This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52014DC0363
REPORT FROM THE COMMISSION Synthesis Report on the Quality of Drinking Water in the EU examining the Member States' reports for the period 2008-2010 under Directive 98/83/EC
SPRÁVA KOMISIE Súhrnná správa o kvalite pitnej vody v EÚ, v ktorej sa skúmajú správy členských štátov na obdobie rokov 2008 – 2010 podľa smernice 98/83/ES
SPRÁVA KOMISIE Súhrnná správa o kvalite pitnej vody v EÚ, v ktorej sa skúmajú správy členských štátov na obdobie rokov 2008 – 2010 podľa smernice 98/83/ES
/* COM/2014/0363 final */
SPRÁVA KOMISIE Súhrnná správa o kvalite pitnej vody v EÚ, v ktorej sa skúmajú správy členských štátov na obdobie rokov 2008 – 2010 podľa smernice 98/83/ES /* COM/2014/0363 final */
SPRÁVA KOMISIE Súhrnná správa o kvalite pitnej vody v EÚ, v
ktorej sa skúmajú správy členských štátov na obdobie rokov 2008 – 2010
podľa smernice 98/83/ES
1.
Úvod
Bezpečná pitná voda je nevyhnutná pre náš
život. Je kľúčová z hľadiska verejného zdravia a je dôležitým
faktorom zdravej ekonomiky. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)[1]
dospela k záveru, že „zlepšenie
prístupu k bezpečnej pitnej vode a primeranej hygiene by okrem prínosov
pre zdravie prostredníctvom prevencie chorôb šírených vodou mohlo priniesť
značné hospodárske výhody“. Medzi tieto
výhody patria úspory nákladov na zdravotnú starostlivosť, nárast
počtu produktívnych dní za rok, zvýšenie školskej dochádzky a zabránenie
strate hodnoty života. Vodohospodárske
odvetvie takisto významne prispieva k HDP. Celková odhadovaná hrubá pridaná
hodnota (HPH) odvetvia, ktorá sa týka hygieny a služieb zásobovania vodou, v
roku 2010 dosiahla 43,84 mld. EUR a v uvedený rok predstavovala približne 500
000 pracovných miest na plný úväzok[2]. Prijatie
smernice o pitnej vode[3]
v roku 1980 a jej revízia v roku 1998 viedli k zlepšeniu dostupnosti kvalitnej
pitnej vody v celej EÚ. Spoločným úsilím inštitúcií EÚ, členských
štátov a poskytovateľov služieb sa dosiahol vysoký súlad s normami pre
pitnú vodu. Smernica preto predstavuje jeden z úspechov právnych predpisov EÚ v
oblasti životného prostredia a verejného zdravia, hoci nie je veľmi známy. Kvalita
pitnej vody a jej požadovaná úprava je úzko spojená s kvalitou zdrojov pitnej
vody. Úroveň ochrany vodných zdrojov, najmä podzemných a povrchových vôd,
je teda kľúčovým prvkom smernice o pitnej vode, pretože vplýva na
náklady súvisiace s úpravou týchto vôd. Pitná
voda je takisto dôležitou témou pre občanov EÚ. Odráža sa to aj v
prieskume Eurobarometra[4]
a nedávno spustenej európskej iniciatíve občanov Right2Water[5].
Komisia vo svojej odpovedi na túto iniciatívu otvorila celoeurópsku verejnú
konzultáciu o smernici o pitnej vode[6],
najmä s cieľom zlepšiť prístup ku kvalitnej vode v EÚ.
2.
Situácia
v oblasti pitnej vody
Tento
dokument podáva prehľad o stave vykonávania smernice o pitnej vode na
základe najnovších údajov, ktoré poskytli členské štáty[7].
Technické správy, ktoré obsahujú podrobné prehľady za jednotlivé
členské štáty, budú čoskoro k dispozícii na webovom sídle GR pre
životné prostredie[8].
2.1
Dodávky vody
Dodávky pitnej
vody v EÚ sú stanovené podľa oblastí dodávok vody, t. j. geograficky
vymedzených oblastí, v ktorých voda určená na ľudskú spotrebu
pochádza z jedného alebo viacerých zdrojov, a kde kvalitu vody možno
považovať za približne rovnakú. V EÚ existuje takmer 100 000 oblastí
dodávok vody (ODV). Smernica rozlišuje medzi veľkými a malými dodávkami
vody[9].
Minimálne požiadavky na kvalitu vody sú rovnaké tak pre veľké, ako aj malé
dodávky. Rôzne sú však požiadavky na monitorovanie a členské štáty nemusia
podávať správy o malých dodávkach. Približne 65 miliónov ľudí využíva
služby malých dodávateľov vody. „Dodávka“
v zmysle smernice neznamená „prístup“ k verejnej vodovodnej sieti[10].
Eurostat zozbieral údaje o počte obyvateľov napojených na verejné
vodovody[11],
pozri tabuľku 1 na konci správy. Vzhľadom na dobrovoľný
charakter podávania správ tieto údaje nie sú úplné a neumožňujú
vypočítať súhrnné alebo priemerné hodnoty v EÚ.
Zdroje
surovej vody
Zásobovanie
vodou v EÚ je zabezpečované hlavne zo spodných a povrchových vôd vrátane
umelých zásobníkov. Vodné zdroje sa v jednotlivých členských štátoch
značne líšia. Prehľady, ktoré zozbieral Eurostat[12],
boli uvedené v predchádzajúcich správach[13]. Existujú
značné percentuálne rozdiely medzi veľkými a malými dodávkami vody,
pričom zdroje podzemných vôd sú oveľa viac zastúpené v prípade malých
dodávok (84 %). Zmeny
klímy (záplavy, extrémne zrážky, rozvodnenie riek) čoraz viac vplývajú na
znečistenie podzemných vôd, najmä látkami, ktorých prítomnosť je
ťažké zistiť (napr. pesticídy), a na znečistenie povrchových
vôd. Môžu spôsobovať problémy, ktoré sa premietnu do kvality pitnej vody.
Koordinované monitorovanie podzemných vôd a pitnej vody, ako aj zavedenie
opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a zmiernenie jej dosahu by bolo
prospešné pre bezpečnú pitnú vodu.
2.2
Kvalita pitnej vody
V smernici o
pitnej vode sa stanovujú minimálne požiadavky na kvalitu vody s cieľom
zaistiť, aby bola pitná voda pre ľudskú spotrebu bezpečná.
Určujú sa mikrobiologické a chemické parametre, ktoré by mohli
predstavovať riziko pre zdravie ľudí v prípade, že ich koncentrácie
prekročia určité prahové hodnoty. Pri každom z parametrov sú v
smernici stanovené maximálne hodnoty koncentrácií, ktoré sa musia dodržať.
Okrem
mikrobiologických a chemických parametrov sa v smernici určujú
indikačné parametre, ktorých cieľom je ukázať možné riziká pre
zdravie ľudí a ktoré si vyžadujú nápravné opatrenia iba v prípade, že
ďalšie vyšetrovanie potvrdí riziká pre ľudské zdravie. Vykazované údaje
o týchto parametroch potvrdzujú, že kvalita pitnej vody v EÚ je vo všeobecnosti
veľmi dobrá. Celkový trend je tiež pozitívny. Pokiaľ ide o veľké
dodávky, vo veľkej väčšine členských štátov dosahujú miery súladu
s požiadavkami pre mikrobiologické a chemické parametre 99 % až
100 %. Niekoľko členských štátov vykazuje mieru súladu nižšiu
ako 99 %. Tieto krajiny budú musieť posilniť opatrenia s
cieľom zabezpečiť, aby všetci občania, ktorí získavajú vodu
prostredníctvom veľkých dodávok, mohli bezpečne využívať pitnú
vodu. Obrázok
č. 1: Súhrnný prehľad – miery súladu mikrobiologických
a chemických parametrov v členských štátoch Podrobné údaje
možno nájsť v tabuľke 1 na konci správy. Pokiaľ
ide o malé dodávky vody, ukazuje sa viac odlišností. Boli zaznamenané nižšie
úrovne súladu pri mikrobiologických ukazovateľoch, pričom len tri
členské štáty dosahujú mieru súladu 99 % až 100 %. Z
podrobnejšieho rozpisu mier súladu s požiadavkami pre mikrobiologické parametre
vyplýva, že v prípade malých zásob je súlad výrazne nižší ako v prípade
veľkých zásob. Obrázok
č. 2: Miera súladu s mikrobiologickými parametrami, počet
členských štátov Pokiaľ
ide o chemické parametre, v prípade malých dodávok bola zaznamenaná vysoká
úroveň súladu podobne ako v prípade veľkých dodávok. V
niektorých oblastiach dodávok vody boli hlásené problémy v súvislosti s
dusičnanmi, dusitanmi, arzénom a v menšej miere bórom a fluoridom.
Napríklad v roku 2010 v prípade viac ako 1 000 malých dodávok vody koncentrácie
dusičnanov prekračovali predpísané hodnoty (pozri tabuľku 1 na
konci správy). Z miery súladu pri indikačných parametroch vyplýva, že
výsledky v prípade malých dodávok sú vo všeobecnosti horšie ako v prípade
väčších dodávok. Posudzovanie
nahlásených údajov o malých dodávkach ukázalo, že niektoré členské štáty
majú ťažkosti s bezpečným riadením malých dodávok vody. To by mohlo
mať dosah na 11,5 až 15,5 milióna ľudí. Aby však bolo možné
odhadnúť akékoľvek konkrétne riziko pre zdravie dotknutých
občanov, bolo by potrebné získať ďalšie informácie a podrobne
posúdiť spôsob, akým sú riadené tieto malé dodávky. Obavy v
súvislosti s malými dodávkami vody boli uznané aj v rámci 7. environmentálneho
akčného programu (7. EAP)[14],
v ktorom sa vyzýva na zvýšené úsilie pri vykonávaní smernice, najmä v prípade
malých dodávateľov pitnej vody. V prvom
kroku Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracovala
„akčný rámec“, ktorý obsahuje osvedčené postupy vykonávania hodnotení
rizík pre malé dodávky vody a ktorý bude čoskoro k dispozícii na webovom
sídle GR pre životné prostredie[15].
Vzhľadom na to, že sa táto otázka týka miliónov občanov EÚ, malo by
sa vynaložiť väčšie úsilie na zlepšenie zásobovania kvalitnou vodou,
a to najmä v odľahlých a vidieckych oblastiach. Z
údajov z členských štátov vyplýva, že v prípadoch incidentov a nedodržania
noriem kvality členské štáty väčšinou v primeranom čase prijmú
nápravné opatrenia. Pokiaľ ide o mikrobiologické ukazovatele, opatrenia
zahŕňali zlepšenie úpravy a čistenia kontaminovaných častí
verejných vodovodov. Pri chemických parametroch sa nedostatky riešili
prostredníctvom lepšej poľnohospodárskej praxe, prispôsobovania alebo
úpravy vody, zmeny zdrojov vody a poskytovania informácií verejnosti.
2.3
Monitorovanie a informácie
Smernica
vyžaduje od členských štátov, aby zabezpečili pravidelné
monitorovanie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Spôsoby
monitorovania sa však líšia medzi jednotlivými členskými štátmi, dokonca v
rámci nich aj medzi rôznymi oblasťami dodávok vody, čo má za následok
rôzne úrovne a dostupnosť údajov z monitorovania. Toto nemusí nevyhnutne
znamenať nedodržanie právnych požiadaviek, keďže smernica
umožňuje využívať prispôsobené programy monitorovania v závislosti od
osobitných charakteristík oblastí dodávok vody. Z analýzy však vyplýva, že je
potrebné preskúmať a lepšie zjednotiť súčasné
spôsoby monitorovania, pričom je potrebné zohľadniť najmä
plán prístupu WHO k hodnoteniu a riadeniu rizík v oblasti bezpečnosti vody[16]. S
cieľom riešiť otázku monitorovania a výkonnosti členských štátov
Komisia pracuje na tzv. „štruktúrovanom rámci na vykonávanie právnych predpisov
a informovanie“ (SIIF), ktorým vytvára systémy na vnútroštátnej úrovni,
ktoré aktívne šíria informácie o spôsobe vykonávania právnych predpisov EÚ
v oblasti životného prostredia. Tieto informácie sa potom zhromažďujú
a na ich základe sa vytvára prehľad na úrovni celej EÚ. Požiadavka
smernice na sprístupnenie aktuálnych informácií o kvalite pitnej vody
spotrebiteľom by mohla byť prepojená s takýmto informačným
rámcom a mohla by sa tak zlepšiť. Údaje o pitnej vode by takisto
mohli byť jasnejšie prepojené na Informačný systém o vode pre Európu
(WISE), ktorý obsahuje celý rad údajov a informácií zhromaždených inštitúciami
EÚ.
2.4
Výnimky
Smernica
umožňuje časovo obmedzené výnimky z noriem kvality pitnej vody za
veľmi prísnych podmienok. Takéto výnimky nesmú predstavovať
potenciálnu hrozbu pre ľudské zdravie a môžu sa uplatniť len vtedy,
ak dodávky pitnej vody v príslušnej oblasti nie je možné zachovať inými
primeranými prostriedkami. Výnimka nesmie prekročiť obdobie troch
rokov. Ak sa však členský štát domnieva, že je potrebné dlhšie obdobie, na
ktoré platí výnimka, môže poskytnúť druhú výnimku na obdobie maximálne
troch rokov a musí oznámiť dôvody pre toto rozhodnutie Komisii. Vo
výnimočných prípadoch môže členský štát požiadať Komisiu o
tretiu výnimku. Komisia v tomto prípade dôkladne posúdi žiadosť a následne
ju môže odmietnuť alebo udeliť výnimku na obdobie maximálne troch
rokov. Komisia doteraz
udelila tretie výnimky na obdobie troch rokov Českej republike, Taliansku,
Maďarsku a Nemecku, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na parametre
dusičnanov a dusitanov, fluoridu, bóru, arzénu a niklu. Zamietla jednu
žiadosť o výnimku, ktorú predložilo Estónsko. Ďalšie informácie sú
dostupné na webovej stránke GR pre životné prostredie[17].
Komisia hľadá vhodné spôsoby, ako zaistiť správne vykonávanie
príslušných rozhodnutí. Ak sa výnimky a
ďalšie prípadné oslobodenia z pravidiel za mimoriadnych okolností nebudú
uplatňovať obozretne, mohli by ohroziť jednotné vykonávanie
smernice v celej EÚ. Komisia sa domnieva, že súčasný režim výnimiek
členským štátom poskytol dostatok času, aby zabezpečili splnenie
noriem kvality pitnej vody. Komisia sa domnieva, že žiadne nové výnimky z
noriem kvality pitnej vody by sa nemali udeľovať na existujúce
dodávky vody. Výnimkou sú situácie vzniku nových nepredvídaných zdrojov
znečistenia alebo takých situácií, ktoré vzniknú po zavedení noriem pre
nové parametre kvality pitnej vody alebo sprísnení noriem existujúcich parametrov.
V prípade nových dodávok by sa výnimky mohli za prísnych podmienok zvážiť,
ak by bolo možné zdroje znečistenia odstrániť v prijateľnom
časovom rámci a v prípade, že k novej dodávke neexistuje žiadna iná
alternatíva.
2.5
Výzvy
Politika EÚ v
oblasti pitnej vody viedla k zlepšeniu kvality pitnej vody v EÚ v posledných
desaťročiach. Aby však bolo možné tieto vysoké normy kvality
udržať a riešiť konkrétne zostávajúce výzvy, možno bude potrebné
ďalšie prispôsobenie právneho rámca EÚ. Charakter malých
dodávok vody sa výrazne líši od veľkých dodávok vody. Sú malého rozsahu,
často sa nachádzajú vo vidieckych a odľahlých oblastiach a vyžadujú
si také prístupy riadenia, ktoré zohľadňujú špecifickú situáciu v
týchto oblastiach. Súčasná smernica o pitnej vode sa zameriava
predovšetkým na veľké dodávky vody. Doplnenie osobitných ustanovení pre
malé dodávky vrátane povinnosti podávať správy by pomohlo zabezpečiť
účinné riadenie rizika malých dodávok a umožnilo by lepšie mapovanie
kvality pitnej vody v oblastiach malých dodávok. To by prispelo
k zlepšeniu prístupu k bezpečnej pitnej vode najmä v
odľahlých oblastiach a zvýšeniu dostupnosti informácií pre verejnosť
a zainteresované strany o kvalite pitnej vody. Súčasný
zoznam parametrov a zodpovedajúcich parametrických hodnôt, ako aj požiadavky na
monitorovanie a analýzu možno bude potrebné upraviť vzhľadom na
riziká spojené s novými znečisťujúcimi látkami a vedeckým a
technickým pokrokom. Možno bude potrebné rozšíriť tento zoznam o nové
vznikajúce znečisťujúce látky, ako napríklad určité výrobky
používané v poľnohospodárstve alebo priemysle, vrátane farmaceutických
výrobkov. Metodiky monitorovania a špecifikácie pre analýzu parametrov by mali
zohľadniť najnovšie metódy a techniky vrátane prístupov založených na
rizikách. Cieľom je umožniť najúčinnejšiu a nákladovo
najefektívnejšiu kontrolu kvality, a to tak v prípade postupov v čističke
odpadových vôd, ako aj v rámci vodovodnej siete až po koncových
spotrebiteľov. Rámec EÚ by sa mal posúdiť vzhľadom na
aktualizované usmernenia WHO týkajúce sa tejto problematiky. Je možné, že bude
potrebné zaviesť aj osobitné opatrenia na zníženie únikov vody vo
vodovodoch. Približne v polovici členských štátov sa vo vodovodoch stráca
viac ako 20 % čistej pitnej vody pred tým, ako sa dostane ku koncovým
spotrebiteľom, pričom v niektorých členských štátoch je to
dokonca 60 %. Je dôležité, aby
verejnosť mala prístup k informáciám o kvalite pitnej vody. Hoci zvyknú
byť uverejňované na vnútroštátnych webových stránkach, často nie
sú aktualizované a sú ťažko pochopiteľné. Väčšina členských
štátov nepoužíva komplexné mapy alebo iné verejné pomôcky. Súčasný systém
na podávanie správ neposkytuje Komisii primerané a včasné informácie na
dôkladnú syntézu vývoja kvality pitnej vody v Európskej únii. Preto je
ťažké pravidelne poskytovať Rade, Európskemu parlamentu a verejnosti
aktualizované informácie na úrovni EÚ o politike v oblasti pitnej vody a
kvality. Okrem toho sa údaje v rámci EÚ zbierajú, spracovávajú a oznamujú
odlišným spôsobom, a preto je ťažké porovnať v jednotlivých
členských štátoch stav vykonávania a dodržiavania požiadaviek smernice.
Prepracovaná alebo nová koncepcia podávania správ by mohla
uľahčiť transparentné šírenie údajov a riadenie na vnútroštátnej
úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Aj referenčné porovnávanie kvality pitnej
vody by mohlo umožniť jednoduchší výklad a vizualizáciu údajov o kvalite
vody v celej EÚ a lepšie porovnávanie kvality vody a trendov medzi
členskými štátmi.
3.
Záver
Analýza potvrdzuje, že smernica o pitnej vode prispela k
vysoko kvalitnej pitnej vode v celej EÚ, čo dokazuje vysoká úroveň
súladu s normami kvality pitnej vody. Hoci je presadzovanie smernice uspokojivé a v mnohých oblastiach
bol dosiahnutý pokrok, boli zistené tieto otázky a výzvy:
Zásobovanie
kvalitnou vodou, a
to najmä v
odľahlých a vidieckych oblastiach, by sa malo zlepšiť.
Malé dodávky vody v týchto oblastiach si vyžadujú osobitné prístupy riadenia
založeného na riziku a úloha smernice o pitnej vode by sa v tejto
súvislosti mala preskúmať.
Prístupy
založené na rizikách týkajúce
sa riadenia veľkých dodávok vody by umožnili nákladovo efektívnejšie
monitorovanie a analýzu parametrov v súvislosti so zistenými rizikami a
poskytli by lepšie záruky na ochranu ľudského zdravia. Metodiky na
monitorovanie a analýzu by mali odzrkadľovať
najnovší vedecký a technologický vývoj.
Nové
vedecké informácie o chemických a iných parametroch týkajúce sa zoznamu
parametrov pre pitnú vodu by sa mali zohľadňovať v
súlade s prebiehajúcou revíziou usmernení o pitnej vode WHO vrátane nových
znečisťujúcich látok.
Moderné
informačné technológie a ľahší prístup k informáciám
o životnom prostredí by sa mali využívať na poskytovanie
aktuálnejších informácií pre spotrebiteľov, ako aj na preskúmanie
otázky, ako prepojiť rôzne údaje z monitorovania s podávaním správ a
s informovaním spotrebiteľov.
Implementácia
časových harmonogramov a mechanizmy udeľovania výnimiek sú
zastarané a mohli by sa zlepšiť vďaka všeobecnej
aktualizácii a revízii.
Verejná konzultácia EÚ bude prvým krokom smerom k podrobnejšiemu
posúdeniu uvedených výziev a spôsobu ich riešenia. Môže pomôcť pri
určení ďalších problémov, ktoré je potrebné riešiť s cieľom
zabezpečiť a zlepšiť normy pre vysoko kvalitnú pitnú vodu v
celej EÚ. Prehľad
informácií o vykonávaní smernice o pitnej vode (98/83/ES) v roku 2010 Počet oblastí dodávok vody · 96 388 oblastí dodávok vody v EÚ na približne 474 miliónov ľudí · 11 233 veľkých oblastí dodávok vody pre 317 miliónov ľudí · 85 559 malých oblastí dodávok vody pre 65 miliónov ľudí (na základe dobrovoľného zisťovania) Kvalita pitnej vody z veľkých oblastí dodávok vody Za úplný súlad s parametrickou hodnotou sa v rámci tejto správy považuje viac ako 99 %[18] súlad s požiadavkami analýzy. Mikrobiologické parametre Veľké oblasti dodávok vody vo všetkých členských štátoch dosahujú miery súladu viac ako 95 % a 23 členských štátov dosiahlo úplný súlad (99 – 100 %). Iba BG, CY, HU a LV nedosiahli túto vysokú úroveň. Chemické parametre Miery súladu boli vysoké, ale o niečo nižšie ako v prípade mikrobiologických parametrov. Všetky členské štáty nahlásili miery súladu nad 90 % okrem 3 členských štátov – HU (parameter arzén), IE (parameter trihalometán[19]) a LT (parameter fluorid). Indikačné parametre Sedem členských štátov dosiahlo maximálne miery súladu (99 – 100 %), zatiaľ čo v desiatich členských štátoch boli vyššie ako 95 %. Zvyšných 10 členských štátov dosiahlo miery výkonnosti medzi 90 % a 95 %. DK (koliformné baktérie), HU (amoniak), LV (síran) a Malta (chlorid sodný) pre tieto parametre vykazovali miery pod úrovňou 90 %. Kvalita pitnej vody z malých oblastí dodávok vody Mikrobiologické parametre Úrovne súladu boli nižšie ako v prípade veľkých dodávok vody, pričom mieru plnenia viac ako 99 % uvádzajú iba 3 členské štáty (EE, MT, SE). V 14 členských štátoch bolo zistené dodržiavanie hodnôt v prípade 95 – 99 % vzoriek, v 4 členských štátoch (BG, CY, IT, UK) v prípade 90 – 95 % vzoriek a v 6 členských štátoch (DK, EL, LT, PL, RO, SI) v prípade menej ako 90 % vzoriek. Chemické parametre Súlad malých oblastí dodávok vody bol podobný ako v prípade veľkých oblastí. Indikačné parametre Možné zníženie výkonnosti bolo spôsobené koliformnými baktériami typu Clostridium perfringens, ďalej železom, mangánom, amoniakom a pH. Mnohé členské štáty boli schopné dosiahnuť mieru výkonnosti nad 95 %, v niektorých členských štátoch sa však vyskytli však značné problémy. Tabuľka
1: Prehľad údajov za členský štát (ODV = oblasti dodávok vody) Členský štát || Počet veľkých ODV || Počet malých ODV || Obyvateľstvo napojené na verejné dodávky vody (rok) Zdroj Eurostat || Mikrobiológia % súlad vzorky || Chemikálie Veľké oblasti (obrázok 1) || Malé oblasti || Veľké oblasti: % súlad vzorky (obrázok 1, (x) v obr. 1 = 90 % || Malé oblasti: Príklad: dusičnany, počet nevyhovujúcich ODV AT || 260 || 4 570 || 95,05 (2008) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % || 20 BE || 225 || 522 || 99,9 (2009) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % || 3 BG || 196 || 2 226 || 99,2 (2011) || 95 – 99 % || 90 – 95 % || 95 – 99 % || 349 CY || 20 || 268 || 100 (2011) || 95 – 99 % || 90 – 95 % || 95 – 99 % || 1 CZ || 283 || 3 870 || 93,5 (2010) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % || ? DE || 2 283 || 5 873 || 99,3 (2010) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 95 – 99 % || 12 DK || 252 || 2 071 || 97 (2002) || 99 – 100 % || < 90 % || 90 – 95 % || 4 EE || 25 || 1 115 || 80 (2009) || 99 – 100 % || 99 – 100 % || 90 – 95 % || - EL || 177 || 713 || 94 (2007) || 99 – 100 % || < 90 % || 95 – 99 % || 20 ES || 928 || 7 907 || 100 (2010) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 95 – 99 % || - FI || 158 || 697 || 91 (2011) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % || FR || 2 487 || 18 363 || 99,4 (2001) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 95 – 99 % || 381 HU || 275 || 2 731 || 100 (2011) || 95 – 99 % || 95 – 99 % || < 90 % (x) || 10 IE || 241 || 1 920 || 85 (2007) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || < 90 % (x) || 9 IT || 1 046 || 3 977 || - || 99 – 100 % || 90 – 95 % || 95 – 99 % || 6 LT || 65 || 1 734 || 75 (2011) || 99 – 100 % || < 90 % || < 90 % (x) || 1 LU || 43 || 154 || 99,9 (2011) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % || 1 LV || 29 || 1 145 || - || 95 – 99 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % || MT || 12 || 7 || 100 (2011) || 99 – 100 % || 99 – 100 % || 99 – 100 % || NL || 209 || 250 || 100 (2010) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % || - PL || 970 || 8 839 || 87,6 (2011) || 99 – 100 % || < 90 % || 95 – 99 % || - PT || 362 || 3 176 || 96,9 (2009) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 95 – 99 % || 28 RO || 310 || 5 398 || 56,5 (2011) || 99 – 100 % || < 90 % || 95 – 99 % || 133 SE || 182 || 1 486 || 87 (2010) || 99 – 100 % || 99 – 100 % || 99 – 100 % || - SI || 78 || 899 || - || 99 – 100 % || < 90 % || 95 – 99 % || 4 SK || 95 || 957 || 86,9 (2011) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % || 11 UK || 22 || 4 691 || - || 99 – 100 % || 90 – 95 % || 99 – 100 % || 109 [1] http://www.who.int/water_sanitation_health/wsh0404summary/en/. [2] EUROSTAT
(2013). [3] Smernica
98/83/ES (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998). [4] http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_344_en.pdf. [5] Oznámenie
Komisie v reakcii na európsku iniciatívu občanov (EIO) „Voda a sanitácia
sú ľudské právo! Voda je verejný statok, nie tovar! COM (2014)177 z 19.3.2014:
http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/initiatives/finalised/answered. [6] Smernica
Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú
spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32). [7] Nahlásené
údaje v súlade s článkom 13 smernice o pitnej vode v referenčnom
období rokov 2008 – 2010 a dobrovoľne vykazované údaje týkajúce sa
malých dodávok vody, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky smernice na
podávanie správ. [8] http://ec.europa.eu/environment/water/water-drink/reporting_en.html; https://circabc.europa.eu/faces/jsp/extension/wai/navigation/container.jsp. [9] Veľké
ODV sú individuálne dodávky vody prevyšujúce v priemere 1 000 m³ za
deň, alebo ktoré zásobujú viac ako 5 000 osôb; malé ODV sú dodávky do 1 000 m³
alebo pre menej ako 5 000 osôb. [10] Článok 345
ZFEÚ zaväzuje EÚ k neutrálnemu postoju vo vzťahu k režimu vlastníctva
vodárenských podnikov. Tento dokument sa preto nezaoberá aspektom fyzického
práva na prístup k vode. [11] http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=env_wat_pop&lang=en. [12] https://circabc.europa.eu/sd/a/b580866d-8eb7-4937-9a97-d3d3485d046e/2005-2007%20SynthesisReport.pdf. [13] http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Water_statistics. [14] Rozhodnutie
Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013. [15] http://ec.europa.eu/environment/water/water-drink/small_supplies_en.html. [16] http://www.euro.who.int/en/health-topics/environment-and-health/water-and-sanitation/country-work/ensuring-drinking-water-safety-through-water-safety-plans. [17] http://ec.europa.eu/environment/water/water-drink/derogations_en.html a o CIRCABC. [18] Vzhľadom
na úroveň neistôt a incidentov (napr. chyby pri odbere vzoriek alebo
analýze) je prijateľná chybovosť 1 %; miery súladu sú ďalej
uvedené v rozpätiach, pretože ide väčšinou o časovo obmedzené
prekročenie limitov. Vzhľadom na rozdiely v metódach odberu vzoriek a
monitorovania a nedostatok štandardizovaných prístupov výsledky nie sú úplne
porovnateľné, ale údaje poskytujú dobrý prehľad o situácii v celej
EÚ. [19] Pokiaľ ide o celkovú hodnotu chemického parametra
trihalometán, smernica poskytovala do decembra 2008 odchýlku od prahovej
hodnoty uvedenej v prílohe I časti B (najviac 150 mikrogramov/l z 100
mikrogramov/l).