19.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 458/43

Spravodajca:

Stefano PALMIERI

Pomocná spravodajkyňa:

Ana BONTEA

1.1

Považuje nelegálnu prácu za problém, ktorý sa, hoci v rôznej miere, týka všetkých členských štátov a ktorý ohrozuje európske hodnoty legálnosti, bezpečnosti, solidarity, sociálnej a fiškálnej spravodlivosti, slobodnej hospodárskej súťaže a voľného pohybu pracovníkov v EÚ.

1.2

Konštatuje, že boj proti nelegálnej alebo neoznámenej práci prostredníctvom vhodných preventívnych opatrení, kontroly a presadzovania právnych predpisov je zásadnou strategickou voľbou na dosiahnutie toho, aby nelegálna práca vyšla najavo a zabezpečilo sa obnovenie konkurencieschopnosti hospodárskeho a sociálneho systému Európskej únie (EÚ), ktorý bude rešpektovať priority a ciele stanovené v stratégii Európa 2020.

1.3

Pozitívne hodnotí návrh zriadiť európsku platformu na posilnenie spolupráce v oblasti boja proti nelegálnej práci. Návrh, ktorý je v súlade s vyhláseniami, ktorými Európsky parlament, Rada a aj EHSV v priebehu uplynulých rokov zdôrazňovali, že je potrebné vypracovať stratégiu, ktorá by bola koordinovaná na európskej úrovni s cieľom vytvárať pracovné miesta a udržateľný, inteligentný a inkluzívny rast, ako aj zabezpečiť účinnejšiu spoluprácu v boji proti nelegálnej práci, aby sa tak zaplnila medzera na úrovni EÚ, keďže doteraz sa k problematike nelegálnej práce pristupovalo nerovnomerne a nedostatočne koordinovane.

1.4

Víta návrh zriadiť európsku platformu, do ktorej by boli povinne zapojené všetky členské štáty, a domnieva sa, že vďaka spoločnému a koordinovanému zapojeniu všetkých krajín EÚ bude možné riešiť cezhraničné aspekty a problémy súvisiace s nelegálnou prácou, ktorú vykonávajú pracovníci z tretích krajín, ktorí sa na území EÚ zdržiavajú bez riadneho povolenia.

1.5

Hoci EHSV chápe, že nelegálna práca a falošne prihlásená samostatná zárobková činnosť, teda nepravá samostatná zárobková činnosť, sú dva rozdielne pojmy, považuje za vhodné zaradiť nepravú samostatnú zárobkovú činnosť medzi formy nelegálnej práce, proti ktorým treba v rámci platformy postupovať preventívne, odrádzať od nich a podnikať proti nim kroky, a to z dôvodu negatívnych dôsledkov, ktoré z nej vyplývajú, pokiaľ ide o: i) práva a záruky pracovníkov; ii) riadne fungovanie slobodnej hospodárskej súťaže na trhoch; iii) voľný pohyb pracovníkov v EÚ.

1.5.1

Dúfa, že činnosť platformy, v súlade s právnymi predpismi a národnými zvyklosťami a vďaka zhodnoteniu skúseností, ktoré nazbierali jednotlivé členské štáty, umožní presne definovať falošnú samostatnú zárobkovú činnosť a vypracovať účinnú stratégiu, ktorá umožní bojovať proti tomuto fenoménu.

1.6

Hoci v plnej miere súhlasí s funkciou a úlohami platformy, domnieva sa, že je mandát by mohol byť rozšírený tak, aby zahŕňal možnosť vypracovať odporúčania týkajúce sa právnych predpisov, na európskej úrovni aj na úrovni jednotlivých členských štátov, ktoré by zaručili účinnejšie uplatňovanie stratégie (napríklad navrhnúť aktivity v oblasti cezhraničnej spolupráce, ktoré by viac podnecovali činnosť v oblasti kontroly a presadzovania právnych predpisov).

1.7

Zdôrazňuje, že pri vymenúvaní jednotného kontaktného miesta v každom členskom štáte musia byť povinne zapojení aj sociálni partneri a prizvané organizácie, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, ktoré, keďže si osobitne uvedomujú fenomén nelegálnej práce, sú zaručene účinným prínosom pre stratégiu na boj proti tomuto fenoménu.

1.7.1

Považuje za vhodné, aby boli stretnutia platformy primerane pripravené, a to prostredníctvom prípravných schôdzí a informačných schôdzí, ktoré umožnia šíriť výsledky činnosti platformy (a zabezpečia úplnú transparentnosť jej činnosti).

1.8

Konštatuje, že kroky zamerané na prevenciu nelegálnej práce a odrádzanie od nej musia byť kombináciou rôznych nástrojov, kde kontroly a sankcie budú sprevádzané opatreniami v oblasti inteligentnej právnej úpravy, zameranými na zaručenie stabilného a predvídateľného právneho rámca, v ktorom sa znížia náklady na uplatňovanie právnych predpisov, zabráni nadmernému daňovému zaťaženiu práce, budú sa uplatňovať účinné spôsoby s cieľom motivovať zamestnávateľov, aby oznámili prácu a dodržiavali predpisy, a to aj prostredníctvom daňových stimulov a zjednodušených systémov platenia daní a sociálnych odvodov, a zavedú sa opatrenia fiškálnych výhod, ktoré uľahčia odhaľovanie nelegálnej práce.

1.9

Pokiaľ ide o stratégiu na boj proti nelegálnej práci stanovenú na úrovni EÚ sa EHSV v uplynulých rokoch neustále zasadzoval za to, aby sa podnecovalo a podporovalo spoločné využívanie nástrojov, politických opatrení a osvedčených postupov v boji proti nelegálnej práci, či už so zameraním na hospodárske faktory alebo na kultúrny a sociálny kontext. Práve preto EHSV očakáva, že v priebehu zriaďovania platformy bude oficiálne uznaná jeho úloha a že bude figurovať medzi pozorovateľmi v rámci tejto platformy.

1.10

Domnieva sa, že v rámci osvety širokej verejnosti treba posilniť rozsah zapojenia občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom spoločnej činnosti EHSV a národných hospodárskych a sociálnych rád v rámci činnosti, ktorú vyvíja riadiaci výbor pre stratégiu Európa 2020 a ďalšie orgány EHSV.

1.11

Očakáva, že v rámci platformy bude uznaná úloha, ktorú môžu zohrávať:

1.12

Považuje za vhodné, aby platforma mala systém monitorovania a hodnotenia prostredníctvom systému ukazovateľov „ad hoc“ a externých hodnotiteľov.

2.1

V rámci EÚ je nelegálna a neoznámená práca vymedzená ako „každá platená činnosť, ktorá je zákonná, pokiaľ ide o jej charakter, ale nie je oznámená verejným úradom, pričom sa berú do úvahy rozdiely v regulačnom systéme členských štátov“ (1). To je aj prípad falošne prihlásenej práce alebo nepravej samostatne zárobková činnosť, ktorá sa prejavuje tým, že hoci je pracovník formálne prihlásený ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe zmluvy o poskytovaní služieb, v skutočnosti vykonáva prácu, ktorú je podľa vnútroštátnych predpisov a praxe potrebné označiť ako pracovnoprávny vzťah (2).

2.2

Neoznámená práca a falošne prihlásená samostatná zárobková činnosť sú rôznymi aspektmi fenoménu, ktorý má negatívny vplyv na práva a záruky pracovníkov, na riadne fungovanie hospodárskej súťaže na voľnom trhu a na voľný pohyb pracovníkov v EÚ. Zaradenie nepravej samostatnej zárobkovej činnosti medzi formy nelegálnej práce, proti ktorým sa má bojovať prostredníctvom platformy, je absolútne logické, keďže ide o nelegálne fenomény, ktoré sú na vzostupe, pokiaľ ide o nelegálnu prácu v terciárnom sektore (sektore služieb), a ktoré spôsobujú, že pracovníci sú ukrátení o práva a záruky, podobne ako v prípade nelegálnej práce (3).

2.2.1

Ako už EHSV uviedol (4), v súčasnosti neexistuje na európskej úrovni jednotná definícia samostatnej zárobkovej činnosti, a teda každý príslušný orgán odkazuje na príslušnú vnútroštátnu legislatívu, čo znamená, že sa len veľmi ťažko dá na európskej úrovni uplatňovať stratégia boja proti fenoménu falošne prihlásenej samostatnej zárobkovej činnosti, najmä v kontexte cezhraničnej práce.

2.2.2

V tejto súvislosti sa EHSV už vyslovil za to, aby sa zhodnotili rôzne skúsenosti, ktoré jednotlivé členské štáty nazbierali, s cieľom vyvodiť z nich rad záverov a sformulovať odporúčania na vytvorenie účinnej stratégie boja proti nepravej alebo falošne prihlásenej samostatnej zárobkovej činnosti. Vo svojom stanovisku na tému „Zneužívanie štatútu samostatne zárobkovo činnej osoby“ (5) EHSV zdôraznil, že je nevyhnutné dopracovať sa ku spoľahlivým právnym predpisom a definícii zdanlivo samostatnej zárobkovej činnosti, aby sa tak chránili skutočne samostatne zárobkovo činné osoby a mikropodniky pred rizikom nekalej hospodárskej súťaže na trhu.

2.2.2.1

To je postoj, ktorý je v súlade s tým, čo už uviedol aj Európsky súdny dvor, ktorý v snahe zabezpečiť riadne fungovanie trhov a voľný pohyb pracovníkov, hoci opakovane zdôraznil, že vymedzenie pojmov „zamestnanec“ a „samostatne zárobkovo činná osoba“ je výlučne v kompetencii členských štátov, predsa len poskytol, prostredníctvom noriem, usmernenia na všeobecnú definíciu týchto pojmov, aby sa zaručilo jednotné uplatňovanie ustanovení zmlúv (6).

2.2.2.2

EHSV sa domnieva, že tieto usmernenia by umožnili v konečnom dôsledku najlepšie zhodnotiť sociálnu a hospodársku úlohu samostatnej zárobkovej činnosti, keďže by do tejto kategórie mohli byť začlenené len osoby, ktoré sú skutočne samostatne zárobkovo činné. Tak by sa zachovalo aj legitímne postavenie samostatnej zárobkovej činnosti pre všetkých, ktorí sa slobodne rozhodnú poskytovať svoju prácu ako živnostníci. V tejto súvislosti sa EHSV obmedzuje na usmerňovanie členských štátov, ktorým navrhuje modely osvedčených postupov.

2.3

Rôznorodosť a komplexnosť fenoménu nelegálnej práce alebo falošne prihlásenej práce znamená, že sa tento fenomén týka mnohých rôznych subjektov: zamestnancov, ktorí nemajú sociálne poistenie alebo nemajú pracovnú zmluvu, prípadne sú sčasti platení „na ruku“, rodinných príslušníkov, pracovníkov, ktorí neoznámia druhé zamestnanie, samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sa rozhodli pracovať nelegálne, zdanlivo samostatne zárobkovo činných osôb, nezdokumentovaných prisťahovalcov, ktorí vykonávajú neoznámenú prácu, pracovníkov z tretích krajín, ktorí pôsobia ako subdodávatelia do členských krajín EÚ a to za podmienok, ktoré nespĺňajú minimálne normy dôstojnej práce (7). Táto rôznorodosť nelegálnej práce sťažuje boj proti nej a vyžaduje si osobitné stratégie.

2.4

Nelegálna práca je problém, ktorý sa týka všetkých členských štátov a je to fenomén, ktorý je v rozpore s európskymi ideálmi legálnosti, bezpečnosti, solidarity, sociálnej a fiškálnej spravodlivosti, slobodnej hospodárskej súťaže a voľného pohybu pracovníkov v EÚ.

2.4.1

Nutnosť seriózne bojovať proti neoznámenej práci vyplýva z jej mnohonásobných vplyvov na podniky, pracovníkov i na verejný rozpočet:

2.4.2

V súčasnosti sa fenomén neoznámenej práce skutočne v EÚ v rôznych sektoroch v rôznom rozsahu: poľnohospodárstvo, stavebníctvo, remeselná výroba (textilné, odevné, obuvnícke odvetvie sa pod.), maloobchodný predaj, ubytovanie, reštauračné služby, údržby a oprava, služby v oblasti starostlivosti o ľudí a pomoc v domácnosti (8).

2.5

Odhady rozsahu nelegálnej práce sa značne líšia a štatistické vyčíslenie tohto fenoménu na európskej úrovni je veľmi komplexnou otázkou. Výsledky, ktoré vidíme, aj z nedávnych prieskumov (9), len potvrdzujú túto kritiku. Takáto neprehľadnosť ovplyvňuje samozrejme aj schopnosť zaviesť do praxe účinné opatrenia, ktoré by si vyžadovali cielené kroky zamerané na jednotlivé sektory.

2.5.1

Podľa jednej z nedávnych štúdií nadácie Eurfound priznalo 18,6 % vzorky respondentov z 27 krajín EÚ, že v roku 2008 vykonávali neoznámenú prácu (10). Z nich 31,3 % boli zamestnanci, ktorí časť svojho príjmu dostávali „na ruku“, teda bez toho, aby to ich zamestnávatelia priznali (a to zhruba štvrtinu svojho príjmu); 14,4 % boli zamestnanci, ktorí robili len neoznámenú prácu; 14,4 % tvorili samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí prácu neoznámili; 39,7 % tvorili remunerované služby medzi osobami s príbuzenskými vzťahmi, sociálne služby či služby priateľom a pod. Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra (11) z roku 2013 (12) iba 4 % respondentov uznali, že vykonávali nelegálnu prácu. No 11 % pripustilo, že v predchádzajúcom roku kúpilo tovar alebo služby, v prípade ktorých mali dostatočné dôvody domnievať sa, že súviseli s nelegálnou prácou. V rámci EÚ však existujú značné rozdiely (13).

2.5.2

Momentálne nie je jasné, ako sa vyvíjala nelegálna práca počas aktuálnej krízy. Tento fenomén by sa mohol zahniezdiť v tých oblastiach činnosti a v tých druhoch povolaní, v ktorých sa už vyskytuje a rozšíriť sa aj na ďalšie (napríklad s rozvojom informačných a komunikačných technológií) (14).

2.6

Proces globalizácie a sociálno-demografické zmeny vytvárajú okrem iného aj viac možností pre nelegálnu ekonomiku a neoznámenú prácu, preto sa politické opatrenia na boj proti nim musia príslušne prispôsobovať. V tomto rámci sú možnosti jednotlivých krajín zasiahnuť veľmi obmedzené. Obzvlášť sa to prejavuje v nadnárodných aspektoch nelegálnej práce.

2.7

V rámci globálnej stratégie na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu treba čeliť aj vážnemu problému, ktorým je to, že nelegálnu prácu vykonávajú nelegálni prisťahovalci. Pre mnohých prisťahovalcov, ktorí sa na území EÚ zdržiavajú bez riadneho povolenia, je nelegálna práca nevyhnutným predpokladom, ktorý im umožňuje prežiť. Nelegálna práca sa tak okrem iného môže stať aj faktorom, ktorý bude lákať ďalších nelegálnych prisťahovalcov.

3.1

Rozhodnutie vytvoriť európsku platformu je výsledkom dlhého procesu uvedomovania si závažnosti tohto fenoménu dôslednej prípravy zo strany hlavných európskych inštitúcií (15).

3.2

Cieľom návrhu zriadiť európsku platformu, do ktorej by boli povinne zapojené všetky členské štáty, je zachovať spoločnú iniciatívu EÚ v tejto oblasti, keďže sa tento problém, hoci v rôznej miere, avšak so spoločnými znakmi, týka všetkých členských štátov.

3.2.1

To, že je dôležité zaviesť takúto formu spolupráce medzi členskými štátmi, potvrdzuje okrem iného aj očakávanie, že sa budú rešpektovať a zachovajú: európske ideály solidarity a sociálnej spravodlivosti; slobodná hospodárska súťaž na trhoch; hlavné zásady voľného pohybu pracovníkov v EÚ, ako aj otázky súvisiace s cezhraničnými aspektmi nelegálnej práce a výzvami spojenými s pracovnou mobilitou.

3.2.2

Zriadenie platformy by malo zaručiť lepšiu koordináciu medzi rôznymi výbormi a pracovnými skupinami, ktoré existujú v jednotlivých členských štátoch, a vyplniť tak medzeru na úrovni EÚ, kde sa doteraz k problematike nelegálnej práce pristupovalo nerovnomerne a nedostatočne koordinovane.

3.2.3

Spoločné a koordinované zapojenie všetkých krajín EÚ je zásadným prvkom s cieľom posilniť úsilie v boji proti formám nelegálnej práce (vrátane nepravej samostatnej zárobkovej činnosti), ako aj riešiť cezhraničné aspekty a problémy spojené s výskytom nezdokumentovaných pracovníkov z tretích krajín, ktorí sa na území EÚ zdržiavajú bez riadneho povolenia.

3.3

Pozitívne treba vnímať skutočnosť, že návrh na zriadenie európskej platformy rešpektuje a mal by aj naďalej v plnom rozsahu rešpektovať zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality, ktoré platia v EÚ.

3.3.1

Kroky zamerané na prevenciu a odrádzanie od nelegálnej práce zostávajú v kompetencii členských štátov. Netrestné sankcie (či už administratívnej alebo inej povahy) a trestné sankcie sa ukladajú na základe zásady zákonnosti a rešpektujú sa postupy a normatívne predpisy, ktoré platia v jednotlivých členských štátoch.

3.4

Boj proti nelegálnej práci je zásadným strategickým rozhodnutím EÚ. Táto stratégia by mala umožniť odhaliť nelegálnu prácu, čo je zásadným faktorom hospodárskeho rastu, a zabezpečiť tak obnovenie konkurencieschopnosti hospodárskeho a sociálneho systému EÚ v súlade s cieľmi stanovenými v stratégii Európa 2020.

3.5

Kroky zamerané na prevenciu a odrádzanie od nelegálnej práce sa musia zameriavať na skutočné príčiny tohto fenoménu a nevyhnutnosť kombinovať nástroje na boj proti nelegálnej práci – prostredníctvom kontrol a sankcií zameraných na boj proti nekalým, nespravodlivým alebo neoznámeným obchodným alebo podnikateľským praktikám – s opatreniami v oblasti inteligentnej regulácie zameranými na zaručenie stabilného a predvídateľného právneho rámca.

3.5.1

Malo by sa vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivé pre podniky a pracovníkov a v ktorom by sa znížili náklady spojené s uplatňovaním právnych predpisov, upravili a zjednodušili administratívne a fiškálne postupy, zlepšili predpisy v oblasti pracovného práva a bezpečnosti na pracovisku, predpisy týkajúce sa sezónnej a príležitostnej práce a nových foriem práce.

3.5.2

Pri prevencii a odrádzaní od nelegálnej práce môžu dôležitú úlohu zohrať opatrenia v oblasti fiškálnych výhod, a to zavedením fiškálnych úľav na ocenenie správania, ktoré je v súlade s pravidlami a umožňuje odhaliť nelegálnu prácu, a to aj prácu vykonávanú ako prácu v domácnosti či službu starostlivosti o iné osoby.

3.6

Spolu so zriadením európskej platformy je vhodné zabezpečiť, že sa nebudú prekrývať jednotlivé iniciatívy a formy spolupráce, ktoré už existujú, a nevzniknú ani povinnosti podávať správy, ktoré nie sú účinné, pokiaľ ide o riešenie problému, a teda sú zbytočné.

4.1

Vzhľadom na známy rámec rozsahu a dynamiky problému nelegálnej práce, ktorý sa často javí ako neúplný, je jasné, že príslušné opatrenia vnútroštátnych orgánov je potrebné posilniť prostredníctvom poznatkov z praxe, ktorými disponujú sociálni partneri, ako aj organizácie MSP, slobodných povolaní, sociálneho hospodárstva, a vo všeobecnosti organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť. Takýto tok informácií je vlastne najlepšou zárukou na čo najúčinnejšie riadenie práce platformy.

4.2

Je dôležité, aby členské štáty pri vymenúvaní národného jednotného kontaktného miesta povinne zapojili aj sociálnych partnerov a prizvali organizácie občianskej spoločnosti, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vnútroštátnej krokoch zameraných na boj proti nelegálnej práci.

4.2.1

Zásadný význam má, aby sa v každom členskom štáte primerane pripravili na schôdze európskej platformy – prostredníctvom prípravnej schôdze – a aby po nej nasledovala vnútroštátna schôdza, ktorá by umožnila šíriť výsledky práce platformy.

4.3

EHSV zdôraznil, že je potrebné posilniť činnosť zameranú na boj proti neoznámenej práci, čo si vyžaduje „systematickú výmenu informácií, [údajov a hodnotenia na európskej úrovni,] zameranú na dosiahnutie zapojenia a spolupráce príslušných úradov a zainteresovaných sociálnych partnerov“ (16).

4.3.1

EHSV sa sústavne zasadzoval za podporu a podnecovanie spoločného využívania nástrojov, opatrení a osvedčených postupov, ktoré ovplyvňujú či už hospodárske faktory, alebo kultúrny a sociálny kontext. Preto EHSV žiada, aby bola v priebehu zriaďovania platformy oficiálne uznaná jeho úloha a bol uvedený medzi pozorovateľmi v rámci tejto platformy.

4.4

Opatrenia zamerané na senzibilizáciu verejnej mienky, ktoré sa v rámci platformy navrhujú, sú dôležitou príležitosťou na to, aby všetky členské štáty vyslali impulz zameraný na prevenciu, zníženie a boj proti fenoménu tieňovej ekonomiky. V tejto súvislosti neradno podceniť rozsah zapojenia občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom spoločnej činnosti EHSV a národných hospodárskych a sociálnych rád v rámci činnosti, ktorú vyvíja riadiaci výbor pre stratégiu Európa 2020 a ďalšie orgány EHSV.

4.4.1

Vnútroštátne orgány zohrali v oblasti prevencie, informovania a poradenstva (17) nedostatočnú úlohu, preto je dôležité, aby sa v rámci platformy prediskutovali opatrenia tohto druhu, a to aj vďaka spoločným aktivitám, ako sú európske kampane, ktoré sú naplánované okrem iného aj podľa článku 4 písm. i).

4.5

EHSV v plnej miere súhlasí s definíciou funkcie a úloh platformy. Výmena informácií a zbieranie osvedčených postupov, ako aj rozvoj analýzy, výskumu a kompetencií (prostredníctvom spoločnej odbornej prípravy), sú bezpochyby prvým krokom na zavedenie praktických nadnárodných koordinovaných opatrení. V tejto súvislosti by si EHSV prial, aby bol mandát platformy rozšírený tak, aby mohla vypracúvať odporúčania týkajúce sa právnych predpisov, na európskej úrovni aj na úrovni jednotlivých členských štátov, ktoré by pomohli účinnejšie uplatňovať stratégiu (napríklad navrhnúť aktivity v oblasti cezhraničnej spolupráce, ktoré by viac podnecovali činnosť v oblasti kontroly a presadzovania právnych predpisov).

4.6

Ako už uviedol vo svojom predchádzajúcom stanovisku, platforma by mala podporovať také podmienky, aby sa dali kvalitatívne a kvantitatívne zhodnotiť: i) fenomén nelegálnej práce (ktorý je veľmi rôznorodý v jednotlivých členských štátoch); ii) negatívne hospodárske a sociálne vplyvy, ktoré majú v jednotlivých členských štátoch rôzny dopad, podľa štrukturálnych podmienok a celkového kontextu; iii) účinnosť vnútroštátnych opatrení jednotlivých členských štátov na boj proti tomuto fenoménu.

4.6.1

V tejto súvislosti je dôležité, aby bola platforma zriadená tak, ako je vhodné, teda tak, aby Eurostat aj Eurofound mohli v rámci tejto platformy zohrávať dôležitú úlohu.

4.7

OECD už dlhé roky zbiera špecifické skúsenosti týkajúce sa nelegálnej práce (18) a preto sa EHSV domnieva, že je vhodné, aby bola aj táto organizácia prizvaná, aby sa ako pozorovateľ mohla zapojiť do práce tejto platformy.

4.8

Monitorovanie činnosti platformy, ktoré by malo byť sústavné a nemalo by byť obmedzené len na hodnotenie raz za štyri roky, by malo zabezpečiť aj skutočné zapojenie externých hodnotiteľov pri výbere ukazovateľov výsledkov a vplyvu, ako aj do fázy hodnotenia programu platformy.