5.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/89

—

so zreteľom na hodnoty, ciele, zásady a politiky Európskej únie zakotvené okrem iného v článkoch 2, 3 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na Chartu OSN,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

—

so zreteľom na Dohovor o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy z 9. decembra 1948,

—

so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) A/RES/63/308 zo 7. októbra 2009 o zodpovednosti za ochranu,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) č. 1674 z apríla 2006 a rezolúciu BR OSN č. 1894 z novembra 2009 ochrane civilného obyvateľstva počas ozbrojených konfliktov (1),

—

so zreteľom na rezolúcie BR OSN č. 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti, rezolúciu BR OSN č. 1888 (2009) o sexuálnom násilí páchanom na ženách a deťoch v ozbrojených konfliktoch, rezolúciu BR OSN č. 1889 (2009), ktorej cieľom je posilniť vykonávanie a monitorovanie rezolúcie BR OSN č. 1325 (2000), a na rezolúciu BR OSN č. 1960 (2010), ktorá vytvorila mechanizmus na zhromažďovanie údajov o páchateľoch sexuálneho násilia v ozbrojených konfliktoch;

—

so zreteľom na rezolúciu BR OSN č. 1970 z 26. februára 2011 o Líbyi, v ktorej sa odkazovalo na zodpovednosť za ochranu a povoľovalo niekoľko nedonucovacích opatrení s cieľom zabrániť eskalácii krutostí, a na rezolúciu BR OSN č. 1973 zo 17.mara 2011 o situácii v Líbyi, v ktorej sa členským štátom povoľuje prijať všetky potrebné opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva a oblastí obývaných civilným obyvateľstvom a v ktorej sa po prvý raz v histórii uvádza výslovná zmienka o prvom pilieri zodpovednosti za ochranu, po ktorej nasledovali podobné odkazy v rezolúcii BR OSB č. 1975 o Pobreží Slonoviny, rezolúcii BR OSN č. 1996 o Sudáne a rezolúcii BR OSN č. 2014 o Jemene,

—

so zreteľom na ods. 138 a 139 záverov svetového samitu OSN v roku 2005 (2),

—

so zreteľom na správu Medzinárodnej komisie pre intervencie a štátnu suverenitu s názvom Zodpovednosť chrániť z roku 2001, správu skupiny na vysokej úrovni zaoberajúcej sa hrozbami, výzvami a zmenami s názvom Bezpečnejší svet: naša spoločná zodpovednosť (3) (2004) a správu generálneho tajomníka OSN s názvom Vo väčšej slobode: na ceste k rozvoju, bezpečnosti a ľudským právam pre všetkých (2005) (4),

—

so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN, najmä na správy o vykonávaní zodpovednosti za ochranu z roku 2009 (5), včasnom varovaní, hodnotení a zodpovednosti za ochranu z roku 2010 (6), úlohách regionálnych a subregionálnych ustanovení pri uplatňovaní zodpovednosti za ochranu z roku 2011 (7) a zodpovednosti za ochranu: včasná a rozhodná reakcia z roku 2012 (8),

—

so zreteľom na internú hodnotiacu pracovnú skupinu generálneho tajomníka OSN o činnosti OSN v Srí Lanke vyšetrujúcu zlyhania medzinárodného spoločenstva pri ochrane civilného obyvateľstva pred rozsiahlym porušovaním humanitárneho práva a ľudských práv a ktorá vydáva odporúčania týkajúce sa budúcej činnosti OSN s cieľom účinne reagovať na podobné situácie spojené s hrôzostrašnými zločinmi širokého rozsahu,

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o posilňovaní úlohy mediácie v rámci mierového riešenia sporov, predchádzania konfliktom a ich riešenia z 25. júla 2012,

—

so zreteľom na brazílsku iniciatívu predloženú OSN 9. septembra 2011 s názvom Zodpovednosť a ochrana: prvky rozvoja a koncepcie,

—

so zreteľom na program EÚ na predchádzanie násilným konfliktom (tzv. Göteborský program) z roku 2001 a výročné správy o jeho vykonávaní,

—

so zreteľom na priority EÚ na 65. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN z 25. mája 2010 (9),

—

so zreteľom na Nobelovu cenu za mier za rok 2012, ktorá nepredstavuje len ocenenie historického príspevku EÚ k mieru v Európe a vo svete, ale vyjadruje aj očakávania súvisiace s jej budúcim angažovaním sa v prospech mierového svetového poriadku, ktorý sa viac zakladá na pravidlách medzinárodného práva,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji (10) a Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci (11),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 8. júna 2011 o 66. zasadnutí VZ OSN (12) a z 13. júna 2012 o 67. zasadnutí VZ OSN (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 o 19. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11.mája 2011 s názvom EÚ ako globálny aktér: jej úloha v multilaterálnych organizáciách (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o Európskej bezpečnostnej stratégii a EBOP (16),

—

so zreteľom na článok 121 ods. 3 a článok 97 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0130/2013),

A.

keďže v záverečnom dokumente zo svetového samitu OSN z roku 2005 sa po prvýkrát ustanovuje spoločné vymedzenie zásady zodpovednosti za ochranu; keďže zásada zodpovednosti za ochranu zakotvená v odsekoch 138 a 139 záverečného dokumentu zo svetového samitu OSN z roku 2005 predstavuje dôležitý krok k dosiahnutiu väčšieho mieru na svete, a to ustanovením povinnosti štátov chrániť svojich občanov pred genocídou, vojnovými zločinmi, etnickými čistkami a zločinmi proti ľudskosti, ako aj povinnosti prevziať zodpovednosť a konať vyplývajúcej medzinárodnému spoločenstvu v prípade, že by štáty pri ochrane svojich občanov proti týmto štyrom vymedzeným zločinom a porušením práv zlyhali;

B.

keďže zásada zodpovednosti za ochranu vychádza z troch pilierov, konkrétne: (i) štát nesie hlavnú zodpovednosť za ochranu svojho obyvateľstva pred genocídou, vojnovými zločinmi, zločinmi proti ľudskosti a etnickými čistkami; (ii) medzinárodné spoločenstvo musí štátom pomáhať pri plnení ich povinnosti chrániť; (iii) keď štát pri ochrane svojho obyvateľstva zjavne zlyhá alebo je sám páchateľom týchto zločinov, medzinárodné spoločenstvo je zodpovedné za prijatie spoločného postupu;

C.

keďže podľa práce na zásade zodpovednosti za ochranu, ktorá predchádzala dohode o záverečnom dokumente zo svetového samitu v roku 2005, sa konkrétne v správe Medzinárodnej komisie pre intervencie a štátnu suverenitu (ICISS) o zásade zodpovednosti za ochranu v roku 2001 ďalej vymedzila zásada zodpovednosti za ochranu s cieľom začlenenia prvkov zodpovednosti za prevenciu, zodpovednosti za reakciu a zodpovednosti za obnovu uvedených v správe, ktorú vydala Medzinárodná komisia pre intervencie a štátnu suverenitu (ICISS);

D.

keďže rozvoj pojmu zodpovednosť za ochranu je vítaný, pretože objasňuje a posilňuje platné povinnosti štátu zabezpečiť ochranu civilistov; zdôrazňuje, že tento pojem, ktorý vznikol z dôvodu zlyhania medzinárodného spoločenstva v Rwande v roku 1994, je pre prežitie spoločenstva národov rozhodujúca;

E.

keďže v uvedených prípadoch by sa oprávnený nátlak mal používať len opatrne, primerane a obmedzeným spôsobom;

F.

keďže rozvoj zásady zodpovednosti za ochranu je významným krokom vpred smerom k predvídaniu, predchádzaniu a riešeniu genocídy, vojnových zločinov, etnických čistiek a zločinov proti ľudskosti, a k presadzovaniu základných zásad medzinárodného práva, najmä medzinárodných humanitárnych a utečeneckých právnych predpisov a právnych predpisov v oblasti ľudských práv; keďže tieto zásady by sa mali uplatňovať čo najdôslednejšie a najjednotnejšie, a preto je veľmi dôležité, aby sa včasné varovanie a hodnotenie vykonávali spravodlivo, obozretne a profesionálne a aby použitie sily zostalo tým najkrajnejším opatrením;

G.

keďže viac ako desaťročie po vzniku zásady zodpovednosti za ochranu a osem rokov po jej podpore zo strany medzinárodného spoločenstva na svetovom samite OSN v roku 2005 priniesli nedávne udalosti na pretras význam a problémy zabezpečenia včasných a rozhodných reakcií na štyri základné zločiny, ktorých sa táto koncepcia týka, ako aj na potrebu ďalej sfunkčniť túto zásadu v záujme jej účinného vykonávania a predchádzania masovým zločinom;

H.

keďže vďaka rozvoju zásady zodpovednosti za ochranu – najmä jej preventívnej zložky – je možné posunúť globálne snahy k mierumilovnejšiemu svetu, pretože mnohé masové zločiny sa odohrávajú v obdobiach násilných konfliktov a vyžadujú si účinné kapacity v oblasti štrukturálneho a operatívneho predchádzania konfliktom, a teda minimalizujú potrebu použiť silu ako najkrajnejšie opatrenie;

I.

keďže použitie všetkých dostupných nástrojov z kapitol VI, VII a VIII charty, od nedonucovacích prostriedkov po kolektívne opatrenia, je zásadné pre ďalší rozvoj a legitímnosť zásady zodpovednosti za ochranu;

J.

keďže najúčinnejšou formou prevencie konfliktov, násilia a ľudského utrpenia je dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, posilňovanie právneho štátu, podpora dobrej správy vecí verejných, ľudskej bezpečnosti, hospodárskeho rozvoja, odstraňovanie chudoby, podpora začleňovania, sociálno-ekonomických práv, rovnosti pohlaví a demokratických hodnôt a postupov, ako aj znižovania hospodárskych nerovností;

K.

keďže sa vojenským zásahom v Líbyi v roku 2011 dokázala potreba objasniť úlohu regionálnych a subregionálnych organizácií pri uplatňovaní zodpovednosti za ochranu; keďže tieto organizácie môžu legalizovať ako aj fungovať ako operační aktéri pri vykonávaní zásady zodpovednosti za ochranu, ale často im chýbajú kapacity a zdroje;

L.

keďže ľudské práva majú v medzinárodných vzťahoch ten najväčší význam;

M.

keďže existuje potreba zmeniť spôsob, akým pristupujeme k zodpovednosti za ochranu, čo by malo zahŕňať aj jeho začlenenie do všetkých našich modelov rozvojovej spolupráce, pomoci a krízového riadenia, a ktorý by mal vychádzať z programov, ktoré už zahŕňajú zodpovednosť za ochranu;

N.

keďže dôslednejším uplatňovaním preventívnej zložky zásady zodpovednosti za ochranu vrátane mediačných opatrení a preventívnej diplomacie v skorej fáze by sa mohla znížiť možnosť konfliktov a napomohlo by sa zabraňovaniu ich eskalácie, a to by mohlo pomôcť zabrániť medzinárodnej intervencii v rámci reakčnej zložky zásady zodpovednosť za reakciu; keďže dvojúrovňová diplomacia je v preventívnej diplomacii, ktorá buduje na ľudskom rozmere zmierovacieho úsilia, dôležitým nástrojom;

O.

keďže zodpovednosť za ochranu je predovšetkým preventívna doktrína, a že vojenský zásah by mal byť krajnou možnosťou v situáciách, v ktorých sa uplatňuje táto zásada; keďže zásada zodpovednosti za ochranu sa má uplatňovať vždy, keď to bude možné, a to najmä prostredníctvom diplomatických a dlhodobých rozvojových aktivít zameraných na budovanie kapacít v oblasti ľudských práv, dobrú správu vecí verejných, zásady právneho štátu, obmedzovanie chudoby a dôraz na vzdelávanie a zdravie, predchádzanie konfliktom prostredníctvom vzdelávania a rastu obchodu, účinnú kontrolu zbraní a predchádzanie nezákonnému obchodu so zbraňami a posilnenie systémov včasného varovania; keďže ďalej existuje veľa iných nevojenských donucovacích prostriedkov, ako sú napr. preventívna diplomacia, sankcie, mechanizmy zodpovednosti a sprostredkovanie; keďže EÚ musí naďalej vykonávať vedúcu úlohu v oblasti predchádzania konfliktom;

P.

keďže spolupráca s regionálnymi organizáciami predstavuje dôležitý rozmer práce v rámci zodpovednosti za ochranu; keďže je preto potrebné posilniť regionálne kapacity v zmysle predchádzania a vymedzenia efektívnych politík na predchádzanie uvereným štyrom zločinom; keďže nadchádzajúci samit EÚ – Afrika v roku 2014 poskytne vhodnú príležitosť na vyjadrenie našej podpory vedúcej úlohe Africkej únie a africkej zodpovednosti za ochranu;

Q.

keďže v usmerneniach OSN týkajúcich sa účinnej mediácie bola identifikovaná dilema spočívajúca v tom, že zatykače vydané Medzinárodným trestným súdom, režimy sankcií a vnútroštátnej a medzinárodnej protiteroristickej politiky tiež ovplyvňujú spôsob, akým môžu byť niektoré strany sporu zapojené do procesu mediácie; keďže od vzniku Medzinárodného trestného súdu sa značne pokročilo v medzinárodnoprávnom vymedzení trestných činov vyžadujúcich okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva, ale nezávislé mechanizmy na posúdenie toho, kedy sa tieto vymedzenia uplatňujú, stále chýbajú; keďže uplatňovaním Rímskeho štatútu by sa posilnila účinnosť režimu Medzinárodného trestného súdu; keďže Rímsky štatút neratifikovali všetky štáty medzinárodného spoločenstva;

R.

keďže Medzinárodný trestný súd a zásada zodpovednosti za ochranu sú prepojené, keďže cieľom oboch je predchádzať genocíde, zločinom proti ľudskosti a vojnovým zločinom; keďže na jednej strane zásada zodpovednosti za ochranu podporuje misiu Medzinárodného trestného súdu bojovať proti beztrestnosti, a to obhajovaním toho, aby štáty dodržiavali svoju súdnu zodpovednosť, na druhej strane táto zásada posilňuje zásadu komplementárnosti Medzinárodného trestného súdu, v rámci ktorej spočíva hlavná zodpovednosť za trestné stíhanie na štátoch;

S.

keďže Medzinárodný trestný súd zohráva zásadnú úlohu nielen pri predchádzaní zločinom, ale takisto aj pri obnove krajín a v procesoch mediácie;

T.

keďže EÚ bola vždy aktívnym zástancom zásady zodpovednosti za ochranu na medzinárodnej úrovni; keďže EÚ musí posilňovať svoju úlohu globálneho politického aktéra tým, že bude presadzovať ľudské práva a humanitárne právo a že sa jej politická podpora premietne do jej vlastných politík;

U.

keďže členské štáty EÚ takisto podporili zásadu zodpovednosti za ochranu; keďže len niekoľko z nich začlenilo túto zásadu do svojich vnútroštátnych textov;

V.

keďže najnovšie skúsenosti s konkrétnymi krízami, ako boli krízy v Srí Lanke, Pobreží Slonoviny, Líbyi a Sýrii, dokázali, že je stále problematické dospieť k spoločnému pochopeniu toho, ako včasne a účinne vykonávať zásadu zodpovednosti za ochranu a zároveň vytvárať spoločnú politickú vôľu a účinnú kapacitu predchádzať alebo zabraňovať genocíde, vojnovým zločinom, etnickým čistkám a zločinom proti ľudskosti páchaným vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi alebo neštátnymi subjektmi a následným početným civilným obetiam;

W.

keďže v situáciách, kde sa uplatňuje zásada zodpovednosti za ochranu, je veľmi dôležité rozlišovať úlohy príslušníkov vojenských jednotiek a humanitárnych pracovníkov, aby boli všetci humanitárni pracovníci považovaní za neutrálnych a nestranných a aby sa neohrozilo účinné poskytovanie pomoci a zdravotníckej alebo inej pomoci, jej dostupnosť príjemcom alebo osobná bezpečnosť humanitárnych pracovníkov v teréne;

X.

keďže návrh, ktorý predložila Brazília, týkajúci sa zodpovednosti za ochranu predstavuje vítaný príspevok k nevyhnutnému rozvoju kritérií, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní mandátu zameraného na zodpovednosť za ochranu vrátane proporcionality rozsahu a trvania každého zásahu, dôkladného vyváženia dôsledkov, predbežného objasnenia politických cieľov a transparentnosti odôvodnenia zásahu; keďže mechanizmy monitorovania a preskúmania schválených mandátov by sa mali posilniť, a to aj prostredníctvom osobitných poradcov generálneho tajomníka OSN v oblasti predchádzania genocíde a zodpovednosti za ochranu, ako aj prostredníctvom vysokého komisára OSN pre ľudské práva, a mali by sa uplatňovať spravodlivo, obozretne a profesionálne bez politických zásahov alebo dvojitých štandardov (17);

Y.

keďže od vzniku Medzinárodného trestného súdu sa značne pokročilo v medzinárodnoprávnom vymedzení trestných činov vyžadujúcich okamžitú reakciu medzinárodného spoločenstva, ale nezávislé mechanizmy na posúdenie toho, kedy sa tieto vymedzenia uplatňujú, stále chýbajú;

Z.

keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní informovanosti o prebiehajúcich prípadoch masových zločinov; keďže Rada OSN pre ľudské práva zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri vykonávaní zodpovednosti za ochranu vrátane povoľovania vyšetrovacích misií a vyšetrovacích komisií s cieľom zberu a hodnotenia informácií týkajúcich sa štyroch špecifikovaných trestných činov a porušovaní práv, a prostredníctvom zvyšovania svojej pripravenosti využívať zodpovednosť za ochranu v krízových situáciách, napr. v Líbyi a Sýrii.

AA.

keďže úzko zameraný, ale dôkladný prístup k uplatňovaniu zodpovednosti za ochranu by mal obmedziť jej uplatňovanie na štyri špecifikované masové trestné činy a porušenia práv;

AB.

keďže zásada zodpovednosti za ochranu by sa nemala uplatňovať v kontexte humanitárnych núdzových situácií a prírodných katastrof; keďže humanitárna činnosť by sa nemala používať ako ospravedlnenie politickej činnosti a keďže všetky zúčastnené strany musia rešpektovať humanitárny priestor;

AC.

keďže v situáciách po skončení konfliktu je nutné poskytovať komplexnú pomoc; keďže sú nevyhnutné ďalšie snahy o potvrdenie zodpovednosti za závažné porušovania ľudských práv, ako aj medzinárodného humanitárneho práva a boj proti beztrestnosti;

1.

predkladá vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie (VP/PK), ESVČ, Komisii, členským štátom a Rade tieto odporúčania:

2.

nabáda VP/PK a Radu, aby:

3.

nabáda VP/PK, aby:

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a pre informáciu Komisii, VP/PK, ESVČ a členským štátom.