52014DC0549

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Výročná správa o aktivitách Európskej únie v oblasti výskumu a technického rozvoja v roku 2013

1.           Podkladové informácie pre výročnú správu o aktivitách v oblasti výskumu a technického rozvoja

Výročná správa o aktivitách Európskej únie (EÚ) v oblasti výskumu a technického rozvoja je vypracovaná podľa článku 190 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Účelom tejto správy je poskytnúť prehľad hlavných opatrení prijatých vo vykazovanom roku.

2.           Širší politický kontext v roku 2013

V roku 2013 členské štáty spustili a naďalej realizovali zásadné reformy, ktorých cieľom bolo opäť dosiahnuť udržateľný hospodársky rast a prosperitu. Európska komisia prijala dôležité kroky na podporu týchto snáh, ku ktorým patrilo silnejšie zapojenie sociálnych partnerov v rámci európskeho semestra. V dôsledku toho sa od začiatku roka 2013 začalo európske hospodárstvo postupne zotavovať, čo sa ešte viac prejavovalo v druhej štvrtine roka 2013. Hoci sa očakáva, že toto zotavovanie bude pokračovať, Európska únia musí naďalej spolupracovať, aby posilnila svoju konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle.

Napriek pretrvávajúcemu zložitému hospodárskemu prostrediu dosiahla EÚ v minulom roku pokrok v oblasti realizácie cieľov stratégie Európa 2020 a zaviedla pozitívne štrukturálne trendy, ku ktorým patrí napríklad zvýšenie úrovne vzdelanosti, vytvorenie udržateľnejšieho energetického mixu, zníženie uhlíkovej náročnosti hospodárstva, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľa investovať do výskumu a inovácií 3 %.

Pri posilňovaní pozície Európy ako globálneho konkurenta a snahe o vrátenie jej hospodárstva na správnu cestu rastu sú investície do výskumu a inovácií zásadné. Výskum a inovácie patria preto naďalej k základnej agende EÚ v oblasti zamestnanosti a inteligentného rastu a stoja v centre záujmu investícií EÚ.

Program Horizont 2020 spustený na konci roka 2013 je finančný nástroj na realizáciu hlavnej iniciatívy stratégie Európa 2020 s názvom Inovácia v Únii. Nový rámcový program bol navrhnutý na riešenie spoločenských výziev a podporu hospodárskej prosperity a majú sa z neho financovať excelentná veda, technológie a inovácie.

3.           Horizont 2020

Po uskutočnení trojstranných rokovaní medzi inštitúciami EÚ bol balík Horizont 2020 veľkou väčšinou prijatý v Európskom parlamente 21. novembra 2013 a 3. decembra 2013 v Rade Európskej únie.

S rozpočtom EÚ (2014 – 2020) vo výške 79,2 miliardy EUR v aktuálnych cenách predstavuje nový rámcový program EÚ[1] prelom oproti minulosti, pričom obsahuje podstatné zjednodušenie, ktoré umožňuje širšiu účasť, začlenenie výskumu a inovácií a prístupu vychádzajúceho z výziev. Horizont 2020 pomôže premostiť priepasť medzi výskumom a trhom a zároveň ešte viac posilniť excelentnosť, čím poskytne významné príležitosti na premenu nových znalostí a technických objavov na inovačné služby a produkty vysokej úrovne.

Nový program je veľmi dobre riešený, pretože sa v ňom kombinujú verejné aj súkromné zdroje financovania s cieľom podporiť rast európskych inovačných podnikov:

· Na riešenie hlavných spoločenských výziev sa zabezpečilo viac súkromných investícií, zatiaľ čo konkurencieschopnosť európskeho priemyslu stále rastie. Dňa 10. júla 2013 Komisia navrhla množstvo verejno-súkromných a verejných partnerských iniciatív, ktoré sú súčasťou investičného balíka v oblasti inovácií[2]. Tieto partnerstvá budú tvoriť jeden z kľúčových prvkov programu Horizont 2020, keďže spojením síl v rámci súkromného sektora EÚ a členských štátov s rozpočtom viac ako 20 miliárd EUR umožnia vykonávať rozsiahle a dlhodobé inovačné činnosti.

Zaviedli sa opatrenia na prekonanie nedostatku finančných zdrojov v Európe, ktorý je hlavnou prekážkou pri umiestňovaní inovácií na trh. Finančný nástroj s rozdelením rizika, ktorý spoločne zriadili Európska komisia so skupinou Európskej investičnej banky, zabezpečil, že EIB za každú miliardu eur z rozpočtu EÚ vyčlenila 12 miliárd EUR na pôžičky a viac než 30 miliárd EUR na záverečné investície do výskumu a inovácií. Tým sa od roku 2007 získalo na činnosti výskumu a inovácií, ktoré by inak nebolo možné financovať, ďalších 40 miliárd EUR. V súlade so všeobecne prijateľným prístupom programu Horizont 2020 sa predpokladajú opatrenia na zavedenie silného systému podpory, ktorý bude slúžiť najmä MSP a umožňovať im prístup k financovaniu v rámci celého programu. Nový nástroj zameraný na MSP podporuje najinovačnejšie nápady európskych MSP a jeho ambíciou je prispievať k rozvoju, rastu a internacionalizácii týchto podnikov. V rámci cieľa 20 % celkového financovania pre oblasť spoločenských výziev a osobitného cieľa Vedúce postavenie v podporných a priemyselných technológiách bolo 5 % vyčlenených na trvalo otvorenú výzvu na predkladanie ponúk v období rokov 2014/2015 a 7 % na celkové obdobie programu.

Okrem politických rozhodnutí vykonala Komisia aj potrebné prípravy na realizáciu nového programu.

a)           Pracovné programy v rámci programu Horizont na obdobie rokov 2014 – 2015

Dňa 10. decembra 2013 prijala Európska komisia prvý pracovný program v rámci programu Horizont 2020. Komisia uviedla finančné priority na dva roky a dala tak výskumným pracovníkom a podnikom väčšiu istotu smeru, ktorým sa budú uberať príležitosti v oblasti výskumu a inovácií v EÚ. Výzvy na predkladanie návrhov boli otvorené 11. decembra 2013. Najdôležitejšie informácie:

Osobitná pozornosť sa venuje malým a stredným podnikom (MSP), a to najmä prostredníctvom nového vyhradeného nástroja. MSP budú môcť v rámci tohto nového exkluzívneho programu len v roku 2014 požiadať o 253 miliónov EUR. Ako sa uvádza vo výzvach na obdobie rokov 2014/2015, takmer 20 miliónov EUR je účelovo viazaných na jednotlivé granty z Európskej rady pre výskum (takmer 14 miliónov EUR) a na akcie programu Marie Skłodowska-Curie (takmer 7 miliónov EUR) zamerané na zabezpečenie odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov. S cieľom odstrániť rozdiely v oblasti inovácií sú v roku 2014 súčasťou rozširujúcich opatrení výzvy na predkladanie ponúk pre katedry Európskeho výskumného priestoru (34 miliónov EUR), činnosti vytvárania tímov (12 miliónov EUR) a v roku 2015 twinning – vytváranie partnerstiev (74 miliónov EUR).

b)         Zjednodušujúci prístup

Dňa 4. decembra 2013 bola spustená nová verzia portálu pre účastníkov projektov v oblasti výskumu a inovácií s vylepšenou kapacitou IT, modernejšou technológiou a reorganizovanou a zjednodušenou navigáciou, ako aj prepracovaným rozhraním a obsahom. S cieľom uľahčiť pochopenie procesov programu bola spoločne vypracovaná nová on-line príručka pre účastníkov programu Horizont 2020 (on-line príručka pre Horizont 2020). Príručka je jednoducho dostupná z akejkoľvek sekcie portálu pre účastníkov[3] a používateľov presmeruje priamo na príslušnú sekciu.

4.           Inovácia v Únii

Iniciatíva Inovácia v Únii bola zavedená ako základ stratégie Európa 2020 s cieľom posilniť európske inovačné kapacity. Inovácia v Únii úspešne motivuje inovácie, zvyšuje investície do výskumu a inovácií, mobilizuje zúčastnené strany a presadzuje inovácie v kľúčových európskych, vnútroštátnych a regionálnych politikách.

Keďže ide o komplexnú stratégiu, zaoberá sa aj najrôznejšími prvkami, ktoré vplývajú na európsky inovačný ekosystém, a darí sa jej meniť ho. Pri dosahovaní každej z priorít iniciatívy Inovácia v Únii sa dosiahol vynikajúci pokrok:

Posilnenie vedomostnej základne a zníženie fragmentácie: Vedomostná základňa v Európe sa posilňuje, a to najmä vďaka: začatiu programu Horizont 2020, zameraniu Európskych fondov regionálneho rozvoja na stratégie pre inteligentnú špecializáciu a podporu rozvoja zručností, ako aj pokroku v oblasti Európskeho výskumného priestoru – pozri informácie nižšie v časti 5. Uvedenie nápadov na trh: Veľké úsilie sa venovalo príprave nástrojov na vytvorenie priaznivejšieho podnikateľského prostredia pre inovácie v Európe, napríklad jednotného patentu a revidovaných smerníc o verejnom obstarávaní, ktorými by sa podnietil vznik lepších príležitostí na inovácie. Zavedené sú aj nástroje na zjednodušenie prístupu k financovaniu, a to najmä nástroje v rámci programu Horizont 2020, ktoré sa už začínajú poskytovať, a ku ktorým patria posilnené dlhové a kapitálové nástroje a povolenie na rizikový kapitál.

Zatiaľ čo verejné zásahy sa v minulosti využívali zvyčajne na podnecovanie výskumu a nových znalostí, momentálne sa čoraz viac využívajú na podnecovanie dopytu po inováciách, a to pomocou nástrojov ako obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím, regulácie podporujúce inovácie, stanovovanie noriem atď. Uľahčilo sa napríklad obstarávanie inovácií, vypracovala a otestovala sa metodológia na kontrolu regulácie v zmysle jej vplyvu na inovácie, začal sa realizovať akčný plán ekologických inovácií a zmodernizovalo a urýchlilo sa stanovovanie noriem.

Maximalizovanie sociálnej a územnej súdržnosti: V iniciatíve Inovácia v Únii sa riešia aj výzvy v oblasti územnej a sociálnej súdržnosti. Zaviedli sa napríklad stratégie pre inteligentnú špecializáciu ako ex ante kondicionalita pre investičné priority v rámci výskumu, technického rozvoja a inovácií s cieľom podporiť lepšie inovácie v európskych regiónoch a členských štátoch bez ohrozenia excelentnosti. Zvýšený dôraz na inovácie v sociálnom a verejnom sektore zabezpečuje širšie využívanie a sociálny vplyv inovácií, ako aj zmeny myslenia v tom, koho sa majú inovácie týkať a kto má v EÚ podnecovať zmeny. Rastie najmä motivácia v oblasti inovácií vo verejnom sektore, kde sa prijali opatrenia prekračujúce pôvodné očakávania iniciatívy Inovácia v Únii. Európske partnerstvá v oblasti inovácií prinášajú nový prístup k výskumu a inováciám v EÚ. V kľúčových oblastiach, ako sú aktívne a zdravé starnutie, vodohospodárstvo, poľnohospodárstvo, suroviny a inteligentné mestá, sa zaviedlo päť európskych partnerstiev v oblasti inovácií. Všetky sú už vo fáze realizácie, majú určené priority, zapája sa do nich široké spektrum partnerov na strane dopytu po inováciách aj ponuky inovácií a začínajú prinášať prvé výsledky, napríklad zmapovanie osvedčených postupov, praktické súbory nástrojov, ktoré sa dajú zreplikovať, zhromažďovanie dôkazov o vplyve a realizácii začlenených služieb.

Pokrok európskych partnerstiev v oblasti inovácií a ich celkový prínos vyhodnocuje skupina expertov. Táto skupina dospela k záveru, že tieto partnerstvá sú správnym prístupom pri dosahovaní budúceho európskeho hospodárskeho rastu a prosperity. Ich odporúčania obsahujú zlepšenia súčasných európskych partnerstiev v oblasti inovácií a významné zmeny v ich budúcom zavádzaní a fungovaní.

Vonkajšia podpora našich politík: V rovnakej miere sa zohľadňuje aj globálny rozmer inovácií. Pripravilo sa niekoľko iniciatív na zvýšene príťažlivosti Európy ako miesta pre výskum a inovácie a posilnili sa partnerstvá medzi EÚ a jej členskými štátmi v otázke vymedzenia priorít spolupráce s tretími krajinami vrátane rozvoja globálnych výskumných infraštruktúr. Uskutočňovanie: Pokrok v oblasti výskumu a inovácií v Európe a členských štátoch sa monitoruje v rámci integrovanej hospodárskej koordinácie (európsky semester) prostredníctvom prehľadu výsledkov iniciatívy Inovácia v Únii[4], správy o konkurencieschopnosti iniciatívy Inovácia v Únii a nového ukazovateľa inovačných výstupov. Nový ukazovateľ využíva štyri ukazovatele výstupov a druhy činností spoločností z prehľadu výsledkov iniciatívy Inovácia v Únii zoskupené do troch zložiek (patenty, zamestnanosť v oblastiach náročných na znalosti a konkurencieschopnosť tovarov a služieb náročných na znalosti) a nové opatrenie zamestnanosti v spoločnostiach v rýchlo rastúcich inovačných sektoroch.

Monitorovanie bude pokračovať a zlepšovať sa, a to prostredníctvom nástroja na podporu politiky v rámci programu Horizont 2020. EÚ tiež zjednodušila výmenu osvedčených postupov a vzájomné učenie.

Za posledné roky sa vývoj výrazne posunul správnym smerom, čím sa zmiernili rozdiely v oblasti inovácií v porovnaní s našimi hlavnými konkurentmi. Z najnovšieho prehľadu výsledkov iniciatívy Inovácia v Únii vyplýva, že od roku 2008 dokázala EÚ prekonať takmer polovicu rozdielov v oblasti inovácií v porovnaní s USA a Japonskom. Rozdiely v porovnaní s Južnou Kóreou sa však prehlbujú a Čína ich rýchlo prekonáva. Preto musia EÚ, jej členské štáty a ďalšie zúčastnené strany naďalej spolupracovať, aby zlepšili európsky inovačný ekosystém.

5.           Európsky výskumný priestor

Po prijatí oznámenia Komisie s názvom Posilnené partnerstvo v oblasti Európskeho výskumného priestoru pre excelentnosť a rast (oznámenie o Európskom výskumnom priestore) zo 17. júla 2012 a zavedení mechanizmu monitorovania EVP (EMM) na monitorovanie pokroku realizácie Európskeho výskumného priestoru Komisia celý rok 2013 pokračovala v konsolidácii mechanizmu EMM. Komisia úzko spolupracovala s novovytvorenou pracovnou skupinou ad hoc pre monitorovanie zriadenou pri Výbore pre Európsky výskumný priestor a inováciu s cieľom zdokonaliť ukazovatele Európskeho výskumného priestoru a súvisiace metódy zberu údajov, najmä prieskum o EVP.

Práca na mechanizme EMM vyústila v septembri 2013 do prijatia správy o pokroku Európskeho výskumného priestoru, ktorá poskytuje prehľad o situácii v členských štátoch a niektorých pridružených krajinách a stanovuje východisko na úplné hodnotenie pokroku v nasledujúcom roku[5]. Správa o pokroku Európskeho výskumného priestoru z roku 2013 bola v septembri 2013 prediskutovaná v Rade pre konkurencieschopnosť, na ktorej sa opätovne zdôraznila potreba urýchliť štrukturálne reformy vnútroštátnych systémov a posilniť monitorovanie pokroku Európskeho výskumného priestoru. Šírenie správy o pokroku Európskeho výskumného priestoru z roku 2013 poskytlo hodnotenie pokroku v cieľových oblastiach, k akým patria otvorený a spravodlivý postup náboru výskumníkov alebo lepšie šírenie vedeckých poznatkov.

V ročnom prieskume rastu na rok 2014[6] prijatom v roku 2013 sa okrem toho zdôraznila potreba členských štátov prijať reformy v súlade s oznámením o Európskom výskumnom priestore a umožnilo úplné začlenenie mechanizmu monitorovania EVP a správy o pokroku do cyklu politík európskeho semestra.

Vykonávanie oznámenia o Európskom výskumnom priestore na úrovni zúčastnených strán z oblasti výskumu podporila rozšírená a posilnená platforma zúčastnených strán. Šiesta organizácia[7] sa k tejto platforme pripojila v júli 2013. Dňa 13. decembra 2013 podpísalo šesť zúčastnených organizácií[8] s Komisiou spoločné vyhlásenie. Všetky organizácie potvrdili spoločný záväzok dosahovať ciele Európskeho výskumného priestoru. Na konci roka 2013 podali všetky zúčastnené strany správu o pokroku pri plnení svojich záväzkov v oblasti dosahovania cieľov Európskeho výskumného priestoru a poskytli vstupné údaje pre správu o pokroku Európskeho výskumného priestoru z roku 2013.

Manifest Európskeho výskumného priestoru – nová iniciatíva Európskeho parlamentu združujúca poslancov Európskeho parlamentu a zúčastnené strany z oblasti výskumu – tiež predstavuje nový stimul na realizáciu opatrení Európskeho výskumného priestoru na úrovni vnútroštátnych orgánov a zúčastnených strán z oblasti výskumu.

6.           Medzinárodná spolupráca

Rok 2013 bol prvým celým rokom vykonávania oznámenia Komisie s názvom Posilnenie a zameranie medzinárodnej spolupráce EÚ v oblasti výskumu a inovácií: strategický prístup[9]. V súlade s iniciatívou Inovácia v Únii je táto stratégia zameraná na posilnenie excelentnosti a príťažlivosti Únie v oblasti výskumu a inovácií a jej hospodárskej a priemyselnej konkurencieschopnosti, riešenie globálnych spoločenských výziev, ako aj podporu vonkajších politík Únie. Na tento účel sa stratégia počas medziinštitucionálnej debaty začlenila do legislatívneho balíka programu Horizont 2020. Tento balík obsahuje politiku zameranú na rozšírenie, EZVO a susedné krajiny, ktorá sa má začleniť do programu Horizont 2020. V roku 2013 sa začali rokovania s množstvom krajín, pričom v decembri sa dohoda parafovala s Izraelom.

Strategické fórum pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu preskúmalo a zjednodušilo svoj rokovací poriadok, aby tak zlepšilo koordináciu v rámci medzinárodných činností spolupráce členských štátov a s nimi. Pracovná skupina Východného partnerstva pre výskum a inovácie súhlasila so spoluprácou na príprave spoločnej stratégie spolupráce. Na zasadnutí politického dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Afrikou o vede, technológiách a inováciách v novembri 2013 sa strany dohodli na začatí spolupráce v oblasti dlhodobo spoločne financovaného a vlastneného výskumno-inovačného partnerstva s hlavným zameraním na potravinovú a výživovú bezpečnosť a udržateľné poľnohospodárstvo.

V máji bolo v Galway zorganizované stretnutie na vysokej úrovni pod názvom Atlantik: Spoločný zdroj, výsledkom ktorého bolo podpísanie Galwayského vyhlásenia zo strany EÚ, Kanady a USA a založenie Transatlantickej aliancie pre oceánsky výskum.

V USA sa konali tri konferencie Destinácia Európa, ktorých sa zúčastnili aj členské štáty a pridružené krajiny, a ktorých cieľom bolo zlepšiť informovanosť o excelentnosti európskeho výskumu, ako aj o kariérnych možnostiach a príležitostiach na financovanie, ktoré sú v Európe k dispozícii pre výskumných pracovníkov z celého sveta.

V súlade s cieľom podporovať rovnaké podmienky spolupráce a podmienky rámca stimulujúce spoluprácu sa v novembri 2013 uskutočnilo v Pekingu stretnutie na vysokej úrovni pod názvom Dialóg o spolupráci s Čínou v oblasti inovácii. Jednotlivé strany mali spoločný záujem o podporu predvídateľných, transparentných a účinných podmienok rámca týkajúceho sa inovácie a na určenie a podporu úspešných postupov v EÚ a Číne bola zriadená pracovná skupina expertov týkajúca sa spolupráce v oblasti inovácií.

V novembri bol úspešne otvorený Rok vedy medzi EÚ a Ruskom. Toto podujatie na vysokej úrovni poskytlo obom stranám možnosť opätovne zdôrazniť záväzok v oblasti vedecko-technickej spolupráce EÚ a Ruska.

7.           Spoločné výskumné centrum

Spoločné výskumné centrum je interným vedeckým útvarom Európskej komisie a jediným útvarom Komisie, ktorý má na starosti priamy výskum. Cieľom spoločného výskumného centra je predkladať politiky EÚ s nezávislou, vedecky podloženou a odbornou podporou počas celého cyklu politík. V úzkej spolupráci s generálnymi riaditeľstvami rieši spoločné výskumné centrum hlavné spoločenské výzvy, prostredníctvom vývoja nových metód, nástrojov a noriem podporuje inovácie a o svoje know-how sa delí s členskými štátmi, vedeckou komunitou a medzinárodnými partnermi.

V roku 2013 spoločné výskumné centrum reagovalo na čoraz väčší počet žiadostí o vedeckú podporu politík, ktoré prichádzali z útvarov Komisie pre politiky a týkali sa priorít EÚ, a to najmä v rámci koncepcie EÚ pre inteligentný rast – Európa 2020. Spoločné výskumné centrum poskytlo priamu vedeckú podporu tematickým politickým oblastiam, ako sú: finančná stabilita a hospodárska a menová únia, jednotný trh, rast, zamestnanosť a inovácie, nízkouhlíkové hospodárstvo, účinné využívanie zdrojov a zmena klímy, energetika a doprava, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, zdravie a ochrana spotrebiteľov, informačná spoločnosť a digitálna agenda, verejné zdravie a bezpečnosť, jadrová bezpečnosť a ochrana.

S cieľom účinnejšie zvládať svoje čoraz rozmanitejšie povinnosti prijalo spoločné výskumné centrum multidisciplinárnejší a viacsektorovejší prístup a vypracovalo prvý pracovný program spoločného výskumného centra (2014 – 2015) v rámci programu Horizont 2020, ktorý vychádza z nového priebežného plánu a podrobnejšej projektovej štruktúry. Pri riešení naliehavých globálnych problémov, akými sú zmena klímy, zdravie, potravinová bezpečnosť a chudoba, pomáhajú intenzívnejšie inovácie v kombinácii s novými medzinárodnými partnerstvami. Posilnené vzťahy a siete spoločného výskumného centra s EÚ a medzinárodnými partnermi sú pre globálnu vedeckú excelentnosť zásadné.

Podporné politiky s pevnými vedeckými dôkazmi a riadna analýza vyžadujú najmodernejšiu infraštruktúru pre vedecké činnosti, kvalitné údaje a vhodné analytické nástroje. V spoločnom výskumnom centre v Ispre (Taliansko) sa napríklad otvorila nová ekologická a energeticky nenáročná vedecká budova.

8.           Realizácia siedmeho rámcového programu

V roku 2012 Komisia v rámci siedmeho rámcového programu (FP7) spustila doposiaľ najväčší súbor výziev na predloženie návrhov. S cieľom uľahčiť prechod na Horizont 2020 sa primárny dôraz kládol na opatrenia integrujúce široký rozsah činností, ktoré majú vysoký potenciál vplyvu. V roku 2013 bolo uzatvorených približne 45 výziev na predkladanie návrhov s celkovým predbežným rozpočtom 4,9 miliardy EUR. Oprávnených návrhov bolo celkovo 20 000, pričom takmer 3 000 z nich bolo vybratých na financovanie, čo predstavuje úspešnosť návrhov takmer 15 %.

Do všetkých oprávnených návrhov sa zapojilo spolu 67 630 žiadateľov, pričom celkové náklady na projekty tvorili sumu viac než 34 miliárd EUR a celkový požadovaný príspevok z EÚ predstavoval sumu takmer 28 miliárd EUR. Do vybratých návrhov sa zapojilo spolu 12 702 žiadateľov, pričom celkové náklady na projekty tvorili sumu takmer 6 miliárd EUR a celkový požadovaný príspevok z EÚ predstavoval sumu viac než 4 miliardy EUR. Celková úspešnosť v prípade žiadateľov bola 18,78 % a v prípade požadovaných príspevkov EÚ 15,96 %.

9.           Výhľad na rok 2014

Komisia sa naďalej usiluje dosahovať ciele stratégie Európa 2020. V súčasnosti pracuje na vykonávaní oznámenia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o posudzovaní výskumu a inovácie ako zdrojov budúceho rastu s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu.[10]

V oblasti prípravy pracovného programu v rámci programu Horizont 2020 na roky 2016 – 2017 budú k prioritám Komisie patriť širšie konzultácie a diskusie s členskými štátmi. Komisia zohľadní aj nové poznatky o vedeckých, technických, hospodárskych, trhových a spoločenských trendoch a predpovede, ako aj aktuálne a vznikajúce politické potreby na dosiahnutie konkurenčných výhod a využívanie nových príležitostí.

V roku 2014 bude Komisia naďalej vykonávať opatrenia iniciatívy Inovácia v Únii. Predstaví správu Stav iniciatívy Inovácia v Únii 2010 – 2014 obsahujúcu výsledky a kľúčové zistenia. Vzhľadom na pokračujúcu krízu však Európa musí pokračovať vo svojom úsilí, aby sa iniciatíva Inovácia v Únii stala realitou.

Správa o pokroku Európskeho výskumného priestoru v roku 2013 bola v septembri 2013 prediskutovaná v Rade pre konkurencieschopnosť a pripraví pôdu na prijatie záverov Rady týkajúcich sa Európskeho výskumného priestoru v roku 2014. Komisia po vydaní správy o pokroku v roku 2014, čo sa má uskutočniť v septembri, zorganizuje konferenciu. Úplné hodnotenie pokroku pri realizácii Európskeho výskumného priestoru sa uskutoční prostredníctvom prieskumu o EVP 2014, ktorý bude zameraný na určenie realizačných opatrení, ktoré sú potrebné na dokončenie jednotného trhu pre výskumných pracovníkov, znalosti a technológie. Prieskum o EVP 2014 bude kľúčový na určenie oblastí, v ktorých sa dosiahol pokrok, a oblastí, v ktorých sa vyžaduje ďalšie úsilie.

Komisia okrem toho začala celoeurópske konzultácie so všetkými zúčastnenými stranami, ktoré sa týkajú poučení a hlavných faktorov potrebných na prípravu ďalších fáz stratégie pokrízového rastu EÚ na obdobie rokov 2015 – 2020. Konkrétne návrhy predloží na začiatku roka 2015.

[1]               http://ec.europa.eu/programmes/horizon2020/en/news/horizon-2020-brief-eu-framework-programme-research-innovation.

[2]               Prijatý Európskym parlamentom 15. apríla 2014 a Radou Európskej únie 6. mája 2014.

[3]               http://ec.europa.eu/research/participants/portal/desktop/en/home.html.

[4]               http://ec.europa.eu/enterprise/policies/innovation/policy/innovation-scoreboard/index_en.htm.

[5]               Správa o pokroku Európskeho výskumného priestoru z roku 2013 bola doplnená o fakty a údaje, ktoré dokumentovali rôzne úrovne pokroku pri dokončovaní Európskej výskumnej oblasti vzhľadom na vnútroštátne priority. Pozri: http://ec.europa.eu/research/era/era-progress-2013.htm

[6]               COM(2013)800 final.

[7]               Konferencia európskych škôl pre vyššie inžinierske vzdelávanie a výskum (CESAER) sa pripojila k platforme zúčastnených strán 17. júla 2013 ako šiesta zúčastnená organizácia a predložila Komisii jednostranné vyhlásenie.

[8]               Sú to: Európske združenie výskumných a technických organizácií (EARTO), Združenie európskych univerzít (EUA), Liga európskych výskumných univerzít (LERU), NordForsk, Science Europe a CESAER.

[9]               COM(2012)497.

[10]             COM(2014)339.