EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52013XC1211(02)

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

Ú. v. EÚ C 361, 11.12.2013, p. 10–12 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

11.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/10


Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 361/07

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín  (2)

„TØRRFISK FRA LOFOTEN“

ES č.: NO-PGI-0005-01054-09.11.2012

CHZO ( X ) CHOP ( )

1.   Názov

„Tørrfisk fra Lofoten“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Nórsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.7.:

Čerstvé ryby, mäkkýše, kôrovce a výrobky z nich

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Tørrfisk fra Lofoten je prírodne sušená treska škvrnitá (Gadus morhua) z Lofotov. Označenie sa vzťahuje na sušené ryby, ktoré spĺňajú podmienky klasifikácie podľa nórskej priemyselnej normy na klasifikáciu sušených rýb NBS 30-01.

Obsah vody pri Tørrfisk fra Lofoten je 16 – 27 %, obsah bielkovín 68 – 78 % a obsah tuku približne 1 %. Vyznačuje sa koncentrovanou rybacou chuťou a vôňou, zlatistou farbou kože a dosahuje veľkosť 40 – 90 cm.

3.3.   Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Tørrfisk fra Lofoten sa vyrába z tresky škrvnitej ulovenej v oblasti okolo Lofotov a Vesterálov v období od januára do apríla. V tomto období dospelé jedince tresky putujú zo studených polárnych vôd Barentsovho mora do mora obmývajúceho Lofoty a Vesterály, kde sa trú. Rybolovná oblasť sa nachádza medzi 010°00′ až 016°08′ východnej zemepisnej šírky a 67°00′ až 69°30′ severnej zemepisnej dĺžky v týchto vodách ICES, oblasť 05: 02, 07, 08, 09, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24 a niektoré časti z oblasti 25, oblasť 04: 03, 04, 10, 46, 47, 48. Ryby ulovené v tejto oblasti majú inú štruktúru než ryby z hlbokého mora, predovšetkým svalovinu po dlhej migrácii, ktorá má vlastnosti nevyhnutné na to, aby zniesla proces sušenia. Lovia sa v malej vzdialenosti od pobrežia, a teda je možné ryby uloviť a dodať ten istý deň, čo zohráva dôležitú úlohu pre kvalitu ryby.

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

3.5.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

„Tørrfisk fra Lofoten“ sa musí prírodne sušiť a triediť na Lofotoch.

3.6.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

3.7.   Špecifické pravidlá označovania

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Ryby na produkciu „Tørrfisk fra Lofoten“ sa lovia v mori okolo Lofotov a Vesterálov v rybolovnej oblasti 010°00′ až 016°08′ východnej zemepisnej šírky a 67°00′ až 69°30′ severnej zemepisnej dĺžky v týchto vodách ICES, oblasť 05: 02, 07, 08, 09, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24 a niektoré časti z oblasti 25, oblasť 04: 03, 04, 10, 46, 47, 48, dodávajú sa do zariadenia na vylodenie na Lofotoch a prírodne sa sušia a triedia na Lofotoch. Lofoty zahŕňajú obce lakstad, Moskenes, Røst, Vestvågøy, Værøy a Vågan.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti

More okolo Lofotov a Vesterálov patrí k najrybnatejším rybolovným oblastiam na svete, pričom rybolov na Lofotách je najdôležitejším sezónnym rybolovom tresky v Nórsku.

Treska škvrnitá žije väčšinu života v Barentsovom mori, ale migruje do vôd okolo Lofotov a Vesterálov, kde sa v období od januára do apríla trie. Teplota vody a dostupnosť potravy v mori v tomto období vytvárajú mimoriadne priaznivé podmienky na liahnutie v tejto oblasti.

More okolo Lofotov a Vesterálov je od nepamäti najdôležitejším miestom trenia tresky škvrnitej. Kontinentálny šelf je tu úzky a neďaleko od pobrežia plynú morské prúdy bohaté na živiny, čo vytvára optimálne podmienky pre rast a prežitie.

Veľké množstvo jedincov tresky škvrnitej do tejto zemepisnej oblasti migruje v období, ktoré sa vyznačuje podnebnými podmienkami mimoriadne vhodnými na prírodné sušenie.

Poloha oproti Golfskému prúdu zabezpečuje mimoriadne dobré podmienky pre prírodné sušenie rýb a je obzvlášť dôležitá vzhľadom na konečnú kvalitu „Tørrfisk fra Lofoten“. Vďaka Golfskému prúdu sú zimy na Lofotoch veľmi mierne s priemernou teplotou od – 0,8 do + 2,2 °C od januára do apríla, jar je suchá s úhrnom zrážok od 132 do 108 mm. Tieto podnebné podmienky sú predpokladom správneho vysušenia rýb, tak aby nezmrzli, ani sa nerozložili.

Poznatky o triedení hrajú obzvlášť veľkú úlohu vzhľadom na konečnú kvalitu výrobku. Triedenie si vyžaduje fundované vedomosti a vykonávajú ho tzv. triediči. Z historického hľadiska je posudzovanie kvality zručnosť, ktorá sa v rodinách a/alebo spoločnostiach tradovala z generácie na generáciu. V minulosti sa triediči vyučili v podniku, v ktorom boli zamestnaní, neskôr sa v rámci tohto odvetvia zriadili teoretické kurzy triedenia. Spoločnosti vyrábajúce sušené ryby kombinujú teoretické kurzy s praktickou výukou.

Aj odborné vedomosti v oblasti výroby a požiadaviek trhu sa na Lofotách tradovali z generácie na generáciu.

Tieto vedomosti sú nevyhnutné na zabezpečenie dobrej kvality „Tørrfisk fra Lofoten“.

5.2.   Špecifickosť výrobku

„Tørrfisk fra Lofoten“ sa vyrába z vypitvaných dospelých jedincov tresky škrvnitej (Gadus morhua), ktorým sa oddelí hlava a ktoré sa prírodne usušia. Prírodným sušením ryba jednak dozrie a jednak sa konzervuje, predovšetkým v dôsledku výrazného zníženia obsahu vody. Výsledkom je dlhá trvanlivosť a vysoký obsah živín, teda vysoký obsah bielkovín (68 – 78 %) v porovnaní s čerstvou treskou (18 %). Ryby sú dostatočne usušené, keď pri poklepkaní vydávajú správny „rybací zvuk“, teda pevný zvučný tón. Posúdenie tohto správneho „rybacieho zvuku“ si vyžaduje odborné znalosti a dlhoročné skúsenosti.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Spojenie je založené na charakteristikách výrobku, ktoré vyplývajú zo zemepisnej oblasti výroby.

Tradícia:

Ryby sa na Lofotoch prírodne sušia už od začiatku 12. storočia a sušené ryby sú neoddeliteľnou súčasťou nórskeho kultúrneho dedičstva. Vedomosti o sušení a triedení sa na Lofotoch tradujú z generácie na generáciu. Sušené ryby boli a aj naďalej sú dôležitým nórskym vývozným artiklom.

Charakteristiky, ktoré vyplývajú zo zemepisného pôvodu:

Ryby sú v dôsledku dlhého putovania v studených vodách z Barentsovho mora do vôd okolo Lofotov a Vesterálov štíhle a majú pevné a svalnaté mäso. Surovina takejto kvality má obzvlášť veľký význam vzhľadom na znášanie procesu sušenia.

Ďalšie faktory s veľkým vplyvom na proces sušenia sú teploty, zrážky, vietor, slnečný svit a sneh, pričom predmetná zemepisná oblasť je z tohto hľadiska mimoriadne vhodná na sušenie rýb. Skutočná teplota v zemepisnej oblasti zabezpečuje, že ryby nezamrznú, ani sa nerozložia, ale že sa vysušia. Vhodné množstvo zrážok spolu s pobrežnými vetrami vytvárajú dobré podmienky na prírodné sušenie. Zlatisté sfarbenie získavajú ryby vďaka slnku odrážajúcemu sa od snehu na zemi. Procesom sušenia vzniká osobitná textúra a koncentrovaná rybacia chuť a vôňa.

Na konečnej kvalite „Tørrfisk fra Lofoten“ sa podpisuje jednak vysoká kvalita suroviny a jednak miestne podnebie. Lofoty sú jediným miestom na svete, kde sa takéto podnebie vyskytuje, ktoré má zároveň prístup k dospelým jedincom tresky vysokej kvality.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (3)]

http://www.lovdata.no/for/sf/ld/xd-20071211-1814.html


(1)  Ú. v EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3)  Porovnaj poznámku pod čiarou 2.


Top