Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 353/08

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín  (2)

„PIRANSKA SOL“

ES č.: SI-PDO-0005-01098-27.02.2013

CHZO ( ) CHOP ( X )

1.   Názov

„Piranska sol“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Slovinsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Piranska sol“ je morská soľ získavaná výhradne zo soľných paniev Sečovlje a Strunjan. Produkuje sa na prírodnej vrstve zloženej z rias a minerálov (tzv. „petola“), čo výrazne ovplyvňuje farbu a kvalitu tohto produktu. Produkuje sa už viac ako 700 rokov s použitím tradičných nástrojov, iba ručne, a zbiera sa každodenne. Vďaka dennému vyhrabávaniu soli sa pri výrobku „Piranska sol“ vyvíjajú menšie, nie príliš tvrdé kryštály s veľkosťou, ktorá obvykle neprevyšuje 6,3 mm.

Počas kryštalizácie sa vytvárajú biele až sivé kryštály, ktoré môžu obsahovať zvyšky nečistôt prírodného pôvodu. Metóda zberu spôsobuje, že kryštály soli sú jemné a rýchlo sa rozpúšťajú. Pri mletí majú zrnká soli zreteľnú arómu mora.

„Piranska sol“ – „solni cvet“ (soľný kvet – „fleur de sel“) kryštalizuje na povrchu soľného roztoku v kryštalizačných nádržiach, čo mu dodáva charakteristickú kryštalickú štruktúru s malým obsahom morskej vody. Tvar kryštálov a obsah slanej vody napomáhajú rýchlejšie rozpúšťanie.

3.3.   Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

—

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

—

3.5.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Všetky fázy produkcie výrobku „Piranska sol“ od využívania základnej štruktúry soľnej panvy cez prípravu „petoly“ až po spracovanie soli (napúšťanie soľných nádrží, výroba soľného roztoku, kryštalizácia, ručné vyhrabávanie, dekantácia, sušenie, mletie a preosievanie) musí prebiehať vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

3.6.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

—

3.7.   Špecifické pravidlá označovania

—

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

„Piranska sol“ sa vyrába na slovinskom pobreží v zemepisnej oblasti prírodnej rezervácie „Sečoveljske soline“ a prírodnej rezervácie Strunjan, ktoré sa nachádzajú v obciach Piran a Izola.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti

Podnebie tejto zemepisnej oblasti je stredomorské. Vzhľadom na terén a otvorenosť zálivu a údolia voči hlavným smerom vetrov je pomer dažďov a denného odparovania v oboch soľných panvách v porovnaní s ostatnými oblasťami vyváženejší. K najdôležitejším vetrom patrí teplý mistrál, ktorý veje cez deň smerom od mora do údolia, a nočný vietor „burín“, ktorý veje opačným smerom.

Dno soľných paniev tvoria mladé usadeniny – organické ílovité bahno, ktoré prináša do Sečovlja rieka Dragonja a do Strunjanu potok Roja. Sediment je hlavným materiálom, z ktorého sa budujú štruktúry soľných paniev, teda hrádze a kanály. Dno odparovacích nádrží tvorí íl, zatiaľ čo kryštalizačné nádrže majú ílovité dno vytvorené mladými sedimentmi, čo na ňom umožňuje pestovať vysokokvalitnú vrstvu „petoly“. „Petola“ je osobitosťou soľných panví Sečovelje a Strunjan.

Prvý záznam o piranských soľných panvách je už z roku 804. Zakladacia listina mesta Piran z roku 1274, z ktorej sa zachovali len niektoré časti, obsahuje rad predpisov týkajúcich sa soľných paniev a potvrdzuje právo mesta soľ produkovať a predávať. V štatúte mesta Piran z roku 1358 sa okrem iného uvádza, že vzhľadom na hnedé sfarbenie, ktoré dodáva výrobku „Piranska sol“ íl, je nutné vykonať rekonštrukcie. S pomocou pracovníkov vyrábajúcich soľ na ostrove Pag sa začala soľ produkovať na „petole“, čím sa jej kvalita zlepšila a soľ bola čistejšia a belšia.

Nestabilná situácia začiatkom 18. storočia viedla po 300 rokoch pokroku a rozvoja k úpadku priranských soľných paniev. V 19. storočí sa soľné panvy dostali pod rakúsko-uhorskú správu, produkcia soli prestala byť obmedzovaná, zvýšili sa predajné ceny a bol zavedený povinný nákup všetkej vyrobenej soli. Soľné panvy tak opäť získali dominantné postavenie. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie prevzalo soľné panvy Taliansko, neskôr Juhoslávia.

5.2.   Špecifickosť výrobku

Pre produkciu výrobku „Piranska sol“ je charakteristické dodržiavanie viac ako sedemstoročnej tradície.

Hlavnou osobitosťou je produkcia na „petole“, základnej vrstve, ktorá sa pripravuje presne stanoveným postupom vrátane správneho podkladu pre samotnú „petolu“, od konca predchádzajúcej sezóny až po začiatok kryštalizácie. Petola má hrúbku 1 cm a je to umelo vypestovaná vrstva pozostávajúca zo siníc, sadry, uhličitanov a v menšej miere aj z ílu. Má dvojakú úlohu: v prvom rade zabraňuje miešaniu soli s bahnom, čím sa dosiahne čistejšia a belšia soľ, a v druhom rade pôsobí ako biologický filter, ktorý zabraňuje tomu, aby sa v kryštáloch soli usadzovali stopové prvky ťažkých kovov. „Petola“ musí mať rovnakú výšku, aby vrstva soľného roztoku nebola hlboká a aby zostávala rovnomerná.

Pre výrobok „Piranska sol“ je takisto charakteristické, že zber prebieha každý deň formou ručného vyhrabávania kryštálov na malé kužeľovité kôpky. Denné vyhrabávanie kryštálov s použitím tradičného nástroja (drevených hrablí nazývaných „gavero“) zabraňuje tomu, aby sa z kryštálov vytvorila silná tvrdá vrstva, čo je typické pre mechanicky zbieranú soľ. Vytvorené kryštály, ktoré často obsahujú malé množstvo pôvodnej morskej vody, sú preto ľahšie a jemnejšie. Veľkosť kryštálov zvyčajne nepresahuje 6,3 mm. „Piranska sol“ sa nerafinuje ani nepreplachuje, jej minerálne zloženie je preto prirodzene vyvážené a bez prídavných látok.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a kvalitou alebo špecifickosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou kvalitou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Počas histórie sa technika produkcie soli z morskej vody ustálila na používaní nádrží s postupným odparovaním. Základná technológia zostala dones nezmenená a rozdiely medzi jednotlivými soľnými panvami v Stredozemí sú vo veľkej miere spôsobené klimatickými, geologickými a miestnymi environmentálnymi podmienkami. Najvýznamnejšie rozdiely spočívajú v metódach zberu soli v kryštalizačných nádržiach, kde vývoj celého procesu závisí hlavne od mikroklímy konkrétnych soľných paniev. V priaznivých klimatických podmienkach možno využiť nepretržitý proces kryštalizácie, zatiaľ čo v nepriaznivých klimatických podmienkach s rizikom letných búrok a silných zrážok sa soľ musí zbierať každý deň. To je aj prípad piranských soľných paniev. Tradičná produkcia soli „Piranska sol“ sa počas histórie soľných paniev síce niekoľkokrát zmenila, ale v dôsledku klimatických podmienok a vďaka mnohoročným skúsenostiam pracovníkov sa vyvinul a udržal denný zber. Každodenný zber soli znamená, že vrstva soľných kryštálov na dne nádrže je hrubá iba niekoľko milimetrov, približne vo veľkosti samotných kryštálov. Vďaka každodennému vyhrabávaniu má soľ svoju charakteristickú kryštalickú formu a často obsahuje pôvodnú morskú vodu. Kryštály soli sú ľahšie a jemnejšie ako kryštály morskej soli vytvorenej v tvrdej vrstve.

Pri získavaní výrobku „Piranska sol“ sa používajú tradičné ručné techniky, a to pri práci s ílom, pri príprave podkladu pre „petolu“ a pri jej pestovaní a údržbe. Používajú sa drevené nástroje, ktoré nie sú chemicky ošetrené ani natreté. Pri zbere soľného kvetu sa používa veľmi ľahký nástroj.

Za bezveterného počasia soľný kvet kryštalizuje na povrchu kryštalizačných nádrží vo forme tenkej, jemnej vrstvy. Kryštály majú výrazne pyramídovú štruktúru a zadržiavajú trochu vody, čím sa oveľa rýchlejšie rozpúšťajú.

V 14. storočí boli soľné panvy v Pagu omnoho modernejšie ako v meste Piran a preslávili sa svojou bielou soľou produkovanou na základnej vrstve zvanej „petola“. Soľ z piranských soľných paniev mala v tej dobe hnedastý odtieň od hliny, a preto dostali pracovníci soľných paniev v Pagu povolenie povolenie vybudovať v Pirani rovnaké panvy ako v Pagu, t. j. s produkciou soli na „petole“ (Štatút mesta Piran z roku 1358). Postup prípravy petoly na ílovitom podklade bol jedným z najväčších objavov 14. storočia a výrazne prispel ku kvalite a farbe produkovanej soli. Íl prinášala do Sečovlja rieka Dragonja a do Strunjanu potok Roja z flyšovej pahorkatiny Šavrinski Gričevje vo vnútrozemí. Odvtedy bola „Piranska sol“ pre svoju čistotu a bielu farbu bez prímesi ílu oceňovaná ako dôležitý obchodný artikel v celej širokej zemepisnej oblasti.

Pri produkcii tejto soli prevažuje ručná práca. Postupom času prispôsobili rodiny drobných poľnohospodárov v okolí soľných paniev a obyvatelia Piranu svoj život sezónnym prácam v týchto panvách a znalosti si odovzdávali z generácie na generáciu. Skúsenosti a znalosti – uchovávanie celého miestneho prostredia, zvláštne techniky prípravy soľných nádrží, najmä pravidelné kroky pri produkcii „petoly“ počas celého roka, metóda zberu soli, jej presun, napúšťanie a dopĺňanie nádrží správnym množstvom soľného roztoku so správnou koncentráciou – to všetko významne prispelo ku konečnej kvalite a charakteristickým vlastnostiam výrobku „Piranska sol“.

Jej povesť a vysokú kvalitu potvrdzuje množstvo literárnych diel, brožúr a článkov v slovinskej aj zahraničnej tlači (napr. Gambero Rosso, New Western Cousine, The Slovenia Times, WaSaBi, The New York Times).

„Piranska sol“ sa po celé stáročia produkuje v súlade s okolitým prostredím a dodáva mu pridanú prírodnú aj kultúrnu hodnotu.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[článok 5 ods. 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (3)]

http://www.mko.gov.si/fileadmin/mko.gov.si/pageuploads/podrocja/Varna_in_kakovostna_hrana_in_krma/zasciteni_kmetijski_pridelki/Specifikacije/Piranska_sol_spec-nova_potrjena_2012.pdf

(1)  Ú. v EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3)  Porovnaj poznámku pod čiarou 2.