28.1.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/1

Hlavný spravodajca:

Brendan BURNS

Pomocný spravodajca:

Pavel TRANTINA

1.1.

EHSV uznáva, že EÚ nemá žiadne priame právomoci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a že systémy vzdelávania sa v jednotlivých členských štátoch líšia; EHSV chce zdôrazniť spoločný európsky problém týkajúci sa poskytovania kontinuálneho (odborného) vzdelávania a odbornej prípravy vo vidieckych oblastiach a vzdialených regiónoch v Európe, ktorý je potrebné riešiť na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

1.2.

Je potrebný celoeurópsky program s cieľom podporiť európske inštitúcie a národné vlády, aby popri podnikoch, odboroch a iných organizáciách občianskej spoločnosti zlepšovali spoluprácu, aby mali ku kontinuálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave prístup zamestnanci absolvujúci odbornú prípravu aj ich zamestnávatelia. To by sa malo udiať v blízkosti miesta zamestnania a v prostrediach, ktoré sú s ním zlučiteľné. Príslušné orgány by mali túto spoluprácu podporovať a presadzovať a dbať na to, aby sa zabezpečila primeraná finančná pomoc.

1.3.

Spoločnosť a verejné orgány musia uznať, že mikropodniky a malé podniky nie sú menšími verziami veľkých podnikov. Tento predpoklad sa ukázal byť nesprávny a je jedným z hlavných dôvodov, prečo dochádza k nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v oblasti vzdelávania a zamestnanosti.

1.4.

Existuje požiadavka vypracovať kontinuálne vzdelávanie a odbornú prípravu a odbornú kvalifikáciu pre mikropodniky a malé podniky na základe empirického dôkazu o úlohách, ktoré sa v skutočnosti v týchto podnikoch vykonávajú.

1.5.

Odborná príprava vidieckych podnikov sa musí zabezpečovať miestne, a to pomocou IKT a iných mechanizmov širokopásmového pripojenia. Na tento účel by sa mal univerzálny prístup k vysokorýchlostnému mobilnému a pozemskému širokopásmovému pripojeniu vo vidieckych a vzdialených oblastiach považovať za „nevyhnutnú infraštruktúru“. Právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže by preto nemali brániť národným či regionálnym vládam v rozvoji rýchleho širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach.

1.6.

Národné a miestne vlády musia uznať, že investovanie do rozvoja mikropodnikov rodinných podnikov a malých podnikov vo vidieckych a vzdialených oblastiach je dobrou dlhodobou investíciou, ktorá napomôže zastaviť migráciu, znížiť tlak na služby v mestách, obnoviť hospodársku udržateľnosť miestnych komunít a pomôcť chrániť životné prostredie na vidieku.

1.7.

Dlhodobá finančná podpora miestnych skupín zo strany národných/regionálnych vlád napomôže koordinácii procesu identifikácie a plnenia miestnych potrieb. Takouto pomocou sa pomôže aj zapojeniu komunít do priameho riešenia problémov vyľudňovania vidieka, kým finančná podpora zo štrukturálnych fondov, najmä z Európskeho sociálneho fondu, by mala umožniť poskytovať kontinuálnu odbornú prípravu zodpovedajúcu potrebám zainteresovaných strán.

2.1.

Cieľom tohto stanoviska je zdôrazniť potrebu vypracovať lepší systém kontinuálneho vzdelávania a odbornej prípravy a kontinuálneho profesijného rozvoja vo vidieckych oblastiach, najmä v horských a ostrovných oblastiach.

2.2.

Podľa vymedzenia Cedefop (1) je kontinuálne (resp. ďalšie) vzdelávanie a odborná príprava „vzdelávanie alebo odborná príprava po počiatočnom vzdelávaní a odbornej príprave – alebo po vstupe do pracovného života, zamerané na pomoc jednotlivcom zlepšiť alebo aktualizovať svoje znalosti a/alebo zručnosti; získať nové zručnosti pre kariérny postup alebo rekvalifikáciu; pokračovať v osobnom alebo profesionálnom raste. Kontinuálne vzdelávanie a odborná príprava je súčasťou celoživotného vzdelávania a môže zahŕňať akýkoľvek typ vzdelávania (všeobecného, špecializovaného alebo odborného, formálneho či neformálneho atď.). Je to nevyhnutné pre zamestnateľnosť jednotlivcov.“

2.3.

Problémy spojené s kontinuálnym vzdelávaním a odbornou prípravou vo vidieckych a vzdialených oblastiach boli identifikované vo viacerých stanoviskách EHSV (2) v oblasti poľnohospodárstva a na verejných zasadnutiach. Cieľom tohto stanoviska je zabezpečiť prehľad a navrhnúť odpovede na niektoré z kľúčových otázok.

2.4.

V celej EÚ sa vidiecke, horské a ostrovné oblasti značne odlišujú. Popri mimoriadne prosperujúcich regiónoch s nízkou nezamestnanosťou a silným rastom existujú regióny so vzrastajúcimi hospodárskymi problémami, emigráciou a starnúcim obyvateľstvom. Okrem toho, príležitosti mať prístup k odbornému vzdelávaniu a príprave nie sú vždy dostupné v primeranej vzdialenosti.

2.5.

Keďže v mestách sa zlepšila životná úroveň, mnoho mladých ľudí sa z vidieckych, horských a ostrovných oblastí presťahovalo, čo spôsobuje klesajúcu hospodársku a sociálnu špirálu, ktorá sa s rastúcim počtom migrujúcich osôb zrýchľuje. Znižovanie počtu obyvateľstva obmedzuje množstvo peňazí v obehu v rámci komunity, čo následne ovplyvňuje životaschopnosť miestnych podnikov, obchodov a dopravných spojení. K tomu sa ďalej pridružuje prípadný úbytok zdravotníckych služieb, zatvorenie bánk, škôl a ďalších zariadení.

2.6.

Vidiecke, horské a ostrovné oblasti Európy nám zabezpečujú väčšinu našich miestnych potravín a surovín. Poskytujú miesto, kde môžu ľudia relaxovať a užívať si rekreáciu, športy a iné činnosti, ale bez kompetentných, miestnych zamestnancov dobre vyškolených na to, ako viesť farmy, obhospodarovať lesy, organizovať poľovačky, prevádzkovať hotely a umelecké a remeselné podniky, prestanú mnohé tieto zariadenia existovať.

2.7.

Schopnosť podnikov prevádzkovať na týchto zložitých miestach je kľúčovou problematikou a zamestnávatelia na to potrebujú kompetentných zamestnancov s dobrou odbornou prípravou, pričom musí existovať užšia spolupráca so zamestnancami a miestnymi školami, technickými školami a univerzitami.

2.8.

Regióny tvoria úroveň, kde sa najlepšie nadväzuje a rozvíja spolupráca medzi strediskami odbornej prípravy a podnikmi. Orgány na všetkých úrovniach musia náležite a osobitne zvážiť zavedenie a rozvoj kontinuálneho vzdelávania a odbornej prípravy do vidieckych a okrajových oblastí, a/alebo oblastí s nízkou hustotou obyvateľstva (ktoré by potrebovali dostatočné investície, ale aj podporu, povzbudenie a pomoc miestnym iniciatívam, ktorými sa podporuje spolupráca medzi strediskami odbornej prípravy a podnikmi).

2.9.

EHSV už viackrát zdôraznil, že je potrebné zaviesť osobné kariérne poradenstvo a usmernenie (3).

2.10.

Prístup ku kontinuálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave je pre rozvoj samostatnej zárobkovej činnosti a kvalifikovanej pracovnej sily nevyhnutný. Väčšina zariadení odbornej prípravy však, nanešťastie, sídli v husto zaľudnených oblastiach, čo znevýhodňuje osoby z vidieckych, horských a ostrovných oblastí absolvujúce odbornú prípravu, keďže musia cestovať dlhé vzdialenosti, aby sa do týchto zariadení dostali. Vo väčšine prípadov im vznikajú dodatočné náklady a značné ťažkosti, najmä ak majú absolvovať len krátky či jednodňový kurz.

2.11.

Priniesť odbornú prípravu do vidieckych, horských a ostrovných oblastí je problém, ktorému čelia vo viacerých krajinách EÚ. Systémy na riešenie tohto problému však, nanešťastie, často vychádzajú z „mestských riešení“, ktoré nie sú pre vidiecke, horské a ostrovné oblasti relevantné.

2.12.

Vzdelávacie systémy v Európe sa v jednotlivých členských štátoch značne odlišujú (niektoré sú organizované centrálne, iné na federálnej úrovni, so zodpovednosťou regiónov), preto je zložité navrhnúť „európske riešenie“. Hoci riešenia sa môžu odlišovať, stále je vhodné identifikovať spoločné problémy a hľadať spoločné riešenia, ktoré umožnia vzájomne sa poučiť na základe najlepších postupov. EHSV zdôrazňuje, že pokladá duálny systém odbornej prípravy za obzvlášť osvedčenú prax, so spoločnou zodpovednosťou školy a podniku zabezpečujúceho odbornú prípravu a so zapojením sociálnych partnerov.

2.13.

Vidieckym kontinuálnym vzdelávaním a odbornou prípravou je možné poskytnúť špecializovanú odbornú prípravu v niektorých oblastiach, ktoré sa priamo týkajú vidieckych hospodárskych činností a ich prirodzených prvkov vrátane rybolovu, lesného hospodárstva, životného prostredia, poľnohospodárstva atď. Táto špecializovaná odborná príprava by mala spĺňať požadované normy kvality, aby sa špecializované programy stali pre študentov príťažlivými, poskytovali osobám, ktoré ich absolvovali, príslušnú kvalifikáciu, a prispeli tak k oživeniu sociálneho a hospodárskeho rozvoja.

3.1.

Vzdelávacie inštitúcie, ktoré poskytujú odbornú prípravu, nie vždy rozumejú zamestnávaniu v mikropodnikoch a malých podnikoch. Väčšina kurzov odborného vzdelávania a prípravy bola vypracovaná tak, aby spĺňala potreby stredných a veľkých podnikov, kde je organizácia pracoviska zadelená medzi rozličné oddelenia a kde sú zamestnanci najímaní do zamestnania, aby sa naučili konkrétnu prácu. Tento typ priemyselnej práce masovej výroby spočíva v tom, že každý vykonáva dobre vymedzené úlohy a postupy, ktoré sa dajú ľahko ohodnotiť a s každou kvalifikáciou je spojená konkrétna práca.

3.2.

Naopak mikropodniky a malé podniky potrebujú pružných pracovníkov s viacerými zručnosťami. Zamestnanci miesto toho, aby boli zamestnaní na výkon jednej konkrétnej práce, pracujú v malých tímoch, ktoré spoločne vykonávajú všetky úlohy potrebné pre chod podniku. Zamestnanci v týchto podnikoch preto musia vykonávať úlohy, ktoré by vo veľkých spoločnostiach vykonávali zamestnanci s viacerými rozličnými pracovnými zaradeniami.

3.3.

Vzdelávacie inštitúcie, ktoré kladú dôraz na mestský rozmer, tento spôsob fungovania nie vždy chápu. Uznanie tohto problému by učiteľom pomohlo pochopiť, ako mikropodniky a malé podniky fungujú a prečo súčasná odborná príprava a kvalifikácie zamerané na konkrétnu prácu nie sú primerané tomu, ako mikropodniky a malé podniky fungujú. Tým by malé podniky mohli takisto rozvíjať a podporovať interné vzdelávanie a odbornú prípravu popri zamestnaní.

3.4.

Veľa mikropodnikov a malých podnikov funguje tak, že sa prispôsobuje rozličným požiadavkám spotrebiteľov, čo si často vyžaduje jednorazové inovačné riešenia. Napríklad malý mechanický podnik bude potrebovať praktické zručnosti „opravy a opätovného použitia“. To sa odlišuje od veľkých podnikov, ktoré neopravujú ale „odstraňujú a nahrádzajú“ nové súčiastky a tie pokazené vracajú výrobcovi. Tento jednoduchý príklad vysvetľuje, prečo zamestnanci v malých podnikoch potrebujú dodatočné zručnosti, ktoré nie sú požadované vo väčších podnikoch. Preto hovoríme o tzv. nesúlade kvalifikácií a preto toľko európskych mikropodnikov a malých podnikov odmieta súčasné odborné vzdelávanie a prípravu a odborné kvalifikácie, ktoré boli vypracované pre ich odvetvia.

3.5.

Podobné procedurálne problémy týkajúce sa zručnosti boli identifikované aj v mikropodnikoch, malých a stredných podnikoch v oblasti strojárstva, architektúry, poľnohospodárstva, stavebníctva, lesného hospodárstva a vo viacerých ďalších typoch podnikov.

3.6.

Rodinné podniky takisto predstavujú rozličné problémy, keď sú synovia a dcéry často katalyzátormi zmien, keď pracujú ako učni a zároveň potenciálni manažéri. V rodinných podnikoch začína odborná príprava synov a dcér oveľa skôr ako v prípade zamestnanca vo veľkom podniku.

4.1.

Odborná príprava nových a existujúcich zamestnancov je problém najmä vtedy, keď zamestnanci navštevujú technické školiace strediská ďaleko od ich miesta zamestnania. Ak je strata času pri cestovaní príliš vysoká, potom bude veľa zamestnávateľov z mikropodnikov a malých podnikov považovať odbornú prípravu zamestnanca za stratu času.

4.2.

Mikropodniky a malé podniky uznávajú, že celoživotné vzdelávanie a potvrdzovanie zručností a kvalifikácií nadobudnutých v rámci neformálneho a formálneho vzdelávania (4) pomáha pracovníkom a podnikom vyvíjať a zavádzať ďalšie technológie. Veľa zo študijných materiálov celoživotného vzdelávania je dostupných on-line, a to s prístupom k videám, manuálom či ukážkam odbornej prípravy v oblasti priemyslu on-line, kurzom elektronického učenia sa a ďalším programom diaľkového vzdelávania. Prístup k takýmto vzdelávacím programom je však, nanešťastie, často problematický vo vidieckych, horských a ostrovných oblastiach, a to z dôvodu veľmi pomalých rýchlostí širokopásmového pripojenia (od 0,4 mbps do 1,5 mbps) (5).

4.3.

Vzdialenosť do stredísk odbornej prípravy sa môže stať menej podstatnou, ak by bola kvalita kurzov vysoká, doprava zabezpečená a cestovné náklady uhradené, ale tým sa neriešia hlavné problémy, ktorým čelí väčšina osôb absolvujúcich odbornú prípravu vo vzdialených horských a ostrovných oblastiach.

5.1.

Kontinuálne vzdelávanie a odborná príprava je osobitný faktor, ktorý treba zvážiť vo vzťahu k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju (stratégia Európa 2020). Je to takisto prvok, ktorý prispieva k územnej a sociálnej súdržnosti v Európskej únii.

5.2.

Sprístupňovanie miestnych zariadení na využívanie pre verejné blaho by napomohlo komunitám vo vzdialených horských a ostrovných oblastiach zabezpečovať primeranú odbornú prípravu. Vládne orgány by sa mali sústrediť na odstraňovanie prekážok, ktoré miestnym iniciatívam bránia v plnení potrieb v oblasti kontinuálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Užšia spolupráca a väčšie pochopenie problémov, ktorým čelia miestne orgány, ako aj iniciátori projektov vrátane organizácií občianskej spoločnosti, by prispela k nájdeniu konštruktívnych riešení.

5.3.

Vlády by mohli využiť príležitosť decentralizovať služby do vidieckych oblastí, čím by sa vytvorili výhody pre miestne komunity (6).

5.4.

Na vypočutí o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave vo vidieckych oblastiach (7) sa vo viacerých prezentáciách zdôraznilo, že je dôležité, aby komunity prevzali kontrolu nad svojimi problémami a hľadali vlastné osobitné riešenia. Tento dôkaz takisto poukázal na ďalšie pridružené problematiky a jasne dokázal, že zlepšovanie kontinuálneho vzdelávania a odbornej prípravy musí byť súčasťou širšieho plánu, ktorým sa súčasne rieši kombinácia problémov komunity.

5.5.

Spolupráca medzi všetkými zainteresovanými stranami je nevyhnutná. Aby sa do týchto komunít dostala odborná príprava a začali riešiť dlhodobé potreby komunity, je nevyhnutné zapojiť všetky miestne podniky, školy, zamestnancov škôl, študentov a ich rodiny, nezamestnaných, zamestnaných, organizácie občianskej spoločnosti a dobrovoľníkov. Zistilo sa najmä to, že je nevyhnutné, aby miestni obyvatelia nadobudli silnejšie postavenie a sami sa stali hybnou silou zmien, aby komunity mohli mať právomoc rozvíjať svoje vlastné riešenia.

5.6.

Potreba politickej vôle na miestnej, regionálnej úrovni a na úrovni národných vlád s cieľom zabezpečiť dlhodobú finančnú a infraštruktúrnu podporu takýmto komunitám bola takisto identifikovaná ako problém, ktorý treba riešiť.

5.7.

Komunikácia cez mobilné a pozemné širokopásmové pripojenie bola identifikovaná ako dôležitý kanál rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, najmä pokiaľ ide o rozvoj zručností IKT, ktoré sa stávajú nevyhnutnosťou na pracovisku ako aj v domácnosti. Na používanie zariadení a prístupových služieb sú potrebné digitálne vedomosti a zručnosti. Tieto zručnosti sú v súčasnosti hlavnou súčasťou hospodárskeho a sociálneho života všetkých, a preto by mali byť súčasťou všetkých fáz a foriem vzdelávania, od primárneho vzdelávania po vzdelávanie dospelých (8). V politikách sa takisto musia zohľadniť charakteristiky miestneho obyvateľstva z hľadiska veku, dosiahnutého vzdelania a výšky príjmu. V rámci vidieckeho kontinuálneho vzdelávania a odbornej prípravy sa môže takisto využiť otvorené a diaľkové štúdium (elektronické učenie sa/otvorené vzdelávanie) s cieľom doplniť osobné vzdelávanie pri niektorých predmetoch alebo činnostiach odbornej prípravy, pri ktorých musí byť k dispozícii technológia a pripojenie.

5.8.

Univerzálny prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu je preto na podporu sociálnej a územnej súdržnosti nevyhnutný. Plány rozšíriť využívanie štrukturálnych fondov a fondov pre rozvoj vidieka na doplnenie zavedenia komerčne životaschopnej širokopásmovej infraštruktúry sú preto vítané. Takisto je však nevyhnutné, aby sa výhody týchto investícií dostali k verejnosti, a to poskytovaním vysokokvalitných služieb (napr. zdravotníckych služieb, prístup k miestnej vláde atď.) a podstatným znížením nákladov pre všetkých koncových používateľov. Verejné priestory poskytujúce bezplatný prístup prostredníctvom Wi-Fi sú takisto dôležité pre rozvoj univerzálneho prístupu k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu v malých mestách a obciach.

5.9.

Je zrejmé, že zabezpečovanie zručností potrebných pre život a prácu vo vidieckych, horských a ostrovných oblastiach je komplikovanou problematikou, ktorá si vyžaduje integrovaný prístup vedený miestnou komunitou, ako sa navrhovalo v rámci kampane Volonteurope o vidieckej izolácii občanov v Európe (9). Podniky a miestne spoločenstvá by mali mať možnosť získať na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania a odbornej prípravy primeranú podporu z Európskeho sociálneho fondu a podmienky prístupu k tejto pomoci by sa mali uľahčiť. Okrem toho je nevyhnutné, aby finančná podpora nebola založená výlučne na komerčnej báze. Dôležitý je prístup k dostupným fondom napríklad v rámci iniciatívy LEADER a CLLD (programy miestneho rozvoja pod vedením komunít). Vďaka tomu sa uľahčí úloha miestnych akčných skupín, komunitných organizácií a občianskej spoločnosti, a to zabezpečovaním udržateľného rámca prevádzky, financovania, zapojenia a pomoci.

5.10.

Európa má siete miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sa zaviazli spolupracovať v oblasti odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. Konkrétne Nadácia európskych regiónov pre výskum, vzdelávanie a odbornú prípravu (FREFER) a Európske združenie regionálnych a miestnych orgánov celoživotného vzdelávania (EARLALL). Prístup ku kontinuálnej odbornej príprave s osobitným zameraním na vidiecke oblasti by sa takisto mal riešiť pomocou týchto európskych sietí, keďže oblasti spolupráce a partnerstiev medzi príslušnými sektormi (t. j. medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, podnikmi a sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou a centrami zamestnanosti, odbornej prípravy a kariérneho poradenstva atď.) je možné vytvárať najmä na regionálnej úrovni.

5.11.

Organizácie občianskej spoločnosti by sa mali podporovať v tom, aby si vymieňali príklady najlepších postupov a inovačných prístupov k riešeniu problému izolácie vidieka. Ich zástupcovia by mali mať možnosť zohrávať aktívnu úlohu v štruktúre riadenia európskych fondov, ktoré majú vplyv na rozvoj vidieka (EPFRV, EŠIF), reálne sa zúčastňovať na navrhovaní programov a na dohľade nad monitorovacími výbormi na národnej úrovni a zapájať miestne a zraniteľné skupiny do navrhovania a vykonávania projektov. V oblasti neštátnych organizácií, ktoré poskytujú odbornú prípravu, je vynikajúcim príkladom ľudové hnutie stredných škôl Grundtvig (10) (ktoré sa zrodilo v 19. storočí v Dánsku a odvtedy sa veľmi úspešne rozšírilo aj do ďalších krajín). Zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti by zároveň mali informovať Európsku komisiu o zlých postupoch členských štátov, s cieľom zabezpečiť, aby vlády spĺňali svoje záväzky konzultovať a zapájať viaceré zainteresované strany (najmä na miestnej úrovni) do navrhovania, vykonávania a hodnotenia európskych programov.

5.12.

EHSV vyzýva, aby sa v záujme podporovania vzdelávania a odbornej prípravy mladých generácií vo vidieckych oblastiach využívala záruka pre mladých ľudí EÚ. Dotácie EÚ by sa mali zamerať najmä na to, ako možno urýchliť prenos úspešných a inovačných skúseností a ako tieto skúsenosti uvádzať do praxe.

6.1.

Ukázalo sa, že toto stanovisko predstavuje mimoriadne zložitú problematiku. Široká škála súvisiacich problémov, ako je doprava, bývanie na vidieku, zdravotnícke a sociálne služby, podpora vidieckych podnikov prostredníctvom daňových stimulov, rozvoj cestovného ruchu a mnohé ďalšie nápady, o ktorých sa rokovalo na našich diskusiách a počas vypočutí, sa mohli preskúmať dôslednejšie.

6.2.

Uznávame však, že tieto otázky sa nedajú všetky vyriešiť v jednom stanovisku. Napriek tomu odporúčame, aby sa im venovala pozornosť v budúcich stanoviskách.

6.3.

Musí sa uskutočniť podrobnejšie preskúmanie s cieľom pochopiť úlohy, ktoré sa musia vykonávať v mikropodnikoch a malých podnikoch a ako sú tieto úlohy prerozdeľované; tým by sa následne ovplyvnilo to, ako sú tvorené kvalifikácie mikropodnikov a malých podnikov a ako sa poskytuje odborná príprava.

6.4.

EHSV navrhuje začať štúdiu s cieľom identifikovať riešenia problémov uvedených v stanovisku.

6.5.

EHSV vyzýva k zavedeniu medziinštitucionálneho dialógu o problémoch a možných výzvach so zapojením viacerých generálnych riaditeľstiev Komisie, občianskej spoločnosti (EHSV), miestnych/regionálnych orgánov (CdR) a Cedefop.