24.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 399/106

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 46/182 z 19. decembra 1991 o posilnení koordinácie humanitárnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach (1),

—

so zreteľom na transformačný program Medziagentúrneho stáleho výboru (IASC) (2),

—

so zreteľom na zásady partnerstva (schválené Svetovou humanitárnou platformou) z 12. júla 2007 (3),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/290 z 9. júla 2010 o práve na vzdelanie v naliehavých situáciách (4) a príslušné usmernenia vrátane usmernení UNICEF a UNESCO,

—

so zreteľom na usmernenia Medziagentúrneho stáleho výboru OSN pre začlenenie zásahov proti rodovému násiliu do humanitárnej činnosti (5),

—

so zreteľom na Sendaiský rámec na znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 prijatý na tretej Svetovej konferencii OSN o znižovaní rizika katastrof, ktorá sa konala 14. – 18. marca 2015 v Sendai, Japonsko (6),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/313 z 27. júla 2015, ktorou sa stanovuje akčný program tretej medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja z Addis Abeby (7),

—

so zreteľom na rozpravy v rámci prípravy 32. medzinárodnej konferencie Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktorá sa bude konať 8. – 10. decembra 2015 v Ženeve,

—

so zreteľom na správu o globálnej humanitárnej pomoci v roku 2015 (8),

—

so zreteľom na globálny humanitárny prehľad z júna 2015 (9),

—

so zreteľom na zásady dobrého humanitárneho darcovstva (GHD) (10),

—

so zreteľom na Skupinu odborníkov OSN na vysokej úrovni pre financovanie humanitárnej pomoci,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (11),

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z roku 2007 (ďalej len „Európsky konsenzus“), spoločné vyhlásenie podpísané Komisiou, Radou, Európskym parlamentom a členskými štátmi (12), a svoj akčný plán, ktorý sa má obnoviť,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 375/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc („iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“) (13), a Výročnú správu o vykonávaní iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ v roku 2014 (14),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (15),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie „Rodové hľadisko v humanitárnej pomoci: rôzne potreby, vhodná pomoc“ (SWD(2013)0290) (16),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Výročná správa o politikách humanitárnej pomoci a civilnej ochrany Európskej únie a ich vykonávaní v roku 2014 (COM(2015)0406) (17),

—

so zreteľom na výročnú správu Generálneho riaditeľstva Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (GR ECHO) o činnosti za rok 2014 (18),

—

so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2015 o spoločných zásadách viacúčelovej hotovostnej pomoci na zabezpečenie humanitárnych potrieb (19),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a na jej Opčný protokol k Dohovoru o účasti detí v ozbrojených konfliktoch z 25. mája 2000; so zreteľom na usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch (aktualizované v roku 2008),

—

so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o novom globálnom partnerstve pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľnom rozvoji po roku 2015 (20),

—

so zreteľom na závery Rady z 28. mája 2013 o komplexnom prístupe EÚ k zvyšovaniu odolnosti (21),

—

so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2014 o akčnom rámci z Hjóga na obdobie po roku 2015: riadenie rizík v záujme dosiahnutia odolnosti (22),

—

so zreteľom na závery Rady zo 16. decembra 2014 o transformačnom programe na obdobie po roku 2015 (23),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie z 9. septembra 2015 s názvom Riešenie utečeneckej krízy v Európe: úloha vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2015)0040) (24),

—

so zreteľom na regionálne, tematické a globálne konzultácie v rámci prípravy na Svetový humanitárny samit (25),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja (26),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015 (27),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o situácii v Jemene (28); uznesenie z 11. júna 2015 o situácii v Nepále po zemetraseniach (29); uznesenie z 30. apríla 2015 o situácii v utečeneckom tábore Jarmúk v Sýrii (30); uznesenie z 12. marca 2015 o Južnom Sudáne vrátane nedávnych únosov detí (31); uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ (32); a na svoje uznesenie z 15. januára 2015 o situácii v Líbyi (33),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o migrácii a utečencoch v Európe (34); a na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ (35),

—

so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ „zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

—

so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,

—

so zreteľom na článok 214 ZFEÚ o činnosti Únie v oblasti humanitárnej pomoci,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. septembra 2015 s názvom Smerom k svetovému humanitárnemu samitu: globálne partnerstvo zásadovej a účinnej humanitárnej činnosti (COM(2015)0419) (36) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2015)0166) (37),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0332/2015),

A.

keďže vo veľmi krehkom svete čelíme nárastu rôznorodosti, frekvencie a intenzity prírodných katastrof a hladomorov a bezprecedentnej eskalácii počtu a zložitosti konfliktov;

B.

keďže rastúce výzvy ako urbanizácia, rýchly rast populácie, demografické zmeny, častejší výskyt a zvýšená intenzita prírodných katastrof, zhoršovanie životného prostredia, rozširovanie púští, zmena klímy, početné dlhodobé a súbežné konflikty s regionálnym vplyvom a nedostatok zdrojov prispeli k následkom chudoby, nerovnosti, migrácie, presídľovania krehkosti a následne dramaticky zvýšili potrebu humanitárnej reakcie na celom svete;

C.

keďže počet ľudí v núdzi sa od roku 2004 viac ako zdvojnásobil na viac ako 100 miliónov v roku 2015; keďže 250 miliónov ľudí je postihnutých humanitárnymi krízami; keďže počet násilne vysídlených osôb dosiahol svoju najvyššiu úroveň od druhej svetovej vojny s asi 60 miliónmi vysídlených osôb vrátane takmer 40 miliónov vysídlených osôb v rámci ich vlastných krajín; keďže viac ako polovica svetových utečencov sú deti;

D.

keďže miliarda ľudí by mohla byť vysídlená z dôvodu zmeny klímy do roku 2050, pričom viac ako 40 %svetovej populácie žije v oblastiach vyznačujúcich sa vážnym nedostatkom vody; keďže hospodárske straty spôsobené prírodnými katastrofami pravdepodobne prudko narastú v porovnaní s aktuálnou stratou, ktorá je 300 miliárd USD ročne;

E.

keďže v posledných ôsmich rokoch rastúce potreby a problémy, chýbajúce trvalé záväzky a zvyšujúce sa náklady na humanitárnu pomoc prispeli k tomu, že súčasný humanitárny systém dosiahol hranice svojich možností a mnohé organizácie sú nútené dočasne pozastaviť poskytovanie potravinovej pomoci, prístreší a ďalšie humanitárne operácie na záchranu životov;

F.

keďže humanitárne nemocnice sú často cieľom útokov, pri ktorých sa používajú zbrane hromadného ničenia, keďže narastajú hrozby a útoky na humanitárnych pracovníkov; keďže bezpečnosť humanitárnych pracovníkov a zranených je veľmi často ohrozovaná; a keďže tieto útoky sú porušením medzinárodného humanitárneho práva a vážnou hrozbou pre budúcnosť humanitárnej pomoci;

G.

keďže humanitárne zásady ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a základné pravidlá medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv obsiahnuté v Ženevských dohovoroch a ich dodatkových protokoloch, musia byť základom všetkých humanitárnych opatrení; keďže musí byť bezpodmienečne zabezpečená ochrana vysídlených osôb a keďže musí prevládať nezávislosť pomoci, teda pomoc, ktorá je bez akéhokoľvek politického, hospodárskeho alebo bezpečnostného vplyvu a akéhokoľvek typu diskriminácie;

H.

keďže všetky strany zapojené do konfliktu vrátane štátnych a neštátnych ozbrojených strán musia zabezpečiť humanitárnym aktérom takýto prístup, ktorý potrebujú na pomoc zraniteľnému civilnému obyvateľstvu postihnutému konfliktom;

I.

keďže ženy a deti sú nielen obzvlášť zraniteľné a neprimerane vystavené riziku, v oblastiach postihnutých katastrofou počas núdzových stavov aj po nich takisto čelia vykorisťovaniu, marginalizácii, infekciám a sexuálnemu násiliu a násiliu založenému na rodovej nerovnosti, ktoré sú používané ako vojnová zbraň; keďže ženy a deti sú vystavené zvýšenému riziku, ktoré je výsledkom vysídľovania a rozpadu bežných štruktúr ochrany a podpory; keďže medzinárodné humanitárne právo vyžaduje, aby sa dievčatám a ženám znásilneným počas vojny poskytla všetka potrebná zdravotná starostlivosť bez diskriminácie; keďže nebezpečné umelé prerušenie tehotenstva uvádza Svetová zdravotnícka organizácia ako jednu z troch hlavných príčin úmrtnosti matiek; keďže zdravie matiek, psychologická starostlivosť o znásilnené ženy, vzdelávanie a školská dochádzka vysídlených detí sú hlavnými výzvami v utečeneckých táboroch;

J.

keďže konsolidovaná humanitárna výzva na rok 2015 dosiahla rekordnú výšku v histórii OSN, takmer 19 miliárd EUR; keďže napriek rekordným príspevkom darcov bola financovaná iba štvrtina celosvetovej výzvy a EÚ má ťažkosti s financovaním svetových humanitárnych výziev a operácií, ktoré podporuje GR ECHO; keďže toto zvyšuje potrebu globálne koordinovaného, včasného, predvídateľného a pružného financovania prispôsobeného rôznym okolnostiam a podporovaného novým verejno-súkromným partnerstvom pre inovačnú pripravenosť a metódami poskytovania; keďže EÚ má ťažkosti s financovaním svetových humanitárnych výziev a operácií ECHO; keďže obnovený záväzok týkajúci sa cieľa poskytovania pomoci vo výške 0,7 % a včasné plnenie záväzkov sú v tomto kontexte ešte dôležitejšie;

K.

keďže príčinou väčšiny humanitárnych kríz súvisia s človekom; keďže 80 % medzinárodnej humanitárnej pomoci EÚ sa sústreďuje na krízy spôsobené ľudskou činnosťou, ktoré si v podstate vyžadujú politické a nielen humanitárne riešenie; keďže chudoba a zraniteľnosť voči krízam sú vnútorne prepojené, čo zdôrazňuje potrebu riešiť základné príčiny kríz, zvyšovať odolnosť, posilňovať schopnosť prispôsobiť sa prírodným katastrofám a zmene klímy a plniť dlhodobé potreby postihnutých obyvateľov; keďže dôsledky humanitárnych kríz, ako sú migrácia a problémy utečencov, sa budú ešte zväčšovať, ak sa nebudú riešiť hlavné príčiny a nebude lepšie prepojenie medzi humanitárnou pomocou a pomocou v oblasti rozvojovej spolupráce;

L.

keďže humanitárna pomoc a rozvoj sú prepojené, najmä pokiaľ ide o potrebu posilniť odolnosť voči katastrofám, a to zmierňovaním rizík a ochranou proti šokom, ako kľúčovými prostriedkami na zníženie humanitárnych potrieb a boj proti nedostatkom v oblasti zdravia, hygieny, vzdelávania, výživy a dokonca základných útočísk;

M.

keďže medzinárodná, miestna a regionálna koordinácia, výmena informácií a spoločné programovanie, zber údajov a posudzovanie hodnotení pomôžu zlepšiť rozhodovanie, efektívnosť, účinnosť a zodpovednosť pri poskytovaní pomoci;

N.

keďže je potrebné vybudovať väčšiu dôveru a rozšíriť spoluprácu medzi subjektmi súkromného sektora, MVO, miestnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami a vládami; keďže obchodné zdroje, odborné znalosti, dodávateľské reťazce, výskumné a vývojové kapacity a logistika môžu prispieť k zabezpečeniu vyššej efektivity v oblasti pripravenosti a humanitárnej činnosti;

O.

keďže financovanie v rámci kapitoly týkajúcej sa humanitárnej pomoci EÚ, na ktorú sa vyčlenilo 909 miliónov EUR v roku 2015, predstavuje menej než 1 % celkového rozpočtu EÚ; keďže zlepšenie prepojenia medzi odstraňovaním následkov katastrofy a dlhodobou pomocou je jedným spôsobom, ako znížiť súčasný rozdiel medzi mimoriadnymi humanitárnymi potrebami a dostupnými prostriedkami;

P.

keďže MVO a medzinárodné organizácie, ako napr. Červený kríž a agentúry OSN, sú v súčasnosti hlavnými realizátormi humanitárnej pomoci, pričom poskytujú pomoc pri záchrane života a ochranu približne 120 miliónom ľudí ročne;

Q.

keďže prevencia, vnútroštátna reakcia a vnútroštátne kapacity zohrávajú dôležitú úlohu pri čo najlepšom uspokojovaní potrieb a znižovaní potreby medzinárodnej pomoci; keďže v roku 2015 iba 2 % celkovej medzinárodnej humanitárnej pomoci putovali priamo miestnym a vnútroštátnym MVO v postihnutých krajinách, hoci v porovnaní s inými subjektmi je zvyčajne ich reaktivita, znalosť potrieb a možnosť poskytovať pomoc ľuďom postihnutým krízou na lepšej úrovni; keďže zabezpečenie zodpovednosti voči ľuďom a komunitám postihnutým krízou je stále žiaducejšie;

R.

keďže humanitárna pomoc sa musí aj naďalej zakladať na potrebách, ktoré posúdili humanitárne subjekty, a keďže darcovia by sa mali zdržať využívania pomoci ako nástroja krízového riadenia;

S.

keďže humanitárna reakcia a používané nástroje by mali byť prispôsobené potrebám, ktoré boli spoločne posúdené, a mali by závisieť od meniacich sa okolností; keďže je nevyhnutné vyvinúť všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavanie ľudských práv a predovšetkým špecifické potreby žien, detí, starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím, menšín a pôvodného obyvateľstva a iných zraniteľných skupín začlenili do úsilia o poskytovanie humanitárnej reakcie;

T.

keďže globálne subjekty sú nabádané k tomu, aby zahrnuli humanitárne reakcie do mechanizmov monitorovania ľudských práv a predkladania správ;

U.

keďže prvý Svetový humanitárny samit (WHS), ktorý sa bude konať v Istanbule 23. a 24. mája 2016, by mal viesť k pretvoreniu humanitárnej štruktúry, aby sa stala inkluzívnejšou, účinnejšou, transparentnejšou a skutočne globálnou s cieľom reagovať na predpokladané zvýšenie humanitárnych potrieb súvisiacich so súčasnými i budúcimi výzvami, ako sú potravinová bezpečnosť, populačný rast, zmena klímy, nestabilita, bezpečnosť humanitárnych pracovníkov, nútené vysídľovanie a spoločensko-ekonomický rozvoj;

V.

keďže Svetový humanitárny samit bude nadväzovať na niekoľko medzivládnych rokovaní o znižovaní rizika katastrof, financovaní rozvoja, programe udržateľného rozvoja v období po roku 2015 a zmene klímy, ktoré budú v nadchádzajúcich rokoch formovať rozvojové a humanitárne prostredie, a poskytnú tak jedinečnú, rozhodujúcu a konkrétnu príležitosť na zosúladenie cieľov, zásad a opatrení a riešenie globálnych potrieb a zvyšovanie odolnosti najzraniteľnejších skupín koherentnejším spôsobom;

W.

keďže EÚ ako hlavný darca má zodpovednosť a potrebný vplyv na prevzatie vedúcej úlohy v úsilí o lepšie a inovatívnejšie spôsoby plnenia potrieb a zabezpečenie životaschopných dlhodobých riešení pre milióny ľudí postihnutých konfliktami a katastrofami;

X.

keďže nedávne vystupňovanie, svetová úroveň akútnej podvýživy a regionálne a medzinárodné vedľajšie externé vplyvy politickej nestability v krajinách zatriedených medzi krajiny 3. stupňa ohrozenia znovu pripomenuli, že je potrebné, aby Svetový humanitárny samit urýchlil transformáciu humanitárneho systému a aby lepšie slúžil ľuďom v núdzi;

1.

víta rozhodnutie generálneho tajomníka OSN zvolať prvý Svetový humanitárny samit (WHS) viacerých zainteresovaných strán a ochotu Turecka ho usporiadať; vyzýva členské štáty, aby podporili WHS a dosiahli jednoznačné výsledky Rady, pričom sa stanovia konkrétne záväzky a prioritné oblasti činnosti, pri presadzovaní operačnej účinnosti, spoločných noriem kvality, lepšej koordinácie a partnerstva s novými darcami na základe politicky nezaujatej pomoci, ako aj spoločného porozumenia a uplatňovania humanitárnych zásad ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného humanitárneho práva;

2.

víta iniciatívu OSN zhromaždiť informácie z celého sveta s cieľom zmapovať prírodné katastrofy a konflikty a zistiť, ako zachrániť a ochrániť väčší počet ľudí pred vplyvom takýchto kríz; víta takisto usporiadanie ôsmych konzultácií na regionálnej úrovni, ktorých súčasťou boli aj tematické schôdze a globálna konzultácia – so zástupcami vlád, občianskej spoločnosti, MVO, dobrovoľníckych sietí, obchodných a náboženských sietí – ako aj iniciatívu online konzultácií a zriadenie Skupiny na vysokej úrovni pre humanitárne financovanie, ktorej EÚ spolupredsedá;

3.

zdôrazňuje, že súčasné obrovské humanitárne výzvy si vyžadujú, aby sa na Svetovom humanitárnom samite utužil inkluzívnejší, rozmanitý a skutočne globálny humanitárny systém, ktorý zároveň uznáva rôznorodosť súčasného systému humanitárnej reakcie a komplementárne úlohy všetkých subjektov; vyzýva EÚ, aby podporovala globálny konsenzus o humanitárnej činnosti, ktorý potvrdzuje zásady humanitárnej pomoci a záväzky a nároky podľa medzinárodného humanitárneho práva, pričom zabezpečuje ochranné reakcie zamerané na ľudí a založené na ľudských právach a núti vlády niesť zodpovednosť za svoje úlohy a povinnosti pri ochrane osôb; zvyšuje informovanosť o negatívnych vplyvoch politizácie humanitárnej pomoci a pripomína, že presadzovanie kľúčových humanitárnych zásad a ich trvalé dodržiavanie je rozhodujúce pre zabezpečenie humanitárneho priestoru v oblastiach, ktoré sú zasiahnuté konfliktami a prírodnými katastrofami;

4.

zdôrazňuje, že na to, aby bol výsledný dokument WHS zmysluplný, mal by obsahovať päťročný plán rozvoja a fungovania konkrétnych prijatých politických záväzkov vrátane medzivládneho rámca monitorovania a zodpovednosti, hodnotenie postupov organizácií pomoci a posúdenie vplyvu, na ktorom budú spolupracovať príslušné zainteresované strany;

5.

žiada WHS, aby prepojila agendy rozvoja po roku 2015, Sendaijského rámca pre znižovanie rizika katastrof a 21. konferencie OSN o zmene klímy (COP21) s cieľom posilniť súdržnosť jednotlivých politík a inštitúcií na budovanie odolnosti voči katastrofám a aby vyzvala na aktívnejšiu účasť rozvojových subjektov pri zvyšovaní odolnosti; vyzýva darcovské vlády, aby pre svoje vnútroštátne politiky vytvorili spoločný súbor cieľov, priorít a ukazovateľov prepájajúcich tieto rámce;

6.

vyzýva EÚ a jej členské štáty ako najväčších darcov a kľúčových operačných aktérov, aby išli aktívnym príkladom; zdôrazňuje, že všetky humanitárne opatrenia EÚ by sa mali riadiť zásadou solidarity a zodpovednosti a mali by byť zamerané na zaručenie fyzickej aj psychologickej ochrany zraniteľných osôb; žiada celosvetové, komplexné a dlhodobé riešenie pre masy ľudí utekajúce z konfliktných regiónov; konštatuje, že úloha a dôveryhodnosť Európy na svetovej humanitárnej scéne je tiež ohrozená v súvislosti s reakciou EÚ na súčasnú krízu;

7.

žiada WHS, aby sa zaviazal dodržiavať systematický participatívny prístup založený na výsledkoch stanovením osobitných ukazovateľov a pracovnej metodiky, pričom tento prístup majú posilňovať a spoločne uplatňovať darcovia a vykonávacie agentúry, aby sa dotknuté osoby mohli podieľať na celom cykle humanitárnej činnosti; vyzýva WHS, aby sa usilovala o inštitucionalizáciu, lepšie monitorovanie a hodnotenie rámca OSN pre zodpovednosť voči postihnutému obyvateľstvu;

8.

zdôrazňuje, že WHS je takisto príležitosťou pre všetky zainteresované strany, aby zvážili naliehavú potrebu reformy OSN smerujúcej k inkluzívnemu, transparentnému a účinnému systému koordinácie spolu s inkluzívnejším a lepšie operujúcim Medziagentúrnym stálym výborom, lepším zapojením partnerov v záujme zvýšenia komplementárnosti a úplným sprevádzkovaním transformačného programu, ako aj posilnenia mnohostrannej štruktúry humanitárnej pomoci pre akúkoľvek krízu tým, že sa vytvorí spoľahlivý systém hodnotenia potrieb slúžiaci ako základ pre spoločné výzvy (zabezpečenie komplexného finančného dozoru), systém vzájomného porovnania nákladov agentúr a monitorovací a hodnotiaci mechanizmus;

9.

trvá na tom, že bez komplexných a významných prostriedkov nebude takéto celosvetové opatrenie úspešné; zdôrazňuje, že riešenie nových a chronických katastrof a zraniteľností si vyžaduje vyhýbanie sa paralelným systémom, rozšírenie základu financovania, dlhodobé predvídateľné investície a dodržiavanie nového programu udržateľného rozvoja, najmä podporovaním spoločného posudzovania rizika a potrieb, plánovania a financovania medzi aktérmi v humanitárnej a rozvojovej oblasti, ako aj oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje potrebu, aby sa humanitárna a rozvojová pomoc lepšie dopĺňali, a to v záujme riešenia nedostatkov v oblasti účinnosti a financovania humanitárnej pomoci a aby boli sprevádzané vyšším financovaním rozvojovej pomoci a humanitárnych prostriedkov; pripomína v tejto súvislosti dlhodobý medzinárodný záväzok dosiahnuť cieľ na úrovni 0,7 % HND;

10.

naliehavo vyzýva EÚ ako najväčšieho darcu humanitárnej pomoci na svete, aby na WHS preukázala vedúce postavenie a požadovala pružnejšie spôsoby poskytovania humanitárnej pomoci, ako aj proaktívne a jednotné opatrenia a účinné nástroje na predchádzanie krízam; naliehavo vyzýva EÚ a ostatných darcov, aby si plnili svoje finančné záväzky a rozvíjali možnosti skrátenia času potrebného na premenu finančných záväzkov na opatrenia v praxi; okrem toho poukazuje na význam predkladania správ o ľudských právach ako mechanizmu včasného varovania pre prípad krízy a vyzýva WHS, aby to zohľadnil pri prechode od kultúry reakcie ku kultúre prevencie;

11.

vyzýva EÚ, aby v rámci reakcie založenej na potrebách začlenila ochranu medzi priority humanitárnej činnosti vytvorením systému plnenia záväzkov a jej zaradením do programovania; zdôrazňuje potrebu inštitucionalizácie úlohy inšpektorov ochrany a rozvoja strategických a integrovaných prístupov s dostatočnými finančnými prostriedkami na ochranné činnosti aj v prvej fáze núdzových situácií; naliehavo vyzýva EÚ, aby sa v humanitárnej činnosti pevnejšie zaviazala k prístupu založenému na ľudských právach s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavala dôstojnosť, potreby a práva konkrétnych zraniteľných skupín, najmä žien, mládeže, migrantov, ľudí s HIV, LGBTI osôb a osôb so zdravotným postihnutím;

12.

vyzýva EÚ, aby v rámci WHS podporovala komplexnú dohodu o praktických spôsoboch posilnenia rešpektovania a dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP), medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a utečeneckého práva, ako je šírenie noriem MHP v rámci regionálnych a celoštátnych správnych orgánov, bezpečnostných síl, miestnych orgánov a u vodcov komunít a aby podporovala úlohu Medzinárodného trestného súdu, ktorá spočíva v zrušení beztrestnosti za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

13.

zdôrazňuje potrebu rozšíriť dohovor o utečencoch a Kampalský dohovor na ochranu a pomoc vysídleným osobám na celom svete a obyvateľstvu postihnutému zmenou klímy, ako aj na ich ochranu pred rôznymi formami násilia, ako je obchodovanie s ľuďmi, rodové násilie, a ekonomické násilie a násilie v mestách, keďže sa môžu odôvodnene obávať prenasledovania alebo im môže hroziť vážne ublíženie; zdôrazňuje, že migrantom musí byť ponúknutá rovnaká úroveň ochrany ich práv, aká je zaručená všetkým ostatným skupinám v časoch krízy; žiada, aby sa pozornosť venovala najmä zraniteľným skupinám, ako sú migranti, osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci, ktoré sú v humanitárnej diskusii často opomínané; žiada o novú generáciu nástrojov na ochranu ľudských práv s cieľom pomôcť chrániť tieto skupiny obyvateľstva;

14.

zdôrazňuje potrebu zásadného posunu, pokiaľ ide o podporu ponúkanú utečencom a hostiteľským krajinám a komunitám; podporuje súhrnnú správu z celosvetového konzultačného procesu, ktorá obsahuje výzvu, aby sa v rámci samitu preskúmala komplexná dohoda o prijímaní utečencov, ktorá uzná príspevky hostiteľských krajín, zabezpečí dlhodobé, predvídateľné a udržateľné finančné balíky na pomoc týmto krajinám; urobí utečencov samostatnými tým, že im poskytne príležitosť postaviť sa na vlastné nohy a vytvorí spravodlivejšie podmienky pre ich presídlenie do tretích krajín;

15.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa snažili o dosiahnutie spoločného globálneho pochopenia a sprevádzkovania humanitárnych zásad v rámci prípravy na WHS a spoločne vypracovali rozsiahly kódex správania pre súčasných a nových darcov so širokou účasťou s cieľom vymieňať si najlepšie postupy, uľahčovať prístup k ľuďom v núdzi a posilniť platné záväzky pre osvedčené darcovské postupy, ako tie zohľadnené v zásadách GHD;

16.

vyzýva EÚ, aby presadzovala začlenenie transparentnosti a zodpovednosti ako hlavných zásad do vyhlásenia WHS, pričom sa použijú špecifické označenia a rozčlenené údaje (t. j. podľa rodu a veku s osobitnými ukazovateľmi pre deti), ktoré budú slúžiť ako základ pre návrh a hodnotenie programu, a podporia sa iniciatívy za transparentnosť noriem poskytovania medzinárodnej humanitárnej pomoci s cieľom zabezpečiť globálny rámec výsledkov zodpovednosti na meranie pokroku;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť potravu, vodu, prístrešie, hygienické zariadenia a lekárske ošetrenie, základné práva každej ľudskej bytosti; je mimoriadne znepokojený nad rizikom epidémií súvisiacich s katastrofálnymi hygienickými podmienkami a obmedzeným prístupom k bezpečnej pitnej vode a nad nedostatkom prístupu k základným liekom v humanitárnych krízach; vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri zabezpečovaní primeraného poskytovania základných liekov a bezpečnej pitnej vody v situácii humanitárnych kríz;

18.

vyzýva Úniu a všetkých medzinárodných aktérov, aby v utečeneckých táboroch posilnili metodiku humanitárnej pomoci, najmä pokiaľ ide o zriadenie mobilných laboratórií v rámci boja proti epidémiám nákazlivých chorôb, zlepšovanie metód distribúcie núdzovej pomoci s prihliadnutím na najzraniteľnejšie skupiny a zlepšovanie hygieny a núdzovej sanitárnej infraštruktúry;

19.

zdôrazňuje potrebu začleniť ochranu detí do humanitárnej pomoci s cieľom predchádzať zneužívaniu, zanedbávaniu, využívaniu detí a násiliu voči nim a reagovať na ne; zdôrazňuje, že deti sú hlavnými nositeľmi zmeny, a preto je dôležité v rámci humanitárnej pomoci vytvárať priestory vhodné pre deti;

20.

zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú ženy zohrávajú v konfliktoch a v situáciách po nich, keďže sú osobami prvého zásahu v krízach a spájajú svoje rodiny a komunity; vyzýva darcov a vlády, aby začlenili rodovú rovnosť do humanitárnych programov a aby podporovali posilnenie postavenia žien a dievčat;

21.

naliehavo vyzýva, aby sa poskytovanie humanitárnej pomoci vykonávalo v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a aby humanitárna pomoc EÚ nepodliehala obmedzeniam, ktoré stanovia iní partnerskí darcovia; vyjadruje obavy, že sa znásilnenie a ďalšie druhy sexuálneho a rodového násilia páchaného na ženách a dievčatách naďalej používa ako vojnová zbraň v núdzových humanitárnych situácií a odsudzuje túto skutočnosť; zdôrazňuje potrebu riešiť toto násilie spolu s jeho fyzickými a psychologickými následkami; požaduje prijatie globálneho záväzku s cieľom zabezpečiť, aby boli ženy a dievčatá chránené od začiatku každej núdzovej situácie či krízy, a to riešením rizika sexuálneho a rodového násilia, zvýšením informovanosti, zabezpečením stíhania páchateľov tohto násilia a zaistením, aby mali ženy a dievčatá počas humanitárnych kríz prístup k plnej škále služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane bezpečného umelého prerušenia tehotenstva namiesto udržiavania stavu, ktorý predstavuje neľudské zaobchádzanie, ako to vyžaduje medzinárodné humanitárne právo a ako sa stanovuje v Ženevských dohovoroch a ich dodatkových protokoloch;

22.

domnieva sa, že všetci pracovníci zapojení do poskytovania humanitárnej pomoci vrátane polície a ozbrojených síl by mali dostať primerané, rodovo citlivé školenia a že sa musí zaviesť prísny kódex správania, ktorý by bránil zneužívaniu ich postavenia a zabezpečoval rodovú rovnosť;

23.

vyzýva humanitárne subjekty, aby zapracovali stratégie na prevenciu a zmiernenie rodovo motivovaného násilia do všetkých intervencií podľa sektorov, pričom by uľahčovali identifikáciu nových nástrojov EÚ v oblasti financovania, a aby sa na tento účel riadili revidovanými usmerneniami na začlenenie zásahov proti rodovo motivovanému násiliu do humanitárnych akcií, ktoré pripravilo fórum Global Protection Cluster; domnieva sa, že humanitárne subjekty (vrátane EÚ) by mali vo všetkých etapách viesť s dievčatami a chlapcami (najmä s dospievajúcimi dievčatami) konzultácie o pripravenosti na katastrofy a o reakcii na ne;

24.

výzva príslušné humanitárne agentúry, aby posilnili svoju koordináciu s cieľom identifikovať a chrániť obete a potenciálne obete sexuálneho vykorisťovania a zneužívania;

25.

uznáva hodnotu komplexného prístupu EÚ v koordinácii a súdržnosti jej širokej škály nástrojov vonkajšej politiky pre investovanie do trvalých politických riešení; upozorňuje na osobitné charakteristiky humanitárnej pomoci a zdôrazňuje nutnosť odlíšiť humanitárnu reakciu od zahraničných politických, bezpečnostných a protiteroristických aspektov prostredníctvom prijatia záruk; odsudzuje akékoľvek zneužívanie alebo nerešpektovanie humanitárnych zásad, keďže takéto zneužívanie významne oslabuje poskytovanie pomoci a bezpečnosť humanitárnych pracovníkov; trvá na tom, že protiteroristické opatrenia by nemali spochybňovať ani blokovať humanitárne úsilie, a vyzýva, aby sa WHS touto otázkou zaoberal v primeranej miere;

26.

odsudzuje súvislé marenie pokusov o poskytnutie humanitárnej pomoci a akékoľvek činnosti, ktoré porušujú zásady poskytovania pomoci osobám v nebezpečenstve a zásadu nevyhostenia, ktoré sa vzťahujú na vysídlené osoby, zo strany všetkých subjektov, bez rozdielu, či ide o člena EÚ alebo nie; vyzýva vlády, aby si plnili primárnu povinnosť chrániť civilné obyvateľstvo a pomáhať mu a zaviedli právne a politické rámce, aby sa uľahčil prístup k humanitárnej pomoci a jej poskytovanie v súlade s medzinárodným humanitárnym právom; navrhuje, aby tieto rámce zahŕňali oslobodenie od dane z humanitárnej pomoci, zníženie transakčných nákladov spojených s tokmi platieb a zjednodušenie colných režimov; vyzýva darcov, vlády hosťovských krajín a vykonávacie subjekty, aby dodržiavali ustanovenia týkajúce sa humanitárnej pomoci a jej poskytovania prostredníctvom všetkých možných kanálov a aby si plnili svoje povinnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa profesionálna, včasná, koordinovaná, vhodná a kvalitná pomoc dostala ku všetkým tým, ktorí ju potrebujú, a to aj vo vzdialených oblastiach;

27.

je hlboko znepokojený, v súvislosti s lepšou ochranou humanitárnych subjektov, nad opakujúcimi sa útokmi na humanitárnych pracovníkov a infraštruktúry vrátane nemocníc; zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia práca s cieľom zlepšiť ich bezpečnosť, ochranu a slobodu pohybu podľa medzinárodného práva; podporuje systematické začleňovanie osobitných doložiek posilňujúcich zodpovednosť za ochranu humanitárnych pracovníkov do právnych predpisov a plánov darcov pre všetky krajiny, ako aj dôkladné a systematické monitorovanie útokov proti všetkým humanitárnym pracovníkom a podávanie správ o útokoch;

28.

podporuje odporúčania Komisie týkajúce sa komplexného prehľadu účinnosti;

29.

zdôrazňuje potrebu pokračovať v dialógu o doplnkových úlohách a mandátoch jednotlivých humanitárnych subjektov; domnieva sa, že civilné humanitárne a vojenské subjekty musia byť jasne rozlíšené; zastáva názor, že sa musí uprednostňovať civilná humanitárna reakcia; vyzýva WHS, aby skúmala nové rámce pre lepšiu koordináciu medzi subjektmi ako kľúčový prvok pre efektívnejšiu, účinnejšiu a primeranejšiu humanitárnu reakciu; zdôrazňuje potrebu lepšej analýzy miestnych operačných kapacít a lepšieho spoločného posudzovania potrieb a zodpovednosti za humanitárne akcie;

30.

vyzýva, aby sa účinným spôsobom vyvinulo vážne úsilie zabezpečiť právo na vzdelávanie v dlhotrvajúcich humanitárnych krízach prostredníctvom poskytovania potrebných finančných a ľudských zdrojov, keďže chýbajúce vzdelanie ohrozuje budúcnosť detí a ďalší rozvoj spoločnosti; zdôrazňuje význam sústavného vzdelávania pre ochranu a podporu spoločných a univerzálnych hodnôt, akými sú ľudská dôstojnosť, rovnosť, demokracia a ľudské práva;

31.

so zreteľom na alarmujúci počet detí, ktorým je odopreté vzdelanie a so zreteľom na obrovský potenciál, ktorý má vzdelávanie pri zvyšovaní odolnosti obyvateľstva, víta záväzok Komisie zvýšiť finančné prostriedky na vzdelanie pre deti v núdzovej humanitárnej situácii; vyzýva Radu, aby podporila návrh Komisie vyčleniť 4 % rozpočtu humanitárnej pomoci EÚ na tento účel; domnieva sa, že toto zvýšenie by nemalo viesť k tomu, aby sa iným primárnym potrebám venovalo menej pozornosti;

32.

vyjadruje znepokojenie nad vzdelávaním a školskou dochádzkou detí v utečeneckých táboroch a naliehavo vyzýva EÚ a všetky medzinárodné subjekty, aby posilnili kapacity školského vzdelávania v utečeneckých táboroch;

33.

uznáva, že predvídateľnosť, prevádzková flexibilita a viacročné príspevky sú kľúčovými predpokladmi pre účinné a efektívne poskytovanie pomoci; žiada EÚ a jej členské štáty, aby vo vyhlásení WHS obnovili zásady dobrého humanitárneho darcovstva;

34.

zdôrazňuje, že sú potrebné globálne opatrenia na riešenie nedostatkov vo financovaní; žiada vytvorenie globálneho fondu pre humanitárnu pomoc (GFHA), ktorý podporí účasť a začlenenie darcov, ktorí nie sú členmi Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC), a spojí všetky existujúce medzinárodné finančné mechanizmy, domáce zdroje a združené finančné prostriedky (fondy núdzovej reakcie OSN, Centrálny fond OSN na pomoc v núdzových situáciách, trustové fondy atď.) a ktorý bude doplnený o dobrovoľné finančné platby vlád, súkromného sektora a regionálnych organizácií; navrhuje, aby sa platby mohli použiť na odstránenie nedostatkov v humanitárnych záväzkoch pre núdzové situácie 3. stupňa, podporu pripravenosti, poskytovanie balíka sociálnej ochrany pre dlhodobých utečencov na zvýšenie odolnosti alebo na vyriešenie nepredvídaných núdzových situácií, akou je vypuknutie vírusu ebola atď.;

35.

zdôrazňuje potrebu, aby sa medzinárodné finančné inštitúcie v plnej miere angažovali a zmenili zameranie poskytovania zvýhodnených úverov najmä redefinovaním kritérií oprávnenosti pre prideľovanie prostriedkov, aby sa umožnila pružnejšia inštitucionálna reakcia na citlivé situácie a lepšie zohľadnila schopnosť štátu zhromaždiť domáce zdroje;

36.

nalieha na vlády, darcov a ich sprostredkovateľské prostredia, aby zjednodušili administratívne požiadavky pre implementačných partnerov uľahčením postupov a zmapovaním najlepších postupov v oblasti správy, uzatvárania zmlúv a podávania správ pri súčasnom zaručení zodpovednosti, aby podporovali iniciatívy, ktoré sú navrhnuté na účely poskytovania nepretržitej pomoci pri posilňovaní kapacity a monitorovania miestnych subjektov, a aby spevnili vnútroštátne koordinačné štruktúry;

37.

zdôrazňuje, že s cieľom lepšie chrániť a zabezpečiť život, ako aj dôstojnosť dotknutého obyvateľstva, miestne MVO musia mať prístup k priamemu financovaniu; nalieha na členské štáty EÚ a darcov, aby výrazne zvýšili priame financovanie miestnych humanitárnych subjektov, ktoré majú kapacitu, odbornosť a schopnosti konať v tejto oblasti a môžu zaručiť zodpovednosť;

38.

požaduje, aby sa na WHS uzavrela nová dohoda o pôsobení v nestabilných krajinách a dlhotrvajúcich krízach s udržateľnými programami, implementačnými plánmi a predvídateľným financovaním rozvoja; upozorňuje, že akčný program z Addis Abeby zdôrazňuje potrebu investícií do systémov sociálnej ochrany a záchranných sietí v záujme rýchlejšieho a efektívnejšieho rozšírenia reakcie v nestabilných situáciách;

39.

zdôrazňuje, že je potrebné prispôsobiť systém humanitárnej reakcie miestnym, vnútroštátnym a regionálnym požiadavkám, posilniť a angažovať pravidelne postihované obyvateľstvo vrátane žien všetkých vekových skupín, detí, osôb so zdravotným postihnutím, menšín a domorodých spoločenstiev, pričom sa uzná ich úloha agentov zmeny, a to podľa možnosti zabezpečením spätnej väzby od týchto skupín obyvateľstva, ako aj predbežnej konzultácie s nimi, pokiaľ ide o plánovanie a vykonávanie humanitárnych akcií;

40.

zdôrazňuje, že medzinárodná reakcia by mala skôr nadväzovať na existujúce miestne alebo vnútroštátne iniciatívy a partnerstvá, a nie spôsobovať vynakladanie súbežného úsilia; trvá na tom, že je dôležité posilniť miestne a regionálne kapacity pre poskytovanie humanitárnej pomoci a podľa možnosti zabezpečiť inkluzívne procesy, v rámci ktorých sú do postupov plánovania zahrnuté miestne orgány, občianska spoločnosť, súkromný sektor a dotknuté obyvateľstvo;

41.

zdôrazňuje potrebu nového globálneho modelu vzájomného dopĺňania humanitárnej a rozvojovej spolupráce subjektov – pričom sa im umožní postupne budovať odolnejšie a samostatnejšie spoločnosti – počnúc spoločnými analýzami a programovaním; zdôrazňuje, že takýto model by mal v prvom rade obsahovať vstupné stratégie pre rozvojové subjekty s cieľom umožniť im vybudovať v oblasti prepojenia, ďalej by mal začleniť krízových modifikátorov do rozvojových programov, mal by obsahovať výstupné stratégie pre humanitárne reakcie a umožniť im pružnejší prístup, a takisto by mal zahŕňať zodpovedné a pružné mechanizmy viacročného financovania na účely reakcie na dlhotrvajúce krízy; zdôrazňuje význam spolupráce s miestnymi MVO a predstaviteľmi občianskej spoločnosti pre vytvorenie trvalých štruktúr v oblastiach, ktorým hrozia konflikty;

42.

vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívu na systematickejšie prepojenie humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráce a zvyšovania odolnosti, aby EÚ mohla byť flexibilnejšia a efektívnejšia v reagovaní na rastúce potreby, a aby sa takýmto lepším prepojením zaoberal aj WHS; vyzýva EÚ, aby pri preskúmaní v polovici trvania využila súčasný viacročný finančný rámec na ďalšie posilnenie prepojenia medzi humanitárnou a rozvojovou pomocou;

43.

zdôrazňuje význam znižovania rizika katastrof pre zvyšovanie odolnosti v štyroch prioritných oblastiach: 1. chápanie rizík katastrof; 2. posilnenie správy pre riadenie rizika katastrof; 3. investovanie do znižovania rizika katastrof pre plány zvyšovania odolnosti, pohotovostné plány a systémy včasného varovania; a 4. posilnenie pripravenosti na katastrofy pre účinnú reakciu a lepšie budovanie pri obnove, rehabilitácii a rekonštrukcii;

44.

vyzýva členské štáty EÚ a ďalších darcov, aby posilnili a rozvinuli vnútroštátne právne rámce pre humanitárne akcie, znižovanie a riadenie rizika katastrof na základe medzinárodných zákonov, pravidiel a zásad reakcií na katastrofy; zdôrazňuje, že pripravenosť na katastrofy, znižovanie rizika a odolnosť by mali byť systematicky začleňované do plánov reakcií, ktoré majú poskytovať miestne, regionálne a štátne administratívne orgány, priemysel a občianska spoločnosť, a zároveň by mali mať podporu v podobe dostatočného financovania a vyššej inovácie v oblasti predpovedania a modelovania rizík;

45.

požaduje, aby WHS kládol veľký dôraz na otázku zmeny klímy a humanitárnych akcií; domnieva sa, že by to malo zahŕňať plánovanie a budovanie odolnosti v súvislosti s dôsledkami zmeny klímy vrátane presídľovania a migrácie vyvolaných zmenou klímy, a to vo všetkých relevantných prípadoch tvorby politiky na regionálnej aj globálnej úrovni; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby naďalej prijímala odvážne politické rozhodnutia na boj proti zmene klímy;

46.

zdôrazňuje, že inovácia by mala čerpať z početných zdrojov, najmä zo znalosti postihnutých ľudí, občianskej spoločnosti a miestnych spoločenstiev, ktorým je reakcia prednostne určená; zdôrazňuje význam minimálnych humanitárnych noriem pre posilnenie základných verejných služieb ako vzdelávanie, výživa, zdravotnícke služby, poskytovanie prístrešia, voda a sanitácia počas humanitárnych reakcií; je presvedčený, že verejno-súkromné a medzisektorové partnerstvá – v rámci ktorých majú verejný aj súkromný sektor spoločné hodnoty a priority spájajúce podnikateľské ciele s rozvojovými cieľmi EÚ a v rámci ktorých sa berie ohľad na medzinárodné normy v oblasti účinnosti rozvoja – môžu byť prostriedkom na doplnenie verejnej reakcie na rastúce humanitárne potreby; konštatuje, že keď je pomoc založená na hotovosti správne spojená so zásadami účinnosti pomoci, je efektívnym príkladom inovácie humanitárnej pomoci;

47.

víta závery Rady o spoločných zásadách pre viacúčelovú pomoc založenú na hotovosti na účely reakcie na humanitárne potreby; uznáva, že hoci len malá časť humanitárnej pomoci je v súčasnosti založená na hotovosti, využívanie takejto pomoci má veľký potenciál ako inovatívny, dôstojný, bezpečný, rodovo citlivý, flexibilný a nákladovo efektívny spôsob pokrytia základných núdzových potrieb najzraniteľnejších osôb; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pred WHS presadzovali spoločné zásady a používanie bezpodmienečnej pomoci založenej na hotovosti na základe analýzy situácie a reakcie a aby zároveň podporovali monitorovací mechanizmus;

48.

vyzýva EÚ, aby podnietila a podporila globálnu alianciu pre humanitárnu inováciu na vypracovanie celosvetovo dostupných etických prístupov v súlade s humanitárnymi zásadami a so zásadami OSN pre inováciu a technológie v rozvoji, ktoré zaručujú, že všetky investície do humanitárnych inovácií sú určené na zlepšenie výsledkov pre postihnuté obyvateľstvo; požaduje zriadenie fondov pre humanitárnu inováciu na regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

49.

uznáva, že inovácia môže zohrať dôležitú úlohu v reakcii na nové výzvy, ako aj v zlepšení existujúcich programov tým, že sa integrujú výsledky najnovšieho vývoja v iných sektoroch s cieľom vytvoriť, rozšíriť a rozvíjať modely, ktoré môžu viesť k prelomom v prekonávaní humanitárnych výziev;

50.

zdôrazňuje úlohu nových technológií a inovatívnych digitálnych nástrojov v organizácii a poskytovaní humanitárnej pomoci, a to najmä so zreteľom na jej poskytovanie a sledovanie, pozorovanie katastrof, výmenu informácií, koordináciu medzi darcami a sprostredkovanie vzťahov medzi agentúrami poskytujúcimi pomoc a miestnymi vládami predovšetkým vo vzdialených oblastiach a oblastiach postihnutých katastrofou; zdôrazňuje, že v Afrike, a najmä v subsaharskej Afrike v súčasnosti prebieha mobilná digitálna revolúcia s rastúcim počtom klientov mobilných sietí (a používateľov mobilných internetových služieb), vďaka čomu sú tieto nástroje a služby kľúčové pre zavedenie systémov včasného varovania a pre včasné poskytovanie informácií o zdravotných otázkach, oblastiach v ktorých hrozí nebezpečenstvo a kontaktoch na poskytovateľov pomoci;

51.

vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby podporili, pri dodržaní humanitárnych zásad a etických noriem, účasť podnikateľského sektora, najmä MSP, vypracovaním sprievodcu akciami pre podniky a presadzovaním miestnych a regionálnych partnerských platforiem pre štruktúrovanú, koordinovanú a udržateľnú účasť podnikov na riešení núdzových situácií; vyzýva členské štáty EÚ, aby lepšie zapájali podniky do ich príslušných národných plánov reakcií na núdzové situácie a mechanizmov zodpovednosti;

52.

vyzýva EÚ, aby preskúmala a podporila partnerstvá so začínajúcimi spoločnosťami, poisťovňami a technologickými firmami okrem iného s cieľom vyvinúť nástroje na pripravenosť a nasadenie v núdzových situáciách; zdôrazňuje potrebu podporiť a ďalej rozvíjať prácu Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) v globálnom mapovaní dostupných prostriedkov a kapacít súkromného sektora na posilnenie technickej spolupráce v úsilí v oblasti reakcie na katastrofy;

53.

vyzýva EÚ a jej humanitárnych partnerov, aby v kontexte WHS presadzovali lepšiu účasť mladých ľudí v procesoch pripravenosti na humanitárne akcie a obnovy a aby podporovali programy dobrovoľníctva;

54.

zdôrazňuje význam úlohy, ktorú môže zohrávať iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ v presadzovaní rozhodnutí prijatých v kontexte WHS a revidovaného európskeho humanitárneho konsenzu; zdôrazňuje, že skúsenosti dobrovoľníkov môžu popri skúsenostiach iných humanitárnych pracovníkoch zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní najlepších postupov a implementačných nástrojov;

55.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na WHS podporili dôležitú úlohu presadzovania humanitárnej pomoci, keďže to môže byť účinný spôsob posilnenia ochrany a inovácie;

56.

zdôrazňuje, že záväzky prijaté v Istanbule sa musia plniť na úrovni EÚ a jej členských štátov; preto vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spoločne s humanitárnymi subjektmi navrhli program zavádzania výsledkov prijatých na samite v Istanbule; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť predvídateľné a včasné financovanie humanitárnej pomoci prostredníctvom rozpočtu EÚ tým, že viazaným rozpočtovým prostriedkom EÚ na humanitárne akcie budú zodpovedať platobné rozpočtové prostriedky na dostatočnej úrovni;

57.

požaduje súdržný a pevný nový akčný plán Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci, ktorý zaručí nestrannú a účinnú európsku humanitárnu pomoc prispôsobenú miestnej situácii, ktorá by mala zohľadňovať vek a rod a mala by byť nediskriminačná a primeraná potrebám;

58.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.