20.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 415/37

Spravodajca

Dainis Turlais (Lotyšsko, ALDE), predseda výboru pre bezpečnosť, predchádzanie korupcii a otázky verejného poriadku, mestská rada v Rige

Referenčný dokument

Návrh rozhodnutia o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce

COM(2014) 221 final

1.

priaznivo víta návrh Komisie týkajúci sa zriadenia európskej platformy na boj proti nelegálnej práci a uznáva, že proti tomuto javu treba bojovať koordinovane a spoločne, aby sa v Európskej únii zachovali vysoké normy v oblasti zamestnanosti, aby sa predišlo vážnym sociálnym a hospodárskym dôsledkom, aby sa vyriešili problémy spojené s mobilitou pracovníkov a aby sa komplexnejšie a účinnejšie využíval ľudský kapitál.

2.

Podporuje návrh zahrnúť do rozsahu pôsobnosti platformy nepravú samostatne zárobkovú činnosť. Ide o zásadný krok, keďže nepravá samostatne zárobková činnosť, ktorej cieľom je obchádzať právne alebo fiškálne povinnosti, má podobný nepriaznivý vplyv ako nelegálna práca, najmä na pracovné podmienky, systémy sociálneho zabezpečenia a ich dlhodobé financovanie.

3.

Uznáva, že európska platforma navrhovaná na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce je konkrétnym príspevkom k súčasnému úsiliu o inovačné riešenia s cieľom nielen zvýšiť mieru zamestnanosti a dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, ale aj zlepšiť kvalitu pracovných miest a bezpečnosť pri práci v Európskej únii.

4.

Konštatuje, že v správe Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) (1) sa zdôrazňuje, že „existuje úzke prepojenie medzi úspornými programami v širokom zmysle slova a rozsahom a rozvojom nelegálnej ekonomiky.“ Preto vyjadruje poľutovanie nad rozdielom medzi nízkymi úsporami, ktoré boli dosiahnuté prostredníctvom úsporných opatrení, a potenciálnymi úsporami, ktoré by sa mohli dosiahnuť pomocou boja proti nelegálnej práci.

5.

Súhlasí s názorom Komisie, ktorá sa domnieva, že nelegálna práca má významný vplyv na rozpočet, pretože spôsobuje nižšie príjmy z daní a sociálnych odvodov, a to negatívne ovplyvňuje zamestnanosť, produktivitu, pracovné podmienky, rozvíjanie zručností a celoživotné vzdelávanie, čoho dôsledkom sú nižšie dôchodky a horší prístup k zdravotnej starostlivosti. Zdôrazňuje, že nelegálna práca vážne ohrozuje sociálnu a hospodársku súdržnosť.

6.

Zdôrazňuje, že tieto prvky majú osobitný význam pre miestne a regionálne samosprávy, keďže nižšie príjmy z daní negatívne vplývajú na prísun prostriedkov do rozpočtov územných samospráv a zvyšujú ich výdavky na zabezpečenie základných potrieb občanov. Nelegálna práca má z krátkodobého a dlhodobého hľadiska za účinok pokles miezd na príslušnom trhu práce a bezprostredne pre osoby, ktoré vykonávajú tento typ práce, to znamená, že im nebudú poskytované služby v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia alebo že v porovnaní s legálne zamestnanými osobami budú mať citeľne nižší starobný dôchodok. Územné samosprávy, ktorých sa týka problém nelegálnej práce, majú následne menej možností rozšíriť ponuku služieb, ktoré poskytujú občanom, a udržateľne zlepšiť ich kvalitu.

7.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v návrhu Komisie neuvádza význam miestnych a regionálnych samospráv a samotného Výboru regiónov, a opäť vyhlasuje, že miestna a regionálna úroveň je často najbližšie k uchádzačom o prácu a zamestnávateľom a že trh práce má v zásade miestny charakter (2).

8.

Vyzýva v tomto kontexte Komisiu, aby uznala, že miestne a regionálne samosprávy majú dôležitú úlohu v boji proti nelegálnej práci, ak vezmeme do úvahy už začatú spoluprácu medzi územnými orgánmi a organizáciami zamestnávateľov, zamestnaneckými organizáciami a inštitúciami trhu práce, ako aj osvedčené postupy v tejto oblasti rozvinuté na miestnej a regionálnej úrovni. Zapojenie miestnych aktérov má zásadný význam pre úspech tejto platformy vzhľadom na to, že práve tieto orgány sú občanom najbližšie a najlepšie poznajú ich životné osudy. Podobne ako v prípade siete EURES by sme mohli zapojiť aj partnerov z občianskej spoločnosti s cieľom rozšíriť rámec pôsobnosti tejto platformy.

9.

Domnieva sa, že platforma, ktorej cieľom je výmena informácií a osvedčených postupov a vymedzenie spoločných zásad, by mohla priniesť dôležitú pridanú hodnotu vzhľadom na súčasnú hospodársku a finančnú krízu a potrebu čo najúčinnejšie využívať dostupné ľudské a ekonomické zdroje. Platforma by mohla podporiť ucelené plánovanie opatrení, ktoré treba prijať s cieľom bojovať proti nelegálnej práci, pričom sa však zohľadní všeobecný charakter tohto javu a zároveň vezme do úvahy, že na jeho odstránenie je potrebné uplatňovať osobitné cielené opatrenia.

10.

Má výhrady v súvislosti s tým, že Komisia podrobnejšie nezdôvodnila zlučiteľnosť navrhovanej povinnej účasti členských štátov na platforme a skutočnosti, že právny základ návrhu, t. j. článok 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, povoľuje prijímať iba opatrenia určené na podporu spolupráce medzi členskými štátmi. Taktiež poukazuje na to, že Komisia pri posudzovaní zlučiteľnosti návrhu so zásadou subsidiarity a proporcionality len zdôvodňuje voľbu právneho nástroja (rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady) a celkový prínos návrhu, avšak nie povinnú účasť na platforme. VR preto vyjadruje výhrady, pokiaľ ide o zlučiteľnosť povinného charakteru návrhu so zásadou subsidiarity.

11.

Zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty bezodkladne zaviedli dostupné a účinné opatrenia s cieľom predchádzať nelegálnej práci a nepravej samostatne zárobkovej činnosti.

12.

Zdôrazňuje, že na efektívne plnenie cieľov platformy je potrebné využiť znalosti a skúsenosti miestnych a regionálnych samospráv, keďže spolupracujú so službami zamestnanosti, organizáciami sociálneho zabezpečenia, príslušnými aktérmi a formálnymi a neformálnymi sieťami občanov a majú priame skúsenosti a vedomosti týkajúce sa dôvodov existencie tieňovej ekonomiky na miestnej a regionálnej úrovni.

13.

Zdôrazňuje, že platforma sa musí pri prijímaní stratégií na regionálnej alebo európskej úrovni určených na zvyšovanie povedomia o nelegálnej práci poradiť so zástupcami miestnych a regionálnych orgánov, aby tieto stratégie neboli v rozpore so stratégiami, ktoré vypracovali miestne samosprávy, a aby neviedli k dodatočnej finančnej a administratívnej záťaži. Preto by sa miestnym a regionálnym samosprávam mala zaručiť väčšia sloboda, pokiaľ ide o spôsob ich účasti na činnosti vyvíjanej v rámci platformy.

14.

Konštatuje, že nelegálna práca je obzvlášť negatívny jav: bráni zamestnancovi v tom, aby mohol využívať príslušnú zdravotnú starostlivosť, ak je obeťou pracovného úrazu, ak ochorie alebo trpí chorobou z povolania, ako aj verejnú sociálnu pomoc, na ktorú majú nárok sociálni poistenci, a vystavuje ho riziku chudoby v dôchodkovom veku, pričom tiež znižuje dostupné financovanie rozšírenia verejných služieb a zlepšenia ich kvality. Okrem toho sú to často ženy a dospievajúca mládež, kto vykonáva nelegálnu prácu. Táto situácia je absolútne neprípustná pre členské štáty Európskej únie.

15.

Osobitne upozorňuje na potrebu propagácie informačných a vzdelávacích kampaní v záujme zlepšenia informovanosti o negatívnych aspektoch nelegálnej práce, účinného informovania rôznych skupín obyvateľov, a najmä mladých ľudí, o rozsahu tohto javu a jeho negatívnom vplyve na národné hospodárstva a životnú úroveň ľudí, pracovné podmienky, sociálne zabezpečenie počas celého života, ako aj na možnosti, ktoré majú miestne a regionálne samosprávy k dispozícii na rozšírenie spektra poskytovaných služieb a zlepšenie ich kvality. Zdôrazňuje, že zodpovednosť nesú jednotlivci aj možní zamestnávatelia.

16.

Poznamenáva, že miestne a regionálne samosprávy môžu za vnútroštátnej podpory vzhľadom na ich priame spojenie s obyvateľmi a spoluprácu so zamestnávateľmi pôsobiacimi na ich území výrazne prispieť k odhaľovaniu nelegálnej práce a pomáhať zamestnancom, najmä najzraniteľnejším skupinám, začleniť sa do trhu legálnej práce.

17.

Konštatuje, že treba nielen bojovať proti nelegálnej práci, ale tiež znížiť atraktívnosť činnosti tohto typu a propagovať legálne zamestnanie, v prípade potreby znížením daňového a administratívneho zaťaženia.

18.

Opakuje, že je nevyhnutné bojovať proti nelegálnej práci v širšom kontexte migrácie, pretože možnosť vykonávať takúto prácu je jedným z faktorov, ktoré podporujú prílev nelegálnych migrantov a ich vykorisťovanie na trhu práce (3).

19.

Teší ho, že do činnosti platformy majú byť ako pozorovatelia zapojení sociálni partneri, Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), Medzinárodná organizácia práce (MOP) a štáty EHP, a vyzýva, aby bol v zmysle článku 1 ods. 3 návrhu rovnaký štatút pozorovateľa priznaný Výboru regiónov ako zástupcovi miestnych a regionálnych samospráv Európy.

20.

Domnieva sa, že je potrebné vyhnúť sa používaniu postupu zhora a pôsobiť na sociálne dôvody nelegálnej práce na miestnej úrovni prispôsobením opatrení rôznym sociálnym, hospodárskym a zemepisným situáciám.

21.

Víta návrh používať pri činnosti platformy účinné nástroje: databázu znalostí, vzájomnú dôveru a zhromažďovanie skúseností, spoločné školenia a výmenu pracovníkov či spoločné pokyny a zásady fungovania. V súčasnej hospodárskej situácii majú tieto formy spolupráce osobitný význam, keďže umožňujú účinnejšie využívať ľudské a finančné zdroje.

22.

Zdôrazňuje, že treba podporovať projekty vzájomného porovnávania údajov verejných orgánov pôsobiacich v oblasti zamestnanosti a sociálnej pomoci, a to medzi jednotlivými členskými štátmi aj v rámci nich, s cieľom umožniť lepšie pochopiť tento problém a jednoduchšie odhaľovať podvody.

23.

Podporuje zámer viesť kampane o nelegálnej práci na európskej úrovni. Je potrebné zintenzívniť úsilie o informovanie obyvateľstva o škodlivých dôsledkoch, ktoré nelegálna práca a nepravá samostatne zárobková činnosť môžu mať na bezpečnosť a zdravie pracovníkov, systémy sociálneho zabezpečenia, národné, regionálne a miestne rozpočty, a tým na celú spoločnosť. Vzhľadom na súčasný rozsah euroskepticizmu v Európe je obzvlášť dôležité zvýšiť znalosti občianskej spoločnosti v širokom zmysle o tom, aké výhody by priniesla koordinácia politík zamestnanosti členských štátov na európskej úrovni.

24.

Vyzýva členské štáty, aby pri určovaní jednotného kontaktného miesta ako člena platformy a určovaní prípadného náhradníka konzultovali miestne a regionálne samosprávy alebo organizácie, ktoré ich zastupujú.

25.

Podporuje členské štáty a ich kontaktné miesta, aby jasne určili príslušných zástupcov miestnych a regionálnych samospráv alebo organizácií, ktoré ich zastupujú, s ktorými nadviažu štruktúrovaný dialóg a budú si pravidelne vymieňať informácie o nelegálnej práci, aby tak zabezpečili, že zástupcovia národnej úrovne budú mať prístup k znalostiam a skúsenostiam získaným na miestnej a regionálnej úrovni. Tento postup by zároveň zabezpečil, že sa informácie o pokroku dosiahnutom na úrovni členských štátov a Európskej únie skutočne dostanú až na miestnu a regionálnu úroveň.

26.

Domnieva sa, že nástroje používané platformou musia byť tiež dostupné miestnym a regionálnym samosprávam, aby mohli byť efektívnymi partnermi národných inštancií, pokiaľ ide o predchádzanie nelegálnej práci a odrádzanie od nej.

27.

Povzbudzuje členské štáty, Európsku komisiu a Eurostat, aby spracúvali a zhromažďovali údaje o nelegálnej práci v čo najväčšom počte a najvyššej kvalite vrátane údajov na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom zlepšiť tak pochopenie tohto problému a prispieť k jeho vyriešeniu.

28.

Zdôrazňuje, že pri príprave hodnotiacich nástrojov, ukazovateľov a spoločných porovnávacích analýz je dôležité zaručiť, aby cieľom nebolo posúdiť situáciu v jednotlivých členských štátoch z hľadiska konkurencie a zostaviť ich rebríček, ale naopak, aby tieto iniciatívy boli prostriedkom, ktorý umožní odhaliť nelegálnu prácu, sformulovať odporúčania a zlepšiť znalosti o tejto forme práce v EÚ.

29.

Pripája sa k žiadosti Európskeho parlamentu, ktorú Parlament adresoval Komisii vo svojom uznesení zo 14. januára 2014, aby preskúmala možnosť prípadne zaviesť európsku kartu sociálneho poistenia, ktorá by obsahovala údaje potrebné na kontrolu pracovného pomeru jej majiteľa, napr. v oblasti sociálneho zabezpečenia a pracovného času.

30.

Zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty posilnili zdroje svojich orgánov pre inšpekciu práce, tak aby sa dosiahol cieľ zabezpečiť jedného inšpektora na 10  000 pracovníkov v súlade s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä prostredníctvom národných akčných plánov na posilnenie nástrojov na inšpekciu práce, ktoré sa prípadne môžu spolufinancovať z európskych štrukturálnych fondov.

31.

Žiada Komisiu, aby navrhla smernicu, ktorá stanoví minimálne normy pre inšpekciu práce, ktoré sa v členských štátoch budú uplatňovať na základe Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 81. Táto smernica by mala stanoviť spôsob fungovania systému inšpekcie práce a cezhraničnú odbornú prípravu inšpektorov práce a ich práva a povinnosti.