This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52014DC0254R(01)
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Innovation in the Blue Economy: realising the potential of our seas and oceans for jobs and growth
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest
/* COM/2014/0254 final/2 */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest /* COM/2014/0254 final/2 */
1.
Úvod
V roku 2011 vydala Komisia oznámenie o modrom
raste[1],
v ktorom poukázala na potenciál európskych pobreží, morí a oceánov stať sa
významným zdrojom nových pracovných miest a rastu[2],
čím by mohli prispieť k stratégii Európa 2020 a zlepšiť spôsob,
akým využívame zdroje našej planéty. Komisia v tomto oznámení vyčlenila
konkrétne nové vznikajúce priemyselné odvetvia, ktorým by sa mala venovať
osobitná pozornosť. V januári 2014[3]
načrtla svoj postup na realizáciu potenciálu energie z oceánu a následne
otvorila Fórum pre energiu oceánov s cieľom identifikovať prekážky
obmedzujúce rast a navrhnúť spôsoby, ako ich odstrániť. Na realizáciu potenciálu modrej ekonomiky v
oblasti rastu a tvorby pracovných miest je nevyhnutná inovácia naprieč jej
všetkými odvetviami. Inovácia môže mať významný prínos aj v
environmentálnej oblasti, napríklad prostredníctvom tzv. ekologických inovácií
na zníženie emisií síry z lodí[4]
pomocou vylepšených palubných čistiacich systémov výfukových plynov,
čistejších tradičných palív alebo alternatívnych zdrojov paliva.
Inovácia môže zároveň pomôcť vyvinúť nákladovo efektívne
opatrenia na ochranu morského prostredia, ktoré môžu prispieť k realizácii
rámcovej smernice o morskej stratégii[5]. Hlavná iniciatíva EÚ s názvom Inovácia v Únii[6] už pomáha
vyvárať prostredie naklonené inovácii. Malé a stredné podniky (MSP) sú
podporované prostredníctvom rámcového programu pre konkurencieschopnosť a
inováciu, z ktorého MSP čerpali v rokoch 2007 – 2012 viac ako 15 miliárd
EUR[7]. Nový
program Horizont 2020 v hodnote 79 miliárd EUR sa stal najväčším programom
EÚ pre výskum a inovácie a zahŕňa posilnené opatrenia na podporu MSP.
Okrem toho bola na inovácie vyčlenená významná časť
štrukturálnych a investičných fondov EÚ. Je však potrebné riešiť niekoľko
nedostatkov zistených iniciatívou „Únia inovácií“ – nedostatočné
investície do znalostí, nedostatočný prístup k financiám, vysoké náklady
na práva duševného vlastníctva, nedostatočný pokrok smerom k
interoperabilným normám, neefektívne využívanie verejných obstarávaní a
zdvojený výskum. Komisia v ročnom prieskume rastu na
rok 2014[8]
taktiež uviedla, že vzájomná spolupráca súkromného a verejného sektora v
oblasti inovácie je ešte stále nedostatočná a že nedostatočné
prenášanie výsledkov výskumu do tovarov a služieb a narastajúci nesúlad medzi
dopytom a ponukou požadovaných zručností sa prejavujú najmä v odvetviach s
intenzívnym využívaním znalostí. V záujme rozvoja potenciálu modrej ekonomiky v
Európe je potrebné, aby členské štáty zaviedli politiky a riešenia na miestnej
úrovni, ktoré tieto prekážky účinne odstránia. V kontexte európskeho
semestra Komisia zaistí, aby členské štáty vo väčšinových politikách
svojich národných programov reforiem zohľadňovali priority modrého
rastu. Je však potrebné zaviesť aj doplňujúce
opatrenia. Komisia preto preskúma, ako môžu opatrenia na úrovni EÚ
vyriešiť nasledujúce otázky špecifické pre modrú ekonomiku: –
nedostatočné znalosti a údaje o stave našich
oceánov, zdrojoch na morskom dne, živote v mori a rizikách pre biotopy
a ekosystémy; –
rozptýlené výskumné úsilie v oblasti morskej
a námornej vedy, ktoré bráni medziodborovému vzdelávaniu a spomaľuje
tempo technických objavov v oblasti kľúčových technológií a v
inovačných podnikateľských odvetviach; –
nedostatok vedcov, inžinierov a kvalifikovaných
pracovníkov schopných uplatniť nové technológie v morskom prostredí. Tento dokument stanovuje plány Komisie na riešenie
týchto troch otázok.
2.
Poznatky o mori a mapovanie morského dna
Inováciu v modrej ekonomike brzdí nedostatok
informácií o mori, morskom dne a živote v ňom. Lepšie znalosti o našich
moriach podporia rast modrej ekonomiky, a to jednak prostredníctvom lepších
znalostí o zdrojoch, ktoré sa v nich nachádzajú, a jednak aj lepším pochopením,
ako možno tieto zdroje využiť a súčasne splniť ciele
v oblasti životného prostredia[9]. Obrázok 1Percentuálny podiel vybraných európskych morských
oblastí, ktoré doteraz neboli preskúmané[10] V posledných desaťročiach sa do systémov
na pozorovanie oceánov investovali značné prostriedky. To viedlo k
zlepšeniu v oblasti oceánografie a predpovedí počasia prostredníctvom
následného použitia získaných údajov pri modelovaní. K dispozícii sú aj lepšie
postupy, ako tieto údaje získané z pozorovania sprístupniť. Naopak hydrografické, geologické a biologické
výskumné spoločenstvá, ktoré sa zaoberajú pozorovaním a skúmaním morského
dna v Európe, síce podnikli prvé kroky na zjednotenie svojho úsilia, no
čaká ich ešte veľa práce. Výsledkom sú neúplné poznatky o základných
vlastnostiach morského dna – až 50 % morského dna nebolo doteraz podrobených
hĺbkovému prieskumu vo vysokom rozlíšení (viď obrázok 1 vyššie) a na
omnoho väčšej ploche morského dna sa doteraz neuskutočnil výskum
biotopov a spoločenstiev. Navyše údaje z tých častí morského dna, ktoré
už boli preskúmané, nie sú ľahko dostupné. Rôzne súbory údajov o mori sú v
rukách mnohých rôznych organizácií. Zistiť, kto údaje vlastní a
získať povolenie na ich používanie môže byť časovo náročné
a nákladné. Hodnotenia naznačujú, že uľahčením prístupu k údajom
a ich lepšej dostupnosti pre používateľov z verejného i súkromného
sektora sa podporí inovácia a posilní hospodársku súťaž. Odhaduje sa, že sprístupnenie vysoko kvalitných
údajov o moriach, ktoré majú v rukách verejné orgány v EÚ, by zvýšilo produktivitu
o viac ako 1 miliárd EUR ročne[11].
Sprístupnenie informácií o správaní morí a geológii morského dna by
zároveň podnietilo inováciu v modrej ekonomike. Prínos zvýšeného
počtu inovácií by mohol predstavovať rádovo 200 – 300 miliónov EUR
ročne. Okrem toho by kvalitnejšie a ľahšie dostupné údaje o moriach
uľahčili vykonávanie rámcovej smernice o morskej stratégii[12].
Verejnému a súkromnému sektoru by pomohli riadiť riziká a nepredvídané
udalosti spojené s morom – napríklad počasie, veľké dopravné nehody,
znečisťovanie mora či straty kritickej infraštruktúry. Komisia preto ako hlavnú iniciatívu zavádza
udržateľný proces, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby boli
údaje o moriach ľahko dostupné, interoperabilné a použiteľné bez
obmedzenia, s konkrétnym cieľom vytvoriť do roku 2020 mnohomierkovú
mapu morského dna a nadložného vodného stĺpca európskych vôd[13].
Tento cieľ sa dosiahne nasledujúcim spôsobom: –
zlepšenie európskej námornej monitorovacej
a dátovej siete (European Marine Observation and Data Network,
EMODnet). Tá je súčasťou iniciatívy EÚ „Otvorený prístup k údajom“[14] a
okrem mapovania morského dna zahŕňa informácie o fyzikálnych,
chemických a biologických vlastnostiach nadložného vodného stĺpca. Viac
ako 100 európskych organizácií už spolupracuje na tom, aby ich údaje o mori
boli dostupnejšie, interoperabilné a užitočné pre koncových
používateľov. V súčasnosti sú údaje k dispozícii prostredníctvom
jednotného webového portálu[15]
a nízke rozlíšenie mapy morského dna všetkých vôd EÚ, ktorá bude k dispozícii
od roku 2016, sa bude postupne zlepšovať, –
integrácia systémov údajov. So sieťou EMODnet
budú prostredníctvom spoločných noriem, ako je napríklad Infraštruktúra
pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE)[16] a v
súlade so zásadami spoločného systému environmentálnych informácií[17]
prepojené tri ďalšie iniciatívy EÚ na zbieranie environmentálnych údajov –
námorná služba Copernicus, rámec zberu údajov pre odvetvie rybného hospodárstva[18] a
systém informácií o vode pre Európu WISE-Marine. Do európskej námornej
monitorovacej a dátovej siete prispejú svojimi údajmi aj spoločné
výskumné infraštruktúry ako napríklad Euro-Argo[19] a
Európske interdisciplinárne observatórium morského dna a vodného stĺpca,
ktoré sú v súčasnosti zoskupené do právneho rámca Konzorcia pre európsku
výskumnú infraštruktúru[20], –
zabezpečenie toho, aby boli do európskej
námornej monitorovacej a dátovej siete začlenené údaje, ktoré nie sú
dôverné a ktoré zhromaždili súkromné spoločnosti, a to najmä údaje
vyplývajúce z požiadaviek na udeľovanie povolení a posudzovania vplyvov na
životné prostredie, –
podpora konzorcií výskumných programov EÚ pri
udeľovaní otvoreného prístupu k údajom o moriach vrátane tých, ktoré sú
dostupné prostredníctvom európskej námornej monitorovacej a dátovej siete, –
vytvorenie mechanizmu pre strategickú koordináciu
systémov pozorovania, programov odberov vzoriek a skúmaní priorít morských
oblastí v Európe prostredníctvom financovania z Európskeho námorného a
rybárskeho fondu. To zároveň prispeje k rozvoju politiky EÚ pre
oblasť Arktídy[21],
napríklad prostredníctvom určenia oblastí, kde neistota ohľadom
hĺbky mora obmedzuje navigáciu vo vodách, ktoré boli donedávna pokryté
ľadom. Spoločne tieto snahy rozšíria priestor pre
inováciu a investície verejných i súkromných subjektov v modrej ekonomike.
Posilnia aj pozíciu Európskej únie v rámci medzinárodného úsilia, ako je
napríklad globálny systém systémov pozorovania Zeme (GEOSS)[22]. Hlavné body a časový harmonogram postupov
týkajúcich sa poznatkov o mori a mapovania morského dna podľa požiadaviek Rady[23]
a Parlamentu[24] podrobnejšie stanoví Pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je
súčasťou tohto oznámenia.
3.
Informačná platforma pre morský výskum
Od chvíle, čo Komisia v roku 2008 prijala
Európsku stratégiu pre morský a námorný výskum[25] , sa dosiahol
pozoruhodný pokrok. V rámci siedmeho rámcového programu pre výskum (2007 – 2013)
prispievala Komisia na morský a námorný výskum v priemere približne 350
miliónmi EUR ročne. Okrem toho, ako je znázornené na obrázku 2,
sa podstatná časť morského výskumu uskutočňuje
prostredníctvom programov členských štátov. Obrázok 2: Odhadovaná výška výdavkov, ktoré na na morský
výskum vynakladajú vybrané členské štáty EÚ (2011) Zdroj: Iniciatíva
spoločnej tvorby programov v oblasti oceánov JPI Oceans V rámci programu Horizont 2020 sa výskum zameria
na to, ako môžu nové technológie prispieť k produktívnemu využívaniu
morských zdrojov, zaisteniu udržateľného rastu a tvorbe pracovných miest
a zároveň zabezpečiť, aby tieto zdroje mohli využívať
aj budúce generácie. S cieľom zohľadniť prierezovú
povahu morského výskumu a potenciálneho uplatňovania objavov z jednej
oblasti aj v iných oblastiach bolo z iniciatívy Oceány zajtrajška financovaných
31 projektov, pričom celkový príspevok EÚ tvoril takmer 195 miliónov EUR.
Prierezový prístup pokračuje prostredníctvom hlavnej oblasti záujmu
programu Horizont 2020 zameranej na modrý rast, s rozpočtom 145 miliónov
EUR na obdobie rokov 2014 – 2015, z ktorých je 8 miliónov EUR vyčlenených
pre MSP. V rámci celého programu Horizont 2020
existujú aj ďalšie možnosti na morský výskum v oblastiach ako potravinová
bezpečnosť, energetika, doprava, materiály, informačné
technológie a výskumná infraštruktúra. Pri úsilí zabezpečiť
komplementárnosť strategického výskumu a inovačného programu
členských štátov s programom Horizont 2020 bude Komisia úzko
spolupracovať s iniciatívou spoločnej tvorby programov „Zdravé a produktívne moria a oceány“, ktorá bola
zavedená na to, aby umožnila členským štátom zosúladiť ich vnútroštátne
programy morského výskumu. Povedie to k zlepšeniu vedomostnej a faktickej
základne pre politiku životného prostredia, čo je jeden z prioritných
cieľov 7. environmentálneho akčného programu[26]. Dôležitú úlohu zohráva aj súkromný sektor,
keďže pomáha Komisii formulovať potreby výskumu v rámci programu
Horizont 2020 prostredníctvom existujúcich iniciatív špecifických pre
jednotlivé odvetvia ako napríklad LeaderShip 2020, lodná platforma (Waterborne
Platform), platforma pre akvakultúru (Aquaculture Platform) a
Európske fórum pre udržateľnú lodnú dopravu (European Sustainable
Shipping Forum). Na účely skúmania možností výmeny vzájomne sa
obohacujúcich nápadov a výsledkov výskumu medzi priemyselnými odvetviami,
mimovládnymi organizáciami a inými zainteresovanými stranami so spoločným
záujmom v modrej ekonomike bude založené Fórum pre vedu a podnikanie v modrej
ekonomike (Blue Economy Business and Science Forum). Jeho prvé
zasadnutie sa uskutoční v rámci Európskeho námorného dňa (European
Maritime Day) 2015 v meste Pireus (Grécko). Viaceré problémy, ktorým čelí modrý rast, ako
napríklad acidifikácia oceánov, sú globálneho charakteru a najlepšie je
riešiť ich na medzinárodnej úrovni. Z medzinárodnej koordinácie môžu okrem
toho ťažiť určité podporné výskumy. Medzinárodná spolupráca sa
zintenzívni prostredníctvom programu Horizont 2020 na základe nedávno
podpísaného Galwayského vyhlásenia a otvorenia aliancie v oblasti výskumu
Atlantického oceánu, ktorú vytvorili Kanada, EÚ a USA. V záujme sprístupnenia nových možností výskumu
a zvýšenia súčinnosti vnútroštátne financovaných výskumných činností
a programu Horizont 2020 Komisia rozvinie a doplní existujúce informačné
systémy[27]
s cieľom zriadiť naprieč celým programom Horizont 2020
informačnú platformu pre morský výskum a spolupracovať s
členskými štátmi[28]
na začlenení informácií o vnútroštátne financovaných projektoch morského
výskumu. Bude to vstupná brána do poznatkov získaných
z výskumných projektov, ktoré môžu urýchliť prenos nových myšlienok do
priemyslu. Zároveň sa tým pomôže zabezpečiť, aby sa verejné
prostriedky vynaložené na výskum vrátili v podobe inovácií v oblasti
podnikania.
4.
Zručnosti pre modrú ekonomiku
Rast v modrej ekonomike si vyžaduje primerane kvalifikovanú
pracovnú silu, ktorá bude schopná uplatňovať najnovšie technológie v
strojárstve a mnohých ďalších odboroch.[29]
V súčasnosti pretrváva nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými
zručnosťami, ktorý sa musí riešiť. Nasledujúci obrázok znázorňuje nesúlad medzi
ponúkanými a požadovanými zručnosťami v odvetví veternej energie pri
pobreží do roku 2030. Obrázok 3 Predpokladaný nesúlad medzi ponúkanými a
požadovanými zručnosťami v odvetví veternej energie pri pobreží na
roky 2013 – 2030 (zdroj: prieskum Európskej technologickej platformy pre
veternú energiu TPWind) Hlavným podporným mechanizmom v rámci programu
Horizont 2020 pre ľudské zdroje vo všetkých oblastiach výskumu a inovácií
sú akcie Marie Skłodowskej-Curie (MSCA). Akcie Marie
Skłodowskej-Curie kombinujú excelentnosť výskumu s mobilitou,
odbornou prípravou a atraktívnymi kariérnymi možnosťami, pričom
kladú silný dôraz na dlhodobý rozvoj zručností výskumných pracovníkov. S
cieľom podporiť zamestnateľnosť výskumných pracovníkov a
lepšie zosúladiť ich schopnosti s požiadavkami trhu práce MSCA výskumných
pracovníkov podporujú v tom, aby spoznali neakademické prostredie už od
počiatočného štádia svojej kariéry. MSCA podporujú udržateľnú
spolupráca medzi akademickou obcou a priemyslom, a to aj zabezpečením
účasti širokého spektra malých a veľkých podnikov na profesnom
rozvoji výskumných pracovníkov. MSCA vo svojej povahe fungujú smerom zdola
nahor a nepredurčujú nijaký konkrétny vedecký odbor. V rámci programu,
ktorý predchádzal MSCA, bolo v období rokov 2007 – 2013 udelených takmer 165
miliónov EUR na 374 výskumných projektov týkajúcich sa morskej a námornej
oblasti (vrátane výskumu Arktídy). 39 týchto projektov sa týkalo neakademického
sektora. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že viaceré tieto
projekty zahŕňali vedeckú spoluprácu za hranicami Európy. Na uľahčenie mobility budú opatrenia EÚ
na zvýšenie uznávania a transparentnosti zručností, kompetencií a
kvalifikácií a s nimi súvisiace nástroje, ako napríklad európsky kvalifikačný
rámec[30], Európska
klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (European
Skills, Competences, qualifications and Occupations, ESCO), portál Europass[31],
systém zabezpečenia kvality a kreditné systémy musieť
zohľadniť požiadavky modrej ekonomiky. Ďalším spôsobom, ako podporiť rozvoj
zručností v modrej ekonomike a užšiu spoluprácu medzi vyšším vzdelávaním a
súkromným sektorom sú znalostné aliancie, nový projekt v rámci programu
Erasmus. Znalostné aliancie sú štruktúrované partnerstvá združujúce relevantné
subjekty z prostredia vyššieho vzdelávania a podnikov na podporu inovácie v
rámci a prostredníctvom vyššieho vzdelávania. Preklenúť nesúlad medzi vzdelávaním/odbornou
prípravou a trhom práce by mohla pomôcť aj aliancia pre sektorové
zručnosti. V roku 2013 EÚ podporila štyri pilotné aliancie pre sektorové
zručnosti s cieľom prehĺbiť dialóg medzi priemyselnými
odvetviami a orgánmi, ktoré sa podieľajú na navrhovaní, akreditácii,
realizácii a hodnotení vzdelávania a odbornej prípravy. Cieľom týchto
aliancií pre sektorové zručnosti je navrhnúť a zaviesť
spoločné učebné osnovy a metódy, ktoré študentom poskytnú
zručnosti požadované na trhu práce. Komisia vyzýva
zainteresované strany modrej ekonomiky, aby sa prihlásili do znalostnej
aliancie a aliancie zručností pre námorný sektor. Európsky inovačný a technologický inštitút
(EIT) a jeho znalostné a inovačné spoločenstvá združujú hlavných
zástupcov z oblasti vyššieho vzdelávania, výskumu a podnikania, aby takto
stimulovali inováciu prostredníctvom úplnej integrácie znalostného
trojuholníka. EIT doteraz vytvoril tri znalostné a inovačné
spoločenstvá na riešenie zmeny klímy, udržateľnej energie a otázok
súvisiacich s informačnými a komunikačnými technológiami. V rámci
programu Horizont 2020 sa plánuje zriadenie ďalších piatich znalostných a
inovačných spoločenstiev v oblasti inovácie pre zdravý životný štýl
a aktívne starnutie, surovín, potravín budúcnosti, výroby s pridanou
hodnotou a mestskej mobility. V súčasnosti neexistujú žiadne plány na
vytvorenie znalostných a inovačných spoločenstiev zameraných
špecificky na modrú ekonomiku. V kontexte prípravy strategického
inovačného programu a zmeneného právneho základu Európskeho
inovačného a technologického inštitútu na obdobie po roku 2020 Komisia
posúdi, či by bolo užitočné vytvoriť špecifické znalostné a
inovačné spoločenstvo pre modrú ekonomiku po roku 2020.
5.
Záver
Inovácie môžu pomôcť pri rozvoji modrej
ekonomiky spôsobom, ktorý nielen podnieti rast a vytváranie pracovných miest v
EÚ, ale zároveň aj využije verejnú podporu na komerčné využívanie
morských zdrojov, pričom zabezpečí ochranu morského prostredia.
Keďže stojíme na prahu storočia, ktoré bude do veľkej miery
ovplyvnené tým, ako dokážeme využiť naše oceány a ich zdroje, je dôležité
podniknúť konkrétne kroky na rozvoj nášho pochopenia morí a rozvoj
technológií, aby sme mohli udržateľným spôsobom ďalej rozvíjať
ich ekonomický potenciál. V tomto oznámení sa navrhujú nasledujúce
opatrenia: Opatrenie || Harmonogram Zavedenie udržateľného postupu, ktorým sa zabezpečí, že údaje o mori budú ľahko dostupné, interoperabilné a použiteľné bez obmedzení (vybudovaného na základe európskej námornej monitorovacej a dátovej siete, rámca pre zber údajov, námornej služby Copernicus a systému informácií o vode pre Európu (WISE-Marine) || od roku 2014 Vytvorenie mnohomierkovej mapy celého morského dna európskych vôd || január 2020 Vytvorenie informačnej platformy pre morský výskum naprieč celým programom Horizont 2020 a dodanie informácií o vnútroštátne financovaných projektoch morského výskumu || do 31. decembra 2015 Vytvorenie Fóra pre vedu a podnikanie v modrej ekonomike || prvé zasadnutie v rámci Európskeho námorného dňa 2015 Podpora rozvoja aliancie sektorových zručností v rámci námorného sektora || 2014 – 2016 Komisia uvíta stanoviská Európskeho parlamentu,
Rady a ostatných inštitúcií k tomuto oznámeniu. [1] Modrý rast: príležitosti v oblasti
udržateľného rastu morskej a námornej dopravy, COM(2012) 494. [2] Modrý rast: scenáre a hnacie sily udržateľného
rastu z oceánov, morí a pobreží, záverečná správa, výzva na predloženie
ponúk č. MARE/2010/01, august 2012. [3] Modrá energia - Opatrenia potrebné na využívanie
potenciálu energie z oceánov v európskych moriach a oceánoch do roku 2020 a v
ďalšom období, COM(2014) 8. [4] 1999/32/ES v znení 2012/33/EÚ. V oblasti SECA (v EÚ:
Baltské a Severné more) sa obsah síry v lodných palivách od roku 2015
zníži z 1,50 % na 0,10 % a v iných morských oblastiach od roku 2020 z
3,50 % na 0,50 %. [5] Smernica 2008/56/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre
činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky
(rámcová smernica o morskej stratégii). [6] Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií,
KOM(2010) 546 v konečnom znení. [7] Tlačová správa Európskej komisie MEMO/13/393 z 2.5.2013. [8] Ročný prieskum rastu na rok 2014, COM(2013) 800. [9] V zmysle požiadaviek rámcovej smernici o morskej
stratégii (2008/56/ES), ktorej cieľom je dosiahnutie dobrého stavu
životného prostredia a iných environmentálnych politík. [10] Zdroj: Prípravné opatrenia pre
európsku námornú monitorovaciu a dátovú sieť. Zmluva o poskytnutí
služby č. „MARE/2009/07 – Mapovanie morského dna – SI 2.563144“ založená
na 6 000 prieskumoch morského dna, pričom približne v 1 000 prípadoch šlo
o prieskumy technológiou multi-beam vo vysokom rozlíšení. [11] Odhad týchto prínosov sa uvádza v „Pláne pre poznatky o
mori 2020“, ktorý je súčasťou tohto oznámenia. [12] Komisia vo svojej správe o prvom kole vykonávania uvedenej
smernice s názvom „Prvá fáza vykonávania smernice o morskej stratégii (52008/56/ES),
Posúdenie a usmernenia Európskej komisie COM(2014) 097“ identifikovala celý rad
nedostatkov v posúdení stavu morských vôd, ktoré vykonali členské štáty. [13] Zelená kniha „Poznatky o mori 2020: od mapovania morského
dna k oceánskym prognózam“, 29. august, KOM(2012) 473. [14] Otvorený prístup k údajom – Motor inovácie, rastu a
transparentnej správy vecí verejných, KOM(2011) 882. [15] http://emodnet.eu/. [16] Nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 z 25. februára 2008
o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v
odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so
spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva. [17] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca
2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie
v Európskom spoločenstve (INSPIRE). [18] Výhľadový vykonávací plán spoločného systému
environmentálnych informácií EÚ, SWD(2013) 18. [19] Sústava unášaných robotických sond rozmiestnených po celom
svete. [20] Nariadenie Rady (ES) č. 723/2009 z 25. júna 2009. [21] Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu:
pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky, JOIN(2012) 19. [22] http://www.earthobservations.org/geoss.shtml. [23] Zasadnutie Rady Integrovanej námornej politiky pre
všeobecné záležitosti v Luxemburgu 24. júna 2013. [24] Správa Európskeho parlamentu o Poznatkoch o mori 2020:
zlepšenie mapovania morského dna na účely rybolovu (2013/2101(INI)), Výbor
pre rybárstvo (spravodajkyňa Maria do Céu Patrão Neves). [25] Európska stratégia pre morský a námorný výskum: Ucelený
rámec európskeho výskumného priestoru na podporu trvalo udržateľného
využívania oceánov a morí, KOM(2008) 534. [26] Rozhodnutie č. 1386/2013. [27] Ako napríklad vnútroštátne kontaktné miesta a sieť
Enterprise Europe Network. [28] Prostredníctvom iniciatívy spoločnej tvorby programov
pre moria a oceány. [29] Podľa správy iniciatívy Leadership 2020 od
zúčastnených strán v odvetví lodného priemyslu EÚ vznikol v dôsledku
čoraz komplexnejších produktov dodatočný dopyt po vysoko
kvalifikovaných pracovníkoch. Veľká časť tohto odvetvia preto
trpí výrazným nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, čo bráni rastu. [30] Európsky kvalifikačný rámec (European
Qualifications Framework, EQF) slúži ako porovnávacia pomôcka na
zabezpečenie väčšej zrozumiteľnosti vnútroštátnych kvalifikácií
v celej Európe. [31] Iniciatíva za jasnejšie a ľahšie pochopenie vašich
zručností a kvalifikácií.