52015PC0129

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

V roku 2003 Rada prijala smernicu o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (ďalej len „smernica o zdaňovaní príjmu z úspor“). Táto smernica mala dva hlavné účely: zabrániť narušeniam pohybu kapitálu a umožniť účinné zdaňovanie výplat úrokov vykonaných vyplácajúcimi zástupcami usadenými v jednom členskom štáte fyzickým osobám s bydliskom v inom členskom štáte. Smernica o zdaňovaní príjmu z úspor uľahčuje zdaňovanie tohto typu výplat úrokov v súlade s právnymi predpismi členského štátu, v ktorom má fyzická osoba prijímajúca príjem z úspor bydlisko, a to prostredníctvom žiadosti o automatickú výmenu informácií o výplatách úrokov v prospech uvedených fyzických osôb. Ustanovenia smernice sa uplatňujú od 1. júla 2005, boli rozšírené na Bulharsko a Rumunsko v dôsledku pristúpenia týchto krajín 1. januára 2007 a na Chorvátsko v dôsledku pristúpenia tejto krajiny 1. júla 2013.

Smernica bola výsledkom záverov predsedníctva Európskej rady z 19. a 20. júna 2000, keď sa členské štáty dohodli, že s cieľom uplatniť zásadu, že všetci občania by mali platiť daň zo všetkých svojich príjmov z úspor, je výmena informácií „v čo najväčšom možnom rozsahu“ hlavným cieľom EÚ v súlade s medzinárodným vývojom.

Smernica, ktorá bola prijatá v roku 2003, sa vzťahovala na príjmy z úspor fyzických osôb vyplývajúce z pohľadávok (buď klasických úrokových výnosov alebo kapitálových výnosov z dlhových cenných papierov) prijaté buď priamo, alebo prostredníctvom investičných fondov, alebo prostredníctvom iných sprostredkovateľských nezdaňovaných subjektov. Zaviedla ustanovenia o automatickej výmene informácií o tomto príjme z úspor, ktorý vyplácajú vyplácajúci zástupcovia usadení v jednom členskom štáte fyzickým osobám s bydliskom v inom členskom štáte. Všetky členské štáty s výnimkou Belgicka, Luxemburska a Rakúska bezodkladne zaviedli automatické systémy oznamovania informácií. Belgicku, Luxembursku a Rakúsku sa povolilo počas prechodného obdobia namiesto poskytovania informácií vyberať zrážkovú daň vo výške 15 % počas prvých troch rokov po nadobudnutí účinnosti smernice (do 30. júna 2008), vo výške 20 % počas nasledujúcich troch rokov (do 30. júna 2011) a potom vo výške 35 %. Pravidlá stanovili, že 75 % príjmov z tejto zrážkovej dane sa má presunúť do členského štátu, v ktorom je investor usadený. Belgicko sa rozhodlo od 1. januára 2010 pozastaviť uplatňovanie prechodnej zrážkovej dane a začať výmenu informácií rovnakým spôsobom ako ostatné členské štáty. Luxembursko urobilo od 1. januára 2015 to isté.

Rovnocenné opatrenia ako opatrenia stanovené v smernici o zdaňovaní príjmu z úspor sa od 1. júla 2005 uplatňujú v piatich štátoch, ktoré nie sú členmi EÚ vrátane Švajčiarska, pokiaľ ide o príjem z úspor vyplácaný v týchto štátoch fyzickým osobám s bydliskom v EÚ. Rovnaké opatrenia, ako sú opatrenia stanovené v uvedenej smernici, sa od toho istého dátumu uplatňujú v desiatich závislých alebo pridružených územiach členských štátov EÚ (dvanásť po rozdelení Holandských Antíl) prostredníctvom vykonávania dvojstranných dohôd, ktoré každá z týchto jurisdikcií podpísala s každým členským štátom. V nadväznosti na zmenu štatútu ostrova Svätý Bartolomej sa Francúzsko zaviazalo, že Svätý Bartolomej bude uplatňovať súčasné aj budúce ustanovenia smernice o zdaňovaní príjmu z úspor aj smernice o administratívnej spolupráci.

Po prvom preskúmaní smernice o zdaňovaní príjmu z úspor Komisia navrhla v novembri 2008 niekoľko zmien s cieľom odstrániť existujúce medzery a účinnejšie predchádzať daňovým únikom. Účelom navrhovaných zmien smernice bolo zlepšiť smernicu prostredníctvom posilnenia opatrení, aby sa zabezpečilo zdaňovanie výplat úrokov. Rozsah pôsobnosti ustanovení o sprostredkovateľských štruktúrach bol preto rozšírený. Návrh takisto rozšíril rozsah pôsobnosti smernice na príjmy z nástrojov, ktoré sú rovnocenné s dlhovými nástrojmi, t. j. inovačné finančné produkty a určité produkty životného poistenia. Uvedené zmeny prijala Rada prostredníctvom smernice 2014/48/EÚ z 24. marca 2014[1] (smernica, ktorou sa mení smernica o zdaňovaní príjmu z úspor). V článku 2 uvedenej smernice sa stanovuje, že členské štáty musia prijať a uverejniť do 1. januára 2016 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou. Členské štáty sú povinné uplatňovať tieto ustanovenia od 1. januára 2017.

Zatiaľ čo Európska rada požiadala Radu, aby pristúpila k formálnemu prijatiu pozmeňujúcej smernice o zdaňovaní príjmu z úspor, dospela 21. marca 2014 k záveru, že globálny štandard, ktorý vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), bude metóda automatickej výmeny informácií, ktorú bude EÚ uplatňovať na svojom území. Európska rada na tento účel vyzvala Radu, aby zabezpečila, že ďalším prijatím zmeneného textu smernice o administratívnej spolupráci do konca roka 2014 bude právo EÚ úplne zosúladené s novým globálnym štandardom.

Komisia 12. júna 2013 skutočne navrhla zmeny smernice 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Hlavným účelom návrhu bolo poskytnúť členským štátom primeraný právny základ na úrovni EÚ pre vykonávanie globálneho štandardu pre automatickú výmenu informácií (globálny štandard), ktorý vypracovala OECD. Rozsah pôsobnosti navrhovanej pozmeňujúcej smernice je veľmi široký, keďže pokrýva všetky typy finančných produktov (s osobitnými výnimkami) priamo alebo nepriamo v držbe fyzických osôb alebo neverejných subjektov. Táto pozmeňujúca smernica bola prijatá 9. decembra 2014 – smernica Rady 2014/107/EÚ[2] (smernica, ktorou sa mení smernica o administratívnej spolupráci). V článku 2 uvedenej smernice sa stanovuje, že členské štáty musia prijať a uverejniť do 31. decembra 2015 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou. Sú povinné uplatňovať tieto ustanovenia od 1. januára 2016 a začať výmenu informácií od septembra 2017. Rakúsko dostalo na základe štrukturálnych rozdielov výnimku podľa článku 2 ods. 2 a smernicu môže začať uplatňovať až o jeden rok neskôr ako ostatné členské štáty. Rakúsko v čase prijatia smernice oznámilo, že výnimku nebude využívať v plnej miere. S výmenou informácií začne od septembra 2017 v prípade obmedzeného súboru účtov (iba nové účty otvorené počas obdobia od 1. októbra 2016 do 31. decembra 2016), pričom výnimku využije v prípade ostatných účtov.

V poslednom pododseku nového článku 8 ods. 3a zavedenom smernicou, ktorou sa mení smernica o administratívnej spolupráci, sa jasne uvádza, že ustanovenia v uvedenom odseku (odsek 3a) majú prednosť pred revidovanou smernicou o zdaňovaní príjmu z úspor. Keďže sa obe smernice v značnej miere prekrývajú, existovalo by len niekoľko prípadov, v ktorých by sa stále uplatňovala revidovaná smernica o zdaňovaní príjmu z úspor.

Tento malý počet prípadov vyplýva v zásade z troch dôvodov. Po prvé, v pozmeňujúcej smernici o administratívnej spolupráci sa stanovujú povinnosti týkajúce sa oznamovania pre finančné inštitúcie, ktoré sú subjektmi vymedzenými v smernici. Preto, na rozdiel od smernice o zdaňovaní príjmu z úspor, sa v smernici nestanovujú povinnosti týkajúce sa oznamovania pre fyzické osoby (napr. maklérov), ktoré môžu vyplácať finančné príjmy. Po druhé, v pozmeňujúcej smernici o administratívnej spolupráci existujú niektoré výnimky týkajúce sa určitých penzijných/dôchodkových fondov, emitentov kreditných kariet, regulovaných daňovo zvýhodnených účtov a podobných finančných inštitúcií a produktov, ktoré predstavujú nízke riziko daňových únikov. Po tretie, prístup týkajúci sa vyplácajúceho zástupcu po prijatí podľa článku 4 ods. 2 smernice o zdaňovaní príjmu z úspor sa vzťahuje aj na úroky, ktoré vyplácajú nezúčastnené jurisdikcie prostredníctvom vyplácajúceho zástupcu v členskom štáte po prijatí; navyše transparentný prístup podľa článku 2 ods. 3 a posilnený prístup týkajúci sa vyplácajúceho zástupcu po prijatí podľa článku 4 ods. 2 revidovanej smernice o zdaňovaní príjmu z úspor sa vzťahuje aj na príjem vyplatený prostredníctvom „aktívnych“ nefinančných subjektov, pokiaľ sú oslobodené od dane. Tieto zostávajúce prípady existujú v dôsledku miernych rozdielov v prístupoch prijatých v rámci smernice o zdaňovaní príjmu z úspor a pozmeňujúcej smernice o administratívnej spolupráci a osobitných výnimiek, ktoré obsahujú obe smernice. Účinok týchto zostávajúcich prípadov, či už sa na ne vzťahujú alebo nevzťahujú právne predpisy EÚ v rámci tejto diskusie, je v kontexte celkového rozsahu pôsobnosti pozmeňujúcej smernice o administratívnej spolupráci marginálny. Medzinárodné uplatňovanie globálneho štandardu a starostlivý dohľad nad jeho vykonávaním zo strany Globálneho fóra pre transparentnosť a výmenu informácií budú minimalizovať akékoľvek riziká spojené s týmito zostávajúcimi prípadmi.

Z toho vyplýva, že prospech vyplývajúci zo zachovania oboch právnych nástrojov, ktoré pôsobia paralelne, by bol minimálny. Hoci by uvedené vyňatie stanovené v novom článku 8 ods. 3a zavedené v pozmeňujúcej smernici o administratívnej spolupráci mohlo vo väčšine prípadov pomôcť vyhnúť sa oznamovaniu podľa smernice o zdaňovaní príjmu z úspor, koexistencia dvoch právnych nástrojov s podstatne podobným rozsahom pôsobnosti nie je v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie ani v záujme jasnosti a právnej istoty. Okrem toho by zachovanie dvoch zároveň platných právnych systémov znamenalo existenciu dvoch súborov podobných, ale nie úplne zosúladených pravidiel týkajúcich sa pravidiel hĺbkového preverovania vo vzťahu ku klientovi, postupov a systémov oznamovania, a to pokiaľ ide o oznamovanie zo strany finančných inštitúcií príslušným orgánom, ako aj o vzájomné informovanie sa medzi príslušnými orgánmi. Náklady s tým spojené by výrazne prevýšili prínosy dodatočného krytia vyplývajúceho zo smernice o zdaňovaní príjmu z úspor.

S cieľom zabezpečiť existenciu len jedného platného štandardu pre automatickú výmenu informácií v rámci EÚ a zabrániť situáciám, keď sa zároveň uplatňujú dva štandardy, by sa smernica o zdaňovaní príjmu z úspor mala zrušiť.

Aby sa neponechali žiadne medzery v oblasti oznamovania, zrušenie smernice o zdaňovaní príjmu z úspor musí byť dobre koordinované so začatím uplatňovania pozmeňujúcej smernice o administratívnej spolupráci najmä vzhľadom na predĺženie lehoty uplatňovania, ktoré bolo udelené Rakúsku.

Keďže cieľ tohto návrhu smernice, a to zrušenie smernice o zdaňovaní príjmu z úspor s dočasnými výnimkami potrebnými na ochranu nadobudnutých práv a zohľadnenie výnimky udelenej Rakúsku v rámci pozmeňujúcej smernice o administratívnej spolupráci, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti ho preto možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku tento návrh smernice neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Závery Európskej rady z 21. marca 2014 a vyhlásenie Rady pre hospodárske a finančné záležitosti z 9. decembra 2014 preukázali, že členské štáty jednoznačne uprednostňujú len jeden štandard pre automatickú výmenu informácií o finančných príjmoch. Tento štandard bol teraz plne implementovaný prostredníctvom pozmeňujúcej smernice o administratívnej spolupráci.

Na zasadnutiach expertnej skupiny Komisie o zdaňovaní príjmu z úspor experti zdôraznili, že je dôležité mať jeden systém, prostredníctvom ktorého sa informácie automaticky oznamujú na účely priamych daní. Vysvetlili, že strany, ktoré zastupujú – finančné inštitúcie EÚ a sprostredkovatelia – by sa chceli vyhnúť zdvojeniu systémov oznamovania. Expertná skupina tiež uviedla, že v sektore sa už zavádzajú nové alebo upravujú existujúce systémy IT v rámci prípravy na zákon Spojených štátov amerických o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (FATCA) a zdôraznila, že je potrebné, aby budúce právne predpisy EÚ o automatickej výmene informácií o finančných účtoch boli v súlade s globálnym štandardom OECD pre automatickú výmenu informácií (ktorý je sám osebe založený na zásadách hĺbkového preverovania vo vzťahu ku klientovi vypracovaných v rámci FATCA), aby sa znížili náklady na dodržiavanie predpisov a administratívna záťaž.

Ako sa uvádza vyššie, zrušenie smernice o zdaňovaní príjmu z úspor bude mať na účinnosť automatickej výmeny informácií veľmi obmedzený vplyv, ak vôbec, v dôsledku pozmeňujúcej smernice o administratívnej spolupráci a v zásade predstavuje opatrenie lepšej právnej regulácie. Z tohto dôvodu nebolo vypracované žiadne posúdenie vplyvu.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

V článku 1 sa stanovuje zrušenie smernice. Zrušenie sa koordinuje s uplatňovaním pozmeňujúcej smernice o administratívnej spolupráci medzi členskými štátmi.

Článok 1 ods. 1 písm. a) a článok 1 ods. 1 písm. b) zahŕňajú hlavné povinnosti týkajúce sa oznamovania podľa článku 4 ods. 2 a výmeny informácií uvedené v článkoch 8 a 9 smernice o zdaňovaní príjmu z úspor.

V článku 1 ods. 1 písm. a) sa stanovuje, že hospodárske subjekty a členské štáty, v ktorých sú hospodárske subjekty usadené, oznamujú a vymieňajú si informácie, ktoré boli zhromaždené za rok 2015. Uvedené informácie sa týkajú vyplácajúcich zástupcov po prijatí podľa článku 4 ods. 2 smernice o zdaňovaní príjmu z úspor usadených v iných členských štátoch, ktoré sa oznamujú v rovnakej lehote, ako sa stanovuje v článku 9, a to „do šiestich mesiacov po skončení daňového roka“. Táto lehota je pre väčšinu členských štátov stanovená do 30. júna 2016, ale v prípade Spojeného kráľovstva do 5. októbra 2016. Rozšírenie uplatňovania je preto stanovené, aby zahrnulo aj lehotu pre Spojené kráľovstvo. Harmonogram zostáva otvorený pre akékoľvek následné opatrenia a opravy po uvedenom dátume.

V článku 1 ods. 1 písm. b) sa stanovuje, že hospodárske subjekty a vyplácajúci zástupcovia a členské štáty, v ktorých sú usadení, oznamujú a vymieňajú si informácie, ktoré boli zhromaždené za rok 2015, ako sa stanovuje v článku 9 „do šiestich mesiacov po skončení daňového roka“, a to do 30. júna 2016 pre väčšinu členských štátov, ale do 5. októbra 2016 v prípade Spojeného kráľovstva. Rozšírenie uplatňovania je preto stanovené na 5. október 2016, aby zahrnulo aj lehotu pre Spojené kráľovstvo. Harmonogram zostáva otvorený pre akékoľvek doplnenie informácií a opravy potrebné po uvedenom dátume.

V článku 1 ods. 2 sa uvádzajú osobitné ustanovenia, ktoré má implementovať Rakúsko.

Rakúsko bude uplatňovať pozmeňujúcu smernicu o administratívnej spolupráci s oneskorením, ktoré bude vo väčšine prípadov predstavovať jeden rok. Napriek tomu v čase prijatia smernice 9. decembra 2014 sa Rakúsko zaviazalo vymieňať si informácie už v roku 2017, aj keď len v prípade obmedzeného súboru účtov (iba nové účty otvorené počas obdobia od 1. októbra 2016 do 31. decembra 2016), pričom výnimku zachová v prípade ostatných účtov.  Rakúsko bude preto smernicu o zdaňovaní príjmu z úspor musieť celkovo uplatňovať ďalší rok s výnimkou obmedzeného súboru účtov, ktoré sa budú podľa smernice o administratívnej spolupráci oznamovať v roku 2017. Na rozdiel od Luxemburska, Rakúsko neuviedlo, že bude automatickú výmenu informácií v rámci smernice o zdaňovaní príjmu z úspor uplatňovať pred koncom prechodného obdobia uvedeného v článku 10 smernice. Takisto sa neočakáva, že Rakúsko splní podmienky pre ukončenie uvedeného prechodného obdobia do dátumu uplatňovania pozmeňujúcej smernice o administratívnej spolupráci. Preto sa na účely článku 1 ods. 2 predpokladá, že Rakúsko bude počas roka 2016 naďalej uplatňovať prechodnú zrážkovú daň podľa smernice o zdaňovaní príjmu z úspor s výnimkou obmedzeného súboru účtov, ktoré Rakúsko oznámi v roku 2017 podľa pozmeňujúcej smernice o administratívnej spolupráci.

V článku 1 ods. 2 písm. a) sa preto uvádza odkaz na povinnosti Rakúska a súvisiace povinnosti vyplácajúcich zástupcov, ktorí sú v ňom usadení, prevádzať zrážkovú daň z výplat úrokov zrazenej v roku 2016 v súlade s článkom 12 smernice o zdaňovaní príjmu z úspor.

Rakúsko bude musieť plniť svoje povinnosti, aj pokiaľ ide o oznamovanie zo strany jeho hospodárskych subjektov podľa článku 4 ods. 2 posledného pododseku smernice o zdaňovaní príjmu z úspor v prípadoch, keď subjekt, ktorý prijíma výplaty úrokov od týchto hospodárskych subjektov a subjektov uvedených v článku 11 ods. 5 uvedenej smernice, formálne súhlasil, aby sa jeho meno, adresa a celková suma vyplatených alebo zabezpečených úrokov oznámili v súlade s článkom 4 ods. 2 posledným pododsekom uvedenej smernice. Príslušné ustanovenie, ktorým sa to zabezpečí, sa nachádza v článku 1 ods. 2 písm. b) tohto návrhu.

Okrem toho, ak by Rakúsko malo stanoviť postup podľa článku 13 ods. 1 písm. a) smernice o zdaňovaní príjmu z úspor, mali by sa takisto dodržiavať povinnosti Rakúska a príslušné povinnosti vyplácajúcich zástupcov, ktorí sú v ňom usadení, týkajúce sa oznamovania podľa kapitoly II smernice o zdaňovaní príjmu z úspor. Príslušné ustanovenie, ktorým sa to zabezpečí, sa nachádza v článku 1 ods. 2 písm. c) tohto návrhu.

Všetky povinnosti stanovené v článku 1 ods. 2 by mali byť splnené do šiestich mesiacov od skončenia daňového roka v Rakúsku, t. j. 30. júna 2017.

Pre obmedzený súbor účtov, ktoré budú podliehať hĺbkovému preverovaniu vo vzťahu ku klientovi od 1. októbra 2016 a budú oznámené v roku 2017 podľa smernice o administratívnej spolupráci v znení pozmeňujúcej smernice, sa v článku 1 ods. 3 stanovuje výnimka týkajúca sa predĺženia uplatňovania smernice o zdaňovaní príjmu z úspor.

27 členských štátov, ktoré budú uplatňovať pozmeňujúcu smernicu o administratívnej spolupráci od 1. januára 2016, bude musieť naďalej vydávať skutočným vlastníkom príjmu usadeným v týchto členských štátoch potvrdenie podľa článku 13 ods. 2 smernice o zdaňovaní príjmu z úspor. Keďže posledný deň, keď by  potvrdenie bolo uplatniteľné, je posledným dňom, keď by Rakúsko uplatnilo zrážkovú daň podľa smernice o zdaňovaní príjmu z úspor, dátum v článku 1 ods. 1 písm. c) tohto návrhu je stanovený na 31. decembra 2016. Keďže Luxembursko bude uplatňovať smernicu o zdaňovaní príjmu z úspor bez toho, aby vyberalo zrážkovú daň od 1. januára 2015, Rakúsko je jediným členským štátom, ktorý bude uplatňovať zrážkovú daň podľa smernice o zdaňovaní príjmu z úspor v rokoch 2015 a 2016.

Pravidlá na zamedzenie akéhokoľvek dvojitého zdanenia, ktoré by mohlo byť dôsledkom uplatňovania prechodnej zrážkovej dane vyberanej podľa smernice o zdaňovaní príjmu z úspor, by sa tiež mali rozšíriť aj po dátume uplatňovania pozmeňujúcej smernice o administratívnej spolupráci. V závislosti od vnútroštátnych pravidiel v konkrétnom členskom štáte, ktorý má poskytnúť úver alebo náhradu podľa článku 14 smernice o zdaňovaní príjmu z úspor, sa uplatňovanie uvedeného ustanovenia bude musieť rozšíriť na obdobie po poslednom dátume, keď sa bude uplatňovať zrážková daň, ktorým je 31. december 2016 pre zrážkovú daň vyberanú v Rakúsku [pozri článok 1 ods. 1 písm. d) tohto návrhu]. Ide o prechodné opatrenie na ochranu nadobudnutých práv skutočných vlastníkov príjmu podľa článku 14 smernice o zdaňovaní príjmu z úspor so zreteľom na členský štát, v ktorom sú usadení.

V článku 2 sa stanovuje, že táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V článku 3 sa stanovuje, že smernica je určená členským štátom.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet.

2015/0065 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa zrušuje smernica Rady 2003/48/ES

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 115,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Vychádzajúc z konsenzu, ktorý sa dosiahol na zasadnutí Európskej rady 20. júna 2000 o tom, že relevantné informácie by sa mali vymieňať na daňové účely v čo najväčšom možnom rozsahu, sa smernica Rady 2003/48/ES[3] uplatňuje v členských štátoch od 1. júla 2005 s cieľom umožniť, aby príjem z úspor v podobe výplat úrokov vykonaných v jednom členskom štáte skutočným vlastníkom príjmu, ktorí sú fyzickými osobami s bydliskom v inom členskom štáte, podliehal účinnému zdaňovaniu v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu, čím sa odstránia narušenia v pohyboch kapitálu medzi členskými štátmi nezlučiteľné s vnútorným trhom.

(2)       Celosvetový rozmer výziev, ktoré predstavujú cezhraničné daňové podvody a daňové úniky, je stredobodom pozornosti na globálnej úrovni a v rámci Únie. Neoznámené a nezdanené príjmy výrazne znižujú vnútroštátne daňové príjmy. Európska rada 22. mája 2013 uvítala prebiehajúce úsilie skupiny G8, skupiny G20 a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o vytvorenie globálneho štandardu.

(3)       V smernici 2011/16/EÚ[4] sa ustanovuje povinná automatická výmena určitých informácií medzi členskými štátmi a postupné rozšírenie jej rozsahu pôsobnosti na nové kategórie príjmov a kapitálu na účel boja proti cezhraničným daňovým podvodom a daňovým únikom.

(4)       Rada prijala 9. decembra 2014 smernicu 2014/107/EÚ[5], ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, ktorou sa rozširuje automatická výmena informácií na široké spektrum príjmov v súlade s globálnym štandardom, ktorý uverejnila Rada OECD v júli 2014, a zabezpečuje ucelený, jednotný a komplexný prístup v rámci celej Únie v oblasti automatickej výmeny informácií o finančných účtoch na vnútornom trhu.

(5)       Smernica 2014/107/EÚ má vo všeobecnosti širší rozsah pôsobnosti ako smernica 2003/48/ES a stanovuje sa v nej, že v prípade prekrývania sa rozsahu pôsobnosti, má prednosť smernica 2014/107/EÚ. Stále však existujú zostávajúce prípady, v ktorých by sa uplatňovala len smernica 2003/48/ES. Tieto zostávajúce prípady sú dôsledkom miernych rozdielov v prístupe medzi oboma smernicami a rôznych osobitných výnimiek. Ak je v týchto obmedzených prípadoch rozsah pôsobnosti smernice 2003/48/ES mimo rozsahu pôsobnosti smernice 2014/107/EÚ, príslušné ustanovenia smernice 2003/48/ES by sa naďalej uplatňovali, čo by malo za následok dvojité štandardy týkajúce sa oznamovania v rámci Únie. Nad menšími prínosmi zachovania tohto dvojitého oznamovania by prevážili náklady.

(6)       Európska rada 21. marca 2014 vyzvala Radu, aby zabezpečila plný súlad príslušného práva Únie s novým jednotným globálnym štandardom pre automatickú výmenu informácií, ktorý vypracovala OECD. Okrem toho pri prijímaní smernice 2014/107/EÚ Rada vyzvala Komisiu, aby predložila návrh na zrušenie smernice 2003/48/ES a aby koordinovala zrušenie uvedenej smernice s dátumom uplatňovania stanoveným v článku 2 smernice 2014/107/EÚ s náležitým zreteľom na výnimku, ktorá sa v nej poskytla Rakúsku. Smernica 2003/48/ES by sa preto mala naďalej uplatňovať na Rakúsko počas dodatočného obdobia jedného roka. Vzhľadom na stanovisko, ktoré prijala Rada, by zrušenie smernice 2003/48/ES bolo potrebné, aby sa predišlo dvojitým povinnostiam týkajúcich sa oznamovania a aby sa ušetrili náklady pre daňové správy, ako aj hospodárske subjekty.

(7)       Podľa článku 2 smernice 2014/48/EÚ[6], ktorou sa mení smernica 2003/48/ES, by členské štáty mali prijať a uverejniť do 1. januára 2016 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s uvedenou smernicou. Tieto ustanovenia by mali uplatňovať od 1. januára 2017. V dôsledku zrušenia smernice 2003/48/ES by sa smernica 2014/48/EÚ už nemala transponovať.

(8)       S cieľom zabezpečiť plynulé pokračovanie automatického oznamovania informácií o finančných účtoch by zrušenie smernice 2003/48/ES malo nadobudnúť účinnosť v ten istý deň, ako je deň začatia uplatňovania stanovený v článku 2 smernice 2014/107/EÚ.

(9)       Bez ohľadu na zrušenie smernice 2003/48/ES informácie získané vyplácajúcimi zástupcami, hospodárskymi subjektmi a členskými štátmi do dátumu zrušenia by sa mali spracúvať a prenášať tak, ako sa pôvodne predpokladalo, a povinnosti, ktoré vznikli pred týmto dátumom, by sa mali splniť.

(10)     Pokiaľ ide o zrážkovú daň vyberanú v prechodnom období uvedenom v článku 10 smernice 2003/48/ES, členské štáty by mali s cieľom chrániť nadobudnuté práva skutočných vlastníkov príjmu naďalej poskytovať úvery alebo náhrady tak, ako sa pôvodne predpokladalo, a vydávať potvrdenia na základe žiadosti, ktoré by umožnili skutočným vlastníkom príjmu, aby sa zrážková daň nevyberala.

(11)     Mala by sa zohľadniť skutočnosť, že vzhľadom na štrukturálne rozdiely sa Rakúsku povolila výnimka podľa článku 2 ods. 2 smernice 2014/107/EÚ s maximálnym odkladom jedného roka. Rakúsko v čase prijatia uvedenej smernice oznámilo, že výnimku nebude v plnej miere využívať. Namiesto toho si bude Rakúsko vymieňať informácie do septembra 2017, aj keď v prípade obmedzeného súboru účtov, pričom v ostatných prípadoch bude uplatňovať výnimku. Malo by sa preto prijať osobitné ustanovenie, aby sa zabezpečilo, že Rakúsko a vyplácajúci zástupcovia a hospodárske subjekty v ňom usadené budú naďalej uplatňovať ustanovenia smernice 2003/48/ES počas obdobia uplatňovania výnimky, okrem tých účtov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/107/EÚ, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ.

(12)     V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady, ktoré sú uznané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie vrátane práva na ochranu osobných údajov a nič v tejto smernici tieto práva neobmedzuje ani neeliminuje.

(13)     Keďže cieľ tejto smernice, a to zrušenie smernice 2003/48/ES s dočasnými výnimkami potrebnými na ochranu nadobudnutých práv a zohľadnenie výnimky udelenej Rakúsku v rámci smernice 2014/107/EÚ, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti ho preto možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(14)     Smernica 2003/48/ES by sa preto mala zrušiť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

1.           Smernica 2003/48/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2016.

Podľa smernice 2003/48/ES zmenenej smernicou 2006/98/ES[7] sa však naďalej uplatňujú tieto povinnosti:

a) povinnosti členských štátov a v nich usadených hospodárskych subjektov podľa článku 4 ods. 2 druhého pododseku smernice 2003/48/ES sa naďalej uplatňujú do 5. októbra 2016 alebo dovtedy, kým uvedené povinnosti nebudú splnené;

b) povinnosti vyplácajúcich zástupcov podľa článku 8 a členských štátov vyplácajúcich zástupcov podľa článku 9 sa naďalej uplatňujú do 5. októbra 2016 alebo dovtedy, kým uvedené povinnosti nebudú splnené;

c) povinnosti členských štátov skutočných vlastníkov príjmu, v ktorých majú skutoční vlastníci príjmu bydlisko na daňové účely, podľa článku 13 ods. 2 sa naďalej uplatňujú do 31. decembra 2016;

d) povinnosti členských štátov skutočných vlastníkov príjmu, v ktorých majú skutoční vlastníci príjmu bydlisko na daňové účely, podľa článku 14, pokiaľ ide o daň vyberanú zrážkou v roku 2016 a predchádzajúcich rokoch, sa naďalej uplatňujú dovtedy, kým uvedené povinnosti nebudú splnené.

2.           Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku sa smernica 2003/48/ES zmenená smernicou 2006/98/ES naďalej uplatňuje v celom rozsahu, pokiaľ ide o Rakúsko, do 31. decembra 2016 s výnimkou:

a) povinností Rakúska a príslušných povinností v ňom usadených vyplácajúcich zástupcov a hospodárskych subjektov podľa článku 12, ktoré sa naďalej uplatňujú do 30. júna 2017 alebo dovtedy, kým uvedené povinnosti nebudú splnené;

b) povinností Rakúska a v ňom usadených hospodárskych subjektov podľa článku 4 ods. 2 druhého pododseku, ktoré sa naďalej uplatňujú do 30. júna 2017 alebo dovtedy, kým uvedené povinnosti nebudú splnené;

c) akýchkoľvek povinností Rakúska a príslušných povinností v ňom usadených vyplácajúcich zástupcov, ktoré priamo alebo nepriamo vyplývajú z postupov uvedených v článku 13 a ktoré sa naďalej uplatňujú do 30. júna 2017 alebo dovtedy, kým uvedené povinnosti nebudú splnené.

3.           Bez ohľadu na odsek 2 tohto článku sa smernica 2003/48/ES zmenená smernicou 2006/98/ES neuplatňuje po 1. októbri 2016 na výplaty úrokov, pokiaľ ide o účty, v prípade ktorých boli splnené povinnosti týkajúce sa oznamovania a hĺbkového preverovania uvedené v prílohách I a II k smernici 2011/16/EÚ a v prípade ktorých Rakúsko oznámilo prostredníctvom automatickej výmeny informácie uvedené v článku 8 ods. 3a smernice 2011/16/EÚ v lehote stanovenej v článku 8 ods. 6 písm. b) smernice 2011/16/EÚ.

Článok 2

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 3

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Smernica Rady 2014/48/EÚ z 24. marca 2014, ktorou sa mení smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 111, 15.4.2014, s. 50).

[2]               Smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1).

[3]               Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 38).

[4]               Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

[5]               Smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1).

[6]               Smernica Rady 2014/48/EÚ z 24. marca 2014, ktorou sa mení smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 111, 15.4.2014, s. 50).

[7]               Smernica Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti zdaňovania (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 129).