17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/13

1.

víta žiadosť európskeho komisára pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o účasť Výboru regiónov na tejto činnosti, ktorú označil za svoju najvyššiu prioritu na rok 2015;

2.

súhlasí so stanoveným cieľom, že jednoduchší rámec spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) by pomohol zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, ušetriť čas a znížiť náklady všetkých aktérov v rámci SPP vrátane poľnohospodárov, hospodárskych subjektov a verejných orgánov;

3.

domnieva sa, že pridanou hodnotou príspevku Výboru regiónov je zameranie na územné aspekty SPP a podporu subsidiarity a viacúrovňového riadenia, keďže značnú časť realizácie SPP riadia miestne a regionálne orgány;

4.

má v úmysle nielen sformulovať krátkodobé návrhy, ktoré môžu zlepšiť súčasný režim a zároveň zabezpečiť dosiahnutie cieľov SPP, ako aj právnu istotu pre príjemcov, ale aj využiť túto možnosť ako odrazový mostík na začatie diskusií vo Výbore regiónov v súvislosti s budúcnosťou SPP po roku 2020;

5.

podporuje postupnú liberalizáciu a zjednodušovanie SPP a nie návrat k bývalým politikám, ktoré zlyhali a izolovali poľnohospodárov od trhu, avšak trvá na tom, že by to nemalo prebiehať na úkor potravinovej bezpečnosti ani podkopávať schopnosť poľnohospodárov získať spravodlivý príjem za produkty, ktoré dodajú na trh;

6.

pripomína, že jednou z charakteristických čŕt novej SPP je významné zvýšenie decentralizácie vrátane mnohých ustanovení, ktoré sú ponechané na členské štáty a v mnohých prípadoch na regionálne orgány: otázky, ako sú rozhodnutia o tom, aký priestor existuje na prevody medzi prvým pilierom (priame platby) a druhým pilierom (rozvoj vidieka), vymedzenie aktívneho poľnohospodára, minimálne požiadavky na priame platby, dobrovoľná viazaná podpora, obmedzenie výšky priamych platieb a regionalizácia, patria medzi otázky, o ktorých rozhodujú členské štáty a regióny;

7.

poznamenáva, že členské štáty požiadali o odchýlky a výnimky, ktoré výrazne prispeli k súčasným obavám týkajúcim sa rastúcej zložitosti SPP;

8.

pripomína, že už vo svojom stanovisku CdR 65/2012 odporučil širšie uplatňovanie subsidiarity v rámci reformy s cieľom zabezpečiť väčšiu flexibilitu pre členské štáty a regióny. Väčšia miera subsidiarity, viacúrovňové riadenie a územná súdržnosť by však nemali viesť k situácii, keď bude SPP príliš fragmentovaná a stratí schopnosť fungovať ako jednotná politika EÚ;

9.

domnieva sa, že hlavnou preverovacou skúškou akéhokoľvek ďalšieho zjednodušenia SPP je to, keď sa členským štátom a regionálnym a miestnym orgánom umožní väčšia flexibilita, pokiaľ ide o vykonávanie a hodnovernosť kontrol, ak to nebude narúšať rovnaké podmienky v celej EÚ, ktoré musí spoločná poľnohospodárska politika ako politika EÚ na dosiahnutie celoeurópskych cieľov zabezpečiť;

10.

varuje, že zjednodušenie SPP nemožno v súčasnosti využívať spôsobom, ktorý odstráni širokú škálu verejných statkov, najmä environmentálnych, ktoré má SPP zabezpečiť;

11.

trvá na tom, že akýmkoľvek zjednodušením pravidiel SPP sa musí zaistiť, že bude zabezpečená konkurencieschopná potravinárska výroba, pričom poľnohospodári môžu na trhu dosiahnuť spravodlivý výsledok, že sa poľnohospodárom a miestnym spoločenstvám poskytnú stimuly, aby poskytovali verejné statky, ako je ochrana životného prostredia, sociálne začlenenie a vidiecke služby tak, aby spoločenstvám umožnili poskytovať prostriedky na diverzifikáciu hospodárskej činnosti, a tým znížiť vyľudňovanie;

12.

trvá na tom, že medzi SPP a ostatnými politikami EÚ, ako je environmentálna politika (a environmentálne fondy), je potrebný väčší súlad a komplementárnosť. Väčší súlad je najpotrebnejší medzi Fondom pre rozvoj vidieka a ostatnými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF), ktoré spolu tvoria spoločný strategický rámec založený na širších politických cieľoch stratégie Európa 2020;

13.

domnieva sa, že je potrebné posilniť vyjednávaciu silu poľnohospodárov v porovnaní s ostatnými aktérmi v potravinárskom reťazci (najmä dodávateľmi vstupov, maloobchodnými predajcami a spracujúcim priemyslom), zlepšiť transparentnosť trhu, aby prvovýrobcovia dostali svoj spravodlivý podiel z trhovej ceny. Treba zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž a vyzývame Komisiu, aby prešetrila každé potenciálne zneužívanie kúpnej sily v potravinárskom dodávateľskom reťazci;

14.

je presvedčený, že v rámci prebiehajúceho preskúmania pravidiel SPP, ktoré zahŕňa viac ako 200 právnych predpisov vrátane oblastí environmentálneho záujmu, režimov základných platieb pre poľnohospodárov a spoločnej organizácie trhov alebo pravidiel týkajúcich sa zemepisných ukazovateľov, je nevyhnutné zabezpečiť príjemcom právnu istotu a predvídateľnosť;

15.

domnieva sa, že zjednodušením SPP sa poskytne najväčšia pridaná hodnota v rámci cieleného zníženia administratívneho zaťaženia poľnohospodárov a príjemcov, ako sú vidiecke spoločenstvá, zlepší sa zrozumiteľnosť právneho rámca, zabezpečí sa väčší súlad medzi oboma piliermi SPP a zároveň sa zaistí riadne hospodárenie s finančnými prostriedkami SPP;

16.

odporúča efektívnejší prístup k výmene údajov a integrovaných riešení v oblasti IT, ako sú elektronické formuláre a databázy, čím sa môže zabezpečiť jednotné kontaktné miesto zmenšujúce záťaž, ktorú pre poľnohospodárov, pôdohospodárov a riadiace orgány predstavuje vypĺňanie formulárov. Na to je potrebné predchádzajúce posúdenie rizika v súvislosti s tým, aké a ktoré údaje je možné vymieňať, a vyžaduje si to aj účasť Komisie a kontrolných orgánov vrátane Európskeho dvora audítorov, aby sa v budúcnosti predišlo problémom súvisiacim s auditom;

17.

víta vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie európskych štrukturálnych a investičných fondov a skutočnosť, že osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu na príjemcov. Navrhuje, aby bol jedným z jej členov aj zástupca Výboru regiónov. Tento zástupca sa bude snažiť získať podnety od komisie pre prírodné zdroje, národných delegácií Výboru regiónov a menovacích orgánov, ako aj od sietí Výboru regiónov pre subsidiaritu a stratégiu Európa 2020 a bude ich spätne informovať;

18.

pripomína, že SPP na roky 2014 – 2020 ostala rozdelená na veľký prvý pilier zameraný na priame platby a menší druhý pilier zameraný na rozvoj vidieka. Keďže o prevode medzi piliermi sa rozhoduje na štátnej alebo regionálnej úrovni, je vítaný z hľadiska subsidiarity, ale vyústil aj do veľmi zložitej situácie na úrovni celej EÚ. Výbor regiónov vo svojom stanovisku CdR 65/2012 podporil možnosť previesť najviac 10 % finančných prostriedkov z prvého do druhého piliera, a nie v opačnom smere;

19.

konštatuje, že hoci sa pri zaistení oddelenia pilierov dosiahol pokrok, v určitých otázkach, ako sú oblasti s prírodnými obmedzeniami, ochrana životného prostredia a podpora mladým poľnohospodárom, ako aj vzťah medzi druhým pilierom a ostatnými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, stále dochádza k zreteľnému prekrývaniu;

20.

je presvedčený, že v ideálnom prípade by nemalo dochádzať k takémuto prekrývaniu a po roku 2020 by zrejme mohol existovať jeden politický nástroj EÚ, ktorý bude zameraný na podporu potravinárskej výroby, ďalší na zabezpečenie udržateľného rozvoja a tretí na posilnenie postavenia vidieckych spoločenstiev s cieľom odkloniť sa od poľnohospodárskej produkcie, pričom sa medzi nimi zachová súlad a nebudú sa vzájomne prekrývať. V súčasnosti by sa však zjednodušenie malo zameriavať na obmedzenie takéhoto prekrývania a zabezpečenie toho, aby existujúce pravidlá účinne bránili „dvojitému financovaniu“ príjemcov z oboch pilierov za vykonávanie rovnakej činnosti;

21.

trvá na tom, aby Komisia počas celého obdobia zohrávala aktívnu a podpornú úlohu pri kritickom posudzovaní rozhodnutí, ktoré na začiatku urobili členské štáty a riadiace orgány, s cieľom uľahčiť zmenu týchto priorít v priebehu obdobia, ak by neposkytovali skutočnú pridanú hodnotu, a zároveň zabezpečiť, aby takéto zmeny neovplyvnili právnu istotu príjemcov v celom programe;

22.

je presvedčený, že zatiaľ čo ekologizácia SPP je jednou z kľúčových inovácií v novom programovom období, jej vykonávanie sa často vníma ako príliš zložité a výklad Komisie ako primálo flexibilný, najmä pokiaľ ide o postupy, ktoré sú rovnocenné ekologizácii, ako aj delegované a vykonávacie akty Komisie, ktoré presahujú texty nariadení;

23.

berie na vedomie obavy, že poskytnutie dôkazov o diverzifikácii plodín, počty inšpekcií, minimálna plocha či pravidlá týkajúce sa udržiavania trvalých pasienkov, príjemcov príliš zaťažujú;

24.

zdôrazňuje, že SPP musí byť spravodlivá voči všetkým poľnohospodárom. Prírodné podmienky, výrobné náklady a všeobecná životná úroveň však nie sú všade v Európe rovnaké a musia sa zohľadňovať pri prerozdeľovaní podpory. Domnieva sa preto, že podpora by mala zohľadňovať poľnohospodársku diverzitu EÚ;

25.

pripomína svoje stanovisko CdR 65/2012, v ktorom naliehavo požadoval vyššiu mieru subsidiarity, aby miestne a regionálne orgány mali právomoc iniciovať a riadiť konkrétne environmentálne opatrenia, a to aj prostredníctvom územných dohôd v partnerstve s miestnymi poľnohospodárskymi, environmentálnymi alebo sociálno-ekonomickými aktérmi, a s kategóriami opatrení otvorenými všetkým poľnohospodárskym podnikom;

26.

trvá na tom, že dôveryhodnosť SPP možno zabezpečiť iba vtedy, ak nebude zahŕňať iba podporu potravinárskej výroby, podporu príjmov poľnohospodárov a prispievať k rozvoju vidieka, ale ak zabezpečí aj dosiahnutie cieľov biodiverzity a ochrany podnebia;

27.

poznamenáva, že SPP má druhý najväčší podiel z rozpočtu EÚ, ako aj významný územný rozmer a spolu s regionálnou politikou je hlavným nástrojom na plnenie záväzkov EÚ v oblasti životného prostredia;

28.

obáva sa, že ekologizácia nebude môcť vzhľadom na spôsob, ktorým je navrhnutá, plne rozvinúť svoj potenciál, napríklad pretože prevažná väčšina poľnohospodárskych podnikov v EÚ nie je povinná uplatňovať štatút oblasti environmentálneho záujmu;

29.

pripomína, že príjemcovia majú zároveň veľké obavy, že pravidlá ekologizácie sú mimoriadne zložité a často skôr odrádzajú od udržateľných poľnohospodárskych postupov, než aby ich podporovali;

30.

domnieva sa však, že zjednodušenie pravidiel SPP nemožno používať ako zámienku na oslabenie jej environmentálnych cieľov. Zmena pravidiel by mala vychádzať z vedeckých dôkazov, ktoré zaručia, že tieto zmeny budú ekologicky vhodné, a práve vzhľadom na tieto dôkazy by sa mal stanoviť rozsah akýchkoľvek nových zmien administratívnych postupov pre príjemcov s cieľom znížiť ich regulačné zaťaženie;

31.

pripomína, že súčasné pravidlá SPP umožňujú prijať opatrenia rovnocenné ekologizácii a domnieva sa, že tieto rovnocenné opatrenia môžu byť za určitých okolností rozumnou alternatívou, pokiaľ zlepšia alebo aspoň neoslabia environmentálne výsledky SPP;

32.

domnieva sa, že k pravidlám kontroly a súladu ekologizácie by sa mala priradiť proporcionalita tak, že sa pri menších priestupkoch, nepriaznivých klimatických podmienkach a neočakávaných udalostiach, ktoré príjemcovia nemajú pod kontrolou, umožní vyššia miera tolerancie. Je to obzvlášť dôležité najmä v prvých rokoch zavádzania nových pravidiel SPP, keď bude riziko chýb pravdepodobne vysoké, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že vlastné usmernenia riadiacich orgánov a Komisie boli vypracované oneskorene;

33.

navrhuje väčšiu flexibilitu pri mapovaní, aby príjemca nemusel deklarovať všetky prvky v dotknutej oblasti, čím by sa predišlo riziku nadmernej deklarácie;

34.

pripomína, že jednou z hlavných zmien v nových pravidlách SPP je, že ich cieľom je zabezpečiť, aby SPP pomáhala len tým poľnohospodárom, ktorí skutočne obrábajú pôdu, a nie tým, ktorí sú bežne známi ako „neaktívni poľnohospodári“, ako už na to výbor vyzval vo svojom predchádzajúcom stanovisku CdR 65/2012;

35.

konštatuje, že pokiaľ sa to zabezpečí požiadavkami na minimálnu činnosť, na základe ktorých musí príjemca poskytnúť dôkaz o minimálnej chovnej hustote, existujú obavy, že pravidlá v aktuálnom znení stále ponechávajú priestor, aby neaktívni poľnohospodári mohli naďalej profitovať z platieb v rámci SPP;

36.

vyjadruje však obavy, že súčasné pravidlá a definície týkajúce sa aktívnych poľnohospodárov sú mimoriadne zložité a mali by sa objasniť; Členské štáty musia mať možnosť samy si stanoviť kritériá pre aktívnych poľnohospodárov, za predpokladu, že dodržia hlavné zásady práva EÚ;

37.

podporuje konkrétne uznanie maloroľníkov v rámci SPP, pretože sa veľmi výraznou mierou podieľajú na zamestnanosti na vidieku v niekoľkých členských štátoch EÚ, a ako zjednodušujúce opatrenie už skôr navrhol zvýšiť minimálnu výšku podpory na 1  000 EUR;

38.

je presvedčený, že mladí poľnohospodári sú hnacou silou rozmanitosti hospodárskych a environmentálnych výsledkov v poľnohospodárskom podniku aj v širšej vidieckej komunite;

39.

odporúča, aby sa nové finančné a právne ustanovenia SPP prehodnotili s cieľom zabezpečiť, aby mladých poľnohospodárov skutočne motivovali k začatiu činnosti. Musia byť flexibilnejšie pri uznávaní úlohy mladých poľnohospodárov v rámci súčasnej právnej a hospodárskej reality (prevod nárokov, starší poľnohospodári, ktorí iba nedávno začali s poľnohospodárskou činnosťou atď.), kde mladí poľnohospodári začínajú svoju kariéru spoločne so staršími členmi rodiny alebo inými vidieckymi podnikateľmi;

40.

konštatuje, že nariadenie (5 %) a delegované nariadenie (3 %) obsahujú rozdielne percentuálne hodnoty vymedzujúce, kedy by sa mala uložiť pokuta. Vo všeobecnosti sa hodnota 3 % považuje za neprimeranú;

41.

vyjadruje znepokojenie, že aj napriek uvedeným cieľom novej SPP týkajúcim sa obmedzovania právnych predpisov na úrovni EÚ sa zvýšil regulačný výstup Komisie prostredníctvom delegovaných právnych predpisov, pričom Komisia usmernenia často považuje za rovnocenné s právnymi predpismi;

42.

trvá na tom, že by sa malo predchádzať sprísňovaniu pravidiel EÚ zavedením dodatočných štátnych alebo regionálnych usmernení. V tejto súvislosti oneskorené vypracovanie usmernenia Komisie ako také prispelo k zložitosti SPP, čím sa v budúcnosti zvyšuje pravdepodobnosť auditového rizika;

43.

je presvedčený, že aj keď usmernenia alebo právne predpisy EÚ poskytujú istú mieru flexibility, štátne a riadiace orgány by mali predísť príliš normatívnym a ťažko overiteľným ustanoveniam;

44.

žiada, aby sa prebiehajúce skúmanie nástrojov SPP uskutočnilo s využitím nových kritérií regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), ktoré nedávno sformulovala Komisia;

45.

domnieva sa, že podobne ako v prípade iných fondov EÚ aj SPP má naďalej mnohovrstvovú úroveň audítorskej činnosti, často s odlišnými výkladmi. Tým vzniká právna neistota pre celoštátne, regionálne a miestne orgány, ale najmä pre príjemcov;

46.

je presvedčený, že SPP by mala prejsť na úmernejší prístup ku kontrolám a auditom založený na výsledkoch a byť menej zameraná na pokuty a viac na zlepšenie a zabezpečenie dosiahnutia jasnejších výsledkov SPP. Kľúčovým kritériom zjednodušenia pre príjemcov vrátane miestnych a regionálnych orgánov je zníženie počtu požadovaných kontrol, pričom súčasné kontroly na mieste u 5 % poľnohospodárov sa často považujú za priveľkú záťaž;

47.

zasadzuje sa za pružnejší a primeranejší prístup ku kontrolám založený na riziku, aby bolo pri jednej návšteve možné vykonať viac než jeden druh kontroly a v odôvodnených prípadoch včas oznámiť kontrolu, aby sa zabezpečilo ich účinné vykonanie, pričom sa každodenná práca poľnohospodárov a ostatných príjemcov preruší len v obmedzenej miere. V prípade veľkej pravdepodobnosti výskytu chýb by sa mohli uskutočniť predbežné kontroly s cieľom pomôcť zvýšiť mieru súladu a zodpovednosti príjemcu;

48.

vyjadruje znepokojenie, že na základe nového článku 9 horizontálneho nariadenia o SPP sa zvýši záťaž, ktorú predstavujú každoročné kontroly, a zdôrazňuje potrebu obmedziť na minimum ďalšie štátne auditové pravidlá. Mal by sa posúdiť ich súlad s pravidlami a postupmi EÚ v oblasti auditu z hľadiska rizika a mali by sa rozvíjať v súlade s predchádzajúcimi odporúčaniami audítorov EÚ;

49.

trvá na tom, že v budúcnosti by sa mal väčšmi rozvinúť prístup k auditu založený na riziku, aby sa dospelo k scenáru, podľa ktorého v prípade, že štátne a regionálne orgány budú schopné preukázať, že disponujú domácim systémom auditu, nebude zo strany Komisie alebo Európskeho dvora audítorov potrebný žiadny ďalší audit EÚ až na veľmi výnimočné, náhodné kontroly, aby sa zabezpečilo, že štátny systém auditu je stále dôkladný;

50.

vyjadruje znepokojenie, že systém auditu bude teraz de facto predstavovať väčšiu záťaž a je presvedčený, že aby sa tomu zabránilo, riadiace a kontrolné orgány musia spolupracovať od počiatočnej fázy vypracovania týchto systémov, aby sa neskôr predišlo rozporom, ako aj potrebe, aby rôzne orgány vykonávali viacnásobnú audítorskú kontrolu tej istej činnosti. Vzhľadom na pomalé tempo spúšťania systémov SPP bude táto činnosť naďalej možná v mnohých krajinách a regiónoch;

51.

je presvedčený, že súlad možno zlepšiť väčšou transparentnosťou auditu, pričom Komisia uverejní svoje audítorské zistenia v počiatočnej fáze tohto procesu, ako aj zverejnením výsledkov zmierovacích a odvolacích konaní ihneď po ich skončení;

52.

domnieva sa, že zatiaľ čo nová spoločná organizácia trhu (SOT) predstavuje sama osebe veľké zjednodušenie tým, že nahrádza predchádzajúcich 21 SOT a odstraňuje 81 právnych predpisov, ešte stále je tu priestor na zlepšenie obmedzením množstva a rozsahu správ, ktoré je potrebné predložiť Komisii;

53.

konštatuje, že vo viacerých členských štátoch nie je možné vnímať vidiecke oblasti len ako poľnohospodárske oblasti, pretože sú zároveň aj miestom, kde pôsobia malé podniky, ktoré sa nezaoberajú potravinárskou výrobou, a miestom na bývanie;

54.

pripomína svoje predchádzajúce stanoviská, v ktorých považoval za zásadné vyčleniť v súlade s cieľom EÚ v oblasti územnej súdržnosti dostatočne vysokú časť prostriedkov navýšením Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) na rozvoj vidieckych oblastí, aby sa zabezpečil ich harmonický a integrovaný rozvoj vrátane poskytovania miestnej infraštruktúry vo vidieckych oblastiach, podpory MSP, obnovy obcí a rozšírenia diverzifikácie hospodárskych činností;

55.

trvá na tom, že je potrebná holistická politika rozvoja vidieka, ktorá zabezpečí aj prístup k ostatným európskym štrukturálnym a investičným fondom, ktoré spoločne prispievajú k dosiahnutiu priorít spoločného strategického rámca stratégie Európa 2020;

56.

v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie, že investície do rozvoja vidieka sa musia ďalej zameriavať na podobné poľnohospodárske činnosti, ktoré sa už podporujú v rámci prvého piliera, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila pravdepodobné preskúmanie programov rozvoja vidieka počas celého obdobia a podnietila tak riadiace orgány, aby upustili od týchto zásahov, ktoré neposkytli dostatočnú pridanú hodnotu z hľadiska dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020, ani z hľadiska diverzifikácie a poskytnutia právomocí vidieckym spoločenstvám;

57.

vyjadruje znepokojenie, že pri schvaľovaní programov rozvoja vidieka došlo k značnému meškaniu, ktoré v roku 2014 dokonca vyústilo do presunu rozpočtových prostriedkov do ďalších rokov;

58.

domnieva sa, že významnou príčinou tohto meškania je interná koordinácia medzi generálnymi riaditeľstvami, pričom schvaľovanie často závisí od rýchlosti najpomalšieho úradníka v rámci preskúmania konzultácie medzi útvarmi. Do budúcnosti by sa mohlo navrhnúť, aby sa počas schvaľovania programov rozvoja vidieka do GR AGRI vyslali úradníci z ostatných generálnych riaditeľstiev;

59.

domnieva sa, že vzhľadom na pomalosť Komisie pri vypracúvaní usmernení a delegovaných právnych predpisov by bol rozumný prístup k rokovaniam o programoch rozvoja vidieka takýto: Komisia nebude vyžadovať predloženie programov rozvoja vidieka, kým nebudú vytvorené takéto pravidlá EÚ. Nezmenšilo by sa tým meškanie pri schvaľovaní programu, ale zjednodušili by sa rokovania;

60.

poznamenáva, že nástroj miestneho rozvoja vedeného komunitou prekračuje rámec predchádzajúcej iniciatívy LEADER s cieľom posilniť postavenie miestnych spoločenstiev nielen prostredníctvom EPFRV, ale aj ďalších troch európskych štrukturálnych a investičných fondov. Výbor regiónov označil miestny rozvoj vedený komunitou vo svojom stanovisku CdR 1684/2012 za jeden z prelomov súčasného programového obdobia;

61.

vyjadruje však poľutovanie, že zatiaľ čo niektoré členské štáty a regionálne a miestne orgány budú miestny rozvoj vedený komunitou využívať v značnej miere, mnohé ďalšie ho možno budú v podstate považovať za predchádzajúcu iniciatívu LEADER zameranú na EPFRV;

62.

je presvedčený, že pre vidiecke spoločenstvá je to premárnená príležitosť a domnieva sa, že to zapríčinila nevyrovnaná koordinácia medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, odlišné pravidlá predkladania správ a auditu, ktoré sa stále uplatňujú na každý fond a ktoré sa často vykonávajú na oddelených riadiacich a ministerských úrovniach. Takisto je znepokojený tým, že nové pravidlá auditu týkajúce sa miestneho rozvoja vedeného komunitou predstavujú pre zodpovedné orgány a miestne akčné skupiny oveľa väčšiu záťaž;

63.

trvá na tom, že by sa malo uznať, že vo väčšine prípadov je to práve miestny orgán, ktorý zabezpečuje, že miestne akčné skupiny dokážu realizovať miestny rozvoj vedený komunitou;

64.

vyjadruje preto znepokojenie, že by občas v praxi nedochádzalo k prísnemu uplatňovaniu 51 % väčšiny hlasov pre neverejných členov pri rozhodnutiach miestnej akčnej skupiny, na základe čoho by obce ako zodpovedné orgány boli penalizované, a preto trvá na tom, aby boli takéto sankcie primerané, ak môžu zodpovedné orgány preukázať, že do rozhodovania miestnej akčnej skupiny zapojili súkromné a občianske skupiny;

65.

konštatuje, že pravidlá týkajúce sa maximálneho počtu členov miestnej akčnej skupiny a minimálnej veľkosti jej rozpočtu poskytujú členským štátom určitý priestor na to, aby sa v odôvodnených prípadoch odklonili od usmernenia Komisie, ale vyjadruje poľutovanie, že tento priestor sa dostatočne nevyužíva, na základe čoho nie sú niektoré oblasti súvisiace s miestnou akčnou skupinou definované spôsobom, ktorý by lepšie odrážal existujúce zemepisné oblasti.