EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu15. 12. 2015
COM(2015) 676 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o opatreniach prijatých v nadväznosti na zasadnutie vedúcich predstaviteľov týkajúce sa tokov utečencov pozdĺž západobalkánskej trasy
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52015DC0676
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT AND THE COUNCIL on the follow-up to the Leaders' Meeting on refugee flows along the Western Balkans Route
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o opatreniach prijatých v nadväznosti na zasadnutie vedúcich predstaviteľov týkajúce sa tokov utečencov pozdĺž západobalkánskej trasy
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o opatreniach prijatých v nadväznosti na zasadnutie vedúcich predstaviteľov týkajúce sa tokov utečencov pozdĺž západobalkánskej trasy
COM/2015/0676 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu15. 12. 2015
COM(2015) 676 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o opatreniach prijatých v nadväznosti na zasadnutie vedúcich predstaviteľov týkajúce sa tokov utečencov pozdĺž západobalkánskej trasy
Bezprecedentný prílev utečencov a migrantov, ktorý začal v neskorom lete roku 2015 a vyhrotil sa na jeseň, prebiehal po spoločnej trase. „Západobalkánska“ trasa sa stala ohniskom problémov, ktorým Európa čelí v dôsledku toho, že v roku 2015 prešlo z Turecka do Grécka viac než 650 000 ľudí, väčšina z ktorých pokračovala v ceste cez západný Balkán do strednej a severnej Európy. Tieto presuny sa nielenže nedali predvídať a mali nebývalý rozsah, ale často sa uskutočnili veľkou rýchlosťou, čo vyvolalo obavy, že krajiny týchto ľudí jednoducho odovzdávajú susedom, ktorí sa nachádzajú ďalej na trase. To poukázalo na výrazný nedostatok kapacity, spolupráce a solidarity, ako aj základnej komunikácie medzi krajinami pozdĺž tejto trasy, teda na konkrétny problém, ktorý si vyžadoval špecifické operačné a politické riešenia na európskej úrovni.
Dňa 25. októbra 2015 zvolal predseda Juncker zasadnutie hláv štátov alebo predsedov vlád dotknutých krajín. Zúčastnili sa na ňom hlavy štátov alebo predsedovia vlád Albánska, Bulharska, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Grécka, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Rakúska, Slovinska a Srbska, ku ktorým sa pripojili predseda Európskeho parlamentu, predseda Európskej rady, súčasné a budúce predsedníctvo Rady Európskej únie a vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) 1 .
Vedúci predstavitelia sa dohodli na 17-bodovom akčnom pláne 2 na okamžité vykonanie, ktorý sa zaoberá tým, ako spolupracovať a čo spoločne dosiahnuť, aby bolo možné lepšie riadiť toky migrantov a utečencov, najmä pokiaľ ide o prijímacie kapacity a riadenie hraníc. Táto činnosť sa uskutočňovala v plnom súlade so širším úsilím EÚ zameraným na riešenie utečeneckej krízy a v záujme zabezpečenia konzistentnosti sa do nej zapojilo aj predsedníctvo Rady. 3 Cieľom tejto správy je zhodnotiť pred zasadnutím Európskej rady, ktoré sa bude konať 17. – 18. decembra 2015, ako sa vyhlásenie vedúcich predstaviteľov vykonáva 4 .
Stretnutie konané 25. októbra sa uskutočnilo práve v týždni, keď počet osôb, ktoré prekročili hranicu s Gréckom, dosiahol rekordný počet 50 000 za týždeň. Do začiatku decembra ich počet klesol na menej ako 14 000 za týždeň, stále sa však mení. Do Slovinska tiež v jeden októbrový deň prišlo viac ako 12 600 ľudí, do konca novembra sa však priemerný počet prichádzajúcich migrantov a utečencov znížil v priemere na približne 2 000 – 3 000 za deň. Tieto údaje sa však stále menia, pričom zostávajú dostatočne vysoké na to, aby veľký tlak na západobalkánsku trasu naďalej pokračoval.
1.Nepretržitá výmena informácií a účinná spolupráca (body 1 – 2)
Hlavnou prioritou bolo riešiť nedostatočnú komunikáciu medzi vládami a príslušnými orgánmi krajín nachádzajúcich sa pozdĺž trasy. Všetky zúčastnené krajiny, inštitúcie a agentúry v priebehu 24 hodín určili kontaktné miesta podliehajúce priamo vedúcim predstaviteľom. Tieto kontaktné miesta sa vďaka každotýždenným videokonferenciám vedeným Európskou komisiou stali fórom na každodennú výmenu informácií a účinnú koordináciu 5 . 6
Každotýždenná výmena informácií sa zameriava na 17 bodov dohodnutých na zasadnutí vedúcich predstaviteľov vrátane celkových trendov pohybu po tejto trase, posúdenia potrieb, prijímacej kapacity a jej zvyšovania, opatrení prijímaných na hraniciach a konsolidovaných správ agentúry Frontex 7 ako nevyhnutného prvého kroku k zabezpečeniu usporiadanejšieho pohybu osôb po západobalkánskej trase.
Zintenzívnili sa aj kontakty v rámci samotného dotknutého regiónu: Slovinsko zvolalo na 16. – 17. novembra stretnutie ministrov vnútra, na ktorom sa zúčastnilo Srbsko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Grécko. Účastníci stretnutia sa dohodli na zlepšení koordinácie vrátane výmeny informácií o počte utečencov prekračujúcich hranice a miere obsadenosti prijímacích kapacít. Na stretnutí policajných prezidentov z tohto regiónu, ktoré sa konalo 3. – 4. decembra v Slovinsku, sa diskutovalo operačnej spolupráci a možnom spoločnom prístupe k ekonomickým migrantom. Chorvátsko sa na týchto stretnutiach nezúčastnilo.
Napriek tomu stále existuje mnoho prípadov, keď plánované zmeny vnútroštátnych politík alebo iniciatív, najmä také, ktoré mohli mať následne vplyv na celý región, nie sú vopred dostatočne konzultované ani oznámené. Naďalej sa prijíma príliš veľa jednostranných opatrení, ako sú napríklad podmienky vstupu migrantov do Chorvátska, Srbska a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, ktoré sú de facto založené na štátnej príslušnosti, a výstavba plotu na hranici medzi bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom (tak, ako to už predtým spravilo Maďarsko na hranici so Srbskom). Bez ohľadu na odôvodnenie každého jedného kroku, nekoordinované prijímanie týchto krokov spôsobilo v tomto regióne neistotu a nestabilitu.
Uskutočnilo sa počiatočné posúdenie hmotných a finančných potrieb. Bulharsko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Grécko, Chorvátsko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko a Srbsko uskutočnili na žiadosť Komisie vlastné posúdenia, ktoré sa týkali oblasti ubytovania a príjmu, stravy a základných služieb, registrácie, spracúvania žiadostí o azyl, návratu a riadenia hraníc. Komisia nadviazala na predložené informácie misiami na mieste, ktoré sa uskutočnili v novembri a decembri 2015 8 za účasti UNHCR, Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Cieľom bolo dopracovať posúdenie potrieb, tak z hľadiska rozsahu potrieb, ako aj ich trvania, a vyčleniť na ich naplnenie najvhodnejšie zdroje financovania 9 . V nasledujúcom kroku bude potrebné vykonať ďalšie posúdenia strednodobých a dlhodobých potrieb vo všetkých krajinách, pričom bude takisto potrebné venovať väčšiu pozornosť oblastiam, ako je integrácia a návrat 10 .
2.Obmedzenie sekundárnych pohybov (bod 3)
Podnetom, ktorý viedol k tomu, že vedúci predstavitelia sa zaviazali odrádzať od presúvania utečencov a migrantov na hranicu inej krajiny daného regiónu a jasne vyhlásiť, že politika rýchleho zbavovania sa utečencov nie je prijateľná, čiastočne boli početné správy 11 o tom, že krajiny uľahčujú rýchly prechod utečencov a migrantov do susedných krajín tým, že im poskytujú dopravu alebo administratívnu podporu na rýchly postup po trase, bez toho, aby na to vopred upozornili prijímajúcu krajinu. Takáto politika viedla k zrýchleniu tokov, v dôsledku ktorého sa zhoršili problémy s riadením usporiadaného príchodu migrantov a utečencov a mimoriadne sa zaťažili cieľové krajiny na konci západobalkánskej trasy.
Počet správ o takýchto opatreniach odvtedy klesol, zatiaľ čo počet prípadov spolupráce a komunikácie medzi pohraničnými orgánmi sa zvýšil. Nedostatočná politická vôľa vytvoriť prijímaciu kapacitu pre pobyty dlhšie ako 24 hodín, ktorá bola zaznamenaná vo viacerých krajinách pozdĺž trasy a ktorá naznačuje, že tieto krajiny považujú samy seba len za tranzitné krajiny, však poukazuje aj na malý záujem o spomalenie týchto tokov – hoci medzinárodní aktéri vrátane UNHCR si zároveň všimli, že utečenci a migranti sú často veľmi odhodlaní presunúť sa ďalej do krajín, do ktorých sa zamýšľajú dostať, a nechcú zostať v krajinách pozdĺž trasy.
3.Podpora utečencov a poskytovanie prístrešia a možnosti odpočinku (body 4 – 7)
Vedúci predstavitelia sa zhodli, že medzi nevyhnutne potrebné opatrenia, ktoré je potrebné prijať v súvislosti so všetkými krajinami, patrí zvýšenie kapacity na poskytovanie dočasného prístrešia, zabezpečenie možností odpočinku, poskytnutie potravinovej pomoci, zdravotníckych služieb, vody a hygienických zariadení všetkým ľuďom v núdzi. Takéto zariadenia umožňujú tiež lepší a predvídateľnejší spôsob riadenia migračných tokov a zlepšujú registráciu na tejto trase. Počas posledných dvoch mesiacov sa vykonali dôležité kroky na splnenie záväzku vedúcich predstaviteľov týkajúceho sa zvýšenia prijímacej kapacity v Grécku na celkovo 50 000 miest do konca roku 2015 12 a o ďalších 50 000 miest pozdĺž západobalkánskej trasy, pričom sa využila finančná podpora EÚ a pomoc partnerov, ako je UNHCR a Medzinárodná organizácia pre migráciu. Na splnenie cieľov v oblasti kapacít, ku ktorým sa zaviazali vedúci predstavitelia, zabezpečenie náležitého prístrešia a možností oddychu a uspokojenie ďalších humanitárnych potrieb utečencov je však potrebné vyvinúť ďalšie úsilie.
Komisia sa rozhodla poskytnúť Grécku 13 finančné prostriedky z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) vo výške 80 miliónov EUR na podporu programov UNHCR a vytvorenie 27 000 miest na prijatie utečencov a migrantov 14 . Komisia prijala rozhodnutie o financovaní, aby umožnila UNHCR zadávať zákazky na vybudovanie a prevádzkovanie 20 000 miest prostredníctvom kombinácie hotelových poukazov, prenájmov bytov a budov a systému hostiteľských rodín. K dispozícii je už 500 miest, pričom tento počet je možné do ukončenia výzvy ďalej zvyšovať. V rámci tohto programu sa bude tiež financovať vytvorenie 7 000 miest prvého príjmu na gréckych ostrovoch [vstupné centrá (hotspoty)], ktorých hlavnou úlohou by malo byť uľahčiť prípadné premiestnenie do iných členských štátov a/alebo nasmerovať ľudí do gréckeho azylového systému. Ak sa zahrnú všetky formy prijímacích kapacít a zrealizujú sa plánované opatrenia, mala by byť v Grécku do začiatku januára 2016 k dispozícii prijímacia kapacita v rozsahu 35 000 miest.
Z toho vyplýva, že dostupná prijímacia kapacita je o 23 000 miest nižšia než dohodnutých 30 000 miest, ktoré sa mali zabezpečiť na dôvažok k 20 000 miestam zabezpečeným v rámci systému dotácií na prenájom ubytovania. Je nevyhnutné rýchlo stanoviť, ako sa tento rozdiel bude riešiť: v prvom kroku sa identifikovalo niekoľko možných lokalít.
Pozdĺž západobalkánskej trasy bolo prisľúbené vytvorenie ďalších 50 000 miest:
✓bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko sa zaviazala, že zvýši počet miest na prijímanie utečencov na 2 000, pričom tieto miesta mali byť prispôsobené zimným podmienkam, no všetky vytvorené miesta slúžia len na veľmi krátkodobý tranzit a sú migrantom k dispozícii iba na niekoľko hodín: chýba politická vôľa predĺžiť prípadný pobyt na týchto miestach. Pokiaľ ide o podporu, Komisia sa zaviazala alebo záväzne naplánovala, že prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci poskytne na aktivity v oblasti migrácie uskutočňované v tejto krajine celkovo 39 miliónov EUR. Komisia takisto podporuje humanitárne operácie (2,6 milióna EUR 15 ). V tejto oblasti aktívne pôsobia aj mnohí iní darcovia vrátane členských štátov EÚ.
✓Srbsko sa zaviazalo, že do konca roka 2015 zvýši svoje kapacity na 6 000 miest a že svoju existujúcu kapacitu zmodernizuje. Darcovia skúmajú možnosti vytvorenia ďalších 6 000 miest, pričom Srbsko naznačilo, že by malo prípadnú technickú kapacitu, neprijalo však žiadne politické rozhodnutie. V rámci nástroja predvstupovej pomoci bola uvoľnená suma 7 miliónov EUR na pokrytie niektorých výdavkov (náklady na rekonštrukciu a prevádzkové náklady) súvisiacich s rozširovaním kapacity. Okrem toho EÚ v súčasnosti poskytuje Srbsku humanitárnu pomoc vo výške 5,9 milióna EUR 16 , ako aj ďalšiu dvojstrannú pomoc.
✓Chorvátsko má v súčasnosti 5 000 miest na dočasné prichýlenie, ktoré sa momentálne prispôsobujú zimným podmienkam a ktoré nahradia jeho predchádzajúcich 5 000 miest neprispôsobených zimným podmienkam. V roku 2015 dostalo núdzové financovanie vo výške 16,4 milióna EUR 17 určené na zlepšenie prijímacej kapacity, podmienok pre utečencov, ako aj policajnej práce. Aj v tomto prípade chýbala politická vôľa zvýšiť prijímaciu kapacitu alebo predĺžiť možný pobyt v existujúcich zariadeniach.
✓Existujúca kapacita v Slovinsku sa od polovice októbra nezmenila, pričom predstavuje približne 7 000 miest na dočasné prichýlenie. Slovinsko sa v súčasnosti snaží vytvoriť ďalších 2 000 miest na dočasné prichýlenie prispôsobených zimným podmienkam. V novembri dostalo núdzové prostriedky vo výške 10,2 milióna EUR na podporu prijímacej kapacity a policajných kontrol na hraniciach.
✓Rakúsko, ktoré bolo ako tranzitná aj cieľová krajina vystavené mimoriadnemu tlaku, zvýšilo od zasadnutia vedúcich predstaviteľov svoju kapacitu o 16 000 miest na takmer 74 000 miest. V roku 2015 dostalo núdzovú pomoc vo výške 6,3 milióna EUR, ktorá sa vzťahovala na prijímaciu kapacitu a správu v oblasti azylu.
Z týchto údajov vyplýva, že sa vyvinulo značné úsilie. Niektoré krajiny vytvorili nové prijímacie kapacity už v týždňoch predchádzajúcich zasadnutiu vedúcich predstaviteľov. Mnohé krajiny prijali opatrenia na prispôsobenie svojich prijímacích miest zimným podmienkam a vytvorili ďalšie miesta na dočasné prichýlenie. Je však potrebné vyvinúť ešte väčšie úsilie. Doteraz bola vytvorená menej ako polovica z 50 000 dodatočných prijímacích miest, ku ktorým sa vedúci predstavitelia na zasadnutí zaviazali. Tieto sú navyše sústredené len v niekoľkých málo krajinách. Miesta na krátkodobé prichýlenie (do 24 hodín) môžu pomôcť riešiť okamžité potreby, sú však prejavom filozofie „tranzitu“, ktorá nie je v súlade s celkovou požiadavkou prispieť k spomaleniu toku migrantov a utečencov 18 . Finančné prostriedky by sa mohli použiť na to, aby sa dočasné zariadenia stali dlhodobejšími, to si však vyžaduje jasnejšiu koncepciu riadenia toku migrantov a utečencov spôsobom, ktorý umožní rovnomernejšie rozloženie, a jasnú politickú vôľu krajín vytvoriť prijímacie kapacity.
Krajiny, ktoré nie sú v súčasnosti týmito tokmi zasiahnuté, nezvýšili od zasadnutia vedúcich predstaviteľov svoju prijímaciu kapacitu. Albánsko (300 miest), Bulharsko (5 130 miest na dlhodobý pobyt, ako aj vyše 800, ktoré je možné využiť v prípade potreby 19 ), Rumunsko (1 200 miest na dlhodobý pobyt a 550 miest na dočasné prichýlenie, ktoré je možné využiť v prípade núdze) a Maďarsko (980 miest na dlhodobý pobyt) zdôraznili svoj názor, že tieto kapacity sú v súlade so súčasnými a budúcimi tokmi. Bulharsko a Rumunsko skonštatovali, že ich azylové zariadenia sú v súčasnosti len veľmi málo obsadené. Rozsiahlejšie kapacity však môžu byť využité ako pohotovostná podpora v prípade potreby v čase núdze. Z neustále sa meniacej štruktúry tokov vyplýva, že žiadna krajina nemôže predpokladať, že nimi nebude zasiahnutá. Bulharsko , Rumunsko a Maďarsko získali v roku 2015 finančné prostriedky z vnútroštátnych programov financovaných z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť, a to vo výške 5,8 milióna EUR (Bulharsko), 8,6 milióna EUR (Rumunsko) a 6 miliónov EUR (Maďarsko) 20 . Bulharsko a Maďarsko takisto dostali núdzové financovanie vo výške 4,1 milióna EUR (Bulharsko) a 6,7 milióna EUR (Maďarsko). Využitie týchto prostriedkov na vybudovanie prijímacej kapacity, ktorá by sa dala využiť v budúcnosti, by bolo prezieravou prípravou na nepredvídané udalosti.
Ďalších 13 miliónov EUR bolo medzitým vyčlenených na humanitárnu pomoc utečencom, žiadateľom o azyl a migrantom, predovšetkým v Srbsku a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko. Táto pomoc bude zahŕňať potravinovú a nepotravinovú pomoc, ochranu a poskytnutie prístrešia. Celková výška humanitárnej pomoci EÚ pre západný Balkán na rok 2015 tak dosiahne výšku takmer 22 miliónov EUR.
Pozdĺž západobalkánskej trasy sa momentálne uskutočňujú štyri operácie v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, konkrétne v Srbsku (kde sa tento mechanizmus začal uplatňovať 21. septembra 2015), Slovinsku (22. októbra 2015), Chorvátsku (26. októbra 2015) a Grécku (3. decembra 2015). Pomoc ponúklo celkovo 15 zúčastnených štátov, ktoré prisľúbili predovšetkým stany, potreby na prenocovanie, osobné ochranné prostriedky, vykurovanie, elektrinu a osvetlenie. Väčšina požadovanej pomoci však nebola poskytnutá, a tak je naďalej potrebné naplniť značné potreby. Napríklad z 1 548 kontajnerov vybavených ako sanitárne zariadenia a kontajnerov slúžiacich na ubytovanie, o ktoré dané štyri krajiny požiadali v priebehu takmer troch mesiacov, bolo doteraz poskytnutých len 15. V niektorých ďalších kľúčových oblastiach, ako sú postele a zimné oblečenie, bolo ponúk na poskytnutie pomoci veľmi málo. Pokiaľ ide o Grécko, tomu päť členských štátov poskytlo požadované vybavenie do jedenástich dní od vyžiadania. Komisia sa snaží zabezpečiť širšiu a rýchlu reakciu na žiadosti o pomoc predložené všetkými štyrmi krajinami.
V nadväznosti na list predsedu Junckera zaslaný medzinárodným finančným inštitúciám [Európska investičná banka (EIB), Európska banka pre obnovu a rozvoj a Rozvojová banka Rady Európy (CEB), Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka], Komisia vytvorila novú sieť na koordináciu s medzinárodnými finančnými inštitúciami 21 . Okrem toho začala analyzovať, v akých oblastiach by tá-ktorá inštitúcia mohla pomôcť. Pritom sa identifikovalo niekoľko relevantných, už prebiehajúcich projektov vrátane 14 projektov EIB, ktoré boli upravené tak, aby mohli reagovať na požiadavky súvisiace s migráciou, ako aj nedávnych dohôd CEB o grantoch v celkovej hodnote 13,2 milióna EUR 22 . Teraz je bezpodmienečne potrebné vypracovať strednodobé a dlhodobé opatrenia medzinárodných finančných inštitúcií, v rámci ktorých sa napríklad začlení podpora pre migrantov do príslušných nástrojov Komisie.
4.Spoločné riadenie migračných tokov (body 8 – 12)
Kľúčovým prvkom, ku ktorému sa dospelo na zasadnutí vedúcich predstaviteľov, bolo, že sa bude podporovať spoločný prístup k riadeniu migrácie. Pri všetkých iniciatívach v oblasti riadenia hraníc, ktoré sú uvedené ďalej, je snaha o zlepšenie štandardov na strategických miestach pri súčasnej podpore úplnej registrácie a úplného odoberania odtlačkov prstov. To je tiež základnou koncepciou vstupných centier (hotspotov) v Grécku (kde by okrem súčasných 46 zariadení na odber odtlačkov prstov malo byť čoskoro k dispozícii ďalších 30).
Ku konzistentnému prístupu patrí aj zavedenie súboru zásad, ktorými sa bude riadiť rozhodovanie na hraniciach, na základe spoločnej dohody. Vedúci predstavitelia potvrdili vo svojom vyhlásení zásadu, že krajiny môžu – pod podmienkou predchádzajúceho overenia zásad nevyhostenia a primeranosti – odmietnuť vstup iba jednotlivcom, ktorí nevyjadrili želanie požiadať o medzinárodnú ochranu. S tým je spojená zásada „bez registrácie žiadne práva“: registrácia migrantov (bez ohľadu na ich postavenie) je predpokladom náležitého riadenia tokov a stanovenia práv a povinností migrantov. V praxi však táto zásada viedla k uplatňovaniu prístupu, ktorý je de facto založený na štátnej príslušnosti a pri ktorom sa odoprie vstup všetkým osobám, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi určitých krajín (Sýrie alebo Iraku). Doteraz nie je jasné, či všetci tí, ktorým bol odopretý vstup, skutočne nevyjadrili želanie požiadať o azyl.
Agentúra Frontex od zasadnutia vedúcich predstaviteľov poskytuje každodenné správy o situácii na západobalkánskej trase, ktoré vychádzajú z informácií poskytnutých jednotlivými krajinami. V záujme zlepšenia konzistentnosti podávaných správ a vypracovania definícií a ukazovateľov agentúra Frontex usporiadala 12. novembra odborné stretnutie siete pre analýzu rizík na západnom Balkáne. Výsledkom tohto stretnutia bolo, že od 23. novembra sa elektronicky predkladajú spoločné operačné správy, na ktorých sa podieľajú všetky krajiny. Agentúra Frontex sa naďalej snaží zlepšiť kvalitu a záber údajov a zostaviť širšiu analýzu – jej každodenné správy teraz zahŕňajú aktuálny prehľad o situácii týkajúci sa nielen hraničných prechodov, ale aj registrovaných osôb, zraniteľných skupín a najviac zastúpených štátnych príslušností. Je tiež schopná posúdiť trendy a poskytovať prehľad – napríklad vypočítať, že Grécko v priebehu novembra odobralo odtlačky (podľa postupov stanovených v nariadení Eurodac 23 ) približne 54 000 ľuďom. Registrácia by sa mala ďalej zlepšiť po zriadení misie agentúry FRONTEX na severnej hranici Grécka. Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) okrem toho poskytuje týždenné prehľady o situácii a najnovších trendoch v oblasti azylu (počet žiadostí o azyl, hlavné krajiny pôvodu takýchto žiadateľov, počet a druh rozhodnutí vydaných na prvom stupni).
Vo vyhlásení vedúcich predstaviteľov sa takisto zdôrazňuje význam návratu ako jednej zo základných zložiek účinného riadenia migrácie. Je však potrebné vyvinúť väčšie úsilie, pretože počet návratov sa nezvyšuje. EÚ zintenzívnila podporu členským štátom, ktoré sa snažia plniť svoje záväzky vyplývajúce zo smernice o návrate. Komisia tiež naďalej rozvíja a posilňuje dostupné nástroje, v rámci čoho napríklad poskytne značnú sumu na vnútroštátne programy financované z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Napríklad v prípade Grécka Komisia udelila gréckej polícii (a Medzinárodnej organizácii pre migráciu – IOM – ako spolupríjemcovi) grant z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu vo výške 2,5 milióna EUR. Tento grant sa vzťahuje na obdobie od 1. decembra 2015 do 31. mája 2016 a zahŕňa aj komponenty týkajúce sa núteného a asistovaného dobrovoľného návratu (celkovo 2 080 navrátilcov).
Pri uskutočňovaní návratov, resp. readmisie, je potrebná podpora partnerských tretích krajín. Dôležitým prvkom spoločného akčného plánu EÚ a Turecka 24 bola dohoda o skoršom uplatňovaní readmisnej dohody medzi EÚ a Tureckom. Vo vyhlásení vedúcich predstaviteľov sa identifikovali ďalšie tri prioritné krajiny. Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie Mogheriniová sa 1. decembra dohodla s afganským ministrom zahraničných vecí Rabbanim na čo najskoršom uskutočnení dialógu na vysokej úrovni o migrácii, ktorému bude predchádzať návšteva vyšších úradníkov v Kábule. Dňa 5. novembra sa dohodla s bangladéšskym ministrom zahraničných vecí Alim, že začiatkom roka 2016 bude zvolané prvé stretnutie nového dialógu o migrácii a mobilite. Komisár Avramopoulos navštívil 23. novembra Pakistan, kde diskutoval s ministrom vnútra a ministrom zahraničných vecí o vykonávaní readmisnej dohody medzi EÚ a Pakistanom a získal prísľub Pakistanu, že bude spolupracovať v oblasti readmisie. V rámci týchto rozhovorov strany uznali, že problémy pri vykonávaní dohody v praxi musia riešiť spoločne. V prípade Pakistanu sa však pokrok na politickej aj odbornej úrovni naďalej dosahuje len ťažko, o čom svedčí aj nedávny prípad (z 2. decembra) spiatočného letu, keď bol v dôsledku sporu týkajúceho sa administratívnych formalít veľkému počtu navrátilcov odmietnutý vstup do Pakistanu. Medzitým pokračujú politické rokovania, pričom odborné diskusie, pri ktorých by sa malo objasniť viacero bodov týkajúcich sa vykonávania dohody, by sa mali konať počas nasledujúceho zasadnutia spoločného readmisného výboru 12. januára 2016.
5.Riadenie hraníc (body 13 – 14)
Vedúci predstavitelia vo svojom vyhlásení identifikovali niekoľko kľúčových hraničných bodov na tejto trase, v súvislosti s ktorými je potrebné prijať ďalšie okamžité opatrenia na riadenie a znovuzískanie kontroly nad našimi hranicami a zvýšenie spolupráce.
Na samite medzi EÚ a Tureckom, ktorý sa konal 29. novembra, bol do života uvedený spoločný akčný plán, ktorý teraz poskytuje rámec pre úzku spoluprácu medzi týmito dvoma stranami. Tento plán odráža spoločný záväzok EÚ a Turecka spoločne riešiť krízu spôsobenú konfliktom v Sýrii v duchu rozdelenia záťaže a zintenzívniť vzájomnú spoluprácu s cieľom podporiť ochranu osôb, ktoré boli v dôsledku konfliktu v Sýrii násilne vysídlené do Turecka, a posilniť vzájomnú spoluprácu s cieľom nastoliť poriadok, pokiaľ ide o migračné toky, a pomôcť zastaviť neregulárnu migráciu.
Agentúra Frontex v súčasnosti posilňuje svoju prítomnosť na hranici medzi Bulharskom a Tureckom, pričom predpokladá, že nasadí 24 príslušníkov pohraničnej stráže spolu s technickým vybavením.
Pokiaľ ide o rozšírenie spoločnej operácie Poseidon, po rozhodnutí o nasadení 31 vedúcich tímov z gréckej polície, ktoré grécke orgány prijali začiatkom decembra, môže agentúra Frontex od začiatku januára 2016 zvýšiť svoju prítomnosť na ostrovoch a v Egejskom mori o ďalších 100 pracovníkov. Nasadzovanie vedúcich tímov je takmer ukončené. V súčasnosti pôsobí 157 hosťujúcich príslušníkov agentúry Frontex na pevnine a 146 na mori. Grécko okrem toho 3. decembra 2015 predložilo formálnu žiadosť o nasadenie rýchleho pohraničného zásahového tímu, ktorý by poskytol okamžitú podporu pohraničnej stráži na jeho vonkajšej hranici na ostrovoch v Egejskom mori.
Grécko sa 3. decembra dohodlo s agentúrou Frontex na operačnom pláne novej operácie na gréckej hranici s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko. V čase, ktorý bol potrebný na dosiahnutie dohody ohľadom nasadenia agentúry Frontex, sa v dôsledku výstavby hraničného oplotenia ako nástroja riadenia hraníc a rozhodnutia bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko nasledovať rozhodnutie iných krajín a obmedziť prechod na základe štátnej príslušnosti zvýšila pravdepodobnosť, že táto hranica sa stane zdrojom napätia. Vedúci predstavitelia vo svojom vyhlásení poukázali tiež na to, že je potrebné, aby sa Grécko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko v plnej miere zapájali do dvojstranných opatrení na budovanie dôvery uskutočňovaných v súvislosti s hranicami: v tejto oblasti sa od stretnutia ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konalo začiatkom novembra, dosiahol len obmedzený pokrok, hoci každodenné kontakty medzi správami hraníc sa zlepšili.
Ďalšie kroky by sa mali tiež prijať s cieľom prekonať prekážky brániace agentúre Frontex pracovať naprieč hranicami Srbska a Chorvátska ako členského štátu EÚ a tretej krajiny. Agentúra Frontex by mohla pomáhať pri monitorovaní prekračovania hraníc a poskytovať podporu pri registrácii na hraničných priechodoch medzi Chorvátskom a Srbskom.
Ďalším spôsobom poskytovania podpory je pomáhanie dotknutým krajinám zabezpečiť, aby migračné toky nespôsobovali problémy s verejným poriadkom. Na zasadnutí vedúcich predstaviteľov Slovinsko požiadalo, aby mu v priebehu jedného týždňa bolo v rámci dvojstrannej podpory poskytnutých 400 príslušníkov polície. V súčasnosti v Slovinsku pôsobí iba približne 200 príslušníkov polície z iných členských štátov.
Vďaka postupnému riešeniu hlavných problémov, ktoré vznikajú pozdĺž západobalkánskej trasy, sa zlepšila predvídateľnosť, k čomu prispela aj značná prítomnosť agentúry Frontex, hoci pokrok naďalej zostáva nevyvážený. Pritom nie je v dôsledku nedostatočnej odpovede členských štátov na výzvy agentúry Frontex na poskytnutie odborníkov a vybavenia (do dnešného dňa členské štáty prisľúbili iba 31 % z celkového počtu človekodní, ktoré požadovala agentúra Frontex), možné realizovať opatrenia.
Súčasťou opatrení, ktoré je možné prijať v záujme riešenia neregulárnej migrácie, je odopretie vstupu štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nepotvrdia, že si želajú požiadať o medzinárodnú ochranu (v súlade s medzinárodným a európskym azylovým právom a pod podmienkou predchádzajúceho preskúmania zásad nevyhostenia a primeranosti). Pri tom je však potrebné zobrať do úvahy následky takéhoto prístupu, ku ktorým patrí riziko, že na hraniciach uviazne množstvo ľudí, možné zintenzívnenie prevádzania a odklon tokov inam (Bosna a Hercegovina a Čierna Hora prijali pohotovostné plány na odvrátenie tejto možnosti). Je potrebné ďalej sa týmito následkami zaoberať. Agentúra Frontex bude napríklad pomáhať Grécku pri registrácii migrantov, pričom na hranici s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko nasadí 26 príslušníkov. Zároveň je potrebné zintenzívniť operácie v oblasti návratu v súvislosti s osobami, ktoré nepotrebujú medzinárodnú ochranu. Aj UNHCR pomáha gréckym orgánom nasmerovať ľudí do gréckeho systému riadenia migrácie a uspokojovať bezprostredné humanitárne potreby: 10. decembra sa uskutočnila dôležitá operácia na presun ľudí zo severnej hranice do veľkých miest, kde budú posúdené ich žiadosti o azyl.
6.Boj proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi (bod 15)
Popri spolupráci v súvislosti s migračnými tokmi bola ďalším aspektom spolupráce činnosť v rámci boja proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi. Dňa 4. decembra bolo podpísané memorandum o porozumení s cieľom umožniť výmenu osobných údajov medzi Europolom a agentúrou Frontex. Europol do marca 2016 zriadi Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu. Jedným z príkladov zvýšenej podpory Europolu je zriadenie spoločného operačného úradu vo Viedni ako dočasného regionálneho uzla pre spravodajské informácie/vyšetrovanie, ktorý bude plne integrovaný do Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu, ale umožní lepšiu spoluprácu medzi vyšetrovateľmi jednotlivých členských štátov pôsobiacimi v Rakúsku. Nábor väčšiny nových zamestnancov pridelených Európskemu stredisku pre boj proti prevádzačstvu sa začne v tomto roku.
Europol nedávno poskytol podporu (výmeny operačných informácií a poskytnutie analytika) pri niekoľkých rozsiahlych operáciách zameraných na boj proti prevádzaniu migrantov na západnom Balkáne, okrem iného napríklad aj pri spoločnej operácii „Koštana 2015“, ktorá sa uskutočnila v septembri a októbri 2015 na hranici medzi Srbskom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko za účasti siedmich krajín z tohto regiónu. Europol naposledy (2. decembra ) podporil rozsiahlu spoločnú operáciu uskutočňovanú orgánmi presadzovania práva a justičnými orgánmi z Rakúska, Grécka, Švédska a Spojeného kráľovstva. Táto operácia, ktorú koordinovali justičné orgány v Solúne (Grécko), sa zameriavala na organizovanú zločineckú skupinu podozrivú z prevádzania ľudí do EÚ a viedla k rozloženiu tejto zločineckej skupiny a zatknutiu spolu 23 podozrivých.
7.Informácie o právach a povinnostiach utečencov a migrantov (bod 16)
Na to, aby bolo možné bojovať proti mylným predstavám a nerealistickým očakávaniam utečencov a migrantov a presvedčiť ich, aby sa nevydávali na nebezpečnú cestu a nespoliehali sa na prevádzačov, sú potrebné informácie. Komisia zriadila osobitnú skupinu pre komunikáciu, ktorá zahŕňa všetkých relevantných inštitucionálnych aktérov. Osobitná skupina vymedzila informačnú stratégiu rozdelenú do troch fáz: posúdenie, tvorba obsahu a šírenie informácií. V prvom kroku sa zmapujú kanály, ktorými sa dostávajú informácie k migrantom a žiadateľom o azyl, aby boli správy účinnejšie zamerané na žiadateľov o azyl a migrantov, ktorí sa nachádzajú v EÚ aj mimo nej. Na tomto základe sa následne v hlavných jazykoch vypracujú materiály špecifické pre jednotlivé krajiny, týkajúce sa konaní o azyle a uvádzajúce informácie varujúce pred využívaním prevádzačov. Na šírenie informácií sa [popri inštitucionálnych kanáloch zahŕňajúcich delegácie EÚ, ktoré pôsobia vo vstupných centrách (hotspotoch), Medzinárodnej organizácii pre migráciu, UNHCR, tradičných médiách a zástupcoch diaspóry] použijú aj nové kanály šírenia informácií cez sociálne médiá. Prvé komunikačné operácie pozdĺž západobalkánskej trasy sa začnú uskutočňovať v polovici januára.
8.Monitorovanie (bod 17)
Doteraz sa uskutočnilo sedem každotýždenných videokonferencií s národnými kontaktnými miestami, ktoré sa zaoberali opatreniami nadväzujúcimi na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov. Viedol ich kabinet predsedu Junckera 25 . Všetky krajiny sa do týchto videokonferencií v náležitej miere zapájali a tento prístup splnil očakávania.
Okrem nich sa na zasadnutí zúčastnili aj agentúra Frontex a Európsky podporný úrad pre azyl.
http://ec.europa.eu/news/2015/docs/leader_statement_final.pdf.
Okrem toho sa uskutočnila konferencia na vysokej úrovni o trase cez východné Stredozemie a západný Balkán, ktorá sa konala 8. októbra 2015 v Luxemburgu, ako aj zasadnutie ministrov spravodlivosti a vnútorných vecí krajín EÚ a západného Balkánu, ktoré sa uskutočnilo 7. decembra.
Táto správa vychádza z informácií poskytnutých do 11. decembra.
Pozri kapitolu 8.
Účinnosť výmeny informácií sa zvýšila vďaka uplatneniu dojednania o integrovanej politickej reakcii na krízu EÚ v režime výmeny informácií.
Podrobnosti sú uvedené v kapitolách 4 a 5.
Misie týkajúce sa posudzovania potrieb sa uskutočnili v týchto termínoch: Grécko 26. – 27. októbra a 18. novembra, Slovinsko 9. a 16. – 17. novembra, Chorvátsko 10. – 12. novembra, Srbsko 19. – 20. novembra, Bulharsko 30. novembra, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko 30. novembra – 1. decembra, Rakúsko 3. decembra, Rumunsko 7. decembra a Maďarsko 8. decembra. Dňa 30. novembra sa uskutočnilo aj prípravné stretnutie s Nemeckom, pričom nadväzujúca misia je naplánovaná na začiatok roka 2016.
Pozri kapitolu 3.
Pozri kapitolu 4. Grécko ešte stále nepredložilo plne aktualizované posúdenie potrieb.
Pri misii Komisie v Chorvátsku zameranej na posúdenie potrieb, sa napríklad zistilo, že orgány naďalej organizujú dopravu na slovinské hranice.
Tento počet je rozdelený medzi „zámer zvýšiť do konca roka prijímaciu kapacitu na 30 000 miest a [záväzok] podporiť Grécko a UNHCR pri poskytovaní dotácií na prenájom a zabezpečovaní programov hostiteľských rodín, v rámci ktorých sa poskytne najmenej 20 000 ďalších miest“.
Grécko vo svojom posúdení potrieb z októbra oznámilo, že má 9 171 miest na dlhodobý pobyt (3 071 miest v otvorených prijímacích zariadeniach, z čoho je 1 371 miest pre žiadateľov o azyl a 1 700 miest pre osoby, ktoré nie sú žiadateľmi o azyl, a 6 100 miest v centrách na pobyt navrátilcov pred vyhostením) a 2 543 miest prvého príjmu (na dočasné prichýlenie) [z toho 2 303 v piatich identifikovaných vstupných centrách (hotspotoch) a 240 vo Filakiu].
Na roky 2014 – 2020 bolo Grécku v rámci jeho vnútroštátnych programov financovaných z AMIF a ISF pridelených spolu 474 miliónov EUR, z čoho sa 33 miliónov EUR vyplatilo už v roku 2015. V posledných mesiacoch bola Grécku (priamo gréckym orgánom a tiež UNHCR a IOM na aktivity v Grécku) poskytnutá núdzová pomoc v celkovej výške 51,9 milióna EUR z ISF (22,2 milióna EUR) a AMIF (29,7 milióna EUR).
Z tejto sumy sa financuje zabezpečenie dočasných prístreškov a základných služieb, ako je napríklad potravinová a nepotravinová pomoc a ochrana.
Z tejto sumy sa financuje zabezpečenie dočasných prístreškov a základnej pomoci utečencom, ako je napríklad potravinová a nepotravinová pomoc, ochrana a zdravotnícke služby.
Pri núdzovom financovaní spomínanom v tomto oddiele ide o financovanie z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (hranice a víza).
Dotknuté krajiny tiež poznamenali, že migrantov a utečencov nemožno nútiť, aby v prijímacích zariadeniach zostali.
Do leta 2016 pribudne 400 miest na dočasné prichýlenie.
S celkovým rozpočtom 82,4 milióna EUR (Bulharsko), 120,2 milióna EUR (Rumunsko) a 85,2 milióna EUR (Maďarsko).
Uskutočnili sa štyri videokonferencie, a to 28. októbra, 5. novembra, 19. novembra a 3. decembra.
Vrátane 2,3 milióna EUR pre Srbsko, 2,2 milióna EUR pre bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, 1,5 milióna EUR pre Slovinsko, ako aj projektov IOM, ktoré sa realizovali v Grécku, bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, Chorvátsku a Slovinsku.
V súčasnosti sa však stále používa aj papierová registrácia.
http://ec.europa.eu/priorities/migration/docs/20151016-eu-revised-draft-action-plan_en.pdf.
28. októbra, 4. novembra, 10. novembra, 19. novembra, 26. novembra, 2. decembra a 10. decembra.
EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu15. 12. 2015
COM(2015) 676 final
PRÍLOHA
k
SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o opatreniach prijatých v nadväznosti na zasadnutie vedúcich predstaviteľov týkajúce sa tokov utečencov pozdĺž západobalkánkskej trasy
Príloha: Zhrnutie plnenia akčného plánu dohodnutého na zasadnutí vedúcich predstaviteľov
Akčný plán |
Stav |
|
Nepretržitá výmena informácií |
1. Určenie kontaktných miest do 24 hodín |
✓Všetky zúčastnené krajiny, inštitúcie a agentúry určili kontaktné miesta ✓Intenzívnejšie dvojstranné kontakty X Počet prípadov, keď sa zmeny vo vnútroštátnych politikách oznámia vopred, nie je dostatočný X Jednostranné opatrenia, ku ktorým patria okrem iného aj podmienky vstupu, ktoré sú de facto založené na štátnej príslušnosti, a budovanie plotov |
2. Spoločné posúdenia potrieb do 24 hodín |
✓Komisia uskutočnila počiatočné posúdenie a následné misie na mieste X Čakať na konečné posúdenie potrieb, ktoré má predložiť Grécko |
|
Obmedzenie sekundárnych pohybov |
3. Odrádzať od neoznámených presunov utečencov alebo migrantov. |
✓Intenzívnejšia spolupráca a komunikácia medzi pohraničnými orgánmi X Nedostatočná politická vôľa vytvoriť prijímaciu kapacitu pre pobyty dlhšie ako 24 hodín |
Podpora utečencov a poskytovanie prístrešia a možnosti odpočinku |
4. Zvýšenie podpory pre utečencov, okrem iného prostredníctvom mechanizmu v oblasti civilnej ochrany |
✓EÚ poskytla finančnú podporu všetkým krajinám ležiacim pozdĺž trasy ✓Chorvátsko a Grécko uplatnili mechanizmus v oblasti civilnej ochrany X Väčšina žiadostí o pomoc v súvislosti s prebiehajúcimi operáciami v rámci mechanizmu civilnej ochrany zostala bez odozvy |
5. Do konca roka zvýšiť prijímaciu kapacitu v Grécku na celkovo 50 000 miest |
X Prijímacia kapacita nezodpovedá stanovenému cieľu |
|
6. Zvýšenie prijímacích kapacít pozdĺž západobalkánskej trasy o 50 000 miest |
X Prijímacia kapacita nezodpovedá stanovenému cieľu |
|
7. Spolupráca s medzinárodnými finančnými inštitúciami |
✓Bola vytvorená sieť na koordináciu činnosti X Je potrebné vypracovať strednodobé a dlhodobé opatrenia |
|
Spoločné riadenie migračných tokov |
8. Zabezpečenia plnej kapacity na registráciu príchodov |
X Vstupné centrá (hotspoty) v Taliansku a Grécku nie sú plne funkčné |
9. Výmena informácií o rozsahu tokov |
✓Každodenné správy agentúry Frontex |
|
10. Spolupráca s agentúrami EÚ v záujme rýchleho zavedenia tejto výmeny informácií |
✓Každodenné správy agentúry Frontex |
|
11. Zintenzívnenie úsilia v oblasti návratu |
✓Podpora EÚ v oblasti návratu X Potreba zintenzívniť operácie v oblasti návratu |
|
12. Zintenzívnenie spolupráce v oblasti readmisie |
✓Dialógy na vysokej úrovni s tretími krajinami X Prekážky účinnej readmisie |
|
Riadenie hraníc |
13. Zvýšenie úsilia o riadenie hraníc |
✓Realizácia spoločného akčného plánu EÚ a Turecka ✓Na väčšine kľúčových hraníc prebiehajú operácie agentúry Frontex, okrem iného operácie na mori (Poseidon) a na hranici Bulharska s Tureckom a Grécka s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko. ✓Formálna žiadosť Grécka o nasadenie rýchleho pohraničného zásahového tímu ✓Posilnenie siete agentúry Frontex pre analýzu rizík na západnom Balkáne X Nedostatočné opatrenia na budovanie dôvery uskutočňované v súvislosti s hranicami medzi Gréckom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko X Počet hosťujúcich príslušníkov polície v Slovinsku nezodpovedá stanovenému cieľu X Naďalej existujú prekážky pri pomoci Chorvátsku a Srbsku, ktorú poskytuje agentúra Frontex |
14. Opätovné potvrdenie zásady odopretia vstupu štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nepotvrdia, že si želajú požiadať o medzinárodnú ochranu |
X Je potrebné prijať opatrenia na zmiernenie prípadného uviaznutia veľkého množstva ľudí na hraniciach |
|
Boj proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi |
15. Zintenzívnenie opatrení proti prevádzaniu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi |
✓Memorandum o porozumení s cieľom umožniť výmenu osobných údajov medzi Europolom a agentúrou Frontex. ✓Zriadenie Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu Europolom ✓Podpora rozsiahlych operácií |
Informácie o právach a povinnostiach utečencov a migrantov |
16. Využitie všetkých dostupných komunikačných nástrojov na informovanie migrantov a utečencov |
✓Osobitná skupina pre komunikáciu X Začiatok prvých komunikačných operácií |
Monitorovanie |
17. Monitorovanie plnenia týchto záväzkov na týždennom základe |
✓Každotýždenné videokonferencie s veľmi vysokou účasťou |