20.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 415/9

Spravodajca

Vasco Ilídio ALVES CORDEIRO (PT/SES)

predseda vlády autonómneho regiónu Azory

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu

COM(2014) 86 final

1.

víta prvú európsku stratégiu pobrežného a námorného cestovného ruchu a uznanie významu jasného a udržateľného rámca na podnietenie rastu a vytvárania nových pracovných miest, a to najmä pre mladých ľudí.

2.

Vyzýva Európsku komisiu, aby sa v budúcnosti venovala aj situácii v cestovnom ruchu v iných regiónoch s osobitnými prírodnými danosťami, ako sú horské oblasti alebo oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva, a aby pre ne rozvíjala príslušné stratégie.

3.

Vyzdvihuje úlohu orgánov miestnej a regionálnej samosprávy pri plánovaní a implementácii politiky v oblasti cestovného ruchu. Víta začlenenie pobrežného a námorného cestovného ruchu do ostatných relevantných politík EÚ v oblastiach, ako sú informačné a telekomunikačné pripojenia, doprava, životné prostredie, bezpečnosť a ochrana spotrebiteľa a mobilita pracovníkov.

4.

Víta skutočnosť, že Európska komisia uznáva osobitný charakter ostrovov a iných vzdialených destinácií vzhľadom na ich dostupnosť, náklady na dopravu, sezónny charakter a konektivitu a ich dosah na cestovný ruch a hospodárstvo.

5.

Považuje za nevyhnutné vymedziť a rozšíriť rozsah aktivít, ktoré môžu byť označené za „pobrežný a námorný cestovný ruch“, aby sa táto stratégia mohla implementovať, pričom je presvedčený, že tento pojem zahŕňa nielen morský a plážový cestovný ruch, výletné plavby a jachting, športovo-rekreačné aktivity a súvisiace činnosti na pevnine (1), ale tiež aktivity a športy na mori, ako je potápanie, pozorovanie voľne žijúcich živočíchov a vodné a veterné športy, ako aj aktivity súvisiace s kultúrnym cestovným ruchom: objavovanie kultúrneho dedičstva a gastronómie, zážitky z kultúrnych podujatí a spoznávanie rybárskeho výstroja a metód rybolovu.

6.

Zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ciele stratégie EÚ opierali o primerané finančné možnosti poskytnuté v rámci nového finančného rámca a aby sa v plnej miere dodržiavala zásada subsidiarity. Na tejto stratégii by teda mali spolupracovať a podieľať sa inštitúcie EÚ, členské štáty, regióny a ostatné zainteresované strany.

7.

Zdôrazňuje potrebu uznať, že cestovný ruch v pobrežných a námorných oblastiach môže pomôcť pri uvedomení si toho, že je nevyhnutné dosiahnuť environmentálnu a kultúrnu udržateľnosť, ako aj zhodnotenie a zachovanie európskeho námorného dedičstva a podporovať také správanie (zodpovedný a participatívny cestovný ruch), ktorým sa tieto ciele dosiahnu.

8.

Poukazuje na rastúci tlak na prírodné zdroje v dôsledku rôzneho hospodárskeho využitia a rôznych hospodárskych činností rozvíjaných na európskom pobreží a dôrazne žiada, aby sa v rámci stratégií pre prímorské oblasti naliehavo riešili otázky týkajúce sa týchto činností, a to najmä energetická účinnosť, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, zber odpadu, jeho ukladanie a spracovanie, strata biodiverzity, ničenie prírodných habitátov, poškodzovanie pobrežia a erózia pôdy, ochrana vôd vhodných na prípravu pitnej vody a čistenie odpadových vôd. Myslí si, že tieto závažné otázky prekračujú právomoci jednotlivých regiónov, prípadne i štátov, a že je potrebný koordinovaný postup zahŕňajúci prímorské oblasti, ktorý bude sprevádzaný potrebnými finančnými prostriedkami a efektívnou výmenou osvedčených postupov.

9.

Opätovne uvádza, že dôsledky klimatických zmien sa musia náležite zohľadniť, a musí sa im čo najviac predchádzať ochranou a obnovou prírodných oblastí a začleňovaním cestovného ruchu do integrovaného riadenia pobrežných zón.

10.

Oceňuje úlohu európskych organizácií a iniciatív (napr. ocenenie modrá vlajka, ocenenie QualityCoast, Európska stratégia modrého rastu) pri propagácii zásad kvality európskeho cestovného ruchu, ako je ochrana životného prostredia, udržateľný cestovný ruch, vzdelávanie a osveta medzi európskymi pobrežnými a námornými regiónmi, a dôrazne žiada Európsku komisiu, aby nadviazala dialóg s inštitúciami, ktoré tieto zásady podporujú, s cieľom rozšíriť ich vplyv a nabádať regióny, aby dobrovoľne podporovali takéto iniciatívy.

11.

Domnieva sa, že stratégia EÚ pre modrý rast spolu s inováciou je významnou príležitosťou na podporu miestnej a regionálnej ekonomiky a vytváranie pracovných miest, pričom sa dá očakávať, že vďaka tomu budú aj pobrežné regióny pre turistov atraktívnejšie. Návrhy súvisiace s inováciou a modrým rastom sú obsiahnuté v stanovisku výboru COR-2014-02645-00-01.

12.

Poukazuje na to, že pobrežný a námorný cestovný ruch bol v poslednom desaťročí ziskovejší než cestovný ruch vo všeobecnosti, avšak priemerné výdavky na noc a priemerná dĺžka pobytu klesli. Myslí si preto, že je mimoriadne dôležité zvrátiť uvedený trend a usilovať sa o zvýšenie výdavkov a predĺženie pobytov v pobrežných a námorných oblastiach prostredníctvom vhodných inovačných opatrení, a zároveň o vyriešenie problémov spojených so sezónnym charakterom tohto druhu cestovného ruchu.

13.

Zdôrazňuje, že európske pobrežné a námorné regióny by mali vypracovať miestne stratégie zamerané na zachovanie, zhodnotenie a propagáciu osobitných miestnych daností a viac sa tak zviditeľniť ako turistické destinácie, vychádzajúc pritom zo svojej jedinečnosti.

14.

Pozoruje, že stúpa dopyt po špecifických segmentoch cestovného ruchu, ako sú napr. pobyty relaxačné, liečebné, športové, dobrodružné, pobyty zamerané na voľne žijúce živočíchy, pobyty v prírode, pobyty zamerané na ekologickú gastronómiu, kultúrne a luxusné pobyty, ktoré predstavujú potenciál rastu, ekonomického rozvoja a vzniku nových pracovných miest.

15.

Zdôrazňuje, že by sa mali vypracovať komplexné ponuky cestovného ruchu, na ktorých príprave sa budú podieľať jednotlivé zainteresované strany z miestnych spoločenstiev, a vďaka ktorým sa podporí vznik nových pracovných miest. Poukazuje na možné spojenia s tradičnými činnosťami v európskych pobrežných a námorných regiónoch (napr. poľnohospodárstvo a rybolov, miestne plodiny, výroba vína, miestne dedičstvo, tradície a zvyky) s cieľom vyvíjať nové produkty v oblasti cestovného ruchu, ako aj na prepojenie aktivít, ktoré umožnia odstránenie sezónnosti, ako sú športové aktivity na mori alebo kombinovane na mori aj na súši.

16.

Nabáda Európsku komisiu, aby zozbierala a porovnala príklady osvedčených postupov a uverejnila štúdiu o preorientovaní masových cestovných destinácií a príkladoch stabilných a komplexných projektov cestovného ruchu v pobrežných a námorných regiónoch. Žiada Európsku komisiu, aby podporila diskusiu o výsledkoch takejto štúdie prostredníctvom celoeurópskej konferencie, na ktorej sa zúčastnia členské štáty, regióny a ostatné zainteresované strany.

17.

Poukazuje na to, že sezónny charakter častejšie ovplyvňuje pobrežný a námorný cestovný ruch než iné destinácie, ktoré majú vyváženejšie modely príchodu turistov. Zdôrazňuje preto, že tieto regióny potrebujú väčšiu pomoc pri diverzifikácii tokov cestovného ruchu a nabáda miestnu podnikateľskú sféru, aby propagovala a tvorivo využívala miestne dedičstvo a ponuku služieb v záujme širšej ponuky produktov a služieb presahujúcej miestnu úroveň nezávisle od poveternostných podmienok.

18.

Podporuje používanie informačných a telekomunikačných nástrojov a inovačných nástrojov ako prostriedku na väčšie zviditeľnenie sa pobrežných a námorných regiónov a žiada Európsku komisiu, aby vylepšila európsky atlas morí v časti venovanej cestovnému ruchu s cieľom zvýšiť informovanosť turistov a zároveň iných regiónov o pobrežných a námorných regiónoch.

19.

Uznáva, že cestovný ruch čelí výzvam, ktoré sa týkajú podporovania udržateľných pracovných miest, zvýšenia ponúkaných miezd a prilákania kvalifikovaných pracovníkov.

20.

Vyzýva Európsku komisiu, aby uľahčila mobilitu pracovníkov v cestovnom ruchu prostredníctvom programu Erasmus Plus a vytvorila výmenný a vzdelávací program pre pobrežné a námorné regióny, ktorý bude zameraný najmä na mladých ľudí, podporu možností odborného vzdelávania mimo sezóny, ako aj na výmenu príkladov osvedčených postupov a podporu podnikateľskej činnosti tejto pracovnej sily.

21.

Podporuje rozvíjanie zoskupení malých a stredných podnikov cestovného ruchu ako určitý spôsob poskytovania doplnkových a kvalitných služieb v cestovnom ruchu (napr. ubytovanie, doprava, rekreačné služby), a teda rôznorodejších a kompletnejších cestovných ponúk. Odporúča, aby miestne a regionálne samosprávy propagovali takého zoskupenia medzi miestnymi podnikmi prostredníctvom vytvorenia diskusných fór, do ktorých by sa zapojili aj verejné a súkromné subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu a ktoré by boli spoločnými platformami na ochranu identity, integrity a charakteru destinácie, a aby zároveň zaviedli určité daňové úľavy a/alebo daňové stimuly pre malé a stredné podniky, ktoré sa spoja do zoskupení a budú podporovať projekty.

22.

Súhlasí s tým, že je potrebné uznať malé a stredné podniky, ktoré podporujú propagáciu udržateľného cestovného ruchu v takých oblastiach, ako je ochrana životného prostredia, bezpečnosť potravín, hospodárenie s vodou, nakladanie s odpadom a znižovanie emisií skleníkových plynov.

23.

Uvádza, že postupy pri udeľovaní povolení a kvalifikácie, ktoré sa požadujú od prevádzkovateľov rekreačných plavidiel, sa líšia v závislosti od členského štátu a obáva sa, že to môže brániť rozvoju sektora. Navrhuje, aby sa táto situácia vyriešila vzájomným uznávaním rekreačných navigačných osvedčení a požiadaviek kladených na kapitánov plavidiel a vyzýva Európsku komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala. Toto odporúčanie na zjednotenie vzdelávania a kvalifikácie možno rozšíriť aj na pracovníkov v rekreačných prístavoch, ktorí majú v jednotlivých členských štátoch rozdielnu odbornú prípravu a vzťahujú sa na nich odlišné pracovnoprávne normy.

24.

Myslí si však, že prínos otvorených on-line kurzov na zvýšenie kvalifikácie alebo rekvalifikáciu v pobrežnej a námornej plavbe nemôže opomenúť praktický aspekt osvedčenia.

25.

Pripomína, že pobrežné oblasti patria k oblastiam, ktoré sú najviac vystavené klimatickým zmenám a prírodným nebezpečenstvám a že tieto javy majú ďalekosiahly dosah a môžu sa nepriaznivo dotknúť životov a životných potrieb pobrežných a námorných spoločenstiev, najmä na ostrovoch. Je preto zástancom integrovaného riadenia pobrežných zón, podporovania udržateľného rozvoja v pobrežných oblastiach uplatňovaním prístupu, ktorý rešpektuje možnosti prírodných zdrojov a ekosystémov.

Poukazuje na osobitný prípad ostrovov a najodľahlejších regiónov, ktoré si v dôsledku obmedzení existujúcich území a prekrývania hospodárskych činností v pobrežných oblastiach vyžadujú väčšiu finančnú pomoc Európskej únie, aby sa zabránilo takýmto rizikám, ktoré môžu brzdiť hospodárske činnosti. Takú pomoc treba zabezpečiť predovšetkým pri vypracovávaní a realizácii stratégie integrovanej pobrežnej správy.

26.

Odporúča, aby sa v záujme zaručenia udržateľnosti pobrežného a námorného cestovného ruchu v chránených oblastiach (napr. turistické chodníky) s voľne žijúcimi zvieratami (napr. vtáci, morské cicavce, žraloky) prijali a uverejnili kódexy správania, ktorých cieľom bude podporovať dobré životné podmienky zvierat, bezpečnosť turistov a environmentálnu rovnováhu.

27.

Zdôrazňuje, že v záujme využitia úplného potenciálu ekologického cestovného ruchu je nevyhnutné jasne určiť, ktoré námorné a pobrežné chránené oblasti budú preferenčnými miestami aktivít udržateľného cestovného ruchu, podobne ako je to v prípade oblastí sústavy Natura 2000 alebo podľa dohovoru OSPAR.

28.

Konštatuje, že v roku 2020 bude mať jedna pätina Európanov viac než 65 rokov a nabáda preto Európsku komisiu, aby pokračovala vo svojej práci v oblasti cestovného ruchu pre seniorov, najmä podporovaním bezbariérového cestovného ruchu.

29.

Víta, že Európska komisia pristúpila k revízii vízového kódexu a svojich iniciatív, ktorých cieľom je prilákať občanov z tretích krajín na dovolenkové pobyty v Európe, a tiež v európskych pobrežných a námorných destináciách.

30.

Víta úmysel Európskej komisie uverejniť sprievodcu financovania cestovného ruchu z prostriedkov EÚ, a zároveň zdôrazňuje, že je potrebné uverejniť ho v širšom rozsahu a informovať o ňom pobrežné a námorné regióny.

31.

Vzhľadom na súčasné rokovania o operačných programoch vyzýva Európsku komisiu, aby v súlade so zásadou subsidiarity súhlasila s možnosťou financovať investičné priority regiónov, najmä investície do infraštruktúry určenej na rekreačnú plavbu alebo turistické námorné aktivity, ktoré majú stimulačný účinok na stratégiu pobrežného a námorného cestovného ruchu, ako aj financovať rozvoj tejto infraštruktúry, hlavne pokiaľ ide o obnovu a opätovné využívanie historických zariadení, ktoré sú architektonickým a priemyselným dedičstvom.

32.

Žiada, by sa zabezpečilo efektívne a koordinované využívanie všetkých dostupných zdrojov, aj prostredníctvom úverov a záruk Európskej investičnej banky pre malé a stredné podniky, na podporu pobrežného a námorného cestovného ruchu v rokoch 2014 až 2020, hlavne v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), programu Horizont 2020 a programov COSME, Kreatívna Európa a LIFE +.

33.

Zdôrazňuje, že ostrovy, najodľahlejšie regióny a iné vzdialené miesta vo veľkej miere závisia od leteckej dopravy a námorného spojenia, ktoré sú zasa závislé od turistov. Turistickí operátori tvrdia, že sú nútení ukončiť svoju činnosť po zastavení dopravných služieb, a prevádzkovatelia dopravy argumentujú, že zastavujú prevádzku, pretože turistickí operátori končia činnosť, z čoho vyplýva potreba podporiť politiky, ktoré prerušia tento bludný kruh. Vyjadruje znepokojenie nad tým, že súčasná hospodárska kríza a vysoká miera sezónnosti cestovného ruchu ešte viac komplikujú tento problém. Vzhľadom na to, že okrem toho sa 90 % tovaru a produktov, ktoré sa následne využívajú v cestovnom ruchu na ostrovoch, dováža po mori a že doprava je rentabilná vlastne len jedným smerom, by sa mali podporovať politiky na podporu riešenia tejto nerovnováhy.

34.

V tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby náležite zohľadnila osobitné danosti ostrovov, ktoré takmer výlučne závisia od leteckej dopravy nielen v záujme lepšej dostupnosti pre turistov, ale aj v záujme hospodárskych činností, od ktorých závisí ich rozvoj, čo môže byť zasa prínosom pre sektor cestovného ruchu (príklad: nemôže sa zvyšovať daň z emisií CO2 v leteckej doprave bez toho, aby sa v ostrovných regiónoch prijali iné opatrenia, keďže tieto regióny sú na tento druh dopravy viazané). Tieto faktory sa musia zvlášť zohľadniť v diskusiách o jednotnom európskom nebi a usmerneniach o štátnej pomoci letiskám a leteckým spoločnostiam a v tom, že sa umožní financovanie investícií do infraštruktúry letísk z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR).

35.

Zároveň žiada, aby sa v prípade najodľahlejších regiónov pri vytváraní a uplatňovaní európskych politík, ktoré prispievajú k vonkajšiemu prepojeniu týchto regiónov, zohľadnili jedinečné znevýhodnenia, ktoré sú pre ne charakteristické (najmä ich vzdialenosť a izolovanosť od ostatných európskych území), a to prispôsobením týchto politík ich osobitnej situácii.

36.

Vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v mnohých pobrežných regiónoch neexistuje dobré spojenie s vnútrozemím krajiny a so susednými regiónmi a krajinami. Vyzýva, aby sa zo strategického hľadiska uvažovalo o intermodálnej konektivite medzi dopravnými centrami (napr. letísk, železničných staníc, prístavov), ako aj so susednými krajinami, čo cestujúcim umožní jednoduchšie sa premiestňovať z jednej prímorskej oblasti do druhej.

37.

Zastáva názor, že pobrežný a námorný cestovný ruch musí miestnym pobrežným spoločenstvám prinášať osoh, a preto obhajuje špecifické opatrenia na propagáciu miestneho prenájmu, dodávanie miestnych produktov a rozvíjanie miestnych potravinových systémov. Myslí si, že záväzok konať na miestnej úrovni zefektívni ponuky v pobrežnom a námornom ruchu, zvýši miestnu zamestnanosť a bude zdrojom pracovných miest v udržateľnom poľnohospodárstve, rybolove a službách, vďaka čomu sa uľahčí dosahovanie cieľov EÚ v oblasti sociálnej a územnej súdržnosti a rozvoja vidieka.

38.

Konštatuje, že v mnohých európskych pobrežných oblastiach nie je miestne prímorské dedičstvo dostatočne propagované. Zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola ochrana námorného a pobrežného dedičstva zlučiteľná s obchodným alebo hospodárskym rozvojom, ako je napr. pokladanie káblov alebo potrubí, prieskum a ťažba ropy a plynu, ťažba uhlia a nerastov, ťažba pieskov a štrkopieskov a likvidácia odpadu a hlušiny. Domnieva sa, že potopené vraky lodí, ruiny pod vodnou hladinou, historické plavidlá a prístavy, tradičný obchod s rybami a ďalšie súvisiace zariadenia (tradičné lodenice, výrobne sietí, konzervárne atď.) a tradície musia byť hlavnými miestnymi turistickými atrakciami.

39.

Poukazuje na nevyužitý potenciál rybolovného cestovného ruchu a domnieva sa, že pobrežným spoločenstvám môže priniesť značný úžitok v podobe ziskových rybolovných činností, zachovania miestnych rybárskych tradícií a diverzifikácie miestnych zdrojov príjmu.

40.

Súhlasí s tým, aby v prípadoch, keď rybárske flotily používajú selektívne a tradičné metódy rybolovu, EÚ podporovala investície potrebné na propagáciu rybolovného cestovného ruchu a považovala ho za doplnok k obchodnému rybolovu, čím by podporila dodatočné príjmy rybárskych spoločenstiev, a vyzýva štáty a regióny, ako aj odvetvie rybolovu, cestovného ruchu a ostatné zainteresované subjekty, aby prekonali právne a administratívne prekážky, ktoré by mohli brániť rozvoju rybolovného cestovného ruchu.

41.

Vyzýva Európsku komisiu, aby prehĺbila spoluprácu s Radou Európy a lepšie komunikovala o nových a existujúcich kultúrnych cestách pozdĺž európskeho pobrežia a lepšie ich propagovala. Zásobovanie plavidiel a riadenie odbytu produktov v danej destinácii je prepojené s činnosťou námorných zasielateľov, s ktorými musia regionálne a miestne orgány spolupracovať, aby sa podporilo využívanie produktov a miestnych doplnkových aktivít.

42.

Podporuje vytvorenie federácie turistických informačných kancelárií alebo agentúr pobrežných a námorných regiónov ako platformy spolupráce a výmeny medzi profesijnými organizáciami pobrežných a námorných regiónov a tiež nástroja rozvoja a implementácie programov spolupráce zameraných na propagáciu týchto regiónov.

43.

Nabáda miestne a regionálne samosprávy, aby nadviazali konštruktívny dialóg s odvetvím výletných plavieb s cieľom zabezpečiť dodávanie miestnych tovarov pre tieto lode a v snahe získať väčší podiel na výdavkoch cestujúcich tak, že sa vytvoria atraktívnejšie zóny na privítanie cestujúcich v termináloch výletných lodí alebo v ich blízkosti s obchodmi, barmi, reštauráciami a miestnymi cestovnými kanceláriami, ktoré budú ponúkať pohodlné výlety do neďalekých atrakcií zodpovedajúce kritériám udržateľnosti.

44.

Domnieva sa, že verejné orgány môžu pomôcť miestnym hospodárskym subjektom lepšie propagovať a predávať ich ponuky tak, že sprístupnia informácie o miestnych atrakciách v rôznych jazykoch a zabezpečia bezpečnosť a pohodlie cestujúcich.

45.

Konštatuje, že veľké výletné lode privážajú veľký počet ľudí do všetkých destinácií, čo môže všetkým vyloďujúcim sa turistom spôsobovať problém s dopravou. Víta rozvoj integrovaného plánovania dopravy a návrhy projektov, ktoré majú uspokojiť potreby cestujúcich v masovom počte bez rušenia miestneho obyvateľstva.

46.

Uznáva rastúcu obľúbenosť námorných športov a aktivít a víta skutočnosť, že ich často navrhujú a prevádzkujú malé miestne spoločnosti. Zastáva názor, že spoločné európske normy v tejto oblasti by zvýšili dôveru spotrebiteľov a zlepšili bezpečnosť.

47.

Vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila, či je potrebný spoločný rámec rozvoja prístavnej infraštruktúry a aby vzhľadom na približne 4  500 rekreačných lodných prístavov v Európe a rastúcu obľúbenosť jachtingu podporila štúdiu o spoločných normách, ktorá sa bude zaoberať najmä dostupnosti pre osoby so zníženou mobilitou, normami bezpečnosti alebo nosnosti rekreačných prístavov.

48.

Vyzýva miestne a regionálne samosprávy, v ktorých sú prístaviská, aby spoločne s miestnymi zainteresovanými stranami a turistickými operátormi vypracovali stratégie zamerané na vybudovanie lepších spojení medzi prístavmi a regiónom ako celkom, čím umožnia amatérskym námorníkom, aby poznávali pevninu za prístavom a objavovali jej dedičstvo, čím by sa podporili špecifické plavebné a námorné aktivity cestovného ruchu napríklad prostredníctvom plavebných klubov, prístavov a plavebných rekreačných stredísk.