23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 482/64

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (rámcová smernica o odpade),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS,

—

so zreteľom na smernicu Rady 96/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti,

—

so zreteľom na smernicu Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (smernica o obaloch),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (RoHS),

—

so zreteľom na smernicu Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2012 s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0021) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 na tému Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (3),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie Európska stratégia pre riešenie problematiky plastového odpadu v životnom prostredí (COM(2013)0123),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0453/2013),

A.

keďže právne predpisy EÚ sa nezaoberajú osobitne plastovým odpadom, a keďže sa považuje za súčasť všeobecného toku odpadu napriek svojmu osobitnému charakteru; keďže tento druh odpadu by sa už nemal považovať len za odpad, ale naopak za surovinu;

B.

keďže plastové materiály sa stávajú čoraz rozmanitejšie a ich použitie sa rozširuje, čo vedie k väčším objemom odpadu a častejšiemu kombinovaniu s inými materiálmi a zlúčeninami; keďže plasty sa kumulujú vo veľkom objeme (odhaduje sa, že v Atlantickom a Tichom oceáne pláva spolu 80 MT plastov) a v životnom prostredí pretrvávajú stovky rokov, zabíjajú morský život, spôsobujú toxické reakcie a uvoľňujú do ekosystému a teda do potravinového reťazca endokrinné disruptory, látky, ktoré sú karcinogénne, mutagénne alebo poškodzujú reprodukciu, nanočastice a perzistentné organické znečisťujúce látky; keďže len v roku 2010 bolo na trh EÚ umiestnených 95,5 mld. plastových tašiek, z ktorých väčšina bola určená iba na jedno použitie, pričom v mnohých krajinách je ich použitie obmedzované alebo zakázané;

C.

keďže nedostatočné vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ o odpadoch, absencia príslušných cieľov a cenových mechanizmov, nedostatočný vnútorný dopyt po recyklovaných materiáloch, nezákonné ukladanie odpadu, nezákonný vývoz, nesprávne skladovanie, spracovanie a nesprávny spôsob dopravy plastového odpadu spôsobili vážne poškodenie životného a morského prostredia a zvýšenie vývozu odpadu, výsledkom ktorého je strata materiálov a zamestnanosti v EÚ;

D.

keďže zákaz ukladania plastového odpadu na skládky ako taký nevedie k želanému získavaniu surovín, ak sú tieto množstvá presmerované do spaľovní;

E.

keďže v prípade plastového odpadu by sa malo trvať na prevencii a minimalizácii, a výrobcovia by sa mali nabádať k tomu, aby si pri tvorbe svojich výrobkov vyberali náhradné a trvalejšie materiály;

F.

keďže ekoinovácie a dizajn plastových výrobkov sú rozhodujúce pre európsku konkurencieschopnosť, pomáhajú priemyslu prispôsobiť sa tlaku vysokých cien zdrojov a nedostatku materiálov a rozvíjajú kľúčové podporné technológie pre trvalo udržateľnú spoločnosť;

G.

keďže pevné úsilie o posun prostredníctvom zvýšenia recyklácie k vyváženému, cyklickému hospodárstvu počas celého životného cyklu, založenému na koncepcii odpadu ako zdroja a efektívne využívajúcemu zdroje, by mohlo byť pre EÚ prínosom z hľadiska tvorby pracovných miest a rastu; keďže hospodársky potenciál recyklácie plastového odpadu je v súčasnosti oveľa vyšší než 33 % dosiahnutých pri odpade s obalov a 25 % celkového objemu plastového odpadu, a vysoká miera recyklácie môže pomôcť v prípade nedostatku surovín;

H.

keďže v odvetví plastov je v súčasnosti v EÚ zamestnaných približne 1,6 milióna ľudí;

I.

keďže v stratégii Európa 2020 sa vyzýva na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

1.

víta zelenú knihu Komisie a uznáva, že sú potrebné osobitné opatrenia v právnych predpisoch EÚ o plastovom odpade, ako aj jednotnejšie, súladnejšie a prísnejšie vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa odpadu, a to najmä v oblasti odpadovej hierarchie: predchádzanie vzniku odpadu, jeho opätovné použitie, recyklácia a zhodnocovanie, a najmä v tých členských štátoch, ktoré ešte nedosahujú existujúce ciele;

2.

domnieva sa, že strategické plánovanie môže slúžiť ako začiatočný bod účinného odpadového hospodárstva;

3.

zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť, aby bol prístup Európskej komisie k tokom odpadov a hospodárstvu s uzavretým cyklom jednotnejší v rámci prebiehajúcej legislatívnej kontroly vhodnosti a vzhľadom na to, že približne 40 % plastového odpadu pochádza z obalov a výrobkov na jedno použitie, pričom v smernici o obaloch sa ako v jedinej ustanovuje osobitný cieľ týkajúci sa zberu plastového odpadu, je naliehavo nevyhnutné prepracovať túto smernicu a navrhnúť predpisy o odpade presahujúce pravidlá a normy týkajúce sa výrobkov; preto sa domnieva, že v rámci prípravy svojich budúcich návrhov musí Komisia zohľadňovať to, že plastový odpad zväčšia netvoria homogénne materiály, ale že tento tok odpadu je v skutočnosti tvorený viacerými plastovými materiálmi, prídavnými látkami alebo zlúčeninami rôznej povahy, ktoré si vyžadujú rozdielne zaobchádzanie; konštatuje, plastové odpadové materiály používané ako obaly prispievajú k zachovaniu kvality výrobkov všetkých druhov a ku zvýšeniu ich trvanlivosti, nie sú vždy nutné na ochranu výrobku;

4.

zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ o plastovom odpade by sa mali v prvom rade zamerať na jeho redukciu, a preto by mali byť revidované s cieľom začleniť:

5.

súhlasí, že s plastovým odpadom by sa malo zaobchádzať ako s cenným zdrojom a malo by sa podporovať jeho opakované použitie, recyklácia a iné spôsoby jeho zhodnotenia a umožniť vytvorenie vhodného trhového prostredia; vyzýva Komisiu, aby do roku 2014 predložila návrhy na postupné ukončenie skládkovania recyklovateľného a zhodnotiteľného odpadu do roku 2020, bez toho, aby však podporovala možnosť rekuperácie energie na úkor recyklácie, keďže kritériá ekologickej efektivity sa musia uplatňovať na všetky riešenia v oblasti likvidácie odpadu; domnieva sa, že spolu s týmito cieľmi týkajúcimi sa recyklácie je preto kľúčové zaviesť primerané opatrenia odrádzajúce od spaľovania recyklovateľných, kompostovateľných a biologicky rozložiteľných plastov s cieľom zoptimalizovať životný cyklus každého druhu plastu pri súčasnom rešpektovaní odpadovej hierarchie; zdôrazňuje, že týmto by sa takisto zmenil neudržateľný vývoj, v rámci ktorého sa doposiaľ zvýhodňovalo použitie nových výrobkov pred nákladnejšími recyklovanými výrobkami; zdôrazňuje, že už vo fáze návrhu výrobkov by sa mala zohľadňovať recyklovateľnosť a opraviteľnosť výrobkov; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla opatrenia súvisiace s dizajnom, ktoré by zlepšili celkový vplyv výrobkov na životné prostredie, predchádzali nadmernému odpadu a podporovali trhy s recykláciou; domnieva sa, že plastové výrobky by sa mali navrhovať tak, aby sa maximalizovala ich trvanlivosť berúc do úvahy celý životný cyklus výrobku; v tomto smere sa domnieva, že Komisia musí v rámci nového právneho predpisu o plastovom odpade počítať s organizovaním väčšieho počtu inšpekcií pri ukladaní odpadu na skládku do roku 2020 a so zvýšením počtu kontrol v spaľovniach;

6.

žiada, aby sa k energetickému zhodnocovaniu plastového odpadu pristupovalo len v prípadoch, keď nemožno využiť akúkoľvek inú možnosť, a pod podmienkou využívania vhodných technológií čistenia, aby sa zabránilo poškodzovaniu životného prostredia a ľudského zdravia;

7.

domnieva sa, že najnebezpečnejšie plasty, teda tie, ktoré majú podľa vedeckých dôkazov najnepriaznivejší vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie (ako sú mikroplasty a plasty rozkladajúce sa za pomoci oxidačných činidiel) a plasty obsahujúce ťažké kovy a iné látky, ktoré môžu takisto sťažiť proces recyklácie, by sa mali do roku 2020 čo najskôr prestať umiestňovať na trh alebo úplne zakázať, aby sa rozvinul trh s opakovane použitými a recyklovanými materiálmi, domnieva sa, že ich separovaný zber by sa mal okamžite realizovať; v tomto rámci sa domnieva, že nahradzovanie nebezpečných plastových materiálov a prídavných látok by sa malo podporovať okrem iného rozšírením zoznamu obmedzovaných látok v RoHS; domnieva sa tiež, že ako požaduje väčšina európskych občanov a spotrebiteľov (4), malo by sa radikálne obmedziť a podľa možnosti postupne zrušiť použitie plastových tašiek na jedno použitie, a že je dôležité riešiť problematiku prevencie vzniku odpadu účinnejším riešením nadmernej spotreby a nezodpovednej likvidácie výrobkov na jedno použitie;

8.

pripomína, že vo svete, v ktorom sú prírodné zdroje a plochy ornej pôdy čoraz vzácnejšie, dosahuje sa trvalosť znížením absolútnej hodnoty využívaných zdrojov a nie prostým nahradením niektorých z nich inými; zdôrazňuje, že by sa mali prijať primerané opatrenia na podporu biologicky rozložiteľných, biologických a kompostovateľných plastových výrobkov pod podmienkou, že ich výroba nebude mať negatívny vplyv na poľnohospodársky výstup pre ľudskú a živočíšnu spotrebu alebo na životné prostredie; zdôrazňuje tiež potrebu stavať na normách, ktoré sa na úrovni EÚ už uznávajú (t.j. CEN 13432), aby sa mohlo lepšie rozlišovať medzi rozložiteľnými plastovými výrobkami, biologicky rozložiteľnými plastovými výrobkami a kompostovateľnými plastovými výrobkami spolu s poskytovaním jasnejších informácií o ich vlastnostiach, recyklovateľnosti a potenciáli opätovného využitia spotrebiteľom, ako aj recyklovačom a subjektom v odpadovom hospodárstve;

9.

požaduje viac verejných i súkromných investícií do výskumu a technológií zameraných na získanie trvalo udržateľnejších plastov (t. j. menšia spotreba surovín pri zachovaní rovnakej kvality, opätovnej použiteľnosti a recyklovateľnosti) a lepšie začlenenie rozličných druhov do výrobného procesu a činností ďalšieho spracovania, bez vplyvu na kvalitu materiálov; domnieva sa, že pre lepšie procesy biologického rozloženia, metódy triedenia odpadu, spracovania, mechanickú recykláciu, odoberania plastov z oceánov, ekodizajn a inteligentné balenie sú potrebné nové technológie; domnieva sa v tejto súvislosti, že program Horizont 2020 by mohol poskytnúť príležitosti reagovať na túto dôležitú spoločenskú potrebu a že výhody by boli ďalekosiahle tak pre životné prostredie, ako aj pre občanov, od vytvorenia nových hospodárskych činností (napríklad triedenie s vysokým štandardom vykonávané ľudskou pracovnou silou) k obmedzeniu odpadu znečisťujúceho more a rizík súvisiacich so zdravím; zdôrazňuje, že toto môže najmä mladým ľuďom ponúknuť možnosť účasti v nových oblastiach činnosti a teda integrácie na trh práce; upozorňuje, že ak by sa v plnej miere vykonávali právne predpisy EÚ o odpade, mohli by vzniknúť úspory vo výške 72 miliárd EUR ročne, ročný obrat odvetvia odpadového hospodárstva a odvetvia recyklácie EÚ by sa zvýšil o 42 miliárd EUR a do roku 2020 by sa vytvorilo viac ako 400 000 pracovných miest; zdôrazňuje, že iné prostriedky EÚ by mohli výrazne prispieť k zavedeniu infraštruktúry zberu a recyklácie odpadu, ak sa bude dodržiavať odpadová hierarchie podľa rámcovej smernice o odpade;

10.

preto požaduje opatrenia, ktoré nabádajú k recyklácii plastu ako najlepšej možnosti plnenia environmentálnych cieľov; žiada, aby viac postupov verejného obstarávania, a to aj v prípade európskych inštitúcií, zahŕňalo jasné požiadavky v oblasti recyklácie plastového odpadu, ako aj uprednostňovania používania recyklovaných plastov tam, kde je to možné;

11.

domnieva sa, že členské štáty aj Komisia musia prijať odvážnejšie opatrenia na riešenie nezákonného vývozu plastového odpadu vrátane prísnejšieho presadzovania nariadení EÚ o preprave odpadu, ako aj prísnejších systémov monitorovania a kontrol v prístavoch a všetkých zariadeniach na spracovanie odpadu, zameraných na podozrivé nezákonné prevody a boj proti vývozu odpadu na opakované použitie (najmä vozidlá na konci životnosti a OEEZ), a zabezpečenie, aby vývoz smeroval len do zariadení spĺňajúcich požiadavky na nakladanie spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia, ako sú uvedené v článku 49 nariadenia o preprave odpadu; poznamenáva, že pri predchádzaní nezákonnému vývozu a podstatnom znižovaní plastového obalu v životnom prostredí musí zohrávať úlohu uplatňovanie zásady rozšírenej zodpovednosti výrobcu, ako aj informovanosť spotrebiteľov; domnieva sa okrem toho, že EÚ by mala vo všetkých možných medzinárodných fórach, dohodách a inštitúciách presadzovať jednotný prístup k odpadovému hospodárstvu; zdôrazňuje, že EÚ by mala viesť celosvetovú iniciatívu na monitorovanie a výrazné zníženie množstva morského odpadu v oceánoch; takisto považuje za dôležité zabezpečiť prístup k spoľahlivým a porovnateľným údajom o tokoch odpadu, tokoch prichádzajúcich a odchádzajúcich z Európy, objemoch a systémoch hospodárenia;

12.

domnieva sa, že financovanie infraštruktúry recyklácie by malo mať prednosť pred financovaním ukladania odpadu na skládky a spaľovania odpadu, pričom je samozrejme nutné zohľadňovať potreby každého spoločenstva; nabáda európske obce a miestne samosprávy, odvetvie plastov a odvetvie recyklácie a odpadového hospodárstva, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom motivovať občanov, aby v súvislosti s plastovým odpadom prijali koncepciu cyklického hospodárstva, počnúc širokou diskusiou o plánovanom zastarávaní, pričom podporia účinné systémy zberu a recyklácie a vytvoria primeranú infraštruktúru recyklácie ako zberné miesta pre plastový odpad, najmä v pobrežných a environmentálne zraniteľných oblastiach, počnúc oblasťami označenými členskými štátmi Únie ako chránené oblasti a/alebo národné parky; takisto sa domnieva, že by mohli značne prispieť k zosúladeniu činností v oblasti odpadového hospodárstva v Európe prostredníctvom dohody o spoločných normách a postupoch; vyzýva regionálne orgány, aby spolupracovali na integrovanom plánovaní odpadového hospodárstva, ak je rentabilné z hospodárskeho aj environmentálneho hľadiska, a podporovali najmä zriadenie poľnohospodárskych zberných centier pre toky plastového odpadu (t. j. plasty zo skleníkov);

13.

podporuje s cieľom posilnenia zvyšovania informovanosti konkrétne činnosti a kampane, ako napríklad zavedenie európskeho dňa plastového odpadu, v rámci ktorého by občania mohli napríklad za primeranú peňažnú odmenu vrátiť akýkoľvek objem plastového odpadu na vopred určené miesta, ako prostriedok na zabezpečenie dodávok recyklovateľných plastov a zvýšenie informovanosti verejnosti o recyklácii a efektívnom využívaní zdrojov; domnieva sa, že v rámci tejto udalosti by sa mohli napr. čistiť pláže ako symbolický príspevok k politike obmedzovania znečisťovania pobrežia plastovým odpadom; vyzýva na súčinnosť takýchto udalostí s kampaňami „Let’s do it“, európskym týždňom znižovania tvorby odpadu a budúceho dňa čistenia; víta pilotný projekt Európskej komisie MARELITT na odstránenie morského odpadu zo štyroch regionálnych morí Európy a na zníženie vplyvov morského plastového odpadu na životné prostredie, zdravie, hospodárstvo a v sociálnej oblasti; navrhuje, aby Komisia zintenzívnila dialóg s tretími krajinami, ako sú krajiny s teritoriálnymi vodami v Čiernom mori, s cieľom riešiť problém morského plastového odpadu účinnejšie;

14.

zdôrazňuje, že novým iniciatívam na úrovni EÚ v oblasti environmentálnej politiky, ekologických inovácií, odpadového hospodárstva a biohospodárstva by mali predchádzať spoľahlivé posúdenia vplyvu – zamerané aj na sociálne dôsledky týchto iniciatív a príležitosti v oblasti pracovného trhu – ktoré by sa mali predovšetkým zameriavať na potenciál vytvárania pracovných miest a potrebu zaviesť počiatočnú a trvalú odbornú prípravu v záujme vytvárania ekologických pracovných miest;

15.

pripomína, že členské štáty by mali pri zosúlaďovaní hospodárskych a environmentálnych otázok podporovať iniciatívy, ktoré uľahčujú rozvoj odvetví s najvyšším potenciálom dôstojnej práce a ktoré predovšetkým pomáhajú pri prechode na udržateľné hospodárstvo a vytváraní udržateľných kvalitných pracovných miest v hospodárstve, ktoré je menej náročné na zdroje, v súlade so stratégiou Európa 2020; vyzýva miestne a regionálny orgány, aby v záujme splnenia viacnásobných cieľov a podpory ekologických pracovných miest v rámci tohto procesu zladili poskytovanie verejných služieb s environmentálnymi cieľmi;

16.

považuje za prioritu, aby sa určili budúce potreby pracovného trhu a potreby v oblasti zručností; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť stratégie na to, aby zručnosti pracovníkov zodpovedali budúcim potrebám pracovného trhu; zdôrazňuje v tejto súvislosti skutočnosť, že na riešenie výziev, ktoré prináša prechod na hospodárstvo, ktoré je menej náročné na zdroje, je potrebná primeraná úroveň odbornej prípravy a zručností, aby sa úspešne rozvíjali ekologické inovácie a správne vykonávali právne predpisy EÚ o odpade; odporúča členským štátom, aby do svojich systémov odbornej prípravy začlenili model cyklického hospodárstva; poznamenáva, že odborná príprava môže zlepšiť vnímanie práce v oblasti recyklácie a môže prispieť k udržaniu personálu a k zlepšeniu postupov v oblasti ochrany zdravia a práce; v tejto súvislosti pripomína, že na základe podpory odborného a praktického vzdelávania môže Európsky sociálny fond pomôcť uspokojiť dopyt po udržateľných kvalitných pracovných miestach v rámci hospodárstva menej náročného na zdroje v súlade s balíkom o sociálnych investíciách, ktorý Komisia predložila vo februári 2013.

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.