52014DC0403

Odporúčanie

ODPORÚČANIA RADY,

ktoré sa týka národného programu reforiem Bulharska na rok 2014 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Bulharska na rok 2014

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], a najmä na jeho článok 9 ods. 2,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh[2], a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie[3],

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu[4],

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,

keďže:

(1) Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Európskej komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2) Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3) Hlavy štátov alebo predsedovia vlád 29. júna 2012 rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa stanovuje koherentný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o tom, že treba prijať opatrenie na úrovni členských štátov, a predovšetkým sa v plnej miere prihlásili k záväzku dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4) Rada 9. júla 2013 prijala odporúčanie, ktoré sa týka národného programu reforiem Bulharska na rok 2013, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Bulharska na roky 2012 – 2016.

(5) Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný prieskum rastu[5], čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej politiky na rok 2014. Komisia v ten istý deň prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[6], v ktorej určila Bulharsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(6) Európska rada 20. decembra 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, obnoviť bežné úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast a konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu.

(7) Komisia uverejnila 5. marca 2014 výsledky hĺbkového preskúmania pre Bulharsko[7] podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Vykonaná analýza vedie Komisiu k záveru, že v Bulharsku naďalej existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré si vyžadujú monitorovanie a prijatie opatrení politiky. Opatrenia politiky si vyžaduje najmä zdĺhavá úprava trhu práce, zatiaľ čo korekcia vonkajšej pozície a korporátne znižovanie pákového efektu prebieha v poriadku.

(8) Bulharsko predložilo 17. apríla 2014 svoj národný program reforiem na rok 2014 a svoj konvergenčný program na rok 2014. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(9) Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v konvergenčnom programe na rok 2014 je dosiahnuť strednodobý cieľ štrukturálneho deficitu –1 % HDP do roku 2016. Strednodobý cieľ je prísnejší, ako to vyžaduje Pakt stability a rastu. Bulharsko ťaží z možnosti uplatniť dočasnú odchýlku od strednodobého cieľa o 0,6 % HDP v roku 2013 a o 0,1 % HDP v roku 2014, ktorá sa povoľuje pre spoločne financované projekty. Program počíta so zhoršením (prepočítaného) štrukturálneho salda o 0,3 % HDP v roku 2014 na –1,3 % HDP a so zlepšením o 0,3 % HDP v roku 2015 na –1,0 % HDP, čo zaručí návrat k plneniu strednodobého cieľa. Miera rastu vládnych výdavkov by v období rokov 2014 – 2015 nepresiahla príslušný referenčný strednodobý ukazovateľ výdavkov. Rozpočtové plány sú teda v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Miera dlhu je značne pod úrovňou 60 % HDP a podľa konvergenčného programu sa očakáva, že do konca programového obdobia sa len mierne zvýši – na 20,6 % HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy konvergenčného programu, je optimistický na obdobie rokov 2014 – 2015. Očakáva sa, že ročný rast dosiahne 2,1 % v roku 2014 a 2,6 % v roku 2015, a nie 1,7 % v roku 2014 a 2,0 % v roku 2015, ako sa uvádza v jarnej prognóze Komisie. Podľa prognózy Komisie je odchýlka Bulharska od jeho strednodobého cieľa v roku 2014 vyššia, ako je povolené na základe dočasnej odchýlky povolenej pre spoločne financované projekty, a v roku 2015 by sa nedosiahol požadovaný návrat k strednodobému cieľu. Na základe posúdenia konvergenčného programu na rok 2014 a prognózy Komisie podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že v období rokov 2014 – 2015 existuje riziko odchýlky od strednodobého cieľa.

(10) Daňová disciplína a kvalita daňovej správy aj naďalej predstavujú pre Bulharsko hlavné výzvy. Dostupné odhady poukazujú na pomerne veľký objem tieňového hospodárstva, čo potvrdzujú aj údaje o nelegálnej práci v Bulharsku. Administratívne náklady na výber daní a náklady na dosiahnutie disciplíny pri platení daní sú relatívne vysoké. Napriek určitým opatreniam prijatým na riešenie týchto výziev Bulharsko stále nedisponuje plnohodnotnou stratégiou daňovej disciplíny, ktorá by zahŕňala prácu všetkých orgánov zapojených do výberu daní a obsahovala prvotnú analýzu najvýznamnejších rizík spojených s výberom daní, ako aj posúdenie existujúcich opatrení vrátane zjednodušujúcich opatrení a zlepšených kontrol.

(11) V roku 2013 Bulharsko urobilo oproti minulým záväzkom v oblasti dôchodkovej reformy krok späť. Zaviedli sa ďalšie systémy predčasného odchodu do dôchodku a odložilo sa plánované zvýšenie zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku. V harmonizovaní vekovej hranice odchodu do dôchodku pre mužov a ženy sa nedosiahol žiadny pokrok a neurobili sa žiadne kroky na sprísnenie kritérií oprávnenosti a kontrol na obmedzenie zneužívania prideľovania invalidných dôchodkov. Bulharsko má jedno z najrýchlejšie starnúcich obyvateľstiev v EÚ, čo má negatívne dôsledky pre trh práce, potenciál rastu hospodárstva a financovanie dôchodkového systému. Bulharsko preto musí pokračovať v reforme svojho dôchodkového systému. Bulharsko takisto čelí významným výzvam v racionalizácii a riadení sektora nemocníc vrátane nedostatku transparentnosti vo financovaní nemocníc a nedostatočne rozvinutých služieb ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Okrem toho vysoká úroveň formálnych aj neformálnych platieb, ktoré znáša priamo pacient, fakticky vylučuje určité skupiny obyvateľstva z prístupu k službám zdravotnej starostlivosti. Ukazovatele zdravotného stavu sú v porovnaní s ostatnými členskými štátmi slabé, čo naznačuje, že v budúcnosti môžu byť potrebné štrukturálne vyššie verejné výdavky na zdravotníctvo.

(12) V posledných rokoch vykazoval trh práce horšie výsledky, čím sa obmedzila schopnosť hospodárstva na nápravu a oslabil sa jeho rastový potenciál. Nezamestnanosť sa v roku 2013 ustálila, ale počet nezamestnaných mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných aj naďalej stúpa. V Bulharsku je jeden z najvyšších podielov mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, z čoho vyplýva závažné nedostatočné využitie a rozvoj ľudského kapitálu. Pri posilňovaní kapacít úradu práce sa dosiahol len malý pokrok. Musí sa takisto rozšíriť dosah a zvýšiť účinnosť aktívnych politík trhu práce. V Bulharsku chýbajú účinné opatrenia zacielené na mladých ľudí, ktorí nie sú evidovaní na úrade práce, vrátane Rómov, v súlade s cieľmi záruky pre mladých ľudí. Bežné záchranné siete (dávky v nezamestnanosti a sociálna pomoc) nepokrývajú veľkú časť nezamestnaných ľudí, ktorí sú namiesto toho odkázaní na rodinnú solidaritu alebo neformálnu prácu. Bulhari sú vystavení jednému z najvyšších rizík chudoby alebo sociálneho vylúčenia v EÚ. Minimálne prahy vyplácania príspevkov na sociálne zabezpečenie by mohli zabrániť nízkokvalifikovaným pracovníkom plne participovať na oficiálnej ekonomike. Uskutočnili sa určité analýzy na posúdenie možného vplyvu – tieto sa musia posúdiť a na ich základe vypracovať primerané opatrenie politiky. V Bulharsku neexistujú žiadne jasné usmernenia na stanovenie transparentnej minimálnej mzdy. Zákonom stanovená minimálna mzda sa v roku 2013 výrazne zvýšila, čo môže mať negatívny vplyv na zamestnanosť a mala by sa teda sledovať.

(13) Bulharsko stále neprijalo zákon o vzdelávaní na školách, ktorý predstavuje rámec pre vykonanie potrebných komplexných reforiem školského systému vrátane modernizácie učebných plánov a zlepšenia vzdelávania učiteľov. Je potrebné zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania a prípravy v Bulharsku a lepšie ich začleniť do všeobecných vzdelávacích štruktúr, aby sa zohľadnili flexibilné metódy, znížilo sa predčasné ukončenie školskej dochádzky a zlepšil sa prístup k celoživotnému vzdelávaniu. Vysokoškolské vzdelávanie zase celí pretrvávajúcim výzvam lepšie napĺňať potreby trhu práce. K slabým výsledkom prispieva nízky štandard osvedčovania kvality. Diskutuje sa o novej stratégii pre vysokoškolské vzdelávanie, kde sa požaduje reštrukturalizácia riadenia univerzít prostredníctvom priameho zapojenia zainteresovaných strán, ako napríklad podnikov a študentov, konsolidácia univerzít a prístup zameraný na výkonnosť s cieľom lepšie zladiť výsledky vzdelávania s požiadavkami trhu práce. Prístup k vzdelaniu pre znevýhodnené deti, najmä rómske, predstavuje neustálu výzvu. Povinné dvojročné predškolské vzdelávanie je kľúčovým opatrením, ktoré ide správnym smerom, a malo by sa dôkladne vykonávať, spolu s opatreniami na predídenie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky. Je potrebné rozšíriť existujúce iniciatívy, aby sa zlepšila odborná príprava učiteľov a znížila faktická segregácia v školách. Pravidlá, ktoré prepájajú príspevky na nezaopatrené dieťa s účasťou na vzdelávaní, sa ešte účinne nezaviedli.

(14) Vzhľadom na roztrieštený prístup a nedostatočný záväzok voči hĺbkovým reformám malo širšie úsilie modernizovať verejnú správu obmedzený dosah. Bulharsko potrebuje koordinovanú stratégiu reformy verejnej správy, ktorá by zvýšila odbornosť a nezávislosť verejnej správy a jej regulačných agentúr, vrátane systému kariérneho rastu štátnych zamestnancov a ich vymenúvania na kľúčové pozície na základe zásluh, ako aj účinných štruktúr na riešenie problému korupcie. Na zlepšenie všeobecného podnikateľského prostredia je potrebné neustále vyvíjať úsilie. Medzi výzvy patria postupy pri získavaní povolení a zápise do obchodného registra. Vyriešenie platobných neschopností trvá v priemere viac ako tri roky a miera uspokojenia pohľadávok je nízka. V roku 2013 sa prijali nové pravidlá týkajúce sa meškania platieb, ktoré sa ešte musia realizovať. Rozvoj elektronickej verejnej správy sa zastavil a koordinácia na zaručenie interoperability systémov a vytváranie jednotných kontaktných miest nie sú dostatočné, čo obmedzuje úsilie zvýšiť transparentnosť a znížiť administratívnú záťaž. V oblasti verejného obstarávania chýba jednoduchý a zjednotený právny rámec, čo má za následok zložité právne podmienky a podmienky dohľadu a u poskytovateľov vzniká neistota. Nezávislosť súdnictva takisto naďalej zostáva veľkým problémom pre podnikateľské prostredie v Bulharsku. Bulharsko urobilo určité kroky na riešenie korupcie, ale celkový pokrok bol obmedzený a stále zostáva nestabilný, čo vyžaduje jednotnejšie kontroly a odrádzajúce sankcie v prípade konfliktu záujmov. Existuje takisto potreba lepšej koordinácie medzi protikorupčnými inštitúciami a potreba ich ochrany pred politickými vplyvmi.

(15) Hospodárska súťaž v odvetviach elektrickej energie a plynu je naďalej obmedzená. Osobitnú pozornosť v oblasti zlepšenia fungovania energetických trhov je potrebné venovať nedostatku výmen elektrickej energie a plynu a absencii transparentného veľkoobchodného trhu. Voľnému trhu s elektrickou energiou dominuje jediný dodávateľ a obmedzená veľkosť trhu znamená, že hospodárska súťaž nemôže plniť svoju funkciu zabezpečovania nákladovej účinnosti. Nezávislosť a účinnosť národného regulačného orgánu zostáva obmedzená. Závislosť na dovoze od malého počtu dodávateľov a nedostatok rozvoja infraštruktúry vytvárajú riziko ponukových šokov. Bulharsko navrhlo na financovanie EÚ v novom programovom období 2014 – 2020 komplexný balík opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti.

(16) Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Bulharska. Posúdila konvergenčný program a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Bulharsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú hospodársku správu a riadenie Európskej únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do odporúčaní 1 až 6.

(17) Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program Bulharska a jej stanovisko[8] je premietnuté najmä do odporúčania 1.

(18) V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a konvergenčný program. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 3, 4, a 5.

TÝMTO ODPORÚČA, aby Bulharsko prijalo v období rokov 2014 – 2015 opatrenia s cieľom:

1.           Posilniť rozpočtové opatrenia na rok 2014 vzhľadom na vznikajúcu medzeru vo vzťahu k požiadavkám Paktu stability a rastu. V roku 2015 posilniť rozpočtovú stratégiu na zabezpečenie dosiahnutia strednodobého cieľa a na jeho udržanie v ďalšom období. Zabezpečiť kapacity novej fiškálnej rady na plnenie svojho mandátu. Realizovať komplexnú daňovú stratégiu na posilnenie výberu daní, boj proti tieňovému hospodárstvu a na zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov.

2.           Prijať dlhodobú stratégiu pre dôchodkový systém; táto stratégia by mala pozostávať z pokračovania v plánovanom ročnom zvýšení zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku, zavedenia mechanizmu prepojenia zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života v dlhodobom horizonte, rušenia možností predčasného odchodu do dôchodku a vyrovnania zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy. Sprísniť kritériá oprávnenosti a postupy prideľovania invalidných dôchodkov, a to napríklad lepším zohľadnením schopnosti pracovať u žiadateľov. Zabezpečiť účinné poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane zlepšenia transparentnosti vo financovaní nemocníc, optimalizovania siete nemocníc a rozvoja ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

3.           Zlepšiť efektívnosť úradu práce pomocou vyvinutia systému na sledovanie výkonnosti a lepšieho cielenia na najzraniteľnejšie skupiny, ako sú nízkokvalifikovaní a starší pracovníci, dlhodobo nezamestnaní a Rómovia. Rozšíriť dosah a zvýšiť účinnosť aktívnych politík trhu práce, aby sa zhodovali s profilmi uchádzačov o zamestnanie a aby zasiahli aj mladých ľudí, ktorí nie sú evidovaní na úrade práce, ale nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy v súlade s cieľmi záruky pre mladých ľudí. Zlepšiť účinný dosah dávok v nezamestnanosti a sociálnej pomoci a ich prepojenie s aktivačnými opatreniami. Uskutočniť komplexné preskúmanie minimálnych prahov príspevkov na sociálne zabezpečenie s cieľom zabezpečiť, aby nízkokvalifikovaní pracovníci neboli vytlačení z trhu práce. Po konzultáciách so sociálnymi partnermi zaviesť transparentné usmernenia pre úpravu zákonom stanovenej minimálnej mzdy s ohľadom na dosah na zamestnanosť a konkurencieschopnosť. Ďalej zlepšiť prístupnosť a účinnosť sociálnych služieb a transferov pre deti a starších ľudí s cieľom zmierniť chudobu.

4.           Prijať zákon o vzdelávaní na školách a vykonávať reformy odborného a vysokoškolského vzdelávania s cieľom zvýšiť úroveň a významnosť zručností nadobudnutých na všetkých úrovniach, a zároveň posilňovať partnerstvo medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi na účely lepšieho zladenia výsledkov s potrebami trhu práce. Posilniť kvalitu inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy a zlepšiť prístup k celoživotnému vzdelávaniu. Vystupňovať úsilie o zlepšenie prístupu ku kvalitnému inkluzívnemu predškolskému a školskému vzdelávaniu znevýhodnených detí, najmä rómskych, a prísne uplatňovať pravidlá prepájajúce vyplácanie príspevku na nezaopatrené dieťa s účasťou na vzdelávaní.

5.           Pokračovať v zlepšovaní podnikateľského prostredia, najmä pre MSP, a to odstraňovaním byrokracie, podporou elektronickej verejnej správy, zefektívnením konkurzných konaní a vykonávaním právnych predpisov v oblasti meškania platieb. Zlepšiť systém verejného obstarávania, a to posilnením administratívnej kapacity, posilnením kontrol ex ante, ktoré vykonáva Agentúra pre verejné obstarávanie, a uskutočnením konkrétnych krokov pri realizácii elektronického verejného obstarávania. Zvýšiť kvalitu a nezávislosť súdnictva a zintenzívniť boj proti korupcii.

6.           Rozšíriť reformu energetického sektora s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž, efektívnosť a transparentnosť trhu a energetickú efektívnosť, a to najmä pomocou odstránenia trhových prekážok, zníženia váhy regulovaného segmentu, zintenzívnenia úsilia o vytvorenie transparentného veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou a plynom, rušenia kvót a posilnenia nezávislosti a administratívnych kapacít regulačného orgánu v oblasti energetiky. Urýchliť projekty prepojenia so susednými členskými štátmi a zvýšiť kapacity tak, aby bola krajina schopná čeliť prerušeniu dodávok.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

[2]               Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

[3]               COM(2014) 403 final.

[4]               P7_TA(2014)0128 a P7_TA(2014)0129.

[5]               COM(2013) 800 final.

[6]               COM(2013) 790 final.

[7]               SWD(2014) 76 final.

[8]               Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.