EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52015DC0100
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Results of the public consultation on the Europe 2020 strategy for smart, sustainable and inclusive growth
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Výsledky verejnej konzultácie o stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Výsledky verejnej konzultácie o stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu
/* COM/2015/0100 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Výsledky verejnej konzultácie o stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu /* COM/2015/0100 final */
Úvod Stratégia Európa
2020 bola zavedená v roku 2010 ako integrovaná dlhodobá stratégia EÚ pre
zamestnanosť a rast. Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a
inkluzívneho rastu v Európe sa zameriava na päť hlavných cieľov:
zamestnanosť, výskum a vývoj, klíma a energetika, vzdelávanie a boj
proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Tieto ciele každý členský štát
premietol do svojich vnútroštátnych cieľov. Vykonávanie
a monitorovanie stratégie prebieha v rámci európskeho semestra. Okrem toho
slúži ako rámec zastrešujúci celú škálu politík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej
úrovni. Stratégia zároveň slúži predovšetkým ako návod pre navrhovanie a
tvorbu programov európskych štrukturálnych a investičných fondov na
obdobie 2014 – 2020. Po prvých rokoch
vykonávania stratégie – v polovici programového obdobia – začala Komisia
verejnú konzultáciu s cieľom zhodnotiť, ako boli ciele stratégie
doposiaľ plnené. Skutočnosť, že prvé roky existencie stratégie
Európa 2020 sa časovo prelínali s vážnou finančnou a hospodárskou krízou,
mala výrazný vplyv na pokrok v plnení cieľov stratégie. Znamenala takisto
aj to, že krátkodobé politické úvahy často nevyhnutne prevážili nad
dlhodobejšími zámermi. Zo zistení posledného prieskumu Eurobarometra
o stratégii Európa 2020[1]
vyplýva, že celkové smerovanie EÚ v reakcii na krízu má u občanov EÚ
podporu – respondentov, ktorí sa domnievajú, že EÚ sa uberá správnym smerom,
aby sa dostala z krízy a čelila výzvam, bolo takmer dvakrát viac ako tých,
ktorí s týmto tvrdením nesúhlasia. V tomto oznámení sa uvádzajú hlavné zistenia verejnej
konzultácie organizovanej od mája do októbra 2014, ktorej cieľom bolo
zhromaždiť názory zainteresovaných strán na štruktúru a výsledky
stratégie Európa 2020. Jeho súčasťou je aktualizovaná správa o
súčasnom stave stratégie Európa 2020 z hľadiska plnenia jej
cieľov[2].
Zhrnutie
Verejná
konzultácia o stratégii Európa 2020 sa uskutočnila medzi 5. májom a 31.
októbrom 2014. Jej cieľom bolo zhromaždiť skúsenosti zainteresovaných
strán, vyvodiť ponaučenia z prvých rokov vykonávania stratégie a
zohľadniť tieto skúsenosti pri preskúmaní stratégie. Celkovo bolo
doručených 755 príspevkov z 29 krajín. Najviac zastúpenou kategóriou
respondentov sú sociálni partneri, zainteresované skupiny a mimovládne
organizácie, za nimi nasledujú vlády členských štátov a orgány verejnej
moci, jednotliví občania a skupiny expertov (tzv. „think tanky“),
akademická obec, nadácie a podniky. Hlavné výsledky verejnej konzultácie možno
zhrnúť takto: – Stratégia Európa 2020 sa považuje za dôležitý zastrešujúci
rámec na podporu zamestnanosti a rastu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.
Jej ciele a priority majú vzhľadom na súčasné a budúce výzvy zmysel. – Päť hlavných cieľov funguje ako
kľúčový katalyzátor pre zamestnanosť a rast a pomáha
udržiavať správne zameranie stratégie. – Väčšina hlavných iniciatív plní svoj
účel, hoci nie sú veľmi viditeľné. – Existuje potreba i priestor pre zlepšenie plnenia
cieľov stratégie prostredníctvom posilnenej zodpovednosti a zapájania sa v
praxi. 1. Kontext verejnej konzultácie o
stratégii Európa 2020 V marci 2014 Európska komisia uverejnila
oznámenie „Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie
inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“[3], ktorého cieľom bolo posúdiť, kde sa EÚ a jej členské
štáty nachádzajú štyri roky po zavedení stratégie, pokiaľ ide o jej
vykonávanie, a pripraviť pôdu na jej preskúmanie. V polovici programového obdobia do roku
2020 je plnenie cieľov v oblasti zamestnanosti a rastu zmiešané, najmä v
dôsledku krízy. Dôsledky krízy sú stále veľmi
výrazné najmä na trhoch práce, ktoré zaznamenávajú veľmi vysokú mieru
nezamestnanosti na úrovni EÚ, pričom situácia v jednotlivých
členských štátoch sa značne líši. Jedným z najväčších zdrojov
obáv zostáva vysoká nezamestnanosť mládeže vo viacerých členských
štátoch, zatiaľ čo dlhodobá nezamestnanosť stúpa. V sociálnej
oblasti viedla kríza k zvýšenému riziku chudoby a sociálneho
vylúčenia a prehĺbeniu nerovnosti. Situácia je mimoriadne ťažká
v niektorých členských štátoch, kde narástol počet osôb trpiacich
závažnou materiálnou depriváciou a osôb, ktoré žijú v domácnostiach
nezamestnaných osôb. V čase vrcholenia krízy potreba dostať verejné
výdavky pod kontrolu obmedzila vo viacerých členských štátoch výdavky na
výskum a vývoj. Teraz, keď sa pozornosť postupne presúva od
najnaliehavejších dôsledkov krízy k budovaniu pevných základov pre
zamestnanosť a rast, je dôležité, aby členské štáty začali
uprednostňovať výdavky podporujúce rast, ako sú investície do výskumu
a vývoja. Rast naďalej ovplyvňujú aj viaceré dlhodobé trendy,
napríklad demografický vývoj, globalizácia a konkurencia zo strany
medzinárodných partnerov, výzvy v oblasti produktivity a digitalizácie,
ako aj tlaky na efektívne využívanie zdrojov a obavy týkajúce sa životného prostredia. Kríza zasiahla aj pokrok pri dosahovaní
hlavných cieľov stratégie Európa 2020. Kríza mala
jasný negatívny vplyv na zamestnanosť a mieru chudoby a obmedzila pokrok
pri dosahovaní niektorých ďalších cieľov s výnimkou jej
vedľajších účinkov na zníženie emisií skleníkových plynov. Aj napriek
kríze sa objavili pozitívnejšie štrukturálne trendy, napríklad v úrovniach
dosiahnutého vzdelania, budovaní udržateľnejšieho energetického mixu
a znižovaní uhlíkovej náročnosti hospodárstva. Celkovo je EÚ v dôsledku
toho na dobrej ceste splniť si ciele v oblasti vzdelávania, klímy a
energetiky, alebo sa im priblížiť. Neplatí to však pre zamestnanosť,
výskum a vývoj či znižovanie miery chudoby, teda oblasti, ktoré boli
krízou najakútnejšie zasiahnuté. Úsilie je potrebné udržať vo všetkých
oblastiach s cieľom konsolidovať pokrok a ďalej napredovať. Ciele stratégie Európa 2020 sú politickými
záväzkami[4]. Politický charakter cieľov je stratégii
vlastný a odráža primárnu úlohu, ktorú by vlády členských štátov mali v
rámci stratégie zohrávať v súlade so zásadou subsidiarity. Vnútroštátne
ciele však vo väčšine oblastí nie sú dostatočne ambiciózne na to, aby
sa nimi spoločne dosiahli ambície na úrovni EÚ. Napríklad, ak by všetky
členské štáty dosiahli svoje individuálne vnútroštátne ciele, súhrn
investícií do výskumu a vývoja na úrovni EÚ by do roku 2020 predstavoval
2,6 % HDP, čo je menej ako 3 % cieľ stanovený pre EÚ. Tieto
rôzne stupne odhodlania sa takisto odrážajú v rôznej miere politickej reakcie a
ambícií v celej EÚ. Zmiešaný pokrok pri plnení cieľov
stratégie Európa 2020 možno takisto pripísať časovému odstupu,
s ktorým sa vplyv štrukturálnych reforiem na ekonomiku v plnej miere
prejavuje. Hoci tempo a kvalita štrukturálnych
reforiem sa medzi jednotlivými členskými štátmi líšia, väčšina
členských štátov začala uskutočňovať dôležité
štrukturálne reformy svojich trhov práce, aby boli v budúcnosti odolnejšie,
trhov s výrobkami a službami, aby lepšie fungovali a podporovali efektívne
rozdeľovanie zdrojov, a vo verejnej správe, aby bola efektívnejšia. Tieto
reformy si však vyžadujú čas, aby priniesli viditeľné výsledky, a
preto je ich rýchla a dôkladná implementácia kľúčová. Rastúce rozdiely medzi jednotlivými
členskými štátmi a často aj v samotných členských štátoch brzdia
pokrok pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020. Kríza viedla k rastúcim rozdielom medzi najvýkonnejšími a
najmenej výkonnými členskými štátmi, namiesto požadovanej konvergencie
našich ekonomík. Došlo tiež k prehlbovaniu rozdielov medzi regiónmi v jednotlivých
členských štátoch i regiónmi presahujúcimi hranice členských štátov.
V roku 2013 napríklad predstavoval rozdiel medzi najvyššou a najnižšou mierou
zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov až 26,9 percentuálneho
bodu, pričom miera zamestnanosti sa pohybovala v rozmedzí od 52,9 % v
Grécku do 79,8 % vo Švédsku. Podobná situácia, keď rozdiel medzi
najvyššou a najnižšou hodnotou miery zamestnanosti dosahoval úroveň 22,7
percentuálneho bodu, panovala v roku 2000, keď sa miera zamestnanosti
pohybovala v rozmedzí od 55,3 % v Bulharsku do 78,0 % v Dánsku. CIELE STRATÉGIE EURÓPA 2020 NA ÚROVNI EÚ || NAJNOVŠIE ÚDAJE Zvýšiť mieru zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov aspoň na 75 % || 68,4 % (2013) Zvýšiť investície do výskumu a vývoja na 3 % HDP || 2,02 % (2013) Znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 || Zníženie o 17,9 % (2012) Zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie na 20 % || 14,1 % (2012) Smerom k zvýšeniu energetickej účinnosti o 20 % (vyjadrené ako primárna energetická spotreba a konečná spotreba energie) || Primárna energetická spotreba: zvýšenie energetickej účinnosti o 11,9 % (2013) Konečná spotreba energie: zvýšenie energetickej účinnosti o 12,8 % (2013) Znížiť podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu na menej než 10 % || 12,0 % (2013) Zvýšiť podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené terciárne vzdelanie, minimálne na 40 % || 36,9 % (2013) Vymaniť aspoň 20 miliónov ľudí spod rizika chudoby a sociálneho vylúčenia (čo zodpovedá cieľu vo výške 96,6 milióna ľudí) || 121,6 milióna ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (2013)[5] Zdroj: Európska komisia Na základe uvedených skutočností bolo
jedným z cieľov verejnej konzultácie o stratégii Európa 2020 získať
hlbšie znalosti o plnení stratégie v praxi. Úspech
stratégie ako partnerstva medzi EÚ a jej členskými štátmi závisí od
odhodlania a zapojenia národných vlád, parlamentov, miestnych a regionálnych
orgánov, sociálnych partnerov, iných zainteresovaných strán a občianskej
spoločnosti. Bolo preto dôležité získať názory všetkých tých, ktorí
sú zapojení do vykonávania stratégie, a poučiť sa z ich skúseností a
najlepších postupov. 2. Kľúčové údaje o verejnej
konzultácii o stratégii Európa 2020 Verejná konzultácia o stratégii Európa 2020
sa konala od 5. mája 2014 do 31. októbra 2014. Na optimalizáciu jej
viditeľnosti a podporu účasti bolo použitých niekoľko nástrojov. Okrem oznámenia o verejnej konzultácii na webovej lokalite Váš hlas
v Európe bola zriadená špecializovaná webová lokalita[6], na ktorej bolo možné
vyplniť dotazník alebo predložiť pozičný dokument a na ktorej
boli odkazy na hlavné dokumenty týkajúce sa stratégie Európa 2020. Komisia
vypracovala uvedený dotazník s cieľom zozbierať názory na prvé roky
fungovania stratégie a zhromaždiť nápady pre jej ďalší rozvoj.
Táto webová lokalita obsahuje aj sekciu, kde sa zverejňujú doručené
príspevky[7].
Na verejnej konzultácii sa zúčastnilo
755 respondentov. Ich zastúpenie podľa krajiny
poukazuje na prevahu odpovedí z Belgicka, kde sídlia záujmové skupiny na
európskej úrovni. Miera účasti bola veľmi nízka v krajinách strednej
a východnej Európy. Účastníci tretích krajín pochádzali z Nórska,
Švajčiarska, Kanady a Spojených štátov. Účastníci odrážajú širokú
škálu strán zainteresovaných na stratégii Európa 2020. Najviac zastúpenou
kategóriou respondentov sú sociálni partneri, zainteresované skupiny a
mimovládne organizácie (41 %), za nimi nasledujú vlády členských
štátov a orgány verejnej moci vrátane miestnych a regionálnych orgánov
(20 %), jednotliví občania (19 %) a skupiny expertov
(tzv. „think tanky“), akademická obec a nadácie (14 %). Na
podniky pripadalo 6 % respondentov, čo je pomerne málo, vyvažuje to
však vyšší počet záujmových skupín, ktoré ich zastupujú. Zastúpenie respondentov podľa kategórie zainteresovaných strán Zdroj:
Európska komisia Zastúpenie oblastí, ku ktorým sa
respondenti vyjadrili, odráža inkluzívny charakter stratégie Európa 2020. Väčšina účastníkov sa vo svojich odpovediach vyjadrila ku
všetkým oblastiam stratégie vrátane hospodárskych a finančných
záležitostí, konkurencieschopnosti, priemyslu, jednotného trhu, zamestnanosti,
výskumu, vývoja a inovácie, digitálneho hospodárstva, klímy, efektívneho
využívania zdrojov a energie, vzdelávania a odbornej prípravy a boja proti
chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Podiel príspevkov zameraných na jednotlivé
oblasti bol celkovo vyvážený. Okrem oficiálnych odpovedí v rámci verejnej
konzultácie prispeli do diskusie o preskúmaní stratégie aj inštitúcie EÚ
a národné inštitúcie. Na podnet talianskeho
predsedníctva Rady sa o preskúmaní diskutovalo vo väčšine odvetvových
zložení Rady. Na základe výsledku týchto rokovaní predsedníctvo predložilo
zhrnutie na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti v decembri 2014[8]. Od zavedenia stratégie
zohráva dôležitú úlohu Európsky parlament, ktorý okrem iného mobilizoval
národné parlamenty, aby sa do stratégie zapojili. V posledných mesiacoch
prebehlo s národnými parlamentmi ohľadom stratégie Európa 2020 a jej
ďalšom rozvoji niekoľko výmen názorov. Úvahy o preskúmaní stratégie Európa 2020
vyvolali značný záujem a mobilizovali zainteresované strany zapojené do
vykonávania stratégie. Výbor regiónov –
prostredníctvom svojej monitorovacej platformy – a Európsky hospodársky a
sociálny výbor boli obzvlášť aktívne a zorganizovali výmeny názorov a
diskusie o otázkach stratégie Európa 2020. Podobne bola s podporou úradníkov
Európskej komisie v oblasti európskeho semestra v členských štátoch
zorganizovaná aj celá škála udalostí na tému stratégie ako celku alebo
niektorých z jej prvkov. Tieto činnosti obohatili dialóg so všetkými
zainteresovanými aktérmi, prepojili rôzne siete zainteresovaných subjektov a
zhromaždili skúsenosti a najlepšie postupy z praxe, ktoré sa potom použili na
preskúmanie stratégie. 3. Hlavné
výsledky verejnej konzultácie o stratégii Európa 2020 3.1.
Rozsah a ciele stratégie Európa 2020 sú stále relevantné Stratégia EÚ pre zamestnanosť a rast
má obrovskú podporu. Veľká väčšina
respondentov (86 %) sa domnieva, že Európa potrebuje komplexnú a
zastrešujúcu strednodobú stratégiu pre zamestnanosť a rast na
nadchádzajúce roky, pričom iba nízky počet z nich (14 %) má
zmiešané alebo negatívne názory. Najmä jednotliví občania sa domnievajú,
že EÚ by sa mala zamerať buď na vykonávanie existujúcich nástrojov,
alebo že sociálny, hospodársky a environmentálny rozvoj je dôležitejší než rast
ako taký, alebo že subjekty zodpovedné za rozhodovanie by mali upustiť od
myšlienky nekonečného rastu. Veľká väčšina účastníkov spája
stratégiu so svojou oblasťou pôsobnosti a oceňuje jej zastrešujúci
charakter. Význam spojenia „inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“ je
vnímaný kladne. Stratégia Európa 2020 sa zaoberá
súčasnými i budúcimi výzvami. Príspevky do
verejnej konzultácie poukazujú na silný vzájomný vzťah medzi
oblasťami, ktoré účastníci uviedli ako priority a oblasťami,
ktoré zastrešuje stratégia Európa 2020. 3.2. Súčasných päť hlavných
cieľov sa vzájomne podporuje a sú relevantné Respondenti vo veľkej miere uvítali
ciele ako užitočný nástroj na plnenie stratégie.
Väčšina (87 %) považuje ciele za užitočný nástroj pri vykonávaní
a monitorovaní stratégie Európa 2020, pretože pôsobia ako referenčné
hodnoty, ktoré pomáhajú upriamiť pozornosť na niekoľko
kľúčových oblastí. Niektoré príspevky (10 %) uvádzajú možnosti
na zlepšenie, pričom uznávajú, že ciele sú cenným nástrojom. Viaceré
príspevky zdôraznili, že je dôležité vyhnúť sa príliš mnohým cieľom,
a udržať si tým cielený prístup. Iba niekoľko respondentov (3 %)
považuje tieto ciele za neužitočné. Okrem toho niektorí respondenti
zdôrazňujú, že by bolo významné doplniť akékoľvek kvantitatívne
hodnotenie pokroku pri plnení cieľov kvalitatívnou analýzou. Tento názor
ohľadom významu kvalitatívnej analýzy a hodnotenia zdieľa aj Komisia
a uplatňuje ho najmä v kontexte európskeho semestra. Existuje silná podpora na zachovanie
súčasných piatich hlavných cieľov.
Veľká väčšina respondentov (78 %) zastáva názor, že súčasné
ciele sú dostatočné. Niektorí respondenti navrhujú doplniť nové
ciele, zatiaľ čo iní spochybňujú relevantnosť cieľov v
súvislosti s terciárnym vzdelávaním a zdôrazňujú význam prispôsobenia
zručností potrebám trhu práce s cieľom vyhnúť sa nesúladu.
Je dôležité pripomenúť, že ciele nemajú odrážať všetky ambície alebo
politiky EÚ – iba charakterizujú druh zmien, ktoré presadzuje stratégia Európa
2020. Niektoré z cieľov, ktoré navrhli prispievatelia, ako napr.
indikatívne ciele pre efektívne využívanie zdrojov a podiel priemyslu na HDP,
sú už začlenené do iných politík EÚ. Z verejnej konzultácie napokon
nevyplýva nijaká jasná hierarchia cieľov. Približne polovica respondentov
zastáva názor, že tieto ciele sú rovnako dôležité a vzájomne prepojené,
navzájom sa posilňujú a všetky spolu prispievajú k zamestnanosti a
rastu. 3.3. Hlavné iniciatívy plnia účel Hlavné iniciatívy vo všeobecnosti plnia
účel a v jednotlivých oblastiach ich pôsobnosti je potrebné prijímať
opatrenia prostredníctvom ďalších foriem. Celkovo
vidia účastníci účel hlavných iniciatív v zlepšovaní výkonnosti EÚ v
záujme dosahovania cieľov stratégie Európa 2020. Napriek tomu značný
počet účastníkov (32 %) vrátane vlád a zastupujúcich organizácií
poskytli zmiešané hodnotenie: hlavné iniciatívy podľa nich síce splnili
svoj účel tým, že poskytli impulz celej škále prioritných opatrení, ich
pridanú hodnotu však zatienila nedostatočná informovanosť o nich a
skutočnosť, že mnoho politických opatrení sa prekrývalo, v dôsledku
čoho boli nakoniec zbytočné. Niektorí respondenti uviedli, že hlavné
iniciatívy sa netýkajú širších oblastí ich politík, zatiaľ čo iní ich
vnímajú nejasne, pretože sa buď prekrývajú, alebo nemajú stanovené
priority. Respondenti preto tvrdia, že iniciatívy by sa teraz mali
nahradiť súdržnejšími a zastrešujúcimi programami politík. 3.4. Bolo by vhodné a žiaduce
zlepšiť plnenie a vykonávanie stratégie Existuje priestor na zlepšenie plnenia
stratégie Európa 2020. Na otázku, či bola
stratégia Európa 2020 efektívna, väčšina (60 %) respondentov
odpovedala kladne, ale mnohí (40 %) odpovedali záporne, pričom
zdôraznili niektoré nedostatky v jej vykonávaní, ako aj spôsoby ich riešenia. Úspešné vykonávanie stratégie ovplyvnili
nedostatky týkajúce sa informovanosti, účasti a presadzovania. Po prvé, príspevky do verejnej konzultácie poukazujú na
nedostatočnú informovanosť o stratégii, či už výslovne v
momentoch, keď respondenti uvádzajú, že na niektoré otázky nevedia
odpovedať, alebo implicitne, keď je v ich odpovediach nesprávne
vyložený obsah alebo cieľ stratégie. Po druhé, menej ako polovica
respondentov (46 %) uviedla, že sú do stratégie zapojení a tri štvrtiny
(77 %) vyjadrili ochotu väčšmi sa do stratégie zapájať. V
príspevkoch sa takisto objavujú niektoré užitočné najlepšie postupy,
napríklad výbor zainteresovaných strán zriadený dánskou vládou, ktorý združuje
okolo 30 organizácií, od záujmových združení a odborových organizácií po
obce a mimovládne organizácie. Respondenti sa vyslovili za posilnený
rámec, ktorý by prostredníctvom primerane ambicióznych nástrojov na presadzovanie
právnych predpisov zabezpečil, že stratégia prinesie výsledky. Hoci sa
viac ako polovica respondentov (58 %) domnieva, že mať vnútroštátne
ciele je dôležité a primerané, takmer tretina z nich (28 %)
zdôrazňuje, že ich činnosti by mali byť dostatočne
ambiciózne a že EÚ by mala posilniť záväzok členských štátov
sprísnením procesu jeho monitorovania. Respondenti zdôrazňujú možnosti na
zlepšenie plnenia stratégie Európa 2020. Respondenti
uprednostňovali najmä lepšie cielenú komunikáciu a informovanosť, intenzívnejšiu
výmenu skúseností a najlepších postupov medzi členskými štátmi, zapojenie
zainteresovaných strán na všetkých príslušných úrovniach, podrobné
monitorovanie pokroku a zavedenie stimulov na podporu záväzku týkajúceho sa
plnenia cieľov stratégie. 3.5. Zhrnutie hlavných poznatkov Na základe doručených príspevkov Komisia
určila tieto silné a slabé stránky, príležitosti a hrozby stratégie
Európa 2020. SILNÉ STRÁNKY • Jasná podpora stratégie pre zamestnanosť a rast v celej EÚ • Konzistentnosť oblastí, na ktoré sa vzťahuje stratégia Európa 2020 a výziev, ktoré je potrebné riešiť • Relevantné a vzájomne sa posilňujúce ciele • Niektoré doterajšie hmatateľné výsledky: EÚ je na dobrej ceste splniť ciele v oblasti vzdelávania, klímy a energetiky, alebo sa im priblížiť || SLABÉ STRÁNKY • Nedostatočná viditeľnosť hlavných iniciatív • Potreba zlepšiť plnenie a vykonávanie stratégie • Nedostatočné zapojenie príslušných zainteresovaných strán • Ciele v oblasti zamestnanosti, výskumu a vývoja či znižovania chudoby sa ani zďaleka nedosahujú PRÍLEŽITOSTI • Subjekty ochotné zohrávať aktívnu úlohu v stratégii • Podrobné monitorovanie stratégie prostredníctvom európskeho semestra • Zosúladenie stratégie Európa 2020 s prioritami Komisie (zamestnanosť, rast a investície) || HROZBY • Kríza znásobila rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi a v samotných členských štátoch • Politický charakter cieľov a nedostatočné ambície členských štátov Záver Komisia zohľadní výsledky verejnej
konzultácie pri zvažovaní ďalšieho smerovania stratégie Európa 2020. Okrem
výsledkov verejnej konzultácie zohľadní Komisia aj príspevky, ktoré boli
doručené od Európskeho parlamentu, Rady, národných parlamentov, Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov. Zároveň sa tým
zabezpečí, aby boli akékoľvek návrhy plne v súlade s prebiehajúcou
prácou na prehlbovaní hospodárskej a menovej únie. V súlade s pracovným programom Komisie na rok 2015 Komisia predloží
návrhy na preskúmanie stratégie Európa 2020 najneskôr do konca tohto roka. [1] Štandardný Eurobarometer 81 z jari 2014 – správa o stratégii Európa
2020. [2] „Inteligentnejší, ekologickejší, inkluzívnejší? Ukazovatele na podporu
stratégie Európa 2020“, vydanie z roku 2015, Eurostat. [3] COM(2014) 130 final. [4] Pozoruhodnou výnimkou sú ciele v oblasti znižovania emisií
skleníkových plynov a využívania energie z obnoviteľných zdrojov,
ktoré majú oporu v právne záväznom rámci na úrovni EÚ vrátane hodnôt, ktoré sa
majú dosiahnuť na vnútroštátnej úrovni. [5] Cieľ je vyjadrený za EÚ-27, keďže za Chorvátsko nie sú dostupné
údaje za rok 2008, t. j. východiskový rok pre výpočet cieľa. [6] http://ec.europa.eu/europe2020/public-consultation/index_sk.htm, na
všeobecnej webovej lokalite stratégie Európa 2020. [7] http://ec.europa.eu/europe2020/public-consultation/contributions/index_sk.htm [8] http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-16559-2014-INIT/sk/pdf