52014DC0243

Obsah

1............ ÚVOD.. 2

1.1......... Nariadenie o štrukturálnej podnikovej štatistike. 2

1.2......... Obsah hlavných súborov údajov. 2

1.3......... Dostupnosť štrukturálnej podnikovej štatistiky. 3

1.4......... Publikovanie v rokoch 2012 a 2013. 4

2............ ÚČINNOSŤ NARIADENIA A RELEVANTNOSŤ SÚBOROV ÚDAJOV.. 4

2.1......... Dostupnosť a úplnosť údajov. 4

2.2......... Pravidlá dôvernosti a ich uplatňovanie. 6

2.3......... Užitočnosť štrukturálnej podnikovej štatistiky. 7

3............ PRESNOSŤ. 8

4............ SÚDRŽNOSŤ A POROVNATEĽNOSŤ. 8

4.1......... Súdržnosť. 9

4.2......... Porovnateľnosť. 9

5............ LEHOTY NA ODOVZDANIE ÚDAJOV.. 9

6............ DOSTUPNOSŤ A JASNOSŤ. 10

7............ SÚLAD S NARIADENÍM O ŠTRUKTURÁLNEJ PODNIKOVEJ ŠTATISTIKE.. 10

8............ ZÁŤAŽ PRE PODNIKY A OPATRENIA NA JEJ ZNÍŽENIE.. 11

8.1......... Kontext 11

8.2......... Opatrenia prijaté s cieľom znížiť záťaž pre podniky. 12

9............ ĎALŠÍ VÝVOJ. 12

1. ÚVOD 1.1. Nariadenie o štrukturálnej podnikovej štatistike

Podľa článku 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 295/2008[1] o štrukturálnej podnikovej štatistike (ďalej len „nariadenie o ŠPŠ“) „Do 29. apríla 2011 a potom každé tri roky predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o štatistikách zostavených podľa tohto nariadenia, najmä o ich kvalite a o zaťažení, ktoré pre podniky predstavujú.“.

Táto správa nadväzuje na správu z mája 2011[2], predloženú podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 58/97 (skoršieho nariadenia, ktoré bolo neskôr nahradené nariadením o ŠPŠ, uvedeným vyššie).

Táto správa ponúka prehľad pokroku v uplatňovaní nariadenia o ŠPŠ na základe konečných údajov za rok 2010, t. j. referenčný rok, pokiaľ ide o štrukturálnu podnikovú štatistiku:

· služieb,                    

· priemyslu,

· obchodu,

· stavebníctva,

· služieb podnikov a

· demografie podnikov.

Poskytuje informácie o opatreniach, ktoré Komisia vykonala s cieľom zabezpečiť dostupnosť európskej štrukturálnej podnikovej štatistiky vysokej kvality a o vykonávaní nariadenia o ŠPŠ členskými štátmi. Ďalej ponúka informácie o záťaži, ktorú poskytovanie štatistiky spôsobuje podnikom a o krokoch, ktoré prijal Eurostat a členské štáty na zníženie tejto záťaže.

1.2. Obsah hlavných súborov údajov

Štrukturálna podniková štatistika (ŠPŠ) poskytuje komplexný obraz o štruktúre, vývoji a charakteristikách európskeho obchodu ako celku a jednotlivých sektorov a predstavuje významný prínos pre viaceré oblasti, ako sú národné účty, krátkodobá štatistika a obchodné registre.

Údaje sa vo všeobecnosti týkajú všetkých sektorov okrem poľnohospodárstva a osobných služieb. Zbierajú sa údaje o týchto veličinách:

· veličinách súvisiacich s výstupmi (napr. o obrate a pridanej hodnote),

· veličinách súvisiacich so vstupmi, ktoré sa týkajú pracovných vstupov (napr. o zamestnanosti a počte odpracovaných hodín), vstupov v oblasti tovaru a služieb (napr. o celkovom objeme nákupov) a kapitálových vstupov (napr. o investíciách do hmotného tovaru) a

· veličinách súvisiacich s demografiou podnikov (napr. o populácii aktívnych podnikov, počte vytvorených nových podnikov a počte zatvorených podnikov).

Okrem toho, z uvedených údajov sa odvádzajú ďalšie významné ukazovatele, v podobe pomerov určitých peňažných veličín alebo hodnôt per capita.

Všetky členské štáty odovzdávajú viaceré súbory údajov tak, ako sa vyžaduje v nariadení Komisie (ES) č. 251/2009[3]. Toto sú hlavné súbory údajov:

· ročná podniková štatistika [všetky ukazovatele sa uverejňujú podľa krajiny na štvormiestnej úrovni NACE Rev.2[4] (trieda)],

· ročná podniková štatistika podľa veľkostnej triedy (všetky ukazovatele sa uverejňujú podľa krajiny na trojmiestnej úrovni NACE Rev.2 (skupina) a veľkostná trieda sa určuje podľa počtu zamestnaných osôb),

· ročná regionálna štatistika [štyri ukazovatele sa uverejňujú podľa regiónu NUTS 2 na dvojmiestnej úrovni NACE Rev.2 (divízia)] a

· ročná demografická štatistika podľa právnej formy alebo podľa počtu zamestnancov [ukazovatele sa uverejňujú podľa krajiny na štvormiestnej úrovni NACE Rev.2 (trieda)].

Väčšinu údajov zbierajú národné štatistické úrady (NŠÚ) pomocou štatistických prieskumov, obchodných registrov, alebo z rôznych administratívnych zdrojov. Členské štáty v závislosti od zdroja údajov uplatňujú rôzne štatistické metódy, ako je dopočítavanie, modelový odhad, alebo rôzne formy imputácie, aby sa zaručila kvalita vytvorenej štrukturálnej podnikovej štatistiky.

Všetky údaje prijaté od členských štátov sa pred zverejnením na webovej lokalite Eurostatu podrobujú kontrolám kvality.

1.3. Dostupnosť štrukturálnej podnikovej štatistiky

Všetky údaje, ktoré členské štáty poskytli za rok 2010, teda referenčný rok, spolu so súhrnnými výsledkami EÚ, sú voľne dostupné na webovej lokalite Eurostatu od novembra 2012. Sekcia webovej lokality venovaná ŠPŠ sa dá ľahko nájsť v časti pod nadpisom „Priemysel, obchod a služby“[5] alebo pomocou funkcie vyhľadávania[6].

1.4. Publikovanie v rokoch 2012 a 2013

Okrem toho, že výsledky sú dostupné na webovej lokalite Eurostatu, objavujú sa aj v niekoľkých článkoch uverejnených v prepracovanej sekcii európskeho obchodu Statistics Explained[7]. Časť Statistics Explained je založená na technológii web 2.0 typu wiki a jej hlavnou úlohou je vysvetliť európsku štatistiku poskytnutím údajov a zdôraznením toho, čo je na nej zaujímavé alebo prekvapujúce, so zreteľom na všetky nevyhnutné súvisiace informácie.

ŠPŠ sa používa aj v mnohých iných publikáciách. V rokoch 2012 a 2013 štrukturálna podniková štatistika významne prispela k vypracovaniu ročenky Eurostatu, vreckovej príručky Eurostatu a regionálnej ročenky.

2. ÚČINNOSŤ NARIADENIA A RELEVANTNOSŤ SÚBOROV ÚDAJOV 2.1. Dostupnosť a úplnosť údajov

Z tabuliek 1, 2 a 3 vyplýva, že celkovo sú údaje, ktoré odovzdali členské štáty, dostatočne úplné vo všetkých moduloch ŠPŠ. Krajiny sa považujú za „veľké“, „stredné“ a „malé“ z hľadiska ich podielu na celkovej pridanej hodnote EÚ v podnikovom hospodárstve.

Chýbajúce údaje boli vysvetlené skutočnosťou, že pri výpočte niektorých ukazovateľov nastali určité problémy, niektoré údaje za referenčný rok 2010 neboli k dispozícii, nedostatkom zdrojov regionálnych údajov a údajov podľa „činnostnej jednotky“ a tým, že údaje boli k dispozícii po lehote na prenos údajov, alebo tým, že neboli poskytnuté nulové hodnoty.

Krajiny prisľúbili, že pri nasledujúcom zaslaní údajov poskytnú úplné súbory údajov (za referenčný rok 2011).

Dostupnosť ŠPŠ na webovej lokalite bola však obmedzená v dôsledku toho, že niektoré údaje, najmä v prípade malých krajín, sú dôverné.

Tabuľka 1:      Dostupnosť a dôvernosť konečných údajov o službách, priemysle, obchode a stavebníctve za rok 2010, NACE Rev.2

Krajiny[8] || Podiel zaslaných buniek na celkovom počte buniek požadovaných nariadením o štrukturálnej podnikovej štatistike || Podiel dôverných buniek na zaslaných bunkách

Veľké krajiny || 94 || 10

Stredné krajiny || 92 || 15

Malé krajiny[9] || 98 || 24

VŠETKY || 95 || 18

Z výsledkov za rok 2010 v prípade 27 členských štátov EÚ a Nórska vyplýva 5 % zvýšenie dostupnosti údajov v porovnaní s predošlou správou predloženou Európskemu parlamentu a Rade. Najmä malé krajiny poskytli viac údajov o štyroch sektoroch, ktorých sa týka tabuľka 1.

Dostupnosť údajov bola podobne veľmi dobrá (95 %) v prípade štatistiky v oblasti služieb podnikov (tabuľka 2) a demografie podnikov (tabuľka 3). K tejto vysokej miere dostupnosti významne prispeli aj malé krajiny.

K vysokej dostupnosti údajov prispela aj skutočnosť, že niektoré členské štáty sa rozhodli neoznačiť hodnoty určitých ukazovateľov ako dôverné, napriek tomu, že tak mohli urobiť.

Tabuľka 2:      Dostupnosť a dôvernosť konečných údajov o službách podnikov za rok 2010, NACE Rev.2

Krajiny || Podiel zaslaných buniek na celkovom počte buniek požadovaných nariadením o štrukturálnej podnikovej štatistike || Podiel dôverných buniek na zaslaných bunkách

Veľké krajiny || 100 || 0

Stredné krajiny || 97 || 10

Malé krajiny || 90 || 15

VŠETKY || 95 || 11

Tabuľka 3:      Dostupnosť a dôvernosť konečných údajov o demografii podnikov za rok 2010, NACE Rev.2

Krajiny || Podiel zaslaných buniek na celkovom počte buniek požadovaných nariadením o štrukturálnej podnikovej štatistike || Podiel dôverných buniek na zaslaných bunkách

Veľké krajiny || 99 || 10

Stredné krajiny || 91 || 12

Malé krajiny || 98 || 13

VŠETKY || 95 || 12

2.2. Pravidlá dôvernosti a ich uplatňovanie

Tabuľky v odseku 2.1 znázorňujú rozsah, v akom pravidlá dôvernosti znížili dostupnosť údajov.

Všetky členské štáty uplatnili podobné pravidlá dôvernosti, najmä preto, aby zabránili uvoľneniu údajov o jednom, alebo o viacerých konkrétnych podnikoch. Vo viacerých členských štátoch sa tento prístup doplnil „pravidlom dominantnosti“, podľa ktorého sa údaje nezverejnili, ak sa pri jednom respondentovi prekročil určitý percentuálny podiel údajov. Tieto percentuálne podiely, ktoré uplatnili členské štáty, sa mierne líšili.

Percentuálne podiely údajov klasifikovaných ako dôverné sa pohybovali v rozpätí od 0 % do 24 %, pričom v dôsledku vyššie uvedených pravidiel boli zaznamenané vyššie miery v prípade stredných a malých krajín.    

Miery dôvernosti za rok 2010 v prípade štatistiky v sektoroch služieb, priemyslu, obchodu a stavebníctva však boli o 4 % nižšie ako v predošlej správe.

Okrem toho, že pri údajoch na úrovni krajiny sa uplatnili pravidlá dôvernosti, do zverejnenej štatistiky sa nedostali ani niektoré údaje na úrovni EÚ na účely ochrany dôverných vnútroštátnych údajov. Pravidlá, ktoré určujú okolnosti, za ktorých sa celkové údaje EÚ nesmú zverejniť, boli stanovené v charte o dôvernosti, dohodnutej so všetkými členskými štátmi.

V dôsledku toho z dôvodov dôvernosti nebolo možné zverejniť 8,3 % súhrnných výsledkov EÚ za rok 2010, teda za referenčný rok, pokiaľ ide o štatistiku služieb, priemyslu, obchodu a stavebníctva.

Okolo 14 % súhrnných výsledkov EÚ, pokiaľ ide o štatistiku služieb podnikov a demografie podnikov, nebolo zverejnených z dôvodov dôvernosti. Nasledujúca tabuľka obsahuje množstvo a percentuálne podiely dôverných dátových buniek. 

Tabuľka 4:      Dôvernosť hlavných premenných uvedených v ročnej podnikovej štatistike, ktorej súhrny za EÚ za rok 2010 boli zverejnené podľa všetkých úrovní NACE Rev.2

Oblasť ŠPŠ || Celkové množstvo dátových buniek || Množstvo dôverných dátových buniek || Dôverné údaje (%)

Služby || 5 569 || 679 || 12,2

Priemysel || 8 008 || 457 || 5,7

Obchod || 2 092 || 170 || 8,1

Stavebníctvo || 732 || 56 || 7,7

Spolu (služby, priemysel, obchod a stavebníctvo) || 16 401 || 1 362 || 8,3

Služby podnikov || 151 || 21 || 13,9

Demografie podnikov || 18 532 || 2 700 || 14,6

2.3. Užitočnosť štrukturálnej podnikovej štatistiky

Ukazovateľom užitočnosti ŠPŠ je počet stiahnutí z webovej lokality Eurostatu. Údaje uvedené v nasledujúcej tabuľke sa týkajú obdobia od októbra 2012 do augusta 2013, počas ktorého boli údaje za rok 2010 dostupné.

Tabuľka 5:      Počet stiahnutí

Oblasť ŠPŠ || Počet stiahnutí

127 574

Služby, priemysel, obchod a stavebníctvo || 106 594

Priemysel a stavebníctvo || 59 540

Obchod || 20 302

Služby || 13 885

Regionálne údaje – všetky sektory || 12 867

Služby podnikov || 5 954

Demografie podnikov || 15 026

3. PRESNOSŤ

S cieľom merať presnosť ŠPŠ sa v nariadení Komisie (EÚ) č. 275/2010[10] vyžaduje, aby všetky členské štáty každoročne Eurostatu poskytli informácie o ukazovateľoch kvality, ako sú variačné koeficienty. Takisto musia predložiť správu o metodike použitej pri zbere a spracovaní údajov. Na základe informácií, ktoré poskytli všetky členské štáty, Eurostat vykonal posúdenie za referenčný rok 2010, ktorého hlavné časti sú zahrnuté do tejto správy.

Členské štáty majú možnosť vybrať si najefektívnejšie a najúčinnejšie postupy zberu a spracovania údajov, v súlade s národnými osobitosťami (napr. veľkostnou triedou, ekonomickou činnosťou a regiónmi) a dostupnými administratívnymi zdrojmi.

S cieľom vyhodnotiť kvalitu údajov na úrovni EÚ Eurostat vypočítal súhrnné variačné koeficienty EÚ na základe národných variačných koeficientov v prípade šiestich ukazovateľov a všetkých sektorov na jednomiestnej úrovni NACE Rev.2 (sekcia).

Tabuľka 6:      Súhrnné variačné koeficienty EÚ v rámci štatistiky v oblasti služieb, priemyslu, obchodu a stavebníctva (%)

2010 || Podiel variačných koeficientov EÚ (%)

Variačné koeficienty EÚ[11] || Počet podnikov || Obrat || Pridaná hodnota || Náklady na zamestnancov || Hrubé investície || Počet zamestnaných osôb

0,0 – 0,5 || 69 || 62 || 69 || 85 || 0 || 100

0,6 – 1,5 || 23 || 31 || 31 || 8 || 31 || 0

1,6 – 2,5 || 8 || 0 || 0 || 8 || 31 || 0

> 2,5 || 0 || 8 || 0 || 0 || 38 || 0

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že súhrnné variačné koeficienty EÚ v prípade veličín sú väčšinou pod úrovňou 1,5, s výnimkou veličiny „hrubých investícií“, pri ktorej sú koeficienty poväčšine v rozpätí 0,6 až 2,5.

Vo všeobecnosti sú variačné koeficienty nižšie v prípade priemyslu a mierne vyššie v prípade stavebníctva, obchodu a služieb.

4. SÚDRŽNOSŤ A POROVNATEĽNOSŤ

Ako sa uvádza vyššie, od členských štátov sa vyžaduje, aby za každý referenčný rok predložili správu, ktorá poskytuje informácie o metodike použitej pri zbere a spracovaní údajov.

4.1. Súdržnosť

Ako súdržnosť sa označuje rozsah, v ktorom štatistická správnosť umožňuje kombinovať údaje z rôznych zdrojov. Eurostat sa preto usiluje identifikovať vlastnosti spoločné pre ŠPŠ a iné zisťovania podnikov a na základe toho určiť, v akom rozsahu sú konzistentné.

ŠPŠ sa môže používať spolu so štatistikou z mnohých iných zdrojov, ako sú obchodné registre, národné účty, prieskum nákladov práce, štatistiky pracovných síl, demografie podnikov a krátkodobé štatistiky. Analýza súdržnosti ŠPŠ a iných štatistických zdrojov odhalila niekoľko rozdielov, pokiaľ ide o údaje, ako aj o použité metodiky. Pre akýkoľvek konkrétny štatistický zdroj sa vyberie metodika, ktorá najlepšie vyhovuje účelom daného zdroja a z tohto dôvodu sa medzi metodikami jednotlivých zdrojov zvyknú objavovať rozdiely.

4.2. Porovnateľnosť

Štatistika v oblasti služieb, priemyslu, obchodu a stavebníctva je porovnateľná v čase a medzi krajinami až od referenčného roka 2005, pretože niektoré krajiny pred týmto rokom zaviedli zmeny metodiky a rozsahu. Zavedením novej klasifikácie činností (NACE Rev.2) v roku 2008 sa zabránilo prenosu časových radov cez tento rok.

Štatistika služieb podnikov a demografie podnikov je porovnateľná od roku 2008, od ktorého je prieskum povinný.

5. LEHOTY NA ODOVZDANIE ÚDAJOV

Lehoty, v ktorých musia členské štáty poskytnúť údaje za referenčný rok tak, ako je stanovené v nariadení o ŠPŠ, sú tieto:

· 10 mesiacov po skončení roka, pokiaľ ide o predbežnú štatistiku služieb, priemyslu, obchodu a stavebníctva a

· 18 mesiacov po skončení roka, pokiaľ ide o konečné údaje zo všetkých sektorov.

Za referenčný rok 2010 poskytlo 19 krajín svoje údaje včas v prípade všetkých oblastí ŠPŠ.

Niektorým členským štátom boli schválené odchýlky od ustanovení nariadenia o ŠPŠ, aby sa im umožnilo vykonať nevyhnutné úpravy  ich národných štatistických systémov. Schválili sa úplné odchýlky pre Estónsko a Francúzsko, pokiaľ ide o štatistiku služieb podnikov.

6. DOSTUPNOSŤ A JASNOSŤ

Všetky ŠPŠ sú dostupné bezplatne na webovej lokalite Eurostatu v oblasti „Priemysel, obchod a služby“, spolu s podrobným vysvetlením metodických otázok, ktoré môžu byť relevantné pre používateľov[12].

Národné štatistické úrady zverejňujú ŠPŠ aj na vnútroštátnej úrovni, vďaka čomu sú údaje ešte ľahšie dostupné pre používateľov.

7. SÚLAD S NARIADENÍM O ŠTRUKTURÁLNEJ PODNIKOVEJ ŠTATISTIKE 

Súlad s nariadením o ŠPŠ členskými štátmi sa posudzuje na základe úplnosti poskytnutých údajov, počtu verzií prijatých pred zverejnením konečných údajov a na základe toho, či sú údaje poskytnuté v stanovených lehotách.

Na celkových výsledkoch súladu s nariadením v súvislosti s údajmi za rok 2010 vidno zlepšenie úrovne súladu zaznamenanej v predošlej správe. Väčšina krajín v súčasnosti poskytuje údaje pohotovejšie ako predtým, aj keď niektoré stále nedodržiavajú lehoty, čo spôsobilo meškanie publikovania súhrnov na úrovni EÚ.

Pred zverejnením konečných údajov bolo poskytnutých priemerne 1,4 verzie údajov každého členského štátu.

Tabuľka 7 znázorňuje celkové posúdenie súladu všetkých 27 členských štátov EÚ a Nórska vo všetkých oblastiach, ktoré boli predmetom nariadenia o ŠPŠ za referenčný rok 2010.

Krajiny dostali hodnotenie v podobe jedného zo štyroch stupňov súladu:

· VD =          Veľmi dobrý súlad. Všetky požadované údaje (s malými výnimkami) boli poskytnuté včas (hodnotenie 90 % alebo viac).

· D    =          Dobrý súlad. Chýbal menší počet prvkov, alebo došlo k menšiemu meškaniu poskytnutia údajov (hodnotenie od 70 do 89 %).

· Č    =          Údaje boli čiastočne dostupné, ale veľké časti požadovaných informácií chýbali, alebo neboli dodržané stanovené lehoty (hodnotenie od 10 do 69 %).

· N    =          Veľká časť údajov chýbala, alebo došlo k veľkému meškaniu poskytnutia údajov (hodnotenie menej ako 10 %).

Tabuľka 7:      Celkové posúdenie súladu

Krajiny || Celkové hodnotenie

AT, BE ,BG, CZ, DE, EE, ES, FI, FR, HU, LT, LV, NO, PT, RO, SI, SK || VD

CY, DK, IE, IT, LU, NL, PL, SE, UK || D

EL, MT || Č

- || N

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v prípade väčšiny členských štátov bolo hodnotenie súladu „veľmi dobré“ alebo „dobré“.

Eurostat vykonal kroky na zlepšenie súladu dvoma spôsobmi: poskytnutím správy o vykonanom monitorovaní súladu a tým, že členským štátom poskytol nástroj na validáciu údajov.

Eurostat v súčasnosti dvakrát do roka predkladá správu o súlade riadiacej skupine ŠPŠ a takisto raz ročne poskytuje správu skupine riaditeľov podnikovej štatistiky. V niektorých prípadoch generálny riaditeľ Eurostatu poslal listy vedúcim národných štatistických úradov.

Eurostat preskúmal možnosti zníženia počtu verzií údajov, ktoré posielajú členské štáty pred zverejnením konečných údajov. Vyvinul nástroj validácie údajov, ktorý môžu členské štáty používať na kontrolu presnosti a potenciálnej dôvernosti pred odoslaním údajov Eurostatu.

8. ZÁŤAŽ PRE PODNIKY A OPATRENIA NA JEJ ZNÍŽENIE 8.1. Kontext

S cieľom zabezpečiť schopnosť prispôsobiť sa meniacemu sa hospodárskemu prostrediu a schopnosť pohotovo odpovedať používateľom s novou potrebou štatistiky pri vzniku nových situácií sa Eurostat neustále usiluje identifikovať rôzne spôsoby zabezpečenia pružnejšieho Európskeho štatistického systému (ESS), pokiaľ ide o ŠPŠ.

Opatrenia, ktoré by mohli prispieť k dosiahnutiu pružného, vysokokvalitného systému podnikovej štatistiky, sa však musia podriadiť obmedzeniam, ktoré implicitne vyplývajú z cieľa znížiť štatistickú záťaž pre respondentov, najmä pre podniky a zo znížených zdrojov, ktoré majú k dispozícii národné štatistické úrady. Práca v rámci týchto obmedzení znamená, že Eurostat sa musí zamerať na racionálny vývoj podnikovej štatistiky tak, že nájde synergie, bude uprednostňovať európske ciele a zameriavať sa na ne.

V súlade s oznámením o vízii (KOM(2009) 404) sa začal projekt na vytvorenie rámcového nariadenia na integráciu podnikovej štatistiky (FRIBS), ktorým sa zjednoduší produkcia podnikovej štatistiky tým, že sa poskytne spoločná infraštruktúra a vymedzia sa konzistentné požiadavky na údaje.

8.2. Opatrenia prijaté s cieľom znížiť záťaž pre podniky

Eurostat priebežne spolupracuje s národnými štatistickými úradmi na hľadaní spôsobov zníženia záťaže pre podniky prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na údaje a súčasného zabezpečenia toho, aby dostupné štatistické údaje spĺňali potreby používateľov.

Po viacerých konzultáciách s hlavnými používateľmi ŠPŠ, a to Ev rámci aj mimo Komisie, Eurostat identifikoval niekoľko možných spôsobov zníženia záťaže pre národné štatistické úrady a podniky. Tieto opatrenia sa týkajú požiadaviek uložených podnikom v oblasti finančných služieb, údajov požadovaných v rámci viacročných súborov údajov a ukončenia používania súborov údajov založených na činnostných jednotkách.

Popri uvedených zmenách sa uskutočňuje aj revízia zoznamu požadovaných vlastností, v ktorej sa zohľadnia návrhy Výboru  pre Európsky štatistický systém (ESSC) v oblastiach, ktoré nemajú byť prioritné. 

Niektoré kroky, ktoré členské štáty vykonali na zníženie záťaže podnikov, sa týkali zberu údajov štrukturálnej podnikovej štatistiky. Väčšina členských štátov pravidelne používa výberové zisťovania a takisto prijala nové stratégie výberu vzoriek s cieľom znížiť záťaž podnikov a náklady národných štatistických úradov.

Niektoré krajiny navyše zo svojich prieskumov vylúčili malé podniky a namiesto nich použili administratívne zdroje údajov v kombinácii s odhadmi.

V mnohých členských štátoch sa čoraz častejšie uprednostňuje využitie administratívnych zdrojov údajov pred realizáciou prieskumov. Existuje však niekoľko prekážok pre používanie výlučne administratívnych údajov, ktoré sa bežne odlišujú od štatistických údajov, napr. pokiaľ ide o používané definície, formáty, kódy a prenosové protokoly. Národné štatistické úrady spolupracujú s orgánmi zodpovednými za administratívne údaje na prekonaní týchto prekážok, čo by im umožnilo lepšie využívať administratívne údaje a zjednodušiť proces zberu údajov. 

Niektoré krajiny vyvinuli a zaviedli online systémy zberu ročných fiškálnych a štatistických informácií. Tieto systémy využívajú moderné informačné technológie, dokážu zvýšiť kvalitu údajov a skrátiť čas ich vkladania a spracovania.

Záťaž pre podniky sa zohľadňuje, vždy keď sa zavádzajú zmeny požiadaviek na údaje alebo procesov produkcie údajov. Hlavným cieľom však zostáva produkcia vysokokvalitnej ŠPŠ, vyhovujúcej potrebám používateľov, ktorá je nákladovo efektívna.

9. ĎALŠÍ VÝVOJ

Európsky štatistický systém sa neustále usiluje identifikovať spôsoby reagovania na nové a vznikajúce potreby štatistiky a zároveň znižovať záťaž respondentov a náklady produkcie štatistiky.

Eurostat vyvinul program modernizácie európskej podnikovej a obchodnej štatistiky (MEETS)[13], ktorý trval šesť rokov, od roku 2008 do roku 2013. Jeho hlavným výsledkom bol návrh praktických krokov modernizácie podnikovej štatistiky, ako je vývoj cieľového súboru ukazovateľov a vykonanie revízie priorít. Vykonanie tohto návrhu bude v najbližších rokoch vyžadovať významnú angažovanosť a investície Európskeho štatistického systému.

[1]     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 295/2008 z 11. marca 2008 o štrukturálnej podnikovej štatistike (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 13.

[2]     KOM(2011) 242 v konečnom znení.

[3]     Nariadenie Komisie (ES) č. 251/2009 z 11. marca 2009, ktorým sa vykonáva a mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 295/2008, pokiaľ ide o rady údajov, ktoré sa majú zostavovať pre štrukturálnu podnikovú štatistiku, a úpravy potrebné po revízii štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA), Ú. v. EÚ L 86, 31.3.2009, s. 170.

[4]   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky, Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1.

[5]     http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database.

[6]     http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/eurostat/home.

[7]     http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Category:Structural_business_statistics.

[8]     S cieľom minimalizovať záťaž podnikov a náklady národných štatistických úradov môžu členské štáty k údajom pripojiť označenie „len príspevok do európskych súhrnov“ (CETO). Eurostat takéto údaje nezverejňuje a takéto údaje nemajú označenie „CETO“ vtedy, keď ich zverejnia členské štáty na vnútroštátnej úrovni. Použitie označenia CETO závisí od podielu členského štátu na celkovej pridanej hodnote v podnikovom hospodárstve, a to nasledovne:

Veľké krajiny: DE, FR, IT, UK,

Stredné krajiny: BE, DK, ES, GR, IE, NL, AT, PL, PT, FI, SE, NO a

Malé krajiny: BG, CZ, EE, CY, LV, LT, LU HU, MT, RO, SI, SK.

[9]     Údaje týkajúce sa Malty sú z roku 2009.

[10]            Nariadenie Komisie (EÚ) č. 275/2010 z 30. marca 2010, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 295/2008, pokiaľ ide o kritériá hodnotenia kvality štrukturálnej podnikovej štatistiky, Ú. v. EÚ L 86, 1.4.2010, s. 1.

[11]    Variačné koeficienty sa vypočítali pre konečné údaje za rok 2010 pre rady 1A, 2A, 3A a 4A (prílohy I – IV), na jednomiestnej úrovni NACE Rev. 2 (sekcia).

[12]    http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/eurostat/home.

[13]    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1297/2008/ES zo 16. decembra 2008 o Programe modernizácie európskej podnikovej a obchodnej štatistiky (MEETS), Ú. v. EÚ L 340, 19.12.2008, s. 76.