52014DC0097

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Prvá etapa vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii (2008/56/ES)

Posúdenie a usmernenia Európskej komisie

Od nadobudnutia účinnosti rámcovej smernice o morskej stratégii uplynulo vyše päť rokov a táto správa predstavuje koniec prvej etapy jej vykonávania, v rámci ktorej sa stanovili ciele. V rámci zberu údajov a pri analýze, ktoré mali dosiaľ bezprecedentný rozsah, poskytli členské štáty posúdenie stavu svojich morí (úvodné posúdenie), určili, čo považujú za „dobrý environmentálny stav“ svojich morských vôd, a zaviedli celý rad cieľov na preklenutie priepasti medzi súčasnou situáciou a stavom, v ktorom sa chcú nachádzať v roku 2020, čo je termín, dokedy musí byť dosiahnutý dobrý environmentálny stav. Tieto činnosti poskytli príležitosť na rozsiahlu verejnú diskusiu o ochrane morského prostredia, spojili obrovské množstvo poznatkov o našich moriach a oceánoch a pomohli nadviazať užšiu regionálnu spoluprácu, najmä prostredníctvom regionálnych morských dohovorov. Súčasne z posúdenia správ členských štátov Komisiou vyplýva, že existuje dôvod na obavy: definícia dobrého environmentálneho stavu členskými štátmi a cesta, ktorú si stanovili na jeho dosiahnutie, ukazujú celkovo obmedzené ambície, ktoré často neberú do úvahy existujúce záväzky a normy a chýba im jednotnosť v rámci Únie, a to aj pri porovnaní susedných krajín v rámci rovnakého morského regiónu.

Do decembra 2013 predložili Európskej komisii správy takmer všetky dotknuté členské štáty[1]. Táto správa odzrkadľuje skutočnosť, že v prípade niektorých členských štátov sú dostupné len čiastočné údaje a že jeden členský štát správu vôbec nepredložil.  Európska komisia začala v relevantných prípadoch konanie vo veci porušenia predpisov. Súčasne s návrhom na začatie konania Komisia zváži, akým spôsobom oznámi výsledky svojho posúdenia a svoje usmernenia tým členským štátom, ktoré v tejto správe nie sú zahrnuté (po tom, ako dané štáty predložia úplnú správu).

Na základe tejto analýzy sú v tejto správe uvedené usmernenia[2] vo forme odporúčaní, ktoré sa majú realizovať na úrovni EÚ a na regionálnej a vnútroštátnej úrovni. V prípade chýbajúcich údajov Komisia nepožaduje vypracovanie nových správ. Namiesto toho táto správa a pripojený pracovný dokument útvarov Komisie obsahuje aktívnu koncepciu orientovanú na budúcnosť. Cieľom je poskytnúť konkrétne usmernenia na riešenie zistených problémov, aby bol proces ďalšieho vykonávania rámcovej smernice menej nákladný a efektívnejší.

Pracovný dokument útvarov Komisie[3] pripojený k tejto správe obsahuje podrobnejšiu analýzu správ členských štátov o súbore 11 kvalitatívnych deskriptorov morského prostredia stanovených v rámcovej smernici (napr. biodiverzita, nepôvodné druhy, ryby, zdravie potravinových reťazcov, kontaminujúce látky, odpad, podmorský hluk) spolu s podrobnejšími odporúčaniami a konkrétnym posúdením a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny. Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) vypracuje v roku 2014 dôkladné posúdenia odbornejších aspektov správ členských štátov. Závery o celkovom stave morského prostredia v Európe vypracuje aj Európska environmentálna agentúra (EEA).

1.           Stav európskych morí

Celková rozloha európskych morí je väčšia ako rozloha pevniny. Moria sú domovom bohatého, citlivého a jedinečného morského života, ktorý je do veľkej miery stále neznámy. Tlak na morské ekosystémy v dôsledku ľudskej činnosti na súši aj na mori neustále rastie, keďže 41 % európskej populácie žije v pobrežných regiónoch a hospodárske činnosti, ktoré závisia od morského prostredia, sú na vzostupe.  Správy členských štátov potvrdzujú, že európske moria nevykazujú „dobrý environmentálny stav“.

Pre tieto výsledky existuje celý rad rozličných dôvodov, najmä:

· 39 % populácií rýb v severovýchodnom Atlantiku a 88 % populácií rýb v Stredozemnom mori a v Čiernom mori je naďalej vystavených nadmernému rybolovu a táto situácia sa zlepšuje len pomaly[4],

· znečistenie morského prostredia na niektorých miestach síce kleslo, no koncentrácie živín a niektorých nebezpečných látok celkovo aj naďalej prekračujú prijateľné hodnoty,  nedostatok kyslíka v dôsledku prebytku živín je obzvlášť závažný v Baltskom a v Čiernom mori,

· odpad v mori (väčšinou z plastu) predstavuje rastúci problém v celosvetovom aj európskom meradle, Vyše 90 % populácie fulmara ľadového v Severnom mori má v žalúdku plasty a na 100 m úseku pláže na pobreží Atlantického oceánu možno nájsť v priemere 712 položiek rozličného odpadu. dosahy tohto rastúceho problému sú rôznorodé a ich rozsah zatiaľ nie je úplne známy,

· k ďalšiemu znehodnocovaniu morských ekosystémov prispieva aj zmena klímy, hoci v rámci smernice o morskej stratégii sa priamo neposudzuje.

Na splnenie cieľa dosiahnuť do roku 2020 dobrý environmentálny stav ako súčasť komplexného, primeraného, konzistentného a jednotného vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii je potrebné vynaložiť viac úsilia.

2.           Hlavné zásady posudzovania

Informácie predložené členskými štátmi tvoria komplexný, primeraný, konzistentný a jednotný rámec[5] v zmysle požiadaviek článku 8 (úvodné posúdenie), článku 9 (určenie dobrého environmentálneho stavu) a článku 10 (environmentálne ciele) rámcovej smernice posúdila Komisia pomocou viacerých zásad. Predovšetkým preverila:

– či sa správy členských štátov o všetkých príslušných opatreniach vzťahujú na všetky príslušné deskriptory a všetky morské vody,

– či bol dobrý environmentálny stav určený konkrétne a kvantifikovane a teda je možné posúdiť pokrok pri jeho dosahovaní,

– či je definícia dobrého environmentálneho stavu v rámci jedného morského regiónu alebo subregiónu jednotná,

– či úvodné posúdenie odzrkadľuje vedecké poznatky dostupné v oblastiach patriacich do pôsobnosti rámcovej smernice a umožňuje stanovenie východiskovej úrovne, na ktorú sa bude možné v budúcnosti odvolávať,

– či stanovené ciele zohľadňujú zistenia úvodného posúdenia a definíciu dobrého environmentálneho stavu, aby členské štáty mohli do roku 2020 reálne dosiahnuť dobrý environmentálny stav,

– či členské štáty zohľadnili existujúce predpisy a politiky EÚ týkajúce sa morského prostredia, a v prípadoch, kde nebola k dispozícii norma EÚ, aj príslušné normy stanovené v regionálnych morských dohovoroch.

Tieto zásady boli podrobne uvedené v niekoľkých dotazníkoch[6]. Nedodržanie jednej alebo viacerých zásad malo za výsledok hodnotenie „čiastočne primerané“ alebo „neprimerané“, resp. „nekonzistentné“ a/alebo „málo jednotné“ alebo „stredne jednotné“. Dodržanie všetkých zásad, a to aj na minimálnej úrovni, malo za výsledok hodnotenie „primerané“, „konzistentné“ a „jednotné“.

Až keď všetky členské štáty splnia tieto uvedené kritériá, bude možné stanoviť, či je EÚ vďaka prijatým opatreniam na ceste dosiahnuť do roku 2020 „ekologicky rozmanité a dynamické oceány, ktoré sú  čisté, zdravé a produktívne“[7]. Zatiaľ je skutočnosť iná. Na ilustráciu možno uviesť niekoľko príkladov:

– Členské štáty predložili odlišné zoznamy druhov a biotopov, pričom niektoré neuviedli druhy a biotopy stanovené v smernici o biotopoch a niektoré neuviedli biotopy nachádzajúce sa v ich vodách.

– Členské štáty identifikovali rozličné kontaminujúce látky uvedené v zozname prioritných látok podľa rámcovej smernice o vode, pričom sa zamerali len na niektoré z nich a ostatné ignorovali.

– Len niekoľko členských štátov jasne uviedlo, že všetky populácie rýb by sa mali využívať na úrovni maximálneho udržateľného výnosu, resp. pod touto úrovňou.

Posúdenie Komisie by sa však nemalo vykladať len z pohľadu hodnotenia súladu s rámcovou smernicou. Jeho cieľom je skôr umožniť Komisii poskytnúť členským štátom usmernenia na dosiahnutie cieľov rámcovej smernice a zbežný prehľad o jej vykonávaní. A napokon, hoci sa uznáva, že predkladanie správ je pre členské štáty náročnou úlohou, najmä vzhľadom na krátke termíny, presnosť posúdenia Komisie závisí od presnosti získaných informácií. Boli predložené aj správy v dobrej kvalite, ale aj neúplné správy alebo správ obsahujúce nezrovnalosti.

3.           Hlavné zistenia

1. Komplexné posúdenie

Posúdenie stavu morských vôd v EÚ je ucelené a jeho súčasťou aj sociálno-ekonomické aspekty. Umožňuje lepšie pochopiť tlaky a vplyv ľudskej činnosti na morský život, pričom spája veľké množstvo informácií. Najmä biodiverzita, nepôvodné druhy, odpad v mori a podmorský hluk sa riešia systematickejšie, než kedykoľvek predtým. Väčšina členských štátov predložila správy o väčšine položiek a deskriptorov, čím poskytla veľmi široký prehľad o morskom prostredí v Európe. Kvalita správ predložených jednotlivými krajinami je veľmi odlišná a v rámci jednotlivých členských štátov sa líši v závislosti od konkrétneho deskriptora.

Väčšia pozornosť bola venovaná nástrojom, ako sú rámcová smernica o vode, spoločná rybárska politika a politika EÚ v oblasti ochrany biodiverzity morského prostredia. Ide o dôležitý príspevok k súdržnosti politík, ktorý viedol k väčšej medzisektorovej spolupráci a dialógu v celej EÚ.

Práce na rámcovej smernici o morskej stratégii spustili a sprevádzajú nový vývoj v regionálnych morských dohovoroch, preukazujú komplementárnosť prác na úrovni EÚ a na úrovni regionálnych morí a sú prospešné pre všetky zúčastnené strany. V regionálnych morských dohovoroch boli v rozličnej miere vypracované správy o stave morí na doplnenie úvodných posúdení vypracovaných členskými štátmi. Boli vypracované aj nové ukazovatele, ciele a metódy na regionálnej úrovni a dospelo sa k dohode o potrebe zlepšiť regionálnu koordináciu.

A napokon, v členských štátoch boli organizované verejné konzultácie[8], ktoré podnietili diskusiu so zainteresovanými stranami o miere ambícií morských politík v rámci EÚ aj mimo nej.

Celkovo teda prvá etapa rámcovej smernice o morskej stratégii priviedla EÚ o krok bližšie ku konkrétnemu vykonávaniu ekosystémového prístupu, pokiaľ ide o riadenie ľudských činností, ktoré majú vplyv na naše moria, čo je hlavnou koncepciou rámcovej smernice. Boli získané cenné poznatky na úrovni EÚ, v členských štátoch, a tiež v regionálnych morských dohovoroch.

2. Primeranosť

Napriek týmto pozitívnym aspektom Európska komisia zistila v správach členských štátov aj nedostatky, a aj členské štáty s najlepšími výsledkami ešte stále musia riešiť konkrétne nedostatky.

Úvodné posúdenie vypracované členskými štátmi podľa článku 8 poskytuje vedomostnú základňu, na ktorú sa spolieha vykonávanie rámcovej smernice. Správy obsahujúce úvodné posúdenie však často poskytujú iba neucelený prehľad o stave morského prostredia a nie vždy odzrkadľujú dostupné znalosti v plnom rozsahu.

Od údajov v správach členských nemožno očakávať úplnosť, keďže o morskej problematike sa zatiaľ nevie zďaleka všetko a rozsah posúdenia podľa článku 8 rámcovej smernice o morskej stratégii je veľmi komplexný. Zatiaľ len niekoľko členských štátov predložilo stratégiu na doplnenie chýbajúcich údajov pred ďalším cyklom predkladania správ, napr. prostredníctvom budúcich plánov monitorovania na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Výsledky výskumných projektov osobitne zameraných na doplnenie chýbajúcich poznatkov z oblasti morskej problematiky ktoré sú dôležité pre 11 deskriptorov rámcovej smernice o morskej stratégii, neboli vždy najlepšie využité. A napokon, členské štáty nevyužili úvodné posúdenie na stanovenie východiskovej úrovne, čo znamená premárnenú príležitosť a sťažuje – a v niektorých prípadoch znemožňuje – posúdenie vzdialenosti do cieľa.

Primerané určenie dobrého ekologického stavu podľa článku 9 je obzvlášť dôležité v tejto prvej etape vykonávania smernice, pretože stanovuje želanú úroveň, ktorú sa členské štáty zaviazali dosiahnuť do roku 2020.

Väčšina členských štátov informovala o dobrom environmentálnom stave v súvislosti so všetkými deskriptormi a niektoré prijali definíciu, ktorou si stanovili ambiciózne ciele. Väčšina však nepresiahla rámec základného vymedzenia dobrého environmentálneho stavu v zmysle rámcovej smernice. Mnoho členských štátov napríklad nezahrnulo kvalitatívne alebo vysvetľujúce prvky, ktoré by objasnili koncepciu a poskytli pridanú hodnotu, ambície a jasne definované ciele. Dobrý environmentálny stav navyše často nebol stanovený merateľným spôsobom, čo v praxi neumožňuje posúdiť, do akej miery bol dosiahnutý. Prípadné vysoké kvalitatívne ambície pri určení dobrého environmentálneho stavu často zostávajú na úrovni zámeru.

Členské štáty navyše v niektorých prípadoch nevychádzali systematicky z existujúcich právnych predpisov EÚ a noriem regionálnych morských dohovorov. Príčinou by mohla byť skutočnosť, že vzťah medzi rámcovou smernicou o morskej stratégii a ďalšími relevantnými právnymi predpismi nemusí byť pre všetkých dostatočne jasný. Určité členské štáty však väčšinou prijali tzv. „selektívny“ prístup, ktorý len čiastočne zohľadňoval existujúce pravidlá, ciele a hraničné hodnoty. Ak by sa tento prístup nezmenil, dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu v zmysle súčasnej definície by viedlo len k miernemu zlepšeniu kvality našich oceánov.

Rovnaké závery možno vyvodiť aj pokiaľ ide o ciele stanovené podľa článku 10 rámcovej smernice o morskej stratégii. Členské štáty stanovili širokú škálu cieľov, ktoré  vykazujú odlišnú mieru ambícií a konkrétnosti. A čo je najdôležitejšie, stanovené environmentálne ciele v niektorých prípadoch nepostačujú na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu.

3. Konzistentnosť        

Ďalším všeobecným problémom je chýbajúca konzistentnosť pri vykonávaní smernice členskými štátmi. Nie všetky členské štáty pochopili najmä logickú súvislosť medzi úvodným posúdením (východiskový stav), určením dobrého environmentálneho stavu (konečný cieľ) a cieľmi (úsilie potrebné na dosiahnutie konečného cieľa z východiskového stavu). Niektoré členské štáty nerozlišovali jasne medzi určením dobrého environmentálneho stavu a cieľmi alebo pri vypracovaní cieľov nezohľadnili svoje úvodné posúdenie, čím zmenili komplexný, ucelený proces na sériu nesúvisiacich správ.

4. Jednotnosť

Regionálna spolupráca prostredníctvom regionálnych morských dohovorov na ochranu morských vôd EÚ je dobre rozvinutá. Vo všetkých regionálnych morských dohovoroch boli prijaté významné záväzky k ekosystémovému prístupu a podpore vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii. Žiaľ, výsledky regionálnej spolupráce sú členskými štátmi v rámci stratégií pre morské prostredie využívané odlišne. Niekedy prišli príslušné činnosti vypracované v rámci regionálnych morských dohovorov príliš neskoro, ale aj keď prišli včas, nie vždy boli použité v národných správach.

Dôsledkom bola chýbajúca jednotnosť v rámci EÚ, a tiež v rámci rovnakého morského regiónu alebo subregiónu (požadovaná podľa článku 3 ods. 5 písm. b) a článku 5 ods. 2 rámcovej smernice o morskej stratégii). Kým jednotnosť v rámci EÚ je značne odlišná a v niektorých regiónoch a pre niektoré deskriptory veľmi vysoká, jej celková úroveň je stredná až nízka. Členské štáty v severovýchodnom Atlantiku vykazujú najvyššiu mieru jednotnosti (napriek tomu je tu značný priestor na zlepšenie), zatiaľ čo najnižšia jednotnosť je v oblasti Stredozemného mora, a najmä v oblasti Čierneho mora (aj keď ju bolo možné posúdiť len čiastočne).

Neexistuje teda spoločné chápanie dobrého environmentálneho stavu v EÚ, a to ani na (sub)regionálnej úrovni. V celej EÚ existuje vyše 20 odlišných určení dobrého environmentálneho stavu, a teda žiadne spoločné ani porovnateľné ciele.

4.           Odporúčania a ďalšie kroky

Analýza prvej etapy vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii jasne ukazuje, že je potrebné dosiahnuť oveľa väčší pokrok, aby sa zabránilo nedostatočnému, neefektívnemu, neucelenému a zbytočne nákladnému prístupu k ochrane morského prostredia.

Porovnateľnosť správ predložených členskými štátmi je nízka a sťažuje koordinované opatrenia a analýzu. Bude preto náročné nielen dosiahnuť dobrý environmentálny stav do roku 2020, ale aj zistiť, ako ďaleko sme od splnenia cieľa. To navyše pripraví hospodárske subjekty o rovnaké podmienky v celej EÚ a jej morských regiónoch. Ohrozuje sa tým dôležitá základňa zdrojov, bez ktorých „modrý rast“ nebude udržateľný v dlhodobom horizonte.

Teraz je otvorená príležitosť na zlepšenie tejto situácie pred vypracovaním programov monitorovania plánovaných na rok 2014 a programov opatrení plánovaných na rok 2015.  Tieto programy prinesú lepšie výsledky s nižšími nákladmi, ak budú koordinované alebo vypracované spoločne vo všetkých členských štátoch.

1. Doterajšie poznatky

Skôr, ako boli k dispozícii výsledky tohto posúdenia, Komisia a členské štáty už získali mnohé poznatky, na základe ktorých prijali konkrétne iniciatívy:

– V spolupráci s členskými štátmi, regionálnymi morskými dohovormi a ďalšími príslušnými subjektmi bola spoločná stratégia vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii[9] prispôsobená novým výzvam a bol vypracovaný nový pracovný program vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii[10] pre roky 2014 – 2018.  Tento spoločný program identifikuje kľúčové míľniky, posilňuje spoluprácu s regionálnymi morskými dohovormi a predpokladá rozvoj poradenstva zameraného na zlepšenie spoločného chápania požiadaviek rámcovej smernice o morskej stratégii.

– Členským štátom bola sprístupnená aj ďalšia podpora na vykonávanie rámcovej smernice prostredníctvom projektov prispôsobených konkrétnym potrebám a praktických projektov financovaných v rámci integrovanej námornej politiky EÚ. Cieľom týchto projektov je napríklad zlepšiť vykonávanie rámcovej smernice v oblasti Stredozemného mora a Čierneho mora.

– Boli podniknuté kroky na zefektívnenie a zjednodušenie oznamovacích povinností členských štátov, ako aj na využívanie už existujúcich správ podľa príslušných právnych predpisov na základe princípu „predlož správu raz, použi ju mnohokrát“.

2. Ďalší postup

Nad rámec uvedených poznatkov je potrebné vykonať oveľa viac v rámci súčasného cyklu vykonávania rámcovej smernice a pred ďalším predkladaním správ v roku 2018. To si bude vyžadovať nielen niekoľko osobitných opatrení a vyššiu úroveň ambícií, ale aj zmenu prístupu k vykonávaniu rámcovej smernice o morskej stratégii s cieľom odstrániť identifikované nedostatky.

V krátkodobom horizonte a v súlade s článkom 12 rámcovej smernice o morskej stratégii je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa zhodnotili doterajšie najpozitívnejšie aspekty jej vykonávania a aby zistené nedostatky nemali nepriaznivý vplyv na budúce vykonávanie danej smernice. Členské štáty by preto mali urýchlene a náležite zohľadniť nasledujúce odporúčania, okrem iného aj pri vypracovaní programov monitorovania a programov opatrení. Členské štáty by mali najmä:

– využívať programy monitorovania na riešenie nedostatkov a chýbajúcich údajov identifikovaných pri úvodnom posúdení,

– ako minimálne požiadavky systematicky používať normy vyplývajúce z právnych predpisov EÚ (ako sú spoločná rybárska politika, rámcová smernica o vode, smernica o biotopoch atď. a navrhovaná smernica o námornom priestorovom plánovaní a integrovanom manažmente pobrežnej zóny[11], hneď po nadobudnutí platnosti). Ak takéto normy neexistujú, členské štáty by mali vo svojich programoch monitorovania a v programoch opatrení používať spoločné ukazovatele špecifické pre daný región vypracované v príslušných regionálnych morských dohovoroch,

– preskúmať a tam, kde je to možné, aktualizovať svoju definíciu dobrého environmentálneho stavu a svoje ciele v rámci prípravy na programy monitorovania a opatrení, aby umožnili konzistentný prístup v rámci regiónov a medzi regiónmi a medzi jednotlivými opatreniami.

Okrem toho, ak Komisia zistila nedostatky, členské štáty by mali čo najskôr – a najneskôr do roku 2018 – výrazne zlepšiť kvalitu a jednotnosť svojich určení dobrého environmentálneho stavu, úvodných posúdení a cieľov ochrany životného prostredia, aby zabezpečili, že druhé kolo vykonávania rámcovej smernice prinesie väčší úžitok. Predovšetkým by sa mali prijať tieto opatrenia:

– do roku 2015 zrevidovať, posilniť a zlepšiť rozhodnutie 2010/477/EÚ týkajúce sa dobrého environmentálneho stavu, s cieľom určiť súbor jasnejších, jednoduchších, výstižnejších, jednotnejších a porovnateľnejších kritérií a metodických štandardov dobrého environmentálneho stavu. V rámci tohto preskúmania by sa do posúdenia dobrého environmentálneho stavu mohli zahrnúť aj vplyvy zmeny klímy[12],

– preskúmať prílohu III k rámcovej smernici o morskej stratégii a podľa potreby ju zrevidovať a vypracovať konkrétne usmernenia na zabezpečenie jednotnejšieho a konzistentnejšieho prístupu k posudzovaniu v budúcom cykle jej vykonávania,

zaviesť moderný a účinný systém výmeny údajov a informácií medzi EÚ (EHP) a regionálnymi morskými dohovormi („WISE-Marine“), s plným využitím súčasného vývoja na zlepšenie prístupnosti a interoperability údajov o moriach prostredníctvom iniciatívy „Poznatky o mori 2020“,

– systematicky využívať posúdenia vykonávané pre iné príslušné právne predpisy EÚ alebo v rámci regionálnych morských dohovorov členskými štátmi, s okamžitým začatím prípravných prác,

– vypracovať akčné plány koordinované na (sub)regionálnej úrovni na nápravu zistených nedostatkov, a to najneskôr do roku 2018[13].

Regionálna spolupráca musí byť hlavným jadrom vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii a ovplyvňovať vnútroštátne procesy vykonávania, a nie naopak. Komisia a členské štáty by mali spolupracovať na regionálnej úrovni s ostatnými zmluvnými stranami v rámci regionálnych morských dohovorov, s cieľom podnietiť ďalšiu koordináciu na úrovni regiónu alebo subregiónu, majúc na zreteli, že každý regionálny morský dohovor má svoje osobitosti. Členské štáty by potom mali systematicky využívať výsledky tejto spolupráce pri vnútroštátnom vykonávaní rámcovej smernice. Komisia a členské štáty by mali pokračovať v diskusii o tom, ako najlepšie podporiť regionálnu spoluprácu a ďalej posilniť spoluprácu s regionálnymi morskými dohovormi, najmä na ďalšie zosúladenie pracovných programov.

Tieto odporúčania majú poskytnúť jasný rámec pre postupné zlepšovanie spolupráce pri vykonávaní rámcovej smernice o morskej stratégii, s postupnými krokmi a cieľmi, ktoré je potrebné splniť na všetkých príslušných úrovniach. Tento ďalší postup, pokiaľ ho všetci budú vykonávať v plnom rozsahu a rýchlo, v dostatočnom predstihu pred rokom 2018, pomôže dosiahnuť potrebnú naliehavú urýchlenú zmenu politiky a zlepší spôsob, akým spoločne riešime ochranu našich oceánov a morí v rámci krátkeho času, ktorý nám zostáva do roku 2020.

Európska komisia má v úmysle prehodnotiť v roku 2016 v rámci svojej správy o programoch opatrení[14], či bol uvedený spoločný prístup realizovaný a či priniesol výsledky, alebo či sú potrebné ďalšie opatrenia na zabezpečenie riadneho vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii. Kľúčové prvky tohto prístupu zahŕňajú zrevidovanie rozhodnutia týkajúceho sa dobrého environmentálneho stavu v roku 2015 a posilnenie regionálnej spolupráce. Súčasne môže Európska komisia využiť možnosť začať ďalšie konanie vo veci porušenia predpisov na zabezpečenie riadneho vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii, kedykoľvek to bude potrebné.

5.           Záver

Tlak ľudskej činnosti na mimoriadne citlivé morské ekosystémy neustále rastie. Vykonávanie rámcovej smernice o morskej stratégii a transformácia ekosystémového prístupu na vedecky podloženú skutočnosť v morskom prostredí pri súčasnej spolupráci so susednými krajinami EÚ je veľmi náročná, ale zásadná úloha. V prvej etape rámcovej smernice o morskej stratégii boli stanovené dôležité míľniky na európskej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, čo predstavuje významné úsilie. Napriek tomu nie sú oceány a moria EÚ zdravé. Splnenie tohto cieľa do roku 2020, za menej než sedem rokov, znamená obnovené a intenzívnejšie úsilie a rýchlu a významnú zmenu spôsobu, akým členské štáty, Európska komisia, regionálne morské dohovory a ďalšie príslušné organizácie spolupracujú, so zameraním na spoločné opatrenia a plánovanie, ako aj na súdržnosť politík v rozličných sektoroch. Väčšia koordinácia programov monitorovania a programov opatrení, ambicióznejšia regionálna spolupráca a jasnejšie chápanie úloh, zodpovedností a povinností všetkých strán umožní menej nákladnú a účinnejšiu ochranu morského prostredia, rovnako ako úplné vykonávanie legislatívneho rámca EÚ zaoberajúceho sa pozemnými zdrojmi znečisťovania a systematickejšie úsilie o dosiahnutie integrovaného manažmentu pobrežných zón.  Tieto opatrenia predstavujú nevyhnutné minimum, ak má byť EÚ úspešná vo vykonávaní rámcovej smernice o morskej stratégii a v ochrane svojich oceánov, a ak sa má zabezpečiť, že morské vody budú slúžiť ako udržateľný zdroj aj budúcim generáciám.

[1]               Pozri pracovný dokument útvarov Komisie: „Prvé kroky v rámci vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii – posúdenie podľa článku 12 smernice 2008/56/ES“ týkajúci sa stavu podávania správ zo strany členských štátov. Členských štátov bez pobrežia sa povinnosť predložiť správu podľa rámcovej smernice o morskej stratégii netýkala.

[2]               V súlade s článkom 12 rámcovej smernice o morskej stratégii.

[3]               Pracovný dokument útvarov Komisie: „Prvé kroky v rámci vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii – posúdenie podľa článku 12 smernice 2008/56/ES“.

[4]               Oznámenie Komisie Rade o konzultáciách o rybolovných možnostiach na rok 2014, COM(2013) 319 final.

[5]               Podľa článku 12 rámcovej smernice o morskej stratégii: „Na základe všetkých oznámení poskytnutých podľa článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 3 vo vzťahu ku každému morskému regiónu alebo subregiónu Komisia zhodnotí v prípade každého členského štátu, či oznámené prvky predstavujú vhodný rámec na splnenie požiadaviek tejto smernice, a môže príslušný členský štát požiadať o všetky dostupné a potrebné dodatočné informácie. Pri zostavovaní týchto hodnotení Komisia vezme do úvahy jednotnosť rámcov v jednotlivých morských regiónoch alebo subregiónoch a v celom Spoločenstve.“

[6]               Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, tamtiež.

[7]               Smernica o morskej stratégii, článok 3 ods. 5.

[8]               Európska komisia dostala informácie o verejných konzultáciách požadovaných podľa článku 19 rámcovej smernice o morskej stratégii od 17 členských štátov. Ďalšie informácie sú k dispozícii v pracovnom dokumente útvarov Komisie.

[9]               V rámcovej smernici sa od členských štátov požaduje podrobný a koordinovaný prínos. Na uľahčenie týchto prác vytvorili členské štáty a Európska komisia neformálny program koordinácie, spoločnú stratégiu vykonávania.

[10]             Pracovný program dohodnutý v rámci spoločnej stratégie vykonávania:

http://ec.europa.eu/environment/marine/eu-coast-and-marine-policy/implementation/index_en.htm.

[11]             Návrh smernice, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny, COM(2013) 133 final.

[12]             Ako je uvedené v SWD(2013) 133 final (ako súčasť „stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy“).

[13]             Inšpiráciou pre tieto akčné plány by mohol byť štruktúrovaný rámec na vykonávanie a informovanie. Plány by obsahovali jednotlivé kroky, ktoré majú členské štáty uskutočniť na zlepšenie vykonávania rámcovej smernice [pozri COM(2012) 95].

[14]             Článok 16 rámcovej smernice o morskej stratégii.