EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli9. 9. 2015

COM(2015) 450 final

2015/0208(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje krízový mechanizmus premiestnenia a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

V európskej migračnej agende, ktorú Európska komisia prijala 13. mája 2015 1 , sa uvádzajú okamžité opatrenia potrebné na reakciu na súčasné aktuálne a zložité výzvy v oblasti migrácie, ako aj strednodobé a dlhodobé iniciatívy, ktoré je potrebné prijať s cieľom poskytnúť štrukturálne riešenia pre lepšie zvládanie migrácie vo všetkých jej aspektoch.

Ako súčasť týchto okamžitých opatrení Európska komisia prijala 27. mája 2015 návrh rozhodnutia Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka 2 , ktorým spustila núdzový reakčný mechanizmus podľa článku 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Rada sa zhodla na všeobecnom smerovaní, pokiaľ ide o toto rozhodnutie 3 , ktorým sa na dobu dvoch rokov stanovuje dočasný a výnimočný mechanizmus premiestnenia osôb, ktoré jasne potrebujú medzinárodnú ochranu, z Talianska a Grécka do iných členských štátov. Rada by mala formálne prijať toto rozhodnutie hneď, ako Európsky parlament vydá svoje stanovisko, ktoré sa očakáva v septembri.

Kvôli nebývalým tokom migrantov, ktorých v Taliansku a Grécku stále pribúda, a kvôli posunu migračných tokov zo stredného do východného Stredozemia a trasou cez východný Balkán smerom do Maďarska, Komisia [9. septembra 2015] prijala ďalší návrh na základe článku 78 ods. 3 ZFEÚ, ktorý obsahuje ďalšie dočasné opatrenia na zmiernenie azylového tlaku, ktorému je vystavené Taliansko a Grécko, ako aj nové opatrenie v prospech Maďarska.

Európska komisia tiež oznámila, že na spustenie núdzového reakčného systému podľa článku 78 ods. 3 ZFEÚ bude nadväzovať trvalé riešenie. V tejto súvislosti oznámila, že do konca roka 2015 predloží legislatívny návrh na trvalý systém premiestnenia, ktorý by sa mal spustiť v krízových situáciách.

Celkovým cieľom tohto legislatívneho návrhu je zaistiť, aby mala Únia k dispozícii odolný krízový mechanizmus premiestnenia s cieľom účinne riešiť krízové situácie v oblasti azylu. Takýto mechanizmus by sa mal spustiť rýchlo kvôli každému členskému štátu, ktorý čelí krízovým situáciám takého rozsahu, že môžu vyvolať významný tlak dokonca aj na veľmi dobre pripravené a fungujúce azylové systémy, a mal by zohľadniť aj veľkosť príslušného členského štátu. Cieľom navrhovaného mechanizmu na premiestnenie je na jednej strane zaistiť v krízových situáciách spravodlivé zdieľanie zodpovednosti medzi členskými štátmi v prípade veľkého množstva žiadateľov, ktorí jasne potrebujú medzinárodnú ochranu, a strane druhej, riadne uplatňovanie dublinského systému vrátane úplnej ochrany práv žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Kým cieľom návrhu je v nariadení (EÚ) č. 604/2013 zaviesť krízový mechanizmus premiestnenia ako trvalý rámec na úplné vykonávanie opatrení na premiestňovanie, tieto opatrenia sa uplatnia v prípade osobitných krízových situácií v ktoromkoľvek členskom štáte a, podľa vymedzenia, ostanú dočasným opatrením.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky

Komplexný prístup k migrácii

Návrh je súčasťou komplexného a systematického prístupu k migrácii, o ktorý žiadajú inštitúcie Únie a ktorý Komisia začala vykonávať hneď po prijatí európskej migračnej agendy. Kľúčom k zaručeniu účinnosti takéhoto komplexného prístupu je zaistiť, aby sa politiky v praxi vykonávali súdržným a komplementárnym spôsobom. Preto, ak je to vzhľadom na konkrétnu situáciu niektorého členského štátu potrebné, krízový mechanizmus premiestnenia by sa mal doplniť ďalšími opatreniami v praxi, ktoré musí daný členský štát prijať, a to od príchodu štátnych príslušníkov tretích krajín na jeho územie po dokončenie všetkých uplatniteľných postupov. V rámci koncepcie problémových oblastí („hotspot“), ktorú navrhuje Komisia, budú agentúry EÚ poskytovať komplexnú a cielenú podporu členským štátom, ktoré čelia na vonkajších hraniciach neprimeraným migračným tlakom. Operačná podpora, ktorú možno poskytnúť využitím tohto prístupu, zahŕňa registráciu a preverovanie neregulárnych migrantov, informovanie neregulárnych migrantov, azylovú pomoc formou nasmerovania žiadateľov o medzinárodnú ochranu k príslušnému konaniu o azyl a pomoc s registráciou žiadostí o medzinárodnú ochranu, ako aj prípravu spisov k prípadom, zintenzívnenie výmeny informácií a spolupráce na účely vyšetrovania zločineckých sietí, ktoré uľahčujú neregulárnu migráciu do EÚ ako aj sekundárny pohyb v rámci EÚ a koordináciu operácií návratu.

Takéto zosúladené úsilie umožní členským štátom vyriešiť migračný tlak rýchlejším a účinnejším spôsobom v plnom súlade so základnými právami a posilniť tiež ich schopnosť čeliť problémom v oblasti migrácie, azylu, ako aj vnútornej bezpečnosti.

Interakcia s núdzovými systémami premiestnenia na základe článku 78 ods. 3 ZFEÚ

Návrh, ktorým sa zriaďuje krízový mechanizmus premiestnenia, je potrebné odlišovať od návrhov, ktoré Komisia prijala na základe článku 78 ods. 3 ZFEÚ v prospech niektorých členských štátov, ktoré čelia náhlemu prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín na svojich územiach.

Zatiaľ čo opatrenia, ktoré Komisia navrhuje na základe článku 78 ods. 3 ZFEÚ, sú dočasné, návrhom, ktorým sa zriaďuje krízový mechanizmus premiestnenia, sa zavádza metóda na určenie na dočasné obdobie v krízových situáciách, ktorý členský štát je zodpovedný za posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu predložených v členskom štáte, ktorý čelí krízovej situácii, s cieľom zaistiť spravodlivejšie rozdelenie žiadateľov medzi členské štáty v takýchto situáciách, a tým uľahčiť fungovanie dublinského systému aj v obdobiach krízy.

Týmto návrhom sa stanovujú prísne podmienky na spustenie krízového mechanizmu premiestnenia vo vzťahu k danému členskému štátu, najmä skutočnosť, že členský štát čelí krízovej situácii, ktorá ohrozuje uplatňovanie dublinského nariadenia z dôvodu extrémneho tlaku, ktorý je charakterizovaný intenzívnym a neprimeraným prílevom štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktorý kladie značné požiadavky na jeho azylový systém.

Zriadením krízového mechanizmu premiestnenia nie je dotknutá možnosť Rady prijať na návrh Komisie dočasné opatrenia v prospech členského štátu, ktorý čelí núdzovej situácii charakterizovanej podľa článku 78 ods. 3 ZFEÚ. Prijatie núdzových opatrení na základe článku 78 ods. 3 ZFEÚ zostane relevantné vo výnimočných situáciách, v ktorých je potrebná reakcia na núdzovú situáciu, ktorá môže zahŕňať širšiu podporu súvisiacu s migráciou, ak nie sú splnené podmienky na použitie krízového mechanizmu premiestnenia.

Možné budúce zmeny nariadenia (EÚ) č. 604/2013

Ako sa uvádza v európskej migračnej agende a v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z nariadenia (EÚ) č. 604/2013, Komisia v súčasnosti vykonáva „kontrolu vhodnosti“ dublinského systému prostredníctvom preskúmania na základe dôkazov so zameraním na právne, hospodárske a sociálne dôsledky systému vrátane jeho dôsledkov na základné práva. Tieto práce budú základom prípadnej budúcej revízie dublinského systému, najmä s cieľom dosiahnuť spravodlivejšie rozdelenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Európe za každých okolností a nielen v krízových situáciách.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA, PROPORCIONALITA, ZÁKLADNÉ PRÁVA

•Právny základ

Týmto návrhom sa mení nariadenie (EÚ) č. 604/2013 a mal by byť teda prijatý v súlade s riadnym legislatívnym postupom na rovnakom právnom základe, konkrétne na základe článku 78 ods. 2 písm. e) ZFEÚ.

Krízový mechanizmus premiestnenia obsiahnutý v tomto návrhu zahŕňa trvalé odchýlky, ktoré sa majú uplatniť v konkrétnych krízových situáciách v prospech konkrétnych členských štátov, predovšetkým odchýlky od zásady stanovenej v článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 604/2013, podľa ktorej žiadosť o medzinárodnú ochranu posúdi členský štát, ktorý je podľa kritérií stanovených v kapitole III označený ako zodpovedný. Namiesto tejto zásady sa v návrhu zavádza v prípade riadne popísaných krízových okolností povinný distribučný kľúč na určenie zodpovednosti za posudzovanie žiadostí.

•Variabilná geometria

V súlade s Protokolom o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Spojené kráľovstvo a Írsko môžu rozhodnúť zúčastniť sa na prijímaní tohto návrhu. Túto možnosť majú aj po prijatí návrhu.

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením (EÚ) č. 604/2013, keďže oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia na základe uvedeného protokolu. Postavením týchto členských štátov vo vzťahu k nariadeniu (EÚ) č. 604/2013/ES nie je dotknuté ich postavenie v súvislosti s ich možnou účasťou na tomto nariadení 4 .

Podľa Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nepodieľa na prijímaní opatrení podľa hlavy V ZFEÚ Radou (s výnimkou „opatrení vymedzujúcich tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov víza, alebo opatrení týkajúcich sa jednotného formátu víz“). Avšak vzhľadom na to, že Dánsko uplatňuje súčasné dublinské nariadenie na základe medzinárodnej dohody, ktorú uzavrelo s ES v roku 2006 5 , oznámi v súlade s článkom 3 uvedenej dohody Komisii svoje rozhodnutie, či bude vykonávať obsah zmeneného nariadenia.

•Vplyv návrhu na štáty pridružené k dublinskému systému, ktoré nie sú členmi EÚ

Súbežne s pridružením viacerých štátov, ktoré nie sú členmi EÚ, k schengenskému acquis, Únia uzavrela niekoľko dohôd o pridružení týchto krajín aj k dublinskému acquis/acquis Eurodac:

–dohoda o pridružení Islandu a Nórska, uzavretá v roku 2001 6 ,

–dohoda o pridružení Švajčiarska, uzavretá 28. februára 2008 7 ,

–protokol o pridružení Lichtenštajnska, uzavretý 7. marca 2011 8 .

S cieľom stanoviť práva a povinnosti medzi Dánskom, ktoré (ako už bolo uvedené) je pridružené k dublinskému acquis/acquis Eurodac prostredníctvom medzinárodnej dohody, a uvedenými pridruženými krajinami boli medzi Úniou a pridruženými krajinami uzavreté ďalšie dva nástroje 9 .

V súlade s troma uvedenými dohodami pridružené krajiny prijmú dublinské acquis/acquis Eurodac a jeho vývoj bez výhrad. Nezúčastňujú sa na prijímaní žiadnych aktov, ktorými sa mení dublinské acquis alebo ktoré sú na ňom založené (teda vrátane tohto návrhu), sú však povinné v rámci stanovenej časovej lehoty po schválení takéhoto aktu Radou a Európskym parlamentom oznámiť Komisii svoje rozhodnutie, či prijímajú jeho obsah alebo nie. V prípade, že Nórsko, Island, Švajčiarsko alebo Lichtenštajnsko neprijmú akt, ktorým sa mení dublinské acquis/acquis Eurodac, alebo akt, ktorý vychádza z týchto acquis, platnosť príslušných dohôd sa skončí, okrem prípadu, keď spoločný/zmiešaný výbor vytvorený na základe dohôd jednomyseľne rozhodne o inom riešení.

•Subsidiarita (v prípade iných ako výlučných právomocí)

Hlava V ZFEÚ pod názvom Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prenáša určité právomoci v týchto záležitostiach na Európsku úniu. Tieto právomoci sa musia vykonávať v súlade s článkom 5 Zmluvy o Európskej únii, teda v takom rozsahu a vtedy, ak ciele navrhovaného opatrenia nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovaného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Európskej únie.

Návrhom sa zavádza mechanizmus premiestnenia s cieľom riešiť zo štrukturálneho hľadiska krízové situácie v akomkoľvek členskom štáte, ktoré vznikli v dôsledku intenzívneho a neprimeraného prílevu osôb a dosiahnuť spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi v obdobiach krízy, pričom jeho súčasťou je odchýlka od kritérií na zdieľanie zodpovednosti obsiahnutá v dublinskom nariadení. Na základe vymedzenia sa opatrenie EÚ použije v prípade, že sa členský štát nevie so situáciou vysporiadať sám. Okrem toho, cieľom návrhu je zaistiť správne uplatňovanie dublinského systému v obdobiach krízy a riešiť otázku druhotných pohybov štátnych príslušníkov tretích krajín medzi členskými štátmi, čo je problém, ktorý je svojou povahou nadnárodný. Je zrejmé, že opatrenia jednotlivých členských štátov nemôžu uspokojivo reagovať na spoločné problémy, ktorým v tejto oblasti čelia všetky členské štáty. Zásada solidarity a zásada zdieľanej zodpovednosti sú pre opatrenie EÚ v tejto oblasti veľmi dôležité.

•Proporcionalita

Nariadením (EÚ) č. 604/2013 sa v súčasnej podobe nestanovujú nástroje umožňujúce dostatočnú reakciu na situácie extrémneho tlaku vyvíjaného na azylové systémy členských štátov. Ukázalo sa, že rôzne finančné a operačné opatrenia, ktoré majú Európska komisia a úrad EASO k dispozícii na podporu azylových systémov niekoľkých členských štátov, nie sú samy osebe na riešenie krízových situácií dostatočné. S cieľom vytvoriť primeraný rámec pre naliehavé a vážne situácie v oblasti azylu, neprekračuje rozhodnutie prijať v tejto súvislosti ďalšie opatrenia na úrovni EÚ rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa účinne riešiť situáciu.

•Základné práva

V dôsledku zavedenia krízového mechanizmu premiestnenia budú základné práva žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, stanovené v Charte základných práv EÚ (ďalej len „charta“), zaručené.

Cieľom tohto návrhu je chrániť právo na azyl a zabezpečiť ochranu pred vyhostením, ako sa stanovuje v článkoch 18 a 19 charty, a to najmä prostredníctvom zabezpečenia urýchleného prístupu dotknutých osôb k primeranému konaniu pri poskytovaní medzinárodnej ochrany. Zaistením presunu dotknutých osôb do členského štátu, ktorý je schopný poskytnúť im zodpovedajúce podmienky prijatia a perspektívy integrácie, má tento návrh navyše za cieľ zabezpečiť plné dodržiavanie práva na dôstojnosť a ochranu proti mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ako sa stanovuje v článkoch 1 a 4 charty. Toto rozhodnutie sa zameriava aj na ochranu práv dieťaťa v súlade s článkom 24 charty a práva na jednotu rodiny v súlade s článkom 7 charty.

3.KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

Návrh, ktorým sa zavádza mechanizmus na riešenie krízových situácií v oblasti azylu zo štrukturálneho hľadiska, sa predkladá ako výsledok pretrvávajúcej krízy v oblasti azylu vo viacerých členských štátoch, ktorá dokazuje naliehavú potrebu lepšie štruktúrovaného systému umožňujúceho rýchle opatrenie Únie. Návrh nadväzuje na európsku migračnú agendu, o ktorej sa vo veľkej miere konzultovalo so všetkými zainteresovanými stranami.

Ostatné inštitúcie EÚ a kľúčové subjekty už vyjadrili široké spektrum svojich názorov na túto tému. Európska rada sa vo svojom vyhlásení z 23. apríla 2015 zaviazala zvážiť možnosti organizovania núdzového premiestnenia medzi všetkými členskými štátmi na základe dobrovoľnosti. V súvislosti s diskusiami o európskej migračnej agende si Európsky parlament (plenárne zasadnutie z 19. mája 2015) a Rada (15. jún 2015) vymenili názory aj na mechanizmus premiestnenia. Výbor Európskeho parlamentu LIBE vyzval vo svojej správe Komisiu, aby predložila návrh na trvalý systém premiestnenia, ktorý sa má prijať v súlade s riadnym legislatívnym postupom 10 .

UNHCR a občianska spoločnosť vyzvali EÚ, aby využila viac nástrojov vnútornej solidarity EÚ a zaistila spravodlivejší systém rozdelenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Zriadenie trvalého rámca pre krízový mechanizmus premiestnenia nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ. Vplyv aktivácie tohto rámca na rozpočet sa bude musieť posúdiť vo vzťahu k osobitným okolnostiam v daných členských štátoch.

5.Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Návrhom sa mení nariadenie (EÚ) č. 604/2013 tým, že sa zavádza krízový mechanizmus premiestnenia a na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať v súlade s článkom 290 ZFEÚ akty v súvislosti so začatím uplatňovania tohto mechanizmu, ako aj jeho pozastavenia v súvislosti s konkrétnym členským štátom, a to za jasne opísaných podmienok.

Stanovujú sa tieto hlavné prvky:

Podmienky uplatňovania krízového mechanizmu premiestnenia vzhľadom na konkrétny členský štát

Na to, aby sa mohol spustiť krízový mechanizmus premiestnenia, musí Komisia stanoviť, na základe podložených informácií, najmä informácií zhromaždených úradom EASO a agentúrou Frontex, že členský štát čelí krízovej situácii, ktorá ohrozuje uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013 kvôli extrémnemu tlaku, ktorý je charakterizovaný intenzívnym a neprimeraným prílevom štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktorý kladie značné požiadavky na jeho azylový systém. Krízová situácia by mala mať taký rozsah, že vyvíja extrémny tlak dokonca aj na veľmi dobre pripravené a fungujúce azylové systémy, a zároveň by sa mala zohľadniť aj veľkosť príslušného členského štátu.

V návrhu sa stanovujú jasné ukazovatele, ktoré by Komisia mala okrem iného zohľadniť pri tomto posudzovaní: celkový počet žiadateľov o medzinárodnú ochranu a neregulárnych vstupov štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti za šesť mesiacov pred prijatím delegovaného aktu, nárast v týchto číselných údajoch v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku, ako aj počet žiadostí v prepočte na obyvateľa v členskom štáte využívajúcom premiestnenie za predchádzajúcich 18 mesiacov v porovnaní s priemerom Únie.

Kategórie žiadateľov, ktorí majú byť premiestnení

Navrhuje sa, aby sa krízový mechanizmus premiestnenia aktivoval len v prípade žiadateľov, ktorí prima facie jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu a v prípade ktorých by bol členský štát v krízovej situácii na základe kritérií stanovených v kapitole III nariadenia (EÚ) č. 604/2013 aj tak zodpovedným. V návrhu sa vymedzujú títo žiadatelia ako žiadatelia so štátnou príslušnosťou, v prípade ktorej miera uznaných žiadostí predstavuje, podľa najnovších dostupných údajov Eurostatu o priemere za celú EÚ, 75 % alebo viac.

Opis krízového mechanizmu premiestnenia

V rámci krízového mechanizmu premiestnenia sa žiadosti týchto osôb posúdia iným členským štátom (členský štát presídlenia). V takom prípade sa odchylne od článkov 21, 22 a 29 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 uplatňuje postup stanovený v prílohe IV.

S cieľom zaistiť rýchly presun dotknutých osôb do členského štátu premiestnenia sa v návrhu stanovuje jednoduchý postup premiestnenia. Každý členský štát určí národné kontaktné miesto a oznámi ho ostatným členským štátom a Európskemu podpornému úradu pre azyl (EASO).

Členské štáty oznámia v pravidelných intervaloch a najneskôr každé tri mesiace počet žiadateľov, ktorých možno rýchlo presunúť na ich územie, a všetky ostatné relevantné informácie. Členský štát využívajúci premiestnenie, s pomocou úradu EASO a v prípade potreby so styčnými úradníkmi iných členských štátov, následne identifikuje jednotlivých žiadateľov, ktorí by mohli byť premiestnení a navrhne členským štátom, aby týchto žiadateľov premiestnili na svoje územie. Pritom treba uprednostniť zraniteľných žiadateľov. Po schválení členským štátom premiestnenia musí členský štát využívajúci premiestnenie prijať formálne rozhodnutie o premiestnení žiadateľa a oznámiť ho žiadateľovi. V návrhu sa stanovuje, že žiadatelia, ktorým v súlade s povinnosťami stanovenými v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 603/2013 musia byť odobraté odtlačky prstov, nesmú byť premiestnení, kým sa im odtlačky prstov neodoberú. V návrhu sa tiež spresňuje, že členské štáty si ponechajú právo odmietnuť premiestniť žiadateľa len v prípade, že predstavuje nebezpečenstvo pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok, alebo právo použiť ustanovenia o vylúčení stanovené v článkoch 12 a 17 smernice 2011/95/EÚ. V návrhu sa predpokladá, že všetky procesné kroky sa musia vykonať čo možno najskôr a najneskôr dva mesiace potom, ako členský štát premiestnenia oznámi počet žiadateľov, ktorí by mohli byť rýchlo premiestnení. V prípade praktických prekážok, ktoré sa dajú odôvodniť, sa predpokladajú ďalšie obmedzené odchýlky.

Návrh obsahuje osobitné záruky pre žiadateľov, ktorí podliehajú premiestneniu do iného členského štátu. V návrhu sa spresňuje právo na informácie o postupe premiestnenia, právo byť informovaný o rozhodnutí o premiestnení, v ktorom musí byť presne uvedený členský štát premiestnenia, a právo byť premiestnený s rodinnými príslušníkmi do rovnakého členského štátu premiestnenia. Povinnosť zohľadniť v prvom rade najlepšie záujmy dieťaťa, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 604/2013, zostáva zachovaná aj pri rozhodovaní o členskom štáte premiestnenia. To znamená okrem iného povinnosť členského štátu využívajúceho premiestnenie upozorniť ostatné členské štáty, ak je žiadateľom, ktorý má byť premiestnený, maloletá osoba bez sprievodu, a spolu s členským štátom, ktorý prejavil záujem o premiestnenie danej maloletej osoby, ešte pred uskutočnením premiestnenia zabezpečiť v súlade so všeobecným komentárom č. 14 (2013) Výboru OSN pre práva dieťaťa o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho záujmov 11 posúdenie najlepších záujmov dieťaťa.

Aktivácia krízového mechanizmu premiestnenia

Keď Komisia stanoví, že podmienky na premiestnenie sú, pokiaľ ide o konkrétny členský štát, splnené, prijme delegovaný akt na začatie uplatňovania mechanizmu premiestnenia. Týmto delegovaným aktom sa a) zistí, či je v členskom štáte využívajúcom premiestenie krízová situácia; b) stanoví počet osôb, ktoré sa majú z daného členského štátu premiestniť; c) určí rozdelenie týchto osôb medzi členské štáty použitím vzorca pre distribučný kľúč a d) stanoví obdobie uplatňovania mechanizmu krízového premiestnenia. Delegovaný akt nadobudne účinnosť len vtedy, ak Európsky parlament ani Rada nevznesú v maximálnej časovej lehote jedného mesiaca od jeho oznámenia Komisiou žiadne námietky. Delegovaný akt sa môže uplatňovať najviac počas dvoch rokov.

Metóda na stanovenie počtu osôb, ktoré majú byť premiestnené

Návrhom sa stanovujú objektívne a overiteľné ukazovatele, ktoré musí Komisia, v kontexte prijímania delegovaného aktu, ktorým sa aktivuje krízový mechanizmus premiestnenia, pokiaľ ide o konkrétny členský štát, zohľadniť pri určovaní počtu osôb, ktoré majú byť z daného členského štátu premiestnené a najmä: počet žiadateľov v prepočte na obyvateľa v členskom štáte využívajúcom premiestnenie za 18 mesiacov a najmä za šesť mesiacov pred prijatím delegovaného aktu, v porovnaní s priemerom Únie, kapacita azylového systému daného členského štátu a účasť členského štátu v predchádzajúcich solidárnych iniciatívach, ako aj rozsah, v akom členský štát využíval predchádzajúce solidárne opatrenia EÚ.

Navyše je stanovená maximálna prahová hodnota pre osoby, ktoré majú byť premiestnené; konkrétne 40 % počtu žiadostí predložených danému členskému štátu za šesť mesiacov pred prijatím delegovaného aktu.

Osobitné pravidlá v prípade, keď sa členský štát nemôže dočasne zúčastňovať na premiestnení osôb

Vzhľadom na to, že nemožno vylúčiť výnimočné okolnosti, sa v návrhu predpokladá, že členský štát môže do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu, ktorým sa začína uplatňovanie mechanizmu premiestnenia, oznámiť Komisii, s uvedením riadne opodstatnených dôvodov zlučiteľných so základnými hodnotami Únie, ktoré sú zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, že sa dočasne po dobu jedného roka nemôže, úplne alebo čiastočne, zúčastňovať na premiestnení žiadateľov. Členský štát by mal namiesto toho finančne prispieť do rozpočtu EÚ sumou vo výške 0,002 % HDP s cieľom pokryť pomoc na podporu úsilia vynakladaného všetkými ostatnými členskými štátmi vysporiadať sa s krízovou situáciou a dôsledkami neúčasti daného členského štátu na premiestnení. V prípade čiastočnej účasti na premiestnení sa suma úmerne zníži. Táto suma by sa mala prideliť Fondu pre azyl, migráciu a integráciu ako pripísané príjmy.

Musí sa zaistiť, aby z hľadiska počtu osôb, ktoré majú byť premiestnené, nebola dotknutá úroveň solidarity s členským štátom, ktorý čelí kríze. Z toho dôvodu by sa počty žiadateľov pridelené podľa distribučného kľúča, ktoré boli stanovené pre každý členský štát, ktorý podal oznámenie prijaté Komisiou, mali prerozdeliť medzi zvyšné členské štáty.

V návrhu sa stanovuje, že delegovaný akt, ktorým sa začína uplatňovanie mechanizmu premiestnenia, sa za takýchto okolností zmení.

Doplnkové opatrenia, ktoré má prijať členský štát využívajúci premiestnenie

S ohľadom na duálnu zásadu solidarity a zodpovednosti sa v návrhu stanovuje povinnosť členského štátu využívajúceho premiestnenie, predložiť Komisii v deň nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu plán s opatreniami na zaistenie náležitého vykonávania krízového mechanizmu premiestnenia. Ak Komisia vyzve členský štát, aby vypracoval akčný plán krízového riadenia podľa článku 33 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 604/2013, opatrenia zamerané na zaistenie náležitého vykonávania mechanizmu premiestnenia sa predložia ako súčasť daného akčného plánu, ktorý by mal zahŕňať širšie opatrenia súvisiace s azylom zamerané, okrem iného, na posilnenie kapacity azylového systému. V návrhu sa navyše stanovujú podmienky, za ktorých Komisia môže rozhodnúť o pozastavení uplatňovania mechanizmu premiestnenia v prospech členského štátu, ak by tento nedodržal svoje povinnosti.

Napokon Komisia pripomína pravidlá uplatniteľné na predchádzanie situáciám sekundárneho pohybu žiadateľov o medzinárodnú ochranu a osôb pod medzinárodnou ochranou a ich riešenie a stanovuje nové pravidlá v prípade sekundárneho pohybu osôb pod medzinárodnou ochranou, ktoré potom, ako boli premiestnené, neregulárne vstúpili na územie iného členského štátu a zotrvali na ňom. Predovšetkým sa stanovuje, že členský štát premiestnenia prijme späť príjemcu medzinárodnej ochrany, ktorý potom, ako bol premiestnený, podal žiadosť v inom členskom štáte, ako je členský štát premiestnenia, alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu, než je členský štát premiestnenia, bez povolenia na pobyt.

Výpočet distribučného kľúča

1.Distribučný kľúč

a) počet obyvateľov - 40 % váhy

b) celkový HDP - 40 % váhy

c) priemerný počet žiadostí o azyl za 5 predchádzajúcich rokov na milión obyvateľov s 30 % limitom účinku počtu obyvateľov a HDP - 10 % váhy

d) miera nezamestnanosti s 30 % limitom účinku počtu obyvateľov a HDP - 10 % váhy

2.Vzorec

3.Výpočet

Nižšie uvedená simulácia má ukázať, ako sa vypočíta pridelenie 120 000 žiadateľov pre krajinu X, ak sa zúčastnia všetky členské štáty a pridružené štáty (EÚ+).

a)Počet obyvateľov

Na výpočet účinku kritéria počtu obyvateľov na rozdeľovací kľúč sa počet obyvateľov krajiny X vydelí počtom obyvateľov všetkých 28 členských štátov EÚ a 4 pridružených štátov (EÚ+= 32).

Príklad:

Počet obyvateľov krajiny X: 4 625 885; súčet počtu obyvateľov krajín EÚ+ : 521 959 960

Účinok počtu obyvateľov x = = 0,89 %

Účinok kritéria počtu obyvateľov na distribučný kľúč je prípade krajiny X 0,89 %.

b)Celkový HDP

Na výpočet účinku kritéria celkového HDP na distribučný kľúč sa celkový HDP krajiny X vydelí súčtom HDP všetkých 28 členských štátov EÚ a 4 pridružených štátov (EÚ+= 32).

Príklad:

Celkový HDP krajiny X (v miliónoch EUR): 185 411; suma celkového HDP krajín EÚ + (v miliónoch EUR): 14 854 924

Účinok HDP x = = 1,25 %

Účinok kritéria HDP na distribučný kľúč je prípade krajiny X 1,25 %.

c)Priemerný počet žiadostí o azyl za predchádzajúcich 5 rokov na milión obyvateľov s 30 % limitom účinku počtu obyvateľov a HDP - 10 % váhy

(Opačný účinok)

Účinok žiadostí o azyl na distribučný kľúč je nepriamo úmerný, t. j. čím je vyšší počet žiadostí o azyl, tým nižší je faktor.

Aby sa zabránilo tomu, aby toto kritérium malo neúmerný účinok na celý kľúč, použije sa limit, pričom hodnota účinku žiadostí o azyl nemôže presiahnuť 30 % súčtu účinku počtu obyvateľov a účinku HDP.

Príklad:

Priemerný počet žiadostí o azyl za 5 rokov na milión obyvateľov v krajine X: 287, prevrátená hodnota: = 0,00348.

Súčet priemerného počtu žiadostí o azyl za 5 rokov na milión obyvateľov za všetky krajiny EÚ+ (prevrátená hodnota): 0,14831

Účinok azylu x == = 2,35 %

Limit x = 30 % [0,89 % (účinok počtu obyvateľov) + 1,25 % (účinok HDP)] = 0,64 %

Skutočný účinok kritériá žiadostí o azyl v prípade krajiny X je 2,35 %, ale na výpočet kľúča sa použije hodnota limitu (0,64 %).

d)Miera nezamestnanosti s 30 % limitom účinku počtu obyvateľov a HDP - 10 % váhy

Rovnako, ako v prípade kritéria žiadostí o azyl, je účinok miery nezamestnanosti na kľúč nepriamo úmerný, t. j. čím je miera nezamestnanosti vyššia, tým nižší je faktor. Aby sa zabránilo tomu, aby toto kritérium malo neúmerný účinok na celý kľúč, použije sa limit, pričom hodnota účinku miery nezamestnanosti nemôže presiahnuť 30 % súčtu účinku počtu obyvateľov a účinku HDP.

Príklad:

Miera nezamestnanosti v krajine X: 11,3 %, prevrátená hodnota: = 0,0884955.

Súčet všetkých mier nezamestnanosti v EÚ+ (prevrátená hodnota) 4,345698

Účinok miery nezamestnanosti x = = 2,04 %

30 % limitx = 0,64 %

Skutočný účinok kritériá miery nezamestnanosti v prípade krajiny X je 2,04 %, ale na výpočet kľúča sa použije hodnota limitu (0,64 %).

e)Limitom obmedzené pridelenie 120 000 žiadateľov pre krajinu X

Príklad:

Prideleniex = 120 000 * (40 % účinku počtu obyvateľov (0,89 %) + 40 % účinku HDP (1,25 %) + 10 % účinku žiadostí o azyl (obmedzeného limitom) – 0,64 % + 10 % účinku miery nezamestnanosti (obmedzeného účinkom) – 0,64 %) = 1178

Limitom obmedzené pridelenie v prípade krajiny X: 1178

f)Pridelenie zostávajúcich miest:

Vzhľadom na limit bude potrebné prideliť určitý počet zostávajúcich miest. Rozdelenie týchto miest bude v prípade danej krajiny vychádzať z účinku počtu obyvateľov a účinku HDP (50 % - 50 %). Počet zostávajúcich miest sa potom pripočíta k prideleniu obmedzenému limitom.

Príklad:

Limitom obmedzené pridelenia v prípade krajiny X: 1178;

Súčet limitom obmedzených pridelení pre všetky krajiny EÚ+: 102 801;

Zostávajúce miesta, ktoré ešte stále treba prideliť: 17 199

Zvyšné miestax = 17 199* (50 % účinku počtu obyvateľov + 50 % účinku HDP) = 17 199* 1,07 % = 184

Konečné pridelenie počtu žiadateľov v prípade krajiny X je 1362 a kľúč je 1,13 %.

2015/0208 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje krízový mechanizmus premiestnenia a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2 písm. e),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 sa na základe objektívnych kritérií stanovených v jeho kapitole III stanovujú mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.

(2)V súlade s článkom 80 zmluvy by sa politiky Únie v oblasti hraničných kontrol, azylu a prisťahovalectva a ich vykonávanie mali spravovať zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi a právne akty Únie prijaté v tejto oblasti musia obsahovať vhodné opatrenia na uplatnenie tejto zásady.

(3)Tieto situácie extrémneho tlaku vyvíjaného na azylové systémy členských štátov môžu ohroziť uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Zatiaľ čo sa v nariadení stanovuje postup včasného varovania, pripravenosti a riadenia v oblasti azylovej krízy, nariadenie neumožňuje v takýchto situáciách odchýliť sa zo stanovených kritérií zodpovednosti. V záujme podporiť rovnováhu úsilia medzi členskými štátmi pri riešení týchto krízových situácií a zabezpečiť rýchly prístup ku konaniam o poskytovaní medzinárodnej ochrany by sa mal zaviesť krízový mechanizmus pre premiestnenie žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu. Opatrenia na premiestnenie by sa v prípade konkrétneho členského štátu mali uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá možnosť súbežne uplatňovať na ten istý členský štát článok 33 ods. 3 tohto nariadenia. Článok 33 ods. 3 tohto nariadenia nie je nevyhnutnou podmienkou na uplatňovanie opatrení na premiestnenie.

(4)Opatrenia na premiestnenie by sa v prípade konkrétneho členského štátu mali uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá možnosť Rady prijať predbežné opatrenia na návrh Komisie podľa článku 78 ods. 3 v prípade núdzovej situácie v členskom štáte v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretej krajiny.

(5)Krízový mechanizmus premiestnenia by sa mal vnímať v kontexte širšieho súboru opatrení, ktoré členské štáty môžu potrebovať prijať, aby zabezpečili účinné migračné politiky, a to aj v oblasti prvého prijatia a návratu štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí v súlade s ustanoveniami smernice 2008/115/ES („problémové oblasti“) nemajú právo zostať na území členských štátov.

(6)Komisia v súčasnosti vykonáva komplexné hodnotenie dublinského nariadenia, čo by mohlo viesť k širšej revízii dublinského systému.

(7)Predpokladá sa jasný a funkčný systém premiestnenia, ktorý vychádza z prahovej hodnoty priemernej miery rozhodnutí o poskytnutí medzinárodnej ochrany v konaní v prvom stupni na úrovni Únie podľa definície Eurostatu z celkového počtu rozhodnutí o žiadostiach o medzinárodnú ochranu prijatých v prvom stupni na úrovni Únie, ako sa uvádza v najnovších dostupných štatistikách. Táto prahová hodnota by na jednej strane mala v maximálnom možnom rozsahu zabezpečiť, aby všetci žiadatelia, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, mohli svoje práva na ochranu v členskom štáte premiestnenia využívať v plnej miere a čo najskôr. Na druhej strane by v maximálnej možnej miere mala zabrániť tomu, aby žiadatelia, ktorí pravdepodobne dostanú zamietavé rozhodnutie o svojej žiadosti, boli premiestnení do iného členského štátu a aby sa im tak neoprávnene nepredĺžil pobyt v Únii. Na základe najnovších dostupných aktualizovaných štvrťročných údajov Eurostatu pre rozhodnutia v prvom stupni by sa mala použiť prahová hodnota 75 %.

(8)Premiestnenie žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, by sa malo uskutočniť na základe vzorca pre distribučný kľúč stanovený v prílohe III. Navrhovaný distribučný kľúč by mal vychádzať z a) počtu obyvateľov (40 % váhy), b) celkového HDP (40 % váhy), c) priemerného počtu žiadostí o azyl na milión obyvateľov za obdobie 2010 – 2014 (10 % váhy, s 30 % limitom účinku počtu obyvateľov a HDP na kľúč, aby sa predišlo neprimeraným účinkom tohto kritéria na celkové prerozdelenie) a d) miery nezamestnanosti (10 % váhy, s 30 % limitom účinku počtu obyvateľov a HDP na kľúč, aby sa predišlo neprimeraným účinkom tohto kritéria na celkové prerozdelenie).

(9)Ak za výnimočných okolností členský štát oznámi Komisii s uvedením riadne opodstatnených dôvodov zlučiteľných so základnými hodnotami Európskej únie zakotvenými v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, že sa dočasne po dobu jedného roka nemôže, úplne alebo čiastočne, zúčastňovať na premiestnení žiadateľov, mal by namiesto toho finančne prispieť do rozpočtu EÚ sumou vo výške 0,002 % HDP s cieľom pokryť pomoc na podporu úsilia vynakladaného všetkými ostatnými členskými štátmi vysporiadať sa s krízovou situáciou a dôsledkami neúčasti tohto členského štátu na premiestnení. V prípade čiastočnej účasti na premiestnení osôb by sa táto suma mala úmerne znížiť. Táto suma by sa mala prideliť Fondu pre azyl, migráciu a integráciu v podobe pripísaných príjmov.

(10)Musí sa zaistiť, aby z hľadiska počtu osôb, ktoré majú byť premiestnené, nebola dotknutá úroveň solidarity s členským štátom, ktorý čelí krízovej situácii. Z toho dôvodu by sa počty žiadateľov pridelené podľa distribučného kľúča, ktoré boli stanovené pre každý členský štát, ktorý podal oznámenie prijaté Komisiou, mali prerozdeliť medzi zvyšné členské štáty.

(11)Je potrebné zabezpečiť zavedenie rýchleho postupu premiestnenia a doplniť jeho vykonávanie úzkou administratívnou spoluprácou medzi členskými štátmi a operačnou podporou, ktorú poskytne úrad EASO.

(12)Počas celého postupu premiestnenia, až kým sa nevykoná presun žiadateľa, by sa mala zohľadňovať národná bezpečnosť a verejný poriadok. Ak má členský štát pri plnom rešpektovaní základných práv žiadateľa vrátane príslušných pravidiel ochrany údajov opodstatnené dôvody, pre ktoré považuje žiadateľa za nebezpečenstvo pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok, mal by o tom informovať ostatné členské štáty.

(13)Pri rozhodovaní o tom, ktorí žiadatelia, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, by mali byť premiestnení z členského štátu využívajúceho premiestnenie, by sa mali uprednostniť zraniteľní žiadatelia v zmysle článkov 21 a 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ 12 . V tejto súvislosti by mali byť prvoradé osobitné potreby žiadateľov vrátane zdravia. Prvoradým hľadiskom by vždy mal byť najlepší záujem dieťaťa.

(14)Integrácia žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu v prijímajúcej spoločnosti, je základom dobre fungujúceho spoločného európskeho azylového systému. Preto aby sa mohlo rozhodnúť o tom, ktorý konkrétny členský štát by mal byť členským štátom premiestnenia, osobitná pozornosť by sa mala venovať špecifickým kvalifikáciám a vlastnostiam príslušných žiadateľov, ako sú ich jazykové zručnosti, a ďalším jednotlivým ukazovateľom založeným na preukázaných rodinných, kultúrnych a sociálnych väzbách, ktoré by mohli uľahčiť ich integráciu do členského štátu premiestnenia. V prípade obzvlášť zraniteľných žiadateľov by sa navyše pozornosť mala venovať schopnosti členského štátu premiestnenia poskytnúť týmto žiadateľom primeranú podporu a potrebe zabezpečiť spravodlivé prerozdelenie týchto žiadateľov medzi členskými štátmi. Pri riadnom rešpektovaní zásady nediskriminácie môžu členské štáty premiestnenia uviesť na základe vyššie uvedených informácií svoje preferencie týkajúce sa žiadateľov, na základe ktorých členský štát využívajúci premiestnenie v spolupráci s úradom EASO a prípadne so styčnými úradníkmi môže zostaviť zoznamy možných žiadateľov určených na premiestnenie do daného členského štátu.

(15)Účinné uplatňovanie postupu premiestnenia vrátane riadnej identifikácie žiadateľov, ktorí by mohli byť premiestnení, pričom sa zohľadní ich zraniteľnosť a kvalifikácie, by mali uľahčiť styční úradníci pôsobiaci v členskom štáte využívajúcom premiestnenie, ktorých vymenujú členské štáty. Pokiaľ ide o vymenovanie styčných úradníkov členských štátov využívajúcich premiestnenie i plnenie ich úloh, členský štát premiestnenia a členský štát využívajúci premiestnenie by si mali počas celého postupu premiestnenia vymieňať všetky relevantné informácie a naďalej úzko spolupracovať.

(16)Mali by sa prijať opatrenia s cieľom zabrániť sekundárnemu pohybu premiestnených osôb z členského štátu premiestnenia do iných členských štátov. Žiadatelia by konkrétne mali byť informovaní o následkoch ďalšieho neregulárneho pohybu v rámci členských štátov a o skutočnosti, že v prípade, ak im zodpovedný členský štát poskytne medzinárodnú ochranu, majú v zásade nárok len na práva spojené s medzinárodnou ochranou v tomto členskom štáte.

(17)Aby sa predišlo sekundárnemu pohybu osôb pod medzinárodnou ochranou, členské štáty by takisto mali tieto osoby informovať o podmienkach, za ktorých môžu legálne vstúpiť do iného členského štátu a zdržiavať sa v ňom a mohli by stanoviť oznamovacie povinnosti. Okrem toho s cieľom zabezpečiť, aby osoby pod medzinárodnou ochranou, ktoré vstúpili na územie iného členského štátu, než je členský štát premiestnenia bez splnenia podmienok na pobyt v tomto inom členskom štáte, prevzal späť členský štát premiestnenia, je potrebné zahrnúť tieto osoby pod medzinárodnou ochranou, ktoré boli premiestnené, do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(18)Navyše v súlade s cieľmi stanovenými v smernici 2013/33/EÚ by zosúladenie podmienok prijímania medzi členskými štátmi malo pomôcť obmedziť sekundárny pohyb žiadateľov o medzinárodnú ochranu ovplyvnený rôznymi podmienkami ich prijímania. V záujme dosiahnutia rovnakého cieľa by členské štáty mali zvážiť, či uložia oznamovacie povinnosti a poskytnú žiadateľom o medzinárodnú ochranu materiálne podmienky prijímania, ktoré zahŕňajú ubytovanie, stravu a oblečenie len vo forme vecného plnenia, ako aj prípadne zabezpečiť presun žiadateľov priamo do členského štátu premiestnenia. Podobne počas obdobia posudzovania žiadostí o medzinárodnú ochranu, ako sa uvádza v azylovom a schengenskom acquis, s výnimkou vážnych humanitárnych dôvodov, by členské štáty nemali poskytovať žiadateľom vnútroštátne cestovné doklady, ani ďalšie, napríklad finančné stimuly, ktoré by mohli uľahčiť ich neregulárny pohyb do iných členských štátov. V prípade neregulárneho pohybu do iných členských štátov by žiadatelia mali byť poslaní späť do členského štátu premiestnenia.

(19)S cieľom rýchleho vysporiadania sa s krízovými situáciami spôsobenými extrémnym migračným tlakom na azylový systém konkrétnych členských štátov by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ aj v súvislosti so stanovením uplatňovania opatrení zameraných na premiestnenie v prípade konkrétneho členského štátu, ako aj pozastavením uplatňovania takýchto opatrení.

(20)Komisia pri výkone svojej právomoci prijímať delegované akty nesmie prekročiť rámec preukázania splnenia podmienok premiestnenia, ako aj iných prvkov stanovených v článku 33a ods. 4 a článku 33d ods. 2 tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(21)[V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, tieto členské štáty oznámili želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.]

ALEBO

(21)[V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tohto nariadenia a nie sú ním viazané ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu.]

ALEBO

(22)[V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(23)V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko (listom z …) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.]

ALEBO

(24)[V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo (listom z ...) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(25)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.]

(22)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(23)Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 sa mení takto:

1.V článku 2 sa vkladajú tieto body:

„o) „premiestnenie“ je presun žiadateľa z územia členského štátu, ktorý sa podľa kritérií stanovených v kapitole III tohto nariadenia považuje za zodpovedný za posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu („členský štát využívajúci premiestnenie“), na územie členského štátu premiestnenia;

p) „členský štát premiestnenia“ je členský štát, ktorý sa po premiestnení žiadateľa na územie tohto členského štátu stane podľa tohto nariadenia zodpovedným za posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu.“

2.V článku 4 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„g) prípadnom postupe premiestnenia stanovenom v oddiele VII kapitoly VI.“

3.V článku 18 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„e) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť príjemcu medzinárodnej ochrany, ktorý potom čo bol premiestnený, podal žiadosť v inom členskom štáte, ako je členský štát premiestnenia alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu ako je členský štát premiestnenia bez povolenia na pobyt.“

4.V kapitole VI sa dopĺňa oddiel VII:

„ODDIEL VII

Krízový mechanizmus premiestnenia

Článok 33a

Krízový mechanizmus premiestnenia

1. Ak na základe opodstatnených informácií, a najmä informácií, ktoré zhromaždil úrad EASO v súlade s nariadením (EÚ) č. 439/2010 a Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie zriadená nariadením Rady (ES) č. 2007/2004*, Komisia zistí, že niektorý členský štát čelí krízovej situácii ohrozujúcej uplatňovanie tohto nariadenia v dôsledku mimoriadneho tlaku, ktorý možno charakterizovať rozsiahlym a neúmerným prílevom štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktorý kladie značné požiadavky na jeho azylový systém, použije sa v prospech tohto členského štátu krízový mechanizmus premiestnenia uvedený v odseku 2.

2. Členský štát premiestnenia posúdi v rámci krízového mechanizmu premiestnenia niekoľko žiadostí o medzinárodnú ochranu, a to odchylne od zásady stanovenej v článku 3 ods. 1, podľa ktorej žiadosť posúdi členský štát, ktorý je podľa kritérií stanovených v kapitole III označený ako zodpovedný. Okrem toho sa uplatňujú podrobné procesné pravidlá stanovené v prílohe IV, a to odchylne od článkov 21, 22 a 29.

3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 45 prijímať delegované akty týkajúce sa uplatňovania krízového mechanizmu premiestnenia v prospech členských štátov.

4. V delegovaných aktoch uvedených v odseku 3 Komisia:

a)zisťuje, či v členskom štáte využívajúcom premiestnenie existuje krízová situácia uvedená v odseku 1,

b)určí počet osôb, ktoré majú byť premiestnené z daného členského štátu,

c)určí prerozdelenie daných osôb medzi členské štáty uplatnením vzorca pre distribučný kľúč uvedeného v článku 33b, a

d)stanoví obdobie uplatňovania krízového mechanizmu premiestnenia.

5. Pri zisťovaní, či existuje krízová situácia podľa odseku 4 písm. a), Komisia stanoví, že kríza je takého veľkého rozsahu, že vyvíja mimoriadny tlak aj na dobre pripravený azylový systém, ktorý funguje v súlade so všetkými relevantnými aspektmi acquis Únie v oblasti azylu, pričom sa zohľadní veľkosť príslušného členského štátu.

Pri tomto hodnotení Komisia okrem iného zohľadní celkový počet žiadateľov o medzinárodnú ochranu a neregulárnych vstupov štátnych príslušníkov tretej krajiny a osôb bez štátnej príslušnosti za šesť mesiacov pred prijatím delegovaného aktu, nárast týchto číselných údajoch v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku, ako aj počet žiadostí v prepočte na obyvateľa v členskom štáte využívajúcom premiestnenie za predchádzajúcich 18 mesiacov v porovnaní s priemerom Únie.

6. Na určenie počtu osôb, ktoré majú byť premiestnené podľa odseku 4 písm. b), Komisia zohľadní najmä:

a)počet žiadateľov o medzinárodnú ochranu v prepočte na obyvateľa v členskom štáte využívajúcom premiestnenie za 18 mesiacov a najmä za šesť mesiacov pred prijatím delegovaného aktu v porovnaní s priemerom Únie;

b)kapacitu azylového systému uvedeného členského štátu a

c)účasť členského štátu na predchádzajúcich iniciatívach solidarity, ako aj rozsah, v ktorom členskému štátu už boli poskytnuté predchádzajúce opatrenia EÚ v oblasti solidarity.

Počet osôb, ktoré majú byť premiestnené, nepresiahne 40 % počtu žiadostí podaných v uvedenom členskom štáte počas šiestich mesiacov pred prijatím delegovaného aktu.

Článok 33b

Distribučný kľúč

1.Premiestnenie sa uskutoční podľa vzorca pre distribučný kľúč, ktorý je stanovený v prílohe III.

2.Členský štát môže za výnimočných okolností do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v článku 33a ods. 3 Komisii oznámiť, že dočasne nie je schopný zúčastňovať sa, úplne alebo čiastočne, na premiestnení žiadateľov z členského štátu využívajúceho premiestnenie, pričom poskytne riadne opodstatnené dôvody zlučiteľné so základnými hodnotami Európskej únie zakotvenými v článku 2 Zmluvy o Európskej únii. Komisia posúdi poskytnuté dôvody a takémuto členskému štátu adresuje rozhodnutie. Ak Komisia posúdi, že oznámenie je riadne opodstatnené, členský štát sa na obdobie jedného roka oslobodí od povinnosti zúčastňovať sa na premiestnení žiadateľov, a namiesto toho poskytne do rozpočtu EÚ finančný príspevok vo výške 0,002 % HDP; v prípade čiastočnej účasti na premiestnení sa táto suma úmerne zníži. Tento príspevok sa použije na financovanie pomoci na podporu úsilia všetkých ostatných členských štátov vysporiadať sa k krízovou situáciou a dôsledkami neúčasti tohto členského štátu na premiestnení, a to v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a zrušujú rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES 13 . Pozostáva z pripísaných príjmov v zmysle článku 21 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 14 .

Komisia zmení delegovaný akt uvedený v článku 33a ods. 3 s cieľom prerozdeliť počty žiadateľov pridelené podľa distribučného kľúča, s ktorými sa počítalo pre každý členský štát, ktorý podal oznámenie prijaté Komisiou podľa prvej vety tohto odseku medzi zvyšné členské štáty v súlade so vzorcom pre distribučný kľúč stanovený v prílohe III.

3.Účasť členského štátu na premiestnení podľa distribučného kľúča sa pozastaví, ak je týmto členským štátom členský štát využívajúci premiestnenie.

Článok 33c

Rozsah krízového mechanizmu premiestnenia

1.Premiestnenie sa uskutoční iba s ohľadom na tých žiadateľov, ktorí podali žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, ktorý čelí krízovej situácii uvedenej v článku 33a ods. 1, a v tom prípade, že tento členský štát by inak podľa kritérií na určenie zodpovedného členského štátu stanovených v kapitole III bol zodpovedným.

2.Premiestnenie sa uplatňuje iba v prípade žiadateľov so štátnou príslušnosťou, v prípade ktorej podiel rozhodnutí o poskytnutí medzinárodnej ochrany na celkovom počte rozhodnutí o žiadostiach o medzinárodnú ochranu prijatých v prvom stupni podľa kapitoly III smernice 2013/32/EÚ predstavuje podľa najnovších dostupných údajov Eurostatu o priemere za celú EÚ 75 % alebo viac. V prípade osôb bez štátnej príslušnosti sa zohľadní krajina predchádzajúceho obvyklého pobytu. Štvrťročné aktualizácie by sa mali zohľadniť iba v prípade žiadateľov, ktorí ešte neboli identifikovaní ako žiadatelia, ktorí by mohli byť premiestnení v súlade s bodom 3 prílohy IV.

Článok 33d

Doplňujúce opatrenia, ktoré majú prijať členské štáty využívajúce premiestnenie

1.Členský štát využívajúci premiestnenie predloží Komisii v deň nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v článku 33a ods. 3 plán opatrení na zabezpečenie náležitého vykonávania krízového mechanizmu premiestnenia. Ak je to vhodné, tieto opatrenia sa predložia ako súčasť akčného plánu krízového riadenia podľa článku 33 ods. 3. Členský štát využívajúci premiestnenie musí tieto opatrenia plne implementovať.

2.Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 45 s cieľom pozastaviť uplatňovanie krízového mechanizmu premiestnenia v prospech členského štátu, ak si členský štát využívajúci premiestnenie neplní povinnosti uvedené v odseku 1. Komisia musí najprv dotknutému členskému štátu poskytnúť príležitosť predložiť jeho stanoviská. Takéto pozastavenie nemá vplyv na presuny žiadateľov, ktoré prebiehajú na základe schválenia členského štátu premiestnenia podľa bodu 4 prílohy IV.“

(5) V článku 45 sa dopĺňajú tieto odseky:

„6. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 33a a článku 33d sa Komisii udeľuje na obdobie 5 rokov odo [dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia – presný dátum doplní OPOCE]. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto 5-ročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

7. Delegovanie právomoci uvedené v článku 33a a článku 33d môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

8. Delegovaný akt prijatý podľa článku 33a a článku 33d nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch týždňov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva týždne. Delegovaný akt sa uplatňuje najviac dva roky.“

(6) Dopĺňajú sa nové prílohy III a IV, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

(1) COM(2015) 240 final.

(2) COM(2015) 286 final.

(3) 11132/15, 24. júla 2015.

(4) Skutočnosť, že sa takýto členský štát nezúčastní zmeny nariadenia, neznemožní uplatňovanie dublinského nariadenia v poslednom platnom znení v zmysle článku 4a Protokolu č. 21.

(5)

   Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podanej v Dánsku alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie, a o systéme Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru (Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2006, s. 38).

(6)

   Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo na Islande alebo v Nórsku (Ú. v. ES L 93, 3.4.2001, s. 40).

(7)

   Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 5).

(8)

   Protokol medzi Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 39).

(9)

   Protokol medzi Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku (uzavretý 24.10.2008, Ú. v. EÚ L 161, 24.6.2009, s. 8) a Protokol k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo na Islande alebo v Nórsku (Ú. v. ES L 93, 3.4.2001).

(10)

(11)

    http://www2.ohchr.org/English/bodies/crc/docs/GC/CRC_C_GC_14_ENG.pdf .

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96).

(13) Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 168.

(14) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli9. 9. 2015

COM(2015) 450 final

PRÍLOHA

k

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje krízový mechanizmus premiestnenia a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov

PRÍLOHA III – Vzorec pre distribučný kľúč

PRÍLOHA IV

Podrobné procesné pravidlá, ktoré sa majú uplatniť na krízový mechanizmus premiestnenia

1. Každý členský štát určí národné kontaktné miesto, ktorého adresu oznámi ostatným členským štátom a úradu EASO. Členské štáty v spolupráci s úradom EASO a inými príslušnými agentúrami prijmú všetky potrebné opatrenia na vytvorenie priamej spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, a to aj pokiaľ ide o dôvody uvedené v odseku 8.

2.    Členské štáty oznámia v pravidelných intervaloch a najneskôr každé tri mesiace počet žiadateľov, ktorých možno rýchlo presunúť na ich územie, a všetky ostatné relevantné informácie.

3.Na základe informácií uvedených v odseku 2 členský štát využívajúci premiestnenie, s pomocou úradu EASO a v prípade potreby so styčnými úradníkmi členských štátov uvedenými v odseku 9, následne určí jednotlivých žiadateľov, ktorí by mohli byť premiestnení do iných členských štátov a čo najskôr kontaktným miestam daných členských štátov predloží všetky relevantné informácie. Na tento účel sa uprednostnia zraniteľní žiadatelia v zmysle článkov 21 a 22 smernice 2013/33/EÚ.

4.Po schválení členským štátom premiestnenia členský štát využívajúci premiestnenie prijme čo najskôr v spolupráci s úradom EASO rozhodnutie o premiestnení každého z identifikovaných žiadateľov do konkrétneho členského štátu premiestnenia a písomne žiadateľovi oznámi rozhodnutie o jeho premiestnení do konkrétneho členského štátu premiestnenia.

5.Členské štáty zabezpečia, aby aj rodinní príslušníci, na ktorých sa vzťahuje premiestnenie, boli premiestnení na územie toho istého členského štátu.

6.Žiadatelia, ktorým v súlade s povinnosťami stanovenými v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 603/2013 musia byť odobraté odtlačky prstov, môžu byť navrhnutí na premiestnenie len vtedy, ak ich odtlačky prstov boli odobraté a odoslané do centrálneho systému Eurodac podľa tohto nariadenia.

7.Premiestnenie žiadateľa na územie členského štátu premiestnenia sa uskutoční čo najskôr po dátume oznámenia rozhodnutia o premiestnení, uvedeného v článku 33d, dotknutej osobe. Členský štát využívajúci premiestnenie zašle členskému štátu premiestnenia dátum a čas premiestnenia, ako aj akékoľvek iné relevantné informácie.

8.Členské štáty majú právo odmietnuť premiestniť žiadateľa, len ak existujú opodstatnené dôvody na to, aby bol považovaný za nebezpečného pre ich národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok, alebo ak existujú vážne dôvody na uplatnenie ustanovení o vylúčení uvedených v článku 12 a 17 smernice 2011/95/EÚ.

9.Na účely vykonávania všetkých aspektov postupu premiestnenia opísaných v tomto článku môžu členské štáty rozhodnúť o tom, že v členských štátoch využívajúcich premiestnenie vymenujú styčných úradníkov, potom, ako si vymenia všetky relevantné informácie.

10.Členské štáty využívajúce premiestnenie zaručia identifikáciu, registráciu a odber odtlačkov prstov a zavedú potrebné vybavenie. Žiadatelia, ktorí sa vyhýbajú postupu premiestnenia, sa z premiestnenia vylúčia.

11.Postup premiestnenia stanovený v tejto prílohe sa dokončí čo najrýchlejšie a najneskôr do dvoch mesiacov odvtedy, ako členský štát premiestnenia poskytne informácie podľa odseku 2, s výnimkou prípadu, keď členský štát premiestnenia vydá schválenie uvedené v odseku 4 v čase kratšom ako 2 týždne pred uplynutím tejto dvojmesačnej lehoty. V takom prípade sa lehota na dokončenie postupu premiestnenia môže predĺžiť o obdobie nepresahujúce ďalšie dva týždne. Táto lehota sa okrem toho prípadne môže predĺžiť o ďalšie štvortýždňové obdobie aj vtedy, ak podľa odôvodnení členského štátu využívajúceho premiestnenie bránia uskutočneniu presunu objektívne praktické prekážky.

Ak sa postup premiestnenia nedokončí v tejto lehote a pokiaľ sa členský štát využívajúci premiestnenie s členským štátom premiestnenia nedohodnú na rozumnom predĺžení tejto lehoty, členský štát využívajúci premiestnenie zostane zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu.

12.Po premiestnení žiadateľa členský štát premiestnenia odoberie odtlačky prstov žiadateľa a odošle ich do centrálneho systému Eurodac v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) č. 603/2013 a aktualizuje súbory údajov v súlade s článkom 10 a prípadne s článkom 18 uvedeného nariadenia.