DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Po prijatí smernice Rady 2003/48/ES (smernica o zdaňovaní príjmu z úspor) a s cieľom zachovať rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty podpísala EÚ dohody so Švajčiarskom, Andorrou, Lichtenštajnskom, Monakom a San Marínom, v ktorých sa stanovujú opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenej smernici. Členské štáty takisto podpísali dohody so závislými územiami Spojeného kráľovstva a Holandska.

Význam automatickej výmeny informácii ako prostriedku boja proti cezhraničným daňovým podvodom a daňovým únikom prostredníctvom úplnej daňovej transparentnosti a spolupráce medzi daňovými správami na celom svete bol takisto nedávno uznaný na medzinárodnej úrovni. Skupina G20 poverila Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), aby vypracovala jednotný globálny štandard pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch. Rada OECD zverejnila globálny štandard v júli 2014.

Po prijatí návrhu na aktualizáciu smernice o zdaňovaní príjmu z úspor Komisia prijala 17. júna 2011 odporúčanie pre mandát na začatie rokovaní so Švajčiarskom, Lichtenštajnskom, Andorrou, Monakom a San Marínom s cieľom zlepšiť dohody EÚ s týmito krajinami v súlade s medzinárodným vývojom a zabezpečiť, aby tieto krajiny pokračovali v uplatňovaní opatrení rovnocenných s opatreniami v EÚ. Rada dosiahla 14. mája 2013 dohodu o mandáte na rokovanie tým, že prišla k záveru, že rokovania by sa mali zosúladiť s aktuálnym vývojom na celosvetovej úrovni, kde sa dohodlo, že sa bude podporovať automatická výmena informácií ako medzinárodný štandard.

Komisia vo svojom oznámení zo 6. decembra 2012, ktoré obsahuje akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom, vyzdvihla potrebu dôrazne presadzovať automatickú výmenu informácií ako budúci európsky a medzinárodný štandard pre transparentnosť a výmenu informácií v daňových záležitostiach.

Na základe návrhu, ktorý Komisia predložila v júni 2013, Rada 9. decembra 2014 prijala smernicu 2014/107/EÚ, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ a ktorou sa rozširuje povinná automatická výmena informácií medzi daňovými orgánmi EÚ na celú škálu finančných položiek v súlade s globálnym štandardom. Touto zmenou sa zaistí ucelený, jednotný a komplexný prístup v oblasti automatickej výmeny informácií o finančných účtoch na vnútornom trhu platný pre celú Úniu.

Keďže smernica 2014/107/EÚ má vo všeobecnosti širšiu pôsobnosť ako smernica 2003/48/ES a stanovuje sa v nej, že v prípade presahu rozsahu pôsobnosti má prednosť smernica 2014/107/EÚ, Komisia 18. marca 2015 prijala návrh na zrušenie smernice 2003/48/ES.

Na to, aby sa minimalizovali náklady a administratívne zaťaženie pre daňové správy, ako aj pre hospodárske subjekty, je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby bola zmena dohody o zdaňovaní príjmov z úspor so Švajčiarskom v súlade s európskym a medzinárodným vývojom. V Európe zvýši táto zmenená dohoda daňovú transparentnosť a bude tvoriť právny základ pre vykonávanie globálneho štandardu OECD pre automatickú výmenu informácií medzi Švajčiarskom a EÚ.

Vzhľadom na švajčiarske ústavné požiadavky na ratifikáciu, na to, aby Švajčiarsko mohlo začať postupy hĺbkového preverovania v januári 2017, a prvé výmeny v rámci globálneho štandardu do septembra 2018, by sa pozmeňujúci protokol mal podpísať do mája 2015. To by umožnilo všetkým členským štátom najskoršiu možnú spoluprácu, na ktorú sa Švajčiarsko zaviazalo na medzinárodnej úrovni.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Pozmeňujúcim protokolom sa vykonáva globálny štandard medzi členskými štátmi EÚ a Švajčiarskom. Počas vývoja globálneho štandardu OECD sa pri viacerých príležitostiach už uskutočnili konzultácie s rozličnými zainteresovanými stranami.

Počas rokovaní medzi Komisiou a Švajčiarskom sa uskutočnili aj konzultácie s členskými štátmi EÚ, pričom im boli poskytnuté príslušné informácie. Komisia podala správu o stave rokovaní so Švajčiarskom Európskej rade na jej zasadnutiach v marci a decembri 2014.

Komisia sa takisto radila s novou expertnou skupinou pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch, ktorá poskytuje odporúčania s cieľom zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ v oblasti automatickej výmeny informácií v oblasti priamych daní boli skutočne zosúladené a plne zlučiteľné s globálnym štandardom OECD. Expertná skupina pozostáva zo zástupcov organizácií zastupujúcich finančný sektor a organizácií bojujúcich proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právny základ tohto návrhu tvorí článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie spolu s jej článkom 218 ods. 5 a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom. Hmotnoprávny základ tvorí článok 115 ZFEÚ.

Článkom 1 pozmeňujúceho protokolu, ktorý tvorí prílohu k tomuto návrhu, sa mení súčasný názov dohody tak, aby lepšie zohľadňoval obsah dohody zmenenej pozmeňujúcim protokolom.

Článok 2 nahrádza súčasné znenie článkov a príloh novým súborom ustanovení, ktorý obsahuje 11 článkov, prílohu I, ktorá zohľadňuje spoločný štandard oznamovania OECD, ktorý je súčasťou globálneho štandardu, prílohu II, ktorá zohľadňuje dôležité časti komentárov ku globálnemu štandardu OECD, a prílohu III, v ktorej sa uvádzajú príslušné orgány Švajčiarska a každého členského štátu.

Nové články zohľadňujú články modelovej dohody OECD medzi príslušnými orgánmi pre vykonávanie globálneho štandardu s malými úpravami tak, aby zohľadňovali osobitný právny kontext dohody EÚ. Článok 1 neobsahuje vymedzenie daňového identifikačného čísla (DIČ), keďže DIČ je už vymedzené v oddiele VIII odseku E bode 5 prílohy I. Článok 5 zahŕňa celý súbor ustanovení týkajúcich sa výmeny informácií na požiadanie, ktorý vychádza z najnovšieho znenia modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní. Článok 6 obsahuje podrobnejší súbor ustanovení o ochrane údajov. V článku 7 sa stanovuje ďalšia fáza konzultácií predtým, ako sa niektorý členský štát alebo Švajčiarsko rozhodne pozastaviť platnosť dohody. V článku 8 sa nachádzajú ustanovenia o zmenách dohody vrátane rýchleho mechanizmu prechodného uplatňovania zmien v globálnom štandarde zo strany jednej zo zmluvných strán, pod podmienkou súhlasu druhej strany. Článok 9 preberá celý súbor ustanovení článku 15 dohody pred jej zmenou pozmeňujúcim protokolom, pretože vyjednávači zmluvných strán sa dohodli, že nebudú meniť tie ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na zdaňovanie podnikov a nie sú globálnym štandardom ovplyvnené. V článku 11 sa vymedzuje územná pôsobnosť.

Príloha I vychádza zo spoločného štandardu oznamovania OECD a prílohy I k smernici o administratívnej spolupráci. Príloha II vykonáva kľúčové časti komentárov k spoločnému štandardu oznamovania a zodpovedá prílohe II k smernici o administratívnej spolupráci. Drobné odchýlky od prílohy I alebo II k smernici o administratívnej spolupráci sú odôvodnené opätovným zosúladením znenia so spoločným štandardom oznamovania na žiadosť švajčiarskych vyjednávačov. Patrili sem:

1. V oddiele I odseku E je odkaz na oznamovanie miesta narodenia zosúladený so spoločným štandardom oznamovania.

2. Opäť sa zavádza oddiel III odsek A týkajúci sa poistení, ktorých predaju obyvateľom jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu sa zo zákona účinne zabraňuje. S cieľom vyhnúť sa riziku zneužívania tohto oslobodenia je na konci pozmeňujúceho protokolu zahrnuté zodpovedajúce spoločné vyhlásenie.

3. Všetky príslušné možnosti stanovené v komentároch k spoločnému štandardu oznamovania OECD a v smernici o administratívnej spolupráci boli ponechané na uváženie každého členského štátu a Švajčiarska a nie sú uplatňované priamo v dohode. Namiesto toho je povinnosťou členských štátov a Švajčiarska informovať sa navzájom, ako aj Komisiu, či využili danú konkrétnu možnosť. Toto je mienené ako záruka správneho uplatňovania alternatívneho vymedzenia pojmu „prepojený subjekt“ v súvislosti s možnosťou pre nové účty súčasných zákazníkov.

4. Vymedzenia pojmov „medzinárodná organizácia“ a „centrálna banka“ v oddiele VIII odseku B bodoch 3 a 4 boli zosúladené so spoločným štandardom oznamovania, aby mohli platiť aj v kontexte oslobodenia od prezretia v prípade pasívnych nefinančných subjektov (nefinančných subjektov) v oddiele VIII  odseku D bode 9 písm. c).

5. V prílohe II je vymedzenie pojmu „sídlo finančnej inštitúcie“ v súlade s komentármi k spoločnému štandardu oznamovania, aby sa pokryli prípady, keď by sa malo stanoviť sídlo inej finančnej inštitúcie by sa malo určiť, napríklad pri prezretí pre pasívne nefinančné subjekty.

Článok 3 pozmeňujúceho protokolu obsahuje ustanovenia o nadobudnutí platnosti a uplatňovaní. Zaoberá sa otázkami súvisiacimi s prechodom z existujúcej na zmenenú dohodu, pokiaľ ide o žiadosti o informácie, výhody dostupné skutočným vlastníkom za zrážkovú daň, konečné platby zrážkovej dane zo strany Švajčiarska do členských štátov a konečné výmeny informácií podľa mechanizmu dobrovoľného zverejnenia údajov.

Článok 4 obsahuje protokol o dodatočných zárukách týkajúcich sa výmeny informácií na požiadanie, ktoré Švajčiarsko zahŕňa do svojich daňových zmlúv. V texte sa spresňuje, že sa nezabraňuje výmenám na základe skupinových žiadostí. Protokol o dodatočných zárukách je v súlade s referenčným rámcom Globálneho fóra na výmenu informácií na požiadanie.

V článku 5 sa uvádza zoznam jazykov, v ktorých je pozmeňujúci protokol podpísaný.

Revidovaná dohoda je doplnená o štyri spoločné vyhlásenia zmluvných strán a jedno jednostranné vyhlásenie Švajčiarska.

Prvé spoločné vyhlásenie sa týka očakávaného dátumu nadobudnutia platnosti revidovanej dohody. Druhé a tretie vyhlásenie nadväzujú na komentáre ku globálnemu štandardu a na článok 26 modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní príjmov a majetku. Účelom štvrtého vyhlásenia je zabrániť nesprávnemu výkladu oddielu III odseku A prílohy I a zavádza sa v ňom mechanizmus vzájomného oznamovania prípadov, keď by mohli existovať dôvody na uplatňovanie uvedeného oslobodenia. Piate vyhlásenie je jednostranným vyhlásením švajčiarskej strany.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet.

5.           VOLITEĽNÉ PRVKY

2015/0075 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o podpise pozmeňujúceho protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov v mene Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 115 v spojení s jej článkom 218 ods. 5 a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)       Dňa 14. mája 2013 Rada poverila Komisiu, aby so Švajčiarskou konfederáciou začala rokovania o zmene Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov, s cieľom zosúladiť uvedenú dohodu s aktuálnym vývojom na celosvetovej úrovni, kde sa dohodlo, že sa bude podporovať automatická výmena informácií ako medzinárodný štandard.

(2)       Znenie pozmeňujúceho protokolu, ktoré je výsledkom rokovaní, náležite zohľadňuje smernice na rokovania, ktoré vydala Rada, pretože zosúlaďuje dohodu s najnovším vývojom na medzinárodnej úrovni v oblasti automatickej výmeny informácií, konkrétne s globálnym štandardom pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňových záležitostiach, ktorý vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Únia, jej členské štáty a Švajčiarska konfederácia sa aktívne zapájajú do práce OECD. Znenie dohody zmenenej pozmeňujúcim protokolom tvorí právny základ pre vykonávanie globálneho štandardu vo vzťahoch medzi Úniou a Švajčiarskou konfederáciou.

(3)       Pozmeňujúci protokol by sa preto mal podpísať v mene Únie s výhradou jeho neskoršieho uzavretia.

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje podpis pozmeňujúceho protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov, s výhradou uzavretia uvedeného protokolu.

Znenie pozmeňujúceho protokolu, ktorý sa má podpísať, je pripojené k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Generálny sekretariát Rady udelí osobe(ám), ktorú(é) určí vyjednávač protokolu, plnú moc na podpísanie pozmeňujúceho protokolu s výhradou jeho uzavretia.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

Pozmeňujúci protokol k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov

Pozmeňujúci protokol,

ktorým sa mení

 „Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúca opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov“ (ďalej len „dohoda“)

EURÓPSKA ÚNIA

a

ŠVAJČIARSKA KONFEDERÁCIA (ďalej len „Švajčiarsko“),

ďalej len „zmluvná strana“ alebo „zmluvné strany“,

s cieľom vykonávať štandard OECD pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch (ďalej len „globálny štandard“) v rámci spolupráce, ktorá zohľadňuje oprávnené záujmy oboch zmluvných strán,

keďže zmluvné strany majú dlhodobý a úzky vzťah, pokiaľ ide o vzájomnú pomoc v daňových otázkach, najmä pri uplatňovaní opatrení rovnocenných s tými, ktoré sú stanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov, a keďže majú záujem zlepšovať dodržiavanie medzinárodných predpisov v oblasti daní, a to pomocou rozvíjania tohto vzťahu,

keďže si zmluvné strany želajú uzatvoriť dohodu na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní na základe recipročnej automatickej výmeny informácií, s výhradou určitej dôvernosti a inej ochrany, vrátane ustanovení, ktoré obmedzujú používanie vymieňaných informácií,

keďže v súčasnom znení článku 10 dohody, t. j. pred jeho zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom sa stanovuje výmena informácií na požiadanie len v prípade, že ide o správanie, ktoré predstavuje daňový podvod a pod., a tento článok by sa mal zosúladiť so štandardom OECD o transparentnosti a výmene informácií v daňových záležitostiach,

keďže zmluvné strany budú na spracovanie osobných údajov uplatňovať svoje príslušné právne predpisy v oblasti ochrany osobných údajov a postupy v súlade s dohodou zmenenou týmto pozmeňujúcim protokolom a zaväzujú sa navzájom bez zbytočného odkladu informovať v prípade akejkoľvek zmeny v obsahu týchto právnych predpisov a postupov,

keďže členské štáty a Švajčiarsko majú i) zavedené náležité záruky na zabezpečenie, aby informácie, ktoré získajú na základe dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom, zostali dôverné a používali sa výlučne na účely vymerania, výberu alebo vymáhania daní, trestných konaní alebo rozhodovaní o odvolaniach týkajúcich sa daní, prípadne dohľadu nad uvedenými činnosťami, alebo na iné povolené účely, a aby tieto informácie používali výlučne osoby alebo orgány zodpovedné za uvedené oblasti; a ii) zavedenú infraštruktúru na účinnú výmenu informácií (vrátane zavedených procesov na zabezpečenie včasnej, presnej, bezpečnej a dôvernej výmeny informácií, účinnej a spoľahlivej komunikácie a kapacít na urýchlené riešenie otázok a problémov týkajúcich sa výmeny alebo žiadostí o výmenu informácií, ako aj na vykonávanie ustanovení článku 4 dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom),

keďže kategórie oznamujúcich finančných inštitúcií a účtov podliehajúcich oznamovaniu, na ktoré sa vzťahuje dohoda zmenená týmto pozmeňujúcim protokolom, sú stanovené tak, aby sa obmedzili príležitosti daňovníkov na to, aby sa prostredníctvom presunu aktív do finančných inštitúcií alebo investovania do finančných produktov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom, vyhli tomu, aby sa o nich oznamovali informácie. Niektoré finančné inštitúcie a účty, v súvislosti s ktorými je riziko, že sa použijú na daňové úniky, nízke, by sa však mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti. Prahové hodnoty by vo všeobecnosti nemali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti, keďže ich možno ľahko obísť rozdelením účtov do rôznych finančných inštitúcií. Finančné informácie, ktoré je potrebné oznamovať a vymieňať si, sa týkajú nielen všetkých relevantných príjmov (úrokov, dividend a podobných druhov príjmu), ale aj zostatkov na účte a výnosov z predaja finančných aktív, aby sa riešili situácie, v ktorých sa daňovník usiluje o ukrytie majetku, ktorý samotný predstavuje príjem, resp. aktíva, v súvislosti s ktorými došlo k daňovým únikom. Preto je spracúvanie informácií na základe dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom nevyhnutné a primerané na to, aby sa daňovým správam členských štátov a Švajčiarska umožnilo správne a jednoznačne identifikovať dotknutých daňovníkov a vykonávať a presadzovať svoje daňové právne predpisy v cezhraničných situáciách, posudzovať pravdepodobnosť spáchania daňového úniku a zabrániť ďalším zbytočným vyšetrovaniam,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Názov dohody sa nahrádza takto:

„Dohoda medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní“

Článok 2

Články 1 až 22, ako aj prílohy, sa nahrádzajú takto:

„Článok 1

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tejto dohody („dohoda“) majú ďalej uvedené pojmy tento význam:

a) pojem „Európska únia“ označuje Úniu, ako je ustanovená v Zmluve o Európskej únii, a zahŕňa územia, na ktorých sa uplatňuje Zmluva o fungovaní Európskej únie za podmienok stanovených v uvedenej zmluve;

b) pojem „členský štát“ označuje členský štát Európskej únie;

c) pojem „,Švajčiarsko“ označuje územie Švajčiarskej konfederácie, tak ako ho vymedzujú jeho právne predpisy v súlade s medzinárodným právom;

d) na účely tejto dohody znamenajú príslušné orgány Švajčiarska a členských štátov tie orgány, ktoré sú uvedené v prílohe III. Príloha III tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto dohody. Zoznam príslušných orgánov v prílohe III môže byť zmenený jednoduchým oznámením Švajčiarska v prípade orgánu uvedeného v písmene a) tejto prílohy a oznámením Európskej únie v prípade orgánov uvedených v písmenách b) až ac) tejto prílohy druhej zmluvnej strane;

e) pojem „‚finančná inštitúcia členského štátu“ označuje: i) akúkoľvek finančnú inštitúciu so sídlom v členskom štáte, pričom sú však vylúčené akékoľvek pobočky tejto finančnej inštitúcie, ktoré sa nachádzajú mimo daného členského štátu; a ii) akúkoľvek pobočku finančnej inštitúcie, ktorá nemá sídlo v danom členskom štáte, ak má táto pobočka sídlo v danom členskom štáte;

f) pojem „švajčiarska finančná inštitúcia“ označuje: i) akúkoľvek finančnú inštitúciu so sídlom vo Švajčiarsku, pričom sú však vylúčené akékoľvek pobočky tejto finančnej inštitúcie, ktoré sa nachádzajú mimo Švajčiarska; a ii) akúkoľvek pobočku finančnej inštitúcie, ktorá nemá sídlo vo Švajčiarsku, ak má táto pobočka sídlo vo Švajčiarsku;

g) pojem „oznamujúca finančná inštitúcia“ označuje, v závislosti od kontextu, akúkoľvek finančnú inštitúciu členského štátu alebo švajčiarsku finančnú inštitúciu, ktorá nie je neoznamujúcou finančnou inštitúciou;

h) pojem „účet podliehajúci oznamovaniu“ označuje, v závislosti od kontextu, účet členského štátu podliehajúci oznamovaniu alebo švajčiarsky účet podliehajúci oznamovaniu, za predpokladu, že bol podľa postupov hĺbkového preverovania stanovených v danom členskom štáte alebo vo Švajčiarsku identifikovaný ako takýto účet, a to v súlade s prílohami I a II;

i) pojem „účet členského štátu podliehajúci oznamovaniu“ označuje finančný účet, ktorý vedie švajčiarska oznamujúca finančná inštitúcia a ktorého držiteľom je jedna alebo viacero osôb z členského štátu podliehajúcich oznamovaniu, resp. pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami z členského štátu podliehajúcimi oznamovaniu;

j) pojem „švajčiarsky účet podliehajúci oznamovaniu“ označuje finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia členského štátu a ktorého držiteľom je jedna alebo viacero švajčiarskych osôb podliehajúcich oznamovaniu, resp. pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú švajčiarskymi osobami podliehajúcimi oznamovaniu;

k) pojem „osoba z členského štátu“ označuje jednotlivca alebo subjekt, ktorý podľa postupov hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II identifikovala švajčiarska oznamujúca finančná inštitúcia ako osobu s bydliskom alebo subjekt so sídlom v členskom štáte, resp. dedičov zosnulého, ktorý mal v členskom štáte bydlisko;

l) pojem „švajčiarska osoba“ označuje jednotlivca alebo subjekt, ktorý podľa postupov hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II identifikovala oznamujúca finančná inštitúcia členského štátu ako osobu s bydliskom alebo subjekt so sídlom vo Švajčiarsku, resp. dedičov zosnulého, ktorý mal vo Švajčiarsku bydlisko.

2. Akýkoľvek pojem, ktorý nie je v tejto dohode vymedzený inak, má význam, ktorý má v danom čase i) pre členské štáty v zmysle smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní alebo prípadne vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu, ktorý uplatňuje dohodu a ii) pre Švajčiarsko v zmysle jeho vnútroštátnych právnych predpisov, pričom tento význam musí byť v súlade s významom stanoveným v prílohách I a II.

Akýkoľvek pojem, ktorý nie je v tejto dohode alebo v prílohách I alebo II vymedzený inak, ak to inak nevyžaduje kontext alebo ak sa príslušný orgán členského štátu a Švajčiarska nedohodnú na spoločnom význame, ako sa stanovuje v článku 7 (ako to povoľujú vnútroštátne právne predpisy), má význam, ktorý má v danom čase podľa právnych predpisov príslušnej jurisdikcie, kde sa uplatňuje táto dohoda i) pre členské štáty v zmysle smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní, resp. prípadne vo vnútroštátnych právnych predpisoch príslušného členského štátu a (ii) pre Švajčiarsko v zmysle jeho vnútroštátnych právnych predpisov, pričom akýkoľvek význam podľa platných daňových predpisov príslušnej jurisdikcie (t. j. členského štátu alebo Švajčiarska) má prednosť pred významom daného pojmu podľa iných právnych predpisov príslušnej jurisdikcie.

Článok 2

Automatická výmena informácií týkajúcich sa účtov podliehajúcich oznamovaniu

1. V súlade s ustanoveniami tohto článku a podľa platných pravidiel oznamovania a hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto dohody, si bude príslušný orgán Švajčiarska každoročne na automatickom základe vymieňať s príslušnými orgánmi všetkých členských štátov (a príslušné orgány všetkých členských štátov si budú každoročne vymieňať s príslušným orgánom Švajčiarska) informácie získané podľa týchto pravidiel a špecifikované v odseku 2.

2. Informácie, ktoré sa majú vymieňať, ktoré sa v prípade členského štátu týkajú všetkých švajčiarskych účtov podliehajúcich oznamovaniu a v prípade Švajčiarska všetkých účtov členského štátu podliehajúcich oznamovaniu, sú tieto:

a) meno, adresa, daňové identifikačné číslo a dátum a miesto narodenia (v prípade fyzickej osoby) každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ktorá je držiteľom účtu, a v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je držiteľom účtu a ktorý je po uplatnení postupov hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II identifikovaný ako subjekt, ktorý má jednu alebo viacero ovládajúcich osôb, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, názov, adresa a daňové identifikačné číslo subjektu spolu s menom, adresou a daňovými identifikačnými číslom a dátumom a miestom narodenia každej osoby podliehajúcej oznamovaniu;

b) číslo účtu (alebo v prípade absencie čísla účtu funkčný ekvivalent);

c) názov a identifikačné číslo (ak existuje) oznamujúcej finančnej inštitúcie;

d) zostatok na účte alebo hodnota účtu (vrátane odkupnej hodnoty v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy) ku koncu príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, alebo ak bol účet zrušený počas takého roku alebo obdobia, informácie o jeho zrušení;

e) v prípade správcovského účtu:

i) celková hrubá suma úrokov, celková hrubá suma dividend a celková hrubá suma iných príjmov, ktoré vznikli v súvislosti s aktívami držanými na účte, vyplatených alebo pripísaných na účet (alebo v súvislosti s účtom) v každom z týchto prípadov počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia a

ii) celkové hrubé zisky z predaja alebo spätného odkúpenia finančných aktív vyplatené alebo pripísané na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, v súvislosti s ktorými oznamujúca finančná inštitúcia pôsobila ako správca, maklér, poverenec alebo inak ako zástupca pre držiteľa účtu;

f) v prípade akéhokoľvek vkladového účtu celková hrubá suma úrokov vyplatených alebo pripísaných na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia a

g) v prípade akéhokoľvek účtu, ktorý nie je uvedený v písm. e) alebo f) tohto odseku, celková hrubá suma vyplatená alebo pripísaná v prospech držiteľa účtu v súvislosti s daným účtom počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, vo vzťahu ku ktorému vystupuje oznamujúca finančná inštitúcia ako povinná strana alebo dlžník, vrátane súhrnnej sumy akýchkoľvek platieb v rámci spätného odkúpenia vykonaných v prospech držiteľa účtu počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.

Článok 3

Čas a spôsob automatickej výmeny informácií

1. Na účely výmeny informácií podľa článku 2 sa suma a charakteristické znaky platieb vykonaných v súvislosti s účtom podliehajúcim oznamovaniu môžu určiť v súlade so zásadami daňových právnych predpisov jurisdikcie (t. j. členského štátu alebo Švajčiarska), v ktorej sa informácie vymieňajú.

2. Na účely výmeny informácií podľa článku 2 sa vo vymenených informáciách identifikuje mena, v ktorej je denominovaná každá relevantná suma.

3. Pokiaľ ide o článok 2 odsek 2, vymieňajú sa informácie vo vzťahu k prvému roku, ktorý sa začína v deň nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] a k všetkým nasledujúcim rokom, a informácie sa budú sa vymieňať do deviatich mesiacov po skončení kalendárneho roka, na ktorý sa informácie vzťahujú.

4. Príslušné orgány si budú automaticky vzájomne vymieňať informácie uvedené v článku 2 v schéme spoločného štandardu oznamovania v rozšíriteľnom značkovom jazyku.

5. Príslušné orgány sa dohodnú na jednej alebo viacerých metódach prenosu údajov vrátane šifrovacích noriem.

Článok 4

Spolupráca pri dodržiavaní a presadzovaní predpisov

Príslušný orgán členského štátu bude informovať príslušný orgán Švajčiarska a príslušný orgán Švajčiarska bude informovať príslušný orgán členského štátu v prípade, že prvý z uvedených orgánov (ten, ktorý informuje) má dôvod sa domnievať, že v dôsledku chyby mohlo dôjsť k chybnému alebo neúplnému oznámeniu informácií podľa článku 2 alebo že oznamujúca finančná inštitúcia nedodržiava požiadavky týkajúce sa oznamovania informácií a postupy hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II. Príslušný orgán, ktorý bol takto informovaný, prijme všetky náležité opatrenia, ktoré má podľa vnútroštátnych právnych predpisov k dispozícii, aby opravil chyby alebo zamedzil nedodržiavaniu predpisov, o ktorých sa informuje v oznámení.

Článok 5

Výmena informácií na požiadanie

1. Bez ohľadu na ustanovenia článku 2 a na všetky ostatné dohody o výmene informácií na požiadanie medzi Švajčiarskom a ktorýmkoľvek členským štátom si príslušné orgány Švajčiarska a ktoréhokoľvek členského štátu na požiadanie vymieňajú také informácie, ktoré sú predvídateľne relevantné pre vykonávanie ustanovení tejto dohody alebo pre správu alebo presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa daní akéhokoľvek druhu a uložených v mene Švajčiarska a členských štátov alebo ich územnosprávnych celkov alebo miestnych orgánov, pokiaľ zdaňovanie podľa týchto vnútroštátnych predpisov nie je v rozpore s platnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Švajčiarskom a príslušným členským štátom.

2. Ustanovenia odseku 1 tohto článku a ustanovenia článku 6 sa v žiadnom prípade nesmú vykladať v tom zmysle, že ukladajú Švajčiarska alebo členskému štátu povinnosť:

a) vykonávať administratívne opatrenia v rozpore s právnymi predpismi a administratívnymi postupmi Švajčiarska alebo daného členského štátu;

b) poskytovať informácie, ktoré nemožno získať od orgánov Švajčiarska alebo daného členského štátu na základe právnych predpisov alebo bežným spôsobom;

c) poskytovať informácie, ktoré by prezrádzali obchodné, priemyselné alebo služobné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom (ordre public).

3. Ak členský štát alebo Švajčiarsko konajúce ako žiadajúca jurisdikcia požiadajú o informácie v súlade s týmto článkom, Švajčiarsko alebo členský štát konajúce ako požiadaná jurisdikcia použijú na zber informácií opatrenia s cieľom získať požadované informácie, aj keď táto požiadaná jurisdikcia nepotrebuje uvedené informácie na svoje vlastné daňové účely. Povinnosť uvedená v predchádzajúcej vete podlieha obmedzeniam odseku 2, ale v žiadnom prípade sa takéto obmedzenia nesmú vykladať v tom zmysle, že sa požiadanej jurisdikcii povoľuje odmietnuť poskytnúť informácie len preto, že v súvislosti s uvedenými informáciami nemá žiadne vnútroštátne záujmy.

4. Odsek 2 sa v žiadnom prípade nesmie vykladať v tom zmysle, že sa Švajčiarsku alebo členskému štátu povoľuje odmietnuť poskytnúť informácie len preto, že týmito informáciami disponuje banka, iná finančná inštitúcia, poverenec alebo osoba konajúca v zastúpení alebo v postavení splnomocnenca alebo pretože sa týkajú obchodných podielov v spoločnosti.

5. Príslušné orgány sa dohodnú na vzorovom formulári, ktorý sa bude používať, ako aj na jednej alebo viacerých metódach prenosu údajov vrátane šifrovacích noriem.

Článok 6

Dôvernosť a ochrana osobných údajov

1. Akékoľvek informácie, ktoré jurisdikcia (t. j. členský štát alebo Švajčiarsko) získa na základe tejto dohody, sa považujú za dôverné a chránené tým istým spôsobom, ako informácie získané na základe vnútroštátnych právnych predpisov v danej jurisdikcii a, v rozsahu potrebnom na ochranu osobných údajov, v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a zárukami, ktoré môže jurisdikcia, ktorá poskytuje informácie, vymedziť, ako sa požaduje podľa jej vnútroštátnych predpisov.

2. Takéto informácie môžu byť v každom prípade sprístupnené len osobám alebo orgánom danej jurisdikcie (t. j. Švajčiarska alebo členského štátu) (vrátane súdov a správnych alebo dozorných orgánov) zodpovedným za vymeranie, výber alebo vymáhanie daní, trestné konania alebo rozhodovania o odvolaniach týkajúce sa daní, prípadne za dohľad nad uvedenými činnosťami. Tieto informácie môžu používať len uvedené osoby alebo orgány, a to len na účely vymenované v predchádzajúcej vete. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 sa môžu tieto informácie zverejniť na verejnom súdnom pojednávaní alebo pri súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa takýchto daní.

3. Bez ohľadu na ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa informácie, ktoré jurisdikcia (t. j. členský štát alebo Švajčiarsko) získa, môžu použiť aj na iné účely v prípade, že sa takéto informácie môžu použiť na takéto iné účely podľa právnych predpisov jurisdikcie, ktorá poskytuje informácie (t. j. Švajčiarska alebo členského štátu), a príslušný orgán danej jurisdikcie takéto použitie schváli. Informácie, ktoré jurisdikcia (t. j. členský štát alebo Švajčiarsko) poskytne inej jurisdikcii (t. j. Švajčiarsku alebo členskému štátu), môže žiadajúca jurisdikcia postúpiť tretej jurisdikcii (t. j. inému členskému štátu), len ako na to vopred získa súhlas príslušného orgánu jurisdikcie, z ktorej tieto informácie pochádzajú. Informácie, ktoré poskytuje jeden členský štát inému členskému štátu na základe svojich platných právnych predpisov, ktorými sa vykonáva smernica Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní, sa môžu postúpiť Švajčiarsku, len ak na to vopred získa súhlas príslušného orgánu členského štátu, z ktorého tieto informácie pochádzajú.

4. Každý príslušný orgán členského štátu alebo Švajčiarska okamžite informuje druhý príslušný orgán (t. j. Švajčiarska alebo členského štátu) v súvislosti s akýmkoľvek porušením dôvernosti, zlyhaním záruk a prípadnými sankciami a následne uloženými nápravnými opatreniami.

Článok 7

Konzultácie a pozastavenie uplatňovania dohody

1. Ak sa pri vykonávaní alebo výklade tejto dohody vyskytnú akékoľvek ťažkosti, ktorýkoľvek príslušný orgán Švajčiarska alebo členského štátu môže požiadať o konzultácie medzi príslušným orgánom Švajčiarska a jedným alebo viacerými príslušnými orgánmi členských štátov s cieľom prijať primerané opatrenia na zabezpečenie plnenia tejto dohody. Uvedené príslušné orgány bezodkladne informujú Európsku komisiu a príslušné orgány ostatných členských štátov o výsledkoch svojich konzultácií. V súvislosti s otázkami výkladu sa Európska komisia na požiadanie ktoréhokoľvek z príslušných orgánov môže zúčastniť na konzultáciách.

2. Ak sa otázka týka významného nedodržiavania ustanovení tejto dohody a postup uvedený v odseku 1 neposkytne primerané riešenie, príslušný orgán členského štátu alebo Švajčiarska môže pozastaviť výmenu informácií na základe tejto dohody so Švajčiarskom alebo konkrétnym členským štátom, a to prostredníctvom písomného oznámenia ostatným zodpovedným príslušným orgánom. Takéto pozastavenie bude mať okamžitý účinok. Na účely tohto odseku významné nedodržiavanie ustanovení zahŕňa, ale nie je obmedzené na, nedodržiavanie ustanovení tejto dohody týkajúcich sa dôvernosti a ochrany údajov, prípad, keď príslušný orgán členského štátu alebo Švajčiarska neposkytne včasné alebo náležité informácie, ako sa vyžaduje na základe tejto dohody alebo vymedzenie postavenia subjektov alebo účtov ako neoznamujúcich finančných inštitúcií a účty vylúčené z oznamovania spôsobom, ktorý marí účely tejto dohody.

Článok 8

Zmeny

1. Zmluvné strany si vzájomne radia vo všetkých prípadoch, keď sa na úrovni OECD prijme významná zmena akéhokoľvek prvku globálneho štandardu alebo – ak to zmluvné strany uznajú za potrebné – s cieľom zlepšiť technické fungovanie tejto dohody alebo posúdiť a zohľadniť ďalší medzinárodný vývoj. Tieto konzultácie sa uskutočnia do jedného mesiaca od žiadosti jednej zo zmluvných strán, alebo v naliehavých prípadoch čo najskôr.

2. Na základe takýchto kontaktov si môžu zmluvné strany vzájomne radiť s cieľom skúmať, či sú v tejto dohode potrebné zmeny.

3. Na účely konzultácií uvedených v odsekoch 1 a 2 každá zmluvná strana informuje druhú zmluvnú stranu o možnom vývoji, ktorý by mohol ovplyvniť riadne fungovanie tejto dohody. Zahŕňa to aj akúkoľvek príslušnú dohodu medzi jednou zo zmluvných strán a tretím štátom.

4. Po konzultáciách sa táto dohoda môže zmeniť prostredníctvom protokolu alebo novej dohody medzi zmluvnými stranami.

5. V prípade, že zmluvná strana vykonala zmenu globálneho štandardu, ktorú prijala OECD, a želá si vykonať zodpovedajúcu zmenu v prílohách I a/alebo II k tejto dohode, oznámi to druhej zmluvnej strane. Konzultačný postup medzi zmluvnými stranami sa uskutoční do jedného mesiaca od oznámenia. Bez ohľadu na odsek 4, ak zmluvné strany dosiahnu v rámci tohto konzultačného postupu konsenzus so zreteľom na zmeny, ktoré by mali uskutočniť v prílohách I a/alebo II k tejto dohode a na obdobie potrebné na vykonanie zmeny prostredníctvom formálnej zmeny dohody, zmluvná strana, ktorá požiadala o zmenu, môže dočasne uplatňovať revidovanú verziu príloh I a/alebo II k tejto dohode, ako bola schválená konzultačným postupom, od prvého januára roku po ukončení uvedeného postupu.

Zmluvná strana sa považuje stranu, ktorá vykonala zmenu globálneho štandardu, ktorú prijala OECD:

a) v prípade členských štátov: keď sa táto zmena začlenila do smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní;

b) v prípade Švajčiarska: keď sa táto zmena začlenila do dohody s tretím štátom alebo do vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 9

Dividendy, úroky a licenčné poplatky medzi spoločnosťami

1. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov alebo dohovorov o predchádzaní podvodom alebo zneužívaniu vo Švajčiarsku a v členských štátoch, dividendy, ktoré vyplácajú dcérske spoločnosti materským spoločnostiam, nepodliehajú zdaneniu v štáte pôvodu, keď:

– má materská spoločnosť priamy minimálny podiel vo výške 25 % kapitálu takejto dcérskej spoločnosti po dobu najmenej dvoch rokov, a

– jedna spoločnosť má na daňové účely sídlo v členskom štáte a druhá spoločnosť má na daňové účely sídlo vo Švajčiarsku, a

– na základe žiadnej dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s tretím štátom nemá žiadna z týchto spoločností na daňové účely sídlo v tomto treťom štáte, a

– obe spoločnosti podliehajú dani z príjmov právnických osôb bez toho, aby boli od nej oslobodené, a obe majú formu kapitálovej spoločnosti [1].

2. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov alebo dohovorov o predchádzaní podvodom alebo zneužívaniu vo Švajčiarsku a v členských štátoch, úroky a licenčné poplatky, ktoré vyplácajú pridružené spoločnosti alebo ich stále prevádzkarne, nepodliehajú zdaneniu v štáte pôvodu, keď:

– sú tieto spoločnosti prepojené priamym minimálnym podielom vo výške 25 % po dobu aspoň dvoch rokov alebo obe vlastní tretia spoločnosť, ktorá má priamy minimálny podiel vo výške 25 % kapitálu prvej spoločnosti aj kapitálu druhej spoločnosti po dobu aspoň dvoch rokov, a

– spoločnosť má na daňové účely sídlo alebo ak sa stála prevádzkareň nachádza v členskom štáte a druhá spoločnosť má na daňové účely sídlo alebo ak sa druhá stála prevádzkareň nachádza vo Švajčiarsku, a

– keď na základe žiadnej dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s tretím štátom nemá žiadna z týchto spoločností na daňové účely sídlo v tomto treťom štáte a keď sa žiadna stála prevádzkareň nenachádza v tomto treťom štáte, a

– keď všetky spoločnosti podliehajú dani z príjmov právnických osôb bez toho, aby boli osobitne oslobodené v súvislosti s úrokmi a licenčnými poplatkami, a všetky majú formu kapitálovej spoločnosti [1].

3. Existujúce dohody o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Švajčiarskom a členskými štátmi, v ktorých sa stanovuje priaznivejšie daňové zaobchádzanie s dividendami, úrokmi a licenčnými poplatkami, zostávajú nedotknuté.

Článok 10

Vypovedanie dohody

Ktorákoľvek zmluvná strana môže túto dohodu vypovedať zaslaním písomného oznámenia o vypovedaní dohody druhej zmluvnej strane. Takéto vypovedanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí 12 mesiacov odo dňa oznámenia o vypovedaní dohody druhej zmluvnej strane. V prípade vypovedania dohody zostanú všetky informácie, ktoré boli predtým získané na základe tejto dohody, dôverné a budú aj naďalej podliehať článku 6 tejto dohody.

Článok 11

Územná pôsobnosť

Táto dohoda sa na jednej strane vzťahuje na územia, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o fungovaní Európskej únie, a to za podmienok ustanovených v tejto zmluve, a na druhej strane na územie Švajčiarska.

PRÍLOHA I

Spoločný štandard oznamovania a hĺbkového preverovania v prípade informácií o finančných účtoch („spoločný štandard oznamovania“)

Oddiel I: Všeobecné požiadavky týkajúce sa oznamovania

A. S výhradou odsekov C až E musí každá oznamujúca finančná inštitúcia v súvislosti s každým účtom takejto oznamujúcej finančnej inštitúcie podliehajúcim oznamovaniu predkladať príslušnému orgánu svojej jurisdikcie (t. j. členského štátu alebo Švajčiarska) tieto informácie:

1. meno, adresu, jurisdikciu (jurisdikcie) bydliska (t. j. členský štát alebo Švajčiarsko), daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum a miesto narodenia (v prípade fyzickej osoby) každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ktorá je držiteľom účtu, a v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je držiteľom účtu a ktorý je po uplatnení postupov hĺbkového preverovania v súlade s oddielmi V, VI a VII identifikovaný ako taký, ktorý má jednu alebo viacero ovládajúcich osôb, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, meno, adresu, jurisdikciu (jurisdikcie) (t. j. členský štát, Švajčiarsko alebo iná jurisdikcia) sídla a daňové identifikačné číslo (čísla) subjektu spolu s menom, adresou, jurisdikciou (jurisdikciami) (t. j. členský štát alebo Švajčiarsko) bydliska, daňovým identifikačným číslom (číslami) a dátumom a miestom narodenia každej osoby podliehajúcej oznamovaniu;

2. číslo účtu (alebo v prípade absencie čísla účtu funkčný ekvivalent);

3. názov a identifikačné číslo (ak existuje) oznamujúcej finančnej inštitúcie;

4. zostatok na účte alebo hodnota účtu (vrátane odkupnej hodnoty v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy) ku koncu príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, alebo ak bol účet zrušený počas takého roku alebo obdobia, informácie o jeho zrušení;

5. v prípade správcovského účtu:

a) celkovú hrubú sumu úrokov, celkovú hrubú sumu dividend a celkovú hrubú sumu iných príjmov, ktoré vznikli v súvislosti s aktívami držanými na účte, vyplatených alebo pripísaných na účet (alebo v súvislosti s účtom) v každom z týchto prípadov počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia a

b) celkové hrubé zisky z predaja alebo spätného odkúpenia finančných aktív vyplatené alebo pripísané na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, v súvislosti s ktorými oznamujúca finančná inštitúcia pôsobila ako správca, maklér, poverenec alebo inak ako zástupca pre držiteľa účtu;

6. v prípade akéhokoľvek vkladového účtu celkovú hrubú sumu úrokov vyplatených alebo pripísaných na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia; a

7. v prípade akéhokoľvek účtu, ktorý nie je uvedený v odseku A bodoch 5 alebo 6, celkovú hrubú sumu vyplatenú alebo pripísanú v prospech držiteľa účtu v súvislosti s daným účtom počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, vo vzťahu ku ktorému vystupuje oznamujúca finančná inštitúcia ako povinná strana alebo dlžník, vrátane súhrnnej sumy akýchkoľvek platieb v rámci spätného odkúpenia vykonaných v prospech držiteľa účtu počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.

B. V oznamovaných informáciách sa musí identifikovať mena, v ktorej je denominovaná každá suma.

C. Bez ohľadu na odsek A bod 1 v súvislosti s každým účtom podliehajúcim oznamovaniu, ktorý je existujúcim účtom, daňové identifikačné číslo (čísla) alebo dátum narodenia sa nemusia oznamovať, ak takéto daňové identifikačné číslo (čísla) alebo dátum narodenia nie sú v záznamoch oznamujúcej finančnej inštitúcie ani sa inak nevyžaduje, aby ich takáto oznamujúca finančná inštitúcia podľa vnútroštátneho práva alebo akéhokoľvek právneho nástroja Európskej únie (ak existuje) zbierala. Od oznamujúcej finančnej inštitúcie sa však vyžaduje, aby v súvislosti s existujúcimi účtami vynaložila primerané úsilie na to, aby do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa existujúce účty identifikovali ako účty podliehajúce oznamovaniu, získala daňové identifikačné číslo (čísla) a príslušný dátum narodenia.

D. Bez ohľadu na odsek A bod 1 sa daňové identifikačné číslo nemusí oznamovať, ak ho príslušný členský štát, Švajčiarsko alebo iná jurisdikcia bydliska či sídla nevydala.

E. Bez ohľadu na odsek A bod 1 sa miesto narodenia nemusí oznamovať, ak sa od oznamujúcej finančnej inštitúcie inak nevyžaduje, aby ho na základe vnútroštátnych právnych predpisov získala a oznámila, a ak nie je dostupné v údajoch uchovávaných oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadávať elektronicky.

Oddiel II: Všeobecné požiadavky týkajúce sa hĺbkového preverovania

A. Účet sa považuje za účet podliehajúci oznamovaniu od dátumu, keď je ako taký identifikovaný podľa postupov hĺbkového preverovania uvedených v oddieloch II až VII, a pokiaľ sa neustanovuje inak, informácie týkajúce sa účtu podliehajúceho oznamovaniu sa musia predkladať každoročne v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, na ktorý sa informácie vzťahujú.

B. Zostatok na účte alebo hodnota účtu sa stanovuje k poslednému dňu kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.

C. Keď sa má prahová hodnota týkajúca sa zostatku na účte alebo hodnoty účtu stanoviť k poslednému dňu kalendárneho roka, musí sa príslušný zostatok alebo hodnota stanoviť k poslednému dňu oznamovacieho obdobia, ktoré sa končí s kalendárnym rokom alebo v kalendárnom roku.

D. Každý členský štát alebo Švajčiarsko môže oznamujúcim finančným inštitúciám vo vnútroštátnom práve umožniť, aby na splnenie povinností týkajúcich sa oznamovania a hĺbkového preverovania, ktoré sa takýmto oznamujúcim finančným inštitúciám ukladajú, použili poskytovateľov služieb, pričom však tieto povinnosti sú naďalej zodpovednosťou oznamujúcich finančných inštitúcií.

E. Každý členský štát alebo Švajčiarsko môže oznamujúcim finančným inštitúciám umožniť, aby uplatňovali postupy hĺbkového preverovania pre nové účty na existujúce účty, a postupy hĺbkového preverovania pre účty s vysokou hodnotou na účty s nižšou hodnotou. Ak členský štát alebo Švajčiarsko umožní, aby sa postupy hĺbkového preverovania pre nové účty použili na existujúce účty, pravidlá, ktoré sa inak uplatňujú na existujúce účty, naďalej platia.

Oddiel III: Hĺbkové preverovanie v prípade existujúcich účtov fyzických osôb

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi existujúcimi účtami fyzických osôb sa uplatňujú ďalej uvedené postupy.

A. Účty, ktoré sa nemusia preverovať, identifikovať ani oznamovať. Existujúci účet fyzickej osoby, ktorý je poistnou zmluvou s odkupnou hodnotou alebo anuitnou zmluvou, sa nemusí preverovať, identifikovať ani oznamovať, ak sa oznamujúcej finančnej inštitúcii zo zákona účinne zabraňuje predávať takéto zmluvy obyvateľom jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu.

B. Účty s nižšou hodnotou. Pokiaľ ide o účty s nižšou hodnotou, uplatňujú sa ďalej uvedené postupy.

1. Adresa bydliska. Ak má oznamujúca finančná inštitúcia vo svojich záznamoch adresu súčasného bydliska držiteľa účtu – fyzickej osoby na základe písomných dôkazov, oznamujúca finančná inštitúcia môže považovať držiteľa účtu – fyzickú osobu za takého, ktorý má na daňové účely bydlisko v členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii, v ktorej sa adresa nachádza, na účely určenia, či je takýto držiteľ účtu – fyzická osoba osobou podliehajúcou oznamovaniu.

2. Vyhľadávanie v elektronických záznamoch. Ak sa oznamujúca finančná inštitúcia nespolieha v prípade držiteľa účtu – fyzickej osoby na adresu súčasného bydliska na základe písomných dôkazov, ako sa uvádza v odseku B bode 1, oznamujúca finančná inštitúcia musí preskúmať údaje uchovávané oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadávať elektronicky, pokiaľ ide o akúkoľvek z ďalej uvedených indícií, a uplatniť odsek B body 3 až 6:

a) identifikáciu držiteľa účtu ako osoby s bydliskom v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu;

b) súčasnú poštovú adresu alebo adresu bydliska (vrátane poštovej schránky) v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu;

c) jedno alebo viacero telefónnych čísel v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu a žiadne telefónne číslo vo Švajčiarsku alebo v členskom štáte oznamujúcej finančnej inštitúcii, v závislosti od kontextu;

d) trvalé príkazy (okrem tých, ktoré sa týkajú vkladového účtu) na prevod finančných prostriedkov na účet vedený v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu;

e) aktuálne platnú plnú moc alebo podpisové právo udelené osobe s adresou v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu; alebo

f) pokyn na úschovu pošty alebo adresu na preberanie pošty v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, ak oznamujúca finančná inštitúcia nemá v spise pre držiteľa účtu žiadnu inú adresu.

3. Ak sa elektronickým vyhľadávaním nezistia žiadne z indícií uvedených v odseku B bode 2, potom sa nevyžadujú žiadne ďalšie kroky, pokiaľ sa nezmenia okolnosti, ktoré vedú k tomu, že sa s účtom spojí jedna alebo viacero indícií alebo sa účet stane účtom s vysokou hodnotou.

4. Ak sa elektronickým vyhľadávaním zistí akákoľvek z indícií uvedených v odseku B bode 2 písm. a) až e) alebo ak sa zmenia okolnosti, ktoré vedú k tomu, že sa s účtom spojí jedna alebo viacero indícií, potom musí oznamujúca finančná inštitúcia považovať držiteľa účtu za osobu s bydliskom na daňové účely každej jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu, v súvislosti s ktorou sa indícia identifikuje, pokiaľ sa nerozhodne uplatniť odsek B bod 6 a na daný účet sa nevzťahuje jedna z výnimiek v uvedenom bode.

5. Ak sa elektronickým vyhľadávaním zistí existencia pokynu na úschovu pošty alebo adresa na preberanie pošty a v súvislosti s držiteľom účtu sa nezistí žiadna iná adresa ani žiadne ďalšie indície uvedené v odseku B bode 2 písm. a) až e), musí oznamujúca finančná inštitúcia spôsobom, ktorý je najprimeranejší okolnostiam, uplatniť vyhľadávanie v papierových záznamoch uvedené v odseku C bode 2 alebo sa usilovať o to, aby od držiteľa účtu získala čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy s cieľom stanoviť bydlisko (bydliská) takéhoto držiteľa účtu na daňové účely. Ak sa papierovým vyhľadávaním nezistia indície a pokus o získanie čestného vyhlásenia alebo písomných dôkazov nie je úspešný, musí oznamujúca finančná inštitúcia nahlásiť tento účet príslušnému orgánu svojho členského štátu alebo Švajčiarska ako nezdokumentovaný účet.

6. Bez ohľadu na zistenie indícií podľa odseku B bodu 2 sa od oznamujúcej finančnej inštitúcie nevyžaduje, aby považovala držiteľa účtu za osobu s bydliskom v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, ak:

a) sa v údajoch o držiteľovi účtu uvádza súčasná poštová adresa alebo adresa bydliska v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, jedno alebo viacero telefónnych čísel v danej jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu (a žiadne telefónne číslo vo Švajčiarsku alebo v členskom štáte oznamujúcej finančnej inštitúcie, v závislosti od kontextu) alebo trvalé príkazy (pokiaľ ide o iné finančné účty ako vkladové účty) na prevod finančných prostriedkov na účet vedený v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu a ak oznamujúca finančná inštitúcia získa alebo predtým preskúmala a uchováva záznam o:

i) čestnom vyhlásení od držiteľa účtu o jurisdikcii (jurisdikciách) bydliska (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii) takéhoto držiteľa účtu, ktoré nezahŕňa takúto jurisdikciu podliehajúcu oznamovaniu a

ii) písomných dôkazoch, ktorými sa preukazuje, že držiteľ účtu má postavenie nepodliehajúce oznamovaniu;

b) sa v údajoch o držiteľovi účtu uvádza aktuálne platná plná moc alebo podpisové právo udelené osobe s adresou v danej jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu a ak oznamujúca finančná inštitúcia získa alebo predtým preskúmala a uchováva záznam o:

i) čestnom vyhlásení od držiteľa účtu o jurisdikcii (jurisdikciách) bydliska (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii) takéhoto držiteľa účtu, ktoré nezahŕňa takúto jurisdikciu podliehajúcu oznamovaniu, alebo

ii) písomných dôkazoch, ktorými sa preukazuje, že držiteľ účtu má postavenie nepodliehajúce oznamovaniu.

C. Postupy rozšíreného preverovania v prípade účtov s vysokou hodnotou. Pokiaľ ide o účty s vysokou hodnotou, uplatňujú sa ďalej uvedené postupy rozšíreného preverovania.

1. Vyhľadávanie v elektronických záznamoch. V súvislosti s účtami s vysokou hodnotou musí oznamujúca finančná inštitúcia preveriť údaje uchovávané oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadať elektronicky, pokiaľ ide o akékoľvek indície stanovené v odseku B bode 2.

2. Vyhľadávanie v papierových záznamoch. Ak databázy oznamujúcej finančnej inštitúcie, v ktorých možno vyhľadávať elektronicky, obsahujú polia pre odsek C bod 3 a sú v nich zachytené všetky informácie stanovené v uvedenom bode, potom sa ďalšie vyhľadávanie v papierových záznamoch nevyžaduje. Ak v elektronických databázach nie sú zachytené všetky tieto informácie, potom – pokiaľ ide o účet s vysokou hodnotou – musí oznamujúca finančná inštitúcia preveriť aj súčasný hlavný spis klienta, a pokiaľ ide o informácie, ktoré sa nenachádzajú v súčasnom hlavnom spise klienta, ďalej uvedené dokumenty súvisiace s účtom, ktoré oznamujúca finančná inštitúcia získala v posledných piatich rokoch, a to v súvislosti s akýmikoľvek indíciami stanovenými v odseku B bode 2:

a) najaktuálnejšie písomné dôkazy získané v súvislosti s účtom;

b) najaktuálnejšiu zmluvu o zriadení účtu alebo dokumentáciu k zriadeniu účtu;

c) najaktuálnejšiu dokumentáciu, ktorú oznamujúca finančná inštitúcia získala postupmi preverovania v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov alebo na iné zákonné účely;

d) akúkoľvek aktuálnu plnú moc alebo podpisové právo a

e) akékoľvek platné trvalé príkazy (okrem tých, ktoré sa týkajú vkladového účtu) na prevod finančných prostriedkov.

3. Výnimka v prípadoch, že databázy obsahujú dostatočné informácie. Od oznamujúcej finančnej inštitúcie sa nevyžaduje, aby vykonala vyhľadávanie v papierových záznamoch uvedené v odseku C bode 2, pokiaľ informácie oznamujúcej finančnej inštitúcie, ktoré možno vyhľadať elektronicky, obsahujú:

a) stav týkajúci sa bydliska alebo sídla držiteľa účtu;

b) adresu bydliska alebo sídla a poštovú adresu držiteľa účtu, ktoré má oznamujúca finančná inštitúcia v súčasnosti v spise;

c) prípadné telefónne číslo (čísla) držiteľa účtu, ktoré má oznamujúca finančná inštitúcia v súčasnosti v spise;

d) v prípade iných finančných účtov, ako sú vkladové účty, údaje o tom, či existujú trvalé príkazy na prevod finančných prostriedkov na iný účet (vrátane účtu v inej pobočke oznamujúcej finančnej inštitúcie alebo inej finančnej inštitúcie);

e) údaje o tom, či pre držiteľa účtu v súčasnosti existuje adresa na preberanie pošty alebo pokyn na úschovu pošty a

f) údaje o tom, či pre účet existuje akákoľvek plná moc alebo podpisové právo.

4. Žiadosť o poskytnutie skutočných informácií zo strany manažéra pre styk s klientmi. Okrem vyhľadávania v elektronických a papierových záznamoch uvedených v odseku C bodoch 1 a 2 je oznamujúca finančná inštitúcia povinná považovať za účet, ktorý podlieha oznamovaniu, akýkoľvek účet s vysokou hodnotou, ktorý bol pridelený manažérovi pre styk s klientmi (vrátane akýchkoľvek finančných účtov zlúčených s takýmto účtom s vysokou hodnotou), ak má manažér pre styk s klientmi skutočnú vedomosť o tom, že držiteľ účtu je osoba, ktorá podlieha oznamovaniu.

5. Účinok zistenia indícií.

a) Ak sa počas rozšíreného preverovania účtov s vysokou hodnotou uvedeného v odseku C nezistí žiadna z indícií podľa odseku B bodu 2, pričom účet nebol identifikovaný ako účet, ktorého držiteľom je osoba podliehajúca oznamovaniu podľa odseku C bodu 4, nie sú potrebné žiadne ďalšie úkony, kým nenastane zmena okolností, ktorá má za následok vznik jednej alebo viacerých indícií vo vzťahu k danému účtu.

b) Ak sa počas rozšíreného preverovania účtov s vysokou hodnotou uvedeného v odseku C zistí akákoľvek z indícií uvedených v odseku B bode 2 písm. a) až e) alebo ak následne nastane zmena okolností, ktorá má za následok vznik jednej alebo viacerých indícií vo vzťahu k danému účtu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná považovať predmetný účet za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ ide o každý členský štát, v súvislosti s ktorým sa indícia identifikuje, ak sa nerozhodne uplatniť odsek B bod 6, ak sa na daný účet vzťahuje niektorá z výnimiek v uvedenom bode.

c) Ak sa počas rozšíreného preverovania účtov s vysokou hodnotou uvedeného v odseku C zistí existencia pokynu na úschovu pošty alebo adresy na preberanie pošty a v súvislosti s držiteľom účtu sa nezistí žiadna iná adresa ani žiadne ďalšie indície uvedené v odseku B bode 2 písm. a) až e), oznamujúca finančná inštitúcia je povinná od takéhoto držiteľa účtu získať čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy s cieľom stanoviť bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely. Ak oznamujúca finančná inštitúcia nemôže získať takéto čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy, musí účet nahlásiť príslušnému orgánu svojho členského štátu alebo Švajčiarska ako nezdokumentovaný účet.

6. Ak existujúci účet fyzickej osoby nie je účtom s vysokou hodnotou k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX], ale stane sa účtom s vysokou hodnotou k poslednému dňu nasledujúceho kalendárneho roka, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná dokončiť postupy rozšíreného preverovania uvedeného v odseku C vo vzťahu k takémuto účtu v rámci kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom sa účet stal účtom s vysokou hodnotou. Ak sa na základe tohto preverovania zistí, že takýto účet je účtom podliehajúcim oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná oznámiť požadované informácie o takomto účte v súvislosti s rokom, v ktorom bol predmetný účet identifikovaný ako účet podliehajúci oznamovaniu, a každoročne za nasledujúce roky, pokiaľ držiteľ účtu neprestane byť osobou podliehajúcou oznamovaniu.

7. Keď oznamujúca finančná inštitúcia uplatní postupy rozšíreného preverovania uvedeného v odseku C na účet s vysokou hodnotou, oznamujúca finančná inštitúcia nebude musieť opätovne uplatňovať tieto postupy s výnimkou žiadosti manažéra pre styk s klientmi uvedenej v odseku C bode 4 na ten istý účet s vysokou hodnotou v nasledujúcich rokoch, pokiaľ nie je účet nezdokumentovaný, pričom v takom prípade by ich oznamujúca finančná inštitúcia mala opätovne každoročne uplatňovať, pokým takýto účet neprestane byť nezdokumentovaný.

8. Ak v súvislosti s účtom s vysokou hodnotou nastane zmena okolností, ktorá má za následok vznik jednej alebo viacerých indícií vo vzťahu k predmetnému účtu uvedených v odseku B bode 2, potom je oznamujúca finančná inštitúcia povinná považovať daný účet za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ ide o každý členský štát, v súvislosti s ktorým sa indícia identifikuje, pokiaľ sa nerozhodne uplatniť odsek B bod 6, ak sa na daný účet vzťahuje niektorá z výnimiek v uvedenom bode.

9. Oznamujúca finančná inštitúcia je povinná zaviesť postupy, ktorými zabezpečí, že manažér pre styk s klientmi zistí akúkoľvek zmenu okolností účtu. Napríklad, ak manažérovi pre styk s klientmi bolo oznámené, že držiteľ účtu má novú poštovú adresu v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná považovať novú adresu za zmenu okolností a, ak sa rozhodne postupovať podľa odseku B bodu 6, je povinná od držiteľa účtu získať príslušnú dokumentáciu.

D. Preverovanie existujúcich účtov fyzických osôb s vysokou hodnotou sa musí dokončiť do jedného roka od nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX]. Preverovanie existujúcich účtov fyzických osôb s nižšou hodnotou sa musí dokončiť do jedného roka od nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX].

E. Každý existujúci účet fyzickej osoby, ktorý bol na základe tohto oddielu identifikovaný ako účet podliehajúci oznamovaniu, sa musí považovať za účet podliehajúci oznamovaniu vo všetkých nasledujúcich rokoch, pokiaľ držiteľ účtu neprestane byť osobou podliehajúcou oznamovaniu.

Oddiel IV: Hĺbkové preverovanie v prípade nových účtov fyzických osôb

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi novými účtami fyzických osôb sa uplatňujú ďalej uvedené postupy.

A. Pokiaľ ide o nové účty fyzických osôb, oznamujúca finančná inštitúcia musí pri otvorení účtu získať čestné vyhlásenie, ktoré môže byť súčasťou dokumentácie týkajúcej sa otvorenia účtu, ktoré oznamujúcej finančnej inštitúcii umožní určiť bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely a potvrdiť primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia založeného na informáciách, ktoré oznamujúca finančná inštitúcia získala v súvislosti s otvorením účtu, vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov.

B. Ak sa na základe čestného vyhlásenia stanoví, že držiteľ účtu má na daňové účely bydlisko v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná považovať tento účet za účet podliehajúci oznamovaniu a čestné vyhlásenie musí obsahovať aj daňové identifikačné číslo držiteľa účtu týkajúce sa takejto jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu (s výhradou oddielu I odseku D) a jeho dátum narodenia.

C. Ak v súvislosti s novým účtom fyzickej osoby nastane zmena okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo bude mať dôvod domnievať sa, že pôvodné čestné vyhlásenie je chybné alebo nespoľahlivé, oznamujúca finančná inštitúcia sa nemôže spoliehať na pôvodné čestné vyhlásenie a musí získať platné čestné vyhlásenie, na základe ktorého sa stanoví bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely.

Oddiel V: Hĺbkové preverovanie v prípade existujúcich účtov subjektov

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi existujúcimi účtami subjektov sa uplatňujú ďalej uvedené postupy.

A. Účty subjektov, ktoré sa nemusia preverovať, identifikovať ani oznamovať. Pokiaľ sa oznamujúca finančná inštitúcia nerozhodne inak, či už vo vzťahu k všetkým existujúcim účtom subjektov, alebo osobitne pre akúkoľvek jednoznačne identifikovanú skupinu takých účtov, existujúci účet subjektu s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] nepresahuje sumu 250 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska, sa nemusí preverovať, identifikovať ani oznamovať ako účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ celkový zostatok na účte alebo hodnota účtu k poslednému dňu ktoréhokoľvek nasledujúceho kalendárneho roka nepresiahne uvedenú sumu.

B. Účty subjektov podliehajúce preverovaniu. Existujúci účet subjektu, ktorý má celkový zostatok alebo hodnotu, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] presahuje sumu 250 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska, a existujúci účet subjektu, ktorý k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] nepresahuje uvedenú sumu, ale ktorého celkový zostatok alebo hodnota k poslednému dňu ktoréhokoľvek nasledujúceho kalendárneho roka presahuje takúto sumu, sa musí preveriť v súlade s postupmi stanovenými v odseku D.

C. Účty subjektov, v súvislosti s ktorými sa vyžaduje oznamovanie. Za účty podliehajúce oznamovaniu sa vo vzťahu k existujúcim účtom subjektov uvedených v odseku B považujú len také účty, ktorých držiteľom je jeden alebo viacero subjektov, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, alebo pasívnymi nefinančnými subjektmi s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu.

D. Postupy preverovania na identifikovanie účtov subjektov, v súvislosti s ktorými sa vyžaduje oznamovanie. V prípade existujúcich účtov subjektov uvedených v odseku B je oznamujúca finančná inštitúcia povinná uplatniť ďalej uvedené postupy preverovania, aby stanovila, či je držiteľom účtu jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu alebo pasívne nefinančné subjekty s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu:

1. Stanovenie, či je subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu.

a) Preskúmať informácie uchovávané na regulačné účely alebo na účely vzťahov s klientom (vrátane informácií zozbieraných podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov) s cieľom stanoviť, či tieto informácie naznačujú, že držiteľ účtu má sídlo v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu. Na tento účel informácie, ktoré naznačujú, že držiteľ účtu má sídlo v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, zahŕňajú miesto registrácie alebo zriadenia alebo adresu v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu.

b) Ak informácie naznačujú, že držiteľ účtu má sídlo v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná považovať tento účet za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ nezíska čestné vyhlásenie od držiteľa účtu, alebo na základe informácií, ktoré má alebo ktoré sú verejne dostupné, opodstatnene nestanoví, že držiteľ účtu nie je osoba podliehajúca oznamovaniu.

2. Stanovenie, či je subjekt pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Oznamujúca finančná inštitúcia je povinná vo vzťahu k držiteľovi existujúceho účtu subjektu (vrátane subjektu, ktorý je osobou podliehajúcou oznamovaniu) stanoviť, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Ak je ktorákoľvek z osôb ovládajúcich pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, potom sa takýto účet musí považovať za účet podliehajúci oznamovaniu. Pri stanovovaní týchto skutočností musí oznamujúca finančná inštitúcia dodržiavať usmernenie uvedené v odseku D bode 2 písm. a) až c), a to v poradí, ktoré je za daných okolností najprimeranejšie.

a) Stanovenie, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom. Na účely stanovenia, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom, musí oznamujúca finančná inštitúcia od držiteľa účtu získať čestné vyhlásenie, aby určila jeho stav, pokiaľ nemá informácie alebo verejne dostupné informácie, na základe ktorých môže opodstatnene stanoviť, že držiteľ účtu je aktívnym nefinančným subjektom alebo inou finančnou inštitúciou než investičným subjektom uvedeným v oddiele VIII odseku A bode 6 písm. b), ktorý nie je finančnou inštitúciou zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie.

b) Stanovenie osôb ovládajúcich držiteľa účtu. Na účely stanovenia osôb ovládajúcich držiteľa účtu sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov.

c) Stanovenie, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu. Na účely stanovenia, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na:

i) informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov v prípade existujúceho účtu subjektu, ktorého držiteľom je jeden alebo viacero nefinančných subjektov s celkovým zostatkom alebo hodnotou účtu, ktorá nepresahuje sumu 1 000 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska alebo

ii) čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo takej ovládajúcej osoby o jurisdikcii (jurisdikciách) (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo iných jurisdikciách), v ktorej má ovládajúca osoba bydlisko alebo sídlo na daňové účely.

E. Načasovanie preverovania a dodatočných postupov uplatniteľných na existujúce účty subjektov.

1. Preverovanie existujúcich účtov subjektov s celkovým zostatkom alebo hodnotou účtu, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] presahuje sumu 250 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska, sa musí dokončiť do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti.

2. Preverovanie existujúcich účtov subjektov s celkovým zostatkom alebo hodnotou účtu, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] nepresahuje sumu 250 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska, ale presahuje uvedenú sumu k 31. decembru nasledujúceho roka, sa musí dokončiť v rámci kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom celkový zostatok na účte alebo hodnota účtu presiahli takúto sumu.

3. Ak v súvislosti s existujúcim účtom subjektu nastane zmena okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo má dôvod sa domnievať, že čestné vyhlásenie alebo iná dokumentácia súvisiaca s účtom sú chybné alebo nespoľahlivé, musí oznamujúca finančná inštitúcia opätovne stanoviť stav účtu v súlade s postupmi uvedenými v odseku D.

Oddiel VI: Hĺbkové preverovanie v prípade nových účtov subjektov

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi novými účtami subjektov sa uplatňujú ďalej uvedené postupy.

A. Postupy preverovania na identifikovanie účtov subjektov, v súvislosti s ktorými sa vyžaduje oznamovanie. V prípade nových účtov subjektov musí oznamujúca finančná inštitúcia uplatniť ďalej uvedené postupy preverovania, aby stanovila, či je držiteľom účtu jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu alebo pasívne nefinančné subjekty s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu:

1. Stanovenie, či je subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu.

a) Získať čestné vyhlásenie, ktoré môže byť súčasťou dokumentácie týkajúcej sa otvorenia účtu, ktoré oznamujúcej finančnej inštitúcii umožní určiť bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely a potvrdiť primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia založeného na informáciách, ktoré oznamujúca finančná inštitúcia získala v súvislosti s otvorením účtu, vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov. Ak subjekt potvrdí, že nemá žiadne sídlo na daňové účely, oznamujúca finančná inštitúcia sa môže v súvislosti so stanovením sídla držiteľa účtu spoliehať na adresu hlavného sídla subjektu.

b) Ak sa na základe čestného vyhlásenia ukazuje, že držiteľ účtu má sídlo v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná účet považovať za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ na základe informácií, ktoré má alebo ktoré sú verejne dostupné, opodstatnene nerozhodne o tom, že držiteľ účtu nie je v súvislosti s takým členským štátom osobou podliehajúcou oznamovaniu.

2. Stanovenie, či je subjekt pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Oznamujúca finančná inštitúcia je povinná vo vzťahu k držiteľovi nového účtu subjektu (vrátane subjektu, ktorý je osobou podliehajúcou oznamovaniu) stanoviť, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Ak je ktorákoľvek z osôb ovládajúcich pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, potom sa takýto účet musí považovať za účet podliehajúci oznamovaniu. Pri stanovovaní týchto skutočností musí oznamujúca finančná inštitúcia dodržiavať usmernenie uvedené v odseku A bode 2 písm. a) až c), a to v poradí, ktoré je za daných okolností najprimeranejšie.

a) Stanovenie, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom. Na účely stanovenia, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom, sa musí oznamujúca finančná inštitúcia od držiteľa účtu spoliehať na čestné vyhlásenie, aby určila jeho stav, pokiaľ nemá informácie alebo verejne dostupné informácie, na základe ktorých môže opodstatnene stanoviť, že držiteľ účtu je aktívnym nefinančným subjektom alebo inou finančnou inštitúciou než investičným subjektom uvedeným v oddiele VIII odseku A bode 6 písm. b), ktorý nie je finančnou inštitúciou zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie.

b) Stanovenie osôb ovládajúcich držiteľa účtu. Na účely stanovenia osôb ovládajúcich držiteľa účtu sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov.

c) Stanovenie, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu. Na účely stanovenia, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo takejto ovládajúcej osoby.

Oddiel VII: Osobitné pravidlá týkajúce sa hĺbkového preverovania

Pri vykonávaní vyššie uvedených postupov hĺbkového preverovania sa uplatňujú ďalej uvedené dodatočné pravidlá.

A. Spoliehanie sa na čestné vyhlásenia a písomné dôkazy. Oznamujúca finančná inštitúcia sa nesmie spoliehať na čestné vyhlásenie ani písomné dôkazy, ak oznamujúca finančná inštitúcia vie alebo má dôvod domnievať sa, že čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy sú chybné alebo nespoľahlivé.

B. Alternatívne postupy pre finančné účty, keď sú ich držiteľmi oprávnené fyzické osoby v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy, a pre skupinovú poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou alebo skupinovú anuitnú zmluvu. Oznamujúca finančná inštitúcia môže predpokladať, že fyzická osoba oprávnená (iná ako vlastník) z poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy, ktorá dostáva pozostalostnú dávku, nie je osobou podliehajúcou oznamovaniu a môže takýto finančný účet považovať za iný účet ako účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ oznamujúca finančná inštitúcia nemá skutočnú vedomosť o tom, alebo dôvod domnievať sa, že oprávnená osoba je osobou podliehajúcou oznamovaniu. Oznamujúca finančná inštitúcia má dôvod domnievať sa, že osoba oprávnená z poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy je osobou podliehajúcou oznamovaniu, ak informácie zozbierané oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré sa spájajú s oprávnenou osobou, obsahujú indície uvedené v oddiele III časti B. Ak má oznamujúca finančná inštitúcia skutočnú vedomosť o tom, alebo dôvod domnievať sa, že príjemca je osoba podliehajúca oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná dodržať postupy stanovené v oddiele III odseku B.

Členský štát alebo Švajčiarsko má možnosť umožniť oznamujúcej finančnej inštitúcii považovať finančný účet, ktorý je podielom člena na skupinovej poistnej zmluve s odkupnou hodnotou alebo na skupinovej anuitnej zmluve, za finančný účet, ktorý nie je účtom podliehajúcim oznamovaniu, a to až do dátumu, ku ktorému je suma splatná zamestnancovi/držiteľovi certifikátu alebo oprávnenej osobe, ak podiel člena na skupinovej poistnej zmluve s odkupnou hodnotou alebo na skupinovej anuitnej zmluve spĺňa tieto požiadavky:

a)   skupinová poistná zmluva s odkupnou hodnotou alebo skupinová anuitná zmluva sa vystaví zamestnávateľovi a vzťahuje sa na 25 alebo viac zamestnancov/držiteľov certifikátu;

b)   zamestnanci/držitelia certifikátu majú nárok na akúkoľvek zmluvnú hodnotu, ktorá sa týka ich podielov, a majú právo určiť príjemcov dávky splatnej po smrti zamestnanca a

c)   celková suma splatná akémukoľvek zamestnancovi/držiteľovi certifikátu alebo oprávnenej osobe nepresahuje 1 000 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska.

Pojem „skupinová poistná zmluva s odkupnou hodnotou“ označuje skupinovú poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou, ktorá i) poskytuje krytie fyzickým osobám, ktoré sú spojené prostredníctvom zamestnávateľa, odborového združenia, odborového zväzu alebo iného združenia alebo skupiny; a ii) účtuje si poistné za každého člena skupiny (alebo člena triedy v rámci skupiny), ktoré sa určuje bez ohľadu na jednotlivé zdravotne vlastnosti s výnimkou veku, pohlavia a fajčiarskych návykov člena (alebo triedy členov) skupiny.

Pojem „skupinová anuitná zmluva“ označuje anuitnú zmluvu, podľa ktorej sú povinnými osobami fyzické osoby, ktoré sú spojené prostredníctvom zamestnávateľa, odborového združenia, odborového zväzu alebo iného združenia alebo skupiny.

Pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] členské štáty oznámia Švajčiarsku a Švajčiarsko oznámi Európskej komisii, či využili možnosť uvedenú v tomto odseku. Európska komisia môže koordinovať postúpenie oznámenia z členských štátov Švajčiarsku a Európska komisia zašle oznámenie Švajčiarska do všetkých členských štátov. Všetky ďalšie zmeny na využitie tejto možnosti zo strany členského štátu alebo Švajčiarska sa oznámia rovnakým spôsobom.

C. Pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien

1. Zlučovanie účtov fyzických osôb. Na účely stanovenia súhrnného zostatku alebo súhrnnej hodnoty finančných účtov, ktorých držiteľom je fyzická osoba, je oznamujúca finančná inštitúcia povinná zlúčiť všetky finančné účty, ktoré vedie oznamujúca finančná inštitúcia alebo prepojený subjekt, ale len do tej miery, v ktorej informačné systémy oznamujúcej finančnej inštitúcie umožňujú prepojiť finančné účty s dátovými prvkami, ako je napríklad číslo klienta alebo daňové identifikačné číslo, a zlúčiť zostatky alebo hodnoty účtov. Každému držiteľovi spoločného finančného účtu sa pri uplatňovaní požiadaviek týkajúcich sa zlučovania stanoveného v tomto bode priradený celkový zostatok alebo hodnota spoločného finančného účtu.

2. Zlučovanie účtov subjektov. Na účely stanovenia súhrnného zostatku alebo súhrnnej hodnoty finančných účtov, ktorých držiteľom je subjekt, je oznamujúca finančná inštitúcia povinná zohľadniť všetky finančné účty, ktoré vedie oznamujúca finančná inštitúcia alebo prepojený subjekt, ale len do tej miery, v ktorej informačné systémy oznamujúcej finančnej inštitúcie umožňujú prepojiť finančné účty s dátovými prvkami, ako je napríklad číslo klienta alebo daňové identifikačné číslo, a zlúčiť zostatky alebo hodnoty účtov. Každému držiteľovi spoločného finančného účtu sa pri uplatňovaní požiadaviek týkajúcich sa zlučovania stanoveného v tomto bode priradí celkový zostatok alebo hodnota spoločného finančného účtu.

3. Osobitné pravidlá zlučovania účtov uplatňované v prípade manažérov pre styk s klientmi. Na účely stanovenia súhrnného zostatku alebo súhrnnej hodnoty finančných účtov, ktorých držiteľom je určitá osoba, s cieľom zistiť, či je finančný účet účtom s vysokou hodnotou, je oznamujúca finančná inštitúcia takisto povinná zlúčiť všetky takéto finančné účty, o ktorých manažér pre styk s klientmi vie alebo má dôvod sa domnievať, že ich priamo alebo nepriamo vlastní, kontroluje alebo zriaďuje (iným spôsobom než vo funkcii zmocnenca) tá istá osoba.

4. Sumy, ktoré zahŕňajú rovnocennú sumu v iných menách. Všetky sumy denominované v dolároch alebo v domácej mene každého členského štátu sa chápu tak, že zahŕňajú rovnocenné sumy v iných menách, ako je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

Oddiel VIII: Vymedzené pojmy

Ďalej uvedené pojmy majú tento význam:

A. Oznamujúca finančná inštitúcia

1. Pojem „oznamujúca finančná inštitúcia“ označuje, v závislosti od kontextu, akúkoľvek finančnú inštitúciu členského štátu alebo švajčiarsku finančnú inštitúciu, ktorá nie je neoznamujúcou finančnou inštitúciou.

2. Pojem „finančná inštitúcia zúčastňujúcej sa jurisdikcie“ označuje i) akúkoľvek finančnú inštitúciu, ktorá má sídlo v zúčastňujúcej sa jurisdikcii, pričom sú však vylúčené všetky pobočky uvedenej finančnej inštitúcie nachádzajúce sa mimo takejto zúčastňujúcej sa jurisdikcie a ii) akúkoľvek pobočku finančnej inštitúcie, ktorá nemá sídlo v zúčastňujúcej sa jurisdikcii, ak sa táto pobočka nachádza v takejto zúčastňujúcej sa jurisdikcii.

3. Pojem „finančná inštitúcia“ označuje inštitúciu správy a úschovy finančných aktív, vkladovú inštitúciu, investičný subjekt alebo špecifikovanú poisťovaciu spoločnosť.

4. Pojem „inštitúcia správy a úschovy finančných aktív“ označuje akýkoľvek subjekt, ktorého podstatnú časť podnikateľskej činnosti tvorí držba finančných aktív na účet iných osôb. Subjekt drží finančné aktíva na účet iných osôb ako podstatnú časť svojej podnikateľskej činnosti, ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať držaniu finančných aktív a súvisiacim finančným službám, rovná 20 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra (alebo posledným dňom účtovného obdobia nekalendárneho roka) roku predchádzajúceho roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti alebo ii) obdobia, v ktorom subjekt existoval.

5. Pojem „vkladová inštitúcia“ označuje akýkoľvek subjekt, ktorý prijíma vklady v rámci bežného podnikania v oblasti bankovníctva alebo podobnej oblasti.

6. Pojem „investičný subjekt“ označuje akýkoľvek subjekt:

a) ktorý primárne vykonáva ako podnikateľskú činnosť jednu alebo viacero z ďalej uvedených činností alebo operácií pre klienta alebo v jeho mene:

i) obchodovanie s nástrojmi peňažného trhu (šekmi, zmenkami, vkladovými listami, derivátmi atď.); devízové transakcie; obchodovanie s nástrojmi týkajúcimi sa devízových transakcií, úrokových sadzieb a indexov; obchodovanie s prevoditeľnými cennými papiermi alebo obchodovanie s komoditnými futures;

ii) službu riadenia individuálneho aj kolektívneho portfólia alebo

iii) iný spôsob investovania, správy alebo riadenia finančných aktív alebo peňažných prostriedkov v mene iných osôb

alebo

b) ktorého hrubý príjem možno primárne pripísať investovaniu, reinvestovaniu alebo obchodovaniu s finančnými aktívami, ak je subjekt riadený iným subjektom, ktorý je vkladovou inštitúciou, inštitúciou správy a úschovy finančných aktív, špecifikovanou poisťovacou spoločnosťou alebo investičným subjektom uvedeným v odseku A bode 6 písm. a).

Subjekt sa považuje za subjekt, ktorý ako podnikateľskú činnosť primárne vykonáva jednu alebo viacero činností uvedených v odseku A bode 6 písm. a), alebo hrubý príjem subjektu možno primárne pripísať investovaniu a reinvestovaniu do finančných aktív alebo obchodovaniu s finančnými aktívami na účely odseku A bodu 6 písm. b), ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať príslušným činnostiam, rovná 50 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra roku predchádzajúceho roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti, alebo ii) obdobia, v ktorom subjekt existoval. Pojem „investičný subjekt“ nezahŕňa subjekt, ktorý je aktívnym nefinančným subjektom, pretože uvedený subjekt spĺňa ktorékoľvek z kritérií uvedených v odseku D bode 9 písm. d) až g).

Tento odsek sa vykladá spôsobom, ktorý je konzistentný s podobným znením uvedeným vo vymedzení pojmu „finančná inštitúcia“ v odporúčaniach finančnej akčnej skupiny (FATF).

7. Pojem „finančné aktívum“ zahŕňa cenný papier (napríklad podiel na akciách v spoločnosti; podiel v osobnej obchodnej spoločnosti alebo na skutočnom vlastníctve v spoločnosti s veľkým počtom podielnikov alebo vo verejne obchodovateľnej spoločnosti či zvereneckom fonde; zmenku, dlhopis, dlhový cenný papier alebo iný dôkaz o zadlženosti), podiel v osobnej obchodnej spoločnosti, komoditu, swap (napríklad úrokové swapy, menové swapy, bázické swapy, určovanie stropov úrokových sadzieb, určovanie minimálnych úrokových sadzieb, komoditné swapy, swapy týkajúce sa akcií, swapy týkajúce sa akciových indexov a podobné dohody), poistnú zmluvu alebo anuitnú zmluvu, alebo akýkoľvek podiel (vrátane futures alebo forwardovej zmluvy, alebo opcie) na cennom papieri, podiel na osobnej obchodnej spoločnosti, komodite, swape, poistnej zmluve alebo anuitnej zmluve. Pojem „finančné aktívum“ nezahŕňa nedlhový, priamy podiel na reálnom majetku.

8. Pojem „špecifikovaná poisťovacia spoločnosť“ označuje akýkoľvek subjekt, ktorý je poisťovacou spoločnosťou (alebo holdingovou spoločnosťou poisťovacej spoločnosti), ktorá vystavuje poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou alebo anuitnú zmluvu, alebo je v súvislosti s týmito zmluvami povinná vyplácať platby.

B. Neoznamujúca finančná inštitúcia

1. Pojem „neoznamujúca finančná inštitúcia“ označuje akúkoľvek finančnú inštitúciu, ktorá je:

a) vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou, pokiaľ nejde o platbu, ktorá je odvodená od záväzku, ktorý vznikol v súvislosti s určitým typom komerčnej finančnej činnosti, do ktorej sa zapája špecifikovaná poisťovacia spoločnosť, inštitúcia správy a úschovy finančných aktív alebo vkladová inštitúcia;

b) dôchodkovým fondom so širokou účasťou; dôchodkovým fondom s úzkou účasťou; dôchodkovým fondom vládneho subjektu, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou; alebo kvalifikovaným emitentom kreditných kariet;

c) akýmkoľvek iným subjektom, pri ktorom je riziko, že sa použije na daňové úniky, nízke, ktorý má v podstate podobné znaky ako ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v odseku B bode 1 písm. a) a b) a ktorý je vo vnútroštátnych právnych predpisoch vymedzený ako neoznamujúca finančná inštitúcia, v prípade členských štátov je stanovený v článku 8 odseku 7a smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a oznámi sa Švajčiarsku, a v prípade Švajčiarska sa oznámi Európskej komisii, a to za predpokladu, že postavenie takéhoto subjektu ako neoznamujúcej finančnej inštitúcie nemarí účely tejto dohody;

d) vyňatým podnikom kolektívneho investovania alebo

e) zvereneckým fondom do tej miery, pokiaľ je správca zvereneckého fondu oznamujúcou finančnou inštitúciou a v súvislosti so všetkými účtami zvereneckého fondu podliehajúcimi oznamovaniu oznamuje informácie, ktoré sa majú podľa oddielu I oznamovať.

2. Pojem „vládny subjekt“ označuje vládu členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie, akýkoľvek územnosprávny celok členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie (ktorý, aby sa predišlo pochybnostiam, zahŕňa štát, provinciu, okres alebo obec), alebo akýkoľvek orgán či pomocnú organizáciu, ktorá je v úplnom vlastníctve členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie, alebo jedného či viacerých z uvedených subjektov (každý je „vládny subjekt“). Táto kategória pozostáva z neoddeliteľných častí, ovládaných subjektov a územnosprávnych celkov členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie.

a) Pojem „neoddeliteľná časť“ členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie označuje akúkoľvek osobu, organizáciu, orgán, pobočku, fond, pomocnú organizáciu alebo iný úrad, bez ohľadu na to, ako je označený, ktorý predstavuje vládny orgán členského štátu alebo inej jurisdikcie. Čisté príjmy vládneho orgánu sa musia pripísať na jeho vlastný účet alebo na iné účty členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie, pričom zo žiadnej časti príjmov nemá prospech žiadna súkromná osoba. Neoddeliteľná časť nezahŕňa žiadneho jednotlivca, ktorý je panovníkom, úradníkom alebo správcom konajúcim súkromne alebo osobne.

b) Pojem ovládaný subjekt označuje subjekt, ktorý je oddelený od členského štátu alebo inej jurisdikcie, pokiaľ ide o formu, alebo inak predstavuje samostatný právny subjekt, a to za predpokladu, že:

i) subjekt je v úplnom vlastníctve alebo pod úplnou kontrolou jedného alebo viacerých vládnych subjektov priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých ovládaných subjektov;

ii) čisté príjmy subjektu sa pripisujú na jeho vlastný účet alebo na účty jedného alebo viacerých vládnych subjektov, pričom zo žiadnej časti jeho príjmov nemá prospech žiadna súkromná osoba a

iii) v prípade zrušenia sa aktíva subjektu zverujú jednému alebo viacerým vládnym subjektom.

c) Príjem neplynie v prospech súkromných osôb, ak sú takéto osoby zamýšľanými príjemcami vládneho programu a činnosti programu sa v súvislosti so spoločným blahom vykonávajú pre širokú verejnosť alebo sa týkajú správy určitej fázy vlády. Bez ohľadu na uvedené sa však za príjem plynúci v prospech súkromných osôb považuje taký príjem, z ktorého majú prospech súkromné osoby, ak je odvodený od používania vládneho subjektu na vykonávanie komerčnej podnikateľskej činnosti, ako je napríklad komerčné bankovníctvo, ktorá poskytuje finančné služby súkromným osobám.

3. Pojem „medzinárodná organizácia“ označuje akúkoľvek medzinárodnú organizáciu alebo orgán alebo pomocnú organizáciu, ktoré sú v úplnom vlastníctve tejto organizácie. Táto kategória zahŕňa akúkoľvek medzivládnu organizáciu (vrátane nadnárodnej organizácie): 1. ktorá pozostáva primárne z vlád; 2. má s členským štátom, Švajčiarskom alebo inou jurisdikciou dohodu o ústredí alebo v podstate podobnú dohodu; a 3. ktorej príjem neplynie v prospech súkromných osôb.

4. Pojem „centrálna banka“ označuje inštitúciu, ktorá je na základe zákona alebo povolenia vlády hlavným orgánom, iným ako samotná vláda členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie, ktorý emituje nástroje, ktoré majú obiehať ako mena. Takáto inštitúcia môže zahŕňať pomocnú organizáciu, ktorá je oddelená od vlády členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie, a to bez ohľadu na to, či je v úplnom alebo čiastočnom vlastníctve členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie.

5. Pojem „dôchodkový fond so širokou účasťou“ označuje fond zriadený na poskytovanie dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok, alebo akejkoľvek ich kombinácie, ktoré sú určené príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) jedného alebo viacerých zamestnávateľov, ako odplata za poskytnuté služby, a to za predpokladu, že tento fond:

a) nemá jedného príjemcu dávky s právom na viac než 5 % percent aktív fondu;

b) podlieha vládnej regulácii a poskytuje informácie daňovým úradom a

c) spĺňa aspoň jednu z týchto požiadaviek:

i) fond je vo všeobecnosti oslobodený od dane z príjmu z kapitálového majetku alebo je zdaňovanie takéhoto príjmu odložené alebo sa zdaňuje zníženou sadzbou, a to z dôvodu jeho postavenia ako plánu dôchodkového alebo penzijného zabezpečenia;

ii) fond získava aspoň 50 % svojich celkových príspevkov [okrem presunov aktív z iných plánov uvedených v odseku B bodoch 5 až 7 alebo z dôchodkových a penzijných účtov uvedených v odseku C bode 17 písm. a)] od prispievajúcich zamestnávateľov;

iii) výplaty alebo výbery z fondu sú povolené len vtedy, keď nastanú presne určené udalosti súvisiace s odchodom do dôchodku, invaliditou alebo smrťou [okrem prevodu prostriedkov na iné fondy dôchodkového zabezpečenia uvedené v odseku B bodoch 5 až 7 alebo na dôchodkové a penzijné účty uvedené v odseku C bode 17 písm. a)] alebo sa na výplaty alebo výbery, ktoré sa uskutočnili pred takýmito presne určenými udalosťami, uplatňujú sankcie alebo

iv) príspevky (okrem určitých povolených kompenzačných príspevkov) zamestnancov do fondu sú obmedzené výškou dosiahnutého príjmu zamestnanca alebo nemôžu presiahnuť ročne sumu 50 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska, pričom sa uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien stanovené v oddiele VII odseku C.

6. Pojem „dôchodkový fond s úzkou účasťou“ označuje fond zriadený na poskytovanie dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok, ktoré sú určené príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) jedného alebo viacerých zamestnávateľov, ako odplata za poskytnuté služby, a to za predpokladu, že:

a) fond má menej ako 50 účastníkov;

b) do fondu prispieva jeden alebo viacero zamestnávateľov, ktorí nie sú investičnými subjektmi ani pasívnymi nefinančnými subjektmi;

c) príspevky zamestnanca a zamestnávateľa do fondu [iné ako presuny aktív z dôchodkových a penzijných účtov uvedených v odseku C bode 17 písm. a)] sú obmedzené výškou dosiahnutého príjmu alebo kompenzácie zamestnanca;

d) účastníci, ktorí nemajú bydlisko v jurisdikcii (t. j. členskom štáte alebo Švajčiarsku), v ktorom je fond zriadený, nemajú nárok na viac ako 20 % aktív fondu a

e) fond podlieha vládnej regulácii a poskytuje informácie daňovým úradom.

7. Pojem „penzijný fond vládneho subjektu, medzinárodnej organizácie alebo centrálnej banky“ označuje fond zriadený vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou s cieľom poskytovať dôchodkové dávky, dávky v invalidite alebo pozostalostné dávky príjemcom alebo účastníkom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) alebo ktorí nie sú súčasnými ani bývalými zamestnancami, ak dávky poskytované takýmto príjemcom alebo účastníkom predstavujú odplatu za osobné služby poskytnuté vládnemu subjektu, medzinárodnej organizácii alebo centrálnej banke.

8. Pojem „kvalifikovaný emitent kreditných kariet“ označuje finančnú inštitúciu, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

a) finančná inštitúcia je finančnou inštitúciou výlučne z toho dôvodu, že je emitentom kreditných kariet, ktorý prijíma vklady len vtedy, keď klient v súvislosti s kartou uskutoční platbu nad rámec splatného zostatku a tento preplatok sa nevracia bezodkladne klientovi a

b) od dátumu nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] alebo pred týmto dátumom finančná inštitúcia zavedie politiky a postupy buď s cieľom zabrániť tomu, aby klient dosiahol preplatok presahujúci sumu 50 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska, alebo s cieľom zabezpečiť, že akýkoľvek preplatok klienta presahujúci uvedenú sumu sa klientovi do 60 dní vráti, pričom sa v každom prípade uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII odseku C. Na tento účel sa preplatok klienta netýka kreditných zostatkov, pokiaľ ide o poplatky, ktoré sú predmetom sporu, ale zahŕňa kreditné zostatky vyplývajúce z vrátenia tovaru.

9. Pojem „vyňatý podnik kolektívneho investovania“ označuje investičný subjekt, ktorý je regulovaný ako podnik kolektívneho investovania, za predpokladu, že všetky podiely v podniku kolektívneho investovania držia jednotlivci alebo subjekty alebo sú držané prostredníctvom jednotlivcov alebo subjektov, ktoré nie sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, okrem pasívnych nefinančných subjektov s ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu.

Investičný subjekt, ktorý je regulovaný ako podnik kolektívneho investovania, neprestáva spĺňať kritériá podľa tohto bodu na jeho zaradenie medzi vyňaté podniky kolektívneho investovania len preto, že emitoval fyzické akcie na doručiteľa, pod podmienkou, že:

a) podnik kolektívneho investovania neemitoval ani neemituje žiadne fyzické akcie na doručiteľa po 31. decembri predchádzajúcom nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX];

b) podnik kolektívneho investovania všetky takéto akcie zruší pri ich odovzdaní;

c) podnik kolektívneho investovania vykonáva postupy hĺbkového preverovania uvedené v oddieloch II až VII a oznamuje všetky požadované informácie, pokiaľ ide o akékoľvek takéto akcie, keď sa takéto akcie predložia na spätné odkúpenie alebo inú platbu a

d) podnik kolektívneho investovania zaviedol politiky a postupy, aby zabezpečil, že také akcie sú splatené alebo imobilizované čo najskôr, a v každom prípade do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX].

C. Finančný účet

1. Pojem „finančný účet“ označuje účet, ktorý vedie finančná inštitúcia, a zahŕňa vkladový účet, správcovský účet a:

a) v prípade investičného subjektu akýkoľvek majetkový alebo dlhový podiel vo finančnej inštitúcii. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti však pojem „finančný účet“ nezahŕňa žiadny majetkový ani dlhový podiel v subjekte, ktorý je investičným subjektom len preto, že i) poskytuje investičné poradenstvo klientovi a koná v jeho mene alebo ii) spravuje portfóliá pre klienta a koná v jeho mene na účely investovania, riadenia alebo správy finančných aktív uložených na meno klienta v inej finančnej inštitúcii, ako je takýto subjekt;

b) v prípade finančnej inštitúcie, ktorá nebola uvedená v odseku C bode 1 písm. a) akýkoľvek majetkový alebo dlhový podiel vo finančnej inštitúcii, ak bola trieda podielov vytvorená s cieľom vyhnúť sa oznamovaniu podľa oddielu I a

c) akúkoľvek poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou a akúkoľvek anuitnú zmluvu vystavenú alebo vedenú finančnou inštitúciou okrem neinvestičnej, neprevoditeľnej, okamžite splatnej doživotnej renty, ktorá sa vydáva fyzickej osobe a speňažuje dávku starobného alebo invalidného dôchodku poskytovanú z účtu, ktorý je účtom vylúčeným z oznamovania.

Pojem „finančný účet“ nezahŕňa žiadny účet, ktorý je účtom vylúčeným z oznamovania.

2. Pojem „vkladový účet“ zahŕňa akýkoľvek obchodný, bežný, sporiaci, termínovaný alebo záložný účet, alebo účet, ktorý je doložený vkladovým listom, záložným listom, investičným certifikátom, dlhovým certifikátom alebo iným podobným nástrojom, vedeným finančnou inštitúciou v rámci bežného podnikania v oblasti bankovníctva alebo podobného odvetvia. Vkladový účet zahŕňa aj finančnú sumu v držbe poisťovne na základe zaručenej investičnej zmluvy alebo podobnej dohody o vyplatení alebo pripísaní úroku z tejto sumy.

3. Pojem „správcovský účet“ označuje účet (iný ako poistná zmluva alebo anuitná zmluva), v rámci ktorého sa drží jedno alebo viacero finančných aktív v prospech inej osoby.

4. Pojem „majetkový podiel“ označuje v prípade osobnej obchodnej spoločnosti, ktorá je finančnou inštitúciou, buď podiel na kapitále alebo na zisku spoločnosti. V prípade zvereneckého fondu, ktorý je finančnou inštitúciou, sa pod majetkovým podielom rozumie podiel v držbe ktorejkoľvek osoby, ktorá sa považuje za zriaďovateľa alebo oprávnenú osobu celého zvereneckého fondu alebo jeho časti alebo za inú osobu vykonávajúcu najvyššiu faktickú kontrolou nad zvereneckým fondom. Osoba podliehajúca oznamovaniu sa považuje za oprávnenú osobu zvereneckého fondu, ak má takáto osoba podliehajúca oznamovaniu nárok priamo alebo nepriamo (napríklad prostredníctvom poverenca) na povinné vyplatenie zisku alebo ktorej môže byť priamo alebo nepriamo dobrovoľne vyplatený zisk zo zvereneckého fondu.

5. Pojem „poistná zmluva“ označuje zmluvu (inú ako anuitná zmluva), na základe ktorej sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplatiť určitú finančnú sumu, ak dôjde k vzniku určenej poistnej udalosti vrátane úmrtia, choroby, nehody, zodpovednosti za škodu alebo škody na majetku.

6. Pojem „anuitná zmluva“ označuje zmluvu, ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplácať platby počas určitého časového obdobia vymedzeného vcelku alebo sčasti na základe predpokladanej dĺžky života jednej alebo viacerých fyzických osôb. Tento pojem zároveň zahŕňa zmluvu, ktorá sa považuje za anuitnú zmluvu v súlade so zákonmi, právnymi predpismi alebo praxou uplatňovanou v jurisdikcii (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii), v ktorej bola táto zmluva vystavená, a ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplácať platby počas obdobia niekoľkých rokov.

7. Pojem „poistná zmluva s odkupnou hodnotou“ označuje poistnú zmluvu (inú ako zaisťovacia zmluva uzavretá medzi dvoma poisťovňami), ktorá má odkupnú hodnotu.

8. Pojem „odkupná hodnota“ označuje vyššiu z uvedených súm: i) sumu, na ktorú má poistník nárok pri odstúpení od poistnej zmluvy alebo pri jej ukončení (bez odpočítania prípadného poplatku za odstúpenie alebo poistného úveru) a ii) sumu, ktorú si poistník môže požičať podľa poistnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti pojem „odkupná hodnota“ nezahŕňa sumu, ktorú možno vyplatiť podľa poistnej zmluvy:

a) len z dôvodu smrti jednotlivca poisteného v rámci zmluvy o životnom poistení;

b) ako dávku pri úraze alebo chorobe alebo inú dávku poskytujúcu odškodnenie za hospodársku stratu, ktorá vznikla pri poistnej udalosti, proti ktorej bolo poistenie uzavreté;

c) ako refundáciu už zaplateného poistného (zníženú o poisťovacie poplatky bez ohľadu na to, či boli skutočne uložené) na základe poistnej zmluvy (inej ako investičné životné poistenie alebo anuitná zmluva) z dôvodu zrušenia zmluvy alebo ukončenia zmluvy, zníženia poistného rizika počas obdobia platnosti zmluvy alebo z dôvodu opravy účtovnej alebo podobnej chyby týkajúcej sa poistného súvisiaceho s touto zmluvou;

d) ako dividendu poistníka (inú ako dividenda pri ukončení zmluvy) za predpokladu, že dividenda sa týka poistnej zmluvy, podľa ktorej sú jediné dávky, ktoré možno vyplatiť, stanovené v odseku C bode 8 písm. b) alebo

e) ako vrátenie poistného zaplateného vopred alebo vkladu určeného na zaplatenie poistného v súvislosti s poistnou zmluvou, v prípade ktorej sa poistné platí aspoň raz ročne, ak suma poistného zaplateného vopred alebo vkladu určeného na zaplatenie poistného nepresahuje nasledujúce ročné poistné, ktoré sa má podľa zmluvy zaplatiť.

9. Pojem „existujúci účet“ označuje:

a) finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX];

b) členský štát alebo Švajčiarsko majú možnosť rozšíriť pojem „existujúci účet“, aby označoval aj akýkoľvek finančný účet držiteľa účtu, bez ohľadu na dátum otvorenia takéhoto finančného účtu, ak:

i)    má držiteľ účtu v oznamujúcej finančnej inštitúcii alebo v prepojenom subjekte v rámci tej istej jurisdikcie (t. j. členského štátu alebo Švajčiarska) ako oznamujúca finančná inštitúcia aj finančný účet, ktorý je existujúcim účtom podľa odseku C bodu 9 písm. a);

ii)   oznamujúca finančná inštitúcia [a prípadne prepojený subjekt v tej istej jurisdikcii (t. j. členskom štáte alebo Švajčiarsku) ako oznamujúca finančná inštitúcia] považuje obidva uvedené finančné účty a akékoľvek iné finančné účty držiteľa účtu, ktoré sa považujú za existujúce účty podľa písmena b), za jeden finančný účet na účely splnenia štandardov týkajúcich sa požiadaviek v oblasti vedomosti, ktoré sú uvedené v oddiele VII odseku A, a na účely stanovenia zostatku na akýchkoľvek finančných účtoch alebo ich hodnoty pri uplatňovaní akýchkoľvek prahových hodnôt týkajúcich sa účtu;

iii)  pokiaľ ide o finančný účet, ktorý podlieha postupom proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov, oznamujúca finančná inštitúcia má povolené plniť takéto postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov týkajúce sa finančného účtu tým, že sa bude spoliehať na postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov uskutočnené v súvislosti s existujúcim účtom uvedené v odseku C bode 9 písm. a) a

iv)  pri otvorení finančného účtu sa nevyžaduje, aby držiteľ účtu poskytoval nové, dodatočné alebo zmenené informácie o sebe ako o klientovi, okrem tých, ktoré sú určené na účely tejto dohody.

Pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] členské štáty oznámia Švajčiarsku a Švajčiarsko oznámi Európskej komisii, či využili možnosť uvedenú v tomto bode. Európska komisia môže koordinovať postúpenie oznámenia z členských štátov Švajčiarsku a Európska komisia zašle oznámenie Švajčiarska do všetkých členských štátov. Všetky ďalšie zmeny na využitie tejto možnosti zo strany členského štátu alebo Švajčiarska sa oznámia rovnakým spôsobom.

10. Pojem „nový účet“ označuje finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia a ktorý sa otvoril v deň nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] alebo po tomto dátume, pokiaľ sa nepovažuje za existujúci účet podľa rozšíreného vymedzenia existujúceho účtu podľa odseku C bodu 9.

11. Pojem „existujúci účet fyzickej osoby“ označuje existujúci účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viacero fyzických osôb.

12. Pojem „nový účet fyzickej osoby“ označuje nový účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viacero fyzických osôb.

13. Pojem „existujúci účet subjektu“ označuje existujúci účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viacero subjektov.

14. Pojem „účet s nižšou hodnotou“ označuje existujúci účet fyzickej osoby s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] nepresahuje sumu 1 000 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska.

15. Pojem „účet s vysokou hodnotou“ označuje existujúci účet fyzickej osoby s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] alebo k 31. decembru akéhokoľvek nasledujúceho roku presahuje sumu 1 000 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska.

16. Pojem „nový účet subjektu“ označuje nový účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viacero subjektov.

17. Pojem „účet vylúčený z oznamovania“ označuje ktorýkoľvek z týchto účtov:

a) dôchodkový alebo penzijný účet, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i) účet podlieha regulácii ako osobný dôchodkový účet alebo je súčasťou registrovaného či regulovaného plánu dôchodkového alebo penzijného zabezpečenia na poskytovanie dôchodkových alebo penzijných dávok (vrátane dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok);

ii) je daňovo zvýhodnený (t. j. príspevky platené na účet, ktoré by za iných okolností podliehali dani, sú odpočítateľné alebo vyňaté z hrubého príjmu držiteľa účtu alebo sú zdaňované zníženou sadzbou, alebo je zdaňovanie príjmu z kapitálového majetku z účtu odložené, alebo sa takýto príjem zdaňuje zníženou sadzbou);

iii) v súvislosti s účtom sa vyžaduje poskytovanie informácií daňovým orgánom;

iv) výbery sú podmienené dosiahnutím presne určeného veku odchodu do dôchodku, invaliditou alebo smrťou; v opačnom prípade sa na výbery uskutočnené pred takýmito presne určenými udalosťami uplatňujú pokuty a

v) buď i) sú ročné príspevky obmedzené na sumu 50 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska alebo menej; alebo ii) existuje maximálny limit príspevkov na účet počas života v sume 1 000 000 USD alebo rovnocennej sume denominovanej v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska alebo menej, pričom sa v každom prípade uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII.

Finančný účet, ktorý inak spĺňa požiadavku uvedenú v odseku C bode 17 písm. a) časti v), neprestáva spĺňať tuto požiadavku len preto, že na takýto finančný účet sa môžu prijať aktíva alebo finančné prostriedky prevedené z jedného alebo viacerých finančných účtov, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odseku C bode 17 písm. a) alebo b) alebo z jedného alebo viacerých fondov dôchodkového, alebo penzijného zabezpečenia, ktoré spĺňajú požiadavky ktorejkoľvek časti odseku B bodov 5 až 7;

b) účet, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i) podlieha regulácii ako investičný nástroj na iné účely, než je dôchodok, a pravidelne sa s ním obchoduje na rozvinutom trhu s cennými papiermi, alebo účet podlieha regulácii ako sporiaci nástroj na iné účely, než je dôchodok;

ii) je daňovo zvýhodnený (t. j. príspevky platené na účet, ktoré by za iných okolností podliehali dani, sú odpočítateľné alebo vyňaté z hrubého príjmu držiteľa účtu alebo sú zdaňované zníženou sadzbou, alebo je zdaňovanie príjmu z kapitálového majetku z účtu odložené, alebo sa takýto príjem zdaňuje zníženou sadzbou);

iii) výbery sú podmienené splnením špecifických kritérií súvisiacich s účelom investičného alebo sporiaceho účtu (napríklad poskytovanie dávok na vzdelanie alebo lekársku starostlivosť), v opačnom prípade, ak sa takéto kritériá nesplnia, sa na uskutočnené výbery uplatňujú sankcie a

iv) ročné príspevky sú obmedzené na sumu 50 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska alebo menej, pričom sa uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII odseku C.

Finančný účet, ktorý inak spĺňa požiadavku uvedenú v odseku C bode 17 písm. b) časti iv), neprestáva spĺňať tuto požiadavku len preto, že na takýto finančný účet sa môžu prijať aktíva alebo finančné prostriedky prevedené z jedného alebo viacerých finančných účtov, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odseku C bode 17 písm. a) alebo b) alebo z jedného alebo viacerých fondov dôchodkového, alebo penzijného zabezpečenia, ktoré spĺňajú požiadavky ktorejkoľvek časti odseku B bodov 5 až 7;

c) zmluva o životnom poistení s obdobím poistného krytia, ktoré sa skončí pred tým, ako poistený jednotlivec dosiahne vek 90 rokov, a to za predpokladu, že zmluva spĺňa tieto požiadavky:

i) pravidelné poistné, ktoré sa v priebehu času neznižuje, sa platí aspoň raz ročne počas obdobia trvania zmluvy alebo pokiaľ poistenec nedosiahne vek 90 rokov, podľa toho, ktoré obdobie je kratšie;

ii) zmluva nemá žiadnu zmluvnú hodnotu, ku ktorej môže mať akákoľvek osoba prístup (výberom, úverom alebo inak) bez toho, aby sa zmluva neukončila;

iii) suma (okrem pozostalostnej dávky), ktorá sa má vyplatiť pri zrušení alebo ukončení zmluvy, nemôže presiahnuť celkové poistné zaplatené v prípade danej zmluvy znížené o sumu za úmrtnosť, chorobnosť a poplatky týkajúce sa výdavkov (bez ohľadu na to, či boli skutočne uložené) počas obdobia alebo období trvania zmluvy a akékoľvek sumy vyplatené pred zrušením alebo ukončením zmluvy a

iv) zmluva nie je v držbe nadobúdateľa kvôli svojej hodnote;

d) účet, ktorého držiteľom sú výlučne dedičia, ak dokumentácia k takému účtu zahŕňa kópiu závetu alebo úmrtného listu zosnulého;

e) účet zriadený v súvislosti s ktoroukoľvek z týchto skutočností:

i) súdnym príkazom alebo súdnym rozsudkom;

ii) predajom, výmenou alebo prenájmom nehnuteľného alebo hnuteľného majetku za predpokladu, že účet spĺňa tieto požiadavky:

– účet je financovaný výhradne zálohovou platbou, závdavkom, vkladom vo výške primeranej na zabezpečenie záväzku, ktorý priamo súvisí s transakciou, alebo podobnou platbou alebo je financovaný finančným aktívom, ktoré je vložené na účet v súvislosti s predajom, zámenou alebo prenájmom majetku,

– účet je zriadený a používa sa výhradne na zabezpečenie záväzku kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za majetok, záväzku predávajúceho zaplatiť akékoľvek podmienené záväzky alebo záväzku prenajímateľa alebo nájomcu zaplatiť za akékoľvek škody týkajúce sa prenajatého majetku, ako sa dohodlo v zmluve o prenájme,

– aktíva účtu vrátane príjmu, ktorý na ňom vznikol, sa vyplatia alebo iným spôsobom distribuujú v prospech kupujúceho, predávajúceho, prenajímateľa alebo nájomcu (a to aj s cieľom splniť záväzok takejto osoby), keď sa majetok predá, vymení alebo odovzdá, alebo keď sa ukončí prenájom,

– účet nie je maržovým ani podobným účtom zriadeným v súvislosti s predajom alebo výmenou finančného aktíva a

– účet nesúvisí s účtom uvedeným v odseku C bode 17 písm. f),

iii) povinnosťou finančnej inštitúcie, ktorá spravuje úver zabezpečený nehnuteľnosťou, odložiť časť platby výhradne na zabezpečenie platieb daní alebo poistenia, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti, v neskoršom čase;

iv) povinnosťou finančnej inštitúcie výhradne zabezpečiť platbu daní v neskoršom čase;

f) vkladový účet, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i) účet existuje výhradne z toho dôvodu, že klient uskutoční platbu nad rámec splatného zostatku, pokiaľ ide o kreditnú kartu alebo iný revolvingový úverový nástroj, a preplatok sa nevracia bezodkladne klientovi a

ii) od dátumu nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] alebo pred týmto dátumom finančná inštitúcia zavedie politiky a postupy buď s cieľom zabrániť tomu, aby klient dosiahol preplatok presahujúci sumu 50 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska, alebo s cieľom zabezpečiť, že akýkoľvek preplatok klienta presahujúci uvedenú sumu sa klientovi do 60 dní vráti, pričom sa v každom prípade uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII odseku C. Na tento účel sa preplatok klienta netýka kreditných zostatkov, pokiaľ ide o poplatky, ktoré sú predmetom sporu, ale zahŕňa kreditné zostatky vyplývajúce z vrátenia tovaru;

g) akýkoľvek iný účet, pri ktorom je riziko, že sa použije na daňové úniky, nízke, má v podstate podobné znaky ako ktorýkoľvek z účtov uvedených v odseku C bode 17 písm. a) až f), vo vnútroštátnych právnych predpisoch je vymedzený ako účet vylúčený z oznamovania, v prípade členských štátov je stanovený v článku 8 odseku 7a smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a oznámi sa Švajčiarsku a v prípade Švajčiarska sa oznámi Európskej komisii, a to za predpokladu, že stav takéhoto účtu ako účtu vylúčeného z oznamovania nemarí účely tejto dohody;

D. Účet podliehajúci oznamovaniu

1. Pojem „účet podliehajúci oznamovaniu“ označuje účet, ktorého držiteľom je jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu alebo pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, a to za predpokladu, že sa ako taký identifikoval podľa postupov hĺbkového preverovania stanovených v oddieloch II až VII.

2. Pojem „osoba podliehajúca oznamovaniu“ označuje inú osobu z jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu ako: i) spoločnosť, s akciami ktorej sa pravidelne obchoduje na jednom alebo viacerých rozvinutých trhoch s cennými papiermi; ii) akákoľvek spoločnosť, ktorá je prepojeným subjektom spoločnosti uvedenej v bode i); iii) vládny subjekt; iv) medzinárodná organizácia; v) centrálna banka alebo vi) finančná inštitúcia.

3. Pojem „osoba z jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu“ označuje fyzickú osobu alebo subjekt, ktorý má bydlisko alebo sídlo v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu podľa daňových právnych predpisov takejto jurisdikcie, alebo dedičov zosnulej osoby, ktorá mala bydlisko v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu. Na tento účel sa subjekt, akým je napríklad osobná obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo podobný právny subjekt, ktorý nemá žiadne sídlo na daňové účely, považuje za subjektom so sídlom v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza miesto skutočného vedenia.

4. Pojem „jurisdikcia podliehajúca oznamovaniu“ označuje Švajčiarsko vo vzťahu k členskému štátu alebo členský štát vo vzťahu k Švajčiarsku, v kontexte povinnosti poskytovať informácie uvedené v oddiele I.

5. Pojem „zúčastňujúca sa jurisdikcia“ vo vzťahu k členskému štátu alebo Švajčiarsku označuje:

a) každý členský štát vo vzťahu k oznamovaniu informácií Švajčiarsku alebo

b) Švajčiarsko vo vzťahu k oznamovaniu informácií členskému štátu alebo

c) ktorúkoľvek inú jurisdikciu, i) s ktorou má v závislosti od kontextu príslušný členský štát alebo Švajčiarsko uzavretú dohodu, podľa ktorej bude druhá jurisdikcia poskytovať informácie uvedené v oddiele I a ii) ktorá je uvedená v zozname uverejnenom daným členským štátom alebo Švajčiarskom a oznámená Švajčiarsku, resp. Európskej komisii;

d) vo vzťahu k členským štátom akúkoľvek inú jurisdikciu, i) s ktorou má Únia uzavretú dohodu, podľa ktorej bude druhá jurisdikcia poskytovať informácie uvedené v oddiele I a ii) ktorá je uvedená v zozname uverejnenom Európskou komisiou.

6. Pojem „ovládajúce osoby“ označuje fyzické osoby, ktoré nad subjektom vykonávajú kontrolu. V prípade zvereneckého fondu uvedený pojem znamená zriaďovateľa (zriaďovateľov), správcu (správcov), poručníka (poručníkov) (ak existujú), oprávnenú osobu (oprávnené osoby) alebo triedu (triedy) oprávnených osôb a akúkoľvek inú fyzickú osobu (fyzické osoby), ktoré vykonávajú najvyššiu faktickú kontrolu nad zvereneckým fondom, a v prípade iného právneho subjektu ako zverenecký fond takýto pojem znamená osoby v rovnocenných alebo podobných pozíciách. Pojem „ovládajúce osoby“ sa musí vykladať v súlade s odporúčaniami finančnej akčnej skupiny.

7. Pojem „nefinančný subjekt“ označuje subjekt, ktorý nie je finančnou inštitúciou.

8. Pojem „pasívny nefinančný subjekt“ označuje akýkoľvek: i) nefinančný subjekt, ktorý nie je aktívnym nefinančným subjektom alebo ii) investičný subjekt uvedený v odseku A bode 6 písm. b), ktorý nie je finančnou inštitúciou zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie.

9. Pojem „aktívny nefinančný subjekt“ označuje akýkoľvek nefinančný subjekt, ktorý spĺňa ktorékoľvek z týchto kritérií:

a) menej ako 50 % hrubého príjmu nefinančného subjektu za predchádzajúci kalendárny rok alebo iné primerané oznamovacie obdobie je pasívnym príjmom a menej ako 50 % aktív, ktoré nefinančný subjekt držal počas predchádzajúceho kalendárneho roku alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, sú aktíva, ktoré produkujú pasívny príjem alebo sa držia s cieľom produkovať pasívny príjem;

b) s akciami nefinančného subjektu sa pravidelne obchoduje na rozvinutom trhu s cennými papiermi alebo nefinančný subjekt je subjektom prepojeným so subjektom, s akciami ktorého sa pravidelne obchoduje na rozvinutom trhu s cennými papiermi;

c) nefinančný subjekt je vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou, centrálnou bankou alebo subjektom, ktorý je v úplnom vlastníctve aspoň jednej z týchto inštitúcií;

d) v podstate všetky činnosti nefinančného subjektu pozostávajú z držby (úplnej alebo čiastočnej) nesplatených akcií jednej alebo viacerých dcérskych spoločností alebo z financovania alebo poskytovania služieb jednej alebo viacerým dcérskym spoločnostiam, ktoré obchodujú alebo sa zapájajú do inej podnikateľskej činnosti, než je podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, s výnimkou prípadu, keď subjekt nespĺňa podmienky pre takéto postavenie, ak funguje (alebo vystupuje) ako investičný fond, akým je napríklad fond súkromného kapitálu, fond rizikového kapitálu, fond na účelové odkupy alebo akýkoľvek investičný nástroj, ktorého cieľom je nadobudnúť alebo financovať spoločnosti a následne držať podiely v týchto spoločnostiach ako kapitálové aktíva na investičné účely;

e) nefinančný subjekt ešte nevykonáva podnikateľskú činnosť a v minulosti nevykonával žiadnu činnosť, ale investuje kapitál do aktív s cieľom vykonávať inú podnikateľskú činnosť, než je podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, a to za predpokladu, že nefinančný subjekt nespĺňa podmienky pre túto výnimku po dátume, ktorý je 24 mesiacov po dátume prvotného zriadenia nefinančného subjektu;

f) nefinančný subjekt nebol finančnou inštitúciou v posledných piatich rokoch a je v procese likvidácie svojich aktív alebo sa reorganizuje s tým úmyslom, že bude pokračovať v podnikateľskej činnosti alebo opätovne začne podnikateľskú činnosť, ktorá je iná než podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie;

g) nefinančný subjekt sa primárne zapája do transakcií financovania a hedžovania s prepojenými subjektmi, ktoré nie sú finančnými inštitúciami, alebo pre tieto prepojené subjekty, a neposkytuje služby financovania ani hedžovania žiadnemu subjektu, ktorý nie je prepojeným subjektom, za predpokladu, že skupina akýchkoľvek takýchto súvisiacich subjektov sa primárne zapája do podnikateľskej činnosti, ktorá je iná než podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie; alebo

h) nefinančný subjekt spĺňa všetky tieto požiadavky:

i) je zriadený a vykonáva činnosť v jurisdikcii, v ktorej má sídlo (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii), a to výlučne na náboženské, charitatívne, vedecké, umelecké, kultúrne, športové alebo vzdelávacie účely; alebo je zriadený a vykonáva činnosť v jurisdikcii, v ktorej má sídlo (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii), a ide o profesijnú organizáciu, obchodný spolok, obchodnú komoru, odborovú organizáciu, poľnohospodársku alebo záhradnícku organizáciu, občiansky spolok alebo organizáciu, ktoré vykonávajú činnosť výhradne na podporu sociálneho blaha;

ii) je oslobodený od dane z príjmov v jurisdikcii, v ktorej má sídlo (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii);

iii) nemá žiadnych akcionárov ani členov, ktorí majú vlastnícky alebo beneficiárny podiel na jeho príjmoch alebo majetku;

iv) uplatniteľné právne predpisy jurisdikcie, v ktorej má nefinančný subjekt sídlo (t. j. členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie), alebo dokumenty nefinančného subjektu zakladajúce spoločnosť neumožňujú, aby sa akýkoľvek príjem alebo majetok nefinančného subjektu distribuovali alebo použili v prospech súkromnej osoby alebo necharitatívneho subjektu, okrem prípadov, keď sa tak udeje v rámci výkonu charitatívnych činností nefinančného subjektu alebo ako platba primeranej protihodnoty za poskytnuté služby alebo ako platba, ktorá predstavuje spravodlivú trhovú hodnotu majetku, ktorý nefinančný subjekt kúpil a

v) v uplatniteľných právnych predpisoch jurisdikcie, v ktorej má nefinančný subjekt sídlo (t. j. členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie), alebo v dokumentoch nefinančného subjektu zakladajúcich spoločnosť sa vyžaduje, aby sa pri likvidácii alebo zrušení nefinančného subjektu všetky jeho aktíva distribuovali vládnemu subjektu alebo inej neziskovej organizácii alebo prešli na vládu jurisdikcie, v ktorom má nefinančný subjekt sídlo (t. j. členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie), alebo na jej akýkoľvek územnosprávny celok.

E. Rôzne

1. Pojem „držiteľ účtu“ označuje osobu, ktorú finančná inštitúcia, ktorá účet vedie, uvádza alebo označuje ako držiteľa finančného účtu. Osoba, ktorá nie je finančnou inštitúciou a ktorá drží finančný účet v prospech alebo v mene inej osoby ako agent, správca, poverenec, osoba s podpisovým právom, investičný poradca alebo sprostredkovateľ, sa na účely tejto prílohy nepovažuje za osobu, ktorá je držiteľom účtu, a za držiteľa účtu sa považuje uvedená iná osoba. V prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy je držiteľom účtu akákoľvek osoba, ktorá má nárok na vyplatenie odkupnej hodnoty alebo na zmenu oprávnenej osoby z poistnej zmluvy. Ak žiadna osoba nemá nárok na vyplatenie odkupnej hodnoty ani na zmenu oprávnenej osoby, držiteľom účtu je akákoľvek osoba uvedená v zmluve ako vlastník a akákoľvek osoba, ktorá má podľa zmluvných podmienok nárok na výplatu. Pri splatnosti poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy sa každá osoba oprávnená na výplatu plnenia na základe zmluvy považuje za držiteľa účtu.

2. Pojem „postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov“ označuje postupy hĺbkového preverovania oznamujúcej finančnej inštitúcie na základe požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo podobných požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na oznamujúcu finančnú inštitúciu.

3. Pojem „subjekt“ označuje právnickú osobu alebo právny subjekt, ako napríklad spoločnosť, osobnú obchodnú spoločnosť, zverenecký fond alebo nadáciu.

4. Subjekt je „prepojeným subjektom“ s iným subjektom, keď ktorýkoľvek subjekt ovláda tento druhý subjekt, alebo keď sú obidva subjekty ovládané rovnakým subjektom. Na tento účel sa ovládaním rozumie priame alebo nepriame vlastníctvo viac ako 50 % hlasovacích práv a hodnoty podielu na danom subjekte. Členský štát alebo Švajčiarsko majú možnosť vymedziť subjekt ako „prepojený subjekt“ s iným subjektom, keď a) ktorýkoľvek subjekt ovláda tento druhý subjekt; b) sú obidva subjekty ovládané rovnakým subjektom; c) sú obidva subjekty investičnými subjektmi uvedenými v odseku A bode 6 písm. b), majú spoločný manažment a takýto manažment spĺňa povinnosti hĺbkového preverovania takýchto investičných subjektov. Na tento účel sa ovládaním rozumie priame alebo nepriame vlastníctvo viac ako 50 % hlasovacích práv a hodnoty podielu na danom subjekte.

Pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] členské štáty oznámia Švajčiarsku a Švajčiarsko oznámi Európskej komisii, či využili možnosť uvedenú v tomto pododseku. Európska komisia môže koordinovať postúpenie oznámenia z členských štátov Švajčiarsku a Európska komisia zašle oznámenie Švajčiarska do všetkých členských štátov. Všetky ďalšie zmeny na využitie tejto možnosti zo strany členského štátu alebo Švajčiarska sa oznámia rovnakým spôsobom.

5. Pojem „DIČ“ označuje daňové identifikačné číslo (alebo jeho funkčný ekvivalent, ak daňové identifikačné číslo neexistuje).

6. Pojem „písomné dôkazy“ zahŕňa čokoľvek z tohto:

a) potvrdenie o mieste bydliska alebo sídla, ktoré vydal oprávnený vládny orgán (napríklad vláda, vládny úrad alebo samospráva) jurisdikcie (t. j. členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie), v súvislosti s ktorou príjemca tvrdí, že v nej má sídlo alebo bydlisko;

b) vo vzťahu k fyzickej osobe akýkoľvek platný identifikačný doklad, ktorý vydal oprávnený vládny orgán (napríklad vláda, vládny úrad alebo samospráva), v ktorom sa uvádza meno jednotlivca a ktorý sa obvykle používa na identifikačné účely;

c) vo vzťahu k subjektu akákoľvek úradná dokumentácia, ktorú vydal oprávnený vládny orgán (napríklad vláda, vládny úrad alebo samospráva), v ktorej sa uvádza názov subjektu a buď adresa hlavného sídla v členskom štáte, alebo v inej jurisdikcii (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii), v súvislosti s ktorou subjekt tvrdí, že v nej má sídlo, alebo jurisdikcia (t. j. členský štát, Švajčiarsko alebo iná jurisdikcia), v ktorej bol subjekt zaregistrovaný alebo zriadený;

d) akákoľvek auditovaná účtovná závierka, úverová správa vypracovaná treťou stranou, podanie žiadosti o konkurz alebo správa regulátora trhu s cennými papiermi.

Vo vzťahu k existujúcemu účtu subjektu má každý členský štát alebo Švajčiarsko možnosť umožniť oznamujúcim finančným inštitúciám v súvislosti s držiteľom účtu použiť ako písomné dôkazy akúkoľvek klasifikáciu v záznamoch oznamujúcej finančnej inštitúcie, ktorá sa určila na základe štandardizovaného kódovacieho systému priemyselných odvetví, ktorú oznamujúca finančná inštitúcia zaznamenala v súlade s obvyklou podnikateľskou praxou na účely postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov alebo iných regulačných účelov (iných ako daňové účely) a ktorú vykonala pred dátumom, ktorý sa použil na klasifikovanie finančného účtu ako existujúceho účtu, za predpokladu, že oznamujúca finančná inštitúcia nevie alebo nemá dôvod sa domnievať, že takáto klasifikácia je chybná alebo nespoľahlivá. Pojem „štandardizovaný kódovací systém odvetví“ označuje kódovací systém použitý na klasifikovanie prevádzok podľa odvetví na iné ako daňové účely.

Pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného [XXXX] členské štáty oznámia Švajčiarsku a Švajčiarsko oznámi Európskej komisii, či využili možnosť uvedenú v tomto pododseku. Európska komisia môže koordinovať postúpenie oznámenia z členských štátov Švajčiarsku a Európska komisia zašle oznámenie Švajčiarska do všetkých členských štátov. Všetky ďalšie zmeny na využitie tejto možnosti zo strany členského štátu alebo Švajčiarska sa oznámia rovnakým spôsobom.

Oddiel IX: Účinné vykonávanie

Každý členský štát aj Švajčiarsko musí mať zavedené pravidlá a administratívne postupy na zabezpečenie účinného vykonávania a dodržiavania uvedených postupov týkajúcich sa oznamovania a hĺbkového preverovania vrátane:

1. pravidiel určených na to, aby sa akýmkoľvek finančným inštitúciám, osobám alebo sprostredkovateľom zabránilo vykonávať praktiky, ktorých účelom je vyhnúť sa postupom týkajúcim sa oznamovania a hĺbkového preverovania;

2. pravidiel, na základe ktorých sa od oznamujúcich finančných inštitúcií vyžaduje, aby viedli záznamy o podniknutých krokoch a o akýchkoľvek dôkazoch, na ktoré sa spoliehali pri vykonávaní uvedených postupov a primeraných opatrení na získanie uvedených záznamov;

3. administratívnych postupov na overenie, či oznamujúca finančná inštitúcia dodržiava postupy týkajúce sa oznamovania a hĺbkového preverovania, administratívne postupy uplatňované v súvislosti s oznamujúcou finančnou inštitúciou, keď sa nahlásia nezdokumentované účty;

4. administratívnych postupov na zabezpečenie toho, aby so subjektmi a účtami, ktoré sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch vymedzili ako neoznamujúce finančné inštitúcie a účty vylúčené z oznamovania, bolo naďalej spojené len nízke riziko, že sa použijú na daňové úniky; a

5. ustanovení o účinnom vykonávaní s cieľom riešiť nedodržiavanie predpisov.

PRÍLOHA II

Doplnkové pravidlá týkajúce sa oznamovania a hĺbkového preverovania v prípade informácií o finančných účtoch

1. Zmena okolností

„Zmena okolností“ zahŕňa akúkoľvek zmenu, ktorá vedie k doplneniu informácií, ktoré sú relevantné v súvislosti s postavením osoby alebo sú iným spôsobom v rozpore s jej postavením. Okrem toho zmena okolností zahŕňa akúkoľvek zmenu alebo doplnenie informácií v súvislosti s účtom držiteľa účtu (vrátane doplnenia, nahradenia alebo inej zmeny držiteľa účtu) alebo akúkoľvek zmenu alebo doplnenie informácií v súvislosti s akýmkoľvek účtom, ktorý je s uvedeným účtom spojený (pričom sa uplatňujú pravidlá zlučovania účtov stanovené v oddiele VII odseku C bodoch 1 až 3 prílohy I), ak takáto zmena alebo doplnenie informácií majú vplyv na postavenie držiteľa účtu.

Ak sa oznamujúca finančná inštitúcia spoliehala na skúšku adresy bydliska uvedenú v oddiele III odseku B bode 1 prílohy I a dôjde k zmene okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo má dôvod domnievať sa, že pôvodné písomné dôkazy (alebo iná rovnocenná dokumentácia) sú chybné alebo nespoľahlivé, oznamujúca finančná inštitúcia musí najneskôr v posledný deň príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia alebo do 90 kalendárnych dní po oznámení alebo zistení takejto zmeny okolnosti, podľa toho, čo nastane neskôr, získať čestné vyhlásenie a nové písomné dôkazy, aby mohla určiť bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely. Ak oznamujúca finančná inštitúcia nemôže získať čestné vyhlásenie a písomné dôkazy do takého dátumu, musí uplatniť postup vyhľadávania v elektronických záznamoch uvedený v oddiele III odseku B bodoch 2 až 6 prílohy I.

2. Čestné vyhlásenie v prípade nových účtov subjektov

Vo vzťahu k novým účtom subjektov, na účely stanovenia toho, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať len na čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo ovládajúcej osoby.

3. Sídlo finančnej inštitúcie

Finančná inštitúcia má „sídlo“ v členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii, ak podlieha jurisdikcii takéhoto členského štátu, Švajčiarska alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie (t. j. zúčastňujúca jurisdikcia dokáže oznamovanie zo strany finančnej inštitúcie vynútiť). Vo všeobecnosti platí, že keď má finančná inštitúcia v členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii sídlo na daňové účely, podlieha jurisdikcii takého členského štátu, Švajčiarska alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie, a teda je finančnou inštitúciou členského štátu, švajčiarskou finančnou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou z inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie. V prípade zvereneckého fondu, ktorý je finančnou inštitúciou (bez ohľadu na to, či má v členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii sídlo na daňové účely), sa zverenecký fond považuje za podliehajúci jurisdikcii členského štátu, Švajčiarska alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie, ak má jeden alebo viacerí z jeho správcov bydlisko alebo sídlo v takomto členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii, okrem prípadov, keď zverenecký fond oznamuje všetky informácie, ktoré sa v súvislosti s účtami podliehajúcimi oznamovaniu vedenými zvereneckým fondom majú podľa tejto dohody alebo podľa inej dohody vykonávajúcej globálny štandard oznamovať inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii (t. j. členskému štátu, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii), pretože má sídlo na daňové účely v takejto inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii. Avšak ak finančná inštitúcia (okrem zvereneckého fondu) nemá sídlo na daňové účely (napr. z dôvodu, že sa považuje za fiškálne transparentnú, alebo sa nachádza v jurisdikcii, v ktorej neexistuje daň z príjmov), považuje sa za podliehajúcu jurisdikcii členského štátu, Švajčiarska alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii, a teda je finančnou inštitúciou členského štátu, švajčiarskou finančnou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou z inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie, ak:

a) je zaregistrovaná podľa právnych predpisov daného členského štátu, Švajčiarska alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie;

b) jej miesto vedenia (vrátane skutočného vedenia) je v členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii; alebo

c) podlieha finančnému dohľadu v danom členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii.

Ak má finančná inštitúcia (okrem zvereneckého fondu) sídlo v dvoch alebo viacerých zúčastňujúcich sa jurisdikciách (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii), takáto finančná inštitúcia bude podliehať povinnostiam týkajúcim sa oznamovania a hĺbkového preverovania tej zúčastňujúcej sa jurisdikcie, v ktorej vedie finančný účet (finančné účty).

4. Vedenie účtu

Vo všeobecnosti sa za inštitúciu, ktorá vedie účet, považuje:

a) v prípade správcovského účtu finančná inštitúcia, ktorá vykonáva správu aktív na účte (vrátane finančnej inštitúcie, ktorá drží aktíva v mene makléra pre držiteľa účtu v takejto inštitúcii);

b) v prípade vkladového účtu finančná inštitúcia, ktorá je vo vzťahu k účtu povinná uskutočňovať platby (s výnimkou agenta finančnej inštitúcie bez ohľadu na to, či je takýto agent finančnou inštitúciou);

c) v prípade akéhokoľvek majetkového alebo dlhového podielu vo finančnej inštitúcii, ktorý predstavuje finančný účet, takáto finančná inštitúcia;

d) v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluva finančná inštitúcia, ktorá je vo vzťahu k účtu povinná uskutočňovať platby.

5. Zverenecké fondy, ktoré sú pasívnymi nefinančnými subjektmi

Subjekt, akým je napríklad osobná obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo podobný právny subjekt, ktorý nemá na daňové účely sídlo podľa oddielu VIII odseku D bodu 3 prílohy I, sa považuje za subjekt so sídlom v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza miesto jeho skutočného vedenia. Na tieto účely sa právnická osoba alebo právny subjekt považujú za „podobné“ osobnej obchodnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, ak sa nepovažujú za zdaniteľnú jednotku v členskom štáte podľa daňových právnych predpisov takéhoto členského štátu. Avšak s cieľom zabrániť dvojitému oznamovania (vzhľadom na široký rozsah pojmu „ovládajúce osoby“ v prípade zvereneckých fondov), sa zverenecký fond, ktorý je pasívnym nefinančným subjektom, nesmie považovať za podobný právny subjekt.

6. Adresa hlavného sídla subjektu

Jednou z požiadaviek stanovených v oddiele VIII odseku E bode 6 písm. c) prílohy I je, aby vo vzťahu k subjektu úradná dokumentácia zahŕňala buď adresu hlavného sídla subjektu v členskom štáte, Švajčiarsku alebo v inej jurisdikcii, v súvislosti s ktorou subjekt tvrdí, že v nej má sídlo, alebo členský štát, Švajčiarsko alebo inú jurisdikciu, v ktorej bol subjekt zaregistrovaný alebo zriadený. Adresa hlavného sídla subjektu je obvykle miesto, kde sa nachádza miesto skutočného vedenia. Adresa finančnej inštitúcie, ktorá subjektu vedie účet, poštová schránka alebo adresa používaná len na poštové účely nie je adresou hlavného sídla subjektu, pokiaľ nie je takáto adresa jedinou adresou, ktorú subjekt používa, a uvádza sa ako registrovaná adresa subjektu v zriaďovacích dokumentoch subjektu. Adresa, ktorá sa poskytne na základe pokynu na úschovu všetkej pošty na tejto adrese, takisto nie je adresou hlavného sídla subjektu.

PRÍLOHA III

ZOZNAM PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV ZMLUVNÝCH STRÁN

Na účely tejto dohody sú príslušnými orgánmi:

a) vo Švajčiarsku: Le chef du Département fédéral des finances ou son représentant autorisé / Der Vorsteher oder die Vorsteherin des Eidgenössischen Finanzdepartements oder die zu seiner oder ihrer Vertretung bevollmächtigte Person / Il capo del Dipartimento federale delle finanze o la persona autorizzata a rappresentarlo;

b) v Belgickom kráľovstve: De Minister van Financiën / Le Ministre des Finances alebo jeho splnomocnený zástupca;

c) v Bulharskej republike: Изпълнителният директор на Националната агенция за приходите alebo jeho splnomocnený zástupca;

d) v Českej republike: Ministr financí alebo jeho splnomocnený zástupca;

e) v Dánskom kráľovstve: Skatteministeren alebo jeho splnomocnený zástupca;

f) v Spolkovej republike Nemecko: Der Bundesminister der Finanzen alebo jeho splnomocnený zástupca;

g) v Estónskej republike: Rahandusminister alebo jeho splnomocnený zástupca;

h) v Helénskej republike: Ο Υπουργός Οικονομίας και Οικονομικών alebo jeho splnomocnený zástupca;

i) v Španielskom kráľovstve: El Ministro de Economía y Hacienda alebo jeho splnomocnený zástupca;

j) vo Francúzskej republike: Le Ministre chargé du budget alebo jeho splnomocnený zástupca;

k) v Chorvátskej republike: Ministar financija alebo jeho splnomocnený zástupca;

l) v Írsku: The Revenue Commissioners alebo ich splnomocnený zástupca;

m) v Talianskej republike: Il Capo del Dipartimento per le Politiche Fiscali alebo jeho splnomocnený zástupca;

n) v Cyperskej republike: Υπουργός Οικονομικών alebo jeho splnomocnený zástupca;

o) v Lotyšskej republike: Finanšu ministrs alebo jeho splnomocnený zástupca;

p) v Litovskej republike: Finansų ministras alebo jeho splnomocnený zástupca;

q) v Luxemburskom veľkovojvodstve: Le Ministre des Finances alebo jeho splnomocnený zástupca;

r) v Maďarskej republike: a pénzügyminiszter alebo jeho splnomocnený zástupca;

s) v Maltskej republike: Il-Ministru responsabbli għall-Finanzi alebo jeho splnomocnený zástupca;

t) v Holandskom kráľovstve: De Minister van Financiën alebo jeho splnomocnený zástupca;

u) v Rakúskej republike: Der Bundesminister für Finanzen alebo jeho splnomocnený zástupca;

v) v Poľskej republike: Minister Finansów alebo jeho splnomocnený zástupca;

w) v Portugalskej republike: O Ministro das Finanças alebo jeho splnomocnený zástupca;

x) v Rumunsku: Președintele Agenției Naționale de Administrare Fiscală alebo jeho splnomocnený zástupca;

y) v Slovinskej republike: Minister za finance alebo jeho splnomocnený zástupca;

z) v Slovenskej republike: Minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca;

aa) vo Fínskej republike: Valtiovarainministeriö/Finansministeriet alebo jeho splnomocnený zástupca;

ab) vo Švédskom kráľovstve: Chefen för Finansdepartementet alebo jeho splnomocnený zástupca;

ac) v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a na európskych územiach, za vonkajšie vzťahy ktorých zodpovedá Spojené kráľovstvo: The Commissioners of Inland Revenue alebo ich splnomocnený zástupca a príslušný orgán na Gibraltári, ktorý Spojené kráľovstvo vymenuje v súlade s Dohodnutým mechanizmom týkajúcim sa gibraltárskych orgánov v kontexte s nástrojmi EÚ a ES a súvisiacimi zmluvami oznámenými členským štátom a inštitúciám Európskej únie z 19. apríla 2000, kópiu ktorého Švajčiarsku zašle generálny tajomník Rady Európskej únie, a ktorý bude uplatniteľný na túto dohodu.

[1] S ohľadom na Švajčiarsko sa pojem „kapitálová spoločnosť“ vzťahuje na:

– société anonyme / Aktiengesellschaft / società anonima,

– société à responsabilité limitée / Gesellschaft mit beschränkter Haftung / società a responsabilità limitata,

– société en commandite par actions / Kommanditaktiengesellschaft / società in accomandita per azioni.”

Článok 3

Nadobudnutie platnosti a uplatňovanie

1. Tento pozmeňujúci protokol si vyžaduje ratifikáciu alebo súhlas zmluvných strán v súlade s ich vlastnými postupmi. Zmluvné strany sa navzájom informujú o ukončení týchto postupov. Tento pozmeňujúci protokol nadobúda platnosť prvým dňom januára nasledujúceho po poslednom oznámení.

2. Pokiaľ ide o výmenu informácií na požiadanie, výmena informácií stanovená v tomto pozmeňujúcom protokole sa uplatňuje na žiadosti predložené v deň alebo po dni nadobudnutia platnosti v prípade informácií, ktoré sa týkajú účtovných rokov, ktoré sa začínajú prvým dňom januára roku nadobudnutia platnosti tohto pozmeňujúceho protokolu. Článok 10 dohody v jeho súčasnom znení, t. j. pred jeho zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom sa naďalej uplatňuje, ak sa neuplatňuje článok 5 dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom.

3. Pohľadávky fyzických osôb v súlade s článkom 9 dohody v súčasnom znení, t. j. pred jeho zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom zostávajú nedotknuté po nadobudnutí platnosti tohto pozmeňujúceho protokolu.

4. Švajčiarsko urobí konečné vyrovnanie do konca obdobia uplatňovania dohody v súčasnom znení, t. j. pred jej zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom, vykoná záverečnú platbu členským štátom a oznámi informácie, ktoré získalo od vyplácajúcich zástupcov so sídlom vo Švajčiarsku, v súlade s článkom 2 dohody vo forme pred jeho zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom s ohľadom na posledný rok uplatňovania dohody vo forme pred jej zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom, alebo v prípade potreby na akýkoľvek predchádzajúci rok.

Článok 4

Dohoda sa dopĺňa protokolom s týmto obsahom:

„Protokol k Dohode medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní.

Pri príležitosti podpísania tohto pozmeňujúceho protokolu medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou sa riadne splnomocnení dolupodpísaní dohodli na ďalej uvedených ustanoveniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom:

1.     Má sa za to, že výmena informácií podľa článku 5 tejto dohody sa bude vyžadovať len vtedy, keď žiadajúci štát (t. j. členský štát alebo Švajčiarsko) vyčerpá všetky bežné zdroje informácií, ktoré sú dostupné v rámci vnútorného daňového konania.

2.     Má sa za to, že príslušný orgán žiadajúceho štátu (t. j. členského štátu alebo Švajčiarska) poskytuje pri predložení žiadosti o informácie podľa článku 5 tejto dohody príslušnému orgánu požiadaného štátu (Švajčiarsku alebo členskému štátu) tieto informácie:

i)      totožnosť osoby, ktorá sa podrobuje prešetreniu alebo vyšetrovaniu;

ii)     obdobie, za ktoré sa požadujú informácie;

iii)    vyhlásenie o žiadaných informáciách vrátane ich povahy a formy, v ktorej si žiadajúci štát želá dostať informácie od požiadaného štátu;

iv)    daňový účel, na ktorý sú informácie potrebné;

v)     pokiaľ sú známe, meno a adresu akejkoľvek osoby, o ktorej existuje domnienka, že má požadované informácie.

3.     Má sa za to, že cieľom odkazu na „predvídateľnú relevantnosť“ je zabezpečiť výmenu informácií podľa článku 5 tejto dohody v čo najväčšom rozsahu a súčasne objasniť, že členské štáty a Švajčiarsko sa nemôžu pokúšať o nenáležité vyhľadávanie informácii ani požadovať informácie, pri ktorých je nepravdepodobné, že budú relevantné pre daňové záležitosti daného daňovníka. Aj keď odsek 2 obsahuje dôležité procesné požiadavky, ktorých cieľom je zabránenie nenáležitému vyhľadávaniu informácií, ustanovenia odseku 2 písm. i) až v) nemožno vykladať tak, že sa naruší účinná výmena informácií. Štandard „predvídateľnej relevantnosti“ sa môže spĺňať v prípadoch týkajúcich sa jedného daňovníka (identifikovaného podľa mena alebo inak) alebo niekoľko daňových poplatníkov (identifikovaných podľa mena alebo inak).

4.     Má sa za to, že táto dohoda nezahŕňa výmenu informácií na spontánnom základe.

5.     Má sa za to, že v prípade výmeny informácií podľa článku 5 tejto dohody sa aj naďalej uplatňujú administratívne procesné pravidlá týkajúce sa práv daňových poplatníkov práva ustanovené v požiadanom štáte (t. j. členskom štáte alebo Švajčiarsku). Ďalej sa má za to, že tieto ustanovenia majú za cieľ zaručiť daňovníkovi spravodlivý postup, a nie predchádzať alebo bezdôvodné odďaľovať proces výmeny informácií.“

Článok 5

Jazyky

Tento pozmeňujúci protokol je vypracovaný v dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, chorvátskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické.

Aktualizovať vo všetkých jazykoch

NA DÔKAZ TOHO podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.

Aktualizovať vo všetkých jazykoch

V [XXXX] [XX] dňa [XXXX] v roku [XXXX].

Aktualizovať vo všetkých jazykoch

Za Európsku úniu

Für die Schweizerische Eidgenossenschaft

Pour la Confédération suisse

Per la Confederazione svizzera

Vyhlásenia zmluvných strán:

Spoločné vyhlásenie zmluvných strán o nadobudnutí platnosti pozmeňujúceho protokolu

Zmluvné strany vyhlasujú, že očakávajú, že ústavné požiadavky Švajčiarska a požiadavky právnych predpisov Európskej únie, ktoré sa týkajú uzatvárania medzinárodných dohôd, budú splnené včas na to, aby pozmeňujúci protokol mohol nadobudnúť platnosť prvým januárom 2017. Na dosiahnutie tohto cieľa prijmú všetky opatrenia, ktoré sú v ich právomoci.

Spoločné vyhlásenie zmluvných strán o dohode a prílohách

Zmluvné strany súhlasia, že pokiaľ ide o vykonávanie dohody a jej príloh, komentáre k modelovej dohode OECD medzi príslušnými orgánmi a spoločný štandard oznamovania by mali byť zdrojom názornej ukážky alebo výkladu s cieľom zabezpečiť jednotnosť pri uplatňovaní dohody a jej príloh.

Spoločné vyhlásenie zmluvných strán o článku 5 dohody

Zmluvné strany súhlasia, že pokiaľ ide o vykonávanie článku 5 týkajúceho sa výmeny informácií na požiadanie, komentár k článku 26 modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní príjmov a majetku by mal byť zdrojom výkladu.

Spoločné vyhlásenie zmluvných strán o oddiele III odseku A prílohy I k dohode

Zmluvné strany súhlasia, že preskúmajú praktickú relevantnosť oddielu III odseku A prílohy I, v ktorom sa stanovuje, že poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy sa nemusia preverovať, identifikovať ani oznamovať, ak sa oznamujúcej finančnej inštitúcii zo zákona účinne zabraňuje predávať takéto zmluvy obyvateľom jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu.

Zmluvné strany majú spoločný výklad, že na základe oddielu III odseku A prílohy I sa oznamujúcej finančnej inštitúcii zo zákona účinne zabraňuje predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou a anuitné zmluvy obyvateľom jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu iba tam, kde právne predpisy EÚ a vnútroštátne právne predpisy členských štátov alebo švajčiarske právne predpisy uplatniteľné na oznamujúcu finančnú inštitúciu so sídlom v zúčastňujúcej sa jurisdikcii (t. j. členskom štáte alebo Švajčiarsku) nielen zo zákona účinne zabraňujú oznamujúcej finančnej inštitúcii predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu (t. j. Švajčiarsku alebo členskom štáte), ale kde tieto právne predpisy takisto zo zákona účinne zabraňujú oznamujúcej finančnej inštitúcii predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy obyvateľom danej jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu za akýchkoľvek iných okolností.

V tomto kontexte bude každý členský štát informovať Komisiu, ktorá bude následne informovať Švajčiarsko, ak sa oznamujúcim finančným inštitúciám vo Švajčiarsku zo zákona účinne zabraňuje predávať takéto zmluvy jeho obyvateľom na základe platných právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov daného členského štátu. Švajčiarsko bude takisto informovať Európsku komisiu, ktorá bude následne informovať členské štáty, ak sa oznamujúcim finančným inštitúciám jedného alebo viacerých členských štátov zo zákona účinne zabraňuje predávať takéto zmluvy švajčiarskym obyvateľom na základe švajčiarskych právnych predpisov. Tieto oznámenia sa uskutočnia pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu v súvislosti s predpokladanou právnou situáciou pri nadobudnutí platnosti. Ak sa nepodá takéto oznámenie, bude sa mať za to, že právne predpisy jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu účinne nezabraňujú oznamujúcej finančnej inštitúcie za určitých okolností predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy obyvateľom tejto jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu. Ak právne predpisy jurisdikcie oznamujúcej finančnej inštitúcie účinne nezabraňujú oznamujúcim finančným inštitúciám predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy obyvateľom danej jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu, oddiel III odsek A prílohy sa na príslušné finančné inštitúcie a zmluvy podliehajúce oznamovaniu neuplatňuje.

Vyhlásenie Švajčiarska o článku 5 dohody

Švajčiarska delegácia informovala Európsku komisiu, že Švajčiarsko si nebude vymieňať informácie v súvislosti so žiadosťou založenou na nezákonne získaných údajoch. Európska komisia vzala stanovisko Švajčiarska na vedomie.