17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/7

1.

víta rozhodnutie luxemburskej vlády zaradiť posilnenie cezhraničnej spolupráce medzi priority svojho predsedníctva Rady EÚ, ako aj úsilie, ktoré vyvíja v záujme odstránenia prekážok brániacich tejto spolupráci s cieľom zvýšiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Európy a naplno rozvinúť potenciál na oboch stranách hraníc; táto priorita cezhraničnej spolupráce je ešte významnejšia v aktuálnom kontexte spochybňovania voľného cezhraničného pohybu, keďže predstavuje jeden z hlavných výdobytkov európskej integrácie;

2.

víta výzvu na zlepšenie regulačného rámca používaného pri cezhraničnej spolupráci, a to vďaka uplatňovaniu už existujúcich špecifických právnych ustanovení týkajúcich sa rozličných aspektov tejto spolupráce, ako aj zlepšením alebo doplnením platného právneho rámca s cieľom uľahčiť prijatie odvetvových predpisov alebo predpisov pre konkrétne územia;

3.

zdôrazňuje význam, ktorý môže mať cezhraničná spolupráca pre rozvoj vidieka a miest, a poukazuje na to, že spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami Európy umožňuje efektívnejšie plniť ich poslanie a pomáha najmä pohraničným regiónom rozvíjať sa a napredovať;

4.

zdôrazňuje, že pohraničné územia predstavujú laboratória procesu európskej integrácie, t. j. sú územiami, na ktorých by malo byť zrejmé predovšetkým fungovanie jednotného trhu a ďalších európskych politík. Pohraničné územia sú takmer vo svojej podstate jedinečné mnohostranné križovatky, na ktorých sa v maximálnom rozsahu prejavuje rôznorodosť perspektív a kultúrnych a lingvistických synergií;

5.

zdôrazňuje, že v uplynulých 25 rokoch cezhraničná spolupráca dosiahla na európskej úrovni veľký pokrok vďaka programu Interreg, nástroju predvstupovej pomoci (IPA) a nástroju európskeho susedstva (ENI), ktoré sú jeho súčasťami, ako aj ďalším modulom európskej územnej spolupráce, ale doterajšie výsledky sú neuspokojivé, pokiaľ ide o plné využitie potenciálu tejto spolupráce. Preto by sa mala väčšia pozornosť venovať ďalšiemu posilňovaniu cezhraničnej spolupráce a jej prepojeniu s inými existujúcimi nástrojmi (politika súdržnosti, Horizont 2020, štátna pomoc atď.), aby sa na znevýhodnené pohraničné regióny uplatňoval osobitný prístup;

6.

z hľadiska doterajšieho úsilia o zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce víta úlohu rozličných druhov regionálnej spolupráce, či už na úrovni funkčných území, makroregiónov (stratégia pre Pobaltie, pre Podunajsko, oblasť Jadranského a Iónskeho mora a pre alpský región) alebo na úrovni územných samospráv;

7.

poukazuje na rozsah prijatých právnych nástrojov na posilnenie cezhraničnej spolupráce, pričom treba spomenúť najmä európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci územných samospráv alebo orgánov, Rady Európy (1), podľa ktorého sa štáty zaväzujú uľahčovať a podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi svojimi územnými samosprávami alebo orgánmi a tými, ktoré patria do jurisdikcie ďalších zmluvných strán, ako aj Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) (2) a Európske zoskupenie hospodárskych záujmov, keďže predstavujú kvalitné nástroje na vytvorenie nevyhnutných právnych nástrojov na podporu rozvoja cezhraničnej spolupráce;

8.

pripomína úlohu, ktorú zohráva EZÚS pri podpore a propagovaní cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce medzi členskými štátmi alebo miestnymi a regionálnymi samosprávami;

9.

poukazuje na pružnosť, ktorú má EZÚS vzhľadom na to, že predstavuje platformu viacúrovňového riadenia, vďaka ktorej organizácie, ktoré k nemu patria na rôznych stupňoch a s rôznymi právomocami môžu konať spoločne a prispôsobiť sa potrebám jednotlivých území;

10.

konštatuje, že rozvoj cezhraničnej spolupráce brzdia viaceré prekážky, ktoré bránia ekonomickému rozvoju pohraničných regiónov, ako aj plneniu cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Európy; konštatuje tiež, že táto cezhraničná spolupráca naráža na nepredvídateľné prekážky, ktoré sú často dôsledkom krokov zo strany členských štátov a miestnych a regionálnych subjektov;

11.

domnieva sa, že seminár, ktorý usporiadalo luxemburské predsedníctvo, ako aj prieskum, ktorý vykonalo, poukázali na závažné nedostatky, ktoré bránia novému posilneniu cezhraničnej spolupráce. Stačí spomenúť len nemožnosť uskutočňovať cezhraničné projekty z dôvodu rozdielnych legislatívnych rámcov v oblasti dopravy, zdravia, životného prostredia, civilnej ochrany atď. alebo tiež inštitucionálnu asymetriu medzi členskými štátmi (rôzne úrovne územného usporiadania), nedostatočnú právnu istotu, ktorá postihuje cezhraničné subjekty a spoločné služby, alebo odlišný stupeň ekonomického rozvoja na stranách hraníc, ktorý vyplýva z rozdielnej vnútroštátnej situácie v oblasti pracovného práva, zdaňovania a sociálneho zabezpečenia;

12.

uznáva tiež, že systémy zdravotníctva v pohraničných regiónoch sú nekompatibilné, vrátane predpisov pre záchranné služby, že v prípade zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v daných regiónoch pod rozličnými jurisdikciami vzniká otázka, pod ktorú jurisdikciu patria, že existuje asymetria medzi poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti a verejnými orgánmi na oboch stranách hraníc, že sa vyžaduje predbežné schválenie napríklad na náhradu výdavkov, takže miestne obyvateľstvo má ťažkosti pri rýchlom prístupe k službám v zdravotníctve v blízkom okolí;

13.

domnieva sa tiež, že prekážky cezhraničnej spolupráci, ktoré luxemburské predsedníctvo odhalilo vďaka vykonanému prieskumu, predstavujú len niekoľko príkladov prekážok, a že treba systematickejšie a dôkladne preskúmať všetky obmedzenia;

14.

víta zámer Európskej komisie vypracovať do roka 2016 analýzu prekážok, riešení a príkladov osvedčených postupov v oblasti cezhraničnej spolupráce a vyzýva tiež na to, aby Komisia aktívne zapojila Európsky výbor regiónov do vypracovania tejto analýzy a spoločného hodnotenia jej výsledkov;

15.

poukazuje na to, že na vypracovanie analýzy o prekážkach cezhraničnej spolupráci a hľadaní vhodných riešení na ich odstránenie je potrebné určiť presnú definíciu pohraničného regiónu, a tiež mať presné údaje o tejto spolupráci, a v tejto súvislosti vyjadruje ľútosť, že nie sú k dispozícii dostatočné štatistické údaje z každého cezhraničného regiónu, a že existujú rozdiely medzi členskými štátmi pri vykonávaní štatistík;

16.

žiada Komisiu, aby zohľadnila štúdie cezhraničných prekážok, ktoré už boli vypracované na základe zadania pohraničných regiónov a ako súčasť cezhraničných programov;

17.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať a uľahčovať cezhraničnú spoluprácu v záujme rovnomerného rozvoja všetkých regiónov v celej EÚ s cieľom zmenšovať rozdiely medzi nimi z hľadiska úrovne rozvoja v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; poukazuje tiež na to, že pokiaľ ide o hospodársky rozvoj, niektoré pohraničné regióny sú v mimoriadne nevýhodnej situácii, najmä z hľadiska výrazných rozdielov v ekonomickej prosperite v porovnaní s inými pohraničnými regiónmi využívajúcimi svoju polohu. To isté platí v prípade niektorých susediacich oblastí tretích krajín alebo mimoriadne vzdialených európskych regiónov. Vzhľadom na nevýhody niektorých regiónov vyzýva, aby sa ustanovenia o územnej súdržnosti uvedené v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie dodržiavali prísnejšie;

18.

poukazuje na to, že je mimoriadne dôležité pokračovať v odstraňovaní prekážok brániacich cezhraničnej spolupráci, čo predstavuje stálu výzvu v súvislosti s prehlbovaním procesu európskej integrácie; Preto víta iniciatívy legislatívnej povahy a takisto navrhuje, aby sa význam cezhraničnej spolupráce náležite odrazil vo finančných prostriedkoch pridelených na ďalší rozvoj tejto spolupráce;

19.

zdôrazňuje, že pri hľadaní riešenia, ako odstrániť zistené prekážky brániace cezhraničnej spolupráci, a so zreteľom na výsledky Akčného programu na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii (REFIT) (3), by sa malo vychádzať z ustanovení, ktorými sa táto spolupráca v súčasnosti riadi, pričom treba zabezpečiť, aby sa plne uplatňovali;

20.

pripomína, že podľa článku 4 Európskeho rámcového dohovoru Rady Európy o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi sa signatárske krajiny budú snažiť riešiť všetky právne, administratívne alebo technické problémy, ktoré by mohli sťažovať rozvoj a nerušený priebeh cezhraničnej spolupráce, a budú tieto problémy navzájom konzultovať;

21.

víta najnovšiu iniciatívu luxemburského predsedníctva predložiť prvý návrh nového právneho nástroja s cieľom umožniť členským štátom, ktorých sa týka konkrétny cezhraničný projekt, dohodnúť sa na právnom rámci, ktorý budú tvoriť platné právne predpisy týchto členských štátov a ktorý sa bude vzťahovať len na tento konkrétny cezhraničný projekt. Tým sa prispeje k súdržnosti v cezhraničných oblastiach. Hoci sa tento nástroj týka činností, ktoré nezahŕňajú nevyhnutne financovanie zo zdrojov EÚ, poskytuje cenný príspevok pre nadchádzajúcu diskusiu o budúcnosti cezhraničnej spolupráce a cieľoch hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ ako celku;

22.

upozorňuje, že jeden nástroj na zlepšenie cezhraničnej spolupráce v EÚ už existuje v nariadení (ES) Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) zmenenom nariadením (EÚ) č. 1302/2013, ktoré sa zameriava na realizáciu projektov cezhraničnej spolupráce a ich riadenie na základe odlišných pravidiel a právnych postupov jednotlivých krajín; konštatuje, že ide o dva nástroje rôznej povahy: zatiaľ čo právny režim EZÚS sa uplatňuje len na jeho členov, podľa návrhu Luxemburska by sa vytvoril právny režim, ktorý by sa vzťahoval na konkrétny cezhraničný projekt s geograficky presne vymedzeným rozsahom;

23.

oceňuje všetky zjednodušenia, ktoré boli zavedené v zmenenom nariadení o EZÚS s účinnosťou od 22. júna 2014, pričom niektoré zmeny navrhol VR. Ľutuje však, že niektorým členským štátom trvalo pomerne dlho, kým zmenené nariadenie o EZÚS prijali. Vyzýva preto členské štáty, aby sa väčšmi usilovali zaviesť toto nariadenie do praxe a uľahčiť fungovanie EZÚS na ich území, pričom treba vziať do úvahy, že umožňuje vytvárať a zaregistrovať EZÚS pružnejšie a ich úlohy lepšie vymedziť. Domnieva sa však, že zatiaľ neprešiel dostatok času od jeho vstupu do platnosti, aby sa mohol plne zhodnotiť jeho prínos a účinky jeho uplatňovania v praxi;

24.

domnieva sa, že vzhľadom na existenciu nariadenia o EZÚS a potenciál podporiť cezhraničnú spoluprácu, ktorý toto nariadenie ponúka prostredníctvom transpozície do právnych poriadkov všetkých členských štátov, by sa mala rešpektovať zásada proporcionality pri zvažovaní ďalších právnych nástrojov: okrem toho sa domnieva, že existujú prípady, v ktorých by bol na prekonanie osobitných prekážok brániacich konkrétnemu projektu cezhraničnej spolupráce užitočný právny nástroj inej povahy ako EZÚS;

25.

víta prístup uplatňovaný v návrhu, t. j. naďalej zlepšovať kvalitu nástrojov cezhraničnej spolupráce poskytovaním nástroja všeobecnej povahy, ktorým sa nevytvára nový subjekt s právnou subjektivitou, a tak plniť cieľ využívať vopred stanovené pravidlá na vykonávanie spoločných iniciatív v dvoch alebo viacerých členských štátoch, čo možno chápať ako potvrdenie úspechu koncepcie EZÚS;

26.

poukazuje na to, že v tejto fáze návrh na nový nástroj vyvoláva niekoľko otázok, ktoré treba dôkladne preskúmať v rámci nadchádzajúcej diskusie:

27.

upozorňuje, že hoci sa rozsah uplatňovania aktivít zoskupenia EZÚS obmedzuje na územie, kam patria jeho členovia, a zoskupenie nie je oprávnené prijímať právne predpisy, zavádzať ich do praxe a zabezpečovať ich uplatňovanie, takže nemôže slúžiť ako základňa pre takéto aktivity na cezhraničnej úrovni, je však oprávnené spravovať verejnú infraštruktúru, zabezpečovať verejnú službu, poskytovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu, investovať a spravovať verejné zdroje v snahe dosiahnuť ciele v spoločnom záujme, čo sú všetko aktivity, ktorú sú v súlade so základnými zásadami zmluvy a všeobecnými záujmami členských štátov. V tejto súvislosti sa domnieva, že súčasné znenie nariadenia o EZÚS poskytuje uspokojivýdobrý právny rámec pre takéto činnosti, aj keď by sa mohlo zvážiť preskúmanie alternatív, ktoré by mohli uľahčiť všeobecnú cezhraničnú spoluprácu v príslušnom regióne;

28.

zdôrazňuje, že hlavné problémy s využívaním EZÚS ako nástroja cezhraničnej spolupráce súvisia s nedostatočnými poznatkami a informovanosťou, slabou dôverou a absenciou potrebnej politickej vôle a že v záujme posilnenia cezhraničnej spolupráce je nevyhnutné zlepšiť poznatky a informovanosť zainteresovaných aktérov o možnostiach rozvíjať takúto spoluprácu, ktoré ponúka súčasný právny rámec, konkrétne nariadenie o EZÚS;

29.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s Výborom regiónov vyvinuli viac úsilia v snahe vyjasniť a vysvetliť, akú úlohu môžu zohrávať EZÚS ako nástroj umožňujúci lepšie reagovať na potreby na miestnej úrovni v cezhraničných regiónoch;

30.

zasadzuje sa za to, aby bol právny rámec čo najjednoduchší, a preto by každý nový právny predpis alebo každá zmena platných predpisov mali zjednodušovať postupy realizácie cezhraničných projektov, a to bez ohľadu ne to, či sú tieto projekty financované z rozpočtu EÚ alebo nie. V tejto súvislosti sa domnieva, že návrh luxemburského predsedníctva je užitočným príspevkom k nadchádzajúcej diskusii o balíku legislatívnych opatrení na nasledujúce programové obdobie;

31.

oceňuje, že v návrhu luxemburského predsedníctva sa so zreteľom na zásady subsidiarity a miestnej demokracie pripisuje miestnym a regionálnym orgánom vedúca úloha, v rámci ktorej by pohraničné regióny a mestá mali prevziať iniciatívu prijímať tieto európske cezhraničné dohovory, označiť právne ustanovenia, ktoré sa majú prispôsobiť, vypracovať návrh dohovoru a adresovať ho príslušným orgánom členského štátu na konečné schválenie;

32.

navrhuje, aby sa v prípade EZÚS uplatňoval zjednodušený postup schvaľovania, v prípade, ak už existuje predchádzajúca štruktúra, ako napríklad euroregión alebo pracovné spoločenstvo, v súlade s európskym rámcovým dohovorom o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, ktorý prijala Rada Európy v roku 1980, a jeho protokolmi a bilaterálnymi dohodami, ktoré boli vytvorené neskôr;

33.

v súvislosti s myšlienkou vytvoriť nový právny nástroj na podporu spolupráce v pohraničných regiónoch upozorňuje, že v Zmluve o Európskej únii sa stanovuje, že Únia rešpektuje základné funkcie členských štátov, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu (článok 4);

34.

poukazuje na to, že pri realizácii a kontrole vykonávania projektov cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa podieľajú viacerí partneri z členských štátov a partneri z tretích krajín, sa používajú odlišné postupy, a v dôsledku rôznych účastníkov je ťažké príslušné programy a iniciatívy zrealizovať. V tejto súvislosti žiada, aby sa pokračovalo v zjednodušovaní postupov v oblasti plánovania a riadenia cezhraničných programov a projektov, ktoré financuje EÚ, najmä pokiaľ ide o realizáciu malých a jednorazových cezhraničných projektov, ktoré sa budú vzťahovať rovnako na všetky zúčastnené strany, a chcel by, aby sa našiel jednoduchší a rýchlejší spôsob práce umožňujúci vyriešiť administratívne a právne aspekty realizácie projektov;

35.

žiada členské štáty, aby uľahčili zapojenie súkromných aktérov do iniciatív na podporu rastu a trvalých pracovných miest, a aby zabezpečili na budúcnosť zamerané a účinné výsledky projektov;

36.

vyzýva členské štáty, aby do svojich budúcich operačných programov zahrnuli už existujúce aj potenciálne EZÚS;

37.

konštatuje, že postupy v oblasti prípravy a prijímania programov územnej spolupráce na programové obdobie 2014 – 2020 sú také pomalé, že by to mohlo ohroziť úspešnú realizáciu týchto programov, a vyzýva Európsku komisiu, aby sa intenzívnejšie angažovala a viac pomáhala krajinám, ktoré sú účastníkmi programov územnej spolupráce, pri príprave a prijímaní týchto programov;

38.

nabáda EÚ, aby venovala mimoriadnu pozornosť využívaniu európskych fondov v prospech cezhraničných regiónov susediacich s tretími krajinami a najvzdialenejších európskych regiónov, a to s cieľom zlepšiť realizáciu cezhraničných projektov financovaných z fondov EÚ;

39.

vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala v zjednodušovaní postupov v snahe uľahčiť realizáciu cezhraničných projektov a tiež aby rozbehla proces prispôsobovania fondov, ktoré sa využívajú na národnej úrovni, a aby v tejto súvislosti zvážila možnosť automatického spájania fondov EÚ s cezhraničnými projektmi;

40.

vyzýva Európsku komisiu, aby na základe výsledkov analýzy prekážok, riešení a príkladov osvedčených postupov v oblasti cezhraničnej spolupráce vypracovala spolu s Výborom regiónov dlhodobú stratégiu napredovania v oblasti cezhraničnej spolupráce a s ňou súvisiaci akčný plán, ktoré by sa uplatňovali počas viacerých budúcich predsedníctiev Rady Európskej únie, čím by sa zabezpečila udržateľnosť a kontinuita práce aj po skončení luxemburského predsedníctva;

41.

navrhuje, aby diskusie o novom nariadení boli súčasťou rozsiahlej diskusie o budúcej politike súdržnosti. Požadovaným strednodobým cieľom by mohlo byť okrem žiadosti o úplné a efektívne vykonávanie nariadenia o EZÚS v členských štátoch, zvyšovanie informovanosti o jeho uplatňovaní a/alebo možné pozmeňovacie návrhy vyplývajúce z jeho nedostatkov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala luxemburský návrh a aby ho ďalej rozpracovala na základe výsledkov cezhraničnej revízie, ktorú v súčasnosti vykonáva;

42.

napokon zdôrazňuje význam dodržiavania zásady subsidiarity a potrebu dôvery, istoty a spolupráce medzi centrálnou úrovňou a miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktorá je potrebná na dosiahnutie skutočnej a funkčnej cezhraničnej spolupráce.