22.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 316/40

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, najmä na jeho článok 19,

—

so zreteľom na strategický rámec Európskej únie pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada prijala 25. júna 2012 (1),

—

so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa slobody prejavu online a offline, ktoré Rada (pre zahraničné veci) prijala 12. mája 2014 (2),

—

so zreteľom na usmernenia pre sektor IKT o vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, ktoré Komisia zverejnila v júni 2013,

—

so zreteľom na správu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z 15. decembra 2011 s názvom Sloboda prejavu na internete (3) a na pravidelnú správu osobitnej zástupkyne OBSE pre slobodu médií Stálej rade OBSE z 27. novembra 2014 (4),

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu z 23. septembra 2014 (A/69/397) (5),

—

so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 30. júna 2014 s názvom Právo na súkromie v digitálnom veku (6),

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN zo 17. apríla 2013 o práve na slobodu prejavu a presvedčenia (A/HRC/23/40) o následkoch sledovania komunikácie o uplatňovaní ľudských práv na súkromie a slobodu presvedčenia a prejavu zo strany štátov,

—

so zreteľom na správu Výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre právne záležitosti a ľudské práva z 26. januára 2015 o hromadnom sledovaní (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (8),

—

so zreteľom na správu osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva a nadnárodné spoločnosti a iné obchodné podniky z 21. marca 2011 s názvom Hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca Organizácie Spojených národov s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať (9),

—

so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti (10) a výročnú správu z roku 2014 o usmerneniach OECD pre nadnárodné spoločnosti (11),

—

so zreteľom na výročnú správu Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla z roku 2013 (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 12. februára 2014 s názvom Politika a riadenie v oblasti internetu: Úloha Európy pri formovaní budúcnosti riadenia internetu (13),

—

so zreteľom na vyhlásenie mnohých zainteresovaných strán NetMundial prijaté 24. apríla 2014 (14),

—

so zreteľom na predsedovo zhrnutie deviateho Fóra pre riadenie internetu, ktoré sa uskutočnilo v Istanbule 2. – 5. septembra 2014,

—

so zreteľom na platné reštriktívne opatrenia Európskej únie, z ktorých niektoré zahŕňajú embargá na telekomunikačné zariadenia, informačné a komunikačné technológie (IKT) a nástroje monitorovania,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 599/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (15),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zo 16. apríla 2014 o preskúmaní kontrolného systému vývozov položiek s dvojakým použitím (16),

—

so zreteľom na rozhodnutia 19. plenárnej schôdze Wassenaarského usporiadania o kontrolách vývozu konvenčných zbraní a tovaru a technológií s dvojakým použitím, ktorá sa konala vo Viedni v dňoch 3. a 4. decembra 2013,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 24. apríla 2014 s názvom Preskúmanie politiky kontroly vývozu: záruka bezpečnosti a konkurencieschopnosti v meniacom sa svete (17),

—

so zreteľom na závery Rady z 21. novembra 2014 o preskúmaní politiky týkajúcej sa kontroly vývozu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 s názvom Stratégia digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenia k naliehavým prípadom porušenia ľudských práv, demokracie a právneho štátu, pokiaľ vyvolávajú znepokojenie v súvislosti s digitálnymi slobodami,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o prioritách EÚ na rok 2015 pre Radu OSN pre ľudské práva (20),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o obnovení mandátu Fóra pre správu internetu (21),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti (22),

—

so zreteľom na písomné vyhlásenie Edwarda Snowdena z marca 2014 adresované výboru LIBE (23),

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na prebiehajúce rokovania o pristúpení EÚ k tomuto dohovoru,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0178/2015),

A.

keďže technologický rozvoj a prístup k otvorenému internetu sú čoraz viac dôležité na umožnenie a zaistenie úplného dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, pričom ich pozitívny vplyv sa prejavuje prostredníctvom rozširovania priestoru pre slobodu prejavu, prístupu k informáciám, práva na súkromie a slobody zhromažďovania a združovania na celom svete;

B.

keďže technologické systémy sa môžu zneužívať ako nástroje na porušovanie ľudských práv prostredníctvom cenzúry, sledovania, neoprávneného prístupu k zariadeniam, rušenia, odpočúvania, sledovania a vyhľadávania informácií a jednotlivcov;

C.

keďže túto činnosť vykonávajú verejné a súkromné subjekty vrátane vlád a orgánov presadzovania práva, ako aj zločinecké skupiny a teroristické siete s cieľom porušiť ľudské práva;

D.

keďže kontext, v ktorom sú IKT navrhované a v ktorom sa používajú, do veľkej miery určuje vplyv, ktorý môžu mať ako prostriedok na podporu alebo porušenie ľudských práv; keďže informačná technológia, najmä softvér, je zvyčajne položka s dvojitým použitím, zriedka na jedno použitie, čo sa týka možnosti porušiť ľudské práva, pričom softvér je takisto formou prejavu;

E.

keďže IKT sú kľúčovými nástrojmi, ktoré pomáhajú obyvateľom pri organizácii sociálnych hnutí a protestov v rôznych krajinách, najmä v krajinách s autoritárskym režimom;

F.

keďže posudzovanie vplyvu na ľudské práva, pokiaľ ide o kontext, v ktorom budú technológie použité, sa určuje na základe sily vnútroštátnych a regionálnych právnych rámcov regulácie používania technológií a na základe schopnosti politických a súdnych inštitúcií dohliadať na takéto používanie;

G.

keďže súkromné subjekty zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu v digitálnej sfére vo všetkých oblastiach sociálnej činnosti, ale ešte stále nie sú zavedené bezpečnostné záruky, ktoré by im bránili neprimerane obmedzovať základné práva a slobody; keďže v dôsledku toho súkromné subjekty zohrávajú aktívnejšiu úlohu pri posudzovaní zákonnosti obsahu a pri rozvoji systémov kybernetickej bezpečnosti a systémov dohľadu, čo môže mať nepriaznivý vplyv na ľudské práva na celom svete;

H.

keďže internet predstavuje revolúciu z hľadiska ponuky možností výmeny údajov, informácií a poznatkov všetkého druhu;

I.

keďže šifrovanie je dôležitou metódou, ktorá pomáha chrániť komunikáciu a ľudí, ktorí ju využívajú;

J.

keďže správa internetu využíva výhody modelu rozhodovania, na ktorom sa podieľajú viaceré zainteresované strany, tento proces zaisťuje rozumnú, inkluzívnu a zodpovednú účasť všetkých zainteresovaných strán vrátane vlád, občianskej spoločnosti, odborných a akademických obcí, súkromného sektora a používateľov;

K.

keďže spravodajské agentúry systematicky ohrozujú kryptografické protokoly a výrobky s cieľom zachytávať komunikácie a informácie; keďže Národná bezpečnostná agentúra USA zhromaždila obrovské množstvo tzv. zneužití nultého dňa (zero-day exploit) – zraniteľných miest v oblasti bezpečnosti informačných technológií, ktoré ešte verejnosť ani dodávatelia produktov nepoznajú; keďže tieto činnosti narúšajú celkové snahy na zlepšenie bezpečnosti informačných technológií;

L.

keďže spravodajské služby sídliace v EÚ sa zapájajú do činností, ktoré porušujú ľudské práva;

M.

keďže vzhľadom na súčasný prudký technologický rozvoj sú súdny a demokratický dohľad a bezpečnostné záruky do veľkej miery nedostatočne rozvinuté;

N.

keďže (kybernetická) bezpečnosť a opatrenia na boj proti terorizmu zahŕňajúce IKT a monitorovanie internetu môžu mať značne škodlivé vplyvy na ľudské práva a osobnú slobodu osôb na celom svete vrátane občanov EÚ, ktorí bývajú alebo cestujú v zahraničí, najmä keď neexistuje právny základ založený na zásade nevyhnutnosti, proporcionality a na demokratickom a súdnom dohľade;

O.

keďže internetové filtre a sledovanie komunikácie ohrozujú možnosť obhajcov ľudských práv využívať internet vo svoj prospech a oznamovať citlivé informácie, pričom porušujú niekoľko článkov Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá každej osobe zaručuje právo na súkromie a slobodu prejavu;

P.

keďže digitálna bezpečnosť aj digitálna sloboda sú zásadné a jedna nemôže nahradiť druhú, ale mali by sa navzájom posilňovať;

Q.

keďže Európska únia môže byť príkladom v oblasti digitálnych slobôd len v prípade, že sú chránené v samotnej EÚ; a preto je rozhodujúce prijať balík EÚ o ochrane údajov;

R.

keďže sú ohrozené rozsiahle sociálne záujmy, ako napríklad ochrana základných práv, ktoré by nemali byť určované len trhom, a ktoré si vyžadujú reguláciu;

S.

keďže dodržiavanie základných práv a zásad právneho štátu a efektívny parlamentný dohľad nad spravodajskými službami využívajúcimi digitálne sledovacie technológie sú dôležitými prvkami medzinárodnej spolupráce;

T.

keďže spoločnosti sídliace v EÚ majú významný podiel na celosvetovom trhu s IKT, najmä pokiaľ ide o vývoz technológií dohľadu, sledovania, zachytávania informácií a monitorovania;

U.

keďže zavedením kontroly vývozu by sa nemal poškodiť legitímny výskum bezpečnostných problémov IT ani rozvoj bezpečnostných nástrojov IT bez zločinného úmyslu;

1.

uznáva, že ľudské práva a základné slobody sú univerzálne a mali by sa chrániť globálne v každom aspekte ich uplatňovania; zdôrazňuje, že sledovanie komunikácie ako také predstavuje zásah do práv na súkromie a slobodu prejavu, ak sa vykonáva mimo vhodného právneho rámca;

2.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi vonkajšími činnosťami EÚ a jej vnútornými politikami týkajúcimi sa IKT;

3.

domnieva sa, že aktívna účasť niektorých členských štátov EÚ na hromadnom sledovaní občanov a špionáži vedúcich politických predstaviteľov zo strany Národnej bezpečnostnej agentúry USA, ako to odhalil Edward Snowden, vážne ohrozila dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv a narušila globálnu dôveru v prínosy IKT;

4.

pripomína členským štátom a príslušným agentúram EÚ vrátane Europolu a Eurojustu ich povinnosti vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie, a aby so zreteľom na dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a cieľov vonkajšej politiky EÚ, neposkytovali spravodajské informácie, ktoré môžu viesť k porušovaniu ľudských práv v tretej krajine, ani nepoužívali informácie získané v dôsledku porušovania ľudských práv mimo EÚ, napríklad pri nezákonnom sledovaní;

5.

zdôrazňuje, že zlepšenia v oblasti ľudských práv, ktoré vznikli vďaka vplyvu technológií, by sa mali podľa možnosti začleniť do všetkých politík a programov EÚ s cieľom podporiť ochranu ľudských práv, presadzovanie demokracie, právneho štátu a dobrej správy, ako aj mierové vyriešenie konfliktov;

6.

požaduje aktívny rozvoj a šírenie technológií, ktoré pomáhajú chrániť ľudské práva a umožňujú osobám uplatňovať ich digitálne práva, slobody ako aj bezpečnosť a ktoré podporujú najlepšie postupy a vhodné legislatívne rámce, pričom zabezpečujú bezpečnosť a celistvosť osobných údajov; vyzýva najmä EÚ a jej členské štáty, aby podporovali globálne používanie a rozvoj otvorených štandardov, bezplatného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom a kryptografických technológií;

7.

vyzýva EÚ, aby zintenzívnila podporu subjektov, ktoré pracujú na posilnení bezpečnosti a noriem ochrany súkromia v rámci IKT na všetkých úrovniach vrátane noriem pre hardvér, softvér a komunikáciu, ako aj rozvoja hardvéru a softvéru v rámcoch ochrany súkromia už v štádiu návrhu;

8.

žiada, aby sa v rámci Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva vytvoril fond pre ľudské práva a technológie;

9.

naliehavo vyzýva EÚ a predovšetkým ESVČ, aby pri komunikácii s obhajcami ľudských práv využívali šifrovanie, čím by zabránili tomu, aby boli títo obhajcovia vystavení riziku a aby chránili vlastnú komunikáciu s vonkajšími subjektmi pred sledovaním;

10.

žiada EÚ, aby schválila bezplatný softvér s otvoreným zdrojovým kódom a aby nabádala k tomuto kroku ďalšie subjekty, keďže takýto softvér poskytuje väčšiu bezpečnosť a lepšie dodržiavanie ľudských práv;

11.

pripomína význam rozvoja IKT v oblastiach postihnutých konfliktom s cieľom podporiť mierové aktivity a umožniť bezpečnú komunikáciu medzi stranami zapojenými do mierového riešenia konfliktov;

12.

žiada uplatňovanie podmienok, referenčných hodnôt a postupov podávania správ s cieľom zabezpečiť, aby sa finančná a technická podpora EÚ na rozvoj nových technológií v tretích krajinách nepoužívala spôsobom, pri ktorom dochádza k porušeniu ľudských práv;

13.

vyzýva Komisiu a Radu, aby aktívne spolupracovali s vládami tretích krajín a aby naďalej podporovali, odborne pripravovali a posilňovali postavenie obhajcov ľudských práv, aktivistov občianskej spoločnosti a nezávislých novinárov, ktorí pri svojich činnostiach bezpečne využívajú IKT, a to prostredníctvom existujúcich európskych mechanizmov podpory a politických nástrojov, a aby podporovali súvisiace základné práva na súkromie, ako je právo na neobmedzený prístup k informáciám na internete, právo na ochranu súkromia a údajov, sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania, sloboda združovania a sloboda tlače a zverejňovania online;

14.

upozorňuje na kritickú situáciu informátorov a ich podporovateľov vrátane novinárov po tom, čo títo ľudia odhalili zneužívanie sledovacích postupov v tretích krajinách; domnieva sa, že takíto jednotlivci by sa mali považovať za obhajcov ľudských práv, a preto si zaslúžia ochranu zo strany EÚ v súlade s usmerneniami EÚ týkajúcimi sa obhajcov ľudských práv; znovu vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôsledne preskúmali možnosť poskytnutia medzinárodnej ochrany informátorov pred trestným stíhaním;

15.

odsudzuje skutočnosť, že bezpečnostné opatrenia vrátane opatrení na boj proti terorizmu sa čoraz viac využívajú ako zámienka na porušovanie práva na súkromie a na kontrolu zákonných činností obhajcov ľudských práv, novinárov a politických aktivistov; znovu dôrazne opakuje, že národná bezpečnosť sa nikdy nemôže použiť ako odôvodnenie programov necieleného, tajného alebo hromadného sledovania; trvá na tom, že takéto opatrenia sa môžu vykonávať len striktne v súlade so zásadami právneho štátu a normami ľudských práv vrátane práva na súkromie a ochranu údajov;

16.

žiada ESVČ a Komisiu, aby v rámci politického dialógu s tretími krajinami, ako aj v programoch rozvojovej spolupráce podporovali demokratický dohľad nad bezpečnostnými a spravodajskými službami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala organizácie občianskej spoločnosti a zákonodarné orgány v tretích krajinách, ktoré sa zameriavajú na posilnenie kontroly, transparentnosti a zodpovednosti domácich bezpečnostných služieb; požaduje, aby sa do budúceho akčného plánu EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie zahrnuli konkrétne záväzky týkajúce sa týchto otázok;

17.

naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali digitálne slobody a neobmedzený prístup k internetu pri všetkých formách kontaktu s tretími krajinami, a to aj pri rokovaniach o prístupe, obchodných rokovaniach, dialógoch o ľudských právach a diplomatických zmluvách;

18.

uznáva, že internet sa stal verejným aj trhovým priestorom, v ktorom je nevyhnutný slobodný tok informácií a prístup k IKT; preto zdôrazňuje, že sa súčasne musia podporovať a chrániť digitálna sloboda aj voľný obchod;

19.

požaduje, aby sa do všetkých dohôd s tretími krajinami zahrnuli doložky, v ktorých sa jasne odkazuje na potrebu podporiť, zaručiť a rešpektovať digitálne slobody, neutralitu siete, necenzurovaný a neobmedzený prístup k internetu, práva na súkromie a ochranu údajov;

20.

naliehavo vyzýva EÚ, aby odmietla obmedzenie využívania šifrovania v rámci EÚ, čím by bojovala proti kriminalizácii používania nástrojov na šifrovanie, obchádzanie cenzúry a ochranu súkromia obhajcami ľudských práv, a aby spochybnila vlády tretích krajín, ktoré obhajcov stíhajú za používanie takýchto nástrojov;

21.

naliehavo vyzýva EÚ, aby odmietla obmedzenie využívania šifrovania v rámci EÚ, čím by bojovala proti kriminalizácii používania nástrojov na šifrovanie, obchádzanie cenzúry a ochranu súkromia, a aby spochybnila vlády tretích krajín, ktoré kriminalizujú používanie takýchto nástrojov;

22.

zdôrazňuje, že na zabezpečenie účinnosti politiky EÚ v oblasti rozvoja a ľudských práv bude potrebné bežne využívať IKT a odstrániť digitálnu priepasť vybudovaním základnej technologickej infraštruktúry, uľahčením prístupu k poznatkom a informáciám v záujme presadzovania digitálnej gramotnosti a podporovaním používania otvorených štandardov v dokumentoch, ako aj používania bezplatného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, kde je to vhodné, s cieľom zaistiť otvorenosť a transparentnosť (najmä vo verejných inštitúciách) – vrátane záruky ochrany údajov v digitálnom svete na celom svete – ako aj lepšieho pochopenia možných rizík a prínosov IKT;

23.

žiada Komisiu, aby podporila odstránenie digitálnych prekážok pre ľudí so zdravotným postihnutím; považuje za mimoriadne dôležité, aby sa politiky EÚ v oblasti rozvoja a podpory ľudských práv na svete zameriavali na odstránenie digitálnej priepasti pre ľudí so zdravotným postihnutím a na zabezpečenie širšieho rámca práv, najmä pokiaľ ide o prístup k znalostiam, digitálnej účasti a využívania nových hospodárskych a sociálnych príležitostí vytváraných internetom;

24.

zdôrazňuje, že zákonné digitálne zhromažďovanie a šírenie dôkazov porušovania ľudských práv môže prispieť k celosvetovému boju proti beztrestnosti a terorizmu; domnieva sa, že takýto materiál by mal byť v oprávnených prípadoch prípustný ako dôkaz v súdnych konaniach podľa medzinárodného (trestného) práva v súlade s medzinárodnými, regionálnymi a ústavnými zárukami; odporúča, aby sa vytvorili mechanizmy v oblasti medzinárodného trestného práva, ktorými by sa zaviedli postupy na autentifikáciu a zhromažďovanie takýchto údajov na účely ich využitia ako dôkazu v súdnych konaniach;

25.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré informačné a komunikačné technológie a služby pochádzajúce z EÚ môžu súkromné osoby, podniky a orgány v tretích krajinách kúpiť a využiť na zámerné porušovanie ľudských práv, a to prostredníctvom cenzúry, hromadného sledovania, rušenia, odpočúvania, monitorovania a sledovania a vyhľadávania občanov a informácií o ich aktivitách prostredníctvom (mobilných) telefónnych sietí a internetu; je znepokojený nad skutočnosťou, že niektoré spoločnosti so sídlom v Únii môžu poskytovať technológie a služby, ktoré umožňujú takéto porušovania ľudských práv;

26.

poznamenáva, že bezpečnosť Európskej únie, jej členských štátov a tretích krajín často ohrozujú jednotlivci alebo malé skupiny, ktoré využívajú digitálne komunikačné siete na plánovanie a vykonávanie útokov, a že treba sústavne prehodnocovať a aktualizovať nástroje a taktiky používané na odstránenie takýchto hrozieb;

27.

považuje hromadné sledovanie, ktoré nie je odôvodnené zvýšeným rizikom teroristických útokov a hrozieb, za porušenie zásad nevyhnutnosti a proporcionality, čo predstavuje porušenie ľudských práv;

28.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali úplnú demokratickú kontrolu operácií spravodajských služieb v tretích krajinách, aby overovali, že tieto služby fungujú pri úplnom dodržiavaní zásad právneho štátu a aby vyvodzovali zodpovednosť voči službám a jednotlivcom, ktorí sú zodpovední za nezákonné činnosti;

29.

nabáda členské štáty, aby vzhľadom na intenzívnejšiu spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi a tretími krajinami (a to aj prostredníctvom využívania digitálneho sledovania) zabezpečili demokratickú kontrolu týchto služieb a ich činností formou vhodného vnútorného, výkonného, súdneho a nezávislého parlamentného dohľadu;

30.

zdôrazňuje, že zásady sociálnej zodpovednosti podnikov a ľudské práva predstavujúce projektové kritériá, ktoré sú technologickými riešeniami a inováciami na ochranu ľudských práv, by sa mali prijať v rámci práva EÚ s cieľom zabezpečiť, že poskytovatelia internetových služieb (ISP – internet service providers), softvéroví vývojári, výrobcovia hardvéru, služby/médiá sociálnych sietí, mobilní operátori a ostatní globálne zohľadnia ľudské práva koncových používateľov;

31.

naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť vo vzťahoch medzi mobilnými operátormi alebo poskytovateľmi internetových služieb a vládami a aby ju požadovala aj vo vzťahoch s tretími krajinami, a to tak, že bude vyžadovať, aby operátori a poskytovatelia internetových služieb ročne zverejňovali podrobné správy o transparentnosti vrátane správ o krokoch, ktoré požadovali orgány, ako aj o finančných väzbách medzi verejnými orgánmi a operátormi/poskytovateľmi internetových služieb;

32.

pripomína podnikom ich zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv v rámci ich globálnych operácií, a to bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú ich používatelia, a nezávisle od toho, či si hostiteľský štát plní svoje povinnosti v oblasti ľudských práv; vyzýva spoločnosti pôsobiace v oblasti IKT, najmä tie, ktoré sídlia v EÚ, aby dodržiavali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a to aj formou vytvorenia politík náležitej starostlivosti a záruk v oblasti riadenia rizika a poskytovaním účinných opravných prostriedkov v prípadoch, keď ich činnosti mali nepriaznivý vplyv na ľudské práva alebo k nemu prispeli;

33.

zdôrazňuje potrebu účinnejšie vykonávať a monitorovať predpisy a sankcie EÚ súvisiace s IKT vrátane používania univerzálnych mechanizmov s cieľom zabezpečiť, že všetky strany vrátane členských štátov dodržiavajú právne predpisy a že sa zachovajú rovnaké podmienky;

34.

zdôrazňuje, že dodržiavanie základných práv je rozhodujúcim prvkom úspešných politík v oblasti boja proti terorizmu vrátane využívania technológií digitálneho sledovania;

35.

víta rozhodnutie Wassenaarského usporiadania z decembra 2013 o kontrolách vývozu v oblastiach nástrojov dohľadu, presadzovania práva a nástrojov na zhromažďovanie spravodajských informácií a systémov na sledovanie v sieti; pripomína stále nedokončený režim EÚ dvojakého použitia, konkrétne nariadenie EÚ o dvojakom použití, pokiaľ ide o efektívnu a systémovú kontrolu vývozu škodlivých technológií IKT do nedemokratických krajín;

36.

v súvislosti s nadchádzajúcim prehodnotením a obnovením politiky dvojakého použitia nalieha na Komisiu, aby rýchlo predložila návrh na inteligentné a účinné politiky na obmedzenie a reguláciu komerčného vývozu služieb súvisiacich s vykonávaním a používaním tzv. technológií dvojakého použitia, ktoré sa budú zaoberať potenciálne škodlivými vývozmi výrobkov a služieb IKT do tretích krajín, ako bolo dohodnuté v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z apríla 2014; žiada Komisiu, aby zaviedla účinné záruky a zabránila tak tomu, aby kontroly vývozu škodili výskumu vrátane vedeckého výskumu a výskumu bezpečnosti IT;

37.

zdôrazňuje, že Komisia by mala byť schopná spoločnostiam, ktoré majú pochybnosti o tom, či požiadať o vydanie vývoznej licencie, urýchlene poskytnúť presné a aktualizované informácie o zákonnosti alebo potenciálnych škodlivých vplyvoch možných transakcií;

38.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy s cieľom preskúmať, ako by sa normy EÚ v oblasti IKT mohli využiť na predchádzanie potenciálne škodlivým dôsledkom vývozu týchto technológií alebo iných služieb do tretích krajín, kde pojmy ako „zákonné odpočúvanie“ nemožno považovať za rovnocenné s pojmami používanými v Európskej únii alebo kde sa napríklad ľudské práva nedodržiavajú dôsledne alebo kde neexistuje právny štát;

39.

opätovne potvrdzuje, že pri posudzovaní udalostí, pri ktorých by použitie technológií dvojakého použitia mohlo spôsobiť obmedzenie ľudských práv, by mali prevažovať normy EÚ, najmä Charta základných práv EÚ;

40.

požaduje, aby sa vytvorili politiky na reguláciu predaja „zneužití nultého dňa“ (zero-day exploits) a zraniteľných miest s cieľom zabrániť ich používaniu na kybernetické útoky alebo na neoprávnený prístup k zariadeniam, čo by viedlo k porušeniu ľudských práv, bez toho, aby takáto regulácia významne ovplyvnila akademický a iný bezpečnostný výskum realizovaný s dobrým úmyslom;

41.

odsudzuje skutočnosť, že určité európske spoločnosti, ako aj medzinárodné spoločnosti pôsobiace v EÚ, ktoré obchodujú s technológiami dvojakého použitia s potenciálnym škodlivým vplyvom na ľudské práva, aktívne spolupracujú s režimami, ktoré porušujú ľudské práva;

42.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby verejne vylúčila spoločnosti, ktoré sa zapájajú do týchto činností, z postupov verejného obstarávania EÚ, financovania výskumu a vývoja a z akejkoľvek inej finančnej podpory;

43.

žiada Komisiu, aby v postupoch verejného obstarávania na technologické vybavenie venovala osobitnú pozornosť aspektom ľudských práv, najmä v krajinách s nespoľahlivými praktikami v tejto oblasti;

44.

vyzýva Komisiu a Radu, aby na fórach pre správu internetu aktívne chránili otvorený internet, rozhodovacie postupy viacerých zainteresovaných strán, neutralitu siete a digitálne slobody a záruky ochrany údajov v tretích krajinách;

45.

odsudzuje oslabovanie a ohrozovanie šifrovacích protokolov a výrobkov najmä zo strany spravodajských služieb, ktoré majú záujem zachytiť takúto šifrovanú komunikáciu;

46.

varuje pred privatizáciou v oblasti presadzovania práva prostredníctvom internetových spoločností a poskytovateľov internetových služieb;

47.

požaduje objasnenie noriem a štandardov, ktoré používajú súkromné subjekty pri vývoji svojich systémov;

48.

pripomína význam hodnotenia kontextu, v ktorom sa technológie používajú, aby bolo možné riadne posúdiť ich vplyv na ľudské práva;

49.

explicitne vyzýva na podporu nástrojov, ktoré umožňujú anonymné a/alebo pseudonymizované používanie internetu a spochybňuje jednostranný názor, že takéto nástroje sa používajú iba na trestnú činnosť, a nie na posilňovanie postavenia aktivistov za ľudské práva v rámci EÚ a mimo nej;

50.

naliehavo vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby vypracovali inteligentné a efektívne politiky na reguláciu vývozu technológií dvojakého použitia, aby sa tak riešil potenciálne škodlivý vývoz výrobkov a služieb IKT na medzinárodnej úrovni a v rámci viacstranných režimov kontroly vývozu a iných medzinárodných orgánov;

51.

zdôrazňuje, že žiadne regulačné zmeny zamerané na zvýšenie efektívnosti kontrol vývozu, pokiaľ ide o transfer nehmatateľnej technológie, nesmú obmedzovať zákonný výskum a výmenu informácií a prístup k nej a že žiadne potenciálne opatrenia, ako je používanie všeobecného povolenia EÚ na vývoz technológií dvojakého použitia na výskum, by nemali „zmraziť“ činnosť jednotlivcov a MSP;

52.

žiada členské štáty, aby zaistili, že existujúce a budúce politiky kontroly vývozu neobmedzia činnosť legitímnych výskumníkov v oblasti bezpečnosti a že kontroly vývozu sa budú uplatňovať v dobrej viere len na jasne vymedzené technológie určené na použitie v rámci hromadného sledovania, cenzúry, rušenia, odpočúvania, monitorovania alebo na vyhľadávanie a sledovanie občanov a ich činností v (mobilných) telefonických sieťach;

53.

pripomína, že ad hoc bezdrôtové technológie typu mesh majú vysoký potenciál na poskytovanie záložných sietí v oblastiach, kde je internet nedostupný alebo blokovaný, a že môžu pomôcť dosiahnuť pokrok v oblasti ľudských práv;

54.

vyzýva Komisiu, aby vymenovala nezávislú skupinu expertov, ktorí môžu vykonať posúdenie vplyvu existujúcich noriem EÚ v oblasti IKT na ľudské práva, s cieľom vypracovať odporúčania úprav, ktorými sa zvýši ochrana ľudských práv, a to najmä pri vývoze systémov;

55.

uznáva, že technologický vývoj predstavuje výzvu pre právne systémy, ktoré sa musia prispôsobiť novým okolnostiam; poukazuje na dôležitosť toho, aby zákonodarcovia venovali viac pozornosti témam, ktoré sa týkajú digitálneho hospodárstva;

56.

vyzýva Komisiu, aby zapojila občiansku spoločnosť a nezávislých expertov vrátane výskumných pracovníkov v oblasti bezpečnosti v oblasti IKT v tretích krajinách do procesu zabezpečenia aktuálnej expertízy, ktorá by mala viesť k tvorbe politík, v ktorých sa zohľadní budúci vývoj;

57.

zdôrazňuje potrebu predísť neúmyselným dôsledkom, ako sú obmedzenia alebo zmrazenie výskumu a vývoja s dobrým úmyslom, výmeny informácií a prístupu k nim, rozvoja poznatkov v oblasti bezpečnosti alebo vývozu technológií, ktoré slúžia záujmu nadobudnutia digitálnych vedomostí a podpory ľudských práv;

58.

domnieva sa, že celosvetová spolupráca medzi vládami a súkromnými subjektmi v digitálnej sfére vrátane Fóra pre správu internetu si vyžaduje jasné kontroly a rovnováhu a nesmie viesť k oslabovaniu demokratického a súdneho dohľadu;

59.

konštatuje, že dobrovoľný prístup nestačí a že sú potrebné záväzné opatrenia, ktoré budú spoločnosti nabádať, aby pred predajom svojich výrobkov v nejakej krajine najprv zohľadnili jej situáciu v oblasti ľudských práv a aby vykonávali posúdenie vplyvu svojich technológií na obhajcov ľudských práv a kritikov vlády;

60.

zastáva názor, že vývoz vysoko citlivého tovaru sa musí kontrolovať ešte pred tým, než tovar opustí EÚ a že v prípade porušení je nutné zaviesť pokuty;

61.

žiada, aby každá osoba mala nárok na používanie šifrovania a aby sa vytvorili potrebné podmienky na umožnenie šifrovania; zastáva názor, že kontrola by mala byť záležitosťou koncových používateľov, ktorí budú potrebovať vedomosti na riadne vykonávanie takejto kontroly;

62.

požaduje zavedenie koncových noriem šifrovania, ktoré by boli samozrejmosťou pre všetky komunikačné služby, čo by vládam, spravodajským agentúram a orgánom dohľadu sťažilo zistenie obsahu;

63.

zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť štátnych spravodajských služieb pri budovaní dôvery a požaduje zastavenie hromadného sledovania; domnieva sa, že sledovanie európskych občanov domácimi a zahraničnými spravodajskými službami sa musí riešiť a zastaviť;

64.

je proti predaju a distribúcii európskej sledovacej technológie a nástrojov cenzúry autoritárskym režimom, v ktorých neexistuje právny štát;

65.

požaduje rozšírenie rozsahu medzinárodnej ochrany informátorov a nabáda členské štáty, aby predložili zákony na ich ochranu;

66.

požaduje vymenovanie vyslanca OSN pre digitálne slobody a ochranu údajov a žiada rozšírenie oprávnení komisára EÚ pre ľudské práva tak, aby sa technológie posudzovali aj z hľadiska ľudských práv;

67.

požaduje opatrenia zabezpečujúce ochranu súkromia aktivistov, novinárov a občanov všade na svete a možnosť ich vzájomného prepojenia cez internet;

68.

trvá na tom, aby bolo právo na prístup k internetu uznané ako ľudské právo a požaduje opatrenia na odstránenie digitálnej priepasti;

69.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ESVČ.