EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli7. 12. 2015

COM(2015) 599 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Európsky program bezpečnosti letectva

1.Oznámenie Komisie z roku 2011

V oznámení Komisie o „Vytvorení systému riadenia bezpečnosti pre Európu“ 1 , ktoré bolo uverejnené v roku 2011, sú opísané bezpečnostné výzvy, ktorým čelí Únia a jej členské štáty, a v závere sa konštatuje, že je potrebné vyvinúť aktívnejší prístup vo väčšej miere založený na dôkazoch. Podrobne sa v ňom opisuje niekoľko praktických opatrení na vyriešenie týchto výziev.

Niekoľko z uvedených opatrení sa v posledných rokoch vykonáva. V tejto súvislosti sa prijalo najmä nariadenie (EÚ) č. 376/2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve 2 . Komisiou predložený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (COM (2015) 613) ďalej prispieva k vykonávaniu opatrení uvedených v oznámení Komisie z roku 2011 s cieľom stanoviť a udržať vysokú a jednotnú úroveň bezpečnosti civilného letectva a ochrany životného prostredia v Európe.

K oznámeniu Komisie o „Vytvorení systému riadenia bezpečnosti pre Európu“ bol priložený dokument, v ktorom sa opisuje európsky program bezpečnosti letectva 3 .

2.Prvé vydanie dokumentu k európskemu programu bezpečnosti letectva

Európsky program bezpečnosti letectva 4 pozostáva z integrovaného súboru nariadení na úrovni Únie spolu s činnosťami a postupmi, ktoré sa používajú pri spoločnom manažmente bezpečnosti civilného letectva na európskej úrovni. Nie je to plán činností, ale na úrovni EÚ skôr funkčne zodpovedá národnému bezpečnostnému programu, ako sa opisuje v prílohe 19 k Chicagskému dohovoru.

V dokumente k európskemu programu bezpečnosti letectva sa vysvetľuje, ako sa riadi bezpečnosť v EÚ a jej členských štátoch, a to aj prostredníctvom právnych predpisov Únie, ako aj iných politík, postupov a opatrení.

Hoci môže obsahovať niektoré potenciálne prvky (napr. niektoré z činností alebo pravidiel môžu byť zavedené, no v plnej miere sa nevykonávajú), jeho hlavným účelom nie je stanoviť plány do budúcnosti. Dokument k európskemu programu bezpečnosti letectva zachytáva všetky pravidlá a postupy, ktoré integrovaným spôsobom prispievajú k prevencii nehôd a k bezpečnosti leteckých činností v Únii.

Dokument k európskemu programu bezpečnosti letectva nemá nahradiť bezpečnostné programy jednotlivých členských štátov, ale skôr ich doplniť. Keďže mnohé pravidlá a činnosti spojené s bezpečnosťou letectva sa prijímajú a koordinujú na úrovni EÚ, členské štáty by sa v rámci dokumentu k svojmu národnému bezpečnostnému programu mali odvolávať na dokument k európskemu programu bezpečnosti letectva. Tak môžu v plnej miere objasniť, ako sa bezpečnosť letectva riadi na ich vnútroštátnom území, ako sa to od nich vyžaduje na základe Chicagského dohovoru. Keďže EÚ už v mnohých oblastiach bezpečnosti letectva prijala právne predpisy, členské štáty nemôžu opísať spôsob, akým riadia bezpečnosť, bez toho, aby zahrnuli rozmer EÚ.

Navyše v určitých oblastiach boli podľa Chicagského dohovoru povinnosti jednotlivých štátov prenesené na úroveň Únie. V dokumente k európskemu programu bezpečnosti letectva sa vysvetľuje, ako EÚ rieši medzinárodné záväzky, ktoré vyplývajú z tohto prenosu povinností.

Vzhľadom na to, že v dokumente k európskemu programu bezpečnosti letectva sa opisujú postupy, ktoré sa uplatňujú pri spoločnom manažmente bezpečnosti na európskej úrovni, a najmä spôsoby, akými Európska komisia, členské štáty a EASA spolupracujú pri odhaľovaní nebezpečných situácií a prijímaní náležitých opatrení na zníženie bezpečnostných rizík na minimum, dokument k európskemu programu bezpečnosti letectva pomáha objasniť, v čom spočívajú rôzne povinnosti týkajúce sa bezpečnosti v rámci EÚ, a zároveň vysvetľuje, ako môže EÚ ako celok dosiahnuť a udržať uspokojujúcu výkonnosť v oblasti bezpečnosti. Okrem toho sa ním pre všetky subjekty zainteresované na otázke bezpečnosti zabezpečí transparentnosť.

Dokument k európskemu programu bezpečnosti letectva je z hľadiska formátu a štruktúry opisu zosúladený s národným bezpečnostným programom, ako sa podrobne opisuje v prílohe 19 k Chicagskému dohovoru:

Prvá časť dokumentu je venovaná európskej politike bezpečnosti a cieľom. Zahŕňa najmä opis európskeho legislatívneho rámca v oblasti letectva a vysvetľuje sa v nej rozdelenie právomocí medzi členskými štátmi a rôznymi aktérmi na úrovni EÚ. Napokon sa v nej podrobne opisujú zavedené mechanizmy na presadzovanie právnych predpisov EÚ.

Druhá časť sa zameriava na európsky manažment bezpečnostného rizika. Opisujú sa v nej existujúce požiadavky na manažment bezpečnosti, ktoré sa vzťahujú na priemyselné odvetvie a členské štáty, a vysvetľuje sa, ako sa bezpečnostné riziká v rámci EÚ kolektívne posudzujú a zmierňujú.

Tretia časť sa zaoberá európskym rozmerom zaisťovania bezpečnosti, a najmä sa v nej podrobne opisuje, ako sa vykonáva bezpečnostný dohľad v rámci EÚ a jej členských štátov.

V poslednej štvrtej časti sa podrobne opisujú európske činnosti v oblasti posilnenia bezpečnosti vrátane odbornej prípravy a medzinárodnej spolupráce.

3.Rozvíjajúci sa európsky program bezpečnosti letectva

Manažment bezpečnosti sa musí neustále prispôsobovať zmenám na trhu leteckej dopravy, technickému vývoju a vzniku nových bezpečnostných nebezpečenstiev, aby sa zabezpečilo, že zostane účinný pri prevencii nehôd a zmierňovaní rizík. Dokument k európskemu programu bezpečnosti letectva si preto vyžaduje pravidelnú aktualizáciu, v ktorej sa budú odrážať tieto zmeny. Potreba pravidelnej aktualizácie uvedeného dokumentu zo strany Komisie bola uznaná v oznámení Komisie z roku 2011 (opatrenie 8 oznámenia).

Od uverejnenia prvej verzie dokumentu k európskemu programu bezpečnosti letectva v roku 2011 došlo v EÚ k niekoľkým legislatívnym zmenám. K príkladom európskych legislatívnych zmien od roku 2011 patria nové pravidlá týkajúce sa obmedzení letového času, prevádzkovateľov z tretích krajín, vykonania letu, oblasti ATM/ANS, letísk, hlásenia udalostí, ich analýzy a následných krokov.

Okrem zmeneného právneho rámca sa manažment bezpečnosti vyvíja aj v iných oblastiach; jedným z príkladov je vývoj činností, ktoré vykonáva EASA v súvislosti s kontrolami dodržiavania noriem. Navyše bol zvýraznený rozmer posilňovania európskej bezpečnosti, najmä po reorganizácii, ktorá sa v agentúre EASA uskutočnila v roku 2014.

Európsky program bezpečnosti letectva je doplnený európskym plánom pre bezpečnosť letectva, ktorý identifikuje špecifické riziká v súčasnosti ovplyvňujúce bezpečnostný systém letectva Únie a navrhuje opatrenia na zmiernenie týchto rizík. Zatiaľ čo doposiaľ bol proces vypracovávania európskeho plánu pre bezpečnosť letectva do značnej miery vnútornou záležitosťou agentúry EASA, dozrel čas, aby nadobudol skutočne európsky rozmer a vlastníctvo, a to najmä prostredníctvom väčšieho zapojenia členských štátov a priemyselného odvetvia. Na tento účel bol postup vypracovávania a prijatia európskeho plánu pre bezpečnosť letectva prepracovaný tak, aby zahŕňal získané poznatky po prvom cykle vykonávania. Keďže európsky plán pre bezpečnosť letectva predstavuje dôležitý prvok systému manažmentu bezpečnosti na úrovni EÚ, Komisia sa nazdáva, že v dokumente k európskemu programu bezpečnosti letectva by mal byť podrobnejšie opísaný postup jeho vypracovávania, prijatia a aktualizácie.

Pravidlá, činnosti a procesy, ktoré sú súčasťou európskeho programu bezpečnosti letectva, by sa mali monitorovať najmä preto, aby sa posúdila ich relevantnosť a účinnosť. Toto monitorovanie výkonnosti v oblasti bezpečnosti by sa malo opierať o ukazovatele, ktoré by mohli zahŕňať dodržiavanie pravidiel, mieru určitých typov bezpečnostných udalostí, počet nehôd alebo smrteľných úrazov a zrelosť systémov manažmentu bezpečnosti.

Tieto ukazovatele používajú štáty s cieľom určiť vnútroštátnu prijateľnú úroveň výkonnosti v oblasti bezpečnosti, ktorú vyžaduje ICAO a ktorá označuje minimálnu úroveň výkonnosti v oblasti bezpečnosti v civilnom letectve, ktorá by sa mala dosiahnuť na vnútroštátnej úrovni. Stanovuje sa v rámci každého národného bezpečnostného programu.

Prijateľná úroveň výkonnosti v oblasti bezpečnosti, ktorá sa má v Únii dosiahnuť, by mohla byť rovnako vymedzená v európskom pláne pre bezpečnosť letectva s cieľom lepšie monitorovať výkonnosť v oblasti bezpečnosti v systéme letectva EÚ a určiť zmeny, ktoré by sa mali vykonať na rôznych úrovniach, aby sa dosiahli ďalšie zlepšenia v oblasti bezpečnosti.

Druhé vydanie dokumentu k európskemu programu bezpečnosti letectva, v ktorom sa odrážajú uvedené zmeny a opisuje spôsob, akým sa v súčasnosti riadi bezpečnosť letectva v Európskej únii a jej členských štátoch, sa prijíma ako príloha k tejto správe.

(1)

     Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu, Zriadenie systému riadenia bezpečnosti letectva v Európe, COM/2011/0670 final.

(2)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 a ktorým sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1321/2007 a (ES) č. 1330/2007 (Text s významom pre EHP); Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 18.

(3)

     Európsky program bezpečnosti letectva, SEC/2011/1261 final.

(4)

     V zmysle článku 2 ods. 17 nariadenia (EÚ) č. 376/2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli7. 12. 2015

COM(2015) 599 final

PRÍLOHA

Dokument k európskemu programu bezpečnosti letectva
2. vydanie

k

SPRÁVE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Európsky program bezpečnosti letectva

Obsah

1.EURÓPSKE POLITIKY A CIELE V OBLASTI BEZPEČNOSTI

1.1.Európska politika bezpečnosti letectva

1.2.Európsky legislatívny rámec bezpečnosti

1.2.1.Štruktúra európskeho legislatívneho rámca bezpečnosti

1.2.2.Nariadenie (ES) č. 216/2008 a súvisiace pravidlá

1.2.3.Vyšetrovanie nehôd a incidentov v civilnom letectve

1.2.4.Ohlasovanie udalostí, ich analýza a na ne nadväzujúce opatrenia v civilnom letectve

1.2.5.Zoznam Európskej únie týkajúci sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci EÚ

1.3.Bezpečnostné povinnosti a zodpovednosti v Európskej únii

1.3.1.Rozhodovací proces v Európskej únii

1.3.2.Kompetencie a povinnosti v súvislosti s bezpečnosťou letectva v rámci európskeho bezpečnostného systému

1.4.Vyšetrovanie nehôd a incidentov

1.4.1.Platné pravidlá

1.4.2.Bezpečnostné odporúčania

1.4.3.Spolupráca s inými subjektmi

1.5.Presadzovanie predpisov

1.5.1.Presadzovanie predpisov vo vzťahu k členským štátom

1.5.2.Presadzovanie predpisov vo vzťahu k regulovaným priemyselným organizáciám

2.MANAŽMENT BEZPEČNOSTNÉHO RIZIKA NA EURÓPSKEJ ÚROVNI

2.1.Bezpečnostné požiadavky na organizácie a orgány

2.2.Manažment bezpečnostného rizika na úrovni EÚ: proces rozvoja a aktualizácie európskeho plánu pre bezpečnosť letectva

2.2.1Identifikácia problémov bezpečnosti

2.2.2Posúdenie problémov bezpečnosti

2.2.3Vymedzenie a načasovanie bezpečnostných opatrení

2.2.4Vykonávanie a následné kroky

2.2.5Výkonnosť v oblasti bezpečnosti

2.3.Dohody o výkonnosti v oblasti bezpečnosti

2.3.1Dohoda o výkonnosti organizácií v oblasti bezpečnosti

2.3.2Dohoda o výkonnosti členských štátov v oblasti bezpečnosti na úrovni EÚ

3.ZAISTENIE BEZPEČNOSTI NA ÚROVNI EURÓPY

3.1Dohľad nad bezpečnosťou

3.1.1Monitorovanie uplatňovania predpisov v členských štátoch

3.1.2Dohľad nad organizáciami s osvedčením

3.2Zhromažďovanie, analýza a výmena bezpečnostných údajov

3.3Zacielenie na základe bezpečnostných údajov týkajúce sa dohľadu nad oblasťami, ktoré vyžadujú väčšiu pozornosť, alebo sú v stave núdze

3.3.1Zacielenie na základe bezpečnostných údajov týkajúce sa monitorovania v členských štátoch

3.3.2Zacielenie na dohľad nad priemyselným odvetvím na základe bezpečnostných údajov

4.POSILNENIE BEZPEČNOSTI NA ÚROVNI EURÓPY

4.1Činnosti na úrovni EÚ

4.1.1Bezpečnostná komunikácia

4.1.2Európska strategická bezpečnostná iniciatíva (ESSI)

4.2Medzinárodná spolupráca na úrovni EÚ

4.3Výcvik na úrovni EÚ

4.3.1Skupina pre spoločné iniciatívy odbornej prípravy

4.3.2Koncepcia odbornej prípravy

Zoznam skratiek

Úvod

V tomto dokumente sa opisuje európsky program bezpečnosti letectva so zameraním sa na integrovaný súbor nariadení na úrovni Únie spolu s činnosťami a procesmi používanými pri spoločnom manažmente bezpečnosti civilného letectva na európskej úrovni.

Európsky program bezpečnosti letectva na úrovni EÚ funkčne zodpovedá národnému bezpečnostnému programu podľa prílohy 19 k Chicagskému dohovoru.

Dokument k európskemu programu bezpečnosti letectva nemá nahradiť dokumenty k bezpečnostným programom členských štátov, ale skôr ich doplniť.

V dokumente k európskemu programu bezpečnosti letectva sa vysvetľuje, ako je bezpečnosť letectva riadená z európskej perspektívy. Keďže mnohé pravidlá a činnosti spojené s bezpečnosťou letectva sa dnes prijímajú a koordinujú na úrovni EÚ, členské štáty by sa v rámci dokumentu k svojmu národnému bezpečnostnému programu mali odvolávať na dokument k európskemu programu bezpečnosti letectva. Tak môžu v plnej miere objasniť, ako sa bezpečnosť letectva riadi na ich vnútroštátnom území. EÚ už niektorých oblastiach bezpečnosti letectva prijala právne predpisy a členské štáty nemôžu opísať spôsob manažmentu bezpečnosti v rámci svojho štátu bez toho, aby zahrnuli rozmer EÚ. Navyše v určitých oblastiach boli podľa Chicagského dohovoru povinnosti jednotlivých štátov prenesené na úroveň Únie. V dokumente k európskemu programu bezpečnosti letectva sa vysvetľuje, ako EÚ rieši medzinárodné záväzky, ktoré vyplývajú z tohto delegovania povinností.

Dokument k európskemu programu bezpečnosti letectva je zosúladený s formátom a štruktúrou opisu národného bezpečnostného programu, ako je podrobne opísané v prílohe 19 k Chicagskému dohovoru.

Cieľom európskeho programu bezpečnosti letectva je zabezpečiť, aby systém manažmentu bezpečnosti letectva v Európskej únii poskytoval najvyššiu úroveň výkonnosti v oblasti bezpečnosti, ktorá sa bude vzťahovať jednotne na celú Úniu a v priebehu času neustále zlepšovať, pričom sa zohľadnia aj iné dôležité ciele, ako je ochrana životného prostredia.

Vzhľadom na to, že v dokumente k európskemu programu bezpečnosti letectva sa opisujú postupy, ktoré sa uplatňujú pri spoločnom manažmente bezpečnosti na európskej úrovni, a najmä spôsoby, akými Európska komisia, členské štáty a Európska agentúra pre bezpečnosť letectva spolupracujú pri odhaľovaní nebezpečných situácií a prijímaní náležitých opatrení na zníženie bezpečnostných rizík na minimum, dokument prispieva k dosiahnutiu vysokej úrovne bezpečnostných cieľov EÚ, ktoré boli vymedzené na úrovni Únie. Preto sa ním zabezpečuje, aby všetci, ktorí sú do tohto procesu zahrnutí, poznali svoje povinnosti a aby boli zavedené všetky pravidlá a postupy na posilnenie bezpečnosti letectva. Tým sa prispeje k predchádzaniu nehodám v európskom regióne a mimo neho.

1.EURÓPSKE POLITIKY A CIELE V OBLASTI BEZPEČNOSTI

1.1.Európska politika bezpečnosti letectva

Európska politika bezpečnosti letectva je súbor právnych pravidiel a postupov, ktoré sú v Európskej únii zavedené s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti. Podporuje pravidlá, ktoré sú harmonizované a uľahčujú voľný pohyb tovaru, služieb a osôb zapojených do civilného letectva.

Cieľom európskej politiky bezpečnosti letectva je zabezpečiť, aby pravidlá a postupy, ktoré prispievajú k manažmentu bezpečnosti letectva v Európskej únii, poskytovali najvyššiu úroveň výkonnosti v oblasti bezpečnosti, ktorá sa bude vzťahovať jednotne na celú Úniu a v priebehu času neustále zlepšovať, pričom sa zohľadnia aj iné dôležité ciele, ako je ochrana životného prostredia. V zabezpečovaní vysokej úrovne bezpečnosti podporujú Európsku úniu členské štáty, ktorých vnútroštátne politiky bezpečnosti letectva prispievajú k dosiahnutiu celkového cieľa európskej politiky bezpečnosti letectva.

Bezpečnostný systém letectva je založený na úzkej spolupráci medzi Európskou komisiou, Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (ďalej len „EASA“ alebo „agentúra“), členskými štátmi, ako aj priemyselným odvetvím, ktoré je zapojené do európskeho trhu leteckej dopravy.

Vysoká a jednotná úroveň ochrany európskych občanov a cestujúcej verejnosti sa opiera o prijatie spoločných bezpečnostných pravidiel a o opatrenia, ktoré zabezpečia, aby produkty, osoby a organizácie 1 v rámci EÚ boli v súlade s týmito pravidlami.

Tento systém je doplnený riadnym vyšetrovaním nehôd a incidentov, ktoré umožňuje zistiť bezpečnostné nedostatky a prijať opatrenia na ich odstránenie. Európska politika bezpečnosti letectva zahŕňa aj používanie aktívnejších prvkov, ktoré sú vo väčšej miere založené na dôkazoch a ktorých cieľom je identifikácia rizík predstavujúcich najväčšie ohrozenie bezpečnosti a prijímanie opatrení na zmiernenie týchto rizík.

1.2.Európsky legislatívny rámec bezpečnosti

1.2.1.Štruktúra európskeho legislatívneho rámca bezpečnosti

V článku 4 ods. 2 písm. g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že doprava je spoločnou právomocou Únie a jej členských štátov. Okrem toho článok 100 ods. 2 tej istej zmluvy umožňuje Európskemu parlamentu a Rade stanoviť na návrh Komisie vhodné ustanovenia upravujúce leteckú dopravu.

Preto možno právne požiadavky v oblasti bezpečnosti letectva vymedziť na európskej úrovni prijatím európskych právnych predpisov.

Európsky legislatívny rámec v oblasti bezpečnosti civilného letectva pozostáva z nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sú prípadne spojené s vykonávacími nariadeniami Komisie. V príslušných právnych aktoch sú zahrnuté mechanizmy na hodnotenie vykonávania a účinnosti právnych predpisov, ktoré by mohlo viesť k ich revízii.

V nasledujúcom diagrame sa uvádza súhrn platných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti letectva prijatých na úrovni Európskej únie.

Diagram 1 Platné právne predpisy Európskej únie v oblasti bezpečnosti letectva

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady

nariadenie Komisie

Podrobnosti o platných európskych právnych predpisoch v oblasti bezpečnosti letectva možno nájsť na webovom sídle EUR-Lex v Zozname platných právnych predpisov Európskej únie, kapitole 07.40.30 2 .

1.2.2.Nariadenie (ES) č. 216/2008 a súvisiace pravidlá

1.2.2.1.Právne požiadavky:

Nariadenie (ES) č. 216/2008 3 (ďalej len „nariadenie č. 216/2008“) je ústredným prvkom bezpečnostného systému letectva EÚ. Jeho cieľom je stanoviť a udržať vysokú a jednotnú úroveň bezpečnosti civilného letectva v Európe vytvorením spoločných pravidiel v oblasti civilného letectva. Zároveň umožňuje vzájomné uznávanie osvedčení, zavádza postup kontrol dodržiavania noriem s cieľom monitorovať uplatňovanie pravidiel zo strany členských štátov a zriaďuje sa ním Európska agentúra pre bezpečnosť letectva.

Nariadením č. 216/2008 sa vymedzujú „základné požiadavky“ na stanovenie ambicióznych cieľov a povinností orgánov, osôb a organizácií v záujme dosiahnutia cieľa nariadenia č. 216/2008. Základnými požiadavkami sa vykonávajú normy a odporúčané postupy stanovené v prílohách k Chicagskému dohovoru. Týkajú sa výrobkov leteckej techniky, jej častí a zariadení, prevádzkovateľov v leteckej doprave, ako aj pilotov a osôb, produktov a organizácií zapojených do ich odbornej prípravy a lekárskych vyšetrení, letísk a manažmentu leteckej dopravy a leteckých navigačných služieb (ATM/ANS) poskytovaných vo vzdušnom priestore územia, na ktoré sa uplatňuje Zmluva o EÚ.

Pri uplatňovaní nariadenia č. 216/2008 prijala Európska Komisia vykonávacie nariadenia vrátane tých, ktoré sú uvedené v diagrame v časti 1.2.1.

Všetky uvedené pravidlá sú priamo uplatniteľné v členských štátoch a nevyžadujú vnútroštátne transpozičné opatrenia.

V Európskej únii sú za uplatňovanie európskych právnych predpisov zodpovedné v prvom rade členské štáty. Väčšinu úloh spojených s osvedčovaním a dohľadom, ktoré sa vyžadujú v nariadení č. 216/2008 a jeho vykonávacích predpisoch, preto na vnútroštátnej úrovni vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány. V určitých jasne vymedzených prípadoch je však EASA príslušným orgánom, ktorý je oprávnený vydávať osvedčenia a prijímať súvisiace opatrenia na presadzovanie.

1.2.2.2.Opatrenia agentúry

Vykonávanie nariadenia č. 216/2008 a jeho vykonávacích nariadení v prípade potreby podporujú certifikačné špecifikácie (CS), prijateľné prostriedky preukázania zhody (AMC) a poradenský materiál (GM).

Certifikačné špecifikácie sú technické normy prijaté agentúrou, v ktorých sa uvádzajú prostriedky preukazovania zhody s nariadením č. 216/2008 a jeho vykonávacími predpismi a ktoré môžu organizácie použiť na účely osvedčovania.

Prijateľné prostriedky preukázania zhody sú nezáväzné normy prijaté agentúrou, ktoré môžu využiť osoby a organizácie na preukázanie súladu s nariadením č. 216/2008 a jeho vykonávacími predpismi alebo s certifikačnými špecifikáciami; ak je dodržaný súlad s prijateľnými prostriedkami preukázania zhody, považujú sa súvisiace požiadavky vykonávacích predpisov alebo certifikačných špecifikácií za splnené.

Poradenský materiál je nezáväzný materiál vypracovaný agentúrou, ktorý pomáha objasniť význam požiadavky alebo špecifikácie a používa sa na podporu praktického vykonávania nariadenia č. 216/2008, jeho vykonávacích predpisov, certifikačných špecifikácií a prijateľných prostriedkov preukázania zhody.

1.2.2.3.Dohody o flexibilite

Keďže letectvo predstavuje komplexnú činnosť, pravidlá nedokážu pokryť všetky situácie a preto je potrebná istá dávka flexibility, aby sa mohli vykonávať činnosti a zároveň aby sa zachovala primeraná úroveň bezpečnosti.

Na tento účel sú v nariadení č. 216/2008 obsiahnuté ustanovenia o flexibilite, ktoré členským štátom umožňujú:

prijímať okamžité opatrenia na riešenie problému súvisiaceho s ohrozením bezpečnosti,

udeľovať výnimky v prípade nepredvídaných naliehavých prevádzkových okolností alebo prevádzkových potrieb s obmedzeným trvaním,

udeľovať výnimky z ustanovení vykonávacích predpisov k nariadeniu č. 216/2008, ak možno dosiahnuť ekvivalentnú úroveň bezpečnosti.

V závislosti od druhu prijatého opatrenia musia byť oznámené EASA, Európskej Komisii a ostatným členským štátom. Vo väčšine prípadov je EASA zodpovedná za zhodnotenie oznámení a poskytnutie následného odporúčania Európskej komisii, ktorá prijme konečné rozhodnutie na zabezpečenie vysokej a jednotnej úrovne bezpečnosti a správne fungovanie vnútorného trhu.

Opatrenia flexibility prijaté alebo navrhnuté členskými štátmi na základe ustanovení o flexibilite sa hodnotia nielen z hľadiska ekvivalentnosti ich bezpečnosti alebo bezpečnostnej hodnoty podmienok, ktoré s nimi súvisia, ale aj vzhľadom na odôvodnenie uplatniť výnimku.

1.2.2.4.Charakter nariadenia č. 216/2008 a súvisiace pravidlá

Väčšina právnych požiadaviek zahrnutých v nariadení č. 216/2008 a jeho vykonávacích nariadeniach je vo formáte normatívnych pravidiel, t. j. pravidiel, podľa ktorých sa sústreďujú určité prostriedky na dosiahnutie daného cieľa. Tento normatívny prístup, ktorý bol doteraz medzinárodnou normou, umožnil EÚ dosiahnuť v súčasnosti dobré výsledky, pokiaľ ide o bezpečnosť. Normatívne pravidlá okrem toho umožňujú kontrolu právnej istoty a priamej zhody.

Skúsenosti však ukázali, že samotné jednoduché dodržiavanie normatívnych predpisov vždy nezaručí bezpečnosť a nemusí v dostatočnej miere vyriešiť riziká v oblasti leteckej navigácie. Okrem toho podrobné normatívne pravidlá nemusia primeraným spôsobom vyhovovať potrebám niektorých sektorov, ako sú malé a stredné podniky (MSP) a všeobecné letectvo vzhľadom na to, že by sa mohli považovať za neprimerané a príliš zložité. V prípade niektorých častí leteckého priemyslu môžu normatívne pravidlá spomaliť technické zdokonalenia súvisiace s bezpečnosťou a zavádzanie vylepšení z hľadiska efektívnosti, pretože sú zamerané skôr na presadzovanie špecifických metód a riešení než na ponechanie väčšej miery flexibility.

Európska únia preto začala v určitých špecifických prípadoch prijímať právne požiadavky, ktoré sa zameriavajú na požadovaný výsledok, pričom ponechávajú flexibilitu, pokiaľ ide o prostriedky na dosiahnutie tohto výsledku. Takéto „pravidlá založené na dosahovaní výsledkov“ boli prijaté predovšetkým v oblasti manažmentu rizík spojených s únavou a konštrukčných noriem v oblasti letovej spôsobilosti.

Okrem toho majú orgány a organizácie možnosť navrhovať alternatívne prostriedky preukázania zhody, t. j. prostriedky, ktoré sú alternatívou k požiadavkám stanoveným v nariadení č. 216/2008 a jeho vykonávacích predpisoch. Ide o prostriedky, ktoré predstavujú alternatívu k existujúcim AMC alebo navrhujú nové prostriedky preukázania zhody v prípade, že agentúra neprijala žiadne súvisiace AMC. Ponechávajú regulovaným subjektom flexibilitu pri hľadaní iných prostriedkov na dosiahnutie cieľa uvedeného nariadenia. Toto sa musí preukázať a schváliť.

Očakáva sa, že Európska únia bude v budúcnosti v prípade potreby viac využívať právne požiadavky založené na dosiahnutých výsledkoch, či už pri prijímaní nových alebo pri úprave existujúcich právnych predpisov.

1.2.3.Vyšetrovanie nehôd a incidentov v civilnom letectve

Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na vyšetrovanie nehôd a incidentov, sú na európskej úrovni vymedzené v nariadení (EÚ) č. 996/2010 4 (ďalej len „nariadenie č. 996/2010“). Zabezpečuje sa ním vysoká úroveň efektívnosti, prospešnosti a kvality pri bezpečnostnom vyšetrovaní v rámci európskeho civilného letectva; jediným cieľom je prevencia vzniku nehôd a incidentov v budúcnosti bez toho, aby sa pripisovala vina alebo zodpovednosť. Ďalej posilňuje spoluprácu medzi orgánmi bezpečnostného vyšetrovania prostredníctvom zriadenia Európskej siete orgánov bezpečnostného vyšetrovania v civilnom letectve (ENCASIA) a zavádza ustanovenia na ukladanie bezpečnostných odporúčaní a s nimi súvisiacich reakcií do databázy EÚ.

Viac informácií o postupoch vyšetrovania nehôd a incidentov v Európskej únii možno nájsť v oddiele 1.4.

1.2.4.Ohlasovanie udalostí, ich analýza a na ne nadväzujúce opatrenia v civilnom letectve

Nariadenie (EÚ) č. 376/2014 5 (ďalej len „nariadenie č. 376/2014“) obsahuje pravidlá týkajúce sa ohlasovania udalostí, ich analýzy a na ne nadväzujúcich opatrení. V týchto právnych predpisoch sa stanovujú požiadavky zamerané na podporu silnej kultúry ohlasovania. Takisto sa v ňom stanovujú povinnosti pre priemyselné odvetvie, členské štáty a EASA súvisiace so zhromažďovaním a analýzou udalostí s cieľom podporiť ich postupy pri manažmente bezpečnosti. Nakoniec sa ním zabezpečuje, aby informácie boli vhodným spôsobom chránené a aby sa zdieľali medzi členskými štátmi a s EASA.

Viac informácií o týchto pravidlách možno nájsť v oddiele 3.2.

1.2.5.Zoznam Európskej únie týkajúci sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci EÚ

Nariadením (ES) 2111/2005 6 (ďalej len „nariadenie č. 2011/2005“) sa na základe spoločných kritérií stanovujú pravidlá vytvorenia a uverejnenia zoznamu EÚ týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí z bezpečnostných dôvodov podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Únie. Samotný zoznam zakázaných leteckých dopravcov 7 prijatý na základe tohto nariadenia je nariadením, a preto má v členských štátoch EÚ právnu hodnotu. Zoznam zakázaných leteckých dopravcov je vytvorený nariadením Komisie (ES) č. 474/2006 8 . Pravidelne sa aktualizuje.

Na účely aktualizácie uvedeného zoznamu Komisii pomáha Výbor pre leteckú bezpečnosť, ktorý tvoria odborníci na technické aspekty bezpečnosti zo všetkých členských štátov EÚ (ako aj z Islandu, Nórska a Švajčiarska) a ktorému predsedá Komisia. Výbor pre leteckú bezpečnosť koná na návrh Komisie a prijíma stanovisko kvalifikovanou väčšinou 9 .

Rozhodnutie zahrnúť dopravcu (alebo skupinu dopravcov, ktorí získali osvedčenie v tom istom štáte) do zoznamu alebo ho z neho vypustiť sa prijíma na základe spoločných bezpečnostných kritérií obsiahnutých v nariadení č. 2111/2005. Tieto kritériá zohľadňujú napríklad existenciu bezpečnostných nedostatkov na strane leteckého dopravcu, chýbajúcu schopnosť alebo ochotu leteckého dopravcu alebo orgánov zodpovedných za jeho dohľad odstrániť bezpečnostné nedostatky, zákazy vykonávania leteckej dopravy uložené tretími krajinami, audítorské správy vypracované tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami civilného letectva (ICAO) a podložené informácie týkajúce sa nehôd. Všetky kritériá sú založené na medzinárodných normách v oblasti bezpečnosti letectva.

1.3.Bezpečnostné povinnosti a zodpovednosti v Európskej únii

1.3.1.Rozhodovací proces v Európskej únii

Článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie okrem iného umožňuje prijatie opatrení na zvýšenie bezpečnosti leteckej dopravy, ktoré prijmú Európsky parlament a Rada, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.

Takéto právne predpisy navrhuje Európska komisia, ktorá má právo iniciatívy, a predkladajú sa Európskemu parlamentu a Rade často označovaným ako „spoluzákonodarcovia“. Európsky parlament, ktorý je volený európskymi občanmi, a Rada zložená zo zástupcov členských štátov môžu zmeniť znenie, ktoré navrhla Komisia, s výhradou požiadaviek zmlúv. Prijatie spoluzákonodarcami predpokladá, že sa v konečnom dôsledku dohodli na zodpovedajúcom texte.

Potom, ako Európsky parlament a Rada schvália konečné znenie, spoločne ho podpíšu predsedovia a generálni tajomníci oboch inštitúcií. Po podpise sa texty uverejnia v Úradnom vestníku.

Nariadenia sú priamo záväzné v celej EÚ od dátumu stanoveného vo verzii uverejnenej v Úradnom vestníku.

Akty prijaté v súlade s uvedeným postupom môžu zahŕňať delegované a vykonávacie právomoci Komisie. Komisia má takéto právomoci len vtedy, ak to ustanovuje základný právny akt.

Vykonávacie právomoci sa najčastejšie stanovujú pod podmienkou, že Komisia musí predložiť návrh predpisu výboru zloženému zo zástupcov členských štátov. Výbor poskytne stanovisko k opatreniam, ktoré navrhuje Komisia. Vplyvy týchto stanovísk sa odlišujú v závislosti od konkrétneho postupu uvedeného v predmetnom právnom akte. Okrem kontroly, ktorú členské štáty vykonávajú prostredníctvom výborov, môžu dodatočnej kontrole zo strany Európskeho parlamentu a Rady podliehať aj vykonávacie právomoci Komisie.

V oblasti bezpečnosti civilného letectva sa môžu zapojiť tri výbory:

„výbor EASA“, ktorý je kompetentný, aby poskytoval stanoviská k návrhom vykonávacích nariadení k nariadeniam č. 216/2008 a č. 376/2014,

„výbor pre leteckú bezpečnosť“, ktorý je zapojený do aktualizácie zoznamu leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy, podľa nariadenia č. 2111/2005,

„výbor pre jednotné nebo“ zodpovedný za pravidlá v oblasti ATM a ANS.

V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa takisto stanovuje možnosť delegovať niektoré svoje právomoci na Komisiu (článok 290). Takéto delegovania sú obsiahnuté v určitých novších nariadeniach. Tieto nariadenia však Komisia doteraz nevykonávala.

1.3.2.Kompetencie a povinnosti v súvislosti s bezpečnosťou letectva v rámci európskeho bezpečnostného systému

1.3.2.1.Kompetencie a povinnosti v rámci európskeho bezpečnostného systému - súhrn

Diagram 2 Príslušné orgány podľa predpisov EÚ

Diagram 3 Vzájomný vzťah medzi zainteresovanými stranami v rámci európskeho bezpečnostného systému

1.3.2.2.Členské štáty

Samotné členské štáty nie sú ako také zapojené do prijímania právnych predpisov EÚ. Podľa riadneho legislatívneho postupu je Rada zložená zo zástupcov členských štátov spolu s Európskym parlamentom spoluzákonodarcom (pozri oddiel 1.3.1). Členské štáty (ale nie samotná Rada) sú takisto súčasťou rozhodovacieho procesu v prípade vykonávacích aktov (pozri oddiel 1.3.1).

Za súčasného stavu práva Únie sú členské štáty zodpovedné za reguláciu:

a)    letovej spôsobilosti lietadiel uvedených v prílohe II k nariadeniu č. 216/2008 (napr. niektoré historické lietadlá, experimentálne lietadlá, ľahké lietadlá atď.);

b)    leteckých operácií lietadla pri vykonávaní vojenských, colných, policajných, pátracích, záchranných, hasičských činností alebo služieb, činností alebo služieb pobrežnej stráže alebo podobných činností alebo služieb;

c)    ATM/ANS vrátane systémov a prvkov, ktoré poskytuje alebo sprístupňuje armáda;

d)    letísk, ktoré prevádzkuje armáda a ktoré sú pod jej kontrolou;

e)    letísk, ktoré nespĺňajú aspoň jedno z týchto kritérií:

i)    sú otvorené pre verejné využívanie;

ii)    slúžia na obchodnú leteckú dopravu;

iii)    v prípade ktorých sa vykonávajú operácie využívajúce postupy priblíženia alebo odletu podľa prístrojov, a

a.    majú vzletovú a pristávaciu dráhu so spevneným povrchom s dĺžkou 800 metrov alebo viac alebo

b.    slúžia výlučne pre helikoptéry;

f)    letísk, ktoré spĺňajú všetky kritériá uvedené v písmene e), ale nedosahujú určitú veľkosť, na základe rozhodnutia členského štátu.

Hoci najväčšia časť právnych predpisov v oblasti bezpečnosti letectva je prijímaná na európskej úrovni, členské štáty zostávajú zodpovedné za zabezpečenie bezpečnosti letectva na svojom území a vo svojom vzdušnom priestore. Väčšina úloh súvisiacich s osvedčovaním, ktoré sa vyžadujú v nariadení č. 216/2008 a jeho vykonávacích predpisoch, ako napríklad schvaľovanie vnútroštátnych organizácií a udeľovanie licencií personálu, sa vykonáva na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty dohliadajú na tento personál a organizácie, vykonávajú audity, hodnotenia a inšpekcie a prijímajú opatrenia na zabránenie nedodržania súladu s predpismi.

V niektorých oblastiach sa však vydávajú osvedčenia na európskej úrovni. V týchto oblastiach členské štáty transponovali povinnosti uložené Európskej únii podľa Chicagského dohovoru EÚ (podrobnosti možno nájsť v diagrame 2).

Členské štáty sú v súlade s normami ICAO takisto zodpovedné za vytvorenie národných bezpečnostných programov, ktoré sú zosúladené s európskym programom bezpečnosti letectva a ktoré podporujú dosiahnutie európskej politiky bezpečnosti letectva.

1.3.2.3.Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA);

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva bola založená v roku 2002 s cieľom poskytnúť lepšie opatrenia vo všetkých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 216/2008, tak aby určité úlohy vykonávané na úrovni EÚ vykonával jeden špecializovaný odborný orgán. Personál EASA pozostáva z viac ako 700 leteckých odborníkov a úradníkov zo všetkých členských štátov EÚ. Sídlo sa nachádza v Kolíne nad Rýnom (Nemecko) s kanceláriou v Bruseli a 3 ďalšími kanceláriami vo Washingtone (USA), Montreale (Kanada) a Pekingu (Čína).

EASA je nezávislá vo vzťahu k technickým záležitostiam a má právnu, správnu a finančnú autonómiu. Má právnu subjektivitu a vykonáva úlohy a povinnosti, ktoré jej vyplývajú z nariadenia č. 216/2008.

Správna rada EASA, ktorá združuje zástupcov členských štátov a Európskej komisie, definuje pracovný program EASA, stanovuje jeho rozpočet a monitoruje fungovanie agentúry.

EASA koná ako príslušný orgán v oblastiach letectva podrobné opísaných v diagrame 2. V tejto súvislosti je od roku 2003 EASA zodpovedná za typové osvedčovanie lietadiel v EÚ. Osvedčenie vydané agentúrou EASA svedčí o tom, že daný typ lietadla spĺňa bezpečnostné požiadavky stanovené v európskych právnych predpisoch. EASA monitoruje výkonnosť typov lietadiel v prevádzke počas celého životného cyklu lietadiel vyrobených na základe typovej konštrukcie. V tejto súvislosti môže nariadiť opatrenia v prípade, že zistí nebezpečný stav. Na tento účel vydá „príkazy na zachovanie letovej spôsobilosti“, ktoré sú určené držiteľovi typového osvedčenia a ktoré musia prevádzkovatelia dodržiavať v kontexte údržby každého svojho lietadla.

EASA sa tiež zaviazala plneniu rôznych úloh a povinností opísaných v diagrame 3. Medzi ne patrí konkrétne vypracovávanie a prijímanie stanovísk na podporu Komisie pri príprave technických častí vykonávacích nariadení.

Pri vypracovávaní takýchto stanovísk EASA pomáhajú poradné orgány, ktoré poskytujú poradenstvo k obsahu, prioritám a vykonávaniu programu EASA v oblasti tvorby predpisov. Agentúra takisto pripravuje a prijíma opatrenia (CS, AMC a GM) podporujúce vykonávanie týchto spoločných technických pravidiel.

Okrem toho EASA vykonáva kontroly dodržiavania noriem v členských štátoch s cieľom monitorovať uplatňovanie ustanovení nariadenia č. 216/2008, ako aj jeho vykonávacích predpisov členskými štátmi (pozri aj oddiel 3.1.1). Podáva správy Komisii.

Takisto zabezpečuje v mene Komisie dohľad nad manažérom siete pre funkcie siete manažmentu letovej prevádzky (ATM) jednotného európskeho neba. Okrem toho môže vyšetrovať organizácie.

Agentúra EASA je tiež oprávnená udeliť povolenie obchodným leteckým dopravcom tretích krajín, ktorí lietajú do 28 členských štátov EÚ a štátov EZVO (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko), v rámci nich alebo z nich. EASA sa zaoberá len tou časťou posúdenia bezpečnosti zahraničných prevádzkovateľov, ktorá sa týka bezpečnosti. Povolenia na prevádzku aj naďalej vydávajú vnútroštátne orgány. EASA okrem toho koordinuje európsky program inšpekcie na odbavovacej ploche SAFA (Safety Assessment of Foreign Aircraft, hodnotenie bezpečnosti zahraničných lietadiel), pokiaľ ide o bezpečnosť zahraničných lietadiel, ktoré používajú letiská Únie.

Vo všeobecnosti poskytuje EASA v prípade potreby technické poradenstvo Európskej komisii a členským štátom.

Taktiež sa zaväzuje plneniu úloh v oblasti zhromažďovania údajov, analýzy a výskumu na účely zlepšenia bezpečnosti letectva. V tejto súvislosti ju podporuje sieť analytikov bezpečnosti letectva (NoA), Európsky tím pre bezpečnosť komerčnej leteckej dopravy (ECAST), Európsky tím pre bezpečnosť vrtuľníkov (EHEST) a Európsky tím pre bezpečnosť všeobecnej leteckej dopravy (EGAST).

EASA je takisto členom Európskej jednotky krízovej koordinácie v letectve zodpovednej za koordináciu manažmentu reakcií na krízové situácie v sieti v leteckom priestore.

Napokon je EASA zodpovedná za vypracovanie a prijatie európskeho plánu pre bezpečnosť letectva (EPAS) 10 (podrobné informácie o EPAS a procese jeho prijímania možno nájsť v oddiele 2.2).

1.3.2.4.Európska komisia

Európska komisia je zodpovedná za vypracovávanie európskych legislatívnych návrhov v zmysle riadneho legislatívneho postupu (pozri aj oddiel 1.3.1) a za prípravu a prijímanie vykonávacích a delegovaných aktov, ak sú stanovené v základnom právnom akte.

Po schválení európskeho právneho predpisu majú členské štáty primárnu zodpovednosť za jeho správne a včasné uplatňovanie. Komisia monitoruje jeho riadne uplatňovanie členskými štátmi (pozri tiež oddiel 3.1.1).

V tejto súvislosti môže Komisia prijať opatrenia, ak existuje podozrenie, že členský štát porušuje právo Únie. Ak nebude možné nájsť riešenie v ranom štádiu, môže Komisia začať formálne konanie o porušení povinnosti a prípadne postúpiť túto vec Súdnemu dvoru.

Európsky parlament a Rada rozhodujú o ročnom rozpočte EÚ a Komisia zodpovedá za jeho plnenie. V tejto súvislosti Komisia zabezpečuje vyčlenenie primeraných zdrojov na tie činnosti, ktoré vykonáva EASA a ktoré sú závislé od financovania EÚ.

Napokon je Európska komisia zodpovedná za prípravu, aktualizáciu a prijatie dokumentu k európskemu programu bezpečnosti letectva. Pri vypracúvaní dokumentu k európskemu programu bezpečnosti letectva Komisiu podporuje pracovná skupina zložená zo zástupcov z členských štátov a EASA. V prípade potreby pripraví Komisia s pomocou tejto pracovnej skupiny aktualizáciu dokumentu k európskemu programu bezpečnosti letectva, v ktorej sa odzrkadlia zmeny zavedené v európskom programe bezpečnosti letectva. Konzultuje takisto s členskými štátmi a správnou radou EASA. Prvé vydanie dokumentu k európskemu programu bezpečnosti letectva bolo uverejnené v roku 2011. Druhým vydaním je toto vydanie. Tretie vydanie možno očakávať okolo roku 2019. Má odzrkadliť zmeny, ktoré by boli zavedené do štruktúry rámca národného programu bezpečnosti v kontexte revízie prílohy 19 k ICAO, ako aj zmeny, ktoré, ktoré sú výsledkom revízie nariadenia č. 216/2008 a ktoré navrhla Komisia v roku 2015.

1.3.2.5.Eurocontrol

Eurocontrol nie je orgánom EÚ, ale jeho základom je multilaterálna dohoda, ktorej stranami je aj niekoľko tretích krajín. Eurocontrol poskytuje technické odborné znalosti agentúre EASA a členským štátom v snahe o dosiahnutie bezpečných leteckých operácií v európskom regióne. Eurocontrol spolupracuje s partnermi v oblasti letectva na podpore pri vykonávaní jednotného európskeho neba.

Únia podpísala a uzavrela protokol, ktorým sa stanovilo pristúpenie k organizácii Eurocontrol, ale uvedený protokol ešte nenadobudol platnosť. V decembri 2012 uzavreli EÚ a Eurocontrol dohodu, ktorou sa stanovuje všeobecný rámec pre posilnenú spoluprácu. Zmluvné strany sa dohodli, že budú posilňovať a konsolidovať spoluprácu medzi EÚ a organizáciou Eurocontrol s cieľom umožniť, aby organizácia Eurocontrol podporovala EÚ pri realizácii jednotného európskeho neba a súvisiacich politík EÚ v rámci EÚ a mimo EÚ v tých štátoch, ktoré súhlasia s tým, že sa tento protokol pre ne stane záväzným.

1.4.Vyšetrovanie nehôd a incidentov

1.4.1.Platné pravidlá

Za vyšetrovanie nehôd a incidentov v záujme zlepšenia bezpečnosti letectva na základe zistenia ich príčin a vydania bezpečnostných odporúčaní určených na zabránenie ich opakovaniu sú zodpovedné členské štáty. 

V nariadení č. 996/2010 sa stanovuje právny základ na úrovni EÚ pre vyšetrovanie a prevenciu nehôd a incidentov. Zabezpečuje sa ním vysoká úroveň efektívnosti, promptnosť a kvalita bezpečnostného vyšetrovania v európskom civilnom letectve, pričom jediný cieľ je prevencia vzniku nehôd a incidentov v budúcnosti bez toho, aby sa pripisovala vina alebo zodpovednosť. Tieto pravidlá zabezpečujú najmä to, aby orgán zodpovedný za vyšetrovanie nehôd a incidentov (orgán bezpečnostného vyšetrovania) bol nezávislý od ostatných štátnych leteckých organizácií a od akejkoľvek inej strany alebo subjektu, ktorých činnosti by mohli byť v rozpore s úlohou zverenou orgánu bezpečnostného vyšetrovania alebo by mohli ovplyvniť jeho objektivitu. V pravidlách sa stanovuje, že činnosti orgánu bezpečnostného vyšetrovania sa môžu rozšíriť na zhromažďovanie a analýzu informácií týkajúcich sa leteckej bezpečnosti, najmä na účely prevencie nehôd. Tieto činnosti, štúdie alebo analýzy série vyšetrovaní môžu viesť k bezpečnostným odporúčaniam, ktoré sa majú zvážiť v prípade príslušného adresáta a na základe ktorých by sa malo v prípade potreby konať, aby sa zabezpečila adekvátna prevencia nehôd a incidentov v civilnom letectve.

1.4.2.Bezpečnostné odporúčania

V nariadení č. 996/2010 sa vyžaduje, aby adresát bezpečnostného odporúčania informoval orgán bezpečnostného vyšetrovania, ktorý vydal odporúčanie, do 90 dní od doručenia uvedeného listu, o opatreniach, ktoré prijal alebo ktoré zvažuje, a prípadne o čase potrebnom na ich uskutočnenie, a v prípade, že sa neprijali žiadne opatrenia, aby uviedol dôvody. Do 60 dní od doručenia odpovede orgán bezpečnostného vyšetrovania informuje adresáta o tom, či považuje odpoveď za primeranú, a ak nesúhlasí s rozhodnutím neprijať žiadne opatrenia, uvedie dôvody.

Orgány bezpečnostného vyšetrovania zaviedli postupy na zaznamenávanie odpovedí na bezpečnostné odporúčania, ktoré vydali, a subjekty, ktorým bolo doručené bezpečnostné odporúčanie, zaviedli postupy na monitorovanie pokroku pri vykonávaní opatrení prijatých v reakcii na doručené bezpečnostné odporúčania. Konkrétne EASA vypracovala postup na spracovanie bezpečnostných odporúčaní určených agentúre a pripravuje správy o pokroku a štatistiky týkajúce sa spracovávania bezpečnostných odporúčaní.

V právnych predpisoch sa takisto zavádzajú požiadavky na zaznamenávanie bezpečnostných odporúčaní, ako aj na súvisiace reakcie v európskej databáze (informačný systém pre bezpečnostné odporúčania). Orgány bezpečnostného vyšetrovania rovnako zaznamenávajú všetky bezpečnostné odporúčania prijaté od tretích krajín v spoločnej európskej databáze.

1.4.3.Spolupráca s inými subjektmi

Nariadením č. 996/2010 sa ďalej posilňuje spolupráca medzi orgánmi bezpečnostného vyšetrovania prostredníctvom zriadenia Európskej siete orgánov bezpečnostného vyšetrovania v civilnom letectve zloženej z vedúcich pracovníkov orgánov bezpečnostného vyšetrovania v každom členskom štáte a/alebo v prípade, že ide o multimodálny orgán, vedúcich oddelení letectva alebo ich zástupcov. Európska sieť orgánov bezpečnostného vyšetrovania v civilnom letectve sa usiluje o ďalšie zvyšovanie kvality vyšetrovaní vedených orgánmi bezpečnostného vyšetrovania a o posilnenie ich nezávislosti prostredníctvom podpory vysokých noriem v oblasti vyšetrovacích metód a odbornej prípravy vyšetrovateľov. Európska sieť orgánov bezpečnostného vyšetrovania v civilnom letectve obzvlášť radí inštitúciám EÚ vo všetkých aspektoch týkajúcich sa bezpečnostných vyšetrovaní, podporuje spoločné využívanie informácií, ktoré sú prínosné pre zlepšenie bezpečnosti letectva, koordinuje a organizuje partnerské preskúmania a činnosti odbornej prípravy a podporuje najlepšie postupy v oblasti bezpečnostného vyšetrovania. V neposlednom rade je Európska sieť orgánov bezpečnostného vyšetrovania v civilnom letectve poverená úlohou vypracovať analýzu bezpečnostných odporúčaní, ktoré vydali alebo prijali členské štáty EÚ s cieľom identifikovať dôležité bezpečnostné odporúčania s významom pre celú Úniu.

Nariadením č. 996/2010 sa ukladá orgánom bezpečnostného vyšetrovanie v EÚ povinnosť, aby v súlade s prílohou 13 k Chicagskému dohovoru vyzvali agentúru EASA a vnútroštátne orgány civilného letectva dotknutého(-ých) členského štátu(-ov), aby sa zapojili do bezpečnostných vyšetrovaní. Úlohou EASA je konať ako poradca s cieľom podporiť zodpovedného vyšetrovateľa alebo akreditovaného zástupcu orgánu bezpečnostného vyšetrovania, ktorý vedie vyšetrovanie alebo je do neho zapojený, ale bez toho, aby sa tým ovplyvnila nezávislosť vyšetrovania. Podobne vnútroštátne orgány civilného letectva členských štátov EÚ sa môžu takisto zapojiť do bezpečnostných vyšetrovaní ako poradcovia. EASA a vnútroštátne orgány civilného letectva takisto podporujú vyšetrovanie, do ktorého sú zapojení, poskytovaním požadovaných informácií, poradcov a vybavenia zodpovedným orgánom bezpečnostného vyšetrovania.

Cieľom nariadenia je takisto posilniť koordináciu vyšetrovaní medzi orgánmi bezpečnostného vyšetrovania a inými orgánmi, ktoré sa pravdepodobne zapoja do činností súvisiacich s bezpečnostným vyšetrovaním, ako sú súdne orgány, orgány civilného letectva, pátracie a záchranné orgány.

1.5.Presadzovanie predpisov

1.5.1.Presadzovanie predpisov vo vzťahu k členským štátom

Možné porušenia možno zistiť rôznymi spôsobmi, medzi ktoré patria výsledky kontrol dodržiavania noriem vykonávaných agentúrou EASA, ktorá pomáha Komisii pri monitorovaní vykonávania právnych predpisov v oblasti bezpečnosti letectva. V súvislosti s každou kontrolou dodržiavania noriem EASA vypracuje inšpekčnú správu, v ktorej uvedie zistenia z inšpekcie a ktorá bude zaslaná dotknutému členskému štátu a Komisii. V prípade, že sa zistený nesúlad nebude primeraným spôsobom riešiť, vec sa ohlási Komisii, ktorá môže začať konanie o porušení povinnosti.

V prípade, že je Komisia upozornená na možné porušenie práva EÚ členským štátom, pokúsi sa rýchlo vyriešiť problém s dotknutým členským štátom prostredníctvom štruktúrovaného dialógu (projekt EU Pilot). Členské štáty môžu poskytnúť ďalšie skutkové alebo právne informácie o potenciálnom prípade porušenia práva Únie – s cieľom nájsť riešenie v súlade s právnymi predpismi EÚ, a tým sa vyhnúť potrebe začať formálne konanie o porušení povinnosti.

Ak sa Komisia domnieva, že problém súladu s právom EÚ pretrváva, môže začať formálne konanie o porušení povinnosti podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

1.5.2.Presadzovanie predpisov vo vzťahu k regulovaným priemyselným organizáciám

1.5.2.1.Sankcie

Platné predpisy v oblasti bezpečnosti letectva vyžadujú, aby členské štáty stanovili sankcie za porušenie týchto právnych predpisov a ich prípadných vykonávacích predpisov. Tieto sankcie majú byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Okrem toho v prípadoch porušenia nariadenia č. 216/2008 a jeho vykonávacích predpisov a v prípade, že je agentúra príslušným orgánom a dohliada nad organizáciou, môže Komisia na žiadosť agentúry EASA uložiť pokuty alebo pravidelné sankčné platby osobám a podnikom, ktorým agentúra EASA vydala osvedčenie. Vyžaduje sa, aby tieto pokuty a pravidelné sankčné platby boli odrádzajúce a úmerné závažnosti prípadu a ekonomickej spôsobilosti príslušného držiteľa osvedčenia, pričom sa prihliada najmä na rozsah ohrozenia bezpečnosti.

1.5.2.2.Opatrenia súvisiace s osvedčeniami a iné opatrenia

V nariadení č. 216/2008 sa vyžaduje, aby členské štáty, Komisia a EASA spolupracovali s cieľom zaručiť dodržiavanie tohto nariadenia a jeho vykonávacích predpisov. Od členských štátov sa vyžaduje, aby okrem dohľadu nad osvedčeniami, ktoré vydali, viedli vyšetrovania vrátane inšpekcií na odbavovacej ploche a prijímali všetky opatrenia, ktoré považujú za potrebné, vrátane zákazu vzletu. V prípadoch, keď príslušný orgán (vnútroštátny orgán alebo EASA) zistí alebo bol informovaný o tom, že držiteľ osvedčenia nedodržiava dané predpisy, môže alebo musí zmeniť (obmedziť), pozastaviť alebo zrušiť platnosť osvedčenia v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia č. 216/2008 a jeho vykonávacích predpisov.

Okrem toho môže Komisia z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu alebo agentúry EASA začať konanie, aby rozhodla, či je osvedčenie, ktoré bolo vydané v súlade s nariadením č. 216/2008 a jeho vykonávacími nariadeniami, s uvedenými nariadeniami skutočne v súlade. V prípade nesúladu Komisia požiada príslušný orgán, aby prijal vhodné nápravné opatrenie, ako napr. obmedzenie alebo pozastavenie platnosti tohto osvedčenia. Navyše, keď Komisia vydá takéto rozhodnutie, povinnosť vzájomného uznávania osvedčení sa na ostatné členské štáty prestáva uplatňovať. Keď Komisia získa dostatočné dôkazy o tom, že boli prijaté príslušné nápravné opatrenia, rozhodne v prospech obnovenia vzájomného uznávania.

Okrem týchto opatrení zaviedli členské štáty národné politiky presadzovania predpisov na zabezpečenie riadneho uplatňovania právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni.

2.MANAŽMENT BEZPEČNOSTNÉHO RIZIKA NA EURÓPSKEJ ÚROVNI

Európska únia prechádza k proaktívnejšiemu bezpečnostnému systému bezpečnosti založenému na údajoch. Tento systém nemôže účinne fungovať, ak bude na úrovni EÚ izolovaný. Preto sa musí sa uplatňovať v celom systéme na všetkých úrovniach. V normách ICAO sa v kapitole 4 prílohy 19 stanovuje požiadavka na systémy manažmentu bezpečnosti pre poskytovateľov služieb a vyžaduje sa, aby všetky systémy manažmentu bezpečnosti boli prijateľné pre štát zodpovedný za príslušné osvedčovanie. Okrem toho sa v prílohe 19 k normám ICAO od štátov vyžaduje, aby vypracovali program manažmentu bezpečnosti, národný bezpečnostný program, ktorý si vyžaduje jasné politiky, ciele a prostriedky na riadenie bezpečnostných rizík, ako aj zabezpečenie bezpečnosti a činnosti na podporu bezpečnosti.

V tejto fáze EÚ neoprávňuje členské štáty, aby národný bezpečnostný program prijímali samy. Odráža však ducha príslušných noriem ICAO vo viacerých európskych právnych predpisoch, najmä vo vykonávacích predpisoch k nariadeniu č. 216/2008.

2.1.Bezpečnostné požiadavky na organizácie a orgány

Vypracovanie vykonávacích pravidiel k nariadeniu č. 216/2008 vyústilo do prijatia dvoch odlišných súborov požiadaviek pre orgány a organizácie:

a)Požiadavky na orgány, ktoré náležite zohľadňujú osem rozhodujúcich prvkov systému dohľadu nad bezpečnosťou, ako vymedzuje ICAO, a tým podporujú vykonávanie národných bezpečnostných programov, pričom slúžia cieľu dodržiavania noriem stanovenému v nariadení č. 216/2008. Ďalej zahŕňajú prvky, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie komplexného systému manažmentu bezpečnosti letectva na úrovni EÚ a v ktorých je obsiahnutá zodpovednosť EÚ a členských štátov za manažment bezpečnosti.

b)Požiadavky na organizácie vo väčšine oblastí letectva, ktoré zahŕňajú konsolidované všeobecné požiadavky na systémy manažmentu (bezpečnosti). Prijímajú sa pravidlá, na základe ktorých sa vyžadujú systémy manažmentu v oblasti prvotnej letovej spôsobilosti, ako aj v oblasti jej zachovania. Požiadavky na organizáciu sú určené na začlenenie noriem ICAO takým spôsobom, aby sa zabezpečila kompatibilita s existujúcimi systémami manažmentu a podporilo sa integrované riadenie. Požiadavky na systém manažmentu sú prispôsobené veľkosti, povahe alebo zložitosti činností leteckých organizácií a vyhovujú každému obchodnému modelu, čím sa zabezpečuje primerané uplatňovanie.

V prípade rôznych technických oblastí sú tieto všeobecné požiadavky na organizácie ďalej doplnené špecifickejšími požiadavkami (napríklad: požiadavky na monitorovanie letových údajov pre leteckých prevádzkovateľov).

Požiadavky na orgány a organizácie boli stanovené tak, aby zohľadňovali podobné úrovne bezpečnosti pre všetky oblasti patriace do pôsobnosti nariadenia č. 216/2008. Najmä požiadavky na spoločný systém manažmentu predstavujú jednotný rámec manažmentu bezpečnosti pre všetky schválené organizácie v rámci pôsobnosti nariadenia č. 216/2008.

Okrem týchto požiadaviek sa na základe nariadenia č. 376/2014 zabezpečuje, aby organizácie a príslušné orgány zisťovali riziká a riadili bezpečnostné riziká prostredníctvom zhromažďovania a analýzy údajov a následných opatrení súvisiacich s udalosťami v civilnom letectve.

2.2.Manažment bezpečnostného rizika na úrovni EÚ: proces rozvoja a aktualizácie európskeho plánu pre bezpečnosť letectva

Európsky plán pre bezpečnosť letectva je kľúčovým prvkom procesu manažmentu bezpečnostného rizika na európskej úrovni a zahŕňa členské štáty, priemyselné odvetvie a EASA.

Tento proces pozostáva z týchto úloh opísaných v nasledujúcom diagrame.

Diagram 4 Proces manažmentu bezpečnostného rizika na úrovni EÚ

1.Identifikácia problémov bezpečnosti (alebo nebezpečenstiev), ktoré ovplyvňujú európsky systém letectva;

2.posúdenie problémov bezpečnosti (alebo nebezpečenstiev), ktorého cieľom je posúdiť riziká spojené s dôsledkami problémov bezpečnosti (alebo nebezpečenstiev), identifikovaných v predchádzajúcej fáze;

3.vymedzenie a načasovanie bezpečnostných opatrení s cieľom určiť stratégie (alebo zmierňujúce opatrenia) na riešenie týchto problémov (alebo nebezpečenstiev), ktorých úroveň rizika po posúdení nemožno tolerovať;

4.vykonávanie a následné kroky zamerané na sledovanie stavu dohodnutých stratégií a podávanie správ o nich a

5.výkonnosť v oblasti bezpečnosti zameraná na preskúmanie identifikovaných rizikových oblastí s cieľom posúdiť, či riziká, ktoré boli predtým identifikované, už boli zmiernené, a porovnať ich s ukazovateľmi výkonnosti v oblasti bezpečnosti.

2.2.1Identifikácia problémov bezpečnosti

Počas identifikácie problémov bezpečnosti sa neustále a aktívne sleduje, či sa v európskom systéme letectva nevyskytujú problémy súvisiace s bezpečnosťou. Cieľom je identifikovať problémy, ktoré vyžadujú zmierňujúce opatrenia na úrovni EÚ a/alebo na úrovni členských štátov.

Identifikácia problémov bezpečnosti môže vychádzať z informácií, ku ktorým má agentúra prístup, ale aj zo systémov manažmentu, ktoré zaviedli orgány členských štátov alebo priemyselné organizácie. Tento postup môže byť iniciovaný zdola nahor (počnúc identifikáciou konkrétnych problémov bezpečnosti zainteresovanými stranami, ktoré sú im priamo vystavené) alebo zhora nadol (na základe analýzy hlavných rizikových oblastí systému letectva).

Jedným zo spôsobov, ako identifikovať problémy bezpečnosti, je systematická analýza údajov o udalostiach, najmä podľa kategórií nehôd (napr. strata kontroly počas letu, zrážka vo vzduchu atď.) alebo podľa oblastí letectva (obchodná letecká doprava, obchodné letectvo, všeobecné letectvo atď.).

Analýza údajov o udalostiach však dokáže odhaliť len problémy bezpečnosti, ktoré sú pri vyšetrovaní udalostí viditeľné. Preto sa s cieľom identifikovať takéto problémy v širšom meradle musia zohľadniť iné zdroje informácií, ako napr. bezpečnostné odporúčania, existujúce bezpečnostné štúdie, informácie, ktoré sa zhromaždili prostredníctvom zavedených fór [sieť analytikov bezpečnosti letectva (NoA), tímy európskej strategickej bezpečnostnej iniciatívy (ESSI) tímy a súvisiace skupiny pre spoluprácu a analýzu (GAG), sieť ľudských faktorov, Európska sieť orgánov bezpečnostného vyšetrovania v civilnom letectve atď.], odborné poradenstvo, informácie vyplývajúce z dohľadu nad činnosťami a ich monitorovania alebo prognostické metódy.

Pri identifikácii problémov bezpečnosti a ich posudzovaní prebieha spojenie s členskými štátmi prostredníctvom siete NoA. NoA je kľúčovým zdrojom v procese posudzovania rizík vďaka analýze udalostí obsiahnutých v európskom centrálnom registri (ECR) (pozri tiež oddiel 3.2), ako aj poskytovaniu údajov od členských štátov. V prípade potreby sa tým umožňuje najmä potvrdenie výsledkov a podpora prepojenia medzi snahami na európskej a vnútroštátnej úrovni.

Tímy ESSI (pozri aj oddiel 4.1.2) podporujú proces posudzovania rizík prípadným poskytovaním operačného vstupu. Napokon skupiny pre spoluprácu a analýzu pomáhajú pri posudzovaní údajov a rizík vo svojich príslušných oblastiach, ako aj pri vývoji potenciálnych zmierňujúcich opatrení.

Na uľahčenie podávania správ agentúre o problémoch bezpečnosti je všetkým osobám, organizáciám a orgánom k dispozícii formulár na identifikáciu problému.

2.2.2Posúdenie problémov bezpečnosti

EASA vykonáva s podporou príslušných skupín zainteresovaných strán posúdenie úrovne rizika spojeného s dôsledkami každého oznámeného problému bezpečnosti.

EASA spravuje portfólio bezpečnostného rizika. Toto portfólio obsahuje záznamy o problémoch bezpečnosti zistených agentúrou a externými zainteresovanými stranami, posúdenie úrovne rizík, záznam o prijatých opatreniach, ako aj posúdenie zostávajúceho rizika po vykonaní opatrení.

Posúdenie rizík je analýzou vyjadrenou z hľadiska predpokladanej frekvencie a závažnosti, dôsledku(-ov) problému bezpečnosti, pričom sa všetky možné scenáre vnímajú ako referencia, a zároveň sa určí, či je riziko prijateľné, prípustné alebo neprijateľné.

Portfólio bezpečnostného rizika je živým dokumentom, ktorý sa v pravidelných intervaloch preskúmava, ak sú k dispozícii nové informácie. S cieľom rozvíjať portfólio bezpečnostného rizika agentúra:

prehodnocuje nové dostupné bezpečnostné údaje alebo iné informácie s cieľom určiť, či je potrebné identifikovať a posúdiť nové problémy bezpečnosti alebo či je posúdenie existujúcich problémov bezpečnosti spochybnené,

prehodnocuje a validuje posudzovanie problémov bezpečnosti,

navrhuje stanovenie prijateľnosti úrovne rizika súvisiacej s problémom bezpečnosti,

navrhuje bezpečnostné opatrenia,

monitoruje napredovanie prebiehajúcich bezpečnostných opatrení,

navrhuje ukazovatele výkonnosti v oblasti bezpečnosti,

monitoruje výkonnosť v oblasti bezpečnosti a

validuje obsah výsledkov bezpečnostnej analýzy/materiálu na podporu bezpečnosti.

Po aktualizácii sa portfólio bezpečnostného rizika zašle poradenským orgánom na konzultáciu. V tejto etape procesu poradné orgány poskytujú poradenstvo v otázke, ktoré bezpečnostné riziká možno tolerovať a v prípade ktorých treba konať.

2.2.3Vymedzenie a načasovanie bezpečnostných opatrení

V prípade tých rizík, ktoré boli počas predchádzajúcej fázy označené ako neprípustné, treba konať. Agentúra poskytuje prvé odporúčanie o opatreniach, ktoré je potrebné prijať na zmiernenie niektorých rizík. Cieľom odporúčania je na základe predbežného posúdenia vplyvu identifikovať možnosti, ktoré sú z hľadiska bezpečnosti najprínosnejšie a najmenej nákladné.

Predbežné posúdenie vplyvu sa vykonáva počas zvažovania zmierňujúcich stratégií. Porovnávajú sa možné vplyvy opatrenia s jeho výhodami z hľadiska zmierňujúcich príležitostí, pričom sa ako možné riešenia berú do úvahy regulácia, dohľad a podpora bezpečnosti.

Pred vykonaním akejkoľvek stratégie je dôležité vopred jasne určiť výstup, ktorý sa má dosiahnuť, a spôsob, akým sa bude hodnotiť jeho účinnosť. Vďaka tomu bude možné zhodnotiť, do akej miery budú plánované stratégie v budúcej fáze účinné.

Keď sa nájdu najlepšie možné alternatívy, agentúra identifikuje tie zainteresované strany, ktoré sú najvhodnejšie na to, aby viedli iniciatívy a vstúpili do fázy konzultácií zameraných na uľahčenie podpory dotknutých zainteresovaných strán.

Návrhy na zmiernenie rizika môžu zahŕňať regulačné opatrenia, cielené činnosti dohľadu nad bezpečnosťou alebo projekty na podporu bezpečnosti (ako je tvorba propagačných letákov a videí, výskumné projekty, odborná príprava alebo medzinárodné kampane v oblasti spolupráce).

Požadované opatrenia určuje EASA a príslušné poradné orgány (v prípade členských štátov a priemyselného odvetvia).

Konzultačná fáza končí dohodou o niekoľkých projektoch na riešenie zistených rizík, ktoré sú riadne zaznamenané v portfóliu bezpečnostného rizika a formálne zahrnuté do európskeho plánu pre bezpečnosť letectva. Potom sú začlenené do rôznych programov agentúry EASA, ak ich má riadiť EASA, alebo do príslušných programov a plánov členských štátov, ak sú v ich kompetencii.

Očakáva sa, že členské štáty zahrnú tieto opatrenia na vnútroštátnej úrovni a že ich vykonávanie sa preskúma počas kontrol dodržiavania noriem s cieľom monitorovať vykonávanie alebo odôvodniť, že opatrenie nie je v rámci ich osobitného prostredia z hľadiska bezpečnosti efektívne.

Európsky plán pre bezpečnosti letectva môže s prihliadnutím na cieľ európskej politiky bezpečnosti letectva zahŕňať prijateľnú úroveň výkonnosti v oblasti bezpečnosti, ktorá sa má dosiahnuť v Únii.

Konečné schválenie európskeho plánu pre bezpečnosť letectva vydáva správna rada EASA.

2.2.4Vykonávanie a následné kroky

Po riadnom zaznamenaní, schválení zmierňujúcich opatrení a ich začlenení do príslušných programov a plánov sa začína vykonávanie a fáza následných krokov.

Táto fáza je zameraná na sledovanie stavu vykonávania uvedených stratégií, ktoré boli stanovené prostredníctvom európskeho plánu pre bezpečnosť letectva. Začína identifikáciou vedúcich projektu pre jednotlivé akcie európskeho plánu pre bezpečnosť letectva. Vedúci projektu zahŕňajú nielen zamestnancov agentúry EASA, ale aj subjekty jednotlivých štátov a priemyselného odvetvia, ktoré sa prostredníctvom európskeho plánu pre bezpečnosť letectva zaviazali vykonávať danú akciu.

V prípade tých akcií, ktoré boli začlenené do programov a plánov agentúry, sa využíva celkový mechanizmus následných krokov zavedený oddelením pre stratégie a programy agentúry EASA.

Keď sa akcie realizujú pod vedením členských štátov, podávanie správ prebieha prostredníctvom siete menovaných kontaktných miest. V tomto prípade sa sieti v prvom štvrťroku daného roka rozošle špecifický vzor na podávanie správ, ktorý sa zašle nazad v priebehu tretieho štvrťroku po zhrnutí všetkých vstupov na vypracovanie záverečnej správy.

Otázky vykonávania súvisiace s európskym plánom pre bezpečnosť letectva sa prerokúvajú na fóre národného bezpečnostného programu, na ktorom sa riešia aj otázky týkajúce sa národných bezpečnostných programov.

Po konzultácii so všetkými zainteresovanými stranami sa správnej rade EASA predloží na schválenie záverečná správa, v ktorej sa zhrnie stav všetkých sľúbených opatrení. V správe sa identifikujú hlavné problémy, ktoré sa vyskytli v danom roku, ako aj oblasti, v ktorých sa pri plnení cieľov dosiahol významný pokrok.

2.2.5Výkonnosť v oblasti bezpečnosti

V tejto fáze sa posudzuje, či po vykonaní dohodnutých opatrení došlo k zmierneniu predtým zistených rizík, ktoré sú zaznamenané v portfóliu bezpečnostného rizika. Reziduálne/zvyškové riziko, ktoré zostáva po vykonaní zmierňujúcich stratégií, sa posudzuje preskúmaním portfólia bezpečnostného rizika vo vopred stanovených intervaloch.

V portfóliu rizika sa takisto stanovuje základ pre zavedenie súboru rizikových oblastí, ktoré sa majú pravidelne monitorovať prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti v oblasti bezpečnosti. Monitorovanie rizikových oblastí prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti v oblasti bezpečnosti sa opiera o dostupnosť údajov a podporu, ktorú poskytuje NoA.

Ak sa pri posúdení zistí, že nedošlo k náležitému zmierneniu rizika, môže byť potrebné stratégie zmierňovania opätovne zvážiť alebo vykonať ďalšie posúdenie.

2.3.Dohody o výkonnosti v oblasti bezpečnosti

2.3.1Dohoda o výkonnosti organizácií v oblasti bezpečnosti

EASA rieši výkonnosť organizácií v kontexte európskeho plánu pre bezpečnosť letectva. Zatiaľ však nedohodla ciele výkonnosti v oblasti bezpečnosti s organizáciami, za ktoré je zodpovedná.

Na úrovni členských štátov sa začali diskusie s ich organizáciami s cieľom dohodnúť sa na výkonnosti v oblasti bezpečnosti. V tomto štádiu sa však vo väčšine členských štátov dosiahla dohoda o cieľoch výkonnosti v oblasti bezpečnosti len v oblasti ATM/ANS.

Na úrovni EÚ bol zavedený systém výkonnosti 11 v oblasti ATM/ANS s cieľom prispievať k udržateľnému rozvoju systému leteckej dopravy, a to zvýšením celkovej účinnosti leteckých navigačných služieb v štyroch kľúčových oblastiach výkonnosti. Sú nimi bezpečnosť, životné prostredie, kapacita (meškanie) a nákladová efektívnosť.

Systém výkonnosti bol prvýkrát zavedený v roku 2009 v kontexte jednotného európskeho neba. Predpokladá stanovenie cieľov výkonnosti na úrovni celej EÚ na pevné referenčné obdobia 3 až 5 rokov v štyroch kľúčových oblastiach výkonnosti. Členské štáty na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru (FAB) musia vypracovať plány výkonnosti vrátane záväzných cieľov na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni FAB, ktoré sú v súlade s cieľmi výkonnosti na úrovni celej Únie.

Ciele na druhé referenčné obdobie pre celú Úniu (referenčné obdobie 2, 2015 – 2019), boli stanovené v roku 2014. Pokiaľ ide o bezpečnosť, ciele pre celú Úniu boli stanovené na úrovni účinnosti manažmentu bezpečnosti a uplatňovania klasifikácie závažnosti na základe metodiky nástroja analýzy rizika (RAT).

Pri vykonávaní systémov výkonnosti jednotného európskeho neba Komisii pomáha nezávislý orgán na preskúmanie výkonnosti, ktorý je určený vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/672/EÚ 12 .

2.3.2Dohoda o výkonnosti členských štátov v oblasti bezpečnosti na úrovni EÚ

Do dnešného dňa neexistujú žiadne špecifické ciele výkonnosti v oblasti bezpečnosti, ktoré by členským štátom ukladala EÚ, okrem cieľov opísaných vyššie v texte v súvislosti jednotným európskym nebom.

V kontexte európskeho plánu pre bezpečnosť letectva však v súčasnosti prebieha práca zameraná na vypracovanie vhodnej výkonnostnej metriky. A ako sa zdôrazňuje v oddiele 2.2.3, plán môže zahŕňať prijateľnú úroveň výkonnosti v oblasti bezpečnosti, ktorá sa má dosiahnuť v Únii.

Navyše niektoré členské štáty prijali vnútroštátne ciele výkonnosti, ktoré si stanovili samy.

3.ZAISTENIE BEZPEČNOSTI NA ÚROVNI EURÓPY

3.1Dohľad nad bezpečnosťou 13

Dohľad nad bezpečnosťou v Európskej únii zahŕňa činnosti dohľadu a dozoru nad organizáciami, ktoré boli schválené agentúrou EASA, ako aj členskými štátmi. Zahŕňa aj monitorovanie členských štátov s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie európskych právnych predpisov v oblasti bezpečnosti letectva.

3.1.1Monitorovanie uplatňovania predpisov v členských štátoch

Vo vykonávacom nariadení Komisie (ES) č. 628/2013 14 (ďalej len „nariadenie č. 628/2013“) sa stanovujú pracovné metódy na vykonávanie kontrol dodržiavania noriem a na monitorovanie uplatňovania príslušných bezpečnostných právnych predpisov príslušnými orgánmi členských štátov. Tieto kontroly dodržiavania noriem vykonáva spolu s následnými krokmi EASA (pozri aj oddiely 3.3.1 a 1.5.1).

3.1.2Dohľad nad organizáciami s osvedčením

Bezpečnostný dohľad tvorí časť bezpečnostného regulačného postupu, ktorý je určený na zabezpečenie účinného dodržiavania bezpečnostných požiadaviek a súvisiacich postupov stanovených v európskych právnych predpisoch.

Bezpečnostný dohľad zabezpečuje, aby európsky letecký priemysel poskytoval úroveň bezpečnosti v súlade s vymedzenými európskymi predpismi. Zodpovednosť jednotlivých členských štátov a EASA za dohľad nad bezpečnosťou je preto základom, na ktorom sú postavené bezpečné operácie lietadla a na ktorom je založené vzájomné uznávanie osvedčení v Európskej únii.

So zavedením požiadaviek na orgány tento dohľad zahŕňa nepretržité monitorovanie výkonnosti organizácií v oblasti bezpečnosti, ktoré zohľadňuje osobitné riziká vyplývajúce z ich činností (pozri aj oddiel 3.3.2).

3.2Zhromažďovanie, analýza a výmena bezpečnostných údajov

Informácie o bezpečnosti sú dôležitým zdrojom odhaľovania potenciálnych bezpečnostných nebezpečenstiev. Niekoľko nariadení EÚ zabezpečuje zhromažďovanie, analýzu a výmenu príslušných údajov a informácií, ak je to potrebné. Patria sem najmä informácie o udalostiach v civilnom letectve (v roku 2015 zahŕňa európsky centrálny register viac ako 1 000 000 udalostí), o zahraničných leteckých dopravcoch v kontexte systému SAFA (v roku 2015 zahŕňa databáza SAFA viac ako 130000 správ), o bezpečnostných odporúčaniach v rámci informačného systému pre bezpečnostné odporúčania (v roku 2015 zahŕňal informačný systém pre bezpečnostné odporúčania viac ako 1 200 bezpečnostných odporúčaní) a o informáciách zhromaždených, analyzovaných a vymieňaných v kontexte autorizácií prevádzkovateľov tretích krajín a európskeho bezpečnostného zoznamu zakázaných lietadiel.

V EÚ patrí zhromažďovanie, analýza a výmena údajov o udalostiach do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 376/2014. Tieto právne predpisy vyžadujú, aby každá organizácia, každý členský štát a EASA zaviedli systém, ktorý umožní zhromažďovanie a ukladanie relevantných údajov o udalostiach. Údaje o udalostiach, ktoré sa zhromažďujú, sa analyzujú a v prípade potreby sa vykonávajú zmierňujúce opatrenia. Všetky zhromaždené údaje o udalostiach, ako aj relevantné informácie o ich analýze a následných krokoch sa zasielajú do európskeho centrálneho registra.

Informácie o udalostiach zaslané do európskeho centrálneho registra sa sprístupňujú členským štátom (národnému leteckému orgánu a orgánu bezpečnostného vyšetrovania), agentúre EASA a Komisii. Vyžaduje sa, aby sieť analytikov bezpečnosti letectva (NoA) zriadená podľa nariadenia č. 376/2014 analyzovala európsky centrálny register s podporou európskeho plánu pre bezpečnosť letectva.

Základnou súčasťou systému zriadeného podľa nariadenia č. 376/2014 je vymedzenie pojmu „kultúra spravodlivosti“, ktorého cieľom je zabezpečiť pretrvávajúcu dostupnosť bezpečnostných informácií tým, že sa vytvorí spoľahlivé prostredie, v ktorom ľudia budú cítiť odvahu, aby udalosti hlásili. Toto prostredie „kultúry spravodlivosti“ je vytvorené prostredníctvom kľúčových zásad vymedzených v nariadení vrátane ochrany pred obvinením a trestom (okrem prípadov úmyselného pochybenia alebo neprijateľného správania).

3.3 Zacielenie na základe bezpečnostných údajov týkajúce sa dohľadu nad oblasťami, ktoré vyžadujú väčšiu pozornosť, alebo sú v stave núdze

3.3.1Zacielenie na základe bezpečnostných údajov týkajúce sa monitorovania v členských štátoch

V EÚ vykonáva kontroly dodržiavania noriem členských štátov agentúra. Sú založené na riziku a ide o nasledujúce kontroly. Interval, rozsah a hĺbka kontrol, ako aj veľkosť a zloženie tímu sú prispôsobené špecifickej situácii každého štátu a sektora.

Toto monitorovanie sa vykonáva nepretržite, je zamerané na celý systém letectva a je založené na riziku, pričom sa v ňom zohľadňujú všetky informácie, ktoré má k dispozícii agentúra EASA. Na tento účel EASA hodnotí schopnosť príslušných orgánov vykonávať ich povinnosti spojené s dohľadom nad bezpečnosťou. Zahŕňa zhromažďovanie a analýzu údajov, vykonávanie kontrol, ak je to potrebné, a následné kroky v nadväznosti na zistenia s cieľom zabezpečiť, aby sa vhodné opravy a nápravné opatrenia vykonali včas.

Normalizácia je súčasťou zhromažďovania bezpečnostných údajov na úrovni EÚ potrebných na identifikáciu nebezpečenstiev a umožňuje zacielenie na základe bezpečnostných údajov týkajúce sa dohľadu nad oblasťami, ktoré vyžadujú väčšiu pozornosť alebo sú v stave núdze.

Normalizačná stratégia sa zameriava na tieto kľúčové oblasti:

Vykonávanie nepretržitého monitorovania: Nariadením č. 628/2013 sa zavádza systém monitorovania jednotného uplatňovania európskych predpisov v oblasti bezpečnosti letectva, ktorý by sa mal rozšíriť na všetky oblasti letectva.

Plánovanie kontroly dodržiavania noriem založené na riziku: Pri nepretržitom monitorovaní sú interval, rozsah a hĺbka kontrol, ako aj veľkosť a zloženie tímu prispôsobené špecifickej situácii každého štátu a sektora. Výsledkom je pružnejšie a efektívnejšie využívanie zdrojov a zníženie záťaže pre členské štáty, ktoré dosahujú dobré výsledky a preto sa v nich môžu kontroly vykonávať vo väčších intervaloch. Overovanie regulačného súladu postupne splýva s monitorovaním výkonnosti systému/postupu, pričom sa zohľadňuje systémová účinnosť systémov manažmentu a bezpečnostných programov členských štátov.

Integrácia normalizačných činností EASA a programu USOAP ICAO: Existujúca pracovná dohoda podporuje zvýšenú spoluprácu a integráciu činností medzi EASA a ICAO. Nepretržitý dialóg, výmena informácií a údajov, účasť na vzájomných kontrolách a auditoch sú nástroje určené na tento účel s cieľom, aby sa požiadavky a normy EÚ a ICAO mohli plniť podľa možností len jedným uceleným postupom.

Zapojenie zamestnancov príslušných orgánov do normalizačných činností: Na dosiahnutie proaktívnej normalizácie a na podporu primeranej úrovne kvalifikácie pracovníkov v celej Európe. Okrem toho schôdze zamerané na normalizáciu poskytujú fóra na dohodu o spoločnom vnímaní požiadaviek, interpretácie a výmenu najlepších postupov, čím podporujú jednotné uplatňovanie pravidiel.

Posilnený mechanizmus regulačnej spätnej väzby: Existujúci mechanizmus spätnej väzby je zjednodušený a posilnený, aby systematicky hodnotil účinnosť pravidiel a poskytoval výsledky normalizačných činností na účely činností spojených s manažmentom bezpečnosti, tvorbou predpisov a podporou bezpečnosti.

3.3.2Zacielenie na dohľad nad priemyselným odvetvím na základe bezpečnostných údajov

S cieľom podporiť nepretržité monitorovanie výkonnosti organizácií v oblasti bezpečnosti, ktoré sa vyžaduje v požiadavkách na orgán stanovených v právnych predpisoch EÚ, bol vypracovaný materiál vrátane vymedzenia pojmov a koncepcie na realizáciu dohľadu založeného na rizikách a výsledkoch. Viac ako na kontrolu plnenia platných požiadaviek sa zameriava na identifikáciu rizík v letectve a na účinnosť ich zmierňovania.

Takéto zameranie založené na údajoch a týkajúce sa dohľadu takisto zmierňuje problémy spojené so zvyšovaním počtu, veľkosti a zložitosti regulovaných subjektov a obmedzených dostupných zdrojov členských štátov a EASA.

Takýto systém dohľadu, ktorý podporuje myslenie a správanie zohľadňujúce manažment bezpečnosti, oprávňuje organizácie, aby riadili riziká, ktoré nie sú predmetom predpisov, a vytvára podnety na realizáciu manažmentu rizika prostredníctvom možného zníženia záťaže súvisiacej s dohľadom. Takisto podporuje účinné vykonávanie ustanovení o systéme manažmentu vo vykonávacích predpisoch pre organizácie.

4.POSILNENIE BEZPEČNOSTI NA ÚROVNI EURÓPY

Posilnenie bezpečnosti je kľúčovou súčasťou programu bezpečnosti a účinného manažmentu bezpečnosti. Bezpečnostné riziká možno zmierniť prostredníctvom zvyšovania informovanosti o získaných poznatkoch v oblasti bezpečnosti, šírenia najlepších postupov a vysvetľovaním bezpečnostných postupov a predpisov. V európskom systéme letectva je súčasťou zachovania dobrej kultúry bezpečnosti.

Posilnenie bezpečnosti zahŕňa všeobecnú alebo cielenú prácu na oznamovaní a šírení informácií o bezpečnosti zainteresovaným stranám v oblasti letectva. Táto činnosť sa riadi bezpečnostnými spravodajskými postupmi, ktorými sa analyzujú údaje a generujú bezpečnostné opatrenia na zmiernenie rizika, ako je uvedené v oddiele 3.2.

Mnohé činnosti na podporu bezpečnosti vykonávajú na vnútroštátnej úrovni členské štáty a sú podrobne opísané v ich národných bezpečnostných programoch.

Na európskej úrovni koordinuje väčšinu činností na podporu bezpečnosti agentúra EASA. V tejto súvislosti zavádza EASA integrované programové aktivity na zabezpečenie, aby sa opatreniami zameranými na posilnenie bezpečnosti a regulačnými opatreniami riešili bezpečnostné riziká, a to najúčinnejším spôsobom tak, že sa v určitých oblastiach budú navzájom dopĺňať. V tejto súvislosti vytvára EASA osobitné európske balíky na posilnenie bezpečnosti s cieľom rozšíriť dosah produktov v oblasti posilnenia bezpečnosti. Zároveň sa posilňujú partnerské činnosti.

4.1Činnosti na úrovni EÚ

4.1.1Bezpečnostná komunikácia

Poskytovanie informácií o bezpečnosti pomáha budovať silnú kultúru bezpečnosti. Produkty bezpečnostnej komunikácie v Európskej únii zahŕňajú správy o analýze bezpečnosti, bulletiny, letáky a plagáty, audiovizuálny materiál, súbory nástrojov, príručky a usmernenia, plány a programy, semináre a iné podujatia na tému bezpečnosť.

4.1.1.1Povinné bezpečnostné oznámenia

V nariadení č. 216/2008 sa vyžaduje, aby EASA uverejňovala ročný prehľad o bezpečnosti 15 s cieľom informovať verejnosť o všeobecnej úrovni bezpečnosti v oblasti civilného letectva. Ročný prehľad o bezpečnosti zahŕňa informácie o európskej a celosvetovej bezpečnosti civilného letectva.

V nariadení č. 996/2010 sa vyžaduje vytvorenie databázy bezpečnostných odporúčaní. Táto databáza je verejne dostupná online 16 .

4.1.1.2Nepovinné bezpečnostné oznámenia

EASA uverejňuje informačný bulletin o bezpečnosti 17 , ktorý má poskytovať zainteresovaným stranám relevantné informácie. jednotlivé čísla informačného bulletinu o bezpečnosti sú verejne dostupné a pravidelne sa revidujú a aktualizujú. Agentúra takisto uverejňuje informácie o vývoji ďalších krokov nadväzujúcich na bezpečnostné opatrenia 18 .

4.1.1.3Semináre a konferencie na tému bezpečnosť

EASA organizuje kampane na tému bezpečnosť s cieľom riešiť špecifické problémy bezpečnosti vyplývajúce z udalostí, zistených bezpečnostných riziká a nových problémov alebo auditov bezpečnosti.

EASA takisto pravidelne organizuje semináre a konferencie, ktoré sa využívajú na poskytovanie informácií o bezpečnosti s európskym zainteresovaným stranám a ponúkajú príležitosť na diskusiu o témach súvisiacich s bezpečnosťou vrátane výsledkov kontrol. Okrem toho agentúra každoročne organizuje konferenciu o bezpečnosti.

Európska komisia pravidelne organizuje konferencie a semináre o otázkach týkajúcich sa bezpečnosťou letectva. Takisto vedie semináre a aktivity na podporu náležitého šírenia a pochopenia niektorých predpisov v oblasti bezpečnosti, ako sú nariadenia č. 376/2014 a č. 996/2010.

4.1.1.4Informácie online

Na webovom sídle EASA 19 a na webovom sídle Európskej komisie venovanej európskej politike bezpečnosti letectva 20 je verejne dostupné široké spektrum informácií a príslušná dokumentácia.

Okrem toho sa na výmenu informácií súvisiacich s bezpečnosťou medzi EASA, Komisiou a členskými štátmi, ako aj s priemyselným odvetvím často používajú siete s obmedzeným prístupom.

4.1.2Európska strategická bezpečnostná iniciatíva (ESSI)

Európska strategická bezpečnostná iniciatíva (ESSI) je skupina pre bezpečnosť letectva zložená zo zástupcov verejných orgánov, ako aj zástupcov priemyselného odvetvia. Jej hlavným cieľom je zvýšiť bezpečnosť letectva dobrovoľníckou prácou s odhodlaním dosiahnuť nákladovo efektívne zlepšenia v oblasti bezpečnosti. ESSI má tri tímy: Európsky tím pre bezpečnosť komerčnej leteckej dopravy (ECAST), Európsky tím pre bezpečnosť vrtuľníkov (EHEST), a Európsky tím pre bezpečnosť všeobecnej leteckej dopravy (EGAST). Stretnutia tímov pre bezpečnosť sa konajú stanoviť s cieľom určiť smerovanie, prideliť prácu skupinám na rozvíjaní a preskúmaní výsledkov v oblasti preskúmať bezpečnosti. Tímom pre bezpečnosť spolupredsedá jeden člen z leteckého spoločenstva a jeden z EASA.

4.1.2.1Komerčná letecká doprava

ECAST sa zaoberá operáciami veľkých lietadiel s pevnými krídlami a jeho cieľom je ďalšie posilnenie bezpečnosti komerčného letectva v Európe, ako aj pre európskych občanov na celom svete. ECAST je partnerstvo medzi EASA, ostatnými európskymi orgánmi a leteckým priemyslom. ECAST spolupracuje s US CAST a ďalšími významnými iniciatívami v oblasti bezpečnosti na celosvetovej úrovni, najmä s regionálnymi skupinami pre bezpečnosť letectva ICAO.

4.1.2.2Vrtuľníky

EHEST spája výrobcov vrtuľníkov, prevádzkovateľov, výskumné organizácie, orgány a vyšetrovateľov nehôd z celej Európy. EHEST úzko spolupracuje s medzinárodnými tímom pre bezpečnosť vrtuľníkov (IHST).

4.1.2.3Všeobecné letectvo

EGAST združuje zástupcov komunity, združení a klubov všeobecného letectva, priemyselného odvetvia, EASA a ďalších orgánov z celej Európy. Je to fórum na výmenu najlepších postupov, zhromažďovanie údajov a posilnenie bezpečnosti. V nadväznosti na prácu, ktorú vykonali jeho členovia, zvyšuje ich úsilie. EGAST spolupracuje so spoločným riadiacim výborom pre všeobecné letectvo, ktorý spoločne predsedá s Federálnym leteckým úradom a (FAA) a nadáciou v oblasti bezpečnosti letectva združenia pilotov a majiteľov lietadiel (AOPA).

4.2Medzinárodná spolupráca na úrovni EÚ

Bezpečnosť letectva predstavuje v čoraz väčšej miere spoločné globálne úsilie. V tejto súvislosti má politika EÚ v oblasti bezpečnosti letectva EÚ ešte silnejší medzinárodný rozmer.

Komisia, EASA a členské štáty úzko spolupracujú na koordinácii niekoľkých medzinárodných aktivít v oblasti bezpečnosti letectva. Cieľom je posilniť celosvetovú bezpečnosť a ochranu životného prostredia, podporiť voľný pohyb výrobkov a služieb a presadzovať európske a globálne bezpečnostné normy.

Na dosiahnutie týchto cieľov spolupracuje EÚ s partnerskými krajinami a regionálnymi organizáciami na regulačnej, ako aj operačnej úrovni. Deje sa tak prostredníctvom vykonávania medzinárodných dohôd a pracovných dojednaní, ako aj prostredníctvom technickej pomoci a spolupráce. Technická pomoc sa zameriava na zlepšenie bezpečnosti letectva v rozvojových krajinách alebo regiónoch; technická spolupráca a partnerstvá sa rozvíjajú spolu s rozvíjajúcimi sa a pokrokovými krajinami.

4.3Výcvik na úrovni EÚ

V EÚ zahŕňajú činnosti výcviku letecké organizácie, ktoré sú zapojené do vykonávania európskeho programu bezpečnosti letectva: Členské štáty CAA, SIA a priemyselné odvetvie.

V zmysle nariadenia č. 376/2014, sa od Komisie a agentúry vyžaduje, aby podporili členské štáty primeranou odbornou prípravou. Táto odborná príprava sa vykonáva najmä v kontexte NoA a riadiaceho výboru ECCAIRS.

Podľa nariadenia č. 216/2008 sú organizácie a príslušné orgány zodpovedné za udržiavanie úrovne odbornej prípravy svojich zamestnancov tak, aby ich úroveň spôsobilosti zabezpečila riadne plnenie ich úloh. Okrem toho sa od príslušných orgánov vyžaduje, aby organizáciám uľahčili plnenie povinností, pokiaľ ide o zavedenie systému manažmentu, a to formou príslušného vzdelávania alebo odbornej prípravy, ak je to možné alebo vhodné.

Takisto sa rozvíjajú nové kapacity odbornej prípravy, aby sa zabezpečilo, že všetci zainteresovaní majú príslušné zručnosti na zabezpečenie úspešného vykonávania prístupu založeného na výsledkoch.

Podobným spôsobom sa EASA usiluje zachovať vysokú úroveň znalostí a kompetencií a zároveň udržať úroveň letectva v súlade s najnovším vývojom v oblastiach svojich činností vytváraním a poskytovaním kurzov odbornej prípravy pre svojich zamestnancov, ale aj zainteresované strany vrátane členských štátov a priemyselného odvetvia.

Agentúra prostredníctvom svojho webového sídla rozvíja a udržiava elektronický systém skúšok založený na databáze otázok. Ponúka sa na dobrovoľnej báze študentom výcvikových organizácií alebo samoukom prostredníctvom systému zriadených skúšobných stredísk a poskytuje príležitosť získať osvedčenie.

EASA navyše poskytuje aj pomoc partnerským orgánom pri plnení ich medzinárodných záväzkov (napr. predpisy ICAO, nariadenia EÚ) a vykonáva projekty EÚ zamerané na spoluprácu v oblasti civilného letectva vo viacerých regiónoch sveta vrátane susedných krajín, ázijsko-tichomorskej oblasti a Afriky.

4.3.1Skupina pre spoločné iniciatívy odbornej prípravy

Skupina pre spoločné iniciatívy odbornej prípravy je horizontálnou skupinou, ktorá združuje zástupcov orgánov, aby si vymieňali a koordinovali iniciatívy odbornej prípravy zameranej na kvalifikáciu personálu regulačných subjektov. Výsledky činnosti skupiny sa pokladajú len za poradenský materiál, ktorý poskytuje poradenstvo v oblasti dohodnutých najlepších postupov.

Rozsah činností skupiny pre spoločné iniciatívy odbornej prípravy je zameraný na tieto aspekty:

jednotné chápanie úlohy inšpektorov orgánov, inžinierov a iných expertov, ako aj ich pozadia z hľadiska kvalifikácie a skúseností,

identifikácia najlepších postupov a nových trendov v oblasti odbornej prípravy, posudzovanie vedomostí, posudzovanie kompetencií a kvalifikácia personálu orgánu,

identifikácia, rozvoj, vykonávanie a koordinácia spoločných činnosti v oblasti odbornej prípravy, ako je identifikácia potrieb, kurzov a programov,

výmena informácií o kurzoch spoločného záujmu pre agentúru EASA, národné letecké úrady a iné zainteresované strany.

4.3.2Koncepcia odbornej prípravy

EASA otvorila virtuálnu akadémiu EASA s cieľom zabezpečiť, aby harmonizovaná a vysokokvalitná odborná príprava bola dostupná najmä zamestnancom národných leteckých úradov. Pri tejto pružnej ponuke odbornej prípravy v kombinácii s ďalekosiahlou prítomnosťou (z geografického i jazykového hľadiska) sa agentúra spolieha na kvalifikovaných externých poskytovateľov odbornej prípravy, ktorí sú starostlivo vybraní náležitým postupom schvaľovania. Rozsah tejto odbornej prípravy sa zameriava na podporu a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov v členských štátoch zapojených do činností spojených so schvaľovaním dohľadom.

Zoznam skratiek

(1)

     Na účely tohto dokumentu sa priemyselné sa organizácie chápu ako priemyselné organizácie, ktoré poskytujú letecké produkty alebo služby.

(2)

      http://eur-lex.europa.eu/browse/directories/legislation.html ; Dopravná politika letecká doprava letecká bezpečnosť.

(3)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (Text s významom pre EHP); Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1.

(4)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 z 20. októbra 2010 o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve a o zrušení smernice 94/56/ES (Text s významom pre EHP); Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 35.

(5)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 a ktorým sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1321/2007 a (ES) č. 1330/2007 (Text s významom pre EHP); Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 18.

(6)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005 zo 14. decembra 2005 o vytvorení zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, a o informovaní cestujúcich v leteckej doprave o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorým sa zrušuje článok 9 smernice 2004/36/ES (Text s významom pre EHP); Ú. v. EÚ L 344, 27.12.2005, s. 15.

(7)

     Viac informácií je k dispozícii na http://ec.europa.eu/transport/modes/air/safety/air-ban/index_sk.htm .

(8)

     Nariadenie Komisie (ES) č. 474/2006 z 22. marca 2006 o vytvorení zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, uvedeného v kapitole II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005 (Text s významom pre EHP); Ú. v. EÚ L 84, 23.3.2006, s. 14.

(9)

     Procedurálne podrobnosti sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie; Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(10)

     Európsky plán pre bezpečnosť letectva sa predtým nazýval európsky plán bezpečnosti letectva. Jeho názov sa zmenil, aby sa zabránilo zámene medzi európskym programom bezpečnosti letectva (EASP) a európskym plánom bezpečnosti letectva (EASp).

(11)

   Článok 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie); Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 390/2013 z 3. mája 2013, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových funkcií (Text s významom pre EHP); Ú. v. EÚ L 128, 9.5.2013, s. 1.

(12)

     Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/672/EÚ z 24. septembra 2014 o predĺžení obdobia určenia orgánu na preskúmanie výkonnosti pre jednotné európske nebo; Ú. v. EÚ L 281, 25.9.2014, s. 5.

(13)

     Na účely tohto dokumentu je „dohľad“ dohľadom, ktorý nad organizáciami s osvedčením vykonáva príslušný orgán, ako aj monitorovaním uplatňovania pravidiel v členských štátoch EÚ, ktoré vykonáva EASA v kontexte kontrol dodržiavania noriem.

   Bezpečnostný dohľad v EÚ sa riadi najmä nariadením č. 216/2008 a jeho vykonávacími predpismi (viac informácií o platných právnych predpisoch možno nájsť v diagrame 1).

(14)

     Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 628/2013 z 28. júna 2013 o pracovných metódach Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva na vykonávanie kontrol dodržiavania noriem a na monitorovanie uplatňovania ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 a o zrušení nariadenia Komisie (ES) č. 736/2006 (Text s významom pre EHP) Ú. v. EÚ L 179, 29.6.2013, s. 46.

(15)

      http://easa.europa.eu/newsroom-and-events/general-publications .

(16)

      http://eccairs-dds.jrc.ec.europa.eu/pubsris/default.asp .

(17)

      http://ad.easa.europa.eu/sib-docs/page-1 .

(18)

      http://easa.europa.eu/easa-and-you/safety-management/accident-and-incident-investigation-support/safety-recommendations .

(19)

      http://easa.europa.eu/ .

(20)

      http://ec.europa.eu/transport/modes/air/safety/index_en.htm .