This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52014DC0417
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION on Luxembourg’s 2014 national reform programme and delivering a Council opinion on Luxembourg’s 2014 stability programme
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Luxemburska na rok 2014 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Luxemburska na rok 2014
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Luxemburska na rok 2014 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Luxemburska na rok 2014
/* COM/2014/0417 final */
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Luxemburska na rok 2014_x000b__x000b_a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Luxemburska na rok 2014 /* COM/2014/0417 final - 2014/ () */
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem
Luxemburska na rok 2014
a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Luxemburska na rok
2014 RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4, so zreteľom na nariadenie Rady (ES)
č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi
rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami
a ich koordinácii[1],
a najmä na jeho článok 5 ods. 2, so zreteľom na odporúčanie Európskej
komisie[2], so zreteľom na uznesenia Európskeho
parlamentu[3], so zreteľom na závery Európskej rady, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
zamestnanosť, so zreteľom na
stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
sociálnu ochranu, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
hospodársku politiku, keďže: (1)
Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh
Komisie o iniciovaní novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej
Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá
sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na
oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a
konkurencieschopnosti. (2)
Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla
2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske
politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra 2010
prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti
členských štátov, ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“.
Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia
zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike
zamestnanosti. (3)
Hlavy štátov alebo predsedovia vlád 29. júna 2012
rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa stanovuje koherentný
rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s
využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o tom, že
treba prijať opatrenie na úrovni členských štátov, a predovšetkým sa
v plnej miere prihlásili k záväzku dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a
splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny. (4)
Rada 9. júla 2013 prijala odporúčanie, ktoré
sa týka národného programu reforiem Luxemburska na rok 2013, a vydala svoje
stanovisko k aktualizovanému programu stability Luxemburska na roky 2012 –
2016. Komisia 15. novembra 2013 v
súlade s nariadením (EÚ) č. 473/2013[4] predložila
svoje stanovisko k návrhu rozpočtového plánu Luxemburska na rok 2014[5]. (5)
Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný
prieskum rastu[6],
čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej
politiky na rok 2014. Komisia v ten istý deň prijala na základe nariadenia
(EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[7], v ktorej určila
Luxembursko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa
vykoná hĺbkové preskúmanie. (6)
Európska rada 20. decembra 2013 schválila priority
na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj
opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať
diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, obnoviť bežné
úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast a
konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti a
sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu. (7)
Komisia 5. marca 2014 uverejnila výsledky
hĺbkového preskúmania pre Luxembursko[8]
podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Z analýzy Komisie
vyplýva, že Luxembursko nečelí makroekonomickým nerovnováham v zmysle
postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Analýza prebytku bežného účtu
predovšetkým ukazuje, že prebytok nevyplýva zo slabého domáceho dopytu, ale je
skôr výsledkom osobitného modelu rastu Luxemburska, ktorý sa výrazne opiera o
finančné služby. Riziká pre domácu finančnú stabilitu plynúce z
prítomnosti veľkého finančného sektora existujú, sú však relatívne
obmedzené, keďže sektor je zároveň diverzifikovaný aj špecializovaný.
Vysoká miera zadlženosti súkromného sektora a najmä nefinančných
korporácií odzrkadľuje hlavne prítomnosť veľkého počtu nadnárodných
spoločností, ktoré využívajú svoje pobočky alebo dcérske
spoločnosti v Luxembursku na financovanie operácií vnútri skupiny.
Napokon, súčasná priaznivá pozícia verejných financií veľmi závisí od
udržateľnosti modelu rastu založeného na prosperujúcom finančnom
sektore a predstavuje vysoké riziko, pokiaľ ide o udržateľnosť v
dlhodobom horizonte. (8)
Luxembursko 28. apríla 2014 predložilo svoj národný
program reforiem na rok 2014 a 25. apríla 2014 svoj program stability na
rok 2014. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva
tieto programy posudzovali súčasne. (9)
Cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie
uvedenej v programe stability na rok 2014 je vrátiť sa k strednodobému
cieľu v roku 2016 potom, ako v roku 2015 dôjde k výraznému odklonu od
neho. Program potvrdzuje predchádzajúci strednodobý cieľ nadbytku 0,5 %
HDP, ktorý odzrkadľuje požiadavky Paktu stability a rastu. Predpokladá sa,
že (prepočítaný) štrukturálny prebytok verejných financií klesne z úrovne
1,4 % HDP v roku 2013 na úroveň 1,1 % v roku 2014 predtým, ako sa v roku
2015 zmení na deficit na úrovni 0,1 % HDP. Na ďalšie obdobie sa plánuje
postupné zvyšovanie štrukturálnych prebytkov. Preto sa očakáva, že
Luxembursko zostane v roku 2014 na úrovni svojho strednodobého cieľa,
pričom v roku 2015 sa od neho výrazne odkloní. Podľa programu by
miera rastu verejných výdavkov bez diskrečných príjmových opatrení mala
byť vyššia než referenčná strednodobá miera potenciálneho rastu HDP v
roku 2015. Celkovo možno povedať, že ciele programu sú čiastočne
v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu na rok
2015, s odchýlkou predovšetkým v roku 2015. Predpokladá sa, že pomer
dlhu k HDP, ktorý bol v roku 2013 na úrovni 23,1 %, teda hlboko pod
referenčnou hodnotou 60 % HDP, bude počas programového obdobia
ďalej klesať. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené
rozpočtové prognózy v programe a ktorý vypracoval nezávislý orgán
(STATEC), je na roky 2014 a 2015 mierne optimistický. Vláda odhaduje mieru
rastu HDP v roku 2014 aj v roku 2015 na 3,2 %, zatiaľ čo Komisia v
prognóze z jari 2014 predpokladá rast na úrovni 2,6 % v roku 2014 a v roku 2015
na úrovni 2,7 %. Navyše, orgány ešte celkom nešpecifikovali opatrenia, na
ktorých sa bude zakladať fiškálna trajektória na obdobie rokov 2015 –
2018. Podľa prognózy Komisie, v ktorej sa nezohľadňujú najnovšie
oznámené opatrenia, sa odhaduje, že štrukturálny prebytok v roku 2014 klesne na
0,6 % HDP a v roku 2015 sa zmení na deficit na úrovni 1,3 % HDP. Pokiaľ
ide o mieru rastu výdavkov verejných financií bez diskrečných príjmových
opatrení, odhaduje sa, že bude vyššia ako referenčná strednodobá miera
možného HDP v roku 2015, kedy sa očakáva významný odklon. Na základe
posúdenia Programu stability na rok 2014 a prognózy Komisie podľa
nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zastáva Rada názor, že existujú riziká pre
dosiahnutie cieľov programu, ktoré sú len čiastočne v súlade s
požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu, najmä od roku
2015. (10)
Vláda predložila parlamentu v júli 2013 návrh
zákona o transpozícii ustanovení smernice Rady 85/2011 o požiadavkách na
rozpočtové rámce členských štátov a Zmluvy o stabilite, koordinácii a
správe v hospodárskej a menovej únii. Hoci sa očakávalo, že návrh zákona
vstúpi do platnosti 1. januára 2014, jeho prijatie sa oneskorilo z dôvodu
júlového odstúpenia vlády. Podľa návrhu zákona sa zavádza nový Zákon o
programe viacročného financovania, ktorý sa vzťahuje na rovnaký
časový horizont ako nadchádzajúca aktualizácia programu stability. Zákon o
programe viacročného financovania by sa mal aktualizovať ročne
na priebežnom základe spolu s ročným rozpočtom. Mali by sa v ňom
uvádzať plány na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa na
úrovni verejnej správy. Návrh zákona zavádza viacročné stropy v Zákone o
programe viacročného financovania, ktoré by sa mali vzťahovať
len na sektor ústrednej verejnej správy, nie sú však špecifikované dôsledky v
prípade, že sa stropy prekročia. V návrhu zákona sa nestanovuje pravidlo o
vnútroštátnych výdavkoch, ktorým by sa usmerňovalo stanovovanie viacročných
cieľov v oblasti výdavkov. Zákon však obsahuje ustanovenia pre proces
prispôsobovania strednodobého cieľa, ktoré sa majú dodržať. V marci
2014 bol parlamentu predložený revidovaný návrh zákona, v ktorom sa okrem iného
ustanovuje pridelenie úlohy nezávislého monitorovania fiškálnych pravidiel
novovytvorenej inštitúcii Conseil National des Finances Publiques (Národná rada
pre verejné financie). (11)
Okrem toho, nové pravidlá o príjmoch z DPH
plynúcich z činností elektronického obchodu budú mať vplyv aj na
daňové príjmy z DPH. Od roku 2015 sa takéto príjmy prevedú z krajiny, v
ktorej má sídlo dodávateľ, do krajiny bydliska zákazníka. Vláda oznámila,
že sadzby DPH sa zvýšia o 2 percentuálne body, čo by malo
čiastočne kompenzovať stratu príjmov. Vzhľadom na
veľmi rozšírené využívanie znížených a výrazne znížených sadzieb sa však
dodatočný príjem môže zvýšiť širším
uplatňovaním štandardnej sadzby, čím sa budú vo väčšej miere
kompenzovať uvedené straty. (12)
V roku 2060 majú hrubé verejné výdavky na dôchodky
ako podiel HDP v Luxembursku podľa údajov zo Správy Komisie o starnutí
obyvateľstva (Ageing Report) z roku 2012 vzrásť z 9,2 % HDP na 18,6 %
HDP. To je spôsobené najmä výdavkami súvisiacimi so starnutím
obyvateľstva, a to najmä dôchodkami. Dôchodková reforma z roku 2012 mala
obmedzenú pôsobnosť a podstatne neriešila hrozbu, ktorú predstavuje
dôchodkový systém pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Krátkodobé financovanie dôchodkového systému je v súčasnosti zaručené
nízkym podielom obyvateľstva v dôchodkovom veku a je založené na príspevkoch,
ktoré odvádza pomerne mladá populácia cezhraničných pracovníkov.
Očakáva sa, že v budúcnosti sa tento trend obráti a náklady na dôchodky,
ako aj na dlhodobú starostlivosť sa pravdepodobne podstatne zvýšia. Aby sa
zaistila životaschopnosť dôchodkového systému, by bolo potrebné, aby sa po
roku 2020 zmiernilo prispôsobovanie dôchodkov životnej úrovni a okrem toho sa
aj podstatne zvýšila miera príspevkov. To by znamenalo veľký nárast
daňového zaťaženia práce, ktoré by znášala budúca populácia v
aktívnom veku, a v dôsledku toho stratu konkurencieschopnosti v oblasti
nákladov. Vzhľadom na súčasnú vysokú úroveň miery nahradzovania
sa mohlo prijať niekoľko rôznych opatrení, aby sa zaistilo
spravodlivejšie rozloženie daňového zaťaženia na jednotlivé
generácie. Zavedením hornej hranice pre úpravy dôchodkov na základe zvýšenia
reálnych miezd by sa zvýšili dôchodkové rezervy. Okrem toho, zvýšenie skutočného
veku odchodu do dôchodku, ktorý je v súčasnosti 59 rokov, jeho zosúladením
so strednou dĺžkou života by prispelo k zabezpečeniu dlhodobej
udržateľnosti dôchodkového systému. Možnosti predčasného odchodu do
dôchodku by sa mali tiež obmedziť. Finančné stimuly na predĺženie
pracovných kariér, ako sa uvádza v dôchodkovej reforme, môžu prispieť k
udržateľnosti dôchodkového systému, avšak zamestnateľnosť
starších pracovníkov by sa mala ešte viac zlepšiť, a to posilnením
odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. Luxembursko potrebuje
obmedziť budúce potreby a náklady súvisiace s dlhodobou
starostlivosťou, aby zaistilo jej udržateľnosť. Služby dlhodobej
starostlivosti by sa mohli takisto stať viac nákladovo efektívnymi, a to
posilnením koordinácie medzi zdravotnou a sociálnou starostlivosťou,
zlepšením poskytovania služieb a lepšou podporou opatrovateľov spomedzi
rodinných príslušníkov. (13)
Súčasný veľký prebytok bežného účtu
Luxemburska možno pripísať finančným službám a tento prebytok zakrýva
trvalý a postupne sa zvyšujúci deficit v obchodnej bilancii tovarov, ktorý
vyplýva z pomalého rastu vývozu. Hoci táto tendencia odzrkadľuje zvyšujúci
sa význam sektora služieb v hospodárstve, je spôsobená aj väčšou
štrukturálnou stratou v oblasti konkurencieschopnosti. Nedávny neustály nárast
jednotkových nákladov práce oslabil konkurencieschopnosť luxemburskej
priemyselnej štruktúry. Modulácia mechanizmu indexácie miezd, ktorý prijala
vláda v roku 2012, sa do konca roka 2014 skončí. Hoci možno skúmať
rôzne prístupy, je dôležité, aby boli mzdy užšie viazané na produktivitu
prostredníctvom reformy systému indexácie miezd, čím sa umožní odvetvová
diferenciácia. Veľká závislosť na finančnom sektore predstavuje
pre luxemburské hospodárstvo štrukturálne riziko. Preto je potrebné, aby sa
Luxembursko zameralo na rozvoj vysoko špecializovaných podnikov ako platformy
pre rast založený na inováciách. Hoci štvornásobne zvýšenie intenzity výskumu a
vývoja vo verejnom sektore od roku 2000 odzrkadľuje odhodlanie
vybudovať výskumné kapacity verejného sektora, Luxembursko nie je na ceste
k dosiahnutiu svojho cieľa intenzity v oblasti výskumu a vývoja do roku
2020, ktorý je 2,3 – 2,6 % HDP, a to z dôvodu prudkého poklesu intenzity
činnosti v tejto oblasti (z 1,53 % HDP v roku 2000 na 1 % v roku 2012).
Jeho výkonnosť podľa ukazovateľov o spolupráci medzi verejnými
výskumnými inštitúciami a podnikmi by sa mala ešte viac zlepšiť. V reforme
na posilnenie inovačných klastrov, ktorá sa začala v roku 2013, by sa
malo pokračovať. (14)
Hoci boli prijaté rôzne opatrenia,
nezamestnanosť mladých ľudí je neustále vysoká – v roku 2013 bola na
úrovni 17,4 % aktívneho obyvateľstva, aj keď poklesla z úrovne 18 % v
roku 2012. Nezamestnanosť veľmi závisí od úrovne vzdelania a je
nižšia medzi ľuďmi s ukončeným vyšším vzdelaním. Luxemburský
systém vzdelávania čelí mnohým špecifickým výzvam, ako sú
viacjazyčnosť a špecifické zručnosti, ktoré si vyžaduje vysoko
špecializovaný trh práce s veľkým finančným sektorom. Výsledky
prieskumu OECD z roku 2012 o zručnostiach študentov potvrdili, že sú
potrebné ďalšie opatrenia, aby bolo možné reagovať na pomerne slabé
základné zručnosti mladých ľudí, ktoré možno pozorovať už od
roku 2006. V tejto súvislosti by sa malo pokračovať v reforme
základných a stredných škôl. Okrem toho by sa mala ešte viac zlepšiť aj
kvalita a atraktívnosť odbornej prípravy a vzdelávania s cieľom
poskytnúť trhu práce kvalifikovanú pracovnú silu vrátane ľudí z
prisťahovaleckého prostredia. Veľmi veľké prekážky na trhu
práce, ktoré patria medzi najvyššie v EÚ, pre všetky mzdové úrovne a zloženia
rodín, vyplývajú z koncepcie a systému daní a sociálneho zabezpečenia.
Takisto, napriek nedávnemu reformnému úsiliu zostávajú aktivačné politiky
naďalej slabé, účasť na aktívnych politikách trhu práce nie je
povinná v žiadnej fáze trvania nezamestnanosti a pri účasti na aktívnych
politikách trhu práce sa nevyžaduje priebežné hľadanie si zamestnania. (15)
Luxembursko je odhodlané do roku 2020 znížiť o
20 % emisie skleníkových plynov v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje ETS,
očakáva sa však, že tento cieľ nesplní o 23 percentuálnych bodov.
Okrem toho sa očakáva, že emisie v roku 2013 budú o 1 % vyššie než je
cieľ stanovený na rok 2013 v rozhodnutí o spoločnom úsilí. Približne
70 % emisií súvisiacich s dopravou je spojených s vývozom palív, čo je
okrem iného výsledkom veľmi nízkych spotrebných daní z palív. Uznanie
vývozu palív ako kľúčovej výzvy v druhom Národnom akčnom pláne
na ochranu klímy, ktorý bol prijatý v máji 2013, je krokom vpred. Na riešenie
tejto otázky sú však potrebné konkrétnejšie a dlhodobé opatrenia.
Environmentálne zdaňovanie v roku 2012 predstavovalo 2,4 % HDP,
zatiaľ čo v roku 2004 predstavovalo 3,1 %. Tento pokles je spôsobený
predovšetkým nižšími príjmami z dane z energie, ktoré ovplyvňuje chýbajúca
indexácia daní z energie. Dane z dopravy, okrem palív, v roku 2012
predstavovali 0,2 % HDP. Dane z palív používaných v doprave sú vysoké - na
úrovni 2,2 % HDP - napriek preferenčnému daňovému zaobchádzaniu s
naftou, a to najmä v dôsledku „cestovného ruchu na čerpacích staniciach“.
Pri environmentálnom zdaňovaní, ktoré predstavuje podpriemerný podiel z
celkových daňových príjmov, je možné zlepšiť koncepciu
environmentálnych daní Luxemburska, a to predovšetkým prostredníctvom zvýšenia
zdaňovania energetických produktov pre dopravu. (16)
Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra
dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Luxemburska. Posúdila program stability
a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam pre
udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku Luxemburska, ale aj ich
súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť
celkovú správu hospodárskych záležitostí v Európskej únii tým, že poskytne
príspevky na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodovanie. Jej
odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do
nižšie uvedených odporúčaní 1 až 5. (17)
Na základe tohto posúdenia Rada preskúmala program
stability Luxemburska a jej stanovisko[9]
je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1. (18)
Komisia v kontexte európskeho semestra vykonala aj
analýzu hospodárskej politiky eurozóny ako celku. Rada na základe uvedenej
analýzy vydala v prípade tých členských štátov, ktorých menou je euro,
odporúčania pre jednotlivé krajiny. Luxembursko by malo
zabezpečiť aj úplné a včasné vykonanie týchto odporúčaní, TÝMTO ODPORÚČA, aby Luxembursko
prijalo v období rokov 2014 – 2015 opatrenia s cieľom: 1. Zachovať v roku
2014 zdravú fiškálnu pozíciu, podstatne posilniť rozpočtovú stratégiu
v roku 2015 s cieľom zaistiť, že sa dosiahne strednodobý
cieľ a ďalej sa na ňom zotrvá, aby sa ochránila dlhodobá
udržateľnosť verejných financií, najmä so zreteľom na implicitné
záväzky súvisiace so starnutím obyvateľstva. Posilniť správu vo
fiškálnej oblasti prostredníctvom urýchleného prijatia strednodobého
rozpočtového rámca, ktorý sa týka verejných financií a zahŕňa
viacročné výdavkové stropy, a zavedením nezávislého monitorovania
fiškálnych pravidiel. Ešte viac rozšíriť daňový základ, predovšetkým
v prípade spotreby. 2. Aby sa zaistila fiškálna
udržateľnosť, znížiť výdavky súvisiace so starnutím
obyvateľstva tým, že sa dlhodobá starostlivosť stane viac nákladovo
efektívnou, pokračovať v dôchodkovej reforme tak, aby sa zvýšil
skutočný vek odchodu do dôchodku, vrátane obmedzenia predčasného
odchodu do dôchodku a prepojenia zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku
so strednou dĺžkou života. Posilniť úsilie o zvýšenie miery
účasti starších pracovníkov, a to aj zlepšením ich zamestnateľnosti
prostredníctvom celoživotného vzdelávania. 3. Urýchliť prijatie
štrukturálnych opatrení v konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s
vnútroštátnymi postupmi, vykonať reformu systému indexácie miezd s
cieľom zlepšiť schopnosť miezd reagovať na vývoj
produktivity, predovšetkým na sektorovej úrovni. Snažiť sa o v
diverzifikáciu štruktúry hospodárstva, a to aj podporovaním súkromných
investícií do výskumu a ďalším rozvojom spolupráce medzi verejným výskumom
a podnikmi. 4. Pokračovať v úsilí
znížiť nezamestnanosť mladých a najmä nízko kvalifikovaných
uchádzačov o prácu z prisťahovaleckého prostredia, prostredníctvom
koherentnej stratégie, a to aj prostredníctvom ďalšieho zlepšovania
koncepcie a monitorovania aktívnych politík trhu práce, riešenia nesúladu medzi
ponúkanými a požadovanými zručnosťami a odstránenia finančných
prekážok, ktoré znižujú motiváciu pracovať. Na tento účel
urýchliť vykonanie reformy všeobecného aj odborného vzdelávania a odbornej
prípravy, aby zručnosti mladých ľudí lepšie zodpovedali dopytu po
práci. 5. Vypracovať súhrnný rámec
a prijať konkrétne opatrenia na splnenie cieľa do roku 2020
znížiť emisie skleníkových plynov z činností, na ktoré sa
nevzťahuje ETS, predovšetkým prostredníctvom zdanenia energetických
produktov pre dopravu. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. [2] COM(2014) 417 final. [3] P7_TA(2014)0128 a P7_TA(2014)0129. [4] Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11. [5] C(2013) 8006 final. [6] COM(2013) 800 final. [7] COM(2013) 790 final. [8] SWD(2014) 84 final. [9] Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES)
č. 1466/97.