EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 10. 2015

COM(2015) 484 final

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o realizácii Európskeho energetického programu pre oživenie
a Európskeho fondu pre energetickú efektívnosť

{SWD(2015) 191 final}

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o realizácii Európskeho energetického programu pre oživenie
a Európskeho fondu pre energetickú efektívnosť

I. POKROK V REALIZÁCII PROGRAMU

Energetická infraštruktúra a inovácie, ktoré sú hnacou silou Európskeho energetického programu pre oživenie (EEPO), sú v súčasnosti rovnako dôležité ako v roku 2009, keď bol program vytvorený.

Informácie o všetkých projektoch EEPO, ktoré sa prijali v roku 2010, sú zobrazené na interaktívnej mape vypracovanej GR pre energetiku a dostupné na jeho webovom sídle na tejto adrese: http://ec.europa.eu/energy/eepr/projects/ .

V súčasnej správe sa pre každú časť programu EEPO uvádza, aký pokrok bol dosiahnutý pri realizácii projektov a realizácii Európskeho fondu pre energetickú efektívnosť (fond EEE). Súčasná správa nadväzuje na správu, ktorá bola prijatá v roku 2014 1 . Týka sa realizácie projektov v období od 31. augusta 2014 do 30. júna 2015 a platieb realizovaných počas tohto obdobia.

II. CELKOVÁ REALIZÁCIA PROJEKTU

Ku koncu júna 2015 bolo plne ukončených 34 z celkového počtu 59 projektov a prijímateľom bolo vyplatených celkovo 1 860 487 739 EUR (po odpočítaní príkazov na vymáhanie sumy 112 085 349 EUR).

Väčšina projektov je dokončená a očakáva sa, že realizátori projektov predložia záverečnú žiadosť o platbu do konca tohto roka. Situácia v oblasti plynárenskej a elektrizačnej infraštruktúry je vo všeobecnosti pozitívna, osem zvyšných projektov je na dobrej ceste, jeden projekt je momentálne pozastavený.

Niektoré problémy pretrvávajú, najmä v prípade integrovania veternej energie na mori (OWE) do elektrizačnej sústavy a zachytávania a ukladania CO2. Je to najmä z dôvodu vysokých nákladov na nové technológie a finančného rizika, ktoré je vyššie, než sa pôvodne predpokladalo.

Komisia sa rozhodla zachovať svoju finančnú podporu pre investorov, kým bude aj naďalej jasné, že je možné konečné investičné rozhodnutie (FID).

1.    Plynárenská a elektrizačná infraštruktúra

Z podprogramu EEPO pre infraštruktúru sa podporuje 44 projektov v troch hlavných oblastiach činností.

Projekty sa v každom členskom štáte realizujú prostredníctvom prevádzkovateľov prenosových sústav či prepravných sietí alebo realizátorov projektu. Vyčlenila sa suma 2 267 574 462 EUR, z ktorej sa príjemcom do 30. júna 2015 vyplatilo 1 094 297 460 EUR. Platby podliehajú pevnému záväzku realizátorov realizovať projekt prostredníctvom konečného investičného rozhodnutia.

Projekty sa týkajú troch oblastí:

– Plynárenská infraštruktúra a projekty ukladania: 

Plynárenská infraštruktúra je základným prvkom energetického dodávateľského reťazca od výrobcu až po konečného užívateľa. K fyzickým prvkom, ktoré zabezpečujú, aby sa plyn dodal zákazníkom vždy a všade, kde je to potrebné, patria prepravné plynovody, skladovacie zariadenia a terminály na spätné splyňovanie LNG. V nasledujúcich rokoch bude potrebné plynárenskú infraštruktúru ďalej rozvíjať a posilňovať. Vybudovanie chýbajúcich prepojení medzi členskými štátmi pomôže zaistiť bezpečné dodávky a reagovať na nové a rastúce požiadavky flexibility.

– Projekty spätného toku plynu: 

Počas krízy v dodávkach plynu medzi Ruskom a Ukrajinou z roku 2009 bola väčšina členských štátov strednej a východnej Európy bez plynu a nebolo možné plne pokryť dopyt po dovoze. Príčinou nebol nedostatok plynu v Európe, ale to, že existujúce infraštruktúry nemali technické vybavenie a kapacity na obrátenie tokov plynu zo západu na východ. Programom EEPO sa podporilo riešenie tohto problému a spätné toky plynu sú v súčasnosti v strednej a východnej Európe k dispozícii.

– Projekty elektrizačnej infraštruktúry:

Integrácia rastúceho množstva elektriny z rôznych obnoviteľných zdrojov si vyžaduje dôležité investície do novej infraštruktúry. Viaceré členské štáty možno okrem toho stále považovať za „energetické ostrovy“, pretože sú zle pripojené k svojim susedom a vnútornému trhu s energiou.

1.1    Doterajší pokrok 

K dnešnému dňu bolo dokončených 31 zo 44 projektov týkajúcich sa infraštruktúry (v porovnaní s 27 na začiatku roka 2014), osem projektov pokračuje a jeden bol pozastavený. Okrem toho bola štyrom projektom v septembri 2014 finančná pomoc ukončená (Nabucco, Galsi, Poseidon a projekt spätného toku v Rumunsku). V odvetví elektriny bolo dokončených deväť projektov. Zostávajúce štyri projekty napredujú podľa plánov, pričom v prípade niektorých projektov sa očakáva dokončenie v priebehu tohto roka alebo najneskôr do roku 2016. V plynárenskom odvetví bolo dokončených 22 projektov, päť napreduje podľa časového harmonogramu, jeden je v súčasnosti pozastavený a 4 boli ukončené. Všetky projekty týkajúce sa spätného toku a prepojení v strednej a východnej Európe boli dokončené, s výnimkou spätného toku v Rumunsku, ktorý Komisia ukončila v septembri 2014.

Vďaka finančným prostriedkom programu EEPO bolo možné zabezpečiť financovanie projektov a tým sa vyhnúť oneskoreniam alebo tieto oneskorenia obmedziť. Vďaka tomu sa zlepšila bezpečnosť a spoľahlivosť sietí, zvýšila sa bezpečnosť dodávok a diverzifikácia a odstránili sa kritické prekážky.

Od poslednej správy EEPO o realizácii z roku 2014 sa pri projektoch v oblasti elektrickej a plynárenskej infraštruktúry dosiahol významný pokrok. Napríklad finančná pomoc vyplatená v období rokov 2014 až 2015 prispela k posilneniu dánskej prepravnej siete zemného plynu, ktorá bola ukončená ku koncu roka 2014. Táto nová infraštruktúra umožní rozšíriť kapacitu prepravy plynu od vstupného bodu Ellund na dánsko-nemeckej hranici a poskytne prevádzkové prepojenie medzi nemeckou a dánskou prepravnou sieťou. Nový plynovod okrem toho výrazne zvýši bezpečnosť dodávok zemného plynu v Dánsku. Tým sa kompenzujú účinky poškodzovania zdrojov na mori a posilňuje bezpečnosť dodávok zemného plynu do Dánska, Švédska a regiónu Pobaltia, vďaka čomu je možná lepšia integrácia trhov.

Ďalším úspechom bolo dokončenie projektu „NordBalt 02“ koncom roku 2014, ktorý pomohol dokončiť potrebnú modernizáciu vnútornej litovskej prenosovej sústavy s cieľom uľahčiť tok elektrickej energie cez spojovacie vedenie.    

Iným dokončeným projektom je rozvoj a modernizácia poľskej prepravnej siete zemného plynu na cezhraničnom prepojení medzi Poľskom a Nemeckom. Financovaním v rámci EEPO sa podporila modernizácia a stavebné práce na uzle Lasow a prepojenie plynovodov v Poľsku.

Z EEPO sa podporila aj výstavba 48 km úseku plynovodu pre spätný tok medzi úsekmi Portalegre-Guarda a Cantanhede-Mangualde, dokončeného koncom roku 2014. Tento projekt posilní bezpečnosť dodávok na Pyrenejskom polostrove, pretože sa bude ďalej rozvíjať s cieľom vytvoriť tretie prepojenie so španielskou plynárenskou sieťou.

Iný dokončený projekt, francúzsko-španielske prepojenie, pripojí do elektrizačnej sústavy obnoviteľné zdroje energie a prispeje k integrácii francúzskeho a španielskeho trhu s elektrickou energiou, zároveň posilní bezpečnosť dodávok elektrickej energie na regionálnej, národnej a európskej úrovni.

Na jar 2015 bolo uvedené nové 225 MW podmorské káblové spojenie medzi Talianskom a Maltou. Týmto projektom sa ukončila izolácia maltskej prenosovej sústavy od zvyšku Európy a poskytla sa ním potrebná záložná elektrická energia pre nestále obnoviteľné zdroje energie. Zlepší sa ním bezpečnosť dodávok, zníži používanie fosílnych palív a podporí rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie na Malte.

Dokončenie systému energetickej infraštruktúry na úrovni EÚ napreduje aj vďaka odstráneniu prekážok a ďalšej integrácii „energetických ostrovov“, akými sú napríklad tri pobaltské štáty, Pyrenejský polostrov, Írsko, Sicília a Malta.

K dnešnému dňu sa predpokladá, že väčšina z ôsmich pokračujúcich projektov by sa mala dokončiť v priebehu rokov 2015 a 2016, pričom sa očakáva, že len dva projekty potrvajú až do roku 2018 a 2019.

Z EEPO sa podporuje rozvoj kľúčových európskych projektov energetickej infraštruktúry v rámci súčasných priorít energetickej politiky. Usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru 2 poskytujú opatrenia na včasné vypracovanie projektov spoločného záujmu v ôsmich prioritných koridoroch. Konkrétne, projekty spoločného záujmu sú oprávnené využiť zrýchlené postupy na získanie povolení (max. tri a pol roka), regulačné stimuly s cieľom uľahčiť realizáciu cezhraničných projektov a môžu byť oprávnené na získanie finančných prostriedkov z Nástroja na prepájanie Európy (NPE) 3 .

Z celkového rozpočtu vo výške 30,44 miliardy EUR 4 na obdobie rokov 2014 až 2020 na oblasť dopravy, energetiky a telekomunikácií predstavuje energetika 5,35 miliardy EUR 5 .

NPE sa zameriava na podporu a realizáciu projektov s najvyšším významom pre európsku energetickú politiku. Okrem toho pravidlá financovania práce v NPE sú veľmi prísne – projekty ich môžu využívať len ako opatrenie „poslednej možnosti“, keď nie je na pritiahnutie investícií k dispozícii žiaden iný nástroj, napríklad financovanie prostredníctvom taríf alebo dlhodobé financovanie prostredníctvom dlhových nástrojov.

2. Projekty veternej energie na mori

2.1 Doterajší pokrok

Podprogram EEPO pre veternú energiu na mori pozostával z 9 projektov, pričom 565 miliónov EUR podpory sa rozdelilo medzi dve hlavné oblasti činností:

rozsiahle testovanie, výrobu a rozmiestňovanie inovačných turbín a základových štruktúr na mori (6 projektov) a

rozvoj modulárnych riešení integrovania veľkých objemov výroby elektrickej energie z vetra do siete (3 projekty).

Tri z deviatich projektov boli dokončené a dva boli ukončené predčasne. Celkovo bolo na projekty vyplatených 237 603 431 EUR.

2.2 Doterajší pokrok podľa odvetví

2.2.1 Pokrok v oblasti inovačných turbín a základových štruktúr na mori

Projekt Nordsee Ost sa oneskoril v dôsledku kombinácie zlých poveternostných podmienok v rokoch 2014/15 a technických otázok týkajúcich sa pripojenia k sústave a veterných turbín. Udelilo sa predĺženie do konca roka 2015.

Veterná farma na mori a centrum využívania veternej energie pri meste Aberdeen majú aj naďalej značné ťažkosti s realizáciou. Projekt v Aberdeene sa oneskoril v dôsledku ťažkosti so získaním povolení na mori i na pevnine (boli právne napadnuté). Najlepším odhadom na konečné investičné rozhodnutie je štvrtý štvrťrok 2016 (s uvedením v roku 2019). Projektu Global Tech I sa nepodarilo nájsť spoluinvestora. Komisia preto v apríli 2015 potvrdila ukončenie tohto projektu so spätnou platnosťou od 1. januára 2014.

2.2.2 Pokrok v oblasti sieťovej integrácie veternej energie

Jeden z projektov, HVDC Hub, bol ukončený. Dva zvyšné projekty, Kriegers Flak a Cobra Cable, po niekoľkoročných ťažkostiach týkajúcich sa technológie a nákladov pokračujú.

V prípade projektu Kriegers Flak je nový návrh spoločností zlučiteľný s EEPO. Projektoví partneri prijali konečné investičné rozhodnutie na základe nových technických koncepcií podpísaním aktualizovanej dohody o spolupráci v januári 2015. Sprevádzkovanie prepojenia na šírom mori sa plánuje do konca roku 2018.

V prípade projektu Cobra Cable sa dohoda o grante zmenila a akcia sa predĺžila do decembra 2017. Bolo iniciované verejné obstaranie meničov a kábla a zákazka by sa mala zadať v novembri 2015. Konečné investičné rozhodnutie bude prijaté v druhom štvrťroku 2016, ak budú zabezpečené všetky potrebné povolenia týkajúce sa trasovania a zmluvy s dodávateľmi kábla a meničových staníc sa zmestia do rozpočtu 621 miliónov EUR. Ak budú splnené tieto podmienky, prepojenie by malo byť v prevádzke o dva roky neskôr.

3. Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS)

Podprogram EEPO pozostával zo 6 projektov a podpory vo výške 1 miliardy EUR, ktoré sa majú zamerať na podporu plného procesu zachytávania, dopravy a ukladania oxidu uhličitého.

Jeden projekt sa dokončil a jeho výsledkom je vybudovanie prevádzkyschopných pilotných zariadení na zachytávanie, dopravu a ukladanie CO2. Tri projekty boli ukončené predčasne. Dva projekty stále pokračujú. Na tieto projekty bolo vyplatených 426 982 066 EUR.

Pokrok pri projektoch CCS

Zvyšné dva projekty, ROAD (Holandsko) a Don Valley (Spojené kráľovstvo), naďalej čelia značným ťažkostiam pri získavaní finančných prostriedkov potrebných na výstavbu a prevádzku.

V prípade projektu Don Valley sa dosiahol značný pokrok, pokiaľ ide o rozvoj infraštruktúry na dopravu a ukladanie CO2, ktorá by sa mala využívať spoločne s projektom White Rose spolufinancovaným z programu NER300, ako aj s prípadnými ďalšími projektmi CCS v regióne Humber. Naopak, budúcnosť elektrárne využívajúcej technológie CCS plne závisí od získania prevádzkovej podpory z programu Spojeného kráľovstva „Contract for Difference“. Vláda Spojeného kráľovstva v auguste 2014 uverejnila politický dokument, v ktorom opisuje svoje ďalšie kroky v oblasti CCS, súčasťou ktorých je aj rozvoj programu „Contract for Difference“ vhodného pre projekty CCS ako Don Valley. Komisia bude pokračovať v rokovaniach s partnermi projektu aj s vládou Spojeného kráľovstva o harmonograme projektu a vyhliadkach na dosiahnutie pozitívneho konečného investičného rozhodnutia. Bude rokovať aj o zmene dohody o grante, aby bol zohľadnený oneskorený vývoj programu „Contract for Difference“ a plánovanej novej technológie zachytávania CO2 po tom, čo funkciu koordinátora projektu prebral v decembri 2014 nový investor.

V prípade projektu ROAD spôsobili nízke ceny CO2 rozdiel vo financovaní v porovnaní s pôvodnými výpočtami. Európska komisia vynaložila značné úsilie, aby spojila príslušné členské štáty, dotknutých priemyselných partnerov a Nórsko s cieľom nájsť riešenie. Výsledkom tohto úsilia bolo to, že projekt skúmal alternatívne riešenie skladovania, ktoré sa medzičasom stalo dostupným a ktorým by sa významne znížili náklady na dopravu a ukladanie CO2 v dôsledku jeho umiestnenia bližšie k brehu. Komisia dostala aj konkrétne vyjadrenie záujmu o vytvorenie siete Európskeho výskumného priestoru ERA-NET spolufinancovaného v rámci programu Horizont 2020 na podporu prevádzky a plného využitia potenciálu šírenia projektu, ktorý by mohol byť prvým projektom v Európe predvádzajúcim uplatnenie technológie CCS po spaľovaní v uhoľnej elektrárni na komerčnej úrovni. To by zároveň znamenalo úspešné predvedenie technológie schopnej zrenovovať existujúce uhoľné elektrárne.

III.     EURÓPSKY FOND ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI (FOND EEE)

Vo decembri 2010 bolo z Európskeho energetického programu pre oživenie (EEPO) vyčlenených 146,3 milióna EUR na finančný nástroj podporujúci udržateľné energetické projekty 6 . Suma 125 miliónov EUR sa použila ako príspevok EÚ na Európsky fond energetickej efektívnosti vytvorený v júli 2011, ktorý doteraz dosiahol celkovo 265 miliónov EUR 7 , spolu s grantovým nástrojom technickej pomoci s rozpočtom 20 miliónov EUR a sumou 1,3 milióna EUR určenou na činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti.

Z fondu EEE sa poskytuje na mieru prispôsobené financovanie (dlhové aj kapitálové nástroje) pre projekty energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie a čistej mestskej dopravy. Príjemcami sú miestne alebo regionálne verejné orgány alebo súkromné subjekty konajúce v ich mene.

1. Doterajší pokrok

Európsky fond energetickej efektívnosti (fond EEE)

V roku 2014 boli podpísané dva nové projekty vo Francúzsku a v Holandsku. Vo Francúzsku poskytne fond 5 miliónov EUR súkromnej spoločnosti, ktorú vlastní región Rhône Alpes, na financovanie renovácie verejných budov (vysokých škôl, základných škôl a gymnázií) počas fázy ich výstavby a na prípravu pôdy na organizovanie ďalšieho dlhodobého financovania. Prístup tejto spoločnosti je dobrým príkladom zlúčenia mechanizmov, ktoré sú potrebné na zvýšenie objemu investícií do energetickej efektívnosti v Európe.

V Holandsku podpísalo mesto Venlo dlhodobú zmluvu o financovaní v hodnote 8,5 milióna EUR na financovanie modernizácie pouličného osvetlenia s cieľom vybaviť minimálne 16 000 zdrojov osvetlenia (73 % z celkového počtu zdrojov osvetlenia v tomto meste) svietidlami LED a dosiahnuť úsporu energie viac ako 40 %.

Fond od svojho vzniku do 31. decembra 2014 podpísal zmluvy s deviatimi projektmi v hodnote 115 miliónov EUR, vďaka ktorým sa vytvorili konečné investície vo výške 216 miliónov EUR. Okrem toho bolo na 3 projekty 8 vyčlenených 70 miliónov EUR.

Vytvorilo sa posúdenie projektu a rámec na podávanie správ o ekvivalente CO2 a úsporách primárnej energie. Na konci roka 2014 dosiahli investície fondu EEE úspory vo výške 96 000 ton CO2, čo je porovnateľné s ročným ekvivalentom emisií CO2, ktoré vyprodukuje 12 000 európskych občanov.

Nástroj technickej pomoci

V roku 2014 sa siedmim miestnym orgánom 9 vyčlenila dodatočná suma 5,5 milióna EUR na financovanie činností na rozvoj ich projektov. Tým by sa mali získať investície vo výške 127 miliónov EUR, čo je suma 23-krát prekračujúca počiatočné náklady.

Celkovo sa nástrojom technickej pomoci financovaným Komisiou podporí štrukturalizácia 16 projektov v celkovej výške 17 miliónov EUR 10 . Dôvody malých súm nepridelených finančných prostriedkov možno vysvetliť niekoľkými faktormi. Po prvé, projekty identifikované v počiatočnej fáze fondu mali vyššiu úroveň rozpracovanosti a zrelosti, a preto nepotrebovali technickú pomoc. Okrem toho sa základe skúseností s nástrojom technickej pomoci ukázalo, že financovanie projektov energetickej účinnosti čelí mnohým výzvam, napríklad slabšej pripravenosti žiadostí v porovnaní s pôvodnými predpokladmi pri vzniku fondu (len málo zaevidovaných žiadostí o technickú pomoc bolo pripravených na predloženie), zmenám projektov po politických zmenách vo vládach alebo potrebným úpravám po prvom súbore štúdií uskutočniteľnosti.

Činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti

Európske odborné centrum pre verejno-súkromné partnerstvá (EPEC) 11 dokončilo informačnú kampaň zameranú na 3 aspekty: podporu uzatvárania zmlúv o energetickej efektívnosti v členských štátoch, optimálne využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov na podporu energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie a šírenie informácií o nedávnych politických zmenách a prioritách viacročného finančného rámca 2014 – 2020 (VFR). Na základe prípravy rôznych infolistov a stratégií pre danú krajinu boli v rôznych členských štátoch organizované osobitné semináre a nadväzujúce činnosti.

Hlavné závery a výhľad

Fond EEE sa bude snažiť rozširovať svoju územnú pôsobnosť, najmä v strednej a východnej Európe, aby dokázal uspokojiť rôzne potreby európskych miestnych a regionálnych orgánov verejnej správy.

Fond od svojho založenia postupne dosahoval solídne výsledky v oblasti ziskových investícií a bude aktívne hľadať ďalších hlavných investorov na posilnenie pákového efektu príspevku EÚ.

IV. Celkové závery

Program EEPO dosiahol dobré výsledky. Väčšina projektov bola dokončená, najmä pokiaľ ide o plynárenskú a elektrizačnú infraštruktúru. Tam, kde to bolo potrebné, prijala Komisia prijala rozhodnutie o ukončení projektov a zachováva prísnu kontrolu a monitorovanie vykonávania projektov.

Ukázalo sa, že riešenie týkajúce sa veternej energie na mori je zložitejšie, ako sa očakávalo, a za päť rokov sa podarilo získať mnoho technologických poznatkov. To isté platí pre projekty CCS, kde dodatočné problémy s hľadaním potrebného doplnkového financovania zdržujú napredovanie alebo zastavili projekty.

Aj fond EEE bol úspešný: založil sa komerčný fond, ktorý bude pokračovať v poskytovaní finančných riešení a dosahovaní zisku pokrývajúceho administratívne výdavky, dividendy a úhrady nákladov na založenie.

(1)

SPRÁVA ZA ROK 2014 prijatá 28. októbra 2014, COM(2014)669

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39.

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.

(4)

Po presune 2,8 miliardy EUR z Nástroja na prepájanie Európy pre fond EFSI.

(5)

Po presune 5, 85 miliardy EUR z programu NPE – Energetika pridelených fondu EFSI.

(6)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2010 z  15. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky.

(7)

Ďalšie investície popri investíciách Európskej komisie poskytli: Európska investičná banka (75 mil. EUR), Cassa Depositi e Prestiti SpA (60 mil. EUR) a investičný správca Deutsche Bank (5 mil. EUR).

(8)

Jeden z projektov, ktorým bolo v marci 2014 pridelené financovanie, sa neuskutočnil.

(9)

V Holandsku, Belgicku, Írsku a Portugalsku.

(10)

Podpora z nástroja technickej pomoci bola udelená štyrom iným projektom.

(11)

EPEC je spoločná iniciatíva EIB, Európskej komisie a členských štátov EÚ a kandidátskych krajín. EPEC pomáha posilňovať kapacity verejného sektora pri uzatváraní verejno-súkromných partnerstiev (PPP). http://www.eib.org/epec/ .

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 10. 2015

COM(2015) 484 final

PRÍLOHA

Platby v rámci EEPO

k

SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o realizácii Európskeho energetického programu pre oživenie
a Európskeho fondu pre energetickú efektívnosť

{SWD(2015) 191 final}