DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Na úrovni EÚ je nelegálna práca vymedzená ako „každá platená činnosť, ktorá je zákonná, pokiaľ ide o jej charakter, ale nie je oznámená verejným úradom, pričom sa berú do úvahy rozdiely v regulačnom systéme členských štátov“[1].

Vzhľadom na skutočnosť, že nelegálna práca sa nesleduje, ani sa nezaznamenáva a že vo vnútroštátnych právnych predpisoch môže byť vymedzená odlišne, je zložité získať spoľahlivé odhady o tom, ako je v rámci členských štátov rozšírená. V dôsledku toho sa odhady o nelegálnej práci značne líšia.[2]

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra[3] z roku 2013[4] iba 4 % respondentov uznali, že vykonávali nelegálnu prácu. No 11 % pripustilo, že v predchádzajúcom roku kúpilo tovar alebo služby, v prípade ktorých mali dostatočné dôvody domnievať sa, že súviseli s nelegálnou prácou. V rámci EÚ však existujú značné rozdiely. Výskytu a politickým riešeniam nelegálnej práce sa venuje kapitola „Nelegálna práca: najnovší vývoj“ správy o vývoji zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe za rok 2013[5].

Nelegálna práca má významný vplyv na rozpočet, a to z dôvodu nižších príjmov z daní a sociálnych odvodov. Má nepriaznivý vplyv na zamestnanosť, produktivitu, pracovné podmienky, rozvíjanie zručností a celoživotné vzdelávanie. Dôsledkom sú nižšie dôchodky a horší prístup k zdravotnej starostlivosti. Spôsobuje nespravodlivú súťaž medzi podnikmi. Prechod od neformálnej resp. nelegálnej práce k riadnemu zamestnaniu môže takisto prispieť k dosiahnutiu cieľa v oblasti zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020[6].

Súvisiacim javom je falošne prihlásená práca alebo nepravá samostatne zárobková činnosť, ktorá nastáva vtedy, keď je pracovník formálne prihlásený ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe zmluvy o poskytovaní služieb, no práca, ktorú vykonáva, spĺňa všetky kritériá, ktoré používajú vnútroštátne právne predpisy a prax na označenie pracovnoprávneho vzťahu. Nepravá samostatná zárobková činnosť má negatívne dôsledky, pokiaľ ide o ochranu zdravia, bezpečnosť a sociálne zabezpečenie pracovníkov, ako aj daňové príjmy, hoci sú obvykle menej negatívne ako v prípade nelegálnej práce.

V oznámení „Smerom k oživeniu hospodárstva“[7] Komisia zdôraznila, že posilnenie rastu pracovných miest si vyžaduje politiky zamestnanosti, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky pre tvorbu pracovných miest a že prechod od neformálnej alebo nelegálnej práce k formálnemu zamestnaniu by mohlo mať pozitívny vplyv na dopyt po pracovnej sile.

Preto sa v usmernení v oblasti zamestnanosti č. 7 nazvanom „Zvyšovanie účasti žien a mužov na trhu práce, znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti a podpora kvality pracovných miest“[8] vyzýva, aby členské štáty zintenzívnili sociálny dialóg a riešili segmentáciu trhu práce prostredníctvom opatrení zameraných na odstraňovanie neistých foriem zamestnania, podzamestnanosti a nelegálnej práce.

V rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2012 a 2013[9] sa niekoľkým členským štátom navrhli odporúčania týkajúce sa boja proti nelegálnej práci, tieňového hospodárstva, daňových únikov a/alebo daňovej disciplíny.

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. januára 2014 vyzýva na užšiu spoluprácu a posilnenie inšpektorátov práce v boji s nelegálnou prácou[10].

Nová smernica o presadzovaní smernice o vysielaní pracovníkov prispeje k účinnejšiemu boju proti podvodom, zneužívaniu a niektorým formám nelegálnej práce.

Hlavnú zodpovednosť za riešenie problému nelegálnej práce nesú členské štáty. Ťažisko boja proti nelegálnej práci spočíva najmä na troch druhoch orgánov presadzovania práva: a) inšpektoráty práce, ktoré riešia zneužívanie postavenia v súvislosti s pracovnými podmienkami a/alebo právnymi predpismi v oblasti zdravia a bezpečnosti, b) inšpektoráty sociálneho zabezpečenia, ktoré bojujú proti podvodom týkajúcim sa príspevkov do sociálneho poistenia, a c) daňové orgány, ktoré riešia daňové úniky. V niektorých členských štátoch sa na týchto úlohách zúčastňujú aj sociálni partneri [11]. Okrem toho sú v niektorých členských štátoch do tohto boja zapojené aj colné orgány, migračné orgány, polícia a prokuratúra. Zistilo sa však, že v niektorých prípadoch spolupráca medzi týmito orgánmi na vnútroštátnej úrovni nie je taká efektívna a štruktúrovaná, ako by sa vyžadovalo.

Meranie nelegálnej práce zostáva veľkou výzvou. O to zložitejšie je vytváranie cielených politík a zlepšenie inšpekčných postupov na predchádzanie, zníženie alebo aspoň monitorovanie výskytu nelegálnej práce. Spoločná výzva, ktorú pre členské štáty predstavuje zníženie rozsahu nelegálnej práce a zabezpečenie dôstojnej práce pre nelegálnych pracovníkov, si vyžaduje koordinovanejšie kroky zo strany vlád a verejných inštitúcií. Je potrebné uskutočňovať politiky, ktoré znížia stimuly jednak pre zamestnávateľov, aby využívali nelegálnu prácu, a jednak pre pracovníkov, aby sa do týchto činností zapojili.

Nelegálna práca sa môže vyskytovať v rôznych odvetviach. Odvetvie, ktoré je najčastejšie v nadmernom rozsahu postihnuté nelegálnou prácou, je stavebníctvo[12]. Medzi ďalšie odvetvia patria služby v domácnosti, najmä upratovanie a starostlivosť o deti a starších ľudí. Ďalej sem patria osobné služby, súkromné bezpečnostné služby, priemyselné čistenie, poľnohospodárstvo a hotelové, reštauračné a stravovacie služby.

Nelegálna práca bola zistená v širokej škále pracovísk a zahŕňala pracovníkov s rôznymi profilmi a skúsenosťami. Táto rôznorodosť nelegálnej práce sťažuje vytvorenie určitého prístupu a vyžaduje si osobitné stratégie.

Prevencia a odrádzanie od nelegálnej práce prispievajú k lepšiemu presadzovaniu právnych predpisov EÚ a členských štátov, najmä v oblasti zamestnanosti, pracovného práva, zdravia, bezpečnosti a koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia. Keďže tieto výzvy sú pre členské štáty spoločné a nelegálna práca má často cezhraničný rozmer, opatrenia na úrovni EÚ môžu zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva v rámci členských štátov a medzi nimi, pokiaľ ide o prevenciu a odrádzanie od nelegálnej práce. V súčasnosti neexistuje formálny mechanizmus, ktorý by mohli využívať všetky príslušné orgány členských štátov na riešenie problematiky súvisiacej s cezhraničnými aspektmi nelegálnej práce.

Opatrenia na úrovni EÚ by teda pomohli členským štátom účinnejšie a efektívnejšie bojovať proti nelegálnej práci. Takisto by na úrovni EÚ prispeli pozitívnym a konštruktívnym spôsobom k riešeniu problémov súvisiacich s pracovnou mobilitou. Zároveň by sa zabezpečil voľný pohyb pracovníkov ako jedna zo základných slobôd EÚ.

Spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva na úrovni EÚ už existuje, a to prostredníctvom viacerých výborov a pracovných skupín v oblasti nelegálnej práce. Má však sporadický a dočasný charakter. Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce sa zameriava na nelegálnu prácu z pohľadu zdravia a bezpečnosti pri práci. Výbor odborníkov pre vysielanie pracovníkov sa zaoberá nelegálnou prácou v súvislosti s obchádzaním pravidiel vysielania pracovníkov. Výbor pre zamestnanosť rieši vplyv politiky zamestnanosti na nelegálnu prácu. Správna komisia pre koordináciu sociálneho zabezpečenia sa zameriava na chyby a podvody v rámci koordinácie sociálneho zabezpečenia. Pracovná skupina pre administratívnu spoluprácu v oblasti priamych daní sa zameriava na uľahčenie výmeny informácií, skúseností a osvedčených postupov v tejto oblasti.

Okrem toho sa uskutočnila užitočná výmena skúseností, či už v rámci programu vzájomného učenia európskej stratégie zamestnanosti alebo mnohostranných projektov[13], ktoré sú dôkazom toho, že členské štáty majú záujem o spoluprácu zameranú na riešenie nelegálnej práce. Členské štáty takisto uskutočnili mnohostranné projekty o niektorých aspektoch nelegálnej práce a uzavreli dvojstranné dohody. Platforma nebude prekážkou uplatňovania dvojstranných dohôd alebo nástrojov týkajúcich sa administratívnej spolupráce.

Získané skúsenosti však ukazujú, že nie všetky členské štáty sa týchto iniciatív zúčastňujú. V prípade takejto dobrovoľnej multilaterálnej spolupráce nie je účasť členských štátov povinná a neexistuje ani mechanizmus na zabezpečenie povinnej účasti, ak ju iné členské štáty považujú za potrebnú. V dôsledku toho je spolupráca na úrovni EÚ nesúrodá, pokiaľ ide o zúčastnené členské štáty, ako aj o problematiku, ktorej sa týka.

Ďalším stimulom pre spoluprácu členských štátov v tejto oblasti sú spoločné výzvy, ktorým čelia príslušné orgány presadzovania práva v členských štátoch. Inšpekčné orgány sa stretávajú s ťažkosťami pri riešení cezhraničných prípadov, najmä ak je cieľom identifikácia alebo postihovanie nelegálnej práce, pretože ich tradičné mechanizmy sú určené najmä na riešenie domácich aspektov nelegálnej práce. Kontrola povahy a/alebo podmienok pracovnoprávneho vzťahu migrujúcich pracovníkov môže byť zložitá, vzhľadom na komunikačné problémy, nedostatok vedomostí o pravidlách alebo prítomnosť organizovaných sietí pôsobiacich na hrane zákona, ktoré často využívajú zložité právne nástroje vrátane agentúr alebo sprostredkovateľov so sídlom v niekoľkých členských štátoch a niekedy aj nepravé formy samostatnej zárobkovej činnosti. Mnohé členské štáty čelia ťažkostiam pri zabezpečovaní vhodnej komunikácie a spolupráce medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva na svojom území a v cezhraničnom kontexte.

Okrem toho prevláda všeobecný názor, že nadmerné zdanenie alebo regulácia práce môžu podnecovať nelegálnu prácu a že existujú iné ako represívne spôsoby, ktoré účinne motivujú zamestnávateľov k prihláseniu práce a dodržiavaniu predpisov.

Hoci vo všeobecnosti všetky členské štáty súhlasia s potrebou prevencie a odradzovania od nelegálnej práce, v praxi sa môžu líšiť ich spôsoby a úrovne angažovanosti, pokiaľ ide o tento cieľ. Tejto iniciatíve by v konečnom dôsledku mohla byť priradená nízka politická priorita, ako aj naliehavosť riešenia tohto problému.

V oznámení „Smerom k oživeniu hospodárstva“ sa preto zdôraznila potreba lepšej spolupráce medzi členskými štátmi. Týmto oznámením sa takisto začali konzultácie o zriadení platformy na úrovni EÚ medzi inšpektorátmi práce a ostatnými orgánmi presadzovania práva na boj proti nelegálnej práci zamerané na zlepšenie spolupráce, výmenu osvedčených postupov a identifikáciu spoločných zásad pre inšpekcie.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Tento návrh vychádza z rôznych štúdií a konzultácií uskutočnených v poslednom období.

V roku 2010 sa uskutočnila externá štúdia uskutočniteľnosti[14] o zriadení európskej platformy na spoluprácu medzi inšpektorátmi práce a inými príslušnými monitorovacími orgánmi a orgánmi presadzovania práva na prevenciu a boj proti nelegálnej práci. V tejto štúdii sa analyzovali existujúce vnútroštátne inštitucionálne rámce a opatrenia politiky, ťažkosti, s ktorými sa stretli orgány presadzovania práva na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, existujúca cezhraničná spolupráca a najlepšie postupy. Takisto sa v nej identifikovali možnosti na vytvorenie európskej platformy na prevenciu a boj proti nelegálnej práci.

Mimoriadny prieskum Eurobarometra[15] o nelegálnej práci a nedávna správa nadácie Eurofound o riešení problému nelegálnej práce v členských štátoch[16] boli podkladom pri príprave tejto iniciatívy. Správu nadácie Eurofound dopĺňa aktualizovaná databáza[17] opatrení prijatých v rokoch 2008 – 2013. Databáza obsahuje 186 prípadových štúdií zo všetkých členských štátov EÚ, ako aj kandidátskych krajín. V databáze je možné prehľadávať opatrenia podľa krajiny, druhu, cieľovej skupiny a odvetvia.

Konzultácia so zainteresovanými stranami sa uskutočnila v rámci skupiny generálnych riaditeľov pre pracovnoprávne vzťahy, výboru vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC) a správnej komisie pre koordináciu sociálneho zabezpečenia. Vo všeobecnosti zástupcovia členských štátov uznali pridanú hodnotu opatrení na úrovni EÚ zameraných na prevenciu a odrádzanie od nelegálnej práce a privítali zámer Komisie užšie ich zapojiť do tejto oblasti politiky.

Stanoviská európskych sociálnych partnerov sa zhromaždili v rámci 1. etapy konzultácie[18] (od 4. júla 2013 do 4. októbra 2013). Komisia identifikovala hlavné problémy týkajúce sa prevencie a odrádzania od nelegálnej práce, uviedla najnovšie činnosti, ktoré v tejto oblasti uskutočnila, a stanovila ciele a potenciálny obsah iniciatívy. Cieľom konzultácie bolo získať stanovisko riadiacich pracovníkov a zamestnancov k možnému smerovaniu opatrení EÚ. Komisia získala 15 odpovedí (2 spoločné odpovede, 3 odpovede od zástupcov zamestnancov a 10 odpovedí od organizácií zamestnávateľov). Sociálni partneri súhlasili s celkovým opisom problému a uviedli, že opatrenia na úrovni EÚ sú odôvodnené. Hlavným cieľom by mala byť podpora vnútroštátnych orgánov, ako sú inšpektoráty práce, orgány sociálneho zabezpečenia a daňové orgány v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce. Sociálni partneri sa vo všeobecnosti zhodli, že európska platforma by mohla byť vhodným nástrojom na zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi. Avšak názory sociálnych partnerov sa rôznili.

Podľa väčšiny zástupcov zamestnávateľov by sa platforma mala zriadiť. Zastávali však názor, že osobitná štruktúra nie je potrebná. Namiesto toho by sa mohli zvážiť možnosti, ako napr. vytvorenie podskupiny existujúcej skupiny alebo zlepšenie koordinácie existujúcich skupín. Všetky odbory a niektorí zástupcovia zamestnávateľov podporili zriadenie nového nezávislého orgánu na zabezpečenie toho, že sa podchytia všetky aspekty nelegálnej práce. Toto by pri využití existujúcich štruktúr nebolo možné. Pokiaľ ide o účasť na platforme, odbory a niektorí zástupcovia zamestnávateľov sa vyslovili v prospech povinného prístupu pre členské štáty, zatiaľ čo niektoré organizácie zamestnávateľov uprednostňovali dobrovoľný prístup. Sociálni partneri podporili zámer Komisie predložiť iniciatívu, avšak nechceli začať rokovania o tejto otázke.

2. fáza konzultácie so sociálnymi partnermi sa konala od 30. januára do 13. marca 2014[19]. V rámci tejto konzultácie Komisia predložila prehľad výsledkov 1. fázy konzultácie a poskytla prehľad o obsahu plánovanej iniciatívy. Cieľom konzultácie bolo získať názory sociálnych partnerov o obsahu plánovanej iniciatívy na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce. Komisia získala 16 odpovedí (1 spoločnú odpoveď, 4 odpovede od zástupcov zamestnancov a 11 odpovedí od organizácií zamestnávateľov). Sociálni partneri vo všeobecnosti podporili opatrenia na úrovni EÚ v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce. Potvrdili ďalej názory vyjadrené počas 1. fázy konzultácie, pokiaľ ide o ciele, rozsah, úlohy a iniciatívy, účasť a formu platformy. Pokiaľ ide o účasť sociálnych partnerov na platforme, boli predstavené nové prvky. Odbory a zástupcovia zamestnávateľov sa zhodli, že európski sociálni partneri, jednak na medziodvetvovej úrovni, ako aj z odvetví s vysokým výskytom nelegálnej práce, by mali byť zapojení do platformy ako pozorovatelia. Niektoré odborové organizácie a zástupcovia zamestnávateľov uviedli, že sociálni partneri by mali mať štatút člena[20].

V posúdení vplyvu sa zahrnulo niekoľko možností na posilnenie spolupráce EÚ v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce. Ako prvá sa zvažovala možnosť neprijať žiadne nové opatrenia nad rámec existujúcich pracovných skupín a iniciatív. Preskúmala sa aj možnosť zlepšiť koordináciu práce rôznych existujúcich pracovných skupín a výborov.

Treťou možnosťou bolo vytvorenie európskej platformy na posilnenie spolupráce EÚ v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce. Preskúmalo sa aj niekoľko čiastkových možností v súvislosti so zriadením platformy (platforma s dobrovoľným alebo povinným členstvom) a zverením zodpovednosti za koordináciu opatrení členských štátov proti nelegálnej práci nadácii Eurofound. Zvažovala sa možnosť vytvoriť decentralizovanú agentúru zodpovednú za presadzovanie práva EÚ a boj proti nelegálnej práci.

V rámci analýzy sa dospelo k záveru, že uprednostňovanou možnosťou je zriadenie európskej platformy s povinným členstvom. Platforma by zahŕňala účasť všetkých príslušných orgánov všetkých členských štátov na opatreniach na úrovni EÚ a tvorila základ pre pravidelnú a operačnú spoluprácu v tejto oblasti. Čiastková možnosť dobrovoľnej mnohostrannej spolupráce sa nepovažovala za vhodnú, pretože odmietnutie účasti niektorých členských štátov by značne znížilo jej hodnotu pre členské štáty, ktoré majú záujem o väčšiu angažovanosť. Povinná účasť sa osobitne považovala za potrebnú, pretože spoluprácu pri riešení cezhraničných aspektov nelegálnej práce nie je možné v plnej miere dosiahnuť, ak sa jej niektoré členské štáty zúčastnia (členské štáty, najmä cieľové krajiny, pre ktoré je riešenie týchto aspektov, prioritou) a iné nie. Cezhraničné aspekty nelegálnej práce by mohli mať negatívny vplyv aj na fungovanie jednotného trhu, keďže zamestnávatelia poskytujúci služby v iných členských štátoch prostredníctvom nelegálnych pracovníkov by mohli spôsobiť nekalú hospodársku súťaž. Títo zamestnávatelia môžu poskytovať lacnejšie služby, pretože neplatia dane alebo nedodržiavajú právne predpisy v oblasti zdravia, bezpečnosti a pracovných podmienok.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, konkrétne potrebu lepšej spolupráce členských štátov EÚ, cezhraničné aspekty nelegálnej práce a ich vplyv na fungovanie jednotného trhu, je potrebné, aby všetky členské štáty boli na základe povinnej posilnenej spolupráce zapojené do riešenia všetkých aspektov tohto javu.

Iné možnosti by nezaručovali zapojenie všetkých príslušných orgánov všetkých členských štátov, obmedzovali by spoluprácu len na výmenu najlepších postupov alebo by neumožňovali riadne presadzovanie otázok, ktoré je potrebné náležite riešiť. Takisto by nepodporili holistický prístup, ktorý je potrebný na riešenie tohto problému. Okrem toho, iné možnosti by v menšej miere prispeli k zviditeľneniu a uznaniu dôležitosti problému na úrovni EÚ.

Platforma bude ako členov spájať rôzne orgány presadzovania práva všetkých členských štátov. Iné zainteresované strany, najmä sociálni partneri na úrovni EÚ, príslušné decentralizované agentúry Únie, ako napríklad Eurofound, Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), a medzinárodné organizácie, ako napríklad Medzinárodná organizácia práce (MOP), ako aj zástupcovia štátov EHP, budú mať štatút pozorovateľov.

Platforma bude vykonávať niekoľko úloh, ktoré budú vymedzené a vykonávané na základe dohodnutých pracovných programov. Výmena osvedčených postupov by bola prvým praktickým krokom spolupráce. Zlepšili by sa ňou vedomosti o danom jave a porozumenie o tom, ako sa rieši nelegálna práca a kto sú jej hlavnými aktérmi v členských štátoch. Aby sa takáto výmena čo najlepšie využila, vytvorí sa na základe databázy Eurofound databáza poznatkov, ktorá by sa mohla podrobnejšie zamerať okrem iného na otázky presadzovania a viesť k vypracovaniu spoločných usmernení a zásad. Predpokladá sa, že platforma sa postupne vyvinie z fóra na výmenu informácií a osvedčených postupov na prepracovanejšie formy spolupráce vzhľadom na narastajúcu vzájomnú dôveru a získané skúsenosti. Platforma by nakoniec mala byť schopná uskutočňovať spoločné školenia, výmenu zamestnancov a koordinovať operačné činnosti vrátane spoločných inšpekcií a zdieľania údajov.

Návrh zlepší vytváranie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie nástrojov Únie, politík (podporí vysoko kvalitnú a trvalo udržateľnú zamestnanosť a zaručí primeranú a dôstojnú sociálnu ochranu; bude bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe a zlepší pracovné podmienky) a príslušných právnych predpisov. Takisto podporí tvorbu politiky založenej na faktoch a sociálny pokrok v spolupráci s rozličnými zainteresovanými stranami.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Právny základ

EÚ má právomoc konať v oblasti nelegálnej práce na základe článkov ZFEÚ o sociálnej politike. Osobitne sa v článku 151 ZFEÚ uvádza, že Únia a členské štáty „majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky, […] primeraná sociálna ochrana, […] so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce“. V článku 153 ZFEÚ sa uvádzajú oblasti, v ktorých Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov. Patria sem pracovné podmienky, integrácia osôb vylúčených z trhu práce a boj proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti.

Návrh o posilnenej spolupráci EÚ v oblasti odrádzania a prevencie nelegálnej práce vychádza z článku 153 ods. 2 písm. a) ZFEÚ, podľa ktorého Európsky parlament a Rada môžu prijímať opatrenia na podporu spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom podnetov zameraných na zvyšovanie vedomostí, rozvoja výmeny informácií a osvedčených postupov, podpory inovačných prístupov a vyhodnocovania skúseností s výnimkou zosúlaďovania zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

Hlavné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v rámci tejto iniciatívy, sú podpora zamestnanosti a zlepšenie pracovných podmienok (článok 151 ZFEÚ). Berúc do úvahy skutočnosť, že boj proti nelegálnej práci sa v rôznych členských štátoch opiera o rôzne druhy orgánov presadzovania práva (ako sa uvádza v kapitole 1), je potrebné, aby sa táto iniciatíva rozšírila na všetky vnútroštátne orgány vrátane tých, ktoré nepôsobia v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, ale takisto majú zodpovednosť v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce alebo v tejto oblasti plnia určité úlohy, ako sú napríklad daňové, migračné a colné orgány.

3.2.        Zásada subsidiarity a proporcionality

Výber právneho nástroja (rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady) je najvhodnejší, vzhľadom na to, že článok predpokladá riadny legislatívny postup na prijatie iniciatívy.

Hoci hlavné kompetencie v súvislosti s riešením problémov nelegálnej práce patria členským štátom, výzvy, ktorým čelia (nepriaznivý vplyv nelegálnej práce na hospodárstvo a spoločnosť, ťažkosti pri riešení cezhraničných foriem nelegálnej práce, vyváženosť medzi primeranou úrovňou zdanenia/regulácie, potreba vyhnúť sa podnecovaniu zamestnávateľov v tom, aby využívali nelegálnu prácu, a nedostatočná spolupráca medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva) sú pre všetky členské štáty spoločné. Opatrenia EÚ na posilnenie spolupráce na úrovni EÚ by podporili úsilie členských štátov vynaložené pri prevencii a odrádzaní od nelegálnej práce zvýšením jeho efektivity a účinnosti. Tým by zvýšili hodnotu opatrení členských štátov. Vnútroštátne orgány presadzovania práva sa nachádzajú na najvhodnejšej úrovni, pokiaľ ide o riešenie problémov spojených s nelegálnou prácou. Okrem toho cezhraničné aspekty možno lepšie riešiť na úrovni EÚ. Návrh je preto v úplnom súlade so zásadou subsidiarity.

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, keďže sa jedná o opatrenie zamerané na podporu spolupráce medzi členskými štátmi bez akejkoľvek harmonizácie zákonov a iných právnych predpisov členských štátov. Zvažovala sa možnosť zriadenia novej decentralizovanej agentúry EÚ. V dôsledku administratívnych nákladov na zriadenie novej agentúry sa však táto možnosť zamietla.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Nariadením (EÚ) č. 1296/2013 Európskeho parlamentu a Rady[21] sa ustanovuje program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie („EaSI“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Financovanie platformy sa uskutoční z osi Progress. Predbežná suma vo výške 2,1 mil. EUR ročne sa predpokladá na vykonávanie úloh, ako je stanovenie praktických nástrojov, podpora zo strany poskytovateľov služieb, uverejnenie spoločných usmernení, zásad a príručiek, vytvorenie trvalých kapacít odbornej prípravy a rámca na spoločnú realizáciu odbornej prípravy a organizovanie partnerských hodnotení a európskych kampaní. Okrem toho sa tu zahrnú granty na financovanie projektov na podporu dosiahnutia cieľov tejto platformy. Suma do výšky 224 000 EUR ročne sa použije na úhradu nákladov spojených s účasťou na zasadnutiach platformy.    Je potrebné tiež pripomenúť, že Európsky sociálny fond (ESF) podporuje snahy členských štátov o zlepšenie kvality verejnej správy a riadenia, a tým podporuje ich štrukturálne reformy. Financovanie sa predpokladá v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020. Členské štáty sa vyzývajú, aby využívali ESF na zlepšenie kapacity vnútroštátnych orgánov v boji proti nelegálnej práci.          Legislatívny návrh nemá vplyv na rozpočet a nevyžaduje si dodatočné personálne zdroje. Nariadenie

Zamestnanci Komisie (2,5 zamestnanca na plný úväzok v súčasnosti v rámci Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie) budú plniť úlohy sekretariátu platformy. Podrobné informácie sú uvedené v legislatívnom finančnom výkaze, ktorý tvorí prílohu k tomuto návrhu.             Zapojenie decentralizovaných agentúr Európskej únie (Eurofound a Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci) do práce platformy ako pozorovateľov nepresiahne ich súčasné mandáty. Pokiaľ ide o tieto agentúry, návrh nemá vplyv na rozpočet.      

2014/0124 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 153 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[22],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[23],

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       V oznámení z 18. apríla 2012[24] Komisia zdôraznila potrebu lepšej spolupráce medzi členskými štátmi a oznámila začiatok konzultácie o zriadení platformy na úrovni EÚ medzi inšpektorátmi práce a ostatnými orgánmi presadzovania práva na boj proti nelegálnej práci, ktorá sa zamerala na zlepšenie spolupráce, výmenu osvedčených postupov a identifikáciu spoločných zásad pre inšpekcie.

(2)       V súlade s článkom 148 ods. 4 zmluvy, Rada svojím rozhodnutím 2010/707/EÚ[25] prijala usmernenia[26] pre politiky zamestnanosti členských štátov. Tieto integrované usmernenia pomáhajú členským štátom pri vytváraní národných programov reforiem a vykonávaní reforiem. Usmernenia pre zamestnanosť tvoria základ odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré Rada adresuje členským štátom v zmysle uvedeného článku. V posledných rokoch tieto odporúčania zahŕňajú odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti boja proti nelegálnej práci.

(3)       V článku 151 zmluvy sa uvádza, že cieľmi v oblasti sociálnej politiky sú podpora zamestnanosti a lepšie životné a pracovné podmienky. Za účelom dosiahnutia týchto cieľov Únia môže podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci, pracovných podmienok, integrácie osôb vylúčených z trhu práce a boja proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti.

(4)       Európsky parlament vo svojom uznesení „o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe“ privítal iniciatívu Komisie na vytvorenie európskej platformy a vyzval na posilnenie spolupráce na úrovni EÚ v oblasti boja s nelegálnou prácou[27].

(5)       Na európskej úrovni je nelegálna práca vymedzená ako „každá platená činnosť, ktorá je zákonná, pokiaľ ide o jej charakter, ale nie je oznámená verejným úradom, pričom sa berú do úvahy rozdiely v regulačnom systéme členských štátov“[28], čím sa vylučuje akákoľvek nezákonná činnosť.

(6)       Zneužívanie postavenia samostatne zárobkovo činných osôb, na vnútroštátnej úrovni alebo v cezhraničných situáciách, je často spojené s nelegálnou prácou. O nepravú samostatne zárobkovú činnosť ide vtedy, keď je osoba formálne samostatne zárobkovo činná, pričom spĺňa podmienky, ktoré sú charakteristické pre zamestnanecký vzťah, s cieľom vyhnúť sa určitým právnym alebo daňovým povinnostiam. Nepravá samostatne zárobková činnosť je preto nepravdivo oznámená práca a mala by spadať do rámca pôsobnosti platformy.

(7)       Nelegálna práca má významný vplyv na rozpočet, a to z dôvodu nižších príjmov z daní a sociálnych odvodov. Má nepriaznivý vplyv na zamestnanosť, produktivitu a dodržiavanie noriem týkajúcich sa pracovných podmienok, rozvíjanie zručností a celoživotné vzdelávanie. Narušuje finančnú udržateľnosť systémov sociálnej ochrany, oberá pracovníkov o primerané sociálne výhody a spôsobuje nižšie dôchodky a obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti.

(8)       Členské štáty prijali rôznorodé politické prístupy a opatrenia na boj proti nelegálnej práci. Takisto uzatvorili dvojstranné dohody a uskutočnili mnohostranné projekty o určitých aspektoch nelegálnej práce. Platforma nebude prekážkou uplatňovania dvojstranných dohôd alebo nástrojov týkajúcich sa administratívnej spolupráce.

(9)       Spolupráca na úrovni EÚ nie je ani zďaleka komplexná, pokiaľ ide o zúčastnené členské štáty, ako aj o problematiku, ktorej sa týka. Neexistuje formálny mechanizmus cezhraničnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov zameraný na riešenie otázok súvisiacich s nelegálnou prácou.

(10)     Posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi na úrovni EÚ je potrebné na to, aby sa členským štátom pomohlo efektívnejšie a účinnejšie predchádzať nelegálnej práci a odrádzať od nej.

(11)     Cieľom platformy bude uľahčiť výmenu najlepších postupov a informácií, vytvoriť rámec na úrovni EÚ na vytváranie odborných znalostí a analýz a na zlepšenie operačnej koordinácie opatrení medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch.

(12)     Platforma by mala využiť všetky relevantné zdroje informácií, najmä štúdie, dvojstranné dohody medzi členskými štátmi a mnohostranné projekty spolupráce a vytvárať synergie medzi existujúcimi nástrojmi a štruktúrami na úrovni EÚ s cieľom maximalizovať odradzujúci alebo preventívny účinok týchto opatrení. Operačná koordinácia opatrení členských štátov by mohla mať formu spoločných školení, partnerských hodnotení a riešení pre zdieľanie údajov. Európske kampane alebo spoločné stratégie by mohli zvýšiť povedomie o nelegálnej práci.

(13)     Otázkami nelegálnej práce sa zaoberajú najmä tri druhy vnútroštátnych orgánov presadzovania práva: inšpektoráty práce, inšpektoráty sociálneho zabezpečenia a daňové orgány. V niektorých prípadoch sem patria aj migračné orgány a služby zamestnanosti, ako aj colné orgány, polícia, prokuratúra a sociálni partneri.

(14)     S cieľom riešiť problematiku nelegálnej práce komplexne a úspešne, by sa v členských štátoch mala realizovať kombinácia politík, ktorú podporí štrukturálna spolupráca medzi príslušnými orgánmi. Spolupráca by mala zahŕňať všetky vnútroštátne orgány, ktoré majú vedúce postavenie a/alebo pôsobia v oblasti prevencie a/alebo odrádzania od nelegálnej práce.

(15)     Platformu by pri dosahovaní jej cieľov malo podporovať jednotné kontaktné miesto v každom členskom štáte, ktoré by malo mať právomoci potrebné na spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sa zaoberajú mnohostrannými aspektmi nelegálnej práce.

(16)     Platforma by mala zapojiť sociálnych partnerov na úrovni EÚ, a to medziodvetvových, ako aj partnerov z odvetví, ktoré sú vážnejšie zasiahnuté nelegálnou prácou. Takisto by mala spolupracovať s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako napríklad Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) a decentralizovanými agentúrami Únie, osobitne s nadáciou Eurofound a Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zapojenie nadácie Eurofound a Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci do práce platformy ako pozorovateľov nepresiahne ich súčasné mandáty.

(17)     Platforma by mala prijať svoj rokovací poriadok, pracovné programy a pravidelné správy.

(18)     Na spracovanie osobných údajov, ktoré uskutočňujú členské štáty v rámci tohto rozhodnutia, sa uplatňuje smernica 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[29], ako aj vnútroštátne vykonávacie opatrenia k nej. Keďže Komisia je súčasťou európskej platformy, nariadenie (ES) č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[30] sa takisto uplatňuje na spracúvanie osobných údajov, ktoré sa vykonáva podľa tohto rozhodnutia.

(19)     Platforma môže zriaďovať pracovné skupiny s cieľom preskúmať špecifické otázky a mala by mať možnosť využívať znalosti odborníkov.

(20)     Platforma bude spolupracovať s expertnými skupinami a výbormi na úrovni EÚ, ktoré pôsobia v oblasti nelegálnej práce.

(21)     Financovanie platformy a jej úloh by sa malo uskutočňovať prostredníctvom osi Progress programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) v rámci rozpočtových prostriedkov stanovených rozpočtovým orgánom.

(22)     Komisia prijme potrebné administratívne opatrenia na zriadenie siete.

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Zriadenie platformy

1.           Týmto sa zriaďuje platforma na posilnenie spolupráce EÚ v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce (ďalej len „platforma“).

2.           Platformu tvoria:

a)      vnútroštátne orgány presadzovania práva menované všetkými členskými štátmi,

b)      Komisia.

3.           Zasadnutí platformy sa v súlade s podmienkami uvedenými v rokovacom poriadku môžu ako pozorovatelia zúčastňovať tieto subjekty:

a)      zástupcovia medziodvetvovych sociálnych partnerov na úrovni Únie, ako aj sociálnych partnerov v odvetviach, v ktorých je vysoký výskyt nelegálnej práce,

b)      zástupca Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) a zástupca Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA),

c)      zástupca Medzinárodnej organizácie práce (MOP),

d)      zástupcovia štátov EHP.

Článok 2

Ciele

Ako sa uvádza v článku 1 ods. 1, platforma prispeje k lepšiemu presadzovaniu právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov, k zníženiu nelegálnej práce a vytváraniu formálnych pracovných miest, a tým k predchádzaniu zhoršovania kvality pracovných podmienok a podpore integrácie na trhu práce a sociálneho začlenenia:

a)      zlepšením spolupráce na úrovni EÚ medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch s cieľom účinnejšie a efektívnejšie predchádzať nelegálnej práci vrátane nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a odrádzať od nej,

b)      zlepšením technickej kapacity rôznych orgánov presadzovania práva v členských štátoch na riešenie cezhraničných aspektov nelegálnej práce,

c)      zvyšovaním povedomia verejnosti o naliehavosti opatrení a podporou členských štátov, aby zintenzívnili svoje úsilie pri riešení nelegálnej práce.

Kapitola II

Poslanie a úlohy

Článok 3

Poslanie

Na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 2 platforma:

a)      uskutočňuje výmenu najlepších postupov a informácií,

b)      rozvíja odborné znalosti a vytvára analýzy,

c)      koordinuje cezhraničné operačné opatrenia.

Článok 4

Úlohy

1.           Na vykonávanie svojho poslania platforma plní najmä tieto úlohy:

a)      zlepšuje znalosti o nelegálnej práci prostredníctvom spoločných pojmov, nástrojov merania a podpory spoločných porovnávacích analýz a súvisiacich relevantných ukazovateľov,

b)      vypracúva analýzu účinnosti rôznych politických opatrení na obmedzenie výskytu nelegálnej práce vrátane preventívnych a represívnych opatrení, ako aj odstrašujúcich opatrení vo všeobecnosti,

c)      vytvára nástroje, napríklad databázu poznatkov o rôznych postupoch/opatreniach vrátane dvojstranných dohôd, ktoré členské štáty využívajú na prevenciu a odrádzanie od nelegálnej práce,

d)      prijíma nezáväzné usmernenia pre inšpektorov, príručky o osvedčených postupoch a spoločné zásady pre inšpekcie v súvislosti s riešením nelegálnej práce,

e)      rozvíja formy spolupráce, ktoré zvyšujú technickú kapacitu na riešenie cezhraničných aspektov nelegálnej práce prostredníctvom spoločného rámca na spoločné operácie v oblasti inšpekcie a výmeny pracovníkov,

f)       skúma možnosti zlepšenia spoločného využívania údajov v súlade s pravidlami Únie na ochranu údajov vrátane možností využívania informačného systému o vnútornom trhu (IMI) a elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI),

g)      vytvára trvalé kapacity v oblasti odborného vzdelávania pre orgány presadzovania práva a prijíma spoločný rámec na uskutočňovanie odbornej prípravy,

h)      organizuje partnerské hodnotenia na sledovanie pokroku členských štátov v oblasti boja proti nelegálnej práci vrátane podpory pri uplatňovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných Radou, ktoré sa týkajú boja alebo prevencie nelegálnej práce,

i)       zvyšuje informovanosť o probléme uskutočňovaním spoločných činností, ako sú európske kampane a prijímanie regionálnych alebo celoeurópskych stratégií vrátane odvetvových prístupov.

2.           Pri vykonávaní svojich úloh bude platforma využívať všetky relevantné zdroje informácií vrátane štúdií a mnohostranných projektov spolupráce a zohľadní príslušné nástroje Únie a štruktúry, ako aj skúsenosti vyplývajúce z dvojstranných dohôd. Nadviaže vhodnú spoluprácu s nadáciou Eurofound a agentúrou EU-OSHA.

Kapitola III

Fungovanie platformy

Článok 5

Jednotné kontaktné miesto

1.           Každý členský štát určí jedno jednotné kontaktné miesto ako člena platformy. Môže takisto vymenovať jedného náhradníka.

2.           Do procesu vymenúvania svojich zástupcov by členské štáty mali zapojiť všetky verejné orgány, ktoré pôsobia v oblasti prevencie a/alebo odrádzania od nelegálnej práce, ako sú inšpektoráty práce, orgány sociálneho zabezpečenia, daňové orgány, služby zamestnanosti a migračné úrady (ďalej len „orgány presadzovania práva“). V súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou môžu takisto zapojiť sociálnych partnerov.

3.           Členské štáty poskytnú Komisii zoznam a kontaktné údaje všetkých orgánov presadzovania práva, ktoré pôsobia v oblasti prevencie nelegálnej práce a/alebo odrádzania od nej.

4.           Jednotné kontaktné miesta spolupracujú so všetkými orgánmi presadzovania práva, ktoré pôsobia v oblasti prevencie a/alebo odrádzania od nelegálnej práce, pokiaľ ide o činnosti platformy, a zabezpečia svoju účasť na zasadnutiach a/alebo príspevky v súvislosti s činnosťou platformy alebo jej pracovných skupín, ak otázky, ktoré sú predmetom diskusie, patria do ich právomoci.

Článok 6

Zástupcovia sociálnych partnerov

1.           Zástupcovia sociálnych partnerov na medziodvetvovej úrovni, ako aj z odvetví s vysokým výskytom nelegálnej práce, sa môžu zúčastňovať na zasadnutiach platformy ako pozorovatelia v súlade s postupmi stanovenými ich príslušnými organizáciami.

2.           Na základe návrhov sociálnych medziodvetvových a odvetvových partnerov na úrovni Únie, túto skupinu pozorovateľov tvorí:

a)      najviac 8 pozorovateľov zastupujúcich sociálnych partnerov na medziodvetvovej úrovni (rovnomerne rozdelených medzi organizácie zamestnávateľov a zamestnancov),

b)      najviac 10 pozorovateľov zastupujúcich sociálnych partnerov z odvetví s vysokým výskytom nelegálnej práce (rovnomerne rozdelených medzi organizácie zamestnávateľov a zamestnancov).

Článok 7

Činnosť

1.           Komisia koordinuje činnosť platformy a predsedá jej zasadnutiam.

2.           Na naplnenie svojho poslania platforma prijíma väčšinou hlasov:

a)      rokovací poriadok, ktorý okrem iného obsahuje ustanovenia o prijímaní rozhodnutí platformy,

b)      dvojročný pracovný program platformy, v ktorom sa okrem iného uvádzajú podrobné úlohy a pravidelné dvojročné správy platformy,

c)      rozhodnutie o zriadení pracovných skupín na preskúmanie otázok uvedených v pracovných programoch platformy. Takéto pracovné skupiny zaniknú hneď, ako splnia svoje mandáty.

3.           Ak je to užitočné a/alebo potrebné, môžu sa v jednotlivých prípadoch prizvať na diskusie platformy alebo pracovných skupín odborníci s osobitnou odbornou spôsobilosťou v oblasti, ktorá je predmetom diskusie.

4.           Platforme pomáha sekretariát, ktorý poskytne Komisia. Sekretariát pripravuje zasadnutia, pracovné programy platformy a jej správy.

5.           Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o činnosti platformy.

Článok 8

Spolupráca

Ak je to vhodné, platforma spolupracuje s ostatnými príslušnými expertnými skupinami a výbormi na úrovni Únie, ktorých činnosť súvisí s nelegálnou prácou, najmä výborom vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC), výborom odborníkov pre vysielanie pracovníkov, správnou komisiou pre koordináciu sociálneho zabezpečenia, Výborom pre zamestnanosť (EMCO), Výborom pre sociálnu ochranu (SPC) a pracovnou skupinou pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní. Takisto je možné organizovať spoločné zasadnutia.

Článok 9

Náhrada výdavkov

Komisia nahradí cestovné náklady a v prípade potreby náklady na stravu a ubytovanie členom, pozorovateľom a pozvaným odborníkom v súvislosti s činnosťou platformy.

Členom, pozorovateľom a pozvaným odborníkom neprislúcha za poskytované služby odmena.

Článok 10

Finančná podpora

Celkové financie na vykonávanie tohto rozhodnutia sa vyčleňujú v rámci programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), pričom ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci obmedzení finančného rámca.

Kapitola IV

Záverečné ustanovenia

Článok 11

Preskúmanie

Štyri roky od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia Komisia predloží správu o jeho uplatňovaní Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. V správe sa posúdi najmä to, do akej miery platforma prispela k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2 a splnila úlohy uvedené v článku 3 a pracovných programoch platformy.

Článok 12

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

Legislatívny finančný výkaz

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie a finančný vplyv

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Príspevky od tretích strán

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[31]

Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

n Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[32]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Prispieť k cieľom stratégie Európa 2020: – podporovať vyššiu účasť na trhu práce, – rozvíjať bezpečný, pružný a mobilný európsky trh práce, – podporovať sociálne začlenenie, – podporovať sociálnu a hospodársku súdržnosť.

1.4.2.     Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Osobitný cieľ č. 1

Podporiť vytváranie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie nástrojov Únie, politík (podporiť vysoko kvalitnú a trvalo udržateľnú zamestnanosť a zaručiť primeranú a dôstojnú sociálnu ochranu; bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe a zlepšovať pracovné podmienky) a príslušných právnych predpisov. Ďalej podporiť tvorbu politiky založenej na faktoch, sociálnu inováciu a sociálny pokrok v spolupráci so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a  verejnými a súkromnými orgánmi.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB: Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Cieľom návrhu je zlepšiť spoluprácu na úrovni EÚ medzi orgánmi presadzovania práva, ako sú inšpektoráty práce, orgány sociálneho zabezpečenia, daňové orgány a iné príslušné orgány, s cieľom efektívnejšie a účinnejšie predchádzať nelegálnej práci a odrádzať od nej.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Ukazovatele výstupu, ktoré sa majú dosiahnuť, budú definované v dvojročných pracovných programoch platformy. Okrem toho Komisia raz ročne podá Rade správu o činnosti platformy. Tieto správy poskytujú informácie o podrobných pracovných programoch platformy, jej iniciatívach a frekvencii zasadnutí. Štyri roky po tom, ako rozhodnutie nadobudlo účinnosť, sa zhodnotia činnosti platformy.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Cieľom tohto rozhodnutia je prispieť k lepšiemu presadzovaniu právnych predpisov Únie, vytváraniu formálnych pracovných miest, zvýšeniu kvality pracovných podmienok, začleneniu na trh práce a celkovému sociálnemu začleneniu prostredníctvom: a)           zlepšenia spolupráce na úrovni EÚ medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva členských štátov s cieľom účinnejšie a efektívnejšie predchádzať nelegálnej práci a odrádzať od nej, b)            zlepšenia technickej kapacity rôznych  orgánov presadzovania práva členských štátov na riešenie cezhraničných aspektov nelegálnej práce, c)            zvyšovaním povedomia členských štátov o naliehavosti opatrení a podporovaním úsilia v boji proti nelegálnej práci.

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

Prevencia a odrádzanie od nelegálnej práce prispievajú k lepšiemu presadzovaniu právnych predpisov EÚ a členských štátov, najmä v oblasti zamestnanosti, pracovného práva, zdravia, bezpečnosti a koordinácie vnútroštátneho sociálneho zabezpečenia. V súlade s cieľmi stanovenými v článku 151 by opatrenia na úrovni EÚ zamerané na boj proti nelegálnej práci prispeli k vytvoreniu formálnych pracovných miest, zvýšeniu kvality pracovných podmienok a pomohli zvýšiť začleňovanie na trh práce, ako aj všeobecné sociálne začlenenie. So zreteľom na článok 153 ZFEÚ v prípadoch, v ktorých majú členské štáty a Európska únia spoločné právomoci, by opatrenia na úrovni EÚ podporili úsilie členských štátov, a to zlepšením spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce na úrovni EÚ a zvýšením jej efektívnosti a účinnosti, čim sa opatreniam členských štátov poskytne pridaná hodnota.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Doposiaľ neexistuje žiadny komplexný prístup zahŕňajúci všetky príslušné orgány všetkých členských štátov pri riešení nelegálnej práce na úrovni EÚ.

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi

Základné práva: Návrh je v súlade so stratégiou EÚ pre základné práva, KOM(2010) 573 v konečnom znení. Stratégia Európa 2020: Iniciatíva prispeje k vytvoreniu pracovných miest a sociálnemu začleneniu v rámci stratégie pre inteligentný, udržateľný a sociálne inkluzívny rast. (KOM(2010) 2020)

1.6.        Trvanie a finančný vplyv

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– ¨ Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

– ¨ Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

n Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania sa začne prijatím rozhodnutia,

– a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia[33]

n Priame hospodárenie na úrovni Komisie

– n prostredníctvom oddelení vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,

– ¨ prostredníctvom výkonných agentúr,

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili

– ¨ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte)

– ¨ EIB a Európsky investičný fond

– ¨ subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách

– ¨ verejnoprávne subjekty

– ¨ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ poskytujú dostatočné finančné záruky

– ¨ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky

– ¨ osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

– V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Štyri roky po tom, ako rozhodnutie nadobudlo účinnosť, sa zhodnotia činnosti platformy. Hodnotenie bude vychádzať z ukazovateľov výsledkov, ako napríklad kvalita spolupráce s inými členskými štátmi, pravidelné podávanie správ a ďalší výskum. V hodnotení sa posúdi, do akej miery prispela platforma k dosiahnutiu svojich cieľov. Táto správa sa predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu a Výboru regiónov.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

Pokiaľ ide o sprievodné opatrenia podľa programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI): priame hospodárenie podľa tohto programu bude zahŕňať udeľovanie zmlúv a grantov na osobitné opatrenia a platby grantov vládnym a mimovládnym organizáciám. Hlavné riziko bude súvisieť so schopnosťou (najmä) menších organizácií účinne kontrolovať výdavky a zabezpečovať transparentnosť vykonávaných operácií.

2.2.2.     Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly.

Pokiaľ ide o sprievodné opatrenia podľa programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI): použijú sa kontrolné opatrenia podľa nariadenia č. 1296/2013.

2.2.3.     Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby.

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Pokiaľ ide o sprievodné opatrenia podľa programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI): použijú sa opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam podľa nariadenia č. 1296/2013.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo […][Názov………………………………………...……….] || DRP/NRP ([34]) || krajín EZVO[35] || kandidátskych krajín[36] || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1 || 04.03.02.01 EaSI || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE

1 || 04.01.04.02 EaSI || NRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca || 1 || Inteligentný a inkluzívny rast

GR: EMPL || || || Rok 2014[37] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

04.03.02.01 (EaSI) || Záväzky || (1) || 0,150 || 2,100 || 1,200 || 1,800 || 1,100 || 1,800 || 1,000 || 9,150

Platby || (2) || 0 || 2,100 || 1,200 || 1,800 || 1,100 || 1,800 || 1,000 || 9,000

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || ||

Platby || (2a) || || || || || || || ||

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov[38] || || || || || || || ||

04.01.04.02 (EaSI) || || (3) || 0,115 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 1,459

Rozpočtové prostriedky pre GR EMPL SPOLU || Záväzky || = 1 + 1a + 3 || 0,265 || 2,324 || 1,424 || 2,024 || 1,324 || 2,024 || 1,224 || 10,609

Platby || = 2 + 2a + 3 || 0,115 || 2,324 || 1,424 || 2,024 || 1,324 || 2,024 || 1,224 || 10,459

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 0,150 || 2,100 || 1,200 || 1,800 || 1,100 || 1,800 || 1,000 || 9,150

Platby || (5) || 0 || 2,100 || 1,200 || 1,800 || 1,100 || 1,800 || 1,000 || 9,000

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || (6) || 0,115 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 1,459

Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || = 4 + 6 || 0,265 || 2,324 || 1,424 || 2,024 || 1,324 || 2,024 || 1,224 || 10,609

Platby || = 5 + 6 || 0,115 || 2,324 || 1,424 || 2,024 || 1,324 || 2,024 || 1,224 || 10,459

Platby || = 5 + 6 || || || || || || || ||

Okruh viacročného finančného rámca || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

GR: EMPL || ||

Ÿ Ľudské zdroje || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 2,310

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

SPOLU GR EMPL || Rozpočtové prostriedky || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 2,310

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 2,310

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 0,595 || 2,654 || 1,754 || 2,354 || 1,654 || 2,354 || 1,554 || 12,919

Platby || 0,445 || 2,654 || 1,754 || 2,354 || 1,654 || 2,354 || 1,554 || 12,769

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– n Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

VÝSTUPY

Druh[39] || Priemerné náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Celkový počet || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1[40]: Návrh zlepší vytváranie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie nástrojov Únie, politík a príslušných právnych predpisov. Takisto podporí tvorbu politiky založenej na faktoch, sociálnu inováciu a sociálny pokrok v spolupráci so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a verejnými a súkromnými subjektmi.

Výmeny najlepších postupov a informácií, odborná príprava, budovanie technických kapacít na posilnenie spolupráce, zvyšovanie informovanosti || Databáza poznatkov, spoločné usmernenia a pod., spoločné operácie, výmena pracovníkov, vzdelávacie aktivity, kampane, stratégie, hodnotenie || 0,366 || 1 || 0,15 || 4 || 2,100 || 4 || 1,200 || 4 || 1,800 || 4 || 1,100 || 4 || 1,800 || 4 || 1,000 || 25 || 9,150

|| || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet || 1 || 0,150 || 4 || 2,100 || 4 || 1,200 || 4 || 1,800 || 4 || 1,100 || 4 || 1,800 || 4 || 1,000 || 25 || 9,150

NÁKLADY SPOLU || 1 || 0,150 || 4 || 2,100 || 4 || 1,200 || 4 || 1,800 || 4 || 1,100 || 4 || 1,800 || 4 || 1,000 || 25 || 9,150

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

– ¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– n Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014[41] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 0,33 || 0,33 || 0,33 || 0,33 || 0,33 || 0,33 || 0,33 || 2,31

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5[42] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || 0,115 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 1,459

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

SPOLU || 0,445 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 3,769

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– n Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

|| || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

|| Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || ||

|| XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) (2 AD + 0,5 AST) || 2,5 || 2,5 || 2,5 || 2,5 || 2,5 || 2,5 || 2,5

|| XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

|| XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

|| 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času )[43] ||

|| XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov) || || || || || || ||

|| XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách) || || || || || || ||

|| XX 01 04 yy[44] || ‒ ústredie || || || || || || ||

|| – delegácie || || || || || || ||

|| XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum) || || || || || || ||

|| 10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

|| Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

|| SPOLU || || || || || || ||

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci (2 AD + 0,5 AST) || AD 1: Prehľad činností v súvislosti s nelegálnou prácou, organizovanie práce sekretariátu platformy, riadenie zasadnutí platformy vrátane prípravy návrhu programu, dokumentov na diskusiu a návrhu zápisnice zo zasadnutí. Koordinácia spolupráce. Koordinácia výziev na predkladanie návrhov/ponúk. AD 2: Prehľad operatívnej činnosti platformy, ako napríklad riadenie databázy poznatkov, spoločná odborná príprava a inšpekcie, výmeny zamestnancov, vydávanie spoločných dokumentov atď., podpora koordinácie spolupráce. Podpora v súvislosti s výzvami na predkladanie návrhov/ponúk. 0,5 AST: Administratívna podpora sekretariátu vrátane správy dokumentov, organizácie stretnutí (rezervácie miestností, pozvánky, administratíva v súvislosti s náhradami výdavkov a pod.), distribúcie dokumentov zasadnutí, všeobecnej korešpondencie.

Externí zamestnanci ||

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– n Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

– ¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[45].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.     Príspevky od tretích strán

– n Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

– ¨ Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N + 1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU || || || || || || || ||

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

– n Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– ¨ vplyv na vlastné zdroje

– ¨ vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[46]

Rok N || Rok N + 1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.           

[1]               Oznámenie Komisie „Zintenzívnenie boja proti nelegálnej práci“, KOM(2007) 628, http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:52007DC0628:EN:HTML.

[2]               Pozri prílohu II k posúdeniu vplyvu v súvislosti so zriadením európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce.

[3]               Všetky číselné údaje sú získané z priamych prieskumov, ktoré vychádzali z osobných rozhovorov s občanmi EÚ. Dôležitými faktormi pre to, aby občania uviedli, že vykonávali nelegálnu prácu alebo z nej mali výhodu, sú informovanosť, vnútroštátne vymedzenie nelegálnej práce, jej transparentnosť a dôvera v osobu, ktorá vedie rozhovor.

[4]               Mimoriadny prieskum Eurobarometra (č. 402) o nelegálnej práci v Európskej únii http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_402_en.pdf.

[5]               Európska komisia, Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe 2013, Luxemburg, 2014.

[6]               Oznámenie Komisie „Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, KOM(2010) 2020 z 3. marca 2010. http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2010:2020:FIN:SK:PDF Oznámenie Komisie „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti“ KOM(2010) 682 z 23. novembra 2010.

[7]               Oznámenie Komisie „Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest“, COM(2012) 173 final, 18. apríla 2012.

[8]               Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov.

[9]               http://ec.europa.eu/europe2020/making-it-happen/country-specific-recommendations/index_en.htm.

[10]             http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=EN&reference=P7-TA-2014-0012.

[11]             V Nemecku dohody medzi spolkovým ministerstvom financií a sociálnymi partnermi v oblasti stavebníctva, maliarskych prác a priemyselných textílii; v Bulharsku vytvorenie národného centra pre „pravidlá pre podniky“ a v Luxembursku zavedenie identifikačných preukazov pre každého pracovníka na stavbe.

[12]             Mimoriadny prieskum Eurobarometra (č. 402), Správa o nelegálnej práci v Európskej únii, 2013.

[13]             Pozri kapitolu 3.2.2, tabuľku 1 posúdenia vplyvu v súvislosti so zriadením európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce.

[14]             "Joining up in the fight against undeclared work in Europe: Feasibility study on establishing a European platform for cooperation between labour inspectorates, and other relevant monitoring and enforcement bodies, to prevent and fight undeclared work" (Spoločne v boji proti nelegálnej práci: štúdia uskutočniteľnosti o zriadení európskej platformy na spoluprácu medzi inšpektorátmi práce a inými príslušnými monitorovacími orgánmi a orgánmi presadzovania práva na prevenciu a boj proti nelegálnej práci), Regio plan 2010 http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=6676&langId=en.

[15]             Mimoriadny prieskum Eurobarometra (č. 402), Správa o nelegálnej práci v Európskej únii.             http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_402_en.pdf.

[16]             Tackling undeclared work in 27 European Union Member States and Norway. Approaches and measures since 2008 (Boj proti nelegálnej práci v 27 členských štátoch Európskej únie a Nórsku. Prístupy a opatrenia od roku 2008), Eurofound 2013 http://www.eurofound.europa.eu/publications/htmlfiles/ef13243.htm.

[17]             http://www.eurofound.europa.eu/areas/labourmarket/tackling/search.php.

[18]             Konzultácia so sociálnymi partnermi podľa článku 154 ZFEÚ o posilnení spolupráce EÚ v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce, konzultačný dokument C(2013) 4145 http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=10345&langId=en.

[19]             „Druhá fáza konzultácie so sociálnymi partnermi podľa článku 154 ZFEÚ o posilnení spolupráce EÚ v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce“, C(2014) 452 final http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=11424&langId=en

[20]             Pozri prílohu I k posúdeniu vplyvu v súvislosti so zriadením európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce.

[21]             Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania.

[22]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[23]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[24]             Oznámenie Komisie „Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest“, COM(2012) 173, 18. apríla 2012, http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=101&newsId=1270&furtherNews=yes.

[25]             Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46).

[26]             Tieto usmernenia boli zachované aj pre roky 2011, 2012 a 2013.

[27]             Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe (2013/2112/INI) http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?lang=en&reference=2013/2112(INI).

[28]             Oznámenie Komisie „Zintenzívnenie boja proti nelegálnej práci“ KOM(2007) 628, 24. októbra 2007                http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:52007DC0628:EN:HTML.

[29]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

[30]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

[31]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[32]             Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[33]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej lokalite BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[34]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[35]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[36]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[37]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[38]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[39]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[40]             Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“.

[41]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[42]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[43]             ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

[44]             Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[45]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody (na obdobie rokov 2007 – 2013).

[46]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.