28.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 234/2

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Azerbajdžane, najmä na uznesenie z 18. apríla 2012 s odporúčaniami Rade, Komisii a ESVČ na rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Azerbajdžanom (1) a na uznesenie o prípade Ilgara Mammadova z 13. júna 2013 (2),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 15. mája 2012 na tému Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky (JOIN(2012)0014),

—

so zreteľom na správu Komisie z 27. marca 2014 o pokroku v oblasti európskej susedskej politiky za rok 2013, pokiaľ ide o Azerbajdžan (SWD(2014)0070),

—

so zreteľom na akčný plán ESP Azerbajdžan – EÚ,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcov podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a komisára pre rozšírenie a európsku susedskú politiku Štefana Füleho o zatknutí Leyly Yunusovej z 2. augusta 2014,

—

so zreteľom na vyhlásenie tlačového hovorcu PK/VP zo 6. augusta 2014 o zatknutí Rasula Jafarova,

—

so zreteľom na vyhlásenie EÚ zo 14. augusta 2014 o situácii v oblasti ľudských práv a občianskej spoločnosti v Azerbajdžane,

—

so zreteľom na vyhlásenie komisára Füleho z 8. septembra 2014 v Baku o kľúčovej úlohe občianskej spoločnosti v rámci Východného partnerstva a na jeho vyhlásenie nového podporného programu EÚ pre občiansku spoločnosť v Azerbajdžane, v rámci ktorého sa v rokoch 2014 – 2015 poskytnú 3 milióny EUR,

—

so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka Rady Európy Thorbjørna Jaglanda z 1. augusta 2014 o zatknutí Leyly Yunusovej, riaditeľky Inštitútu pre mier a demokraciu v Azerbajdžane,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Baku, ktoré prijalo Parlamentné zhromaždenie OBSE na svojej výročnej schôdzi 28. júna – 2. júla 2014 a v ktorom vyjadruje obavy zo zneužívania administratívnych postupov a právnych predpisov na zadržiavanie, väznenie, zastrašovanie a iné umlčiavanie ochrancov ľudských práv a kritikov porušovania ľudských práv v mnohých členských štátoch OBSE,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi ES a Azerbajdžanom, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1999, a na prebiehajúce rokovania medzi oboma stranami o novej dohode, ktorá má nahradiť terajšiu,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v posledných rokoch sa celková situácia v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane zhoršuje, pričom v posledných mesiacoch sa stupňujú vládne represie, tlak a zastrašovanie mimovládnych organizácií (MVO), aktivistov občianskej spoločnosti, novinárov a ochrancov ľudských práv;

B.

keďže od konca júla sa vláda zamerala na niektorých najvýznamnejších ochrancov ľudských práv v krajine, uväznila ich na základe zrejme politicky motivovaných obvinení, najmä pokiaľ ide o prípad Leyly Yunusovej, známej riaditeľky Inštitútu pre mier a demokraciu, jej manžela, historika Arifa Yunusa a Rasula Jafarova, predsedu Klubu pre ľudské práva v Azerbajdžane;

C.

keďže predseda azerbajdžanskej Právnej vzdelávacej spoločnosti Intigam Aliyev, právnik pre oblasť ľudských práv, ktorý pred Európskym súdom pre ľudské práva bol obhajcom vo viac ako 200 prípadoch v oblasti porušovania slobody prejavu, práva na spravodlivý proces a v oblasti volebných zákonov v Azerbajdžane, bol 8. augusta 2014 zatknutý a odsúdený na tri mesiace väzenia na základe iných trestných obvinení, čo potvrdzuje rastúcu snahu umlčiavať a stíhať popredných ochrancov ľudských práv v tejto krajine;

D.

keďže Leyla Yunus sa vo väzení údajne stala obeťou násilia, ktoré spáchal nikto z uväznených, a údajne neboli prijaté žiadne opatrenia na potrestanie páchateľa alebo na zaistenie ochrany pani Yunusovej; keďže hoci sa zdravotný stav pani Yunusovej vo väzení zhoršil, nebola jej poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť;

E.

keďže predseda Strediska pre sledovanie volieb a demokratické štúdiá (EMDS) Anar Mammadlia a riaditeľ tohto strediska Bashir Suleymanli boli 26. mája 2014 odsúdení prvý na 5 rokov a 6 mesiacov väzenia a druhý na 3 roky a 6 mesiacov na základe rôznych obvinení od daňových únikov až po nelegálne podnikanie;

F.

keďže súčasne bolo odsúdených osem aktivistov mimovládneho mládežníckeho hnutia NIDA na základe obvinenia z výtržníctva, prechovávania drog, prechovávania výbušnín a za úmysel spôsobiť narušenie verejného poriadku a aktivisti z oblasti sociálnych médií Omar Mammadov, Abdul Abilov a Elsever Murselli boli odsúdení na 5 až 5,5 roka väzenia na základe obvinení z prechovávania drog, pričom žiadny z nich si nemohol vybrať advokáta podľa vlastného želania a všetci sa sťažovali na zlé zaobchádzanie v policajnej väzbe;

G.

keďže mnoho ďalších novinárov, ochrancov a aktivistov v oblasti ľudských práv čelí právnym obvineniam vzneseným proti nim v Azerbajdžane, a to vrátane Hasana Huseynliho, ktorý stojí na čele Verejného združenia vzdelávania inteligentných občanov (Intelligent Citizen Enlightenment Centre Public Union), ktorý bol 14. júla 2014 odsúdený na 6 rokov väzenia, a Raufa Mirkadirova, investigatívneho novinára popredných novín „Zerkalo“, vydávaných v ruštine, ktorý bol vzatý do vyšetrovacej väzby na základe obvinenia zo zrady; keďže 8. augusta 2014 urobila polícia raziu v kanceláriách Inštitútu pre slobodu a bezpečnosť novinárov (IRFS), vedúcej MVO pre mediálne práva v krajine, na čele so známym a medzinárodne uznávaným ochrancom ľudských práv Eminom Huseynovom; keďže medzi nedávno zatknutých patrí aj popredný opozičný novinár Seymur Haziyev, ktorý bol obvinený z trestného výtržníctva a bol držaný 2 mesiace vo vyšetrovacej väzbe;

H.

keďže tieto prípady nasledujú po desiatkach iných, ktoré postihli politických aktivistov, ochrancov práv, novinárov, blogerov a aktivistov z oblasti sociálnych médií, ktorých orgány za posledné dva roky uväznili na základe podobne vykonštruovaných obvinení vrátane výtržníctva, držania drog, daňových únikov a dokonca aj zrady; keďže nedávna vlna zatýkaní spôsobila vážnu reťazovú reakciu, pretože viacerí známi aktivisti utiekli z krajiny alebo odišli do úkrytu;

I.

keďže nezávislé azerbajdžanské noviny Azadliq boli nútené zastaviť vydávanie v dôsledku údajných finančných problémov, pričom predtým čelili oficiálnemu tlaku zrejme v súvislosti s ich správami o korupcii;

J.

keďže Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vydal viacero rozhodnutí vo veciach porušovania ľudských práv v Azerbajdžane, najnovšie 22. mája 2014 vo veci Ilgara Mammadova, predsedu Republikánskeho alternatívneho občianskeho hnutia; keďže úrady ho odmietli prepustiť napriek rozhodnutiu, že jeho zadržanie bolo politicky motivované;

K.

keďže od roku 2006 platí v centre Baku zákaz pokojných demonštrácií a keďže nedávno boli zavedené nové prísne pokuty a dlhšie obdobia zadržiavania pre tých, ktorí organizujú nepovolené verejné zhromaždenia, alebo sa na nich zúčastňujú;

L.

keďže azerbajdžanské úrady neberú do úvahy stanoviská Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) Rady Európy o zákonoch týkajúcich sa slobody združovania, politických strán a ochrany proti hanobeniu; keďže azerbajdžanské orgány navyše nevenovali náležitú pozornosť záverom komisára Rady Európy pre ľudské práva, ku ktorým dospel počas návštevy v tejto krajine;

M.

keďže vo februári 2014 prezident Aliyev podpísal ďalšie zmeny zákona o MVO, ktorý teraz poskytuje orgánom dodatočné právomoci na dočasné pozastavenie a trvalý zákaz národných a zahraničných MVO v Azerbajdžane a zavádza nové trestné činy trestané pokutami, ktoré sa teraz zvýšili na 2 500 – 3 000 AZN (približne 2 600 – 3 100 EUR) pre MVO a na 1 000 – 2 000 AZN (približne 1 000 – 2 000 EUR) pre riaditeľov národných a zahraničných MVO;

N.

keďže bankový účet organizácie Oil Workers’ Rights Protection Organisation Public Union (Národná únia organizácie na ochranu práv pracovníkov v ropnom priemysle) so sídlom v Baku bol zmrazený spolu s bankovým účtom jej predsedu Gahramanova Mirvari Uzeyira po rozhodnutí okresného súdu v Nasimi (Baku) z 8. júla 2014;

O.

keďže Azerbajdžan je členom Rady Európy a signatárom Európskeho súdu pre ľudské práva;

P.

keďže 14. mája 2014 prevzal Azerbajdžan predsedníctvo vo Výbore ministrov Rady Európy;

1.

zdôrazňuje, že plné rešpektovanie ľudských práv, demokratických zásad, základných slobôd a zásad právneho štátu je podstatou rámca pre spoluprácu v rámci Východného partnerstva a záväzkov Azerbajdžanu v rámci Rady Európy a OBSE;

2.

odsudzuje čo najdôraznejšie zatknutie a uväznenie Leyly Yunusovej, Arifa Yunusa, Rasula Jafarova, Intigama Aliyeva a Hasana Huseyniho a žiada ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie, ako aj stiahnutie všetkých obvinení proti nim; požaduje okamžité a dôkladné vyšetrenie útoku na Ilqara Nasibova a žiada, aby všetci, ktorí sú za útok zodpovední, boli postavení pred súd;

3.

vyzýva orgány v Azerbajdžane, aby zaistili fyzickú a psychickú integritu LeylyYunusovej, Arifa Yunusa a všetkých ochrancov ľudských práv v Azerbajdžane a aby im bezodkladne zabezpečili poskytovanie vhodnej lekárskej starostlivosti vrátane liekov a hospitalizácie;

4.

opakuje svoju výzvu azerbajdžanskej vláde, aby ako naliehavú prioritu prijala konkrétne kroky na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v krajine vrátane bezodkladného a bezpodmienečného prepustenia všetkých politických väzňov a zastavenia politicky motivovaného zatýkania;

5.

vyzýva azerbajdžanské orgány, aby skončili prenasledovanie a zastrašovanie organizácií občianskej spoločnosti, opozičných politikov a nezávislých novinárov a aby sa zdržali rušenia a ohrozovania ich cennej práce, ktorá je v záujme rozvoja demokracie v Azerbajdžane; takisto ich vyzýva, aby zabezpečili, aby všetci zadržaní vrátane novinárov, politických aktivistov a aktivistov občianskej spoločnosti mali plné právo na náležitý postup, najmä na prístup k advokátovi podľa vlastného výberu, na prístup k svojim rodinám a aby boli dodržané aj ďalšie normy spravodlivého procesu;

6.

vyjadruje poľutovanie nad opatreniami azerbajdžanskej vlády na obmedzenie kontaktov medzi občianskou spoločnosťou a mladými aktivistami a intelektuálmi z Arménska a Azerbajdžanu, pretože takéto kontakty sú mimoriadne dôležité na prekonanie dlhotrvajúceho nepriateľstva medzi oboma krajinami; v tejto súvislosti pripomína dôležitú prácu, ktorú v tejto oblasti urobili Leyla Yunus a jej manžel Arif;

7.

naliehavo vyzýva vládu Azerbajdžanu, aby pozvala Benátsku komisiu Rady Európy a komisára, plne s nimi spolupracovala a dodržiavala osobitné postupy OSN, pokiaľ ide o ochrancov ľudských práv, právo na slobodu združovania, právo na pokojné zhromažďovanie, právo na slobodu prejavu, aj pokiaľ ide o svojvoľné zadržiavanie, s cieľom zmeniť svoje právne predpisy a prispôsobiť postupy v súlade so závermi týchto odborníkov;

8.

vyzýva azerbajdžanské orgány, aby uskutočnili reformy v oblasti ľudských práv, ktoré už mali byť dávno vykonané, vrátane mnohých nesplnených prístupových záväzkov, ku ktorým sa Azerbajdžan zaviazal pri pristúpení do Rady Európy, a aby akceptovali rozsudky proti Azerbajdžanu, ktoré vyniesol Európsky súd pre ľudské práva;

9.

vyzýva azerbajdžanské orgány, aby zrušili zákaz verejných zhromaždení v centre Baku, prestali pokutovať pokojných demonštrantov a uplatňovať na nich administratívnu väzbu;

10.

opakuje svoje stanovisko, že podpora EÚ pre spoluprácu s Azerbajdžanskou republikou vrátane prebiehajúcich rokovaní o strategickom modernizačnom partnerstve musí byť podmienená a dohoda musí obsahovať ustanovenie týkajúce sa ochrany a presadzovania ľudských práv, najmä pokiaľ ide o slobodu médií vrátane záruk slobody internetu a necenzúrovaného prístupu k informáciám a komunikácii, slobodu prejavu, slobodu združovania a slobodu zhromažďovania;

11.

zdôrazňuje, že súhlas Európskeho parlamentu s podpísaním dohody o partnerstve s Azerbajdžanom bude podmienený uspokojivým zohľadnením uvedených požiadaviek, prepustením ochrancov ľudských práv, zrušením právnych predpisov, ktoré obmedzujú činnosť nezávislej občianskej spoločnosti, a skončením potláčania a zastrašovania MVO, nezávislých médií, opozičných síl, ochrancov ľudských práv, aktivistov za práva menšín, ako aj mládežníckych aktivistov a aktivistov sociálnych sietí;

12.

vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby dôsledne uplatňovali zásadu „viac za viac“, s osobitným dôrazom na situáciu ochrancov ľudských práv (v súlade s usmerneniami EÚ o ochrancoch ľudských práv), na svojvoľné a politicky motivované zadržiavania, nezávislosť súdnictva, demokratické reformy a základné práva a slobody; žiada najmä preskúmanie programov nástroja európskeho susedstva, pričom sa ukončí všetka pomoc, ktorá nie je striktne orientovaná na ľudské práva a občiansku spoločnosť;

13.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že dialóg medzi EÚ a Azerbajdžanom o ľudských právach nezaznamenal žiadny významný pokrok, pokiaľ ide o situáciu v oblasti ľudských práv v tejto krajine; vyzýva ESVČ, aby zintenzívnila tento dialóg s cieľom dosiahnuť jeho zefektívnenie a zameranie na dosiahnutie výsledkov a aby pravidelne podávala správy Európskemu parlamentu;

14.

vyzýva vládu Azerbajdžanu, aby zjednodušila súčasný príliš zložitý a zdĺhavý postup registrovania MVO, zaviedla podstatné legislatívne zmeny s cieľom odvolať nedávne opatrenia, ktoré obmedzujú slobodu MVO prijímať dary bez úradnej registrácie, a aby dodržiavala odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2007)14 pre členské štáty, pokiaľ ide o právne postavenie MVO v Európe;

15.

vyzýva Radu a členské štáty, aby naliehali na Medzinárodný olympijský výbor (MOV), aby vyzval azerbajdžanské úrady na zastavenie tvrdých zákrokov a aby dal jasne najavo, že očakáva, že ako hostitelia európskych olympijských hier, ktoré sa budú konať v budúcom roku, budú dodržiavať požiadavky Olympijskej charty o rešpektovaní slobody tlače;

16.

vyzýva ESVČ, aby plne uplatňovala usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv, organizovala pravidelné stretnutia pri delegácii EÚ v Baku s nezávislými organizáciami v oblasti ľudských práv vrátane koordinácie týchto stretnutí so zastúpeniami členských štátov EÚ a aby využila tieto stretnutia na vyjadrenie verejnej podpory činnosti ochrancov ľudských práv; naliehavo vyzýva ESVČ, aby pozorne sledovala všetky procesy a súdne konania proti ochrancom ľudských práv a podávala o tom správy Európskemu parlamentu;

17.

pripomína svoju pozíciu z 24. mája 2012 (3) a vyzýva Radu, aby zvážila možnosť cielených sankcií proti osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv, ak porušovanie pretrváva;

18.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil prezidentovi, vláde a parlamentu Azerbajdžanskej republiky, ESVČ, Rade, Komisii a Rade Európy.