23.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 242/1

Spravodajca:

Jonathan PEEL

Pomocný spravodajca:

Dumitru FORNEA

1.1.

Výbor víta žiadosť nadchádzajúceho lotyšského predsedníctva Rady EÚ o vypracovanie prieskumného stanoviska o blížiacom sa preskúmaní stratégie EÚ pre nové partnerstvo so Strednou Áziou (1) po dvoch rokoch jej uplatňovania, a najmä návrh prehĺbiť vzťahy s piatimi stredoázijskými krajinami (2) a dosiahnuť efektívne partnerstvo ako jednu z hlavných priorít zahraničnej politiky.

1.1.1.

Výbor by tak opäť upriamil pozornosť na závery a odporúčania uvedené v stanovisku o Strednej Ázii (3) z roku 2011, ktoré ostávajú v platnosti.

1.2.

Výbor berie na vedomie závery Rady prijaté počas predchádzajúceho preskúmania, že stratégia EÚ sa osvedčila a ostáva v platnosti (4). Všetky snahy EÚ prehĺbiť vzťahy s piatimi stredoázijskými krajinami musia ostať v pragmatickej rovine a prispôsobiť sa meniacim sa politickým, ekonomickým a sociálnym okolnostiam v regióne, pričom netreba zabúdať na ľudské práva a hodnoty. Podľa možnosti treba dostatočne flexibilne podporovať rozvoj vzájomne výhodných vzťahov.

1.2.1.

EÚ predovšetkým nesmie zabúdať na to, že na rozdiel od Európy nie je medzi týmito krajinami skutočná regionálna príbuznosť, a preto k nim treba pristupovať individuálne, a ani na to, že akékoľvek prehlbovanie alebo rozširovanie vzťahov s nimi nevyhnutne ovplyvní širšie vzťahy EÚ s Ruskom. EÚ musí zohľadniť existujúce rozloženie moci v regióne, pričom si zachová právo konať nezávisle. Keďže týchto päť krajín bolo súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu, Rusko ich považuje podobne ako Ukrajinu za svoju sféru vplyvu. Preto je pri tomto preskúmaní dôležitý vzájomný súlad s celkovým prístupom EÚ k Rusku a s jej vzťahmi s Ruskom.

1.3.

Výbor konštatuje, že význam strategickej polohy Strednej Ázie sa od roku 2011 zvýšil, najmä v súvislosti s krízou na Ukrajine. Všíma si tiež exponenciálny rast čínskeho vplyvu v regióne. Región má preto význam pre vzťahy medzi EÚ a Čínou a predstavuje kľúčovú príležitosť na utuženie strategického partnerstva EÚ – Čína, najmä prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce v oblasti energetiky a dopravy. Odporúčame, aby sa táto otázka podrobne preskúmala.

1.3.1.

Stratégia partnerstva považuje energetiku a dopravu za prioritné oblasti. Výbor opakuje svoje odporúčanie z roku 2011, že životaschopnosť spojení EÚ s významnými potenciálnymi energetickými zásobami Strednej Ázie sa musí zakladať na praktických a ekonomických hľadiskách. EÚ sa správne zapája do rozvoja odvetvia energetiky v týchto krajinách, nielen pretože disponujú rozsiahlymi energetickými zásobami, ktoré ponúkajú Európe dodatočné a doplnkové zdroje energie (na rozdiel od alternatívnych zdrojov), hoci situáciu komplikujú otázky tranzitu a dopravy. Bude však dôležité vyhnúť sa prípadnému nedorozumeniu s Čínou v kontexte nášho vzájomného záujmu zvýšiť dodávky energie zo Strednej Ázie.

1.3.2.

Dôrazne odporúčame, aby sa uplatnili bohaté odborné poznatky EÚ pri zintenzívňovaní spolupráce na zlepšenie energetickej účinnosti a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, keďže v tomto regióne je značný nevyužitý potenciál. Kľúčovým cieľom je tiež rozširovanie regionálnej spolupráce s EITI (5).

1.3.3.

Výbor tiež opakuje svoje odporúčanie z roku 2011, že navrhované dopravné koridory Číny a EÚ treba plne zosúladiť, a to okrem iného v železničnej infraštruktúre, pokiaľ je to možné. Odporúčame tiež väčšmi sa zamerať na dosiahnutie výsledkov IGC TRACECA (6) (Medzivládna komisia pre dopravný koridor Európa-Kaukaz-Ázia) s cieľom urýchliť rozvoj reťazca udržateľnej infraštruktúry a zabezpečiť multimodálnu dopravu (najmä železničnú a cestnú infraštruktúru) prostredníctvom spojenia koridoru s transeurópskymi dopravnými sieťami (TEN).

1.4.

EÚ si však nezíska priazeň v Strednej Ázii len presadzovaním ekonomických cieľov. Stratégia partnerstva sa zameriava aj na ľudské práva, právny štát, dobrú správu a demokratizáciu. Musí podnecovať budovanie dôvery v rámci existujúcich mocenských štruktúr. Región sa naďalej vyrovnáva so zložitými výzvami spôsobenými bolestivým prechodom z riadeného na národné trhové hospodárstvo, ktoré komplikujú obdobia etnických, environmentálnych a ekonomických nepokojov.

1.4.1.

Stratégia partnerstva zdôrazňuje najmä schopnosť EÚ poskytnúť „skúsenosti z oblasti regionálnej integrácie, ktorá vedie k politickej stabilite a prosperite“ s osobitným odkazom na členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr. Výbor preto dôrazne vyzýva lotyšské predsedníctvo, aby nabádalo partnerské členské štáty, aby sa podelili o svoje skúsenosti z prechodu z riadeného hospodárstva, rozvoja elektronickej správy (predovšetkým tzv. „e-silk-highway“) a iných oblastí podpory, ktoré by mohli byť prínosom, najmä ak súvisia so snahou posilniť právny štát.

1.4.2.

Dôležité sú tiež odporúčania stanoviska výboru na tému „Udržateľné zmeny v spoločnostiach v procese transformácie“ (7). Navyše, podniky a odbory jednotlivo, ale aj ako sociálni partneri, majú tiež kľúčovú úlohu pri využívaní existujúcich spojení a povzbudzovaní stredoázijských vlád, aby viac uznávali pozitívnu úlohu občianskej spoločnosti. S týmto zreteľom a so zreteľom na podporu investícií odporúčame, aby delegácia EHSV čo najskôr navštívila Strednú Áziu.

1.4.3.

Výbor mimoriadne znepokojuje správa, že úloha osobitného zástupcu EÚ nebola obnovená a dôrazne odporúča, aby sa tento post čo najskôr opäť vytvoril.

1.5.

Obzvlášť dôležití sú mladí ľudia a vzdelávanie. Výbor preto víta revidovaný, veľmi žiadaný program EÚ Erasmus+, ktorý pomáha ešte viac rozvíjať spojenia a mobilitu na vysokých školách, a ktorý bude sprevádzaný zjednodušením udeľovania víz a oslobodením od poplatkov pre najnadanejších študentov z regiónu.

1.5.1.

Polovica obyvateľstva Strednej Ázie má menej ako 25 rokov. Stredoškolské vzdelávanie je preto prinajmenšom tak dôležité ako vysokoškolské. Výbor vyzýva na zvýšenú aktivitu a podporu zo strany EÚ, nielen prostredníctvom poskytovania učebníc (v prípade ich nedostatku na stredoškolskej úrovni) a širších informácií o EÚ v miestnych jazykoch. Zvážiť by sa tiež mala väčšia podpora učiteľov, prípadne širšieho programu rozvoja vidieka a intenzívnejšia pomoc s cieľom zapojiť rodičov. Zvyšovanie všeobecnej úrovni vzdelanosti by tiež pomohlo znížiť možný radikalizmus mladých ľudí.

1.5.2.

Výbor tiež odporúča väčšmi sa zamerať na podporu výučby prírodovedných predmetov v Strednej Ázii, kde má historický význam a kde existovali prepojenia najmä s pobaltskými štátmi, ako aj na väčšie zviditeľnenie v médiách v regióne prostredníctvom európskych televíznych a rozhlasových sietí, ako napr. Euronews a Euranet v miestnych jazykoch.

1.6.

Výbor je však silne presvedčený, že ľudské práva možno najlepšie podporovať rozvojom a propagáciou kontaktov s miestnou občianskou spoločnosťou a posilňovaním kapacity stať sa efektívnym partnerom a prostredníkom vlád, a tak zároveň posilňovať fungovanie právneho štátu a nezávislého súdnictva.

1.6.1.

Kľúčovou ostáva podpora nezávislých štátnych služieb a väčšia úloha miestnej občianskej spoločnosti, najmä tam, kde ani jedno z nich nemá skutočnú tradíciu. Spolupráca EÚ s miestnou občianskou spoločnosťou na širšej a hlbšej úrovni ako súčasť dialógu o ľudských právach predstavuje základ a treba ju posilniť predovšetkým väčším využívaním internetu a relevantných internetových stránok.

1.6.2.

Jedným z prvých výsledkov stratégie EÚ pre Strednú Áziu v roku 2007 bolo otvorenie dialógu EÚ o ľudských právach. S každou krajinou sa uskutočnilo v priemere približne šesť kôl takýchto dialógov. Výbor síce víta brífingy ESVČ pre organizácie občianskej spoločnosti v Bruseli, avšak požaduje výrazne vyšší počet schôdzí s organizáciami občianskej spoločnosti z krajín Strednej Ázie priamo v teréne. Tieto schôdze sa zjavne konali len ad hoc a vo väčšine prípadov len pred dialógom a nie vždy zahŕňajú témy, ktoré organizácie občianskej spoločnosti považujú za dôležité.

1.6.3.

Výbor vyjadruje poľutovanie, že EÚ dosiaľ prehliadala úlohu tradičných vidieckych ašar/hašar foriem spoločenstva a svojpomocných združení, ktoré sú hlboko zakorenené v kočovných spoločenstvách, ako aj osídlených oblastiach Strednej Ázie, a poskytovala finančné prostriedky len osvedčeným profesionálnym mimovládnym organizáciám. Aj to treba naliehavo zmeniť.

1.7.

Toto stanovisko neposkytuje výboru dostatočný priestor na to aby sa mohol vyjadriť k mnohým konkrétnym oblastiam, ktoré zahŕňa stratégia partnerstva, ale environmentálna udržateľnosť a vodohospodárstvo majú zásadný význam. Výbor nalieha, aby sa pozornosť väčšmi zamerala na energetickú účinnosť, potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť dodávok potravín, ale predovšetkým na efektívne využívanie vody a na znižovanie mimoriadne veľkého plytvania vodou. Voda je v regióne životne dôležitou komoditou a mala by tvoriť základ akejkoľvek podpory, ktorú EÚ môže poskytnúť miestnemu poľnohospodárstvu.

1.7.1.

Výbor opakuje odporúčanie z roku 2011 týkajúce sa súvisiacich, ale zložitých otázok potravinovej bezpečnosti, zásobovania vodou a zabezpečenia dodávok energie. Opätovne vyzýva EÚ, aby zohrávala dôležitejšiu úlohu pri povzbudzovaní týchto piatich štátov k spolupráci a holistickému riešeniu uvedených problémov, a to najmä vzhľadom na praktické skúsenosti, ktoré EÚ získala pri pomoci iným krajinám v tejto oblasti, a aby podporovala intenzívnejšie vzájomné obchodovanie s poľnohospodárskymi a potravinárskymi produktmi.

2.1.

Nadchádzajúce lotyšské predsedníctvo Rady EÚ stanovilo prehĺbenie vzťahov EÚ s piatimi stredoázijskými krajinami za jednu z hlavných priorít zahraničnej politiky. Začiatkom roka 2015 prijme Rada závery v nadväznosti na preskúmanie stratégie EÚ pre Strednú Áziu po dvoch rokoch jej uplatňovania, ktoré vykoná ESVČ. Výbor bol požiadaný, aby sa venoval kľúčovým otázkam vyplývajúcich zo súčasnej geopolitickej a strategickej situácie, najmä sféram, v ktorých je jasný potenciál pre rozvoj skutočného partnerstva medzi EÚ a krajinami Strednej Ázie.

2.1.1.

Tieto otázky zahŕňajú: bezpečnosť, vzdelávanie, energetiku, dopravu, environmentálne témy, vrátane rozvoja vidieka, širšie aspekty udržateľného rozvoja a podnikateľské prostredie, vrátane malých a stredných podnikov, obchodu a investícií.

2.1.2.

Netreba tu opakovať mnohé podrobnosti, ktoré boli uvedené v stanovisku z roku 2011. Treba však pripomenúť, že hoci týchto päť krajín zaberá veľmi rozsiahle územie, celkový počet obyvateľov je len okolo 66 miliónov (údaj z roku 2013). Tieto pomerne nové štáty sa naďalej formujú. Nezávislosť získali až v roku 1991 po páde Sovietskeho zväzu, pričom v žiadnom z nich predtým nefungovalo žiadne hnutie národného oslobodenia. Väčšina z ich má napäté vzťahy so susedmi, okrem iného z dôvodu hraníc, ktoré často nekopírujú etnické hranice, a to môže vyústiť do násilia. Hoci im ostal určitý pocit spolupatričnosti, ten môže byť aj negatívnym faktorom, pretože je pozostatkom sovietskej éry. Zložité výzvy pretrvávajú tiež z dôvodu komplikovaného prechodu na národné trhové hospodárstvo. Zmýšľanie elít sa príliš nezmenilo: staré sovietske nomenklatúrne štruktúry sa zmenili na byrokraciu oligarchov, klanov alebo rodín.

2.1.3.

Každá z týchto piatich krajín je tiež na veľmi odlišnom stupni rozvoja. Kazachstan sa javí ako kľúčový hráč v regióne, s ktorým EÚ rýchle rozvíja vzťahy. Kirgizsko a Tadžikistan sú oveľa chudobnejšie, ale relatívne otvorené zapojeniu občianskej spoločnosti. EÚ tiež zintenzívňuje vzťahy s Uzbekistanom, ale Turkménsko ostáva najuzavretejšou krajinou v regióne, pričom v ňom vôbec nefunguje nezávislá občianska spoločnosť.

3.1.

Napriek nepohostinnému terénu sa význam Strednej Ázie ako strategickej križovatky od roku 2011 zvýšil. Jej poloha tiež spôsobuje, že tento región je vysoko závislý od susedných krajín, pokiaľ ide o prístupové cesty na medzinárodné trhy.

3.1.1.

Vplyv Ruska je silný a v súvislosti s krízou na Ukrajine a skutočnosťou, že Rusko neuznalo medzinárodné zmluvy, sa mu venuje ešte väčšia regionálna a medzinárodná pozornosť. Ruský prezident je všeobecne vnímaný ako osoba, ktorá si želá obnoviť svoje predchádzajúce sféry vplyvu. To naopak vedie k zvýšeniu obáv, že sa vrátia dni studenej vojny a zvýši sa potenciálne nebezpečenstvo nielen pre bývalé sovietske krajiny, ale aj pre širšie záujmy. Okrem toho je dôležité nepodceňovať prominentnú úlohu „jemnej sily“ Ruska vyvíjanej prostredníctvom rozhlasu a televízie, čomu pomáha skutočnosť, že ruština je hlavným komunikačným prostriedkom regiónu a vysoký podiel migrantov z regiónu v súčasnosti pracuje v Rusku.

3.1.2.

Zvýšil sa najmä medzinárodný záujem a pozornosť, pokiaľ ide o energiu (a prírodné zdroje), hoci vplyv Číny v regióne už bol veľmi veľký. Okrem toho vyhliadky na ukončenie afganskej vojny a zníženie vplyvu USA môžu podporiť militantný islam a rozkvet takzvaného islamského štátu.

3.2.

Pre mnohých je Stredná Ázia hlavným ringom obnovenej čínsko-ruskej rivality s EÚ v postavení diváka. Finančná kríza v roku 2008 posilnila Čínu na úkor Ruska. Pokiaľ ide o energiu, partnerstvo medzi oboma krajinami nebolo jednoduché a to, že Čína bola aktívnejšia v Strednej Ázii, skutočne oslabilo dominantné postavenie Ruska v tomto regióne. To by časom mohlo byť dostatočným dôvodom na to, aby sa Rusko snažilo nadviazať užšie vzťahy s EÚ napriek súčasnému napätiu. Čína sama osebe (tak ako India) sa viditeľne nevyjadrovala ku kríze na Ukrajine, pričom mnohí úplne nesúhlasili s obavami Európy.

3.2.1.

Čína je tiež hybnou silou v pozadí Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, ktorej členmi sú aj Stredná Ázia, Rusko a Irán. Táto organizácia bola pôvodne vytvorená na riešenie otázok týkajúcich sa hraníc, Číne však pomohla pri jej presadzovaní v nových krajinách a pri podpore jej vlastnej pozície v súvislosti s provinciou Sin-ťiang na jej strane hraníc. Pre Rusko bola táto organizácia dôležitá pri udržiavaní jeho vlastného vplyvu pred vplyvom Číny, ale poskytla tiež spoločný základ pre diskusiu o otázkach bezpečnosti vrátane terorizmu, extrémizmu a separatizmu („tri zlé sily“).

3.2.2.

To, že úloha Číny je čoraz dôležitejšia, sa ukázalo v roku 2013, keď prezident Si spustil svoju iniciatívu „Ekonomický opasok okolo hodvábnej cesty“ podporenú finančnými prostriedkami vo výške 16,3 miliárd USD, ktorá je zameraná na vybudovanie užšieho prepojenia s Európou, ale aj s krajinami, ktoré sa nachádzajú pozdĺž trasy. Hospodársku činnosť Číny v regióne poháňa jej potreba energie. Buduje cesty a potrubné vedenia, pričom vysoké investície vynakladá najmä na turkménsky plyn, možno viac než je krajina v súčasnosti schopná vyťažiť ale v rámci jej rozsiahlych rezerv. Kým ruská informačná agentúra Novosti oznámila (8), že Rusko poskytlo Tadžikistanu pomoc vo výške 6,7 milióna USD na reštrukturalizáciu vidieka, tadžický minister potom informoval Financial Times, že Čína bude investovať najmenej 6 miliárd USD do roku 2017 [takmer 70 % HDP Tadžikistanu v roku 2013 a viac ako 40-násobok jeho ročných priamych zahraničných investícií (9)].

3.2.3.

Avšak tak ako v prípade Afriky príspevok Číny zahŕňa aj prísun čínskej pracovnej sily a zručností v oblasti stavebného inžinierstva, čo viedlo k istej nepopulárnosti, ktorá sa možno v Tadžikistane vyhrotila vzhľadom na to, že mnoho miestnych mužov pracuje v Rusku.

3.3.

Od 1. januára 2015 vznikne pod vedením Ruska z predchádzajúcej colnej únie Euroázijská hospodárska únia. Jej členom bude Kazachstan a veľmi pravdepodobne Kirgizsko, hoci to môže spôsobiť problémy na jeho prosperujúcom trhu ako prostredníka pre vývoz z Číny. Je možné, že Tadžikistan nemá inú možnosť, len sa pridať, prinajmenšom preto, lebo 52 % jeho HDP tvoria finančné prostriedky, ktoré posielajú domov Tadžici pracujúci v Rusku. Uzbekistan a Turkménsko sú však tak ako predtým naďalej opatrní pri obnovovaní vzťahov s Ruskom.

3.3.1.

Kazachstan však túto úniu vníma skôr ako najmä hospodársku než politickú. Veľmi sa usiluje o zachovanie rovnováhy medzi rôznymi externými medzinárodnými záujmami. Kazachstan by chcel čo najskôr podpísať nedávno uzatvorenú Posilnenú dohodu o partnerstve a spolupráci s EÚ a ako prvá krajina Strednej Ázie sa pripojil k stretnutiu Ázia – Európa (ASEM) (10). Je poľutovaniahodné, že žiadosť Kazachstanu vstúpiť do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) nebola na ministerskom stretnutí WTO v roku 2013 schválená, čo mnohí pripisujú omeškaniam spôsobeným jeho veľkým euroázijským susedom.

3.4.

Hoci je militantný islamizmus menšinovým javom (náboženské vášne boli hlavným faktorom tadžickej občianskej vojny v 90. rokoch), každý režim vykonáva agresívnu sekulárnu politiku, čo je kontraproduktívne vzhľadom na rastúci dopyt po moslimskom vzdelávaní, a to aj zo strany žien. Väčšinu obyvateľstva tvoria suniti a v Sýrii boli identifikovaní bojovníci z tohto regiónu. Irán má záujem posilniť svoje vzťahy s regiónom, nielen pokiaľ ide o dopravnú a energetickú infraštruktúru (a spojenie s Čínou), ale aj v oblasti kultúry a jazyka. Tadžici a značná časť Uzbekistanu (napr. Samarkand, Bokhara) hovoria perzštinou. Turecko má tiež kľúčové záujmy v tomto regióne, keďže turkický jazyk je jedným z hlavných miestnych jazykov.

4.1.

Výbor vo svojom stanovisku z roku 2011 uznal pomerne slabú úlohu EÚ v tomto regióne. Európska únia začala v júli 2007 uplatňovať svoju vlastnú stratégiu pre Strednú Áziu, ktorú teraz znovu čaká pravidelná revízia. Hoci objem obchodu je nízky, EÚ je významným obchodným partnerom každej krajiny, najmä Kazachstanu. V roku 2013 predstavoval podiel EÚ na celkovom obchode Kazachstanu 38 % a takmer dve tretiny vývozu smerovali do EÚ (najmä energia). Avšak celkový dovoz EÚ z tohto regiónu dosiahol iba 24,9 miliardy EUR a vývoz 10,6 miliardy EUR, čiže 1 % celkového obchodu EÚ.

4.1.1.

Treba využívať každú príležitosť na zvýšenie miery obchodovania a investícií v každej krajine a na rozvoj úlohy a činnosti sociálnych partnerov ako kľúčových subjektov občianskej spoločnosti.

4.1.2.

Kirgizsko má nárok na VSP (11), ale Uzbekistan ani Tadžikistan sa ešte neuchádzali o VSP+ bezpochyby z dôvodu súvisiacich podmienok. V roku 2016 Turkménsko stratí nárok na VSP z dôvodu preklasifikovania na „krajinu so stredným príjmom“. Keďže len Kirgizsko a Tadžikistan sú členmi WTO, neplánujú sa dohody o voľnom obchode, najmä vo forme ako ich EÚ uzatvorila s Ukrajinou, Gruzínskom alebo Moldavskom. EÚ sa však musí podľa možnosti posudzovať Strednú Áziu oveľa viac v súvislosti so stratégiou pre Východné partnerstvo a Čierne more.

4.2.

Stredná Ázia predstavuje kľúčovú príležitosť na posilnenie strategického partnerstva EÚ – Čína prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce, najmä v oblasti energetiky a dopravy. Treba to dôkladne preskúmať, keďže obe strany sa usilujú zvýšiť dodávky energií z regiónu.

4.2.1.

Keďže Stredná Ázia má obrovské zásoby uhľovodíkov, najmä zemného plynu, v súčasnosti sa ešte toto úsilie nevníma ako tvrdý konkurenčný boj. Obyvateľstvo a hospodársky rast v regióne samozrejme budú mať za následok vyššie vnútorné potreby z hľadiska energetiky, ale naďalej existuje výrazný nevyužitý potenciál na zlepšenie energetickej účinnosti a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Intenzívnejšia spolupráca v týchto oblastiach má silné opodstatnenie, pretože EÚ má rozsiahle odborné poznatky a silné odvetvie udržateľnej energetiky. Zároveň má opodstatnenie aj rozširovanie spolupráce v regióne s EITI (12), ktorá zahŕňa väčšiu transparentnosť vládnych príjmov z energetických zdrojov a posilňuje úlohu občianskej spoločnosti.

4.3.

TRACECA ostáva pre EÚ dôležitou iniciatívou. Ide o medzinárodný program na posilnenie ekonomických vzťahov, obchodu a dopravných spojení z oblasti Čierneho mora na južný Kaukaz a do Strednej Ázie založený na existujúcich dopravných systémoch prostredníctvom politickej vôle a spoločných cieľov jej 13 členských štátov vrátane príslušných bývalých sovietskych a stredoázijských krajín (okrem Turkménska), Turecka, Bulharska a Rumunska.

4.3.1.

Na budovaní modernej a interoperabilnej cestnej a strategickej železničnej infraštruktúry pozdĺž hodvábnej cesty má veľký záujem Čína, EÚ, ako aj Rusko. Úspešná integrácia tohto regiónu prostredníctvom modernej a spoľahlivej infraštruktúry by poskytla významné príležitosti nielen na väčšiu regionálnu ekonomickú integráciu, ale zároveň by podporila mobilitu občanov a multikultúrnu výmenu, pričom by sa vytvorilo lepšie prostredie pre fungovanie právneho štátu a demokraciu. Výbor preto teší osobitný dôraz lotyšského predsedníctva na rozvoj multimodálnych dopravných spojení v Eurázii.

4.4.

Kazachstan má obrovské zásoby prírodných zdrojov a fosílnych palív, pričom väčšina je nevyužitá, hoci z hľadiska produkcie jeho ťažobný priemysel zďaleka naplno nevyužíva svoj potenciál (13). Kazachstan a Uzbekistan majú bohaté zásoby ropy a zemného plynu, zatiaľ čo zásoby zemného plynu samotného Turkménska predstavujú 9 % svetových zásob (14). Na druhej strane Kirgizsko a Tadžikistan môžu ešte rozvinúť potenciál vodnej energie a cenných minerálnych zdrojov (15). Uzbekistan a Turkménsko sú medzi 10 najväčšími producentmi bavlny, hoci nemajú dostatočné vodné zdroje pre túto plodinu veľmi náročnú na vodu.

4.5.

EÚ si však nezíska priazeň v Strednej Ázii len presadzovaním ekonomických cieľov. Tretina obyvateľov Kirgizska a Tadžikistanu žije pod hranicou chudoby. V Kirgizsku sú viac ako dve tretiny obyvateľov v produktívnom veku zamestnané v neformálnom sektore. Viac ako milión Tadžikov a pol milióna Kirgizov pracuje v zahraničí, najmä v Rusku alebo Kazachstane, okrem iného z dôvodu nezamestnanosti mladých ľudí doma. Napriek formálnej rovnosti mužov a žien pretrvávajúce rozdiely v mzdách sčasti súvisia s nízkou úrovňou zamestnanosti žien a v slabo platených profesiách. Ženy majú tiež horšie možnosti vzdelávania.

4.6.

Toto stanovisko preto obsahuje súbor kľúčových odporúčaní, ktoré zahŕňajú energetickú účinnosť a efektívne využívanie vody, ako aj potravinovú bezpečnosť (ktorá je pálčivým problémom v Tadžikistane), bezpečnosť vodných zdrojov a dodávky energie, ktoré vychádzajú z odporúčaní uvedených v stanovisku z roku 2011.

5.1.

EHSV pevne verí, že rozvoj kontaktov s miestnou občianskou spoločnosťou je jedným z najlepších spôsobov ako môže byť EÚ čo najefektívnejšia. Je tiež dôležité, aby sa to dialo pozitívnym spôsobom, najmä prostredníctvom úsilia o rozptýlenie obáv vlád v regióne, ktoré sa týkajú úlohy občianskej spoločnosti (16). Podpora širších kontaktov a výmeny názorov s mladými ľuďmi by tomu malo napomôcť. Výbor preto víta úsilie o vysokú podporu v Strednej Ázii v rámci rozšíreného programu EÚ Erasmus+, ktorý stimuluje intenzívnejšie spojenia a mobilitu na vysokých školách, a ktorý bude sprevádzaný zjednodušením udeľovania víz a oslobodením od poplatkov pre najnadanejších študentov z regiónu.

5.1.1.

Úroveň stredoškolského vzdelávania ponúka ďalšiu kľúčovú oblasť pre zvýšenú aktivitu a podporu EÚ, najmä prostredníctvom poskytovania širších informácií o EÚ v miestnych jazykoch a intenzívnejšej pomoci s cieľom zapojiť rodičov. V niektorých štátoch sa školstvo zhoršuje. Je nedostatok učebníc pre stredné školy a dobré vzdelanie sa považuje za elitárske, okrem iného aj z dôvodu vysokých nákladov na univerzitách. Prínosom by mohli byť aj investície do podpory učiteľov na najnižšej úrovni, prípadne v rámci širšieho rozvoja vidieka. Zvážiť by sa mala väčšia prítomnosť v médiách v regióne prostredníctvom európskych televíznych a rozhlasových sietí, ako sú Euronews alebo Euranet, s programami v miestnych jazykoch.

5.2.

V roku 2011 sa výbor venoval úlohe širšej nezávisle organizovanej občianskej spoločnosti v Strednej Ázii. Zdá sa, že odvtedy sa žiaľ situácia výrazne nezlepšila v žiadnej z piatich krajín. Silnejúce obavy vlád vyústili do väčšieho tlaku na mimovládne organizácie, médiá a opozičných činiteľov. Protesty pracovníkov ropných spoločností v Kazachstane na konci roka 2011 mali za následok 14 mŕtvych a viacerých zranených. Viedlo to k väčšiemu podozrievaniu nezávislých odborov zo strany vlády, zadržaniu kľúčového predstaviteľa opozície a zákazu niektorých médií.

5.2.1.

Kirgizsko a Kazachstan, krajiny s aktívnejšou občianskou spoločnosťou, sa vydali cestou sťažovania podmienok medzinárodným mimovládnym organizáciám. Kazachstan uskutočnil štúdiu o skúsenostiach „iných krajín“ (t. j. Ruska) a kirgizskí poslanci opäť predložili návrh zákona inšpirovaný touto legislatívou.

5.3.

Stanovisko z roku 2011 tiež venovalo osobitnú pozornosť tradičným vidieckym ašar/hašar formám spoločenstva a svojpomocných združení (napr. na zlepšenie infraštruktúry), ktoré sú hlboko zakorenené v kočovných spoločenstvách, ako aj osídlených oblastiach Strednej Ázie. K ich oživeniu došlo v 90. rokoch po páde socialistického systému, najmä v sociálnej oblasti. Hoci ašar zvyčajne nemajú formálne štruktúry, niektoré z nich boli inštitucionalizované a registrované ako mimovládne organizácie. Pre medzinárodných darcov tieto skupiny ponúkajú základ pre projekty na zlepšenie situácie miestnych spoločenstiev.

5.3.1.

S poľutovaním pozorujeme, že EÚ zvyčajne podporuje len osvedčené mimovládne organizácie, ale konštatuje, že ašar/hašar sa opierajú o sovietske tradície, ktorú sú často v protiklade s hodnotami darcom, okrem iného pri prijímaní rozhodnutí aksakals („radou starších“). Ak považujú projekt za zbytočný, spoločenstvo to prísne dodržiava, čím sa sťažuje vykonávanie.

5.4.

Po prijatí stratégie EÚ pre Strednú Áziu v roku 2007 sa začal proces dialógu EÚ o ľudských právach a odvtedy sa uskutočnilo šesť kôl týchto dialógov s väčšinou krajín (osem s Uzbekistanom, päť s Kirgizskom).

5.4.1.

Pred každým kolom dialógu uskutočnila ESVČ brífingy pre organizácie občianskej spoločnosti v Bruseli. Schôdze s organizáciami občianskej spoločnosti zo Strednej Ázie na priamo mieste/v teréne sa však uskutočnili len ad hoc, vo väčšine prípadov pred dialógom. Tieto miestne semináre ponúkajú fórum pre stredoázijskú a európsku občiansku spoločnosť s cieľom diskutovať o otázkach ľudských práv v jednotlivých krajinách s predstaviteľmi EÚ a zástupcami vlád, ktorí spoločne rozhodujú o programe rokovaní. Odporúčania občianskej spoločnosti vypracované na týchto seminároch musia byť plne zahrnuté do dialógov o ľudských právach.

5.4.2.

Význam a vplyv dialógov o ľudských právach a súvisiacich seminárov občianskej spoločnosti sa rôznia. Len v Kirgizsku a Tadžikistane mali semináre určitý význam pre súčasnú situáciu v oblasti ľudských práv a pre dialóg s vládou, po ktorom nasledovali niektoré konkrétne legislatívne zmeny (17) týkajúce sa najmä používania mučenia. V oboch prípadoch však dialógy iniciované EÚ zohrávali doplnkovú podpornú úlohu, keďže tieto otázky sa už v minulosti riešili na fórach OSN. Je smutné, že inde bol vplyv len veľmi obmedzený, pričom sa uskutočnil len jeden seminár občianskej spoločnosti v Uzbekistane v roku 2008 a v Turkménsku žiadny.

5.4.3.

V Kazachstane však bola občianska spoločnosť vylúčená z výberu tém na seminár občianskej spoločnosti v roku 2011, ktorý sa zaoberal právami zdravotne postihnutých a otázkami rodovej rovnosti, nie však prebiehajúcim štrajkom pracovníkov ropných spoločností v západnom Kazachstane. Seminár v roku 2012 sa zameral na tému „Príspevok občianskej spoločnosti k reformám súdnictva v Kazachstane“, ale kazašská vláda sa o podujatie nezaujímala, a nie je ani zrejmé, či sa odporúčania seminára zahrnuli do dialógov o ľudských právach.

5.5.

Týchto päť krajín má mnoho spoločného v oblasti pracovných príležitostí napriek rozličnej ekonomickej situácii: vo všeobecnosti chýba dôstojná práca, veľkú úlohu zohráva neformálna ekonomika, miera korupcie je vysoká – čo nenapomáha slobode združovania.

5.5.1.

V každej krajine existujú reštriktívne právne ustanovenia, ktoré ovplyvňujú priemyselné konflikty, a najmä právo na štrajk. Vlády často zasahujú, najmä prostredníctvom spriaznených kandidátov do odborov a právnych obmedzení týkajúcich sa štruktúry odborov, ich postupov a aktivít. V Kazachstane môže viesť nový zákon k monopolizácii odborov, ako sa to deje v Tadžikistane a Uzbekistane. V rámci sociálneho dialóg na národnej úrovni (tripartita) výrazne dominuje vláda: sociálni partneri majú zväčša len poradnú úlohu a vedúci predstavitelia odborov sú úzko spojení so štátnymi predstaviteľmi.

5.5.2.

V roku 2011 sa stanovisko podrobne venovalo situácii z hľadiska hlavných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan mnohé roky spolupracujú s MOP, najmä v rámci národných programov na podporu dôstojnej práce, ktorý Uzbekistan podpísal v apríli 2014. Medzinárodný program MOP na odstránenie detskej práce sa uplatňuje predovšetkým v Kirgizsku a Tadžikistane, pričom EÚ uznala pozitívne kroky, ktoré v tomto smere podnikol Uzbekistan (18). Plné vykonávanie dohovoru ostáva hlavným cieľom.