania postupu premiestnenia najviac dva týždne. Skúsenosti z nedávnych odovzdaní na účely premiestnenia do Portugalska z Grécka ukazujú, že postup premiestnenia možno vykonať aj do jedného týždňa. Na základe týchto výpočtov Komisia dospela k záveru, že do uverejnenia jej druhej správy o premiestňovaní a presídľovaní 16. apríla by sa malo ukončiť najmenej 6 000 premiestnení, a že do uverejnenia tretej správy 16. mája by sa malo dosiahnuť zvýšenie počtu premiestnených osôb na aspoň 20 000, vzhľadom na núdzovú humanitárnu situáciu na mieste.

Aby sa zdôraznil význam solidarity s dotknutými tretími krajinami v regióne a úloha legálnych migračných ciest, musia členské štáty súbežne vytvoriť zvyšných 17 949 miest na presídlenie. Členské štáty budú musieť počas zostávajúceho obdobia presídliť mesačne približne 855 ľudí, ktorí potrebujú ochranu.

V súlade so svojím záväzkom podľa plánu „Späť k Schengenu“ bude Komisia každý mesiac podávať správy o dosiahnutom pokroku pri plnení svojich záväzkov premiestňovania a presídľovania.

(1)

     Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka a rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka.

(2)

     V návrhu Komisie sa z týchto 160 000 osôb malo 54 000 osôb premiestniť z Maďarska, ktoré však budú premiestnené z Talianska a Grécka, ak sa do septembra 2016 neprijme pozmeňujúce rozhodnutie k druhému rozhodnutiu Rady o premiestnení.

(3)

     COM(2016) 85 final.

(4)

     EUCO 1/16; SN 28/16

(5)

     COM(2016) 120 final.

(6)

     V zmysle dvoch rozhodnutí Rady o premiestnení sa má z Talianska premiestniť 39 600 žiadateľov o azyl.

(7)

     V zmysle dvoch rozhodnutí Rady o premiestnení sa má z Grécka premiestniť 66 400 žiadateľov o azyl. 

(8)

     Článok 4 ods. 3 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601.

(9)

     Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015.

(10)

     Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015.

(11)

     C-643/15 a C-647/15.

(12)

     COM(2015) 677 final.

(13)

     Oznámenie Komisie Riadenie utečeneckej krízy: okamžité opatrenia operatívneho, rozpočtového a právneho charakteru na základe európskej migračnej agendy, [COM(2015) 490, 23. septembra 2015].

Oznámenie Komisie Riadenie utečeneckej krízy: Aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy [COM(2015) 510, 14. októbra 2015].

Oznámenie Komisie Správa o pokroku pri zriaďovaní krízových vstupných centier („hotspots“) v Grécku [COM(2015) 678, 15. decembra 2015].

Oznámenie Komisie o stave v oblasti vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy [COM(2016) 85, 10. februára 2016].

Oznámenie Komisie Správa o pokroku pri realizácii prístupu založeného na hotspotoch v Grécku [COM(2016) 141, 4. marca 2016]. 

(14)

     Odporúčanie Komisie určené Helénskej republike, pokiaľ ide o naliehavé opatrenia, ktoré má Grécko prijať s ohľadom na obnovenie presunov podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013, C(2016) 871, 10. februára 2016.

(15)

     V čase prijatia rozhodnutí Rady boli na premiestnenie oprávnení štátni príslušníci Sýrie, Iraku a Eritrey. Pri prvej aktualizácii (3. štvrťrok 2015) boli na premiestnenie oprávnení štátni príslušníci týchto štátov: Bahrajn, Stredoafrická republika, Eritrea, Irak, Sýria, Svazijsko a Jemen.

(16)

     Štátni príslušníci niektorých z týchto štátov predstavovali v danom referenčnom období menej ako 200 žiadateľov o medzinárodnú ochranu v EÚ. Keďže rozhodnutia Rady o premiestnení neobsahujú žiadne ustanovenia o minimálnom počte rozhodnutí pre výpočet priemeru na úrovni EÚ, štátne príslušnosti, vo vzťahu ku ktorým bolo prijatých len veľmi málo rozhodnutí, ale ktoré boli všetky kladné, sa ľahko dostanú do rozsahu pôsobnosti rozhodnutí Rady o premiestnení.

(17)

     Porovnaj odôvodnenie 28 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1523 a odôvodnenie 34 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601.

(18)

     Podľa článku 5 ods. 7 rozhodnutí Rady o premiestnení si členské štáty zachovávajú právo odmietnuť premiestnenie žiadateľa „iba v prípade, ak existujú opodstatnené dôvody na to, aby sa žiadateľ považoval za hrozbu pre ich národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok, alebo ak existujú závažné dôvody pre uplatňovanie ustanovení o vylúčení stanovených v článkoch 12 a 17 smernice 2011/95/EÚ“.

(19)

     Napríklad Poľsko predložilo svoj prísľub 16. decembra. Do 15. marca nebola prijatá žiadna žiadosť o premiestnenie. Na druhej strane Portugalsko predložilo 26. februára 2016 druhý prísľub a premiestnenie sa uskutočnilo 7. marca. V prípade Portugalska sa teda odovzdanie uskutočnilo do jedného týždňa od prijatia žiadosti o premiestnenie z Grécka.

(20)

     Pohovory na určenie postavenie utečenca žiadateľa, ktorý má byť premiestnený, pred prijatím žiadosti o premiestnenie by boli jasne v rozpore s literou a duchom tohto systému a nemali by sa vyžadovať.

(21)

     Články 12 a 17 smernice 2011/95/EÚ.

(22)

     Článok 5 ods. 7 oboch rozhodnutí Rady o premiestnení.

(23)

     Nariadenie (EÚ) č. 603/2013.

(24)

     Smernica 2011/95/EÚ.

(25)

     Komisia schválila 10. marca na podporu Grécka ďalších 275,5 mil. EUR v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

(26)

     V apríli sa azylová služba posilní o 29 nových zamestnancov. Do júna tohto roku bude prijatých celkovo 100 zamestnancov. Súčasná registračná kapacita služby je 80 prípadov denne v celej krajine.

(27)

   Odporúčanie určené Helénskej republike, pokiaľ ide o naliehavé opatrenia, ktoré má Grécko prijať s ohľadom na obnovenie odovzdaní podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013, C(2016) 871, 10. februára 2016; oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade Späť k Schengenu – Späť k Schengenu – plán, COM(2016) 120 final, 4. marca 2016.

(28)

     C(2015) 3560 final.

(29)

     Maďarsko sa nezúčastňuje.

(30)

     11130/15; „Závery zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade týkajúce sa presídlenia 20 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom multilaterálnych a vnútroštátnych mechanizmov“.

(31)

     Pre údaje o súčasnom stave na základe informácií poskytnutých členskými štátmi a pridruženými štátmi krajinami pozri prílohy 6 a 7.

(32)

     Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko, Estónsko, Grécko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko.

(33)

     EU-FRANK: Uľahčenie presídľovania a prijímania utečencov prostredníctvom nových poznatkov. Okrem Švédska sú medzi partnermi Holandsko, Belgicko, Taliansko, Maďarsko, Švajčiarsko, úrady UNHCR a EASO. Záujem naznačili aj Rakúsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česká republika, Francúzsko a Portugalsko.

(34)

     Návrh na zber schválila riadiaca rada úradu EASO na svojom zasadnutí 20. – 21. januára 2016.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 3. 2016

COM(2016) 165 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Prvá správa o premiestňovaní a presídľovaní

Príloha I: Premiestnenia z Grécka k 15. marcu 2016

(1)

Oznámený prostredníctvom siete DubliNet podľa článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady.

(2)

     Návrh Komisie týkajúci sa pozastavenia povinností Rakúska podľa rozhodnutí o premiestnení v rozsahu 30 % na jeden rok (COM(2016)80 final). Prijatý 10. marca 2016.

(3)

     Návrh Komisie týkajúci sa úplného pozastavenia povinností Švédska podľa rozhodnutí o premiestnení na jeden rok (COM(2015)677 final) je stále predmetom rokovaní Rady a Parlamentu.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 3. 2016

COM(2016) 165 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Prvá správa o premiestňovaní a presídľovaní

Príloha II: Premiestnenia z Talianska k 15. marcu 2016

(1)

Oznámený prostredníctvom siete DubliNet podľa článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady.

(2)

     Návrh Komisie týkajúci sa pozastavenia povinností Rakúska podľa rozhodnutí o premiestnení v rozsahu 30 % na jeden rok (COM(2016)80 final). Prijatý 10. marca 2016.

(3)

     Návrh Komisie týkajúci sa úplného pozastavenia povinností Švédska podľa rozhodnutí o premiestnení na jeden rok (COM(2015)677 final) je stále predmetom rokovaní Rady a Parlamentu.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 3. 2016

COM(2016) 165 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Prvá správa o premiestňovaní a presídľovaní

Príloha III: Grécko – správa o súčasnom stave