10.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 51/39

1.

Dohoda o obchode so službami (Trade in Services Agreement – TiSA) je obchodná dohoda, o ktorej od začiatku roka 2013 v súčasnosti rokuje 51 členov Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (1) vrátane EÚ.

2.

Zmluvné strany sledujú cieľ liberalizovať obchod so službami, pretože služby sú dôležitou súčasťou svetového hospodárstva. V EÚ pripadá cca 68 % pracovných síl na sektor služieb a od vývozu služieb v nej závisí 10 miliónov pracovných miest. Pod liberalizáciou obchodu so službami sa v prvom rade rozumie odstránenie prekážok pre poskytovateľov služieb, pokiaľ ide o poskytovanie ich služieb v iných krajinách.

3.

Aj keď sa rokovania o TiSA vedú mimo WTO, táto dohoda má byť kompatibilná so Všeobecnou dohodou o obchode so službami (GATS), aby ju bolo možné pri možnom neskoršom pristúpení ďalších členov WTO premeniť na mnohostrannú dohodu.

4.

Výbor regiónov (VR) už vo svojom stanovisku z 3. júla 2003 k rokovaniam WTO o GATS skonštatoval, že rokovania o obchode so službami majú veľký význam z dôvodu regionálnych hospodárskych záujmov (záujem podnikov a najmä MSP so sídlom na území EÚ mať zjednodušený prístup na trhy mimo nej), ako aj záujmov miestnych a regionálnych samospráv, ktoré služby do veľkej miery regulujú a v určitých prípadoch ich aj samy poskytujú, a zároveň upozornil na to, že pre podniky vo vlastníctve obcí a regiónov nie je vzhľadom na väzbu na vlastné územie uskutočniteľná zásada vzájomnosti prístupu na trhy.

5.

Tieto hľadiská platia aj pri rokovaniach o TiSA, rovnako ako konštatovanie, že pre miestne a regionálne samosprávy vznikli verejné služby ako samozrejmosť, ktorá vyplýva z ich úloh a povinností voči ich občanom, a preto musí byť zaručené, že sa zachová ich demokratická kontrola, kontinuita, dostupnosť a kvalita.

6.

Víta všeobecný prístup návrhu správy Európskeho parlamentu, ktorý zahŕňa odporúčania pre Komisiu k rokovaniam o dohode TiSA. Podľa tejto správy „musí TiSA priniesť hmatateľné výhody pre spotrebiteľov a umožniť zainteresovaným stranám prístup k rokovaniam s cieľom uľahčiť budúci multilaterálny charakter“. Pritom ale „verejné služby a služby v oblasti kultúry, základné práva na ochranu údajov a spravodlivé pracovné podmienky a právo regulovať však nemôžu byť predmetom rokovaní a mali by byť jednoznačne vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto dohody“. Ďalej víta mnohé odkazy na miestny a regionálny rozmer rokovaní o dohode TiSA uvedené v návrhu správy.

7.

Zdôrazňuje, že rokovací mandát EÚ pre TiSA sa týka len pravidiel prístupu na trhy a nediskriminácie zahraničných poskytovateľov služieb, nie však práva EÚ, jednotlivých štátov a územných samospráv regulovať služby.

8.

uznáva, že služby sú dôležitou súčasťou svetového a európskeho hospodárstva a že ďalšou liberalizáciou obchodu so službami na základe TiSA možno v rôznych krajinách očakávať mnohoraký hospodársky prínos, predovšetkým v súkromnej sfére.

9.

Podporuje súčasnú diskusiu o TiSA a zdôrazňuje nevyhnutnosť nájsť rovnováhu medzi potrebou zmluvných strán zachovať dôvernosť počas rokovaní a potrebou neustálej transparentnosti, aby sa zabezpečilo, že legitímne výsledky bude možné dosiahnuť so zapojením všetkých záujmových skupín. Poukazuje v tejto súvislosti na prax bežnú vo WTO, že verejnosť má prístup k dokumentom z rokovaní, a očakáva, že sa v tejto praxi bude pokračovať aj v rámci TiSA.

10.

Víta snahy Európskej komisie o zlepšenú transparentnosť rokovaní, avšak zdôrazňuje, že aj keď Európska komisia verejne sprístupnila rokovací mandát, miestni a regionálni zástupcovia zastúpení na úrovni EÚ vo VR musia byť pozvaní na dialógy s Európskou komisiou na začiatku a konci jednotlivých kôl rokovaní.

11.

Podporuje, že v smerniciach na rokovania o viacstrannej dohode o obchode so službami sa stanovuje toto: „Dohoda potvrdzuje právo EÚ a jej členských štátov regulovať a zavádzať nové predpisy týkajúce sa poskytovania služieb na území týchto strán s cieľom splniť ciele verejnej politiky.“

12.

Pokiaľ ide o verejné služby, zdôrazňuje relevantnosť odkazu na článok 14 a článok 104 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Protokol č. 26 o službách verejného záujmu v týchto smerniciach na rokovania o dohode a požaduje neobmedzené rešpektovanie autonómie ma miestnej a regionálnej úrovni podľa článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ. V tejto súvislosti však vyjadruje poľutovanie nad tým, že v obchodných zmluvách (CETA, TTIP, TiSA), o ktorých v súčasnosti EÚ rokuje, sú v oblasti verejného sociálneho zabezpečenia použité rozdielne pojmy.

13.

Zdôrazňuje, že rokovania o TiSA sa netýkajú privatizácie verejných služieb.

14.

Zdôrazňuje nevyhnutnosť zozbierať na miestnej a regionálnej úrovni komplexné a porovnateľné údaje o účinkoch ustanovení TiSA a na základe týchto údajov a posúdení vplyvu adekvátne aktualizovať štatistické opisy a hospodárske prognózy.

15.

Vyjadruje znepokojenie nad tým, že ešte stále nebolo ukončené posúdenie vplyvu na udržateľnosť, o ktorom sa hovorí v smerniciach EÚ na rokovania (2). Žiada, aby sa v rámci tohto posúdenia zohľadnil vplyv TiSA na územnú súdržnosť (posúdenie územného vplyvu).

16.

Zdôrazňuje povinnosť stanovenú v článku 11 ZFEÚ, podľa ktorej sa požiadavky ochrany životného prostredia musia zahrnúť aj do vonkajšej obchodnej politiky EÚ, najmä v záujme podpory trvalo udržateľného rozvoja.

17.

Upriamuje pozornosť Európskej komisie na osobitné záujmy miestnej a regionálnej úrovne pri rokovaniach o dohode TISA. Význam tejto úlohy by mohol značne vzrásť, ak by Súdny dvor Európskej únie vo svojom posúdení dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom potvrdil, že TiSA má vlastnosti zmiešanej obchodnej dohody, ktorá by v rôznych členských štátoch podliehala ratifikácii zhromaždení zastupujúcich regionálnu úroveň.

18.

Poukazuje na to, že spoločná obchodná politika je v článku 3 ods. 1 ZFEÚ stanovená ako ucelená oblasť vo výhradnej právomoci Únie. Aj vzhľadom na zásadu subsidiarity sa musí už v počiatočnom štádiu vyjasniť rozdelenie právomocí v obchodných rokovaniach, keď príslušné rokovania majú vplyv na oblasti právomocí členských štátov.

19.

Výbor podporuje prístup, podľa ktorého by sa negatívny zoznam s oblasťami, ktoré budú z dohody vylúčené, použil pri zásade nediskriminácie, zatiaľ čo pozitívny zoznam politických oblastí, v ktorých má TiSA platiť, by sa uplatnil na prístup na trhy.

20.

Očakáva, že aj keď sú stratégie málo obmedzujúce dátovú oblasť rozhodujúce pri podnikateľskej činnosti a raste, mali by sa používať iba vtedy, keď neobmedzujú právo občanov na primeranú ochranu súkromia (t. j. bezpodmienečnú rozsiahlu ochranu osobných údajov). Žiada preto bezpodmienečné všeobecné vyňatie opatrení na ochranu súkromia pri spracúvaní a poskytovaní osobných údajov a na ochranu dôvernosti osobných záznamov a účtov podľa článku XIV GATS a v nadväznosti naň. Okrem toho zásadne odmieta, aby sa táto dohoda uplatňovala na opatrenia súvisiace s ochranou údajov, kým nebude v EÚ zavedený rozsiahly právny rámec na ochranu údajov, prispôsobený súčasnému stavu digitalizácie.

21.

Odmieta akékoľvek obmedzovanie výlučných regulačných právomocí vlád a miestnych a regionálnych samospráv v oblasti vzdelávania, kultúry, divadiel, knižníc, múzeí a financií, ako aj ochrany zamestnancov, ochrany životného prostredia, ochrany údajov, pri sociálnych a zdravotníckych službách financovaných z verejných prostriedkov, udeľovaní licencií zdravotníckym zariadeniam a laboratóriám, zariadeniam na likvidáciu odpadu a elektrárňam, v oblasti predpisov o ochrane spotrebiteľov, noriem sociálnej súdržnosti, v oblasti škôl a verejne financovaných vzdelávacích služieb a iných súkromne financovaných vzdelávacích služieb, ako aj predpisov o verejnom obstarávaní.

22.

Odmieta obmedzovanie krížového financovania podnikov rovnakého územného orgánu, pokiaľ presahuje obmedzenia podľa právnych predpisov Únie a právnych predpisov členských štátov.

23.

Požaduje prijatie revíznej doložky o prípadnom opätovnom preskúmaní dohody, ako aj začlenenie takého ustanovenia do dohody, ktoré by umožnilo, aby rozhodnutia o liberalizácii bolo možné kedykoľvek odvolať.

24.

Nesúhlasí, aby do dohody boli začlenené doložky, ktoré by orgány zaviazali zachovať stav liberalizácie dosiahnutý v čase uzatvorenia dohody (doložka o zachovaní stavu), zakazovali vrátenie liberalizovaných služieb do verejného sektoru (doložka znemožňujúca návrat k pôvodnému stavu) a akékoľvek nové služby automaticky a úplne podriaďovali liberalizácii (doložka o zaručení budúceho stavu).

25.

Zdôrazňuje, že TiSA musí stanovovať len minimálne požadované normy a nesmie obmedzovať právo uplatňovať prísnejšie normy.

26.

Požaduje, aby sa do TiSA zaradila kapitola o sociálnej problematike, v ktorej budú na základe zodpovedajúcich dohovorov Medzinárodnej organizácie práce ustanovené normy sociálnej ochrany, predovšetkým ochrany zamestnancov, a ktorá neznemožní multilateralizáciu TiSA.

27.

Žiada, aby sa pri jednotlivých normách zaistila zásada cieľovej krajiny, zvlášť v režime 4 (voľný pohyb dočasných poskytovateľov služieb a zamestnancov presunutých v rámci podniku) v záujme dodržania kvalifikačných požiadaviek pri práci, ako aj pracovného a tarifného práva hostiteľskej krajiny. Slobodný pohyb dočasných poskytovateľov služieb zamestnancom presunutým v rámci podniku nemôže a nesmie byť zneužitý na to, aby sa zabraňovalo štrajkom alebo sa obchádzalo platné tarifné právo (tým, že sa zamestnávajú pracovníci na dobu určitú).

28.

Žiada o to, aby bolo v rokovacom dokumente plne uznané právo vlád regulovať vo verejnom záujme európskych, národných, regionálnych a miestnych orgánov („právo regulovať“), a vychádza z toho, že regulačná spolupráca nebude na žiadnej úrovni v rozpore s demokratickou legislatívou, ani nariadeniami a nebude brzdiť proces ich tvorby.

29.

Žiada, aby TiSA obsahovala možnosť súdneho preskúmania dodržiavania ľudských práv pri obchode so službami.

30.

Žiada, aby sa spory týkajúce sa dodržiavania tejto dohody riešili pred občianskoprávnymi súdmi príslušnými podľa sídla odporcu a v jazyku a pri uplatnení práva platného v krajine odporcu a aby bolo možné odvolať sa. Postup urovnávania sporov medzi štátmi by mal byť založený na mechanizmoch, ktoré sa v súčasnosti používajú na úrovni WTO. Mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátmi nie je v tejto dohode žiaduci.

31.

Navrhuje, aby sa zvážila možnosť zahrnúť do dohody ustanovenia o ochrane spotrebiteľov pri službách poskytovaných on-line, najmä proti podvodným aktivitám, ako aj osobitné právne ustanovenia o súdnej príslušnosti pri predaji tovaru spotrebiteľom podľa vzoru nariadenia Brusel I.

32.

Očakáva, že budú zaručené univerzálne služby, medzi iným aj preto, aby sa občania žijúci v odľahlých regiónoch, pohraničných oblastiach, na ostrovoch, v horách atď. nemuseli uspokojovať s nižšou kvalitou ani znášať vyššie finančné zaťaženie, než občania žijúci v aglomeráciách.

33.

Odmieta zaradenie miestnych a regionálnych pravidiel územného plánovania a regionálneho rozvoja a územného plánu medzi netarifné obchodné prekážky.

34.

Víta, že z rokovaní sú výslovne vylúčené audiovizuálne služby. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že to neplatí aj pre kultúrne služby. Preto vyjadruje obavy nad tým, že je ťažké definovať kultúrne služby a požaduje ochranu miestnej jazykovej rozmanitosti a miestnych kultúrnych osobitostí s osobitným zohľadňovaním záujmov menšín, ako aj autorských práv a duševného vlastníctva.

35.

Dôrazne odmieta záväzky v oblasti finančných služieb, ktoré sú v rozpore s opatreniami na reguláciu finančných trhov a finančných produktov platnými v EÚ.

36.

Očakáva druhú verejnú konzultáciu k dohode o obchode so službami a dôrazne žiada Komisiu, aby jej výsledky a výsledky predchádzajúcej konzultácie zohľadnila vo svojom záverečnom posúdení ustanovení obsiahnutých v dohode.

37.

Požaduje otvorený priebeh rokovaní o TiSA, ktorý by umožnil, aby sa do nich zapojili rozvojové krajiny a najmenej rozvinuté krajiny, ak o to prejavia záujem.

38.

Poukazuje na nevyhnutnosť multilaterálneho prístupu vo svete, ktorý je stále viacej prepojený,

39.

a žiada, aby z rokovaní vzišli také obchodné pravidlá, ktoré prispejú k čestnému a spravodlivému obchodu, a taktiež k udržateľnému rozvoju a v tejto súvislosti víta oznámenie Európskej komisie v jej obchodnej stratégii, že európska obchodná politika by mala byť v súlade s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.