10.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 51/8

1.

víta úsilie, ktoré vynaložilo luxemburské predsedníctvo s cieľom prediskutovať územnú víziu na rok 2050 a teší ho, že sa luxemburské predsedníctvo rozhodlo túto záležitosť s ním konzultovať;

2.

zdôrazňuje význam výslovného uznávania širokej škály územných realít v Európskej únii, ktoré si vyžadujú rôzne prístupy a stratégie na odstránenie s nimi súvisiacich problémov;

3.

domnieva sa, že po viac než 15 rokoch od prijatia Európskej koncepcie územného rozvoja v roku 1999 v Postupime Európska únia potrebuje novú územnú víziu, ktorá:

4.

preto vyzýva na rozsiahle celoeurópske konzultácie o budúcej územnej vízii Európskej únie, ktoré budú vychádzať zo Zelenej knihy o územnej súdržnosti [COM(2008) 616 final], a opätovne žiada o vypracovanie Bielej knihy o územnej súdržnosti, ktorá by sa mohla použiť ako základný kameň pre iné politiky EÚ so silnejším územným rozmerom už v nasledujúcom programovom období po roku 2020;

5.

zdôrazňuje význam včasného určenia globálneho vývoja a výziev s cieľom primerane prispôsobiť verejnú politiku. V tomto ohľade víta rôzne výhľadové správy, ktoré vypracovali európske inštitúcie a zdôrazňuje svoju štúdiu s názvom „Výzvy v Horizonte 2025 – hlavné trendy a vplyv na miestne a regionálne samosprávy“ (1);

6.

poukazuje na globálne trendy a výzvy, ktorým Európska únia čelí, zhrnuté v správe nazvanej „Global trends to 2030: Can the EU meet the challenges ahead?“ [„Globálny vývoj do roku 2030: dokáže EÚ čeliť nadchádzajúcim výzvam?“] vypracovanej v rámci projektu ESPAS (2), a ktoré zahŕňajú územný rozmer, keďže ich vplyv sa v rozličných regiónoch líši v závislosti od územných osobitostí a súvislostí. Poznamenáva však, že územný rozmer nebol v správe ESPAS dostatočne zohľadnený, a preto sa teší, že bude môcť prispieť k úsiliu riešiť územný rozmer v budúcej práci v rámci projektu ESPAS;

7.

domnieva sa, že je potrebná jasná európska územná vízia, aby bolo možné účinne reagovať na súčasný a budúci vývoj a výzvy, a že by táto vízia mala posilniť územný rozmer v tvorbe politík, napríklad uplatňovaním prístupu založeného na miestnom kontexte;

8.

v tomto ohľade zdôrazňuje úlohu Územnej agendy 2020, ktorá zostáva platná a je potrebné ju lepšie vykonávať. Vzhľadom na túto skutočnosť odkazuje na svoje nedávne stanovisko na tému „Lepšie vykonávanie Územnej agendy Európskej únie 2020“ (3);

9.

okrem toho zdôrazňuje, že strategické plánovanie a stanovenie jasných a dosiahnuteľných politických cieľov, ktoré by mohli byť súčasťou „vízie“, sú zásadnými prvkami dobrej tvorby politík;

10.

znovu opakuje, že na úrovni EÚ sa v zmluve (článok 174 ZFEÚ) stanovuje zastrešujúci územný cieľ rozvoja Európskej únie, keďže sa v nej uvádza, že „na podporu celkového harmonického rozvoja Únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti“. Územná súdržnosť znamená zabezpečiť vyvážený rozvoj všetkých území EÚ;

11.

upriamuje pozornosť na výhody a prínosy uplatňovania prístupu založeného na miestnom kontexte (4), ktorého zásadné prvky sa týkajú integrácie sektorov do konkrétnej územnej stratégie a územného dialógu orientovaného na výsledky. Ak sa prístup založený na miestnom kontexte bude uplatňovať účinne, umožní ohodnotiť a oživiť územnú identitu a územné špecifiká ako unikátnu hodnotu;

12.

poznamenáva, že hoci sa o prístupe založenom na miestnom kontexte v inštitúciách EÚ často diskutuje, ešte sa neuplatňuje plošne ani na úrovni EÚ, ani na úrovni členských štátov. Európsky výbor regiónov opakovane vyjadruje svoje pevné presvedčenie o tom, že v politike EÚ prinesie prístup založený na miestnom kontexte najlepšie výsledky vtedy, keď sa politika prispôsobí osobitným miestnym podmienkam a ako taká sa bude účinnejšie zaoberať výzvami regiónov, miest a obcí, a zníži tým rozdiely v miere ich rozvoja;

13.

poznamenáva, že hoci je takisto dôležité posilniť sektorové politiky, prístup založený na miestnom kontexte je najúčinnejší prístup na dosiahnutie cieľa celkového harmonického rozvoja stanoveného v zmluve. V tomto ohľade odkazuje na štúdiu, ktorú vypracovala Európska komisia a v ktorej určila päť spoločných charakteristík úspešného vykonávania prístupu založeného na miestnom kontexte (5). Takéto charakteristiky zahŕňajú dôležitú úlohu ocenenia územnej identity, ktorá presahuje zemepisné a sektorové hranice, otvoreného systému správy, silnej schopnosti viesť a experimentovať a učiť sa v praxi;

14.

domnieva sa, že sektorové stratégie sú síce dôležité, ale pre územný rozvoj má význam lokálny prístup, ktorý je základom pre prispôsobený miestny a regionálny rozvoj. Koncepcia spoločného rámca (partnerských dohôd) pre vykonávanie európskych štrukturálnych a investičných fondov v tomto plánovacom období je síce chvályhodná, avšak na úspešné vykonávanie všetkých politických opatrení je potrebné odstrániť prekážky, ktoré vznikajú v dôsledku rôznych súborov pravidiel. Právny rámec pre európske štrukturálne a investičné fondy by sa mal zjednodušiť s prispením a zapojením miestnych a regionálnych orgánov. Projekty, ktoré využívajú integrovaný územný prístup, by mali byť financované z viacerých fondov a malo by byť možné ich vydokladovať podľa jedného a toho istého súboru pravidiel;

15.

poukazuje na analýzu v Šiestej správe o súdržnosti, v ktorej sa uvádza, že „v posledných niekoľkých rokoch sa regionálne rozdiely zväčšili, pretože hospodárska kríza jednotlivé regióny postihla rôznou mierou (6)“. V skutočnosti nie len samotná kríza, ale aj politické rozhodnutia, predovšetkým úsporné opatrenia ako súčasť európskeho semestra mali rôzny vplyv na európske regióny. Napríklad finančne silné regióny mohli zmierniť vplyv krízy a splniť požiadavky európskeho semestra, zatiaľ čo na druhej strane finančne slabé regióny museli obmedziť verejné investície ako dôsledok úsporných opatrení, ktoré viedli k hospodárskym problémom. V tejto analýze sa dospelo k záveru, že existuje územný vplyv dokonca aj v politických oblastiach a pri externých faktoroch, ktoré predtým neboli zohľadňované v územnej koncepcii, ako je bankovníctvo alebo fiškálna politika. VR pripomína, že kríza najmä prehĺbila rozdiely medzi regiónmi a najviac postihla krajiny, ktorých rozvoj zaostáva. Preto zdôrazňuje, že na to, aby mali politické opatrenia rovnaký vplyv, sa musia realizovať so zreteľom na opätovné nastolenie rovnováhy a s prihliadnutím na územný prístup. To znamená uplatňovať vyvážený prístup k úsporným opatreniam.

16.

konštatuje, že od čias diskusie na tému „Viac ako HDP“ v roku 2009 sa množstvo údajov dostupných na úrovni EÚ výrazne zvýšilo a je potrebné preskúmať iné ukazovatele, ktoré dopĺňajú HDP pri meraní pokroku najmä na úrovni regiónov a miest EÚ pri plnení cieľov EÚ;

17.

zdôrazňuje, že väčšina politík EÚ má regionálny a miestny rozmer, ktorý možno zhodnotiť posúdením územného vplyvu a mal by sa brať do úvahy pri navrhovaní a revidovaní týchto politík. VR spustil počiatočnú fázu stratégie posudzovania územného vplyvu v roku 2014 vo vybraných spisoch, počas ktorej sa vyskúšali rôzne metódy a prístupy. S potešením víta, že po uverejnení balíka lepšej právnej regulácie 19. mája 2015 bude Komisia využívať posúdenie územného vplyvu ako jeden z prvkov posúdenia vplyvu. V súlade s už uvedenými skutočnosťami preto VR zdôrazňuje úlohu mestskej agendy EÚ, pričom osobitný dôraz kladie na „vnútorné oblasti“, a prioritný význam, ktorý má jej realizácia pre rozvoj regiónov. Odkazuje na svoje stanovisko „Smerom k integrovanému programu pre mestá v Európskej únii“ (z 25. júna 2014) (7) a vyzdvihuje návrh na prijatie bielej knihy o integrovanej mestskej politike, ktorý v ňom bol predložený. V neposlednom rade zdôrazňuje, že súhlasí s vyhlásením Európskej komisie, ktorá oznámila, že podnikne konkrétne kroky na prijatie programu pre mestá v EÚ, na ktorého realizáciu bude v európskom rozpočte vyčlenených 80 mld. EUR (8). Vyzýva Komisiu, aby vychádzala z jeho skúseností;

18.

je znepokojený, že súčasné štatistické útvary v členských štátoch EÚ nereprezentujú skutočnú sociálno-ekonomickú situáciu, a domnieva sa, že ako také by nemali byť jediným základom budúceho navrhovania a vykonávania politík. Politiky by mali byť integrované a mali by mať silný medziodvetvový, medziregionálny a cezhraničný charakter, pričom sa v nich musia zohľadniť účinky presahovania na iné regióny;

19.

znovu opakuje, že na určenie týchto účinkov potrebujú členské štáty a Európska únia pri tvorbe politík vykonávať posúdenia územného vplyvu, ako aj plánovanie a uskutočňovanie odvetvových investícií, ako štandardnú prax. Ak sa nezohľadnia možné nerovnomerné účinky politík EÚ a štátnych politík, tieto politiky nikdy nebudú dostatočne efektívne ani účinné, a teoreticky môžu mať za následok neželané účinky;

20.

zdôrazňuje, že pri skúmaní účinkov politík EÚ sa musí zohľadniť skutočnosť, že čoraz viac občanov EÚ žije v mestských oblastiach, a to z hľadiska mestských aj vidieckych výziev, ktoré v dôsledku toho vznikajú. V súčasnosti štatistické údaje o miere urbanizácie neexistujú alebo sú veľmi obmedzené, čo spôsobuje, že koherentné a dôsledné posúdenie vplyvu je náročné vykonať. VR a Európska komisia v súčasnosti pracujú na pilotnom projekte posúdenia vplyvu na mestá, ktorý by sa mal v budúcnosti ďalej rozšíriť a mohol by slúžiť ako hodnotný nástroj na posudzovanie tohto vplyvu, čo by mohlo viesť k lepšej tvorbe právnych predpisov. Takisto zdôrazňuje, že žiadal, aby sa v rámci politík EÚ lepšie zohľadňoval akumulatívny vplyv malých a stredne veľkých miest a veľkomiest;

21.

pripomína, že vidiecke oblasti sa líšia aj pokiaľ ide o ich charakteristiky a výzvy, ktorým čelia, a ich úroveň rozvoja je nižšia, než úroveň EÚ, najmä ak ju porovnávame s úrovňou rozvoja v mestských oblastiach, a táto priepasť sa neustále prehlbuje. Územnú súdržnosť nebude možné dosiahnuť, ak nevyužijeme naplno všetok dostupný potenciál, a to zahŕňa aj potenciál, ktorý majú všetky územné oblasti. Táto skutočnosť je o to dôležitejšia, že mestské a vidiecke oblasti sa funkčne prelínajú, napríklad tým, že odtiaľ dochádzajú ľudia za prácou alebo sú tam ponuky voľnočasových aktivít, a je preto takmer nemožné v určitých prípadoch presne vymedziť jednotlivé oblasti;

22.

keďže sa v nadchádzajúcich desaťročiach očakáva rýchly technologický rozvoj, takisto sa vyvinú nástroje na posudzovanie vplyvu rýchlym, efektívnym a objektívnym spôsobom. Modely ako je tento sa už vypracúvajú a rýchlo sa vyvíjajú. Dobrým príkladom takého nástroja je nástroj ESPON Quick Scan. V súčasnosti je hlavnou prekážkou existencie takýchto druhov nástrojov chýbajúca dostatočná a komplexná databáza štatistických údajov, a to najmä na miestnej úrovni;

23.

domnieva sa, že je rovnako dôležité posúdiť územný vplyv určitých politických opatrení EÚ v oblastiach uvedených v článku 174 ZFEÚ, ktoré vykazujú štrukturálne prírodné alebo demografické znevýhodnenie, či už ide o najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné alebo horské regióny;

24.

žiada členské štáty a Európsku úniu, aby investovali výrazne viac zdrojov do získavania chýbajúcich štatistických údajov, ktoré by odrážali rozličné územné problémy, a intenzívne rozvinuli zber údajov na najnižšej úrovni správy. To má osobitný význam v krajinách, kde územné jednotky Eurostatu nezodpovedajú geografickej realite na miestnej či regionálnej úrovni. Bez úplného a vyvíjajúceho sa obrazu regiónov Európskej únie nie je možné vytvoriť účinné politiky na riešenie výziev, ktorým čelia. VR pripomína, že v novom nariadení o štrukturálnych fondoch je dostupný tematický cieľ 11 štrukturálnych fondov, ktorý je vhodný presne na financovanie investícií do rozvoja lepších údajov na miestnej a regionálnej úrovni a ktorý sa žiaľ zatiaľ na tento účel veľmi málo využíva. Zároveň opakuje, že je potrebné znížiť administratívnu záťaž, ktorá sa kladie na rôzne subjekty vrátane miestnych a regionálnych orgánov, a to prostredníctvom vytvorenia vhodných nástrojov, ktoré umožnia systematický zber a vykazovanie štatistických údajov riadnym a selektívnym spôsobom, s cieľom urýchliť ich spracovanie. Je potrebné zabezpečiť, aby zdroje dostupné v rámci tematického cieľa 11 boli všeobecne známe;

25.

vyzdvihuje užitočnú prácu v rámci programu ESPON (9), ktorou sa zbierajú územné podklady v celej Európe. Predovšetkým, prognózy v správe s názvom „Vytvorenie otvorenej a polycentrickej Európy“ sú dôležité pre prijímanie informovaných rozhodnutí týkajúcich sa investícií s cieľom posilniť regionálny rozvoj. Vzhľadom na rôzne scenáre sa domnieva, že polycentrický rozvoj by mal byť objektívnym a zásadným prvkom Územnej vízie do roku 2050, ktorý zahŕňa miestne orgány všetkých veľkostí vo všetkých členských štátoch EÚ. S rastúcimi metropolitnými regiónmi by sa mal podporiť vyvážený rozvoj, pričom by sa zároveň venovala pozornosť malým dedinám a menej rozvinutým regiónom a vzájomnej prepojenosti priľahlých území;

26.

vzhľadom na to, že globálny vývoj a výzvy majú rozdielny vplyv na európske územia a že všetky verejné politiky zahŕňajú územný rozmer, by sa Európska územná vízia mala zamerať predovšetkým na uplatňovanie územného rozmeru na európsku správu;

27.

pripomína, že prijal Chartu viacúrovňového riadenia v Európe (10), v ktorej sú načrtnuté hlavné zásady európskej správy, ktoré by mali pomôcť posilniť územný rozmer v tvorbe politík a dosiahnuť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v Európe, ako to opakovane zdôrazňuje vo všetkých svojich stanoviskách na tému územných politík;

28.

sa domnieva, že v tejto súvislosti by sa mali osobitne podporovať rôzne formy spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami a ďalšími decentralizovanými orgánmi ako účinný, efektívny a legitímny nástroj poskytovania verejných služieb a zároveň by sa na ne mal klásť dôraz;

29.

zdôrazňuje, že cezhraničná spolupráca miestnych a regionálnych orgánov sa osvedčila ako kľúčový nástroj rozvoja pohraničných regiónov. Preto by ju EÚ a členské štáty mali naďalej podporovať;

30.

zdôrazňuje, že inovatívne finančné nástroje a verejno-súkromné partnerstvá s jasnými pravidlami môžu byť dôležitým nástrojom územného rozvoja, pokiaľ ide o prístup založený na miestnom kontexte v určitých oblastiach, kde súkromné financovanie môže dopĺňať verejné financovanie a kde sú výnosy dostatočne atraktívne. Pozornosť však treba venovať tomu, aby sa zabezpečilo, že miestne a regionálne orgány majú k dispozícii usmernenia pre využívanie finančných nástrojov (11);

31.

zdôrazňuje zásadnú úlohu miestneho politického vedenia a demokraticky zvolených miestnych vlád v rozvoji prístupu založeného na miestnom kontexte a pripomína, že tento druh prístupu si vyžaduje účasť zainteresovaných strán a otvorenosť na všetkých úrovniach správy. Je dôležité, aby tento proces, jeho hodnotu a výhody dobre pochopili všetci aktéri, ktorí sa ho zúčastňujú;

32.

zdôrazňuje, že prístup založený na miestnom kontexte zahŕňa osobitné úlohy aktérov na rôznych úrovniach riadenia. Priestorové plánovanie a stratégie rozvoja by mali vždy zohľadňovať úroveň, ktorá je čo najbližšie k ľuďom, čo vo väčšine prípadov znamená miestnu alebo regionálnu úroveň;

33.

sa domnieva, že v politických oblastiach, v ktorých sú právomoci na európskej úrovni, sa územný rozmer musí zvažovať systematicky. V tomto ohľade víta iniciatívu Komisie zameranú na lepšiu právnu reguláciu a súhlasí s tým, že „uplatňovanie zásad lepšej právnej regulácie zabezpečí, aby predkladané opatrenia boli založené na získaných podkladoch, boli dobre navrhnuté a aby prinášali konkrétne výhody občanom, podnikom aj spoločnosti ako celku“ (12). Predovšetkým ho teší, že v iniciatíve zameranej na lepšiu právnu reguláciu sa preberajú hlavné zásady načrtnuté v jeho Charte viacúrovňového riadenia v Európe;

34.

pripomína, že zriadil platformu na monitorovanie stratégie Európa 2020 s cieľom monitorovať regionálny rozmer tejto stratégie, a táto platforma dospela k záveru, že obnovená stratégia Európa 2020 by mala vychádzať z pevnejšieho partnerstva a zodpovednosti všetkých úrovní verejnej správy a zaviesť územný rozmer, väčšiu transparentnosť, zodpovednosť a viacúrovňové riadenie (13);

35.

domnieva sa, že miestne a regionálne orgány by mali byť v súlade s európskym kódexom správania pre partnerstvo poverené vypracovaním plánov rozvoja, pričom by mali využívať svoje územné osobitosti ako unikátne hodnoty a mali by pritom zohľadniť schválené európske ciele a potrebu náležite zapojiť organizované záujmy. Zdôrazňuje, že politika súdržnosti je nevyhnutná vo finančnej pomoci a pre metodické usmernenie miestnych a regionálnych orgánov, ktoré vykonávajú svoje plány rozvoja. Účinné riadenie má zásadný význam pre zlepšenie vykonávania programov, práve tak ako kvalita projektov;

36.

konštatuje, že podľa nedávno vydanej (v októbri 2015) 6. monitorovacej správy o stratégii Európa 2020 a európskom semestri, ktorú pripravila platforma VR na monitorovanie stratégie Európa 2020, boli miestne a regionálne orgány v 15 členských štátoch úzko zapojené do prípravy národných programov reforiem. Navyše počas vykonávania programov sa 23 z 28 vlád konkrétne zmienilo o úlohe miestnych a regionálnych orgánov v určitých oblastiach, ako je politika zamestnanosti, sociálne začlenenie a zdravotná starostlivosť. Pokiaľ ide o stratégiu Európa 2020, 20 členských štátov prízvukovalo úlohu miestnych orgánov v národných programoch reforiem v oblasti sociálneho začlenenia, energie z obnoviteľných zdrojov a zmeny klímy. Žiada preto prehodnotiť stratégiu Európa 2020 tak, aby sa viac posilnil územný rozmer politík EÚ, aby všetky členské štáty pri vypracovaní národných programov reforiem dodržiavali zásady subsidiarity a viacúrovňového riadenia a zásadu partnerstva;

37.

sa domnieva, že v politike súdržnosti by sa mal zaistiť súlad miestnych a regionálnych plánov s európskymi cieľmi. Dohody o partnerstve a operačné programy sú v tejto súvislosti hlavnými nástrojmi. VR zdôrazňuje, že financovanie politiky súdržnosti prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov môže prispieť k finančnej pomoci potrebnej na vykonávanie plánov. Takisto zdôrazňuje, že vykonávanie miestnych a regionálnych plánov rozvoja možno ďalej uľahčiť pomocou osobitných nástrojov politiky súdržnosti, ako je nástroj integrovaných územných investícií (ITI) a miestneho rozvoja vedeného komunitou (CLLD), ktoré by sa mali využívať všeobecnejšie;

38.

mnohé z iných politík EÚ, medzi inými poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, doprava a energetika či ochrana životného prostredia, majú územný rozmer, ktorý je rovnako dôležitý ako územný rozmer samotnej politiky súdržnosti. Preto sa tieto iné odvetvové politiky musia tiež prispôsobiť s cieľom pomôcť s miestnymi a regionálnymi plánmi rozvoja. Územná vízia 2050 musí zahŕňať všetky politiky EÚ, ktoré majú významný územný rozmer, aby sa vo všetkých príslušných politikách EÚ zosúladil taký prístup k tvorbe politík, ktorý bude založený na miestnom kontexte;

39.

domnieva sa, že je potrebný súdržnejší a koordinovanejší prístup k európskej územnej stratégii/vízii na európskej úrovni a že by sa mala zaviesť trvalá spolupráca s národnými a európskymi združeniami, ktoré zastupujú miestne a regionálne orgány. Pri tvorbe rôznych odvetvových politík by tento prístup mal zároveň zahŕňať štruktúrovanú a systematickú výmenu skúseností a znalostí;

40.

napokon sa domnieva, že európska stratégia/vízia sa musí nepretržite vyvíjať, najmä využitím spätnej väzby „zdola nahor“, ktorú poskytuje stála spolupráca s európskymi a národnými združeniami zastupujúcimi miestne a regionálne orgány, a musí sa v nej zohľadniť globálny vývoj, ako aj výzvy, ktoré prinášajú migrácia a klimatické zmeny, kde miestne a regionálne orgány EÚ zohrávajú dôležitú úlohu na základe zásady solidarity.