22.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 316/246

—

so zreteľom na 30. výročnú správu o kontrole uplatňovania práva EÚ (2012) (COM(2013)0726),

—

so zreteľom na 31. výročnú správu o kontrole uplatňovania práva EÚ (2013) (COM(2014)0612),

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu EU Pilot (COM(2010)0070),

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Druhá hodnotiaca správa projektu EU Pilot (COM(2011)0930),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (COM(2002)0141),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2012 s názvom Aktualizácia oznámenia o vzťahoch so sťažovateľom v prípadoch uplatňovania práva Únie (COM(2012)0154),

—

so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o 29. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2011) (2),

—

so zreteľom na štúdiu: The impact of the crisis on fundamental rights across Member States of the EU – Comparative analysis (Vplyv krízy na základné práva v jednotlivých členských štátoch EÚ – porovnávacia analýza) (3),

—

so zreteľom na balík lepšej právnej regulácie, ktorý prijala Komisia 19. mája 2015,

—

so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície (A8-0242/2015),

A.

keďže v článku 17 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) je základná úloha Komisie vymedzená ako úloha ochrankyne zmlúv;

B.

keďže podľa článku 6 ods. 1 ZEÚ má Charta základných práv Európskej únie rovnakú právnu silu ako zmluvy a je určená inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členských štátom pri vykonávaní práva Únie (článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie);

C.

keďže podľa článku 258 ods. 1 a 2 ZFEÚ Komisia vydá odôvodnené stanovisko členskému štátu, ak sa domnieva, že si nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva zo zmlúv, a môže predložiť vec Súdnemu dvoru, ak daný členský štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou;

D.

keďže Rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou sa stanovuje výmena informácií o všetkých konaniach pre nesplnenie povinnosti na základe formálnych výziev, ale nevzťahuje sa na neformálny postup v rámci projektu EU Pilot, ktorý predchádza začatiu formálneho konania o porušení povinnosti;

E.

keďže v článku 41 Charty základných práv Európskej únie sa vymedzuje právo na dobrú správu ako právo každého, aby inštitúcie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, a v článku 298 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie sú pri vykonávaní svojich úloh podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou;

F.

keďže článkom 51 Charty základných práv Európskej únie sa obmedzuje povinnosť členských štátov dodržiavať chartu na situácie, keď vykonávajú právne predpisy EÚ, ale toto obmedzenie povinností vyplývajúcich z charty sa neustanovuje pre inštitúcie, orgány, úrady ani agentúry EÚ;

G.

keďže v kontexte nedávnej finančnej krízy museli členské štáty prijať opatrenia ohrozujúce primárne právo EÚ, najmä ustanovenia o ochrane sociálnych a hospodárskych práv;

1.

konštatuje, že v súlade so spoločným politickým vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom podala Komisia dvom spoluzákonodarcom správu o vykonávaní tohto vyhlásenia;

2.

víta 30. a 31. výročnú správu Komisie o uplatňovaní právnych predpisov EÚ a konštatuje, že podľa týchto správ štyrmi oblasťami, v ktorých boli členské štáty najviac podrobené konaniam o porušení povinnosti v oblasti transpozície v roku 2012, boli doprava, ochrana zdravia a spotrebiteľov, ochrana životného prostredia a otázky týkajúce sa vnútorného trhu a služieb, zatiaľ čo v roku 2013 boli najproblematickejšími oblasťami životné prostredie, ochrana zdravia a spotrebiteľov, vnútorný trh, služby a doprava; pripomína však, že toto hodnotenie ex post nenahrádza povinnosť Komisie účinným a včasným spôsobom monitorovať uplatňovanie a vykonávanie práva EÚ, a upozorňuje, že Európsky parlament by mohol pomôcť pri skúmaní vykonávania právnych predpisov prostredníctvom svojej kontroly zameranej na Komisiu;

3.

pripomína, že v EÚ vychádzajúcej zo zásad právneho štátu a istoty a predvídateľnosti právnych predpisov musia mať občania EÚ podľa práva možnosť jasným, dostupným, transparentným a včasným spôsobom (prostredníctvom internetu a inak) získať informácie o tom, či a aké vnútroštátne zákony boli prijaté transpozíciou práva EÚ a ktoré vnútroštátne orgány sú zodpovedné za ich riadne vykonávanie;

4.

berie na vedomie, že občania a podniky očakávajú jednoduchý, predvídateľný a spoľahlivý regulačný rámec;

5.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní a posudzovaní právnych predpisov viac zohľadnila záťaž, ktorú môže spôsobiť malým a stredným podnikom (MSP);

6.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby skoordinovali svoje úsilie v skoršom štádiu legislatívneho postupu s cieľom zabezpečiť, aby sa konečný výsledok vykonával účinnejšie;

7.

berie na vedomie, že oneskorená transpozícia, nesprávna transpozícia a nesprávne uplatňovanie práva EÚ môžu mať za následok diferenciáciu medzi členskými štátmi a môžu narušiť rovnaké podmienky v rámci EÚ;

8.

vyzýva Komisiu, aby so všetkými členskými štátmi zaobchádzala rovnako bez ohľadu na ich veľkosť alebo dátum vstupu do EÚ;

9.

konštatuje, že vykonávanie a transpozícia právnych predpisov EÚ zostávajú v členských štátoch nerovnomerné; poznamenáva, že občania, ktorí chcú žiť, pracovať alebo podnikať v inom členskom štáte, čelia každodennej realite trvalých problémov vyplývajúcich z nerovnomerného vykonávania práva EÚ v právnych systémoch členských štátov;

10.

pripomína, že Komisia je podľa článku 17 ZEÚ zodpovedná za zabezpečenie uplatňovania práva Únie vrátane Charty základných práv Európskej únie (článok 6 ods. 1 ZEÚ), ktorej ustanovenia sú určené inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom pri vykonávaní práva Únie (článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie); pripomína, že Komisia má právomoc začať konanie o porušení povinnosti podľa článkov 258 až 260 ZFEÚ s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práva EÚ; vyzýva však Komisiu, aby Európskemu parlamentu uľahčila výkon jeho funkcie spoluzákonodarcu tým, že mu bude poskytovať primerané informácie a naďalej sa mu bude zodpovedať;

11.

poznamenáva, že bolo uzatvorených celkovo 731 prípadov porušenia povinnosti, keďže príslušné členské štáty preukázali súlad s právom EÚ; poukazuje na to, že Súdny dvor v roku 2013 vyniesol 52 rozsudkov podľa článku 258 ZFEÚ, z ktorých 31 (59,6 %) bolo vynesených proti členským štátom; s cieľom uviesť tieto štatistické údaje do širších súvislostí pripomína, že doteraz bolo 3 274 (87,3 %) rozsudkov Súdneho dvora v konaniach o nesplnení povinnosti v prospech Komisie; žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť skutočnému vykonávaniu všetkých týchto rozsudkov;

12.

víta skutočnosť, že Komisia vo zvýšenej miere využíva plány vykonávania týkajúce sa nových právnych predpisov EÚ adresovaných členským štátom, keďže sa tým zvyšuje pravdepodobnosť včasného a správneho vykonávania, predchádza sa problémom pri transpozícii a uplatňovaní a to zase ovplyvňuje počet relevantných predložených petícií;

13.

opakuje, že je potrebné, aby sa Komisia zameriavala na účinné riešenie problémov, účinné riadenie a preventívne opatrenia, ale navrhuje, aby uvažovala aj o nových spôsoboch zlepšovania transpozície a presadzovania práva EÚ iných než formálnych konaniach o porušení povinnosti;

14.

tvrdí, že právne predpisy EÚ sa musia riadne a bezodkladne transponovať do právneho poriadku každého členského štátu; naliehavo vyzýva orgány členských štátov, aby zamedzili praktike „pozlacovania“ (gold-plating), keďže táto praktika často spôsobuje značné rozdiely v procese vykonávania na úrovni členských štátov, čo zase oslabuje dodržiavanie práva Únie, keď si občania uvedomia výrazné rozdiely v rámci EÚ; poukazuje na potrebu ešte viac zintenzívniť spoluprácu medzi poslancami Európskeho parlamentu a výbormi národných a regionálnych parlamentov pre európske záležitosti; s nadšením víta inováciu Lisabonskej zmluvy, na základe ktorej bude môcť Súdny dvor na žiadosť Komisie ukladať členským štátom sankcie za oneskorenú transpozíciu bez toho, aby musel čakať na druhý rozsudok; naliehavo žiada inštitúcie EÚ (Radu, Komisiu a ECB), aby pri stanovovaní pravidiel sekundárneho práva alebo prijímaní politík týkajúcich sa hospodárskych a sociálnych otázok, ktoré majú vplyv na ľudské práva a všeobecné blaho, rešpektovali primárne právo EÚ (zmluvy a Chartu základných práv);

15.

berie na vedomie používanie termínu „gold-plating“ zo strany Komisie, ktorý sa vzťahuje na povinnosti, ktoré presahujú požiadavky EÚ, teda na prekračovanie noriem, usmernení a postupov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, narúšajúcich očakávané politické ciele; vyzýva Komisiu, aby tento pojem jasne vymedzila; zdôrazňuje, že týmto vymedzením sa musí objasniť, že členské štáty majú v prípade potreby právo stanoviť prísnejšie normy, pričom zohľadnia skutočnosť, že pre fungovanie vnútorného trhu je dôležitá lepšia harmonizácia pri vykonávaní práva EÚ v oblasti životného prostredia;

16.

konštatuje, že počet prípadov nesplnenia povinnosti v súvislosti s oneskorenou transpozíciou v roku 2012 v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesol, a to najmä preto, že v roku 2012 sa transponovalo menej smerníc v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi; uznáva však, že zo štatistiky za rok 2013 vyplýva reálny pokles prípadov porušenia povinnosti v súvislosti s oneskorenou transpozíciou, pričom počet týchto prípadov dosahoval na konci uvedeného roku 5-ročné minimum, čo by sa mohlo chápať ako pozitívny výsledok zavedenia zrýchleného konania týkajúceho sa pokút v prípade nedodržania transpozície do článku 260 ods. 3 ZFEÚ;

17.

poznamenáva, že pokles počtu prípadov nesplnenia povinnosti vo veci oneskorenej transpozície v rokoch 2013, 2012 a počas posledných piatich rokov možno vysvetliť používaním projektu EU Pilot a iných mechanizmov (vrátane programu SOLVIT 2) a zavedením zrýchleného konania pre sankcie v prípade nedodržania transpozície do článku 260 ods. 3 ZFEÚ; zdôrazňuje, že včasná transpozícia smerníc by mala zostať najvyššou prioritou Komisie a že sa musí zabezpečiť dodržiavanie lehôt na transpozíciu;

18.

upozorňuje, že nárast počtu nových prípadov v rámci projektu EU Pilot, najmä tých, ktoré sa týkajú životného prostredia, daní, spravodlivosti a colných záležitostí, počas skúmaného obdobia, ako aj pokles počtu neuzavretých prípadov porušenia povinnosti, poukazujú na pozitívny trend v členských štátoch, pokiaľ ide o vykonávanie práva EÚ, čo dokazuje, že projekt EU Pilot sa ukázal ako účinný pri dosahovaní včasného riešenia potenciálnych prípadov nesplnenia povinnosti; domnieva sa však, že je potrebné vyvinúť viac úsilia v oblasti presadzovania práva EÚ s cieľom posilniť jeho transparentnosť a dohľad zo strany sťažovateľov a zúčastnených strán, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament má i napriek opakovaným žiadostiam ešte stále nedostatočný prístup k informáciám o postupe uplatňovanom v rámci projektu EU Pilot a nevyriešených prípadoch; konštatuje, že je potrebné posilniť právne postavenie a legitímnosť projektu EÚ Pilot, a domnieva sa, že to možno dosiahnuť prostredníctvom väčšej transparentnosti a vyššej účasti sťažovateľov a Európskeho parlamentu;

19.

preto opätovne žiada Komisiu, aby navrhla záväzné pravidlá vo forme nariadenia na základe nového právneho základu článku 298 ZFEÚ, aby sa zabezpečilo úplné dodržiavanie práva občanov na dobrú správu vecí verejných podľa článku 41 Charty základných práv;

20.

uznáva, že primárnu zodpovednosť za správne vykonávanie a uplatňovanie práva EÚ nesú členské štáty, a zdôrazňuje povinnosť európskych inštitúcií rešpektovať primárne právo EÚ pri vypracúvaní sekundárneho práva EÚ alebo rozhodovaní, vykonávaní a ukladaní sociálnych, hospodárskych alebo iných politík členským štátom, a takisto upozorňuje na povinnosť inštitúcií pomáhať členským štátom prostredníctvom všetkých dostupných prostriedkov v ich úsilí o rešpektovanie demokratických a sociálnych hodnôt a transpozíciu právnych predpisov EÚ v časoch úsporných opatrení a hospodárskych obmedzení; pripomína, že inštitúcie EÚ musia dodržiavať zásadu subsidiarity a rešpektovať výsady členských štátov;

21.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že úsporné opatrenia uložené nadmerne zadlženým členským štátom EÚ a následne zapracované do aktov sekundárneho práva EÚ pred tým, než boli transponované do vnútroštátnych právnych predpisov v období, na ktoré sa vzťahujú dve výročné správy, ktoré sú predmetom skúmania, a najmä radikálne zníženia verejných výdavkov, mali za následok významné zníženie schopnosti administratívy a súdnictva členských štátov primerane prevziať zodpovednosť za vykonávanie práva EÚ;

22.

domnieva sa, že členské štáty by v rámci programov ekonomických úprav mali byť naďalej schopné riadne si plniť svoju povinnosť rešpektovať sociálne a hospodárske práva;

23.

pripomína, že inštitúcie EÚ, aj keď konajú ako členovia skupín medzinárodných veriteľov („trojky“), sú viazané zmluvami a Chartou základných práv Európskej únie;

24.

zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité, aby inštitúcie EÚ dodržiavali zmluvy; konštatuje, že Komisia musí členským štátom pomáhať pri správnom vykonávaní práva EÚ s cieľom posilniť podporu EÚ a dôveru v jej legitímnosť; nabáda Komisiu, aby zverejnila obavy členských štátov počas procesu vykonávania; zdôrazňuje, že podpora národných parlamentov pri transpozícii právnych predpisov je nevyhnutná na zlepšenie uplatňovania práva EÚ, a preto vyzýva na zintenzívnenie dialógu s národnými parlamentmi, a to aj vtedy, keď boli vyjadrené obavy týkajúce sa subsidiarity; berie na vedomie rozhodujúcu úlohu pravidelných ex post hodnotení a dôležitosť žiadostí o stanoviská národných parlamentov s cieľom riešiť obavy alebo komplikácie právnych predpisov, ktoré predtým možno neboli také očividné;

25.

poznamenáva, že právo predkladať petície Európskemu parlamentu predstavuje jeden z pilierov európskeho občianstva, ako je stanovené v článku 44 Charty základných práv Európskej únie a v článku 227 ZFEÚ; upozorňuje, že toto právo poskytuje potrebné, no nedostatočné nástroje na zvýšenie účasti verejnosti na rozhodovacom procese EÚ a zohráva dôležitú úlohu pri identifikácii a posudzovaní prípadných nedostatkov a porušení plnenia právnych predpisov EÚ členskými štátmi a pri informovaní inštitúcií EÚ o nich; v tejto súvislosti vyzdvihuje rozhodujúcu úlohu Výboru pre petície ako účinného spojovacieho prvku medzi občanmi EÚ, Európskym parlamentom, Komisiou a národnými parlamentmi;

26.

víta skutočnosť, že Komisia uznala rozhodujúcu úlohu, ktorú sťažovatelia zohrávajú, keď Komisii pomáhajú odhaľovať porušenia práva EÚ;

27.

pripomína, že európske inštitúcie, a najmä Komisia a Rada, musia v plnej miere uplatňovať a dodržiavať právo a judikatúru EÚ v oblasti transparentnosti a prístupu k dokumentom; v tejto súvislosti žiada účinné uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (4) a súvisiacich rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie;

28.

zdôrazňuje, že EÚ bola vytvorená ako únia založená na zásade právneho štátu a rešpektovania ľudských práv (článok 2 ZEÚ); opakuje, že dôkladné monitorovanie konania a opomenutí členských štátov a inštitúcií EÚ má mimoriadny význam, a zdôrazňuje, že počet petícií určených Európskemu parlamentu a sťažností adresovaných Komisii, týkajúcich sa problémov, ktoré už údajne boli vyriešené Komisiou, ukazuje, že občania venujú čoraz väčšiu pozornosť potrebe lepšieho uplatňovania práva EÚ; vyzýva Komisiu, aby rýchlejšie a jasnejšie reagovala na oznámenia občanov týkajúce sa porušenia práva Únie;

29.

berie na vedomie vysoký počet prípadov porušenia povinnosti, ktoré boli uzavreté v roku 2013 pred tým, než sa dostali na Súdny dvor, pričom len približne 6,6 % všetkých prípadov bolo uzavretých na základe súdneho rozsudku; preto považuje za zásadné, aby sa pokračovalo v dôkladnom monitorovaní činností členských štátov, a to s prihliadnutím na to, že niektoré petície stále poukazujú na problémy, ktoré pretrvávajú aj po uzavretí prípadu;

30.

víta skutočnosť, že Komisia prikladá petíciám čoraz väčší význam ako zdroju informácií o sťažnostiach občanov na verejné orgány (vrátane samotnej EÚ) a potenciálnych prípadoch porušenia práva EÚ pri jeho skutočnom vykonávaní, o čom svedčí aj to, že dve výročné správy venovali osobitnú pozornosť petíciám; poznamenáva, že túto situáciu sprevádza zodpovedajúci nárast počtu petícií, ktoré predložil Výbor pre petície Komisii so žiadosťou o informácie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia odpovedá v prípade mnohých petícií, keď je požiadaná o stanovisko, oneskorene;

31.

poznamenáva tiež, že v rámci Výboru pre petície je potrebný konštruktívny dialóg s členskými štátmi, a žiada príslušné členské štáty, ktorých sa príslušné petície týkajú, aby vyslali zástupcov, ktorí počas schôdze oslovia členov výboru;

32.

zdôrazňuje, že petície podané občanmi EÚ alebo obyvateľmi členského štátu sa týkajú porušovania práva EÚ, najmä v oblasti základných práv, vnútorných vecí, spravodlivosti, vnútorného trhu, zdravia, spotrebiteľov, dopravy, zdaňovania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a životného prostredia; domnieva sa, že petície svedčia o tom, že naďalej existujú časté a rozšírené prípady nedokonalej transpozície a nedostatočného presadzovania, čo prakticky vedie k nesprávnemu uplatňovaniu práva EÚ; zdôrazňuje, že takáto situácia si vyžaduje zvýšené úsilie zo strany členských štátov a sústavné monitorovanie Komisiou; poukazuje najmä na vysoký počet predložených petícií, ktoré sa týkajú existencie diskriminácie a prekážok pre ľudí so zdravotným postihnutím;

33.

poukazuje na pokračujúce ťažkosti v dialógu s určitými členskými štátmi a regiónmi, ktoré nie sú ochotné poskytnúť požadované dokumenty alebo vysvetlenia;

34.

víta odhodlanie útvarov Komisie posilňovať výmenu informácií s Výborom pre petície a vyjadruje vôľu zopakovať svoju žiadosť, aby:

35.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Európsky parlament, ktorý priamo zastupuje európskych občanov a je plnoprávnym spoluzákonodarcom čoraz užšie zapojeným do postupov podávania sťažností, najmä prostredníctvom parlamentných otázok a aktivít Výboru pre petície, stále nemá automaticky k dispozícii transparentné a včasné informácie o vykonávaní právnych predpisov EÚ, a to aj napriek tomu, že tieto informácie sú nevyhnutné nielen ako prostriedok na zlepšenie prístupu a právnej istoty pre európskych občanov, ale aj na účely prijatia pozmeňujúcich návrhov, ktorých cieľom je zlepšiť tieto právne predpisy; domnieva sa, že lepšia komunikácia medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi by mohla byť v tomto smere užitočným krokom; naliehavo žiada o účinnejšiu a efektívnejšiu spoluprácu medzi inštitúciami EÚ a očakáva, že Komisia v dobrej viere uplatní doložku o revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch s Európskym parlamentom, v ktorej sa zaväzuje, že „sprístupní Európskemu parlamentu súhrnné informácie o všetkých konaniach o porušení povinnosti z formálnej výzvy, a ak to bude Európsky parlament požadovať, aj […] v súvislosti s otázkami, ktorých sa týka konanie o porušení povinnosti“;

36.

žiada, aby sa v rámci príslušných generálnych riaditeľstiev Európskeho parlamentu (GR IPOL, GR EXPO a GR pre výskum) vytvoril autonómny systém pre ex post hodnotenie vplyvu hlavných právnych predpisov EÚ prijatých Európskym parlamentom v rámci spolurozhodovacieho postupu a v súlade s riadnym legislatívnym postupom, a to aj prostredníctvom spolupráce s národnými parlamentmi;

37.

konštatuje, že Súdny dvor poukázal na to, že škody spôsobené vnútroštátnymi inštitúciami môžu viesť iba k zodpovednosti týchto inštitúcií a vnútroštátne súdy majú naďalej výlučnú právomoc stanoviť povinnosť náhrady tejto škody (5); poukazuje preto na význam posilnenia opravných prostriedkov dostupných na vnútroštátnej úrovni, ktoré by sťažovateľom umožňovali priamejšie a osobnejšie presadzovať svoje práva;

38.

poznamenáva, že väčšina sťažností občanov v oblasti spravodlivosti sa týka slobody pohybu a ochrany osobných údajov; opakuje, že právo na voľný pohyb je jednou zo štyroch základných slobôd EÚ zakotvených v Zmluve o fungovaní Európskej únie a je zaručené pre všetkých európskych občanov; pripomína, že právo občanov EÚ na slobodný pohyb, pobyt a prácu v ostatných členských štátoch treba zaručiť a chrániť ako jednu zo základných slobôd Európskej únie;

39.

zdôrazňuje, že úplná transpozícia a účinné vykonávanie spoločného európskeho azylového systému je absolútnou prioritou; vyzýva členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie na správnu, včasnú a úplnú transpozíciu nového azylového balíka;

40.

poznamenáva, že pokiaľ ide o vnútorné veci, v roku 2012 sa začalo konanie v 22 prípadoch nesplnenia povinnosti a v roku 2013 v 44 prípadoch; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v roku 2013 sa väčšina konaní o porušení povinnosti z dôvodu oneskorenia začala v dôsledku oneskorenej transpozície smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu; konštatuje, že azyl je naďalej oblasťou, v ktorej bol podaný vysoký počet sťažností;

41.

poznamenáva, že pokiaľ ide o súdnictvo, v roku 2012 sa začalo konanie v 61 prípadoch porušenia povinnosti a v roku 2013 v 67 prípadoch; konštatuje, že väčšina týchto prípadov sa týkala občianstva a voľného pohybu osôb; vyjadruje hlboký nesúhlas s tým, že väčšina konaní o nesplnení povinnosti z dôvodu oneskorenia bola začatá v dôsledku oneskorenej transpozície smernice 2010/64/EÚ o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní; vyjadruje znepokojenie nad výrazným nárastom počtu sťažností v oblasti súdnictva v roku 2013;

42.

víta významný pokrok, ktorý sa dosiahol v posledných rokoch pri posilňovaní práv na obhajobu podozrivých alebo obvinených osôb v EÚ; zdôrazňuje kľúčový význam včasnej, úplnej a správnej transpozície všetkých opatrení uvedených v pláne Rady na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní; poukazuje na to, že tieto opatrenia majú zásadný význam pre správne fungovanie justičnej spolupráce EÚ v trestných veciach;

43.

zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi je závažným trestným činom a predstavuje porušenie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, čo Únia nemôže tolerovať; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že stúpa počet ľudí, ktorí sú v rámci obchodovania s ľuďmi privážaní do EÚ a vyvážaní z nej; poukazuje na to, že napriek primeranosti právneho rámca je jeho konkrétne uplatňovanie v členských štátoch stále nedostatočné; zdôrazňuje, že súčasná situácia v Stredomorí iba zvyšuje riziko obchodovania s ľuďmi, a žiada členské štáty, aby zaujali maximálne rázny postoj voči tým, ktorí sú za tieto zločiny zodpovední, a by čo najúčinnejšie chránili obete;

44.

pripomína, že prechodné obdobie podľa Protokolu č. 36 k Lisabonskej zmluve sa skončilo 1. decembra 2014; zdôrazňuje, že po skončení tohto prechodného obdobia musí nasledovať dôkladný proces hodnotenia opatrení bývalého tretieho piliera a ich vykonávania vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov; pripomína, že k aprílu 2015 Európsky parlament nebol informovaný o tom, aká je v každom členskom štáte aktuálna situácia, pokiaľ ide o každý právny nástroj z obdobia pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v oblasti justičnej a policajnej spolupráce; vyzýva Komisiu, aby dodržiavala zásadu lojálnej spolupráce a čo najskôr sprístupnila tieto informácie Európskemu parlamentu;

45.

pripomína, že v záveroch Európskej rady z júna 2014 boli dôsledná transpozícia, účinné vykonávanie a konsolidácia existujúcich právnych nástrojov a politických opatrení stanovené za celkovú prioritu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na nasledujúcich päť rokov; žiada Komisiu, aby kládla väčší dôraz na dohľad nad konkrétnym vykonávaním práva EÚ členskými štátmi a na zabezpečenie jeho vykonávania; nazdáva sa, že to musí byť politickou prioritou vzhľadom na veľké rozdiely, ktoré často badať medzi politikami prijatými na úrovni Únie a ich vykonávaním na úrovni jednotlivých štátov; nabáda národné parlamenty, aby sa vo väčšej miere zapojili do európskej diskusie a kontroly uplatňovania práva EÚ, najmä v oblasti vnútorných vecí;

46.

zdôrazňuje, že vo svojom uznesení z 11. septembra 2013 o ohrozených európskych jazykoch a jazykovej rozmanitosti v Európskej únii (6), Európsky parlament pripomenul, že Komisia by mala venovať pozornosť tomu, že niektoré členské štáty a regióny svojimi politikami ohrozujú prežitie jazykov v rámci svojich hraníc, dokonca aj vtedy, keď tieto jazyky nie sú ohrozené v európskom kontexte, a vyzval Komisiu, aby zvážila administratívne a legislatívne prekážky kladené projektom týkajúcim sa ohrozených jazykov vzhľadom na malú veľkosť príslušných jazykových spoločenstiev; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení uplatňovania práva EÚ dôkladne brala do úvahy práva ľudí patriacich k menšinám;

47.

zdôrazňuje, že nielen v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ale aj v iných politických oblastiach je potrebné zlepšiť prístup občanov k informáciám a dokumentom so zreteľom na uplatňovanie práva EÚ; vyzýva Komisiu, aby určila najlepšie možné spôsoby na dosiahnutie tohto cieľa, aby využila existujúce komunikačné nástroje s cieľom zvýšiť transparentnosť a aby zabezpečila riadny prístup k informáciám a dokumentom o uplatňovaní práva EÚ; vyzýva Komisiu, aby navrhla právne záväzný nástroj pre administratívny postup vybavovania sťažností občanov;

48.

pripomína, že hladké fungovanie skutočného európskeho priestoru spravodlivosti na základe rešpektovania rozdielnych právnych systémov a tradícií členských štátov je pre EÚ nevyhnutné a že úplné, správne a včasné vykonávanie právnych predpisov EÚ je základnou podmienkou dosiahnutia tohto cieľa.

49.

zdôrazňuje, že zlepšenie vykonávania je jednou z priorít siedmeho environmentálneho akčného programu;

50.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že na právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia a zdravia má naďalej vplyv vysoký počet prípadov oneskorenej transpozície, nesprávnej transpozície a chybného uplatňovania členskými štátmi; poznamenáva, že z 31. výročnej správy Komisie o uplatňovaní práva EÚ vyplýva, že v roku 2013 sa najväčšia kategória konaní o porušení povinnosti týkala životného prostredia; pripomína, že náklady vyplývajúce z nevykonávania politiky v oblasti životného prostredia vrátane nákladov na konania o porušení povinnosti sú vysoké, pričom ich približná výška sa odhaduje na 50 miliárd EUR ročne (COWI a ďalší, 2011); okrem toho zdôrazňuje, že vykonávanie politiky v oblasti životného prostredia by prinieslo mnohé sociálno-ekonomické výhody, ktoré vždy nie sú zahrnuté do analýz nákladov a prínosov;

51.

vyzýva Komisiu, aby bola prísnejšia v súvislosti s uplatňovaním právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a rýchlejšie a účinnejšie vykonávala vyšetrovania prípadov porušenia povinností súvisiacich so znečistením životného prostredia;

52.

vyzýva Komisiu, aby prijala ráznejšie opatrenia proti oneskorenej transpozícii smerníc týkajúcich sa životného prostredia a vo väčšej miere využívala penále;

53.

vyzýva Komisiu, aby predložila nový návrh o prístupe k spravodlivosti v otázkach životného prostredia a návrh o environmentálnych inšpekciách, a to pokiaľ možno bez nárastu byrokracie a administratívnych nákladov;

54.

zdôrazňuje, že treba zachovať vysokú mieru ochrany životného prostredia, a varuje pred tým, aby sa vysoká miera porušovania povinnosti spájala s potrebou znížiť ambície týkajúce sa environmentálnych právnych predpisov;

55.

vyjadruje znepokojenie, že komunikačná politika Komisie týkajúca sa Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) zveličuje ťažkosti s vykonávaním právnych predpisov o ochrane životného prostredia a zdravia; zdôrazňuje, že normy týkajúce sa ochrany životného prostredia, bezpečnosti potravín a zdravia by sa nemali oslabovať v kontexte programu REFIT; uznáva potrebu lepšej právnej regulácie a zastáva názor, že regulačné zjednodušenie by malo okrem iného riešiť problémy zistené v priebehu vykonávania; domnieva sa, že program REFIT by mal občanom a podnikom priniesť výsledky čo najmenej zaťažujúcim spôsobom;

56.

víta nové postupy, v rámci ktorých môže Komisia v odôvodnených prípadoch požiadať členské štáty, aby pri oznamovaní transpozičných opatrení Komisii priložili vysvetľujúce dokumenty; opakuje však svoju výzvu týkajúcu sa povinných tabuliek zhody o transpozícii smerníc, ktoré majú byť verejne dostupné vo všetkých jazykoch EÚ, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že program REFIT bol výsledkom jednostranného rozhodnutia Komisie bez skutočného sociálneho a parlamentného dialógu;

57.

poukazuje na to, že v súvislosti s programom REFIT by Komisia mala výrazne uľahčiť dialóg o regulačnej vhodnosti s občanmi, členskými štátmi, podnikmi a občianskou spoločnosťou, aby sa zaistilo zachovanie kvality a sociálnych aspektov právnych predpisov EÚ, ako aj to, že jeden ideál nenapreduje na úkor iného;

58.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.