22.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 316/212

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2013 o opatreniach EÚ a členských štátov na zvládnutie toku utečencov v dôsledku konfliktu v Sýrii (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o migračných tokoch v oblasti Stredozemia s osobitným zreteľom na tragické udalosti pri pobreží Lampedusy (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ (4),

—

so zreteľom na európsku migračnú agendu z 13. mája 2015, ktorú vypracovala Komisia (COM(2015)0240),

—

so zreteľom na desaťbodový akčný plán pre prisťahovalectvo prijatý na spoločnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci a Rady pre vnútorné veci 20. apríla 2015,

—

so zreteľom na závery z osobitného samitu Európskej rady týkajúceho sa utečeneckej krízy v Stredozemnom mori z 23. apríla 2015,

—

so zreteľom na správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) z apríla 2012 s názvom Straty na životoch v Stredozemnom mori,

—

so zreteľom na závery Rady z 20. júla 2015,

—

so zreteľom na iniciatívu zameranú na migračné trasy medzi EÚ a Africkým rohom (chartúmsky proces), ktorú 28. novembra 2014 prijala Africká únia a členské štáty a inštitúcie EÚ,

—

so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov, najmä na správu s názvom Budovanie mobility počas jednej generácie: nadviazanie na regionálnu štúdiu o riadení vonkajších hraníc Európskej únie a jeho vplyve na ľudské práva migrantov, ktorá bola zverejnená v máji 2015,

—

so zreteľom na výročnú správu Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) o situácii v oblasti azylu v Európskej únii za rok 2014,

—

so zreteľom na diskusiu o migrácii a utečencoch v Európe, ktorá prebehla v Európskom parlamente 9. septembra 2015,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v dôsledku pokračujúcich konfliktov, regionálnej nestability a porušovania ľudských práv hľadá nebývalý počet ľudí ochranu v EÚ; keďže počet žiadostí o azyl detí stúpol za posledný rok o 75 %; keďže letné obdobie opäť ukázalo, že migrácia nie je dočasnou otázkou a nárast počtu utečencov bude naďalej pokračovať, čo opätovne poukazuje na naliehavú potrebu vyvinúť maximálne úsilie o záchranu životov ľudí, ktorí utekajú zo svojich krajín a sú v ohrození, a na skutočnosť, že členské štáty by mali dodržiavať svoje medzinárodné záväzky vrátane povinnosti záchrany na mori;

B.

keďže 2 800 žien, mužov a detí v roku 2015 bolo podľa údajov UNHCR nahlásených ako mŕtvych alebo nezvestných pri svojej snahe dostať sa na bezpečné miesto v Európe; keďže utečenci a migranti tiež prichádzajú o život na svojej ceste po zemi cez Európu;

C.

keďže prevádzači a obchodníci s ľuďmi zneužívajú nelegálnu migráciu a ohrozujú životy imigrantov kvôli vlastnému zisku, sú zodpovední za tisíce úmrtí a sú pre EÚ a členské štáty obrovskou výzvou; keďže obchodníci s ľuďmi dosahujú zo svojej trestnej činnosti ročný zisk vo výške 20 miliárd EUR; keďže podľa Europolu majú organizované zločinecké skupiny, ktoré aktívne napomáhajú prepravu nelegálnych prisťahovalcov cez Stredozemné more, prepojenie na obchodovanie s ľuďmi, drogy, strelné zbrane a terorizmus;

D.

keďže podľa údajov agentúry Frontex sú hlavnými krajinami pôvodu žiadateľov o azyl v roku 2015 Sýria, Afganistan, Eritrea a Irak; keďže podľa Eurostatu veľkej väčšine osôb utekajúcich z týchto krajín do Európy je poskytnutá ochrana;

E.

keďže regionálna nestabilita a konflikt a vzostup organizácie IŠ/Dá’iš v susedných oblastiach konfliktu majú vplyv na hromadný prílev utečencov a prúdy vysídlených osôb, a teda aj na počet individuálnych pokusov dostať sa do EÚ;

F.

keďže na ostatnej schôdzi Európskej rady 25. – 26. júna 2015 a na následnej schôdzi Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 20. júla 2015 sa nedospelo k dohode o záväznom mechanizme premiestňovania a presídľovania ľudí a namiesto toho sa ustanovil len dobrovoľný mechanizmus; keďže členské štáty nedospeli k dohode o poskytnutí 40 000 miest na premiestnenie utečencov z Grécka a Talianska a namiesto toho prisľúbili len 32 256 miest;

G.

keďže predseda Európskej rady Donald Tusk požiadal 3. septembra 2015 o prerozdelenie najmenej 100 000 utečencov;

H.

keďže namiesto súčasného ad hoc rozhodovania je potrebné vypracovať dlhodobý prístup k azylu a migrácii;

I.

keďže mnohí občania prejavujú nebývalú úroveň solidarity s utečencami, keď ich vrelo vítajú a poskytujú im pôsobivo veľkú podporu; keďže európski občania tým preukazujú, že ochrana ľudí v núdzi a súcit sú aj naďalej skutočnými európskymi hodnotami;

J.

keďže súčasná situácia poukázala na poľutovaniahodný nedostatok solidarity zo strany vlád voči žiadateľom o azyl a na nedostatočnú koordinovanosť a súdržnosť činností; keďže to vedie k chaotickej situácii a porušovaniu ľudských práv; keďže rozličné pozície, ktoré zaujali jednotlivé členské štáty, naďalej zdôrazňujú skutočnosť, že EÚ má 28 roztrieštených migračných politík; keďže neexistencia jednotných konaní o azyle a jednotných noriem v členských štátoch vedú k odlišným úrovniam ochrany a v niektorých prípadoch dokonca k nedostatočným zárukám pre žiadateľov o azyl;

K.

keďže niektoré členské štáty a ich lídri zaujali proaktívny postoj a preukázali pripravenosť a vôľu prijať utečencov, ako aj zriadiť trvalý a povinný mechanizmus rozdeľovania utečencov medzi všetky členské štáty; keďže ostatné členské štáty by mali nasledovať tento dobrý príklad;

L.

keďže strategická správa Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o holistickom prístupe k migrácii sa bude venovať všetkým stránkam azylovej a migračnej politiky EÚ;

M.

keďže podľa Dohovoru OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951(Ženevského dohovoru) môžu ľudia žiadať o azyl v inom štáte bez ohľadu na svoju krajinu pôvodu, pokiaľ majú oprávnené obavy z prenasledovania z dôvodu svojej rasy, náboženstva, štátnej príslušnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo svojho politického názoru;

1.

vyjadruje hlboké poľutovanie a zármutok nad tragickými stratami životov ľudí, ktorí hľadajú azyl v EÚ; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie s cieľom zabrániť ďalším stratám životov na mori či na pevnine;

2.

vyjadruje solidaritu s vysokým počtom utečencov a migrantov, ktorí sú obeťami konfliktov, vážneho porušovania ľudských práv, zrejmých zlyhaní v oblasti správy a tvrdých represií;

3.

víta úsilie skupín občianskej spoločnosti a jednotlivcov v celej Európe, ktorí sa mobilizujú vo veľkom počte a vítajú a poskytujú pomoc utečencom a migrantom; podnecuje európskych občanov, aby naďalej podporovali a angažovali sa v humanitárnej reakcii na utečeneckú krízu; domnieva sa, že takéto kroky ukazujú skutočné plnenie európskych hodnôt sú znakom nádeje pre budúcnosť Európy;

4.

opakuje svoju podporu svojmu uzneseniu z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ; pripomína, že je potrebné, aby EÚ založila svoju reakciu na najnovšiu utečeneckú situáciu na zásade solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti, ako sa ustanovuje v článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a na holistickom prístupe, ktorý zohľadňuje bezpečnú a legálnu migráciu a plne dodržiava základné práva a hodnoty;

5.

potvrdzuje svoj záväzok k otvoreným hraniciam v rámci schengenského priestoru pri súčasnom zabezpečení efektívneho riadenia vonkajších hraníc; zdôrazňujem, že voľný pohyb osôb v schengenskom priestore je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie;

6.

víta iniciatívy Komisie o premiestňovaní a presídľovaní vrátane nového návrhu na núdzové presídlenie vyššieho počtu žiadateľov o azyl, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, zahŕňajúci Grécko, Taliansko a Maďarsko; podporuje oznámenie zo strany Komisie mechanizmu trvalého premiestnenia, ktorý sa bude aktivovať v núdzových situáciách, s ohľadom na počet utečencov prítomných v členskom štáte, ktorý sa zakladá na článku 78 ods. 2 ZFEÚ; je ochotný riešiť nový systém núdzového presťahovania v zrýchlenom postupe a vyjadruje úmysel pokročiť v prípade všetkých ostatných opatrení, ktoré súbežne navrhuje Komisia, aby sa zabezpečilo, že Komisia nebude zdržiavať systém trvalého presťahovania; pripomína Rade, že Európsky parlament dôrazne podporuje záväzný mechanizmus premiestňovania, ktorý by mal podľa možnosti zohľadňovať preferencie utečencov;

7.

víta operačnú podporu, ktorú bude poskytovať Komisia členským štátom v prvej línii, ako sú Grécko, Taliansko a Maďarsko, prostredníctvom tzv. kritických miest s využitím odborných skúseností agentúr EÚ ako napr. FRONTEX a EASO a Európsky policajný úrad (Europol) na pomoc členským štátom pri registrácií prichádzajúcich ľudí; pripomína členským štátom, že úspech týchto registračných centier závisí na ich vôli presťahovať utečencov z tzv. kritických miest na svoje územie; domnieva sa, že takýto prístup by mal jasne stanoviť účinné mechanizmy identifikácie osôb s osobitnými potrebami a ich následné postúpenie príslušným útvarom;

8.

berie na vedomie návrh Komisie na posilnenie ustanovenia o bezpečnej krajine pôvodu v smernici o azylových konaniach zriadením spoločného zoznamu EÚ bezpečných krajín pôvodu; rozumie, že tento prístup by mohol obmedziť procedurálne práva občanov týchto krajín; pripomína, že miera schvaľovania žiadostí o azyl sa v jednotlivých členských štátoch značne líši, vrátane pokiaľ ide o konkrétne krajiny pôvodu; žiada prijať kroky na zabezpečenie toho, aby tento prístup nenarúšal zásadu nevyhostenia a individuálne právo na azyl, najmä príslušníkov zraniteľných skupín;

9.

opakuje svoju výzvu Komisii, aby zmenila platné dublinské nariadenie tak, aby obsahovalo stály záväzný systém rozdelenia žiadateľov o azyl medzi 28 členských štátov, pričom sa použije spravodlivý, povinný rozdeľovací kľúč zohľadňujúci perspektívu integrácie a potreby a osobitné okolnosti samotných žiadateľov o azyl;

10.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila značný rozpočtový priestor a pripravenosť v rámci rozpočtu na rok 2016 a ustanovení viacročného finančného rámca, ktorý umožní rýchlejšiu a významnejšiu podporu pre EASO a členské štáty v súvislosti s prijímaním a integráciou utečencov, vrátane v rámci systémov premiestňovania a presídľovania;

11.

požaduje urýchlenú a úplnú transpozíciu a účinné vykonávanie spoločného európskeho azylového systému všetkými zúčastnenými členskými štátmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky členské štáty riadne vykonávajú právne predpisy EÚ s cieľom zabezpečiť uplatňovanie účinných, jednotných a humánnych noriem v celej EÚ, pričom sa zohľadnia najlepšie záujmy dieťaťa;

12.

domnieva sa, že vykonávanie smernice o návrate by malo kráčať ruka v ruke s dodržiavaním postupov a noriem, ktoré umožnia Európe, aby zabezpečila humánne a dôstojné zaobchádzanie s navrátilcami v súlade so zásadou nevyhostenia; pripomína, že dobrovoľný návrat by sa mal uprednostňovať pred núteným návratom;

13.

pripomína, že možnosti ľudí, ktorí potrebujú ochranu, na zákonný vstup do EÚ sú veľmi obmedzené, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že okrem iného v dôsledku stavania plotov a zablokovania vonkajších hraníc nemajú inú možnosť než využívať zločineckých prevádzačov a nebezpečné trasy, aby našli ochranu v Európe; preto považuje za vysokú prioritu, aby EÚ a jej členské štáty poskytli utečencom bezpečné a legálne metódy, ako sú humanitárne koridory a humanitárne víza; zdôrazňuje, že popri povinnom programe presídlenia by sa členské štáty mali dohodnúť aj na zabezpečení iných nástrojov, ako napríklad rozšíreného systému spájania rodín, systémov súkromného sponzorstva a pružných režimov udeľovania víz, a to aj na študijné a pracovné účely; domnieva sa, že je nevyhnutné zmeniť vízový kódex tak, aby zahŕňal konkrétnejšie spoločné ustanovenia o humanitárnych vízach; žiada členské štáty, aby umožnili žiadať o azyl na svojich veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch;

14.

pripomína, že členské štáty by mali stanoviť prísne trestnoprávne sankcie proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu, a to v smere do EÚ, ako aj v rámci nej; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti zločineckým sieťam prevádzačov, ale medzičasom netrestali tých, ktorí dobrovoľne pomáhajú migrantom z humanitárnych dôvodov, vrátane ich prepravy, požiadaním Komisie o zvážení revízie smernice Rady 2001/51/ES; berie na vedomie operáciu EUNAVFOR Med proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi v Stredozemí;

15.

ľutuje, že lídri niektorých členských štátov a krajne pravicové strany súčasnú situáciu využívajú na podnecovanie protimigračných nálad, pričom z krízy obviňujú EÚ a podnecujú k zvýšenému počtu násilných činov voči migrantom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia na boj proti násilným akciám a nenávistným prejavom zameraným na migrantov; vyzýva tiež vedúcich predstaviteľov EÚ a jej členských štátov, aby zaujali jasné stanovisko v prospech európskej solidarity a rešpektovania ľudskej dôstojnosti;

16.

pripomína, že migrácia je globálny a komplexný fenomén, ktorý si tiež vyžaduje dlhodobý prístup zameraný na jej základné príčiny, akými sú chudoba, nerovnosť, nespravodlivosť, zmena klímy, korupcia, zlá správa a ozbrojený konflikt; vyzýva Komisiu a Radu, aby sa na samite vo Vallette v novembri 2015 sústredili na tieto základné príčiny; zdôrazňuje, že EÚ potrebuje komplexný prístup, ktorým sa posilní súdržnosť jej vnútorných aj vonkajších politík, najmä spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, rozvojovej politiky a migračnej politiky; spochybňuje plány prepojiť rozvojovú pomoc s intenzívnejšími hraničnými kontrolami alebo dohodami o readmisii zo strany tretích krajín;

17.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a iných medzinárodných darcov, aby naliehavo splnili záväzky prijaté na konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v júli 2015 v Addis Abebe, a zdôrazňuje potrebu preorientovania rozvojovej politiky na vybudovanie mierumilovných spoločností, boj proti korupcii a presadzovanie dobrej správy vecí verejných, ako sa uvádza v cieli v oblasti trvalo udržateľného rozvoja č. 16 globálneho rozvojového rámca po roku 2015;

18.

naliehavo vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby posilnili svoju úlohu v rámci riešenia konfliktu, a najmä aby pomáhali pri hľadaní udržateľných politických riešení v regiónoch v konflikte, ako sú napríklad Irak, Sýria, Líbya a Blízky východ, a posilnili politický dialóg, a to aj s regionálnymi organizáciami, ktorý bude zahŕňať všetky prvky ľudských práv, s cieľom podporovať inkluzívne a demokratické inštitúcie, posilniť odolnosť miestnych spoločenstiev a podporiť sociálny a demokratický vývoj v krajinách pôvodu a medzi ich národmi; v tejto súvislosti vyzýva na väčšiu spoluprácu s krajinami regiónu v rámci Arabskej ligy a Africkej únie v záujme riadenia, presídľovania a udeľovania azylu osobám, ktoré potrebujú ochranu;

19.

vyzýva Komisiu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby zvolali medzinárodnú konferenciu o kríze v súvislosti s utečencami, a to okrem iného s účasťou EÚ, jej členských štátov, agentúr OSN, USA, príslušných medzinárodných MVO a arabských štátov, s cieľom zaviesť spoločnú stratégiu globálnej humanitárnej pomoci;

20.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom členských štátov.