11.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 265/59

—

so zreteľom na deklaráciu z Monterrey (2002), konferenciu o financovaní rozvoja Dauhy (2008), Parížsku deklaráciu (2005) a Akčný program z Akkry (2008),

—

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 68/204 a 68/279 o tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa bude konať v Addis Abebe (Etiópia) od 13. do 16. júla 2015,

—

so zreteľom na činnosť výboru expertov OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach (1),

—

so zreteľom na vzorový dohovor OSN o zamedzení dvojitého zdanenia medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami (2),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. apríla 2010 s názvom Dane a rozvoj – Spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (COM(2010)0163),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2015 s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 (COM(2015)0044),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. marca 2015 o daňovej transparentnosti v záujme boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (COM(2015)0136),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o podpore rozvoja prostredníctvom zodpovedných obchodných praktík, a to aj pokiaľ ide o úlohu ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015 (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013 (10),

—

so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, ktorý ustanovuje, že odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, a zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja;

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0184/2015),

A.

keďže nezákonné finančné toky, t. j. všetky nezaznamenané súkromné odlevy finančných prostriedkov zahŕňajúce kapitál, ktorý bol nezákonne získaný, prevedený alebo použitý, obvykle vznikajú pri daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovej povinnosti, napríklad pri zneužívaní transferového oceňovania v protiklade so zásadou, že dane by sa mali platiť v krajine, v ktorej bol vytvorený zisk, a keďže sa vo všetkých významných medzinárodných dokumentoch a na konferenciách o financovaní rozvoja uvádzajú daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam ako hlavné prekážky pre využívanie domácich príjmov na rozvoj;

B.

keďže kombinované priame zahraničné investície a oficiálna rozvojová pomoc za roky 2003 až 2012 predstavujú podľa správy organizácie Global Financial Integrity za rok 2014 spolu len o niečo menšiu sumu ako nezákonný odlev kapitálu; keďže nezákonné finančné toky tvoria približne desaťnásobok finančnej pomoci, ktorú prijali rozvojové krajiny a ktorá by sa mala použiť na odstránenie chudoby, sociálne zabezpečenie a udržateľný rozvoj, čo podľa odhadov predstavuje ročný nezákonný únik kapitálu z rozvojových krajín na úrovni 1 bilióna USD;

C.

keďže vytváranie verejných príjmov z ťažobného priemyslu je nevyhnutné pre stratégie rozvoja mnohých rozvojových krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín, avšak potenciál, ktorý predstavuje ťažobný priemysel pre zvýšenie daňových príjmov, nie je v rozvojových krajinách väčšinou dostatočne využitý z dôvodu nedostatkov v daňových predpisoch alebo ťažkostí pri ich presadzovaní, keďže opatrenia medzi vládami rozvojových krajín a ťažobnými spoločnosťami sú väčšinou prijímané ad hoc a rokuje sa o nich netransparentne a bez jasných usmernení;

D.

keďže existencia veľkých neoficiálnych sektorov v ekonomikách rozvojových krajín vedie k tomu, že všeobecné zdanenie je takmer nemožné, a keďže v krajinách, v ktorých veľká časť obyvateľstva žije v chudobe, je významný podiel HDP nezdaniteľný;

E.

keďže spravodlivé, vyvážené, účinné a transparentné daňové režimy poskytujú vládam nevyhnutné finančné prostriedky na zabezpečenie práv občanov na základné verejné služby, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie pre všetkých, a keďže účinné fiškálne politiky prerozdeľovania prispievajú k zníženiu vplyvu rastúcej nerovnosti na najnúdznejších ľudí;

F.

keďže podľa Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) bolo približne 30 % cezhraničných podnikových investícií presmerovaných cez sprostredkovateľské krajiny, než sa dostali na miesto určenia ako výrobné aktíva;

G.

keďže príjmy z daní právnických osôb predstavujú významný podiel národného dôchodku rozvojových krajín, v dôsledku čoho sú obzvlášť postihnuté vyhýbaním sa daňovým povinnostiam, a keďže rozvojové krajiny v posledných rokoch neustále znižovali sadzbu dane z príjmu právnických osôb;

H.

keďže daňové raje a jurisdikcie s utajenými operáciami, ktoré umožňujú utajovanie bankových alebo finančných informácií, v kombinácii so systémami nulovej dane na prilákanie kapitálu a príjmov, ktoré by mali byť zdanené v iných krajinách, vytvárajú škodlivú daňovú súťaž, oslabujú spravodlivosť daňového systému a deformujú obchod a investície a obzvlášť postihujú rozvojové krajiny s odhadovanou stratou daňových príjmov vo výške 189 miliárd USD ročne;

I.

keďže zdaňovanie môže byť spoľahlivým a udržateľným zdrojom príjmov v rozvojových krajinách a poskytuje výhodu stability v porovnaní s tradičnými mechanizmami financovania rozvoja, ako sú zvýhodnené úvery, iba ak je režim zdaňovania spravodlivý, vyvážený, účinný a transparentný, daňová správa podporujúca dodržiavanie daňových povinností účelná a účinná a využívanie verejných príjmov zodpovedné;

J.

keďže potenciálne prínosy účinného a transparentného zdaňovania a fiškálnej politiky presahujú zvýšenie dostupných zdrojov na podporu rozvoja a majú priamy pozitívny vplyv na dobrú správu vecí verejných a budovanie štátu prostredníctvom posilnenia demokratických inštitúcií, právneho štátu a sociálnej dohody medzi vládou a občanmi s cieľom vytvoriť vzájomné prepojenie medzi daňami, verejnými a sociálnymi službami, ako aj úsilím o podporu stability verejných rozpočtov, čím sa podporí dlhodobá nezávislosť od zahraničnej pomoci a umožní rozvojovým krajinám reagovať na národné ciele a prevziať za nich zodpovednosť, a zároveň prevziať zodpovednosť aj za svoje politické rozhodnutia;

K.

keďže sa v reakcii na finančnú a hospodársku krízu zintenzívnila naliehavosť potreby zvýšiť domáce príjmy;

L.

keďže množstvo prostriedkov získaných rozvojovými krajinami prostredníctvom využívania domácich príjmov sa ustavične zvyšuje a s pomocou medzinárodných darcov sa v tejto oblasti dosiahol významný pokrok;

M.

keďže rozvojové krajiny čelia významným politickým, administratívnym a technickým prekážkam pri získavaní daňových príjmov v dôsledku nedostatočných ľudských a finančných zdrojov na výber daní, nízkej administratívnej kapacity na riešenie zložitosti vyberania daní nadnárodným spoločnostiam, nedostatočných kapacít a infraštruktúry na výber daní, úniku kvalifikovaných pracovníkov z daňových správ, korupcie, nedostatočne legitímneho politického systému, nedostatočnej účasti na medzinárodnej spolupráci v oblasti daní, nespravodlivého rozdelenia príjmov a slabej správy v daňových záležitostiach;

N.

keďže hoci súčasná celosvetová liberalizácia obchodu a postupné odstraňovanie prekážok obchodu v posledných desaťročiach zvýšili množstvo tovaru, s ktorým sa obchoduje cezhranične, spôsobili zároveň rozvojovým krajinám, ktoré sa vo veľkej miere opierajú o dane z obchodu, predovšetkým najmenej rozvinutým krajinám, ťažkosti pri kompenzovaní zníženia daní z obchodu a pri prechode k iným typom domácich zdrojov, najmä k vyváženej daňovej zmesi;

O.

keďže v posledných rokoch došlo k zvýšeniu počtu daňových zmlúv medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, ktoré boli použité na zníženie daní v cezhraničných finančných prevodoch, čím sa minimalizovali kapacity mobilizácie domácich zdrojov rozvojových krajín a vytvorili sa cesty, ktorými sa nadnárodné spoločnosti môžu vyhnúť zdaneniu; keďže pri nedávnom posudzovaní vplyvu, ktoré uskutočnili holandské orgány, sa zistilo, že holandský daňový systém umožňoval vyhýbať sa plateniu zrážkovej dane, čo v rozvojových krajinách vedie k strate dividend a úrokov z príjmov zo zrážkovej dane v rozpätí od 150 – 550 miliónov eur ročne (11);

P.

keďže rozvojové krajiny získavajú podstatne menej príjmov ako vyspelé ekonomiky (pomer daní k HDP je v rozmedzí 10 – 20 % v porovnaní s 30 – 40 % v prípade hospodárstiev krajín OECD) a vyznačujú sa mimoriadne úzkym daňovým základom; keďže existuje značný potenciál na rozšírenie daňových základov a zvýšenie objemu daňových príjmov s cieľom zabezpečiť potrebné prostriedky na plnenie základných vládnych povinností;

Q.

keďže rozvojové krajiny sa snažia pritiahnuť investície najmä prostredníctvom rôznych daňových stimulov a výnimiek, ktoré nie sú transparentné a nezakladajú sa na riadnej analýze nákladov a prínosov, a často sa im nedarí prilákať skutočné a udržateľné investície, čo vystavuje rozvojové hospodárstva vzájomnej konkurencii v snahe o dosiahnutie najpriaznivejšieho daňového režimu a vytvára neuspokojivé výsledky, pokiaľ ide o účinné a účelné daňové systémy a škodlivú daňovú súťaž;

R.

keďže členské štáty sa už zaviazali vyčleniť 0,7 % svojho HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, a keďže výška pomoci na podporu mobilizácie domácich zdrojov je stále nízka – menej ako 1 % celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci v roku 2011 – a len približne 0,1 % (118,4 milióna USD) oficiálnej rozvojovej pomoci bolo určených na budovanie kapacít v daňovej oblasti v roku 2012;

S.

keďže mnohé rozvojové krajiny nemôžu dosiahnuť ani minimálnu úroveň daní potrebnú na financovanie ich základného fungovania, ich verejných služieb a ich úsilia o znižovanie chudoby;

T.

keďže Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj a rozvojové finančné inštitúcie členských štátov podporujú súkromné spoločnosti v rozvojových krajinách priamo poskytovaním pôžičiek alebo nepriamo podporou finančných sprostredkovateľov, ako sú obchodné banky a fondy súkromného kapitálu, ktoré potom poskytujú ďalšie pôžičky alebo investujú do podnikov;

U.

keďže rozvojové krajiny by mali byť lepšie zastúpené v štruktúrach a postupoch medzinárodnej daňovej spolupráce, aby sa rovnocenne zúčastňovali na tvorbe a reforme celosvetových daňových politík;

V.

keďže výbor expertov pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach je pridruženým subjektom Hospodárskej a sociálnej rady, ktorý sa osobitne venuje rozvojovým krajinám a krajinám s transformujúcim sa hospodárstvom;

W.

keďže výber dostatočného množstva verejných finančných prostriedkov môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri podpore spravodlivejších spoločenstiev, ktoré odmietajú diskrimináciu medzi mužmi a ženami a ktoré poskytujú osobitnú podporu najmä pre deti a iné zraniteľné skupiny;

1.

vyzýva Komisiu, aby okamžite predložila ambiciózny akčný plán vo forme oznámenia na podporu rozvojových krajín pri boji proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a na pomoc rozvojovým krajinám vytvárať spravodlivé, vyvážené, účinné a transparentné daňové systémy, berúc do úvahy prácu, ktorú vykonal Výbor pre rozvojovú pomoc OECD pred konferenciou o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční od 13. do 16. júla 2015 v Addis Abebe v Etiópii, a vplyv medzinárodných daňových zmlúv na rozvojové krajiny;

2.

trvá na tom, že účinná mobilizácia domácich zdrojov a posilnenie daňových systémov budú nevyhnutnými faktormi pri plnení rámca na obdobie po roku 2015, ktorý nahradí miléniové rozvojové ciele, čo v dlhodobom horizonte predstavuje uskutočniteľnú stratégiu na prekonanie závislosti od zahraničnej pomoci, a že účinné a spravodlivé daňové systémy sú zásadné pre odstránenie chudoby, boj proti nerovnostiam, dobrú správu a budovanie štátu; pripomína, že niektoré nadnárodné hospodárske činnosti ovplyvňujú schopnosť krajín vytvárať domáce vládne príjmy a voliť si štruktúru zdaňovania, pričom zvýšená mobilita kapitálu a využívanie daňových rajov podstatne menia podmienky zdaňovania; vyjadruje tiež znepokojenie nad mierou korupcie a netransparentnou verejnou správou, ktoré bránia v tom, aby sa daňové príjmy investovali do budovania štátu, verejných služieb či verejnej infraštruktúry;

3.

konštatuje, že daňové zdroje sú z hľadiska pomeru k HDP vo väčšine rozvojových krajín aj naďalej nízke, a preto sú osobitne ohrozené daňovými únikmi a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam individuálnych daňových poplatníkov a spoločností; zdôrazňuje, že to predstavuje značnú finančnú stratu pre rozvojové krajiny, čo podporuje korupciu a škodí rozvojovej politike EÚ, a že prijímanie vhodných opatrení proti týmto praktikám na vnútroštátnej úrovni, medzinárodnej úrovni a úrovni EÚ by malo byť najvyššou prioritou EÚ a jej členských štátov, pričom by sa mali zohľadniť potreby a obmedzenia, ktorým rozvojové krajiny čelia pri získavaní prístupu k svojim príjmom z daní; domnieva sa, že EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu a byť príkladom v riadení medzinárodného úsilia v boji proti daňovým rajom, daňovým podvodom a daňovým únikom, a že by mala spolupracovať s rozvojovými krajinami v boji proti agresívnym praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam zo strany niektorých nadnárodných podnikov, ako aj v hľadaní spôsobov, ktoré im pomôžu odolať tlakom zapojiť sa do daňovej súťaže;

4.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne a účinné opatrenia na podporu rozvojových krajín a rámcov regionálnej daňovej správy, ako sú Africké fórum pre daňovú správu a Medziamerické centrum daňových správ, v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, vo vytvorení spravodlivých, vyvážených, účinných a transparentných daňových politík, v podpore administratívnych reforiem a pri zvyšovaní podielu finančnej a technickej pomoci pre vnútroštátne daňové správy rozvojových krajín, pokiaľ ide o pomoc a rozvoj; tvrdí, že táto podpora by sa mala poskytovať na posilnenie justičných a protikorupčných orgánov v týchto krajinách; požaduje, aby sa spojili odborné znalosti verejného sektora členských štátov a prijímajúcich krajín s cieľom zlepšiť spoluprácu a súčasne dať prednosť predbežne schváleným a konkrétnym operačným výsledkom pre prijímajúce krajiny; podporuje organizovanie seminárov, školení, misií expertov, študijných pobytov a poradenstva;

5.

žiada Komisiu, aby v rámci politického dialógu (politika, rozvoj a obchod) a všetkých dohôd o rozvojovej spolupráci s partnerskými krajinami venovala osobitnú pozornosť dobrému riadeniu daňových záležitostí a spravodlivému, vyváženému, účinnému a transparentnému výberu daní, čím sa zlepší osobná a domáca zodpovednosť prostredníctvom podpory prostredia, v ktorom vnútroštátne parlamenty budú schopné zmysluplne prispievať k tvorbe vnútroštátnych rozpočtov a k dohľadu nad nimi, vrátane oblasti vnútroštátnych príjmov a daňových záležitostí, a podporí sa úloha občianskej spoločnosti v rámci zabezpečenia verejnej kontroly nad správou daňových záležitostí a monitorovania prípadov daňových podvodov, okrem iného prostredníctvom zriadenia účinných systémov na ochranu informátorov a novinárskych zdrojov;

6.

naliehavo žiada, aby boli informácie o skutočnom vlastníctve spoločností, koncernov a iných inštitúcií verejne sprístupnené vo formáte otvorených údajov, aby sa zabránilo využívaniu anonymných fiktívnych spoločností a podobných právnych subjektov na pranie špinavých peňazí, financovanie nelegálnych alebo teroristických činností, utajovanie totožnosti skorumpovaných a zločineckých jednotlivcov a skrývanie krádeže verejných prostriedkov a ziskov z nezákonného obchodovania a z nezákonných daňových únikov; navyše je presvedčený, že všetky krajiny by mali minimálne prijať a plne vykonať odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FAFT) pre boj proti praniu špinavých peňazí;

7.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali zásadu, že kótované a nekótované nadnárodné spoločnosti zo všetkých krajín a odvetví, a najmä spoločnosti, ktoré ťažia prírodné zdroje, musia prijať vykazovanie podľa jednotlivých krajín ako normu, ktorá od nich vyžaduje, aby v rámci svojej výročnej správy podľa jednotlivých krajín uverejnili pre každé územie, na ktorom pôsobia, mená všetkých dcérskych spoločností a ich príslušné finančné výsledky, príslušné daňové informácie, majetok a počet zamestnancov, a zabezpečili, že tieto informácie budú verejne sprístupnené, pričom sa zminimalizuje administratívna záťaž tým, že budú vylúčené mikropodniky; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila legislatívny návrh na zmenu smernice o účtovníctve; pripomína, že verejná transparentnosť je rozhodujúcim krokom smerom k náprave súčasného daňového systému a k vybudovaniu dôvery verejnosti; vyzýva organizáciu OECD, aby odporučila zverejňovanie ňou navrhovanej šablóny správy podľa jednotlivých krajín všetkými nadnárodnými spoločnosťami s cieľom zabezpečiť, že všetky daňové orgány vo všetkých krajinách budú mať prístup k podrobným informáciám, aby mohli posúdiť riziká transferového oceňovania a určiť, ako čo najúčinnejšie uviesť do prevádzky zdroje auditu; zdôrazňuje, že daňové výnimky a zvýhodnenia poskytnuté zahraničným investorom prostredníctvom dvojstranných daňových zmlúv poskytujú nadnárodným spoločnostiam nespravodlivú konkurenčnú výhodu v porovnaní s domácimi podnikmi, najmä s MSP;

8.

žiada o úpravu fiškálnych podmienok a právnych predpisov, podľa ktorých sa riadi ťažobný priemysel; žiada EÚ, aby zvýšila svoju pomoc v rozvojových krajinách pri podpore cieľa primerane zdaňovať ťažbu prírodných zdrojov, posilňovať rokovaciu pozíciu hostiteľských vlád, aby dosiahli lepšie príjmy zo svojej základne prírodných zdrojov, a stimulovať diverzifikáciu ich hospodárstva; podporuje iniciatívu pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a rozšírenie jej záberu aj na výrobné podniky a podniky obchodujúce s komoditami;

9.

víta prijatie mechanizmu automatickej výmeny informácií, ktorý je základným nástrojom na podporu celosvetovej transparentnosti a spolupráce v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom; uznáva však, že rozvojové krajiny potrebujú trvalú podporu vzhľadom na financie, technickú expertízu a čas, aby boli schopné budovať potrebné kapacity na zasielanie a spracúvanie informácií; zdôrazňuje preto, že je dôležité zabezpečiť, aby nový globálny štandard OECD pre automatickú výmenu informácií obsahoval prechodné obdobie pre rozvojové krajiny, uznávajúc pritom, že z dôvodu zavedenia reciprocity tohto štandardu môžu byť v skutočnosti vylúčené tie krajiny, ktoré nemajú zdroje a kapacitu na vytvorenie potrebnej infraštruktúry na zber, riadenie a výmenu požadovaných informácií; navyše sa domnieva, že by sa mal použiť len jeden štandard týkajúci sa dôvernosti;

10.

žiada o to, aby bolo do konca roku 2015 sformulované medzinárodne dohodnuté vymedzenie daňových rajov, sankcií voči subjektom, ktoré ich využívajú, a čiernej listiny krajín vrátane krajín EÚ, ktoré nebojujú proti daňovým únikom alebo ich akceptujú; vyzýva EÚ, aby podporovala spätnú hospodársku premenu tých rozvojových krajín, ktoré sú využívané ako daňové raje; žiada členské štáty so závislými územiami a územiami, ktoré nie sú súčasťou Únie, aby spolupracovali so správnymi orgánmi týchto oblastí s cieľom prijať zásady daňovej transparentnosti a zabezpečiť, že žiaden z týchto štátov nebude slúžiť ako daňový raj;

11.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že pri rokovaniach o daňových a investičných zmluvách s rozvojovými krajinami sa zisky alebo príjem z cezhraničných činností budú zdaňovať v krajine pôvodu, kde sa hodnota získava alebo vytvára; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že modelová zmluva OSN o zdaňovaní zabezpečuje spravodlivé rozdelenie práv na zdaňovanie medzi krajinou pôvodu a rezidenčnými krajinami; zdôrazňuje, že pri rokovaniach o daňových zmluvách by Európska únia a jej členské štáty mali dodržiavať zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja stanovenú v článku 208 ZFEÚ;

12.

naliehavo žiada Komisiu a všetky členské štáty, aby podľa vzoru niektorých členských štátov vykonávali posúdenie vplyvu európskych daňových politík na rozvojové krajiny a zlepšovali súčasné postupy, a zároveň aby lepšie zohľadnili praktiky, ktoré majú negatívne účinky na rozvojové krajiny, a tiež osobitné potreby týchto krajín; v tejto súvislosti víta revidovaný akčný plán Komisie o daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam, ktorý bude predložený v roku 2015, a naliehavo žiada členské štáty, aby urýchlene odsúhlasili spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb;

13.

dôrazne podporuje rozsah súčasných medzinárodných iniciatív na reformovanie globálneho systému, vrátane iniciatívy OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov, so zameraním na väčšiu účasť rozvojových krajín v štruktúrach a na postupoch medzinárodnej spolupráce v oblasti daní; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili transformáciu výboru OSN pre dane na skutočný medzivládny orgán, ktorý bude lepšie vybavený dostatočnými dodatočnými zdrojmi v rámci Hospodárskej a sociálnej rady OSN, s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky krajiny mohli rovnocenne podieľať na tvorbe a reforme globálnych daňových politík; zdôrazňuje, že by sa malo zvážiť uloženie sankcií tak pre nespolupracujúce jurisdikcie, ako aj pre finančné inštitúcie, ktoré pôsobia v daňových rajoch;

14.

zdôrazňuje, že dostatočná úroveň verejných financií môže prispieť k obnovenej rodovej rovnosti a poskytnúť prostriedky na lepšiu podporu detí a zraniteľných skupín v spoločnosti a uznáva, že hoci daňové úniky majú vplyv na blaho jednotlivcov, sú mimoriadne škodlivé pre chudobné domácnosti a domácnosti s nižšími príjmami, v ktorých sú v mnohých prípadoch neúmerne zastúpené ženy;

15.

so znepokojením konštatuje, že sa mnohé rozvojové krajiny nachádzajú vo veľmi slabej rokovacej pozícii vo vzťahu k niektorým zahraničným priamym investorom; domnieva sa, že spoločnosti by mali byť povinné prijímať presné záväzky v oblasti pozitívneho účinku presahovania ich investícií na miestny a/alebo celoštátny sociálno-ekonomický vývoj hostiteľskej krajiny; žiada Komisiu, Radu a partnerské vlády, aby zabezpečili, že daňové stimuly nebudú znamenať dodatočné možnosti na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; poukazuje na to, že stimuly by mali byť transparentnejšie a v ideálnom prípade by mali byť zamerané na podporu investícií v rámci trvalo udržateľného rozvoja;

16.

vyzýva EIB, EBOR a rozvojové finančné inštitúcie členských štátov, aby sledovali a zabezpečovali, že spoločnosti alebo iné právne subjekty, ktoré dostávajú podporu, sa nezúčastňujú na daňových únikoch a nevyhýbajú sa daňovým povinnostiam prostredníctvom interakcie s finančnými sprostredkovateľmi v daňových rajoch alebo uľahčovaním nelegálnych tokov kapitálu, a aby rozšírili svoju politiku transparentnosti, napríklad zverejnením všetkých svojich správ a vyšetrovaní; vyzýva EIB, aby uplatňovala náležitú starostlivosť, požadovala výročné správy podľa jednotlivých krajín, zisťovala skutočné vlastnícke vzťahy príjemcov a kontrolovala transferové ceny s cieľom zaručiť transparentnosť investícií a zabrániť daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.