EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 1. 2016

COM(2016) 24 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie

{SWD(2016) 6}

1.Úvod

EÚ sa pustila do ambiciózneho programu reforiem s cieľom zabezpečiť spravodlivé a účinné zdaňovanie právnických osôb na jednotnom trhu. Ako súčasť tohto programu členské štáty žiadali prístup na úrovni EÚ k riešeniu vonkajších výziev ohrozujúcich ich základy dane, vzhľadom na globálnu povahu škodlivej daňovej konkurencie a agresívneho daňového plánovania 1 . Európsky parlament požadoval aj jednotnú pozíciu EÚ týkajúcu sa medzinárodných daňových dojednaní a rozhodnejší postoj voči daňovým rajom, prostredníctvom práce EÚ proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam právnických osôb 2 .

V súčasnosti sa účinné zdaňovanie vo vzťahu k tretím krajinám rieši najmä prostredníctvom vnútroštátnych opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktoré sa významne líšia. Medzi rôzne vnútroštátne prístupy patria biele, sivé alebo čierne zoznamy, osobitné ustanovenia týkajúce jurisdikcií s nízkymi/nulovými daňami alebo individuálne ustanovenia proti zneužívaniu. Základ pre určenie, ktoré jurisdikcie by mali podliehať týmto opatreniam a kedy, sa takisto líši od jedného členského štátu k druhému.

Keďže sa však členské štáty usilujú o koordináciu svojich politík zdaňovania právnických osôb v rámci jednotného trhu s cieľom bojovať proti daňovým praktikám zneužívania a zabezpečiť účinné zdaňovanie, musia vyriešiť aj svoje rozdielne prístupy k riešeniu vonkajších hrozieb narúšania základu dane. Niektoré spoločnosti využívajú medzery a nesúrodosť ochranných opatrení členských štátov, aby presunuli zisky z jednotného trhu nezdanené. Okrem toho podniky čelia právnej neistote a zbytočnej administratívnej záťaži v dôsledku 28 rôznych vnútroštátnych politík na posúdenie daňových systémov tretích krajín a pristupovanie k nim. Rozmanitosť prístupov členských štátov vysiela zmiešané posolstvá medzinárodným partnerom, pokiaľ ide o očakávania EÚ v oblasti dobrej správy daňových záležitostí, a vyvoláva pochybnosti o tom, kedy budú spustené obranné mechanizmy. Koordinovaná vonkajšia stratégia EÚ v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach je preto nevyhnutná na posilnenie kolektívneho úsilia členských štátov v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, zaistenie účinného zdaňovania a vytvorenie jasného a stabilného prostredia pre podniky na jednotnom trhu.

Potreba spoločnej vonkajšej stratégie pre účinné zdaňovanie sa vo svetle nedávneho vývoja v oblasti politiky zdaňovania právnických osôb stala dokonca ešte naliehavejšou, a to v rámci EÚ, ako aj v medzinárodnom meradle.

V júni 2015 Komisia predložila akčný plán pre spravodlivé a účinné zdaňovanie v EÚ. V tomto pláne sa stanovuje súbor opatrení z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska, s cieľom zásadne zreformovať zdaňovanie právnických osôb v EÚ. Hlavným zameraním tejto práce je zabezpečiť, aby sa zisky vytvorené na jednotnom trhu účinne zdaňovali tam, kde daná činnosť prebieha. Tento prioritný cieľ sa odrazil v politických diskusiách medzi členskými štátmi o politike zdaňovania právnických osôb. Medzi kľúčové prvky na zabezpečenie účinného zdaňovania, identifikované v akčnom pláne, patrí spoločný prístup k jurisdikciám tretích krajín v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach.

Na medzinárodnej úrovni podporili v novembri 2015 vedúci predstavitelia skupiny G20 záverečný balík OECD týkajúci sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS). Balíkom týkajúcim sa BEPS sa vytvárajú nové globálne normy pre zdaňovanie právnických osôb a navrhuje sa rad opatrení, ktoré by krajiny mali zaviesť na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam právnických osôb a zaistenie spravodlivej daňovej súťaže na celom svete. Všetci členovia G20 a OECD a niekoľko ďalších krajín sa zaviazalo zaviesť tieto nové štandardy. V rámci EÚ sa na dosiahnutí tohto záväzku už začalo pracovať. Členské štáty majú veľký záujem vykonať opatrenia G20/OECD týkajúce sa BEPS koordinovaným spôsobom, ktorý ochraňuje jednotný trh, chráni slobody uvedené v zmluve a posilňuje konkurencieschopnosť EÚ. Komisia teraz predkladá návrhy, ktoré to umožnia. S cieľom zabrániť negatívnym účinkom presahovania a zabezpečiť rovnaké podmienky je dôležité, aby medzinárodní partneri plnili svoje medzinárodné záväzky s rovnakým odhodlaním. Členské štáty budú musieť spolupracovať s cieľom podporovať ďalšie krajiny, aby plnili svoje záväzky vyplývajúce z balíka OECD týkajúceho sa BEPS, a monitorovať tento pokrok.

Okrem toho v rámci akčného programu z Addis Abeby 3 a programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 4 sa EÚ a členské štáty tiež zaviazali posilniť mobilizáciu domácich zdrojov v rozvojových krajinách, a to aj prostredníctvom medzinárodnej podpory na zlepšenie kapacity výberu daní. Boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a podpora integrácie rozvojových krajín do medzinárodného programu dobrej správy v daňových záležitostiach sú v záujme plnenia tohto záväzku rozhodujúce.

Vzhľadom na všetky tieto úvahy sa v tomto oznámení navrhuje rámec pre novú vonkajšiu stratégiu EÚ pre účinné zdaňovanie. Stanovuje kľúčové opatrenia, ktoré môžu pomôcť EÚ podporovať dobrú správu v daňových záležitostiach na celosvetovej úrovni, bojovať proti vonkajším hrozbám narúšania základu dane a zaisťovať rovnaké podmienky pre všetky podniky. Zaoberá sa aj tým, ako sa dobrá správa v daňových záležitostiach môže lepšie začleniť do širších politík EÚ v oblasti vonkajších vzťahov a ako môže podporovať medzinárodné záväzky EÚ, najmä v oblasti rozvoja.

2.Opätovné preskúmanie kritérií dobrej správy EÚ

Spoločná vonkajšia stratégia pre účinné zdaňovanie musí byť založená na jasných, koherentných a medzinárodne uznávaných kritériách dobrej správy v daňových záležitostiach, ktoré sa konzistentne uplatňujú vo vzťahu k tretím krajinám.

V roku 2012 Komisia vydala odporúčanie pre Parlament a Radu týkajúce sa opatrení, ktorých cieľom je podporovať tretie krajiny, aby uplatňovali minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach 5 . V odporúčaní vyzvala členské štáty, aby využívali transparentnosť, výmenu informácií a spravodlivú daňovú súťaž ako tri kritériá na posudzovanie daňových režimov tretích krajín a v prípade potreby uplatňovali spoločné protiopatrenia. Odporúčanie podporili ministri financií EÚ na zasadnutí Rady ECOFIN v máji 2013 a intenzívne o ňom diskutovali experti členských štátov a zainteresované strany v rámci platformy pre dobrú správu v daňových záležitostiach.

Napriek všeobecnému konsenzu o tomto prístupe sa však prostredníctvom práce v rámci platformy ukázalo, že členské štáty používajú odporúčané kritériá nejednotne alebo ich nepoužívajú vôbec. Medzi tými členskými štátmi, ktoré používajú tieto kritériá, existujú rozdiely v tom, ako sa kritériá interpretujú a využívajú. Diskusie s členskými štátmi, členmi Európskeho parlamentu, zainteresovanými stranami a medzinárodnými partnermi zdôraznili naliehavú potrebu väčšej jasnosti a súdržnosti, pokiaľ ide o spôsob, ktorým EÚ uplatňuje kritériá dobrej správy v daňových záležitostiach vo vzťahu k tretím krajinám.

Za tri roky od vydania odporúčania sa navyše vyskytlo množstvo významných zmien v dobrej správe v daňových záležitostiach, ktoré si vyžadujú, aby sa kritériá EÚ aktualizovali.

2.1. Zvýšená daňová transparentnosť

Daňová transparentnosť sa dostala v medzinárodnom meradle na novú úroveň, pričom sa automatická výmena informácií teraz určila za nový globálny štandard v rámci OECD 6 . Takmer 100 jurisdikcií sa zaviazalo k implementácii tohto nového štandardu výmeny informácií najneskôr do roku 2018. V rámci EÚ budú členské štáty uplatňovať štandard pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňových záležitostiach od roku 2017. EÚ tiež uzatvorila dohody o automatickej výmene informácií so Švajčiarskom, Lichtenštajnskom a San Marínom a dokončuje podobné dohody s Andorrou a Monakom. Tieto krajiny vynaložili osobitné úsilie, aby sa dokončili rokovania a aby boli ambiciózne dohody o transparentnosti podpísané v krátkom časom rámci. Z tohto dôvodu by mali kritériá EÚ pre všetky tretie krajiny v oblasti transparentnosti a výmeny informácií odrážať – ako minimum – nový globálny štandard pre automatickú výmenu informácií.

Okrem toho EÚ začala aj ambiciózny nový program týkajúci sa daňovej transparentnosti v rámci jednotného trhu, ktorý presahuje medzinárodné požiadavky. Dňa 8. decembra Rada prijala návrh Komisie týkajúci sa automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných daňových stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia, ktorý sa bude uplatňovať od roku 2017. Požiadavky na verejné oznamovanie podľa jednotlivých krajín boli pre bankový a finančný sektor stanovené v rámci balíka CRD IV 7 a pre drevospracujúci a ťažobný priemysel v rámci smernice o účtovníctve 8 . Prebieha aj práca na určení toho, či by sa verejné požiadavky týkajúce sa transparentnosti mali uplatňovať na spoločnosti v iných odvetviach v EÚ. Vo svojej práci na podporu dobrej správy v daňových záležitostiach na celosvetovej úrovni by EÚ mala podporovať svojich medzinárodných partnerov, aby takisto prijali tieto vyššie štandardy, ktoré sa uplatňujú v rámci jednotného trhu.

2.2. Spravodlivejšia daňová súťaž

Aj ďalšie kritérium dobrej správy EÚ – spravodlivú daňovú súťaž – je potrebné prehodnotiť vzhľadom na pozitívny vývoj v tejto oblasti. Keď bolo predložené odporúčanie Komisie z roku 2012, otázka spravodlivej daňovej súťaže nebola ústrednou témou medzinárodnej agendy. Komisia odporučila, aby členské štáty posúdili daňové systémy tretích krajín na základe kódexu správania (zdaňovanie podnikov), ktorý predstavuje vlastný nástroj EÚ na boj proti škodlivým daňovým režimom. Medzitým bol po dvoch rokoch rokovaní dokončený projekt OECD týkajúci sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) a schválila ho skupina G20. To viedlo k vytvoreniu nových medzinárodných noriem pre spravodlivé zdaňovanie právnických osôb, ktoré sa všetci členovia G20/OECD a pridružené krajiny zaviazali vykonávať. EÚ bola aktívnym podporovateľom procesu OECD v oblasti BEPS. Ako hlavný politický a hospodársky aktér na medzinárodnej scéne EÚ v súčasnosti zohráva aj dôležitú úlohu pri pokračujúcej podpore projektu BEPS, a to presadzovaním jeho hladkého a včasného vykonávania – na jednotnom trhu aj v medzinárodnom meradle.

V rámci EÚ členské štáty už prijali prvé dôležité kroky v tomto smere, napríklad tým, že sa dohodli uplatňovať upravený prístup na základe spojitosti (nexus approach) pre patentové kolónky. Akčný plán z júna 2015 a smernica proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam tvoria pevný rámec pre rýchlu a koordinovanú realizáciu iných opatrení BEPS spôsobom, ktorý je zlučiteľný s jednotným trhom a právom EÚ. Okrem toho prebieha práca na aktualizácii a posilnení kódexu správania (zdaňovanie podnikov) tak, aby odrážal nový program EÚ pre zdaňovanie právnických osôb. Záväzky členských štátov, pokiaľ ide o tieto prísnejšie opatrenia pre spravodlivú daňovú súťaž, by sa mali odzrkadliť aj v prístupe EÚ voči tretím krajinám v daňových záležitostiach. To by povzbudilo ostatné krajiny, aby dodržiavali medzinárodne dohodnuté štandardy dobrej správy, zabezpečili rovnaké podmienky pre európske podniky a znížili príležitosti na presun ziskov do zahraničia.

Vzhľadom na tieto zásadné zmeny v globálnom daňovom prostredí a potrebu väčšej súdržnosti v posudzovaní tretích krajín členskými štátmi by sa kritériá dobrej správy EÚ mali aktualizovať. Komisia stanovila nové kritériá v prílohe 1 k tomuto oznámeniu a vyzýva Radu, aby ich schválila. Tieto aktualizované kritériá dobrej správy EÚ by mali tvoriť základ všetkých vonkajších politík EÚ v daňových záležitostiach a poskytnúť jasný základ pre diskusiu o dobrej správe v daňových záležitostiach a jej presadzovanie vo vzťahu k medzinárodným partnerom.

3.Posilnenie spolupráce v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach prostredníctvom dohôd s tretími krajinami

EÚ by mala využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, s cieľom podporiť dobrú správu v daňových záležitostiach na medzinárodnej úrovni. Dvojstranné a regionálne dohody s tretími krajinami môžu byť v tomto smere obzvlášť užitočnými právnymi nástrojmi. Ponúkajú možnosť v konsenzuálnej zhode vymedziť záväzok každej strany dodržiavať medzinárodné normy transparentnosti, výmenu informácií a spravodlivú daňovú súťaž. Európskej únii tiež umožňujú zaistiť, aby priority jej daňovej politiky voči tretím krajinám boli primerane začlenené do jej širších vonkajších vzťahov.

V stratégii „Obchod pre všetkých“ z roku 2015 Komisia potvrdila, že obchodné dohody by mali podporovať medzinárodné normy transparentnosti a dobrej správy, ktorými sa bojuje proti stratégiám agresívneho presunu ziskov právnických osôb a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

Vzhľadom na nedávny pokrok v medzinárodnom programe v oblasti daní a odhodlanie samotnej EÚ podporovať vykonávanie vyšších celosvetových štandardov by EÚ mala prehodnotiť svoj postoj v otázke dobrej správy v daňových záležitostiach pri rokovaniach o dohodách s tretími krajinami.

3.1. Doložky o dobrej správe v daňových záležitostiach

V máji 2008 sa Rada ECOFIN vo svojich záveroch dohodla, že doložka o dobrej správe v daňových záležitostiach by sa mala zaviesť do všetkých príslušných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami alebo regiónmi. V záveroch Rady sa stanovilo znenie tejto doložky a Komisia bola poverená, aby na tejto báze rokovala o ustanoveniach týkajúcich sa dobrej správy v daňových záležitostiach v príslušných dohodách s tretími krajinami.

V nasledujúcich rokoch však úsilie EÚ o vloženie zmysluplnej doložky o dobrej správe do dvojstranných alebo regionálnych dohôd dosiahlo zmiešaný úspech. Zatiaľ čo niektoré tretie krajiny akceptovali začlenenie odkazu na zásady dobrej správy v daňových záležitostiach, iné sa proti nemu dôrazne postavili alebo odmietli akýkoľvek výslovný záväzok v tejto otázke. Niektoré rokovania sa oneskorili, keďže tretie krajiny považovali znenie doložky za nejasné, pokiaľ ide o rozsah požiadaviek v oblasti dobrej správy. Okrem toho vzhľadom na medzinárodný vývoj v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach je teraz potrebné aktualizovať doložku dohodnutú v roku 2008. Doložka by mala odrážať napríklad prijatie automatickej výmeny informácií ako celosvetového štandardu a nových opatrení spravodlivej daňovej súťaže stanovených v projekte OECD týkajúcom sa BEPS, na ktorých sa dohodla skupina G20.

Členské štáty uznali tieto problémy so súčasnou doložkou o dobrej správe a začali uvažovať o tejto otázke v skupine na vysokej úrovni pre daňové otázky. Je potrebné v tejto práci rýchlo napredovať s cieľom aktualizovať základ pre doložku o dobrej správe, preskúmať stratégiu na jej zahrnutie do dohôd a vytvoriť systém na monitorovanie jej vykonávania.

S cieľom uľahčiť tento postup Komisia stanovila základné prvky obnovenej doložky o dobrej správe, ktoré by sa mali zahrnúť do všetkých negociačných návrhov príslušných dohôd. Tieto základné prvky odrážajú aktualizované normy dobrej správy a prioritné opatrenia EÚ proti agresívnemu daňovému plánovaniu, ako aj niektoré medzinárodné záväzky v rámci projektu OECD týkajúcom sa BEPS.

Rôznorodosť medzinárodných partnerov EÚ však znamená, že univerzálny prístup prakticky nie je možný. Napríklad niektoré rozvojové krajiny môžu mať administratívne obmedzenia, ktoré si vyžadujú zjednodušený prístup alebo môžu potrebovať pomoc pri vykonávaní záväzkov dobrej správy. Rokovania o doložke o dobrej správe by preto mali odrážať osobitnú situáciu príslušnej tretej krajiny.

Prvky, ktoré by mali tvoriť základ pre budúce rokovania o doložkách o dobrej správe v daňových záležitostiach, sú stanovené v prílohe 2 k tomuto oznámeniu. Komisia vyzýva členské štáty, aby podporili tieto prvky, aby sa mohli použiť v budúcich rokovaniach.

Ďalšou otázkou, ktorá by sa mala riešiť, je čas, ktorý je po dohodnutí sa na doložke o dobrej správe potrebný na jej vykonanie. V súčasnosti nadobúda doložka o dobrej správe účinnosť až vtedy, keď nadobudne platnosť širšia dohoda, čo môže trvať roky. V prechodnom období neexistuje nijaká povinnosť pre príslušnú tretiu krajinu, aby dodržiavala dohodnuté ustanovenia týkajúce sa dobrej správy v daňových záležitostiach. Komisia vyzve členské štáty, aby sa dohodli tak, že doložka o dobrej správe v daňových záležitostiach bude súčasťou ustanovení, ktoré by sa predbežne uplatňovali, alebo aby s príslušnou treťou krajinou nadviazali štruktúrovaný dialóg o daňových otázkach, kým dohoda nenadobudne platnosť. Okrem toho by Komisia a skupina pre kódex správania mohli monitorovať dodržiavanie dobrej správy v daňových záležitostiach treťou krajinou, s cieľom začať konzultačný mechanizmus dohody a riešiť akékoľvek problémy v oblasti daní čo možno najskôr.

3.2. Ustanovenia o štátnej pomoci

Ak tretie krajiny poskytujú podporu niektorým miestnym spoločnostiam prostredníctvom preferenčných daňových režimov, administratívnych postupov alebo individuálnych záväzných daňových stanovísk, táto situácia môže obmedziť prístup vývozcov z EÚ na trh tým, že ich vystaví nevýhode v porovnaní so subvencovanými miestnymi spoločnosťami. Takéto potenciálne narúšajúce postupy riešia pravidlá WTO len čiastočne. Dohody EÚ s tretími krajinami by mohli ďalej prispieť k zabezpečeniu rovnakých podmienok.

Ustanovenia o štátnej pomoci v dvojstranných dohodách, ktoré môžu zvýšiť transparentnosť v oblasti subvencií, zakázať najškodlivejšie druhy subvencií a stanoviť konzultácie o škodlivých subvenciách, by vytvorili spravodlivejšiu hospodársku súťaž medzi členskými štátmi a tretími krajinami v oblasti zdaňovania podnikov.

Komisia bude preto pracovať na začlenení ustanovení o štátnej pomoci do negociačných návrhov dohôd s tretími krajinami s cieľom zabezpečiť spravodlivú daňovú súťaž s jej medzinárodnými partnermi.

4.Pomoc rozvojovým krajinám pri dosahovaní štandardov dobrej správy v daňových záležitostiach

Ako súčasť programu EÚ na presadzovanie dobrej správy v daňových záležitostiach u jej medzinárodných partnerov a na podporu hladkého a jednotného vykonávania projektu G20/OECD týkajúceho sa BEPS na celom svete je potrebné venovať osobitnú pozornosť situácii rozvojových krajín. Pomoc rozvojovým krajinám pri zlepšovaní ich daňových systémov a zvyšovaní ich domácich zdrojov je dôležitá pre inkluzívny rast, odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj.

V tomto kontexte má uplatňovanie štandardov dobrej správy v daňových záležitostiach zásadný význam z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé, reaguje na širšie záväzky EÚ v rozvojovej oblasti s cieľom pomôcť týmto krajinám zabezpečiť udržateľné domáce príjmy a bojovať s hrozbami týkajúcimi sa ich daňových základov. Po druhé, začlenenie rozvojových krajín do celosvetovej siete dobrej správy môže zabrániť nedostatkom v medzinárodnej daňovej štruktúre, ktoré môžu vytvárať príležitosti pre narúšanie základu dane a presun ziskov.

4.1. Prístup „Vybrať viac, míňať lepšie“

EÚ má dlhodobú tradíciu podpory rozvojových krajín v ich úsilí o zabezpečenie udržateľných domácich príjmov vrátane boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým únikom a nezákonným finančným tokom. EÚ poskytuje každoročne 140 miliónov EUR rozvojovým krajinám ako priamu podporu na reformy domácich verejných financií a disponuje programami rozpočtovej podpory vo viac ako 80 krajinách. Okrem toho prostredníctvom daňovej iniciatívy Addis 9 , ktorú EÚ pomohla spustiť v júli 2015, sa Komisia a ostatní medzinárodní partneri zaviazali zdvojnásobiť podporu pre rozvojové krajiny na mobilizáciu domácich príjmov.

V oznámení Komisie z roku 2010 Dane a rozvoj – Spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach 10 sa stanovuje základ politiky pre pomoc EÚ rozvojovým krajinám pri budovaní účinných, spravodlivých a udržateľných daňových systémov za posledných 5 rokov. V roku 2015 na základe akčného programu z Addis Abeby a programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 Komisia prezentovala nový prístup EÚ na podporu domácich verejných financií v rozvojových krajinách. V stratégii „Vybrať viac, míňať lepšie“ 11 sa podrobne opisuje, akým spôsobom EÚ zamýšľa pomáhať v nasledujúcich rokoch rozvojovým krajinám pri budovaní spravodlivých a účinných daňových systémov, a to aj prostredníctvom boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam právnických osôb.

Prístup „Vybrať viac“ je založený na pomoci rozvojovým krajinám pri odstraňovaní medzier daňovej politiky aj daňovej disciplíny 12 s cieľom zvýšiť mobilizáciu domácich príjmov. Opatrenia na zníženie medzery daňovej politiky zahŕňajú rozšírenie daňového základu, ak je to potrebné, odstránenie medzier v legislatíve a boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Opatrenia na odstránenie medzery daňovej disciplíny zahŕňajú zlepšenie efektívnosti a účinnosti daňovej správy, posilnenie dobrovoľného dodržiavania daňových predpisov, podporu dobrej správy v daňových záležitostiach a boj proti daňovým únikom a nezákonným finančným tokom.

Na dosiahnutie týchto cieľov a s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám pri dosahovaní vyšších úrovní dobrej správy v daňových záležitostiach Komisia vyvinula ambiciózny rámec podpory EÚ. Ten zahŕňa pokračovanie v podnecovaní rozvojových krajín, aby prispievali k zavádzaniu medzinárodných daňových štandardov a presadzovali inkluzívnejšiu medzinárodnú koordináciu, okrem iného prostredníctvom iniciatív G20 a OECD týkajúcich sa projektu BEPS a automatickej výmeny informácií (AEOI), Výboru expertov OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach a regionálnych subjektov, ako sú Fórum africkej správy daňových záležitostí (African Tax Administration Forum – ATAF), Stredisko stretnutí a štúdií vedúcich pracovníkov daňových správ (Centre de Rencontres et d’études des dirigeants des administrations fiscales – CREDAF) alebo Medziamerické centrum daňových správ (Inter-American Center of Tax Administrations –CIAT). S cieľom zhromaždiť spoľahlivé a medzinárodne porovnateľné údaje týkajúce sa výberu daní Komisia podporí iniciatívy, ktoré sa týkajú štatistiky príjmov. Existujúce dvojstranné rámce, ako napríklad politický dialóg podľa článku 8 Dohody z Cotonou, by sa mali aj naďalej používať pri dosahovaní cieľov dobrej správy v daňových záležitostiach.

Ostatné oblasti záujmu EÚ budú zahŕňať posilnenie kapacít v oblasti daňovej politiky a správy daní, buď prostredníctvom priamej technickej pomoci alebo prostredníctvom programov partnerstva 13 ; podporu medzinárodných iniciatív na posilnenie legislatívy a regulácie, najmä v oblasti transferového oceňovania; a pomoc pri vývoji a vykonávaní nástrojov fiškálneho hodnotenia, ako sú napríklad diagnostický nástroj hodnotenia daňovej správy (Tax administration Diagnostic assessment Tool – TADAT) alebo verejné výdavky a finančná zodpovednosť (Public Expenditure and Financial Accountability – PEFA).

V súlade so silným programom samotnej EÚ v oblasti daňovej transparentnosti bude Komisia podporovať medzinárodné oznamovanie podľa jednotlivých krajín a iniciatívu pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (Extractive Industries Transparency Initiative – EITI) na účely dosiahnutia väčšej transparentnosti a zodpovednosti v ťažobnom priemysle.

4.2. Ísť príkladom

EÚ sa usiluje ísť príkladom v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach, a to prostredníctvom uplatňovania vysokých vnútorných štandardov aj prostredníctvom podpory podobných opatrení v zahraničí. Je si vedomá, že treba dbať na to, aby vnútroštátne daňové opatrenia nemali negatívne účinky presahovania na tretie krajiny a aby sa zraniteľnosť rozvojových krajín v daňových záležitostiach náležite zohľadnila. Napríklad členské štáty by mali uplatňovať vyvážený prístup pri rokovaniach o dvojstranných daňových dohodách s krajinami s nízkymi príjmami, s prihliadnutím na ich konkrétnu situáciu. To zahŕňa aj skutočnosť, že rozvojové krajiny sú do veľkej miery závislé od zdanenia pri zdroji, a preto sú zrážkové dane z odchádzajúcich platieb základným prvkom ich daňových príjmov. Daňové zmluvy však majú prednosť pred vnútroštátnymi predpismi, čo v mnohých rozvojových krajinách vedie k nižšiemu výberu zrážkových daní vybraných v mnohých rozvojových krajinách. Akčný program z Addis Abeby a vykonávanie opatrení projektu OECD BEPS týkajúcich sa zmlúv by mohli byť pre členské štáty príležitosťou na prehodnotenie aspektov ich dvojstranných daňových zmlúv s rozvojovými krajinami, ako sú ustanovenia týkajúce sa zrážkových daní. Komisia začne diskusiu s členskými štátmi v rámci platformy pre dobrú správu v daňových záležitostiach o tom, ako zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s rozvojovými krajinami v rámci dvojstranných daňových zmlúv.

5.Vytvoriť proces na úrovni EÚ na posudzovanie tretích krajín a ich zaraďovanie do zoznamov

V rámci EÚ musia členské štáty dodržiavať právne predpisy týkajúce sa transparentnosti a výmeny informácií, pravidlá štátnej pomoci a zásady kódexu správania (zdaňovanie podnikov). Sú zavedené ustanovenia, ktorých cieľom je riešiť všetky porušenia týchto požiadaviek v rámci jednotného trhu.

V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok potrebuje EÚ aj silnejšie nástroje, aby reagovala na tretie krajiny, ktoré odmietajú dodržiavať štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach. Európsky parlament, mnohé členské štáty a zainteresované strany vyjadrili silnú podporu jednotnému rámcu EÚ pre riešenie otázok dobrej správy v daňových záležitostiach s tretími krajinami. Spoločný prístup EÚ v tejto oblasti by mal silný odrádzajúci účinok a zabránil by spoločnostiam zneužívať nesúrodosť medzi rozličnými vnútroštátnymi systémami. Zároveň by poskytol medzinárodným partnerom väčšiu zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o očakávania EÚ v tejto oblasti, a znížil by zbytočnú administratívnu záťaž pre podniky. Takisto sa ním zabezpečí, aby sa osobitná situácia tretích krajín, najmä rozvojových krajín, dôsledne zohľadňovala.

5.1. Transparentný prehľad vnútroštátnych procesov zaraďovania do zoznamov

Prvý krok k vytvoreniu spoločného systému EÚ na zaraďovanie do zoznamov sa dosiahol v júni 2015 v podobe akčného plánu Komisie pre spravodlivé a efektívne zdaňovanie. Komisia po prvý raz uverejnila prehľad všetkých jurisdikcií tretích krajín zaradených členskými štátmi do zoznamov na daňové účely. Úplné konsolidované znenie, ktoré sa týkalo 121 jurisdikcií, bolo uverejnené on-line, pričom zoznam najčastejšie uvádzaných jurisdikcií bol pripojený k akčnému plánu. Hlavným účelom tejto iniciatívy bolo zvýšiť transparentnosť vo vnútroštátnych postupoch zaraďovania do zoznamov a predložiť informácie týkajúce sa jurisdikcií zaradených do zoznamov členskými štátmi v ľahko prístupnom formáte pre tretie krajiny a podniky. V októbri 2015 Komisia uskutočnila technickú aktualizáciu informácií on-line tak, aby odrážali zmeny a doplnenia vykonané vo vnútroštátnych zoznamoch členských štátov na daňové účely.

V súlade so záväzkom prijatým v rámci akčného plánu z júna, ktorý spočíva v periodickom preskúmavaní informácií v zoznamoch členských štátov, Komisia ako súčasť tohto balíka opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam oficiálne aktualizovala konsolidovaný prehľad tretích krajín zaradených členskými štátmi do zoznamov na daňové účely. Aktualizované informácie, ktoré sú uverejnené na interaktívnej on-line mape 14 , sa opäť preskúmajú do 12 mesiacov.

Pokiaľ ide o transparentnosť, uverejnenie „celoeurópskeho zoznamu“ malo okamžitý účinok. Niektoré tretie krajiny si neboli vedomé toho, že boli zaradené do zoznamov na vnútroštátnej úrovni, kým nebolo uverejnené konsolidované znenie zoznamov členských štátov. „Celoeurópsky zoznam“ podnietil novú diskusiu medzi týmito jurisdikciami a príslušnými členskými štátmi o dobrej správe v daňových záležitostiach a umožnil tak tretím krajinám objasniť otázky týkajúce sa ich daňových režimov a členským štátom podrobne vysvetliť ich obavy. Táto zvýšená transparentnosť tiež podporila tie členské štáty, ktoré majú postupy na zaraďovanie do zoznamov, aby svoje zoznamy podrobne kontrolovali a zaistili, aby boli riadne opodstatnené, presné a aktuálne. Celoeurópsky zoznam zvýraznil značné rozdiely vo vnútroštátnych postupoch na zaraďovanie do zoznamov spolu s problémami, ktoré to môže spôsobiť jednotnému trhu, tretím krajinám a podnikom. V dôsledku toho členské štáty preukázali nový záujem na vypracovaní jednotnejšieho prístupu k zaraďovaniu tretích krajín do zoznamov a uplatňovaniu spoločných obranných opatrení.

Aby to bolo možné dosiahnuť, najskôr je potrebné mať k dispozícii spoľahlivý prehľad a porozumieť postupom, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v celej EÚ. Na tento účel Komisia požiadala tie členské štáty, ktoré zaraďujú tretie krajiny na zoznamy, o objasnenia kritérií a postupov, ktoré používajú. Komisia požiadala aj členské štáty bez vnútroštátnych zoznamov, aby vysvetlili alternatívne nástroje, ktoré využívajú na boj proti vonkajším rizikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Táto práca na zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o nástroje členských štátov na uplatňovanie daňových obranných opatrení, bude počas nasledujúcich mesiacov pokračovať v rámci platformy pre dobrú správu v daňových záležitostiach. Cieľom je vytvoriť väčšiu právnu istotu pre podniky a tretie krajiny a zároveň využiť tieto informácie na navrhnutie konvergentnejšieho prístupu EÚ.

5.2. Spoločný prístup EÚ k zaraďovaniu tretích krajín do zoznamov

„Celoeurópsky zoznam“ je určený len ako dočasné riešenie, kým napredujú práce s cieľom vytvoriť spoločný systém EÚ na posudzovanie, preverovanie a zaraďovanie tretích krajín do zoznamu. Súčasná rozmanitá škála vnútroštátnych systémov by sa mala napokon nahradiť jasným a súdržným prístupom EÚ k identifikácii tretích krajín, ktoré nedodržiavajú štandardy dobrej správy, spolu s jednotnou reakciou EÚ voči týmto jurisdikciám. Keď bude tento spoločný zoznam EÚ plne pripravený, členské štáty by mali v Rade formálne schváliť jeho používanie namiesto vnútroštátnych zoznamov na účely boja proti vonkajším hrozbám narúšania základu dane.

Akýkoľvek prístup EÚ k zaraďovaniu tretích krajín do zoznamu musí byť spravodlivý, objektívny a medzinárodne odôvodniteľný. Musí byť tiež zlučiteľný so záväzkami EÚ v rámci viacstranných alebo dvojstranných medzinárodných dohôd. Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia navrhuje zaviesť postup s troma etapami.

Ako prvý krok, Komisia interne určí tretie krajiny, ktoré by EÚ mala preveriť prioritne. S cieľom zabezpečiť, aby bol tento výber neutrálny a riadne odôvodnený, Komisia vypracuje hodnotiacu tabuľku ukazovateľov na určenie potenciálneho vplyvu jurisdikcií na daňové základy členských štátov. Prístup založený na hodnotiacej tabuľke, ktorý je ďalej podrobne opísaný v pracovnom dokumente útvarov Komisie, bude zahŕňať komplexné ukazovatele v otázkach, ako sú hospodárske väzby s EÚ, úroveň finančnej činnosti a inštitucionálne a právne faktory. Umiestnenie tretích krajín v tejto hodnotiacej tabuľke nebude v tomto štádiu predstavovať žiadne posúdenie ich štandardov dobrej správy v daňových záležitostiach, ale jednoducho poskytne transparentný základ pre rozhodnutie, ktoré jurisdikcie by mali podliehať podrobnejšiemu posúdeniu. Prvé zistenia hodnotiacej tabuľky budú členským štátom prezentované v skupine pre kódex správania do jesene 2016.

Ako ďalší krok by na základe hodnotiacej tabuľky mali členské štáty rozhodnúť, ktoré jurisdikcie by sa mali posúdiť vzhľadom na aktualizované kritériá dobrej správy EÚ. Môže byť dôležité zohľadniť aj ďalšie faktory, ako je napríklad prebiehajúca spolupráca v daňových záležitostiach. Komisia by mala vykonať posúdenie vybraných daňových systémov tretích krajín so skupinou pre kódex správania (zdaňovanie podnikov), vzhľadom na jej predchádzajúce skúsenosti v tejto oblasti. Táto fáza posúdenia bude zahŕňať dialóg s dotknutými tretími krajinami, pričom sa im poskytne dostatočný čas na to, aby reagovali na všetky obavy, ktoré vzniknú v súvislosti s ich daňovými režimami. Dialóg by sa mal používať ako rámec na riešenie príslušných otázok a na vytvorenie pevnejšieho partnerstva pri zabezpečení vysokých štandardov dobrej správy v daňových záležitostiach. Na tento účel by sa mali naplno využiť konzultačné postupy v dohodách EÚ s tretími krajinami alebo regiónmi, ak je to relevantné. Závery tohto procesu posúdenia by sa mali predložiť členským štátom v príslušných skupinách Rady.

V poslednom kroku by členské štáty mali rozhodnúť, či sa príslušná jurisdikcia má doplniť do spoločného zoznamu EÚ obsahujúceho problematické daňové jurisdikcie. Toto rozhodnutie bude vychádzať najmä z odporúčania Komisie vyplývajúceho z procesu preverovania. Bude však potrebné vziať do úvahy aj ostatné faktory. Napríklad niektoré rozvojové krajiny môžu prejaviť silnú ochotu dodržiavať štandardy dobrej správy EÚ, môže im však na to chýbať kapacita. V takých prípadoch nemusí byť zaradenie do zoznamu najúčinnejším nástrojom a pri riešení obáv EÚ v súvislosti s ich daňovými systémami môžu byť účinnejšie alternatívne nástroje. Podobne platí, že ak už tretia krajina formálne spolupracuje s EÚ s cieľom riešiť otázky dobrej správy v daňových záležitostiach, pokračovanie v tomto procese môže viesť k účinnejším výsledkom.

Pre každú jurisdikciu pridanú do spoločného zoznamu EÚ budú tiež stanovené jasné podmienky na vyradenie zo zoznamu. Tieto podmienky by mali byť spojené s úsilím jurisdikcie riešiť obavy, ktoré vyvstali v procese preverovania. Členské štáty by mali poveriť Komisiu, aby hneď po splnení príslušných podmienok vyradila jurisdikciu zo zoznamu, s cieľom zamedziť akýmkoľvek zbytočným zdržaniam v tomto procese. Komisia by pred každým vyradením zo zoznamu informovala členské štáty.

5.3. Opatrenia na podnietenie transparentnosti a spravodlivého zdaňovania v jurisdikciách zaradených do zoznamu

Zaradenie jurisdikcie do zoznamu by sa malo vždy považovať za poslednú možnosť. Malo by byť vyhradené pre tie jurisdikcie, ktoré odmietajú spolupracovať v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach alebo nepristupujú konštruktívne k obavám EÚ, pokiaľ ide o ich daňové systémy. Keď je však jurisdikcia zaradená do zoznamu EÚ, všetky členské štáty by mali voči nej uplatňovať spoločné protiopatrenia. Tieto protiopatrenia by mali slúžiť na ochranu daňových základov členských štátov a zároveň podnietiť príslušnú jurisdikciu, aby do svojho daňového systému zapracovala potrebné zlepšenia.

V súčasnosti členské štáty uplatňujú rôzne sankcie alebo ochranné opatrenia voči jurisdikciám zaradeným do ich vnútroštátnych zoznamov. Ide najmä o opatrenia daňovej povahy, ako sú pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Controlled Foreign Company – CFC) alebo odmietnutie bežných daňových výnimiek alebo úľav na vykonané platby spoločnostiam v krajinách zaradených do zoznamu.

V niektorých prípadoch minimálne štandardy v smernici proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (napr. pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti) nahradia tieto vnútroštátne ustanovenia. Smernica však nepokryje všetky ochranné opatrenia, ktoré členské štáty v súčasnosti uplatňujú. Ochranné opatrenia spojené so spoločným zoznamom EÚ by preto mali dopĺňať ochranné opatrenia v smernici. Možné riešenia by mohli zahŕňať zrážkové dane a neodpočítateľnosť nákladov v súvislosti s transakciami uskutočnenými prostredníctvom jurisdikcií zaradených do zoznamu. Pre spoločnosti by tak bolo menej atraktívne investovať alebo podnikať v týchto jurisdikciách, keďže administratívne zaťaženie a riziko dvojitého zdanenia by boli vyššie.

Ako sa uvádza v akčnom pláne z júna 2015, členské štáty budú musieť rozhodnúť o presnej povahe protiopatrení, ktoré by sa mali uplatňovať voči jurisdikciám zaradeným do zoznamu. Mali by tak spraviť pred koncom roka 2016, aby si tretie krajiny boli plne vedomé dôsledkov, keď sa proces preverovania EÚ začne.

Komisia bude tiež využívať skúsenosti získané prostredníctvom postupu zaraďovania do zoznamu, aby aktívne prispela ku kontrole opatrení projektu OECD v oblasti BEPS na medzinárodnej úrovni skupinou G20. Bude si vymieňať informácie s verejnými správami tretích krajín, ktoré sú tiež aktívne zapojené do tohto procesu.

6.Posilnenie prepojenia medzi fondmi EÚ a dobrou správou v daňových záležitostiach

V nariadení o rozpočtových pravidlách EÚ (čl. 140 ods. 4) sa zakazuje, aby boli fondy EÚ investované do alebo presúvané cez subjekty v tretích krajinách, ktoré nedodržiavajú medzinárodné štandardy transparentnosti v daňovej oblasti. EÚ a medzinárodné finančné inštitúcie (IFI) 15 musia tiež transponovať tieto požiadavky dobrej správy do svojich zmlúv so všetkými vybranými finančnými sprostredkovateľmi. Tieto ustanovenia, ktoré sú posilnené v interných pravidlách IFI, sú účinným spôsobom, aby sa zaistilo, že rozhodnutia o investovaní prostriedkov EÚ prispievajú k presadzovaniu dodržiavania medzinárodných požiadaviek transparentnosti.

Komisia sa však domnieva, že rozsah týchto ustanovení by sa mohol rozšíriť nad rámec súčasných požiadaviek transparentnosti tak, aby zahŕňali aj zásady EÚ pre spravodlivú daňovú súťaž. V minulosti Komisia musela zablokovať niektoré projekty predložené IFI, pretože zahŕňali neodôvodnene zložité daňové dojednania, ktoré sa týkali škodlivých daňových režimov alebo režimov s nulovými daňami v tretích krajinách. Posilnenie ustanovení s cieľom zahrnúť požiadavky spravodlivej daňovej súťaže by mohlo zabrániť vzniku takýchto prípadov. Európsky parlament požadoval tiež opatrenia, aby sa zaistilo, že financovanie zo strany EÚ nemôže byť smerované cez jurisdikcie s nízkymi/nulovými daňami. Komisia preto navrhne, aby sa aktualizované štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach – vrátane spravodlivej daňovej súťaže – začlenili do nariadenia o rozpočtových pravidlách ako súčasť jeho prebiehajúcej revízie.

7.Záver

Komisia zaradila boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam právnických osôb a nespravodlivej daňovej súťaži do centra svojej politickej agendy. Predložila ambiciózny reformný program pre zdaňovanie právnických osôb v EÚ, v ktorom musia členské štáty ďalej napredovať.

Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam právnických osôb je však celosvetovým fenoménom a opatrenia EÚ na jeho riešenie musia siahať za hranice jednotného trhu. Toto oznámenie je odpoveďou na požiadavku Európskeho parlamentu, Rady a občianskej spoločnosti na silnú stratégiu EÚ na presadzovanie dobrej správy v daňových záležitostiach na celosvetovej úrovni a reakciou na vonkajšie hrozby vyhýbania sa daňovým povinnostiam.

Opatrenia navrhnuté v tomto oznámení podporujú ciele EÚ, ktorými sú zaistenie účinného zdaňovania v rámci jednotného trhu a zabezpečenie spravodlivejšieho zdaňovania právnických osôb v rámci EÚ a mimo nej. Komisia vyzýva členské štáty, aby podporili tieto iniciatívy v Rade a aby ich vykonávaniu pripisovali vysokú politickú prioritu.

(1)  Závery Rady ECOFIN z mája 2013, pripomenuté aj v posledných plánoch predsedníctiev Rady týkajúcich sa BEPS.

(2)  Správa s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+REPORT+A8-2015-0349+0+DOC+PDF+V0//SK .

(3)   http://www.un.org/esa/ffd/ffd3/wp-content/uploads/sites/2/2015/07/Addis-Ababa-Action-Agenda-Draft-Outcome-Document-7-July-2015.pdf

(4)   https://sustainabledevelopment.un.org/

(5)  C(2012) 8805.

(6) http://www.oecd.org/tax/exchange-of-tax-information/Automatic-Exchange-Financial-Account-Information-Brief.pdf   

(7)  Smernica 2013/36/EÚ o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami (CRD IV).

(8)  Smernica 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov.

(9)  Osobitná iniciatíva v rámci akčného programu z Addis Abeby sa zamerala na zvýšenie rozvojovej pomoci pre daňovú kapacitu http://www.addistaxinitiative.net/ .

(10)  KOM (2010) 163. 

(11)  Pracovný dokument útvarov Komisie Vybrať viac, míňať lepšie (Collect More, Spend Better): https://ec.europa.eu/europeaid/sites/devco/files/pol-collect-more-spend-better-swd-20150921-en.pdf .

(12)  Medzera daňovej politiky predstavuje rozdiel medzi daňou splatnou na základe optimálnej daňovej politiky a daňou splatnou podľa súčasnej daňovej politiky. Medzera daňovej disciplíny predstavuje rozdiel medzi daňami splatnými na základe súčasnej daňovej politiky a daňami, ktoré sa skutočne platia.

(13)  Komisia môže tiež zvážiť iné formy dialógu a výmeny osvedčených postupov v prípade tých krajín, v ktorých nie sú vhodné rámce rozvojovej pomoci k dispozícii.

(14) http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/gen_info/good_governance_matters/lists_of_countries/index_en.htm?wtdebug=true

(15)  Európska investičná banka, Európsky investičný fond a Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 1. 2016

COM(2016) 24 final

PRÍLOHY

k

Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade

o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie

EMPTY

PRÍLOHA 1

ŠTANDARDY DOBREJ SPRÁVY V DAŇOVÝCH ZÁLEŽITOSTIACH

1.TRANSPARENTNOSŤ A VÝMENA INFORMÁCIÍ

Dva medzinárodne dohodnuté štandardy týkajúce sa transparentnosti a výmeny informácií na daňové účely, ktoré vyvinula OECD: výmena informácií na požiadanie (exchange of information on request – EoIR) a automatická výmena informácií (automatic exhange of information – AEoI).

1.1.    Transparentnosť a výmena informácií na požiadanie

Globálne fórum OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely 1 vykonáva vzájomné partnerské preskúmania schopnosti jurisdikcií jeho členov spolupracovať s inými daňovými správami v súlade s medzinárodne dohodnutými štandardmi transparentnosti a výmeny informácií na požiadanie. Prvé kolo partnerských preskúmaní sa začalo v roku 2010 a bolo dokončené v prípade takmer všetkých členov globálneho fóra. Druhé kolo partnerských preskúmaní sa začne v roku 2016 na základe zrevidovaného mandátu 2 . Zrevidovaným mandátom na rok 2016 sa posilňuje štandard pre výmenu informácií, najmä tým, že od jurisdikcií sa vyžaduje, aby uchovávali a vymieňali si informácie o skutočnom vlastníctve a aby zaistili, že dokážu získať informácie od všetkých osôb vrátane finančných inštitúcií a fiduciárov a poskytnúť ich.

V prvom kole preskúmaní sa procesom vzájomného partnerského preskúmania globálneho fóra hodnotili:

právne a regulačné aspekty výmeny (fáza 1)

a výmena informácií v praxi (fáza 2).

Po ukončení oboch fáz procesu preskúmania dostala každá jurisdikcia celkové hodnotenie.

V preskúmaniach, ktoré sa začnú v roku 2016, sa namiesto toho fáza 1 a fáza 2 zlúčia do jedného preskúmania.

Na úrovni EÚ sa v posúdení toho, ako tretie krajiny dodržiavajú štandardy transparentnosti a výmeny informácií na požiadanie, zohľadnia ratingy dodržiavania, ktoré zverejňuje globálne fórum 3 na základe partnerských preskúmaní, ktoré uskutočňuje.

1.2.     Automatická výmena informácií (AEoI) o finančných účtoch

V štandarde pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňových záležitostiach (globálny štandard), ktorý boli vypracovaný ako odpoveď na žiadosť skupiny G20 a schválený Radou OECD 15. júla 2014 4 , sa vyžaduje od jurisdikcií, aby získavali informácie od svojich finančných inštitúcií a automaticky si vymieňali dané informácie s inými jurisdikciami na ročnom základe. Stanovujú sa ním informácie o finančných účtoch, ktoré sa majú vymieňať, finančné inštitúcie, ktoré majú podávať správy, rozličné typy účtov a daňovníkov, na ktorých sa štandard vzťahuje, ako aj spoločné postupy hĺbkového preverovania, ktoré majú finančné inštitúcie dodržiavať.

V roku 2014 globálne fórum iniciovalo proces záväzku medzi svojimi členmi. V dôsledku toho sa teraz 94 jurisdikcií zaviazalo vykonávať globálny štandard do roku 2017 a 2018. V auguste 2015 OECD vydalo príručku na vykonávanie spoločného štandardu oznamovania (CRS) s cieľom usmerňovať vládnych úradníkov a finančné inštitúcie pri vykonávaní globálneho štandardu 5 .

V prípade EÚ sa v posúdení dodržiavania štandardu AEoI tretími krajinami zohľadnia ratingy dodržiavania, ktoré zverejňuje globálne fórum na základe svojich partnerských preskúmaní.

2. SPRAVODLIVÁ DAŇOVÁ SÚŤAŽ

Spravodlivá daňová súťaž znamená, že tretia krajina by nemala uplatňovať škodlivé daňové opatrenia v oblasti zdaňovania podnikov.

Daňové opatrenia, ktorými sa stanovuje výrazne nižšia skutočná úroveň zdanenia, vrátane nulového zdanenia, než sú úrovne obvykle uplatňované v predmetnej tretej krajine, treba vnímať ako potenciálne škodlivé. Takáto podstatne nižšia úroveň zdanenia môže vyplynúť z nominálnej daňovej sadzby, daňového základu alebo akéhokoľvek iného relevantného faktora.

Pri posudzovaní, či sú takéto opatrenia škodlivé, by sa mali zohľadniť kritériá stanovené v kódexe správania (zdaňovanie podnikov), ktorý schválila Rada, ako aj postupy a usmernenia schválené pracovnou skupinou Rady pre kódex.

3. ŠTANDARDY G20/OECD týkajúce sa BEPS

V prípadoch, v ktorých akčný plán G20/OECD týkajúci sa BEPS vyústil do prijatia minimálnych štandardov alebo spoločného prístupu, mali by tvoriť súčasť štandardov uvedených v tomto oddiele. Týka sa to predovšetkým nasledujúcich opatrení:

– hybridné opatrenia (opatrenie 2 BEPS): spoločný prístup, pokiaľ ide o pravidlá, ktoré spájajú zdaňovanie nástroja alebo subjektu s daňovými výsledkami v jurisdikcii protistrany,

– obmedzenie zahrnutia úrokov (opatrenie 4 BEPS): spoločný prístup k pravidlám obmedzujúcim odpočítateľnosť čistých úrokových platieb,

– výmena informácií o záväzných daňových stanoviskách (opatrenie 5 BEPS): minimálny štandard povinnej spontánnej výmeny informácií o stanoviskách týkajúcich sa daňovníkov,

– ustanovenie proti zneužívaniu daňových zmlúv (opatrenie 6 BEPS): minimálny štandard pre začlenenie ustanovení proti zneužívaniu do dohovorov o dvojitom zdanení,

– zabránenie umelému vyhýbaniu sa statusu stálej prevádzkarne (opatrenie 7 BEPS): zmena dohovorov o dvojitom zdanení v súvislosti s definíciou stálej prevádzkarne s cieľom riešiť dohody o prostredníkovi a umelú fragmentácie obchodných činností,

– transferové oceňovanie (opatrenia 8 –10 v oblasti BEPS): prehodnotenie princípu nezávislého vzťahu a analýzy porovnateľnosti ako pilierov pravidiel transferového oceňovania (nehmotný majetok, riziká a kapitál a vysokorizikové transakcie),

– štandardizované oznamovanie podľa jednotlivých krajín (opatrenie 13 v oblasti BEPS): minimálny štandard požiadaviek na dokumentáciu o transferovom oceňovaní a výmenu informácií pre nadnárodné podniky s ročným konsolidovaným príjmom skupiny rovným alebo presahujúcim 750 miliónov EUR (alebo približný ekvivalent v domácej mene),

– riešenie sporov (opatrenie 14 v oblasti BEPS): minimálny štandard na zaistenie toho, že cezhraničné daňové spory medzi krajinami týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania daňových zmlúv sa riešia účinným spôsobom a včas.

Pri posudzovaní štandardov spravodlivej daňovej súťaže by sa mal zohľadniť výsledok rámca, ktorý má zaviesť OECD/G20 začiatkom roku 2016 s cieľom monitorovať, ako vykonávajú BEPS krajiny OECD/G20 a ostatné zainteresované jurisdikcie, ale aj relevantné jurisdikcie, ktorých účasť je nevyhnutná na zabezpečenie rovnakých podmienok.

4. Ďalšie relevantné štandardy

Relevantné štandardy dobrej správy na daňové účely zahŕňajú aj medzinárodné štandardy Finančnej akčnej skupiny (FATF) 6 týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní. Odporúčania FATF z februára 2012 (aktualizované v októbri 2015) obsahujú 40 konkrétnych odporúčaní na boj proti praniu špinavých peňazí vrátane odporúčaní 24 a 25 týkajúcich sa identifikácie skutočných vlastníkov. Daňové trestné činy súvisiace s priamymi a nepriamymi daňami sú súčasťou odporúčaní FATF ako jedna z určených kategórií trestných činov, na ktoré by sa mal vzťahovať trestný čin prania špinavých peňazí.

V posúdení tohto štandardu sa zohľadnia jurisdikcie s nedostatkami identifikovanými Skupinou pre preskúmanie medzinárodnej spolupráce FATF (ICRG) 7 .

PRÍLOHA 2

AKTUALIZÁCIA ŠTANDARDNÉHO USTANOVENIA PRE DOBRÚ SPRÁVU V DAŇOVÝCH ZÁLEŽITOSTIACH V PRÍPADE DOHÔD S TRETÍMI KRAJINAMI

Komisia sa bude snažiť zahrnúť tieto kľúčové prvky aktualizovanej doložky o dobrej správe do všetkých návrhov relevantných dohôd s tretími krajinami a regiónmi:

základné minimálne štandardy dobrej správy – transparentnosť, výmena informácií a spravodlivá daňová súťaž,

nový globálny štandard OECD/G20 pre automatickú výmenu informácií (AEoI) vo vzťahu k informáciám o finančných účtoch a

dodatočné štandardy vychádzajúce z projektu G20/OECD v oblasti BEPS, ako aj

medzinárodné štandardy Finančnej akčnej skupiny (FATF) 8 týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní.

Vzhľadom na rozmanitosť medzinárodných partnerov EÚ by Rada mala poskytnúť Komisii dostatočnú pružnosť pri jej prebiehajúcich aj budúcich rokovaniach s tretími krajinami na základe dohodnutej doložky.

(1) http://www.oecd.org/tax/transparency/  

(2) http://www.oecd.org/tax/transparency/exchange-of-information-on-request/#d.en.368658

(3) http://www.oecd.org/tax/transparency/GFratings.pdf

(4) http://www.oecd.org/tax/exchange-of-tax-information/Automatic-Exchange-Financial-Account-Information-Brief.pdf  

(5) http://www.oecd.org/ctp/exchange-of-tax-information/implementation-handbook-standard-for-automatic-exchange-of-financial-account-information-in-tax-matters.htm  

(6)  Finančná akčná skupina (FATF) je medzivládny orgán zriadený v roku 1989 na účely stanovovania štandardov a podporovania účinného vykonávania opatrení na boj proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a iným hrozbám týkajúcim sa medzinárodného finančného systému. http://www.fatf-gafi.org/home/ .

(7)  http://www.fatf-gafi.org/publications/high-riskandnon-cooperativejurisdictions/more/moreabouttheinternationalco-operationreviewgroupicrg.html?hf=10&b=0&s=desc(fatf_releasedate)

(8) http://www.fatf-gafi.org/home/