24.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/113

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte a najmä na uznesenie z 12. septembra 2013 o situácii v Egypte (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva, pozícia Európskeho parlamentu k správam z roku 2012 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2013 o vymáhaní majetku pre krajiny arabskej jari v procese transformácie (3),

—

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej z 24. januára 2014 o nedávnych násilnostiach v Egypte, z 19. januára 2014 o ústavnom referende v Egypte, z 11. januára 2014 o situácii v Egypte pred ústavným referendom, z 24. decembra 2013 o výbušninách nastražených v automobiloch v egyptskej Mansoure a z 23. decembra 2013 o odsúdení politických aktivistov v Egypte,

—

so zreteľom na závery Európskej rady o arabskej jari z 8. februára 2013,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa Egypta z 22. júla a 21. augusta 2013,

—

so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2001, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2004 a bola posilnená akčným plánom z roku 2007, a na správu Komisie z 20. marca 2013 o pokroku pri jej vykonávaní,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Egypt,

—

so zreteľom na ústavné vyhlásenie vydané v Egypte 8. júla 2013, ktoré obsahuje plán na zmenu ústavy a nové voľby;

—

so zreteľom na egyptskú ústavu, ktorá bola navrhnutá ústavným výborom a prijatá referendom 14. a 15. januára 2014,

—

so zreteľom na program dočasnej vlády Egypta nazvaný Program na udržanie cesty k demokracii,

—

so zreteľom na egyptský zákon č. 107 z 24. novembra 2013 o práve na verejné zhromaždenia, sprievody a pokojné demonštrácie,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 1. decembra 2013 schválil dočasný prezident Adlí Mansúr novú egyptskú ústavu, ktorú schválil ústavný výbor pozostávajúci z 50 odborníkov vrátane mnohých politických a náboženských predstaviteľov, ale bez zastúpenia Moslimského bratstva,

B.

keďže 14. a 15. januára 2014 sa uskutočnilo referendum o ústave, pričom účasť bola 38,6 % a 98,1 % hlasujúcich ústavu podporilo; keďže prípravy na referendum narušili akty násilia a obťažovanie a zatýkanie aktivistov vedúcich kampaň za negatívne hlasovanie, čo viedlo k jednostrannej verejnej diskusii pred referendom; keďže podľa vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej „EÚ síce nedokáže dôkladne vyhodnotiť vykonanie referenda ani preveriť údajné nezrovnalosti, zdá sa však, že tieto nezrovnalosti v zásade neovplyvnili výsledok“;

C.

keďže nová egyptská ústava zahŕňa mnoho pozitívnych prvkov v oblasti základných slobôd a ľudských práv, ochrany menšín a najmä práv žien, ale takisto obsahuje články, ktoré vylučujú ozbrojené sily z civilného dohľadu a ich rozpočet z parlamentnej kontroly a umožňujú, aby vojenskí sudcovia súdili civilistov, zatiaľ čo iným článkom sa obmedzuje sloboda vyznávačov abrahámovských náboženstiev vykonávať náboženské rituály a zriaďovať miesta náboženských obradov;

D.

keďže politické napätie a hlboká polarizácia spoločnosti v Egypte naďalej vyvolávajú teroristické útoky a násilné zrážky; keďže od júla 2013 prišlo viac ako tisíc ľudí o život a mnohí ďalší boli zranení pri stretoch medzi demonštrantami a bezpečnostnými silami a medzi odporcami a prívržencami bývalého prezidenta Mursího; keďže bezpečnostné sily údajne uplatňujú proti demonštrantom neprimeranú silu a tisíce z nich bolo zatknutých a zadržaných, zatiaľ čo aj naďalej prevláda postup beztrestnosti; keďže 12. novembra 2013 bol v krajine zrušený výnimočný stav;

E.

keďže ústavné vyhlásenie z 8. júla 2013 určilo politický plán pre Egypt; keďže dočasný egyptský prezident Adlí Mansúr neskôr vyzval, aby sa najprv konali prezidentské voľby; keďže v programe dočasnej vlády je potvrdený jej záväzok pracovať na budovaní demokratického systému, ktorý zaručuje práva a slobody pre všetkých Egypťanov, a ukončiť tento plán za plnej účasti všetkých politických aktérov a referendum o novej ústave, po čom by mali nasledovať slobodné a spravodlivé parlamentné a prezidentské voľby, ktoré sa majú konať v riadnom čase v súlade so všetkými legislatívnymi pravidlami;

F.

keďže porušovanie základných slobôd a ľudských práv v Egypte je aj naďalej veľmi rozšírené; keďže násilie voči politickým oponentom, novinárom a aktivistom občianskej spoločnosti, ich podnecovanie a obťažovanie sa ďalej zvyšovalo v období pred konaním referenda; keďže mnohí politickí aktivisti a aktivisti občianskej spoločnosti vrátane Aláu Abdulfattáha, Muhammada Abdula z Egyptského centra pre hospodárske a sociálne práva a Ahmada Máhira a Ahmada Dúmu, lídrov Hnutia 6. apríla, ako aj členovia rôznych politických strán boli v uplynulých týždňoch zatknutí a usvedčení; keďže Egyptská národná rada pre ľudské práva vydala 12. januára 2014 po návšteve uvedených popredných aktivistov vo väzení v Tore správu, v ktorej kritizovala ich podmienky zadržiavania a vyzývala na skoncovanie so zlým zaobchádzaním s nimi; keďže Výbor na ochranu novinárov oznámil, že od júla 2013 došlo k zabitiu aspoň piatich novinárov a 45 novinárov bolo napadnutých, v 11 spravodajských staniach bola vykonaná razia a najmenej 44 novinári sú väznení bez obvinenia v rámci zdĺhavých predsúdnych konaní; keďže 29. januára 2014 boli 20 novinári stanice Al-Džazíra, z ktorých ôsmi sú teraz zadržiavaní, pričom traja sú Európania, obvinení z členstva v „teroristickej skupine“ alebo zo „šírenia falošných správ“;

G.

keďže Moslimské bratstvo opakovane odmietlo zúčastniť sa na politickom procese, ktorý oznámila dočasná vláda, a vyzvalo na bojkot referenda, pričom viacerí z jeho vodcov naďalej podnecujú násilie voči štátnym orgánom a bezpečnostným silám, keďže egyptské dočasné orgány zakázali Moslimské bratstvo, uväznili jeho vodcov, zabavili jeho majetok, umlčali jeho médiá a kriminalizovali členstvo v ňom, zatiaľ čo Strana slobody a spravodlivosti hnutia naďalej existuje; keďže prezident Mursí je vo väzbe od 3. júla 2013 a bol obvinený z viacerých trestných činov;

H.

keďže základné slobody a ľudské práva, ale aj sociálna spravodlivosť a vyššia životná úroveň občanov, sú kľúčovým rozmerom prechodu k otvorenej, slobodnej, demokratickej a prosperujúcej egyptskej spoločnosti; keďže nezávislé odborové organizácie a organizácie občianskej spoločnosti musia v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu a slobodné médiá predstavujú zásadnú súčasť spoločnosti v každej demokracii; keďže egyptské ženy sa v súčasnom období politickej a spoločenskej zmeny v krajine naďalej nachádzajú v osobitne zraniteľnej situácii;

I.

keďže napätie medzi džihádistami a koptskými kresťanmi v Egypte vzrástlo odkedy bol prezident Mursí zbavený moci v lete minulého roku, a viedlo k zničeniu mnohých kostolov koptských kresťanov; keďže v roku 2013 došlo v Egypte k najväčšiemu počtu incidentov, ktoré sa týkali kresťanov vo svete, pričom v médiách sa písalo najmenej o 167 prípadoch; keďže došlo k takmer 500 pokusom o zatvorenie alebo zničenie kostolov v krajine a bolo zaznamenaných najmenej 83 prípadov nábožensky motivovaných vrážd kresťanov;

J.

keďže bezpečnostná situácia sa ešte zhoršila a teroristické činy a násilné útoky proti bezpečnostným silám na Sinaji sa ďalej zintenzívnili; keďže podľa oficiálnych údajov bolo od 30. júna 2013 pri násilných útokoch zabitých najmenej 95 bezpečnostných pracovníkov;

K.

keďže tisíce ľudí, najmä utečencov z Eritrey a Somálska, vrátane mnohých žien a detí prichádzajú o život, sú nezvestní alebo sú obeťou únosu, sú rukojemníkmi za výkupné, sú mučení, sexuálne zneužívaní alebo zabití na účely obchodovania s orgánmi obchodníkmi s ľuďmi v tejto oblasti;

L.

keďže zákon č. 107 o práve na verejné zhromažďovanie, sprievody a pokojné demonštrácie z 24. novembra 2013 vyvolal rozsiahlu a ostrú kritiku v Egypte i za jeho hranicami; keďže podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka Catherine Ashtonová vo svojom vyhlásení z 23. decembra 2013 uviedla, že tento zákon je všeobecne považovaný za zákon, ktorý nadmerne obmedzuje slobodu prejavu a zhromažďovania; keďže za uplynulé týždne boli podľa tohto zákona pokojné protesty rozohnané a mnohí demonštranti zatknutí a zadržaní;

M.

keďže egyptské hospodárstvo je vo vážnej situácii; keďže od roku 2011 vzrástla nezamestnanosť a miera chudoby sa zhoršila; keďže hospodárska prosperita v krajine si vyžaduje politickú stabilitu, rozumnú hospodársku politiku, boj proti korupcii a medzinárodnú podporu; keďže politický, hospodársky a sociálny vývoj v Egypte má významný vplyv v regióne a mimo neho;

N.

keďže v súlade s európskou susedskou politikou, najmä s jej prístupom „viac za viac“, sa úroveň a rozsah zaangažovania EÚ v Egypte zakladá na stimuloch a závisí teda od pokroku krajiny v plnení záväzkov v oblasti demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rodovej rovnosti;

1.

opäť vyjadruje silnú solidaritu s obyvateľmi Egypta a naďalej podporuje ich snahy o demokraciu a úsilie o zabezpečenie mierového demokratického prechodu k politickým, hospodárskym a sociálnym reformám;

2.

dôrazne odsudzuje všetky akty násilia, terorizmus, podnecovanie a prejavy nenávisti a cenzúry; naliehavo vyzýva všetkých politických aktérov a bezpečnostné sily, aby preukázali maximálnu umiernenosť a vyhýbali sa provokáciám s cieľom predchádzať ďalšiemu násiliu v najlepšom záujme krajiny; vyjadruje svoju úprimnú sústrasť rodinám obetí;

3.

nalieha na egyptské dočasné orgány a bezpečnostné sily, aby zaistili bezpečnosť všetkých občanov, bez ohľadu na ich politické názory, príslušnosť alebo vyznanie, zachovali právny štát a dodržiavali ľudské práva a základné slobody, aby chránili slobodu združovania, pokojného zhromažďovania a prejavu a slobodu tlače, a aby sa zaviazali k dialógu a nenásilia a rešpektovali a plnili svoje medzinárodné záväzky;

4.

berie na vedomie novú ústavu Egypta, prijatú v referende konanom 14. a 15. januára 2014, ktorá by mala byť dôležitým krokom vpred počas prechodu krajiny k demokracii, ktorý je spojený s mnohými ťažkosťami; víta skutočnosť, že v novej egyptskej ústave je zmienka o civilnej vláde, slobode viery a rovnosti všetkých občanov, vrátane zlepšenia práv žien, a že sú ustanovené práva detí, zákaz mučenia vo všetkých formách a prejavoch, zákaz všetkých foriem otroctva a jeho trestné stíhanie a záväzok dodržiavať medzinárodné dohody v oblasti ľudských práv, ktoré podpísal Egypt; žiada plné a účinné vykonávanie ustanovení o základných slobodách – vrátane slobody zhromažďovania, združovania a prejavu – a ľudských práv v novej ústave, rovnako aj o to, aby všetky existujúce a budúce právne predpisy v týchto oblastiach boli v súlade s ňou;

5.

vyjadruje však znepokojenie nad niektorými článkami novej ústavy, najmä tými, ktoré sa týkajú štatútu ozbrojených síl vrátane článku 202, ktorý ustanovuje, že minister obrany, ktorý je tiež vrchným veliteľom ozbrojených síl, musí byť menovaný z radov dôstojníkov ozbrojených síl; článku 203 o rozpočte ozbrojených síl; článku 204, ktorý umožňuje súdiť civilistov vojenskými sudcami v prípade trestných činov priamych útokov proti vojenským zariadeniam, vojenským priestorom, vojenskému vybaveniu, vojenským dokumentom a tajomstvu, verejným prostriedkom ozbrojených síl, vojenským továrňam a vojenskému personálu, rovnako ako v prípade trestných činov týkajúcich sa vojenskej služby; a článku 234, ktorý stanovuje, že minister obrany je vymenovaný po schválení Najvyššou radou ozbrojených síl, ktorá je ustanovená na obdobie celých dvoch prezidentských funkčných období, bez uvedenia, ako a kým minister môže byť odvolaný z funkcie;

6.

zdôrazňuje skutočnosť, že ústavné referendum predstavovalo príležitosť na vybudovanie národného konsenzu, zmierenie a inštitucionálnu a politickú stabilitu krajiny; berie na vedomie výrazne väčšinovú podporu novej ústavy, relatívne nízku účasť a správy o údajných nezrovnalostiach, ktoré sa vyskytli pri hlasovaní; vyjadruje hlboké poľutovanie nad násilnými zrážkami pred referendom, počas neho a po ňom, ktoré viedli k úmrtiam a zraneniam;

7.

odsudzuje všetky prejavy násilia a zastrašovania a vyzýva všetkých aktérov a bezpečnostné sily k zdržanlivosti, aby sa predišlo ďalším stratám na životoch alebo zraneniam v najlepšom záujme krajiny; naliehavo vyzýva egyptskú dočasnú vládu, aby vo všetkých takýchto prípadoch zabezpečila rýchle, nezávislé, seriózne a nestranné vyšetrovanie a aby volala príslušné strany na zodpovednosť; pripomína dočasnej vláde jej zodpovednosť za to, aby zaistila bezpečnosť všetkých egyptských občanov bez ohľadu na ich politické názory alebo náboženské presvedčenie, ako aj nestrannú zodpovednosť tých, ktorí sú zodpovední za násilie, podnecovanie k násiliu alebo porušovanie ľudských práv;

8.

opätovne zdôrazňuje, že zmierenie a civilne vedený inkluzívny politický proces za účasti všetkých demokratických politických aktérov sú kľúčovými prvkami demokratickej transformácie Egypta, a že slobodné a spravodlivé parlamentné a prezidentské voľby v lehote stanovenej v novej ústave, ktoré vedú k primeranému zastúpeniu rôznych politických názorov, žien a menšinových spoločenstiev, sú v tomto procese ďalším rozhodujúcim krokom; nabáda všetkých politických a sociálnych aktérov vrátane stúpencov bývalého prezidenta Mursího, aby sa zdržiavali akýchkoľvek aktov násilia, podnecovania k násiliu alebo provokácií, a aby prispeli k zmierovaciemu úsiliu; požaduje prepustenie všetkých politických väzňov zadržiavaných za to, že pokojne uplatňovali svoje právo na slobodu zhromažďovania, združovania a prejavu; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa všetkým zadržiavaným zabezpečil slobodný a spravodlivý súdny proces; navrhuje, aby sa zreformoval zákon o súdnych orgánoch s cieľom zabezpečiť skutočné oddelenie právomocí;

9.

vyzýva na okamžité skoncovanie so všetkými aktmi násilia, obťažovania alebo zastrašovania zo strany štátnych orgánov, bezpečnostných síl alebo iných skupín voči politickým oponentom, pokojným demonštrantom, zástupcom odborov, novinárom, aktivistom v oblasti práv žien a ďalším aktérom občianskej spoločnosti v Egypte; vyzýva, aby sa v takýchto prípadoch viedlo seriózne a nestranné vyšetrovanie a zodpovedné osoby boli postavené pred súd; opäť vyzýva dočasnú vládu, aby zaručila, aby domáce a medzinárodné organizácie občianskej spoločnosti, nezávislé odbory a novinári mohli v krajine slobodne vyvíjať svoju činnosť bez zásahov vlády;

10.

Je znepokojený zákonom 107 z roku 2013 upravujúcim právo na verejné zhromaždenie, sprievody a pokojné protesty, a vyzýva egyptské dočasné orgány, aby reformovali alebo zrušili tento zákon, aby bolo zaručené právo na slobodu združovania a pokojného zhromažďovania v rámci Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a dodržiavania medzinárodných noriem a záväzkov;

11.

odsudzuje nedávne teroristické útoky proti bezpečnostným silám v Egypte; vyjadruje hlboké znepokojenie nad ďalším zhoršovaním bezpečnostnej situácie na Sinaji a vyzýva na zvýšené úsilie egyptskej dočasnej vlády a bezpečnostných síl na obnovenie bezpečnosti, najmä prostredníctvom boja proti obchodníkom s ľuďmi v tejto oblasti; v tejto súvislosti pripomína, že v článku 89 novej ústavy sa uvádza, že všetky formy otroctva, útlaku, násilného vykorisťovania ľudí a obchodovania na sexuálne účely a ďalšie formy obchodovania s ľuďmi sú v Egypte zakázané a nezákonné;

12.

dôrazne odsudzuje násilie voči koptskej komunite a zničenie veľkého množstva kostolov, komunitných centier a podnikov v celej krajine; vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek mnohým varovaniam neprijali orgány dostatočné bezpečnostné opatrenia na ochranu koptských kresťanov;

13.

žiada, aby Rada zaradila skupinu Ansar Beít al-Makdís, ktorá sa prihlásila k zodpovednosti za niekoľko nedávnych útokov a bombových atentátov na Sinaji, ako aj v Káhire a na iných miestach, na zoznam vyhlásených teroristických organizácií;

14.

vyzýva dočasné egyptské orgány, aby vypracovali, prijali a uplatňovali právne predpisy na boj proti všetkým formám násilia založeného na rode, vrátane znásilňovania v manželstve a sexuálneho násilia páchaného na ženách, ktoré sa zúčastňujú protestov a demonštrácií; ďalej vyzýva dočasné egyptské orgány, aby zabezpečili účinné a dostupné spôsoby oznamovania a ochranné opatrenia, ktoré budú citlivé na potreby obetí a dôverné; nalieha na ukončenie beztrestnosti a zabezpečenie príslušných trestnoprávnych sankcií voči páchateľom;

15.

víta ochotu zo strany egyptskej dočasnej vlády v nadväznosti na odporúčania egyptskej Národnej rady pre ľudské práva, pokiaľ ide o otvorenie regionálnej kancelárie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva v Káhire, a nalieha na egyptskú dočasnú vládu, aby urýchlila otvorenie tejto kancelárie;

16.

víta a podporuje úsilie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie Catherine Ashtonovej a osobitného zástupcu Bernardina Leóna v mediácii medzi oboma stranami s cieľom sprostredkovať východisko zo súčasnej politickej krízy; naliehavo vyzýva Radu, PK/VP a Komisiu, aby vo svojich dvojstranných vzťahoch s Egyptom a pri finančnej podpore krajiny zohľadňovala zásadu podmienenosti („viac za viac“) a vážne hospodárske problémy, ktorým Egypt čelí; požaduje v tomto smere jasné a vzájomne dohodnuté kritériá; opätovne potvrdzuje svoj záväzok pomôcť egyptskému ľudu v procese smerujúcom k demokratickej a hospodárskej reforme;

17.

vyzýva Podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Catherine Ashtonovú, aby uverejnila správu expertnej volebnej misie EÚ, ktorá monitorovala ústavné referendum v Egypte 14. a 15. januára 2014;

18.

vyzýva egyptskú vládu, aby požiadala o vyslanie volebnej pozorovateľskej misie EÚ na sledovanie blížiacich sa prezidentských volieb;

19.

opätovne zdôrazňuje, že uľahčenie vrátenia majetku odcudzeného bývalými diktátormi a ich režimami je morálnou povinnosťou EÚ a pre svoju symbolickú hodnotu je vysoko politickou otázkou vo vzťahoch Únie s jej južnými susedmi;

20.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a dočasnej vláde Egyptskej arabskej republiky.