DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.         KONTEXT NÁVRHU

Všeobecný kontext – Dôvody a ciele návrhu

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES[1] sa stanovili ročné národné emisné stropy pre každý členský štát, ktoré sa majú splniť do roku 2010 a ktoré sa vzťahujú na emisie oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx), nemetánové prchavé organické zlúčeniny (NMVOC) a amoniak (NH3). Boli zamerané na zníženie znečistenia ovzdušia a jeho nepriaznivých účinkov na verejné zdravie a životné prostredie v celej Únii a aj na súlad s Göteborským protokolom.[2]

Existuje potreba preskúmať a aktualizovať tieto požiadavky s cieľom riešiť veľmi významné zvyšné zdravotné riziká a vplyvy na životné prostredie spôsobené znečistením ovzdušia v Únii s cieľom zladiť právo Únie s novými medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z revízie Göteborského protokolu v roku 2012.

Požadované zníženia vplyvov sú stanovené v revidovanej tematickej stratégii o znečistení ovzdušia,[3] ktorou sa aktualizuje smerovanie k dlhodobému cieľu Únie dosiahnuť úrovne kvality ovzdušia, ktoré nespôsobujú významné vplyvy a riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie. Tento návrh je jedným z hlavných legislatívnych pilierov, pokiaľ ide o dosiahnutie týchto znížení.

Popri stanovení ďalších potrebných znížení emisií sa týmto návrhom riešia aj niektoré nedostatky implementácie rámca politiky Únie v oblasti ovzdušia a potreba posilnenej koordinácie medzi zníženiami emisií a kvalitou ovzdušia, ako aj medzi zmenou klímy a ochranou biodiverzity.

Vzhľadom na charakter a rozsah potrebných úprav smernice 2001/81/ES a potrebu posilniť konzistentnosť a právnu istotu vyplýva z revízie smernice 2001/81/ES potreba zrušenia smernice a prijatia novej smernice (tejto smernice).

Súlad s inými politikami a cieľmi Únie

Ciele tejto iniciatívy sú konzistentné s cieľmi stratégie Európa 2020 týkajúcimi sa inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu a zároveň ich posilňujú. Mali by stimulovať inováciu, ktorá pomôže podporiť ekologický rast a udržať konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a zároveň napomôcť prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ochraňovať prírodný kapitál Európy a využívať vedúce postavenie Európy vo vývoji nových ekologických technológií.[4] Zjednodušenie a vyjasnenie existujúcej politiky s cieľom umožniť lepšiu implementáciu sa podľa možnosti realizuje v duchu inteligentnejšej regulácie.[5] Pri zavádzaní opatrení sa  kladie dôraz na ochranu záujmov MSP podľa zásady „najskôr myslieť na malých“.[6] Zabezpečila sa súdržnosť s úzko súvisiacimi oblasťami – oblasťou dopravy, priemyslu, poľnohospodárstva, zmeny klímy a efektívneho využívania zdrojov.

2.         VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Revízny proces vychádzal z expertízy vybudovanej počas niekoľkých desaťročí hodnotení kvality ovzdušia, činností riadenia a revízie v Únii a na medzinárodnej úrovni. Medzi konzultovanými stranami boli orgány členských štátov zodpovedné za implementáciu súčasného politického rámca na všetkých administratívnych úrovniach. Od júna 2011 do apríla 2013 sa konalo päť stretnutí so zainteresovanými stranami so zámerom zabezpečiť transparentnosť a ponúknuť zainteresovaným stranám priestor na pripomienky a vstupy. Všetky stretnutia boli vysielané prostredníctvom internetu, aby sa umožnila čo najväčšia účasť. Zároveň sa zorganizovali dve verejné konzultácie: prvá z nich sa uskutočnila koncom roka 2011 a bola zameraná na preskúmanie silných a slabých stránok existujúceho rámca politiky v oblasti kvality ovzdušia; druhá verejná on-line konzultácia so všetkými zainteresovanými stranami o hlavných politických možnostiach dostupných na riešenie pretrvávajúcich problémov v oblasti kvality ovzdušia sa konala začiatkom roka 2013.[7] V roku 2012 sa uskutočnil prieskum Eurobarometra, ktorého cieľom bolo zmapovať verejnú mienku v súvislosti s problémami znečistenia ovzdušia a v tom istom roku bola zverejnená správa o jeho výsledkoch.[8] Komisia a Európska environmentálna agentúra (EEA) realizovali aj pilotný projekt týkajúci sa vykonávania predpisov týkajúcich sa ovzdušia, na ktorom sa podieľalo 12 miest z celej Únie s cieľom posúdiť miestne skúsenosti s implementáciou politického rámca v oblasti ovzdušia.[9]

Výsledky posúdenia vplyvu

Sústredeným vykonávaním existujúcej politiky, ako aj podnikaním opatrení zo strany členských štátov možno v krátkodobom až strednodobom horizonte dosiahnuť úplný súlad s právnymi predpismi v oblasti kvality ovzdušia . Smernica 2001/81/ES by sa síce mala zrevidovať, aby zahŕňala medzinárodné záväzky Únie do roku 2020 v rámci Göteborského protokolu, prísnejšie zníženia do roku 2020 však nie sú vhodné.

Iný prípad je však obdobie do roku 2030. Riešenie zvyšných zdravotných a environmentálnych vplyvov si vyžaduje podstatne prísnejšie záväzky týkajúce sa zníženia emisií. V prípade cieľa do roku 2030 sa uprednostňuje možnosť 70 % maximálneho možného zníženia zdravotných vplyvov v roku 2030, ktorá je ďalej optimalizovaná na dodatočné zníženia eutrofizácie a ozónu. Plnením týchto záväzkov týkajúcich sa zníženia emisií sa zabezpečuje plynulé smerovanie k dlhodobému cieľu Únie.

Plnenie göteborských záväzkov znižovania emisií do roku 2020 neprinesie žiadne dodatočné výdavky Únie nad rámec základného scenára. Nové záväzky znižovania emisií na rok 2030 sú koncipované tak, aby sa nimi do roku 2030 podarilo dosiahnuť zníženie vplyvov na kvalitu ovzdušia v zmysle oznámenia o programe Čisté ovzdušie pre Európu. V posúdení vplyvu sa uvádza model optimálneho dosiahnutia želaného zníženia, na základe ktorého sa stanovili záväzky zníženia národných emisií týkajúce sa šiestich najvýznamnejších znečisťujúcich látok. Týmito záväzkami zníženia emisií sa znížia celkové externé náklady znečistenia ovzdušia o 40 miliárd EUR (pri najkonzervatívnejšom ocenení) v porovnaní s 212 miliardami EUR v rámci základného scenára vrátane priamych hospodárskych prínosov na úrovni viac ako 2,8 miliardy EUR: 1,85 miliardy EUR zo zníženia straty produktivity práce, zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť vo výške 600 miliónov EUR, zníženie straty na hodnote úrody vo výške 230 miliónov EUR a zníženie škôd na zastavanom prostredí vo výške 120 miliónov EUR. Tieto hodnoty možno porovnať s ročnými nákladmi na súlad vo výške 3,3 miliardy EUR alebo približne s jednou dvanástinou úspor externých nákladov. Vďaka základnému scenáru sa v roku 2030 dosiahne zníženie zdravotného zaťaženia o 40 % v porovnaní s rokom 2005. Na základe tohto návrhu sa táto úroveň zníži o ďalších 12 %, čo bude oproti roku 2005 predstavovať celkové 52 % zníženie zdravotného zaťaženia. V prípade eutrofizácie sa okrem zníženia vyplývajúceho zo základného scenára dosiahne pokles o ďalších 50 %.

Stropy pre metán v rámci režimu Únie pre národné emisné stropy (NEC) by mohli pomôcť nákladovo efektívne znížiť emisie, aj keď opatrenie by muselo byť konzistentné s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 406/2009/ES.[10] Začlenenie ustanovení na zlepšenie riadenia a zladenie monitorovania a podávania správ s medzinárodnými povinnosťami by sa mohlo uskutočniť len veľmi malými administratívnymi nákladmi (počiatočné náklady okolo 8 miliónov EUR a ročné náklady v celej Únii asi 3,5 milióna EUR).

3.         PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Týmto návrhom sa zrušuje a nahrádza súčasný režim Únie pre ročné znižovanie národných emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, vymedzený v smernici 2001/81/ES. Takto sa zabezpečuje, že národné emisné stropy (NEC) stanovené v smernici 2001/81/ES od roku 2010 pre SO2, NOx, NMVOC a NH3 sa budú uplatňovať do roku 2020 a zároveň sa takto stanovujú nové záväzky členských štátov týkajúce sa znižovania emisií („záväzky týkajúce sa znižovania“) uplatniteľné od roku 2020 a 2030 pre SO2, NOx, NMVOC, NH3, jemné tuhé častice (PM2,5) a metán (CH4), ako aj prechodné úrovne emisií na rok 2025 uplatniteľné na rovnaké znečisťujúce látky.

Ďalej v texte sa uvádzajú osobitné informácie o hlavných článkoch a prílohách.

V článkoch 1, 2 a 3 sa špecifikuje predmet úpravy a rozsah pôsobnosti tohto návrhu a stanovujú sa vymedzenia kľúčových pojmov, ktoré sa v ňom používajú.

V súlade s článkom 4 vykladanom v spojení s prílohou II musia členské štáty obmedziť svoje ročné emisie SO2, NOx, NMVOC, NH3, PM2,5 a CH4, aby si splnili svoje záväzky týkajúce sa znižovania emisií uplatniteľné počnúc rokmi 2020 a 2030. Okrem toho musia členské štáty obmedziť v roku 2025 svoje ročné emisie daných znečisťujúcich látok na úrovne stanovené na základe lineárneho znižovania emisií, ak by si tento postup nevyžadoval neprimerane nákladné opatrenia. V článku 4 sa uvádza, na ktoré zdroje emisií sa návrh nevzťahuje.

V článku 5 sa členským štátom udeľuje právomoc využívať určitú flexibilitu za predpokladu, že proti tomu nebude namietať Komisia: zodpovedať za podiel na znížení emisií NOx, SO2 a PM2,5 dosiahnutý medzinárodnou námornou dopravou za určitých podmienok; spoločne plniť svoje záväzky týkajúce sa znižovania CH4; a navrhovať upravené inventúry emisií, keď dôjde k nedodržiavaniu súladu so záväzkom týkajúcim sa znižovania (okrem CH4) v dôsledku zlepšených postupov inventúr.

Článok 6 obsahuje požiadavku, aby členské štáty prijali, vykonávali a pravidelne aktualizovali svoje národné programy kontroly znečistenia ovzdušia (NAPCP) a opisuje sa v ňom, ako majú svoje záväzky znižovania splniť. NAPCP by mali obsahovať aspoň informácie stanovené v prílohe III (časti 2) a o znížení emisií čierneho uhlíka a môžu sa nimi predpisovať osobitné ustanovenia, uvedené v prílohe III (časti 1) na potláčanie emisií PM2,5 a NH3 z poľnohospodárskeho sektora. NAPCP sa vypracujú v kontexte celkového politického rámca v oblasti kvality ovzdušia a budú zahŕňať informácie o analýze podporujúcej výber opatrení. Členské štáty svoje NAPCP pred dokončením podrobia verejným konzultáciám. Na tento účel sa článkom 16 mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES[11] s cieľom zabezpečiť, aby sa vzťahovala na NAPCP.

Článok 7 vykladaný v spojení s prílohou I obsahuje požiadavku, aby členské štáty monitorovali emisie znečisťujúce ovzdušie, a tak v súlade s povinnosťami a usmerneniami schválenými v rámci Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (uvedenými a ďalej špecifikovanými v prílohe IV) pripravovali a aktualizovali národné inventúry a prognózy emisií, ku ktorým sa pripojí informatívna správa o inventúre (IIR). Členské štáty uplatňujúce flexibilitu uvedenú podľa článku 5 musia príslušné informácie zahrnúť do IIR alebo do samostatnej správy.

Podľa článku 8 musia členské štáty v prípade vhodnosti monitorovať aj nepriaznivé vplyvy znečistenia ovzdušia na vodné a suchozemské ekosystémy, na základe spôsobov uvedených v prílohe V. Členské štáty sú oprávnené využívať monitorovacie systémy vytvorené v rámci iných nástrojov Únie.

Článok 9 obsahuje požiadavku, aby členské štáty oznámili Komisii v lehotách stanovených v prílohe I svoje NAPCP a akékoľvek ich aktualizácie, ako aj všetky informácie z monitorovania zistené v súlade s článkom 7 a článkom 8. Komisia za pomoci Európskej environmentálnej agentúry a členských štátov bude pravidelne overovať presnosť a úplnosť oznámených údajov vyplývajúcich z národnej inventúry emisií.

V článku 10 sa stanovuje, že Komisia každých päť rokov podá správu o vykonávaní tejto smernice vrátane správy o uplatňovaní článku 4 ods. 2 v súvislosti s prechodnými úrovňami emisií stanovenými na rok 2025.

Článkom 11 sa podporuje systematické, aktívne a elektronické šírenie informácií zozbieraných a spracovaných na základe tohto návrhu a v tejto súvislosti obsahuje odkaz na požiadavky stanovené v právnych predpisoch Únie vrátane smernice 2003/4/ES Európskeho parlamentu a Rady[12].

Článkom 12 sa podporuje spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami s cieľom na celosvetovej úrovni rozvíjať riešenia v oblasti emisií látok znečisťujúcich ovzdušie.

V článku 13 sa stanovujú spôsoby postupu uplatniteľného podľa článku 6 ods. 7, článku 7 ods. 9 a článku 8 ods. 3, pokiaľ ide o prispôsobenie príloh I, III (časť 1), IV a V vedeckému a technickému pokroku prostredníctvom delegovaných aktov.

V článku 14 sa odkazuje na postup preskúmania výborom, ktorý Komisia použije na prijatie vykonávacích aktov podľa článku 5 ods. 6 a článku 6 ods. 9, a zároveň sa v ňom uvádza, že sa v tejto súvislosti bude využívať predmetný výbor zriadený podľa článku 29 smernice 2008/50/ES.

V článkoch 15, 17 a 19 sa uvádzajú ustanovenia o sankciách uplatniteľných pri porušení vnútroštátnych ustanovení uzákonených podľa návrhu, a to od nadobudnutia účinnosti a po transpozícii návrhu do právnych predpisov členských štátov.

Článok 18 sa týka zrušenia smernice 2001/81/ES a zároveň sa v ňom uvádza, že NEC stanovené v tejto smernici sú naďalej uplatniteľné do 31. decembra 2019.

Príloha VI obsahuje tabuľku zhody.

Právny základ

Keďže primárnym cieľom návrhu je ochrana životného prostredia, v súlade s článkom 191 ZFEÚ sa tento návrh zakladá na článku 192 ods. 1 ZFEÚ.

Zásady subsidiarity a proporcionality a výber nástroja

Zásada subsidiarity sa uplatňuje, pokiaľ návrh nepatrí do výlučnej právomoci Únie.

Členské štáty nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť ciele návrhu. S cieľom riešiť významné dosiaľ nevyriešené vplyvy na kvalitu ovzdušia v Únii musí každý členský štát znížiť svoje emisie znečisťujúcich látok. Koordinácia vzájomne prepojených nákladovo efektívnych znížení v celej Európe sa môže realizovať iba na úrovni Únie. Vo vytýčených záväzkoch znižovania sa zohľadňujú nielen domáce vplyvy národných emisií, ale aj ich cezhraničné vplyvy.

Cieľ návrhu sa lepšie dosiahne opatreniami na úrovni Únie. V smernici 2001/81/ES sa stanovujú ciele znižovania a minimálne požiadavky týkajúce sa ich dosahovania, pričom sa členským štátom ponecháva možnosť určiť optimálnu kombináciu opatrení na dosiahnutie týchto znížení. Uvedená zásada sa v tomto návrhu zachováva, čím sa ešte viac harmonizujú požiadavky týkajúce sa národných programov, monitorovania a podávania správ o emisiách látok znečisťujúcich ovzdušie s cieľom napraviť nedostatky smernice 2001/81/ES a zabezpečiť súlad s medzinárodnými záväzkami prijatými v rámci Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a jeho protokolov. Hoci návrh obsahuje požiadavku kontrolovať emisie pri zdroji v poľnohospodárskom sektore, členské štáty sú oprávnené tieto kontroly nevykonávať, ak nie sú nevyhnutné na splnenie príslušného záväzku týkajúceho sa znižovania.

Preto je tento návrh v súlade so zásadou subsidiarity.

Zvolený právny nástroj je smernica, keďže návrhom sa stanovujú ciele a povinnosti, pričom sa členským štátom ponecháva dostatok flexibility, pokiaľ ide o výber opatrení na zabezpečenie súladu a ich podrobné vykonávanie. Tento návrh je preto v súlade so zásadou proporcionality.

4.         VPLYV NA ROZPOČET

Smernica sa bude vykonávať pomocou existujúceho rozpočtu a neovplyvní viacročný finančný rámec.

5.         NEPOVINNÉ PRVKY

Vysvetľujúce dokumenty

Komisia sa domnieva, že na zlepšenie kvality informácií o transpozícii smernice sú potrebné vysvetľujúce dokumenty, a to z týchto dôvodov.

V záujme zaručenia dosiahnutia cieľov smernice (t. j. ochrany ľudského zdravia a životného prostredia) je nevyhnutná jej úplná a správna transpozícia. Vzhľadom na to, že určité členské štáty už regulujú emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, transpozícia tejto smernice by pravdepodobne nepozostávala len z jedného právneho predpisu, ale skôr z viacerých zmien alebo nových návrhov v príslušných oblastiach. Vykonávanie smernice je okrem toho často výrazne decentralizované, keďže za jej uplatňovanie a v niektorých členských štátoch dokonca za jej transpozíciu sú zodpovedné regionálne a miestne orgány.

Je pravdepodobné, že vyššie uvedené faktory zvýšia riziká nesprávnej transpozície a vykonávania smernice a skomplikujú úlohu Komisie týkajúcu sa monitorovania uplatňovania právnych predpisov Únie. V záujme zabezpečenia súladu vnútroštátnych právnych predpisov s ustanoveniami smernice sú nevyhnutné jasné informácie o jej transpozícii.

Požiadavka poskytnúť vysvetľujúce dokumenty môže spôsobiť dodatočnú administratívnu záťaž v tých členských štátoch, ktoré vôbec nepracujú na tomto základe. Možná dodatočná administratívna záťaž je však primeraná sledovanému cieľu, ktorým je zabezpečenie efektívnej transpozície a úplné dosiahnutie cieľov smernice.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je vhodné požiadať členské štáty, aby k oznámeniu o transpozičných opatreniach pripojili jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi ustanoveniami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.

2013/0443 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[13],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[14],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       V posledných 20 rokoch sa v rámci Únie podarilo dosiahnuť významný pokrok v oblasti antropogénnych emisií do ovzdušia a kvality ovzdušia vďaka osobitnej politike Únie vrátane oznámenia Komisie z roku 2005 Tematická stratégia o znečistení ovzdušia (TSZO)[15]. Pre tento pokrok mala rozhodujúci význam smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES[16], pretože sa ňou stanovili stropy celkových ročných emisií členských štátov na rok 2010 a ďalšie roky, pokiaľ ide o oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOx), amoniak (NH3) a prchavé organické zlúčeniny okrem metánu (NMVOC). Výsledkom bolo zníženie emisií SO2 o 82 %, emisií NOx o 47 %, emisií NMVOC o 56 % a emisií NH3 o 28 % od roku 1990 do roku 2010. Ako sa však uvádza v programe Čisté ovzdušie pre Európu (revidovaná stratégia TSZO)[17], významné nepriaznivé vplyvy a riziká pre životné prostredie a ľudské zdravie pretrvávajú.

(2)       V siedmom environmentálnom akčnom programe[18] sa potvrdzuje dlhodobý cieľ Únie v rámci politiky v oblasti ovzdušia, ktorým je dosiahnutie úrovní kvality ovzdušia, ktoré nepredstavujú významné nepriaznivé vplyvy alebo riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie. Preto sa v danom programe uvádza požiadavka dosahovať úplný súlad so súčasnými právnymi predpismi Únie v oblasti kvality ovzdušia, plniť strategické ciele a podnikať strategické opatrenia po roku 2020, rozvíjať úsilie v oblastiach, v ktorých sú populácia a ekosystémy vystavené vysokým úrovniam látok znečisťujúcich ovzdušie a posilňovať synergie medzi právnymi predpismi v oblasti kvality ovzdušia a politickými cieľmi Únie stanovenými najmä pre oblasť zmeny klímy a biodiverzity.

(3)       V revidovanej stratégii TSZO sa stanovujú nové strategické ciele na obdobie do roku 2030 s cieľom ďalšieho priblíženia sa k dlhodobému cieľu Únie.

(4)       Členské štáty a Únia sú zmluvnými stranami Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN) o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (dohovor LRTAP)[19] a viacerých jeho protokolov vrátane Göteborského protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu z roku 1999.

(5)       Pokiaľ ide o rok 2020 a ďalšie roky, v revidovanom Göteborskom protokole schválenom Radou rozhodnutím [xxxx/xxxx/EÚ][20] sa stanovujú nové záväzky znižovania emisií pre všetky zmluvné strany v súvislosti s emisiami SO2, NOx, NH3, NMVOC a jemných tuhých častíc (PM2,5) s východiskovým rokom 2005. V danom protokole sa podporuje znižovanie emisií čierneho uhlíka a vyzýva sa v ňom na zhromažďovanie a ukladanie informácií o nepriaznivých účinkoch koncentrácií a depozícií znečisťujúcich látok na ľudské zdravie a životné prostredie a na účasť na programoch zameraných na účinky v rámci dohovoru LRTAP.

(6)       Z týchto dôvodov by sa mal revidovať režim národných emisných stropov stanovený v smernici 2001/81/ES, aby sa zladil s medzinárodnými záväzkami Únie a členských štátov.

(7)       Členské štáty by mali túto smernicu vykonávať spôsobom, ktorý účinne prispeje k splneniu dlhodobého cieľa Únie v oblasti kvality ovzdušia v zmysle usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie a cieľov ochrany biodiverzity a ekosystémov Únie prostredníctvom znižovania úrovní a depozície acidifikačného, eutrofizačného a ozónového znečistenia ovzdušia pod kritické záťaže a úrovne stanovené v dohovore LRTAP.

(8)       Touto smernicou by sa ďalej malo prispieť k splneniu cieľov týkajúcich sa kvality ovzdušia stanovených v právnych predpisoch Únie a k zmierneniu vplyvov zmeny klímy prostredníctvom zníženia emisií klimatických znečisťujúcich látok s krátkou životnosťou, ako aj k celosvetovému zlepšeniu kvality ovzdušia.

(9)       Členské štáty by mali splniť záväzky znižovania emisií týkajúce sa roku 2020 a 2030. V záujme zabezpečenia preukázateľného pokroku k splneniu záväzkov na rok 2030 by mali členské štáty v roku 2025 dosiahnuť prechodné úrovne emisií, ktoré sú stanovené na základe lineárnej trajektórie smerujúcej od úrovní emisií stanovených na rok 2020 až po úrovne vytýčené v záväzkoch zníženia emisií na rok 2030, ak by tento postup neprinášal neprimerane náklady. V prípade, že záväzky na rok 2025 nemožno takto obmedziť, členské štáty by mali vo svojej správe podľa tejto smernice danú situáciu odôvodniť.

(10)     Niektoré členské štáty si v rámci dohovoru LRTAP vybrali možnosť stanoviť emisné stropy na základe používaných palív v súvislosti so sektorom dopravy. V dôsledku toho dochádzalo k nesúladu medzi celkovou spotrebou energie a s ňou súvisiacimi štatistickými údajmi v danom štáte, ako aj v rámci samotnej Únie. S cieľom zabezpečiť jednotný a ucelený základ pre všetky členské štáty a Úniu ako celok sa preto v tejto smernici stanovujú požiadavky týkajúce sa podávania správ a záväzky týkajúce sa znižovania emisií na základe vnútroštátnej spotreby energie a predaného paliva, čím sa zabezpečuje ďalší súlad s právnymi predpismi Únie v oblastiach zmeny klímy a energetiky.

(11)     S cieľom podporiť nákladovo efektívne plnenie národných záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií a prechodných úrovní emisií by členské štáty mali byť oprávnené zohľadňovať zníženia emisií z medzinárodnej námornej dopravy, ak sú emisie z tohto sektora nižšie ako úrovne emisií, ktoré by vyplývali z dodržiavania noriem vyplývajúcich z právnych predpisov Únie, vrátane limitov týkajúcich sa obsahu síry v palivách, ktoré sa stanovujú v smernici Rady 1999/32/ES[21]. Členské štáty by mali mať aj možnosť spoločne plniť svoje záväzky a dosahovať prechodné úrovne emisií týkajúce sa metánu (CH4) a uplatňovať pritom rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES.[22] Členské štáty by mohli upraviť svoje národné inventúry emisií vzhľadom na lepšie vedecké poznatky a postupy v súvislosti s emisiami na účely kontroly dodržiavania ich národných emisných stropov, plnenia záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií a dosahovania prechodných úrovní emisií. V prípade nesplnenia podmienok stanovených v tejto smernici by Komisia mohla namietať proti využitiu akéhokoľvek z týchto nástrojov flexibility daným členským štátom.

(12)     Členské štáty by mali prijať a vykonávať národný program kontroly znečistenia ovzdušia so zámerom splniť svoje požiadavky znižovania emisií a dosahovania prechodný úrovní emisií, a tak účinne prispievať k plneniu cieľov Únie v oblasti kvality ovzdušia. V tomto zmysle by členské štáty mali zohľadniť potrebu znížiť emisie v zónach a aglomeráciách postihnutých nadmernými koncentráciami látok znečisťujúcich ovzdušie a/alebo v tých, ktoré významne prispievajú k znečisteniu ovzdušia v iných zónach a aglomeráciách, ako aj v susedných krajinách. Na tento účel by národné programy kontroly znečistenia ovzdušia mali prispievať k úspešnej realizácii plánov kvality ovzdušia vyplývajúcich z článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES.[23]

(13)     S cieľom znížiť atmosférické emisie NH3 a PM2,5 pochádzajúcich od hlavných znečisťovateľov ovzdušia by národné programy kontroly znečistenia ovzdušia mali obsahovať opatrenia uplatniteľné v poľnohospodárskom sektore. Členské štáty by mali byť vzhľadom na špecifické okolnosti v danej krajine oprávnené vykonávať iné opatrenia ako opatrenia stanovené v tejto smernici, a to s rovnocennou úrovňou výsledkov.

(14)     Národný program kontroly znečistenia ovzdušia, ako aj analýza na podporu identifikácie politík a opatrení by sa mali pravidelne aktualizovať.

(15)     V prípade, že všetky alternatívy politík a opatrení zostávajú naďalej otvorené, by členské štáty mali svoje národné programy kontroly znečistenia ovzdušia a akékoľvek ich významné aktualizácie podrobiť konzultáciám s verejnosťou a príslušnými orgánmi na všetkých úrovniach v záujme informačne kvalitného vypracovania týchto národných programov a ich aktualizácií. Členské štáty by sa mali podieľať na cezhraničných konzultáciách v prípade, že realizácia ich programu by mohla ovplyvniť kvalitu ovzdušia v inej krajine, v súlade s požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie a v medzinárodných právnych predpisoch vrátane Radou schváleného Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice (Espoo, 1991) a jeho Protokolu o strategickom environmentálnom hodnotení (Kyjev, 2003)[24].

(16)     Členské štáty by mali vytvoriť a oznamovať inventúry emisií, prognózy a informatívne správy o inventúre v súvislosti so všetkými látkami znečisťujúcimi ovzdušie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vďaka ktorým by si následne mala Únia splniť svoje oznamovacie povinnosti vyplývajúce z dohovoru LRTAP a jeho protokolov.

(17)     S cieľom zachovať celkovú konzistentnosť v rámci Únie ako celku by členské štáty mali zabezpečiť, aby bolo informovanie Komisie o národných inventúrach emisií, prognózach a predkladanie informatívnych správ úplne konzistentné s predkladaním správ v zmysle dohovoru LRTAP.

(18)     S cieľom posúdiť účinnosť národných záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií stanovených v tejto smernici by v prípade uskutočniteľnosti mali členské štáty v súlade s medzinárodne stanovenými usmerneniami monitorovať aj účinky týchto znížení na suchozemské a vodné ekosystémy a informovať o týchto účinkoch.

(19)     V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES[25] by členské štáty mali zabezpečiť aktívne a systematické šírenie informácií elektronickými prostriedkami.

(20)     Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES[26] je potrebné zmeniť, aby sa zabezpečila konzistentnosť tejto smernice s Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z roku 1998.

(21)     S cieľom zohľadniť technický pokrok by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny usmernení pre podávanie správ stanovených v prílohe I, ako aj v časti 1 prílohy III a prílohách IV a V s cieľom prispôsobiť ich technickému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súbežné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(22)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[27].

(23)     Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa uplatniteľných sankcií v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Uvedené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(24)     Vzhľadom na charakter a rozsah potrebných úprav smernice 2001/81/ES by sa uvedená smernica mala nahradiť, aby sa posilnila právna istota, jasnosť, transparentnosť a zjednodušenie právnych predpisov. S cieľom zabezpečiť kontinuitu zlepšovania kvality ovzdušia by členské štáty mali dodržiavať národné emisné stropy stanovené v smernici 2001/81/ES dovtedy, kým v roku 2020 nenadobudnú účinnosť nové národné záväzky týkajúce sa znižovania emisií, stanovené v tejto smernici.

(25)     Keďže cieľ tejto smernice, konkrétne zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu cezhraničného charakteru znečisťovania ovzdušia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku sa touto smernicou neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(26)     V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom[28] sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

V tejto smernici sa stanovujú limity členských štátov týkajúce sa atmosférických emisií acidifikačných a eutrofizačných znečisťujúcich látok, prekurzorov ozónu, primárnych tuhých častíc a prekurzorov sekundárnych tuhých častíc a iných látok znečisťujúcich ovzdušie a vyžaduje sa v nej, aby sa vypracovali, prijali a vykonávali národné programy kontroly znečistenia ovzdušia a aby sa monitorovali a oznamovali emisie znečisťujúcich látok a ich vplyvy.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na emisie znečisťujúcich látok uvedených v prílohe I zo všetkých zdrojov na území členských štátov v ich výhradných hospodárskych oblastiach a oblastiach kontroly znečistenia.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.           „emisie“ znamenajú uvoľňovanie látky z bodového alebo difúzneho zdroja do atmosféry;

2.           „prekurzory ozónu“ znamenajú oxidy dusíka, nemetánové prchavé organické zlúčeniny, metán a oxid uhoľnatý;

3.           „ciele kvality ovzdušia“ znamenajú povinnosti týkajúce sa limitných hodnôt, cieľových hodnôt a expozičnej koncentrácie v oblasti kvality ovzdušia, stanovené v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES a 2004/107/ES;[29]

4.           „oxidy dusíka“ (NOx) znamenajú oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý;

5.           „nemetánové prchavé organické zlúčeniny“ (NMVOC) znamenajú všetky organické zlúčeniny antropogénneho charakteru okrem metánu, ktoré za prítomnosti slnečného svetla môžu produkovať fotochemické oxidanty reakciou s oxidmi dusíka;

6.           „PM2,5“ znamená tuhé častice, ktoré prejdú vstupným otvorom selektujúcim častice v závislosti od ich veľkosti, ktorý je definovaný v referenčnej metóde EN 14907 na odber vzoriek a meranie PM2,5, s aerodynamickým priemerom záchytu 2,5 μm s 50 % účinnosťou;

7.           „národný záväzok týkajúci sa znižovania emisií“ znamená zníženie emisií látky vyjadrené ako percentuálny podiel zníženia emisií vypočítaný ako rozdiel medzi celkovým množstvom emisií uvoľnených počas východiskového roka (2005) a celkovým množstvom emisií uvoľnených počas cieľového kalendárneho roka, ktorý členské štáty nesmú prekročiť;

8.           „pristávací a vzletový cyklus“ znamená cyklus, ktorý zahŕňa rolovanie, vzlet, stúpanie, priblíženie, pristátie a všetky ostatné činnosti lietadla, ktoré sa odohrávajú v nadmorskej výške maximálne 3 000 stôp;

9.           „medzinárodná námorná doprava“ znamená plavby na mori a v pobrežných vodách vodnými plavidlami plaviacimi sa pod všetkými vlajkami, okrem rybárskych plavidiel, ktoré odchádzajú z územia jednej krajiny a prichádzajú na územie inej krajiny;

10.         „oblasť kontroly emisií“ znamená osobitnú morskú oblasť vytvorenú v súlade s prílohou VI k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovor Marpol);

11.         „oblasť kontroly znečistenia“ znamená morskú oblasť, ktorá nepresahuje 200 námorných míľ od základných línií, odkiaľ sa meria šírka pobrežných vôd stanovená členským štátom na účely prevencie, znižovania a kontroly znečistenia z plavidiel v súlade s uplatniteľnými medzinárodnými pravidlami a normami;

12.         „čierny uhlík“ (BC) znamená tuhé uhlíkové častice, ktoré absorbujú svetlo.

Článok 4

Národné záväzky týkajúce sa znižovania emisií

1.           Členské štáty obmedzia svoje ročné antropogénne emisie oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx), prchavých organických zlúčenín iných ako metán (NMVOC), amoniaku (NH3), tuhých častíc (PM2,5) a metánu (CH4) aspoň v súlade s národnými záväzkami týkajúcimi sa znižovania emisií uplatniteľnými od roku 2020 a od roku 2030, ktoré sú stanovené v prílohe II.

2.           Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, pri ktorých sa nevyžadujú neprimerané náklady, na obmedzenie svojich antropogénnych emisií SO2, NOx, NMVOC, NH3, PM2,5 a CH4. Úrovne týchto emisií sa stanovia na základe objemu predaných palív vzhľadom na lineárnu trajektóriu znižovania emisií medzi úrovňami emisií daných látok na rok 2020 a úrovňami ich emisií stanovenými v záväzkoch týkajúcich sa znižovania emisií na rok 2030.

Ak emisie na rok 2025 nemožno obmedziť podľa stanovenej trajektórie, členské štáty uvedú odôvodnenie tejto situácie vo svojej správe predloženej Komisii v súlade s článkom 9.

3.           Nasledujúce emisie sa nezohľadňujú na účel dodržiavania súladu s ustanoveniami odsekov 1 a 2:

a)      emisie z lietadiel mimo pristávacieho a vzletového cyklu;

b)      emisie na Kanárskych ostrovoch, vo francúzskych zámorských departementoch, na Madeire a Azorách;

c)      emisie z vnútroštátnej námornej dopravy do území uvedených v písmene b) a z nich;

d)      emisie z medzinárodnej námornej dopravy bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 1.

Článok 5

Flexibilita

1.           V záujme dosiahnutia prechodných úrovní emisií stanovených na rok 2025 v súlade s článkom 4 ods. 2 a na účely dosiahnutia národných záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií stanovených v prílohe II, ktoré sú uplatniteľné počnúc rokom 2030 pre NOx, SO2 a PM2,5, môžu členské štáty kompenzovať zníženia emisií NOx, SO2 a PM2,5 dosiahnuté v medzinárodnej námornej doprave emisiami NOx, SO2 a PM2,5 uvoľnenými z iných zdrojov v tom istom roku, ak splnia tieto podmienky:

a)      zníženia emisií sa uskutočnia v morských oblastiach patriacich do pobrežných vôd, výhradných hospodárskych zón alebo oblastí kontroly znečistenia členských štátov, ak takéto zóny boli vytvorené;

b)      prijali a vykonávali účinné monitorovacie a inšpekčné opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatnenia tejto flexibility;

c)      vykonávali opatrenia na dosiahnutie nižších emisií NOx, SO2 a PM2,5 z medzinárodnej námornej dopravy, ako sú úrovne emisií, ktoré by sa dosiahli dodržaním noriem Únie vzťahujúcich sa na emisie NOx, SO2 a PM2,5, a u ktorých sa preukázala primeraná kvantifikácia dodatočných znížení emisií v dôsledku týchto opatrení;

d)      nekompenzovali viac ako 20 % znížení emisií NOx, SO2 a PM2,5 vypočítaných v súlade s písm. c) za predpokladu, že v dôsledku tejto kompenzácie nedôjde k nesúladu s národnými záväzkami týkajúcimi sa znižovania emisií na roky 2020, ktoré sú stanovené v prílohe II.

2.           Členské štáty môžu spoločne dosahovať svoje záväzky týkajúce sa znižovania emisií metánu, ako aj prechodné úrovne emisií metánu, ktoré sa uvádzajú v prílohe II, ak splnia nasledujúce podmienky:

a)      spĺňajú všetky uplatniteľné požiadavky a dodržiavajú metódy stanovené právnymi predpismi Únie vrátane rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES;

b)      prijali a vykonávali účinné ustanovenia s cieľom zabezpečiť náležitú realizáciu spoločného plnenia záväzkov.

3.           Členské štáty môžu zaviesť upravené ročné národné inventúry emisií SO2, NOx, NH3, NMVOC a PM2,5 v súlade s prílohou IV, ak by sa im v dôsledku uplatnenia zlepšených metód inventúr emisií na základe vedeckých poznatkov nepodarilo dosiahnuť ich národné záväzky týkajúce sa znižovania emisií alebo prechodné úrovne emisií.

4.           Členské štáty, ktoré majú v úmysle uplatňovať odseky 1, 2 a 3, o tom musia Komisiu informovať do 30. septembra roku predchádzajúceho príslušnému roku podávania správ. Tieto informácie musia obsahovať údaje o znečisťujúcich látkach a príslušných sektoroch a v prípade dostupnosti aj o rozsahu vplyvov na národné inventúry emisií.

5.           Komisia s pomocou Európskej environmentálnej agentúry preskúma a posúdi, či je použitie ktoréhokoľvek druhu flexibility v konkrétnom roku v súlade s príslušnými požiadavkami a kritériami.

V prípade, že Komisia do deviatich mesiacov od dátumu prijatia príslušnej správy uvedenej v článku 7 odsekoch 4, 5 a 6 nevznesie žiadne námietky, daný členský štát môže považovať použitie uplatnenej flexibility za schválené a platné pre príslušný rok. Ak sa Komisia domnieva, že použitie flexibility nie je v súlade s uplatniteľnými požiadavkami a kritériami, prijme rozhodnutie a členskému štátu oznámi, že toto použitie nemožno akceptovať.

6.           Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa špecifikujú podrobné pravidlá použitia flexibility uvedenej v odsekoch 1, 2 a 3 v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14.

Článok 6

Národné programy kontroly znečistenia ovzdušia

1.           Členské štáty vypracujú a prijmú národný program kontroly znečistenia ovzdušia v súlade s časťou 2 prílohy III s cieľom obmedziť svoje ročné antropogénne emisie v súlade s článkom 4.

2.           Pri vypracúvaní, prijímaní a vykonávaní programu uvedeného v odseku 1 členské štáty:

a)      posúdia, aký je stupeň pravdepodobnosti, že národné zdroje emisií ovplyvnia kvalitu ovzdušia na ich územiach a v susedných členských štátoch, a to pomocou údajov a postupov vypracovaných v rámci Európskeho programu pre monitorovanie a vyhodnocovanie (EMEP), ak je to vhodné;

b)      zohľadnia potrebu znížiť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie na účel dosiahnutia súladu s cieľmi kvality ovzdušia na ich územiach a v prípade vhodnosti aj v susedných členských štátoch;

c)      stanovia priority v rámci opatrení na zníženie emisií čierneho uhlíka pri prijímaní opatrení na dosiahnutie svojich národných záväzkov znižovania PM2,5;

d)      zabezpečia koherentnosť s inými relevantnými plánmi a programami vytvorenými na základe požiadaviek stanovených v právnych predpisoch na národnej úrovni alebo na úrovni Únie.

Členské štáty do predmetného programu v nevyhnutnom rozsahu zahrnú opatrenia na znižovanie emisií stanovené v časti 1 prílohy III alebo opatrenia s rovnocenným účinkom na životné prostredie s cieľom splniť príslušné národné záväzky týkajúce sa znižovania emisií.

3.           Národný program kontroly znečistenia ovzdušia sa aktualizuje každé dva roky.

4.           Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa politiky a opatrenia na znižovanie emisií obsiahnuté v národnom programe kontroly znečistenia ovzdušia aktualizujú do 12 mesiacov v ktoromkoľvek z týchto prípadoch:

a)      povinnosti stanovené v článku 4 nie sú splnené, alebo existuje riziko nesúladu;

b)      členské štáty sa rozhodnú využiť ktorýkoľvek druh flexibility stanovený v článku 5.

5.           V súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie členské štáty ešte pred dokončením svojom návrhu národného programu kontroly znečistenia ovzdušia, ako aj pred jeho akoukoľvek významnou aktualizáciou vedú o danom návrhu konzultácie s verejnosťou a príslušnými orgánmi, u ktorých sa predpokladá zodpovednosť za vykonávanie národných programov kontroly znečistenia ovzdušia z dôvodu ich osobitných environmentálnych úloh v oblasti znečistenia ovzdušia, kvality ovzdušia a riadenia kvality ovzdušia na všetkých úrovniach. V náležitých prípadoch sa zabezpečia cezhraničné konzultácie v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie.

6.           Komisia uľahčí vypracovanie a vykonávanie programov, a to v prípade vhodnosti prostredníctvom výmeny osvedčených postupov.

7.           Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13 prijímať delegované akty na účel prispôsobenia časti 1 prílohy III technickému pokroku.

8.           Komisia môže stanoviť usmernenia pre vypracovanie a vykonávanie národných programov kontroly znečistenia ovzdušia.

9.           Komisia môže takisto určiť formát a nevyhnutné informácie týkajúce sa národných programov členských štátov v oblasti kontroly znečistenia ovzdušia v podobe vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14.

Článok 7

Inventúry emisií a emisné prognózy

1.           Členské štáty pripravia a každoročne zaktualizujú národné inventúry emisií znečisťujúcich látok uvedených v tabuľke A prílohy I v súlade s požiadavkami v nej stanovenými.

Členské štáty pripravia a každoročne zaktualizujú národné inventúry emisií znečisťujúcich látok uvedených v tabuľke B prílohy I v súlade s požiadavkami v nej stanovenými.

2.           Členské štáty pripravia a raz za dva roky zaktualizujú priestorovo rozčlenené inventúry emisií, inventúry veľkých bodových zdrojov a prognózy emisií znečisťujúcich látok uvedených v tabuľke C prílohy I v súlade s požiadavkami v nej stanovenými.

3.           K inventúram a prognózam emisií uvedeným v odsekoch 1 a 2 sa pripojí informatívna správa o inventúrach v súlade s požiadavkami stanovenými v tabuľke D prílohy I.

4.           Členské štáty uplatňujúce flexibilitu podľa článku 5 ods. 1 v informatívnej správe o inventúrach za príslušný rok uvedú nasledujúce informácie:

a)      množstvo emisií NOx, SO2 a PM2,5 , ktoré by vzniklo pri absencii oblasti kontroly emisií;

b)      úroveň znížení emisií dosiahnutú v časti oblasti kontroly emisií, ktorá prislúcha členskému štátu, v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. c);

c)      rozsah, v akom túto flexibilitu uplatňujú;

d)      akékoľvek ďalšie údaje, ktoré členské štáty môžu považovať za vhodné, aby Komisii s pomocou Európskej environmentálnej agentúry umožnili vykonať úplné posúdenie podmienok, za ktorých sa daná flexibilita uplatnila.

5.           Členské štáty, ktoré si zvolia flexibilitu podľa článku 5 ods. 2, predložia samostatnú správu, ktorá Komisii umožní preskúmať a posúdiť, či sú splnené požiadavky daného ustanovenia.

6.           Členské štáty, ktoré si zvolia flexibilitu podľa článku 5 ods. 3, v informatívnej správe o inventúrach za príslušný rok uvedú informácie stanovené v časti 4 prílohy IV, ktoré Komisii umožnia preskúmať a posúdiť, či sú splnené požiadavky uvedeného ustanovenia.

7.           Členské štáty vypracujú inventúry emisií vrátane upravených inventúr emisií, prognóz emisií a informatívnu správu o inventúrach, v súlade s prílohou IV.

8.           Na základe informácií uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 Komisia s pomocou Európskej environmentálnej agentúry každý rok zostaví a zaktualizuje celoúniové inventúry emisií, prognózy emisií a informatívnu správu o inventúrach, ktoré sa týkajú všetkých znečisťujúcich látok uvedených v prílohe I.

9.           Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13 na účel prispôsobenia prílohy I v kontexte lehôt predkladania správ, ako aj prílohy IV technickému a vedeckému pokroku.

Článok 8

Monitorovanie vplyvov znečistenia ovzdušia

1.           V prípade uskutočniteľnosti členské štáty zabezpečia monitorovanie nepriaznivých vplyvov znečisťovania ovzdušia na ekosystémy v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe V.

2.           V prípade vhodnosti členské štáty koordinujú monitorovanie vplyvov znečistenia ovzdušia s ďalšími programami monitorovania vytvorenými na základe právnych predpisov Únie vrátane smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES a 2000/60/ES.[30]

3.           Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13 na účel prispôsobenia prílohy V technickému a vedeckému pokroku

Článok 9

Predkladanie správ členskými štátmi

1.           Členské štáty Komisia predkladajú svoje národné programy kontroly znečistenia ovzdušia [do troch mesiacov od dátumu uvedeného v článku 17, konkrétny dátum doplní Úrad pre publikácie] a následne každé dva roky ich aktualizácie.

V prípade aktualizácie národného programu kontroly znečistenia ovzdušia podľa článku 6 ods. 4 príslušný členský štát Komisii danú skutočnosť oznámi do dvoch mesiacov.

2.           Od roku 2017 členské štáty oznamujú Komisii a Európskej environmentálnej agentúre svoje národné inventúry emisií, prognózy emisií, priestorovo rozčlenené inventúry emisií, inventúry veľkých bodových zdrojov a správy uvedené v článku 7 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 a v prípade vhodnosti podľa článku 7 ods. 4, ods. 5 a ods. 6 v súlade s termínmi na podávanie správ stanovenými v prílohe I.

Toto oznámenie musí byť konzistentné so správami podávanými sekretariátu dohovoru LRTAP.

3.           Členské štáty predkladajú správy o svojich národných emisiách a prognózach emisií CH4 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 .[31]

4.                Komisia za pomoci Európskej environmentálnej agentúry a členských štátov pravidelne kontroluje údaje uvedené v národných inventúrach emisií. K týmto kontrolám patria:

a)      kontroly s cieľom overiť transparentnosť, presnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a úplnosť poskytnutých informácií;

b)      kontroly s cieľom identifikovať prípady, keď pri príprave údajov v inventúrach došlo k nedodržaniu požiadaviek stanovených v medzinárodných právnych predpisoch, najmä v dohovore LRTAP;

c)      na základe konzultácií s členskými štátmi v prípade vhodnosti aj výpočet potrebných výsledných technických opráv.

5.           Členské štáty oznámia Komisii a Európskej environmentálnej agentúre následné informácie uvedené v článku 8:

a)      [Do termínu uvedeného v článku 17 – konkrétny dátum doplní Úrad pre publikácie] a následne každé štyri roky polohu monitorovacích miest a súvisiace monitorované ukazovatele a

b)      Do [jedného roka od termínu uvedeného v článku 17 – konkrétny dátum doplní Úrad pre publikácie] a následne každé štyri roky namerané hodnoty povinných ukazovateľov.

Článok 10

Predkladanie správ Komisiou

1.           Najmenej každých päť rokov Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku pri vykonávaní tejto smernice vrátane posúdenia jej prínosu pre splnenie cieľov tejto smernice.

Komisia predkladá v každom prípade správu za rok 2025 uvedenú v predchádzajúcej časti. Do správy zahrnie aj informácie o dosiahnutí prechodných úrovní emisií uvedených v článku 4 ods. 2, ako aj dôvody každého nedosiahnutia cieľov. Uvedie v nej potrebu ďalších opatrení, a to aj s prihliadnutím na vplyvy realizácie cieľov na dané odvetvia.

2.           Správy uvedené v odseku 1 môžu obsahovať hodnotenie environmentálnych a sociálno-ekonomických vplyvov tejto smernice.

Článok 11

Prístup k informáciám

1.           Členské štáty v súlade so smernicou 2003/4/ES zabezpečia, aby sa prostredníctvom verejne dostupnej internetovej lokality zaistilo aktívne a systematické verejné šírenie týchto informácií:

a)      národných programov kontroly znečistenia ovzdušia a akýchkoľvek ich aktualizácií;

b)      národných inventúr emisií a v špecifických prípadoch aj upravených inventúr emisií, národných prognóz emisií a informatívnych správ o inventúrach, ako aj dodatočných správ a informácií oznámených Komisii v súlade s článkom 9.

2.           V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1367/2006[32] Komisia zabezpečí, aby v rámci celej Únie dochádzalo k aktívnemu a systematickému oboznamovaniu verejnosti s inventúrami emisií, prognózami emisií a informatívnymi správami o inventúrach, a to na verejne dostupnej internetovej lokalite.

Článok 12

Spolupráca s tretími krajinami a koordinácia v rámci medzinárodných organizácií

Únia a členské štáty sa podľa okolností budú usilovať o dvojstrannú a mnohostrannú spoluprácu s tretími krajinami, ako aj o koordináciu úsilia v rámci príslušných medzinárodných organizácií, ako je Program OSN pre životné prostredie (UNEP), Európska hospodárska komisia OSN (EHK OSN), Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), a to aj prostredníctvom výmeny informácií týkajúcich sa technického a vedeckého výskumu a vývoja s cieľom zlepšiť východiskovú základňu znižovania emisií.

Článok 13

Vykonávanie delegovania právomoci

1.           Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 7, článku 7 ods. 9 a článku 8 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

3.           Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 7, článku 7 ods. 9 a článku 8 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci uvedené v danom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu termínu, ktorý je v ňom uvedený. Nie je ním dotknutá platnosť akýchkoľvek delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.           Hneď po prijatí delegovaného aktu Komisia túto skutočnosť oznámi Európskemu parlamentu a súčasne aj Rade.

5.           Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 7, článku 7 ods. 9 a článku 8 ods. 3 nadobúda účinnosť len vtedy, ak voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadnu námietku v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota o dva mesiace predĺži.

Článok 14

Komitologický postup

1.           Komisii pomáha Výbor pre kvalitu okolitého ovzdušia zriadený na základe článku 29 smernice 2008/50/ES. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.           Pri odkaze na tento odsek sa uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ) č.182/2011.

Článok 15

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 16

Zmena smernice 2003/35/ES

Do prílohy I k smernici 2003/35/ES sa pridáva toto písmeno g):

„g) článok 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/EÚ o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES*

* Ú. v. EÚ L XX z XX.XX.XXXX, s. X)“

Článok 17

Transpozícia

1.           Členské štáty uvedú do platnosti zákony, nariadenia a administratívne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr [osemnásť mesiacov po nadobudnutí účinnosti – konkrétny dátum doplní Úrad pre publikácie].

Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.           Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 18

Zrušujúce a prechodné ustanovenia

1.           Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES sa zrušuje s účinnosťou od [do termínu uvedeného v článku 17 tejto smernice – konkrétny dátum doplní Úrad pre publikácie].

Naďalej sa však uplatňujú tieto ustanovenia zrušenej smernice:

a)      Článok 1 a príloha I do 31. decembra 2019;

b)      Článok 7 ods. 1 a ods. 2 a článok 8 ods. 1 do [termín uvedený v článku 17 tejto smernice – konkrétny dátum doplní Úrad pre publikácie].

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI.

2.           Do 31. decembra 2019 môžu členské štáty uplatňovať článok 5 ods. 3 tejto smernice vo vzťahu k stropom uvedeným v článku 4 a prílohe I k smernici 2001/81/ES.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 20

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Smernica 2001/81/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22).

[2]               Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN) o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (1999).

[3]               Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o programe Čisté ovzdušie pre Európu, COM(2013) [xxx].

[4]               Oznámenie Komisie Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, KOM(2010) 2020 v konečnom znení, 3.3.2010.

[5]               Oznámenie Komisie Inteligentná regulácia v Európskej únii, KOM(2010) 543 v konečnom znení, 8.10.2010.

[6]               Oznámenie Komisie Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva Small Business Act pre Európu, KOM(2008) 394 v konečnom znení, 25.6 2008.

[7]               V rámci konzultácií sa využili dva dotazníky: na kratší dotazník určený pre širokú verejnosť odpovedalo celkovo 1934 jednotlivcov; na dlhší dotazník pre expertov a zainteresované strany odpovedalo 371 respondentov. Pozri http://ec.europa.eu/environment/consultations/air_pollution_en.htm.

[8]               Výsledky sú dostupné v Eurobarometri 2013.

[9]               Pre úplné výsledky pozri správu 7/2013 EEA.

[10]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136).

[11]             Smernica 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L156, 25.6.2003, s. 17).

[12]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

[13]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[14]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[15]             Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 21. septembra 2005 Tematická stratégia o znečistení ovzdušia, KOM(2005) 446 v konečnom znení.

[16]             Smernica 2001/81/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22).

[17]             Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o programe Čisté ovzdušie pre Európu, COM(2013) [xxx].

[18]             Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“, COM (2012) 710, 29.11.2012.

[19]             Rozhodnutie Rady 2003/507/ES z 13. júna 2003 o pristúpení Európskeho spoločenstva k Protokolu z roku 1979 o znížení kyslosti, eutrofizácie a úrovni prízemného ozónu Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (Ú. v. ES L 179, 17.7.2003, s. 1).

[20]             Rozhodnutie Rady 2013/xxxx/EÚ o schválení zmeny Protokolu z roku 1999 o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (Ú. v. EÚ L.. s. ).

[21]             Smernica Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/12/EHS (Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13).

[22]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136).

[23]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1).

[24]             Rozhodnutie Rady 2008/871/ES z 20. októbra 2008 o schválení Protokolu o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru EHK OSN z Espoo z roku 1991 o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 308, 19.11.2008, s. 33).

[25]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

[26]             Smernica 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L156, 25.6.2003, s. 17).

[27]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

[28]             Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

[29]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2005, s. 3 – 16).

[30]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

[31]        Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).

[32]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).

PRÍLOHA I

Monitorovanie a oznamovanie emisií do ovzdušia

A.          Požiadavky na podávanie výročných správ o emisiách uvedené v článku 7 ods. 1 prvom pododseku

Prvok || Znečisťujúce látky || Časové rady || Dátumy podávania správ

Celkové národné emisie podľa kategórie zdroja NFR(1) vrátane informačných položiek || - SO2, NOX, NMVOC, NH3, CO - ťažké kovy (Cd, Hg, Pb)* - POP** (PAH spolu a benzo(a)pyrén, benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, indeno(1,2,3-c,d)pyrén, dioxíny/furány, PCB, HCB) || ročne, od roku 1990 do roku nahlasovania mínus 2 (X-2) || 15. 2****

Celkové národné emisie podľa kategórie zdroja NFR || - PM2,5, PM10*** a BC. || ročne, od roku 2000 do roku nahlasovania mínus 2 (X-2) || 15. 2****

Celkové národné emisie podľa kategórie zdroja || - CH4 || ročne, od roku 2005 do roku nahlasovania mínus 2 (X-2) || 15. 2****

Predbežné národné emisie podľa súhrnu NFR(2) || - SO2, NOX, NH3, NMVOC, PM2,5 || ročne, za rok nahlasovania mínus 1 (X-1) || 30. 9

(1)           Nomenklatúra pre podávanie správ stanovená v dohovore LRTAP

(2)           Ako súhrn v sektoroch podľa vymedzenia v prílohe IV usmernení pre podávanie správ v rámci dohovoru LRTAP

*              Cd (kadmium), Hg (ortuť), Pb (olovo)

**           POP (perzistentné organické znečisťujúce látky)

***         PM10 sú tuhé častice, ktoré prejdú vstupným otvorom selektujúcim častice v závislosti od ich veľkosti, ktorý je definovaný v referenčnej metóde na odber vzoriek a meranie PM10, EN 12341,  s aerodynamickým priemerom záchytu 10 μm s 50 % účinnosťou.

****       V prípade výskytu chýb možno najneskôr do štyroch týždňov opätovne predložiť údaje, a pritom poskytnúť jasné vysvetlenie vykonaných zmien.

B.           Požiadavky na podávanie výročných správ o emisiách uvedené v článku 7 ods. 1 druhom pododseku

Prvok || Znečisťujúce látky || Časové rady || Dátum podávania správ

Celkové národné emisie podľa kategórie zdroja NFR || - ťažké kovy (As, Cr, Cu, Ni, Se a Zn a ich zlúčeniny)* - TSP** || ročne, od roku 1990 (v prípade TSP 2000) do roku nahlasovania mínus 2 (X-2) || 15. 2

*              As (arzén), Cr (chróm), Cu (meď), Ni (nikel), Se (selén), Zn (zinok)

**           TSP (celkové suspendované častice)

C.          Každé dva roky od roku 2017 požiadavky na podávanie správ o emisiách a prognózach, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2

Prvok || Znečisťujúce látky || Časové rady / cieľové roky || Dátumy podávania správ

Údaje z národnej siete o emisiách podľa kategórie zdroja (GNFR) || - SO2, NOX, NMVOC, CO, NH3, PM10, PM2,5 - ťažké kovy (Cd, Hg, Pb), - POP (celkovo PAH, HCB, PCB, dioxíny/furány) - BC (ak sú dostupné) || každé dva roky za rok nahlasovania mínus 2 (X-2) || 01. 5 *

Veľké bodové zdroje (LPS) podľa kategórie zdroja (GNFR) || - SO2, NOX, NMVOC, CO, NH3, PM10, PM2,5, - ťažké kovy (Cd, Hg, Pb), - POP (celkovo PAH, HCB, PCB, dioxíny/furány) - BC (ak sú dostupné) || každé dva roky, za rok nahlasovania mínus 2 (X-2) || 01. 5 *

Predpokladané emisie podľa súhrnu NFR || - SO2, NOX, NH3, NMVOC, PM2,5 a BC || každé dva roky, za každý rok od roku X do roku 2030 a v prípade vhodnosti do roku 2040 a roku 2050 || 15. 3

Predpokladané emisie podľa kategórie agregovaného zdroja || - CH4 || 15. 3

*              V prípade výskytu chýb možno do štyroch týždňov opätovne predložiť údaje, a pritom poskytnúť jasné vysvetlenie vykonaných zmien.

D.          Ročný cyklus predkladania informatívnej správy o inventúrach podľa článku 7 ods. 3

Prvok || Znečisťujúce látky || Časové rady / cieľové roky || Dátumy podávania správ

Informatívna správa o inventúrach (IIR) || - SO2, NOX, NMVOC, NH3, CO, TSP, PM2,5, PM10 a BC - ťažké kovy (Cd, Hg, Pb, As, Cr, Cu, Ni, Se, Zn) - POP (PAH spolu a benzo(a)pyrén, benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén indeno(1,2,3-c,d)pyrén, dioxíny/furány, PCB, HCB) || všetky roky (ako sa uvádza v tabuľkách A, B, C) || 15. 3

PRÍLOHA II

Národné záväzky týkajúce sa znižovania emisií

Tabuľka a):   Záväzky týkajúce sa znižovania emisií oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx) a nemetánových prchavých organických zlúčenín (NMVOC). Predané palivá, východiskový rok 2005.

Členský štát || Zníženie SO2 v porovnaní s rokom 2005 || Zníženie NOx v porovnaní s rokom 2005 || Zníženie NMVOC v porovnaní s rokom 2005

Za ktorýkoľvek rok od roku 2020 do roku 2029 || || Za ktorýkoľvek rok od roku 2030 || Za ktorýkoľvek rok od roku 2020 do roku 2029 || || Za ktorýkoľvek rok od roku 2030 || Za ktorýkoľvek rok od roku 2020 do roku 2029 || || Za ktorýkoľvek rok od roku 2030

Belgicko || 43 % || || 68% || 41% || || 63 % || 21 % || || 44 %

Bulharsko || 78 % || || 94% || 41% || || 65 % || 21 % || || 62 %

Česká republika || 45 % || || 72 % || 35 % || || 66 % || 18 % || || 57 %

Dánsko || 35 % || || 58 % || 56 % || || 69 % || 35 % || || 59 %

Nemecko || 21 % || || 53 % || 39 % || || 69 % || 13 % || || 43 %

Estónsko || 32 % || || 71 % || 18 % || || 61 % || 10 % || || 37 %

Grécko || 74 % || || 92 % || 31 % || || 72 % || 54 % || || 67 %

Španielsko || 67 % || || 89 % || 41 % || || 75 % || 22 % || || 48 %

Francúzsko || 55 % || || 78 % || 50 % || || 70 % || 43 % || || 50 %

Chorvátsko || 55 % || || 87 % || 31 % || || 66 % || 34 % || || 48 %

Írsko || 65 % || || 83 % || 49 % || || 75 % || 25 % || || 32 %

Taliansko || 35 % || || 75 % || 40 % || || 69 % || 35 % || || 54 %

Cyprus || 83 % || || 95 % || 44 % || || 70 % || 45 % || || 54 %

Lotyšsko || 8 % || || 46 % || 32 % || || 44 % || 27 % || || 49 %

Litva || 55 % || || 72 % || 48 % || || 55 % || 32 % || || 57 %

Luxembursko || 34 % || || 44 % || 43 % || || 79 % || 29 % || || 58 %

Maďarsko || 46 % || || 88 % || 34 % || || 69 % || 30 % || || 59 %

Malta || 77 % || || 98 % || 42 % || || 89 % || 23 % || || 31 %

Holandsko || 28 % || || 59 % || 45 % || || 68 % || 8 % || || 34 %

Rakúsko || 26 % || || 50 % || 37 % || || 72 % || 21 % || || 48 %

Poľsko || 59 % || || 78 % || 30 % || || 55 % || 25 % || || 56 %

Portugalsko || 63 % || || 77 % || 36 % || || 71 % || 18 % || || 46  %

Rumunsko || 77 % || || 93 % || 45 % || || 67 % || 25 % || || 64 %

Slovinsko || 63 % || || 89 % || 39 % || || 71 % || 23 % || || 63 %

Slovensko || 57 % || || 79 % || 36 % || || 59 % || 18 % || || 40 %

Fínsko || 30 % || || 30 % || 35 % || || 51 % || 35 % || || 46 %

Švédsko || 22 % || || 22 % || 36 % || || 65 % || 25 % || || 38 %

Spojené kráľovstvo || 59 % || || 84 % || 55 % || || 73 % || 32 % || || 49 %

EÚ 28 || 59 % || || 81 % || 42 % || || 69 % || 28 % || || 50 %

  Tabuľka b): Záväzky týkajúce sa znižovania emisií amoniaku (NH3), jemných           tuhých častíc (PM2,5) a metánu (CH4). Predané palivá, východiskový rok       2005.

Členský štát || Zníženie NH3 v porovnaní s rokom 2005 || Zníženie PM2,5 v porovnaní s rokom 2005 || Zníženie CH4 v porovnaní s rokom 2005

Za ktorýkoľvek rok od roku 2020 do roku 2029 || || Za ktorýkoľvek rok od roku 2030 || Za ktorýkoľvek rok od roku 2020 do roku 2029 || || Za ktorýkoľvek rok od roku 2030 || || Za ktorýkoľvek rok od roku 2030

Belgicko || 2 % || || 16 % || 20 % || || 47 % || || 26 %

Bulharsko || 3 % || || 10 % || 20 % || || 64 % || || 53 %

Česká republika || 7 % || || 35 % || 17 % || || 51 % || || 31 %

Dánsko || 24 % || || 37 % || 33 % || || 64 % || || 24 %

Nemecko || 5 % || || 39 % || 26 % || || 43 % || || 39 %

Estónsko || 1 % || || 8 % || 15 % || || 52 % || || 23 %

Grécko || 7 % || || 26 % || 35 % || || 72 % || || 40 %

Španielsko || 3 % || || 29 % || 15 % || || 61 % || || 34 %

Francúzsko || 4 % || || 29 % || 27 % || || 48 % || || 25 %

Chorvátsko || 1 % || || 24 % || 18  % || || 66 % || || 31 %

Írsko || 1 % || || 7 % || 18 % || || 35 % || || 7 %

Taliansko || 5 % || || 26 % || 10 % || || 45 % || || 40 %

Cyprus || 10 % || || 18 % || 46 % || || 72 % || || 18 %

Lotyšsko || 1 % || || 1 % || 16 % || || 45 % || || 37 %

Litva || 10 % || || 10 % || 20 % || || 54 % || || 42 %

Luxembursko || 1 % || || 24 % || 15 % || || 48 % || || 27 %

Maďarsko || 10 % || || 34 % || 13 % || || 63 % || || 55 %

Malta || 4 % || || 24 % || 25 % || || 80 % || || 32 %

Holandsko || 13 % || || 25 % || 37 % || || 38 % || || 33 %

Rakúsko || 1 % || || 19 % || 20 % || || 55 % || || 20 %

Poľsko || 1 % || || 26 % || 16 % || || 40 % || || 34 %

Portugalsko || 7 % || || 16 % || 15 % || || 70 % || || 29 %

Rumunsko || 13 % || || 24 % || 28 % || || 65 % || || 26 %

Slovinsko || 1 % || || 24 % || 25 % || || 70 % || || 28 %

Slovensko || 15 % || || 37 % || 36 % || || 64 % || || 41 %

Fínsko || 20 % || || 20 % || 30 % || || 39 % || || 15 %

Švédsko || 15 % || || 17 % || 19 % || || 30 % || || 18 %

Spojené kráľovstvo || 8 % || || 21 % || 30 % || || 47 % || || 41 %

EÚ 28 || 6 % || || 27 % || 22 % || || 51 % || || 33 %

PRÍLOHA III

Obsah národných programov kontroly znečistenia ovzdušia

Časť 1

Opatrenia, ktoré sa môžu zahrnúť do národného programu kontroly znečistenia ovzdušia

Pri vykonávaní opatrení stanovených v časti 1 členské štáty v prípade potreby využijú usmerňovací dokument EHK OSN na prevenciu a zníženie emisií amoniaku (usmerňovací dokument týkajúci sa amoniaku)[1], ako aj najlepšie dostupné techniky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ[2].

A.          Opatrenia na kontrolu emisií amoniaku

1. Na základe rámcového kódexu EHK OSN z roku 2001 týkajúceho sa vhodných postupov v poľnohospodárstve na účely zníženia emisií amoniaku[3] vytvoria členské štáty národný kódex vhodných postupov v poľnohospodárstve obsahujúci odporúčania zamerané na zníženie emisií amoniaku. Tento kódex sa bude vzťahovať aspoň na tieto otázky:

a)      hospodárenie s dusíkom so zreteľom na úplný cyklus dusíka,

b)      stratégie kŕmenia dobytka,

c)      nízkoemisné postupy rozmetávania hnoja,

d)      nízkoemisné systémy uskladnenia hnoja,

e)      nízkoemisné systémy spracovania a kompostovania hnoja,

f)       nízkoemisné systémy ustajnenia zvierat,

g)      nízkoemisné postupy aplikácie minerálnych hnojív.

2. Podľa zásad stanovených v usmerňovacom dokumente EHK OSN týkajúcom sa bilancie dusíka[4] vytvoria členské štáty národnú bilanciu dusíka na účely monitorovania zmien v celkovom úbytku reaktívneho dusíka v rámci poľnohospodárstva, a to vrátane monitorovania amoniaku, oxidov dusíka, amónia, dusičnanov a dusitanov.

3. Členské štáty znížia emisie amoniaku z anorganických hnojív pomocou týchto postupov:

a)      stanovenie zákazu používania hnojív na báze uhličitanu amónneho;

b)      nahradenie hnojív na báze močoviny podľa možnosti hnojivami na báze dusičnanu amónneho;

c)      v prípade ďalšieho používania hnojív na báze močoviny využívanie metód, pri ktorých sa preukázalo zníženie emisií amoniaku najmenej o 30 % oproti použitiu referenčnej metódy uvedenej v usmerňovacom dokumente týkajúcom sa amoniaku;

d)      rozmetávanie anorganických hnojív v súlade s predvídateľnými potrebami pestovanej plodiny alebo trávnatého porastu, pokiaľ ide o dusík a fosfor, pričom sa zohľadní aj existujúci obsah živín v pôde a živiny z iných hnojív.

4. Členské štáty do 1. januára 2022 znížia emisie amoniaku z maštaľného hnoja pomocou týchto postupov:

a)      znížením emisií z hnojenia ornej pôdy a trávnatých porastov močovkou a tuhým hnojom prostredníctvom metód slúžiacich na zníženie emisií najmenej o 30 % v porovnaní s referenčnou metódou opísanou v usmerňovacom dokumente pre amoniak, a to za týchto podmienok:

i)       hnoj a močovka sa bude na hnojenie používať iba v súlade s predvídateľnými potrebami danej plodiny alebo trávnatého porastu, ktoré sa týkajú príjmu živín s ohľadom na dusík a fosfor, pričom sa zohľadní aj existujúci obsah živín v pôde a živiny z iných hnojív;

ii)      hnoj a močovka sa nebude používať, keď je pôda premočená, zaplavená, zamrznutá alebo pokrytá snehom;

iii)     močovka sa v prípade trávnatého porastu aplikuje pomocou tzv. „trailing hoses“ (séria ohybných hadíc na aplikáciu na povrchu medzi riadkami pooranej pôdy), pomocou tzv. „trailing shoes“ (séria pevných trúbok ukončených kovovými „podkovami“ vedenými nad povrchom pôdy mimo porastu), alebo pomocou plytkého či hlbokého vstrekovania;

iv)     hnoj a močovka aplikovaná na ornej pôde sa do pôdy musí zapraviť do štyroch hodín od aplikácie;

b)      znížením emisií z uskladnenia hnoja mimo stajní pomocou týchto postupov:

i)       v prípade skladovacích zariadení na močovku vybudovaných po 1. januári 2022 sa budú používať nízkoemisné systémy alebo techniky uskladnenia, pri ktorých sa preukázalo, že znižujú emisie amoniaku najmenej o 60 % v porovnaní s referenčnou metódou uvedenou v usmerňovacom dokumente pre amoniak a v prípade existujúcich zásobníkov močovky najmenej o 40 %;

ii)      v prípade skladovacích zariadení na tuhý hnoj musia byť dané sklady zastrešené;

iii)     poľnohospodárske podniky musia mať dostatočnú kapacitu na uskladnenie hnoja, aby ho mohli aplikovať iba počas období vhodných pre rast plodín;

c)      znížením emisií z ustajnenia zvierat pomocou systémov, pri ktorých sa preukázalo, že znižujú emisie amoniaku najmenej o 20 % v porovnaní s referenčnou metódou uvedenou v usmerňovacom dokumente pre amoniak;

d)      znížením emisií z hnoja na základe uplatňovania stratégií kŕmenia krmivami s nízkym obsahom bielkovín, pri ktorých sa preukázalo, že znižujú emisie amoniaku najmenej o 10 % v porovnaní s referenčnou metódou uvedenou v usmerňovacom dokumente pre amoniak.

B.           Opatrenia týkajúce sa znižovania emisií na kontrolu emisií tuhých častíc a čierneho uhlíka

1. Členské štáty musia zakázať spaľovanie poľnohospodárskych zvyškov a odpadu zo žatvy, ako aj lesných zvyškov na otvorenom priestranstve a musia monitorovať a presadzovať vykonávanie tohto zákazu. Akékoľvek výnimky z tohto zákazu sa musia obmedzovať na preventívne programy zamerané na predchádzanie nekontrolovaným požiarom, kontrolu škodcov alebo ochranu biodiverzity.

2. Členské štáty vytvoria národný kódex obsahujúci odporúčania týkajúce sa osvedčených poľnohospodárskych postupov pre správne zaobchádzanie so zvyškami zo zberu na základe týchto postupov:

a)      zlepšenie štruktúry pôdy vďaka využívaniu zvyškov žatvy;

b)      zlepšenie postupov využívania zvyškov žatvy;

c)      alternatívne využitie zvyškov žatvy;

d)      zlepšenie stavu živín a štruktúry pôdy prostredníctvom zapravovania hnoja podľa potrieb optimálneho rastu rastlín, čím sa predíde spaľovaniu hnoja (maštaľný hnoj, slamová podstielka).

C.          Zabránenie vplyvom na malé poľnohospodárske podniky

3. Podnikaním opatrení uvedených v častiach A a B by členské štáty mali zabezpečiť úplné zohľadnenie vplyvov na malé podniky a mikropodniky pôsobiace v poľnohospodárstve. Členské štáty ich môžu napríklad oslobodiť od povinnosti vykonávať dané opatrenia v prípadoch, keď je to možné a vhodné vzhľadom na uplatniteľné záväzky znižovania emisií.

Časť 2

Minimálny obsah národného programu kontroly znečistenia ovzdušia

1. Počiatočný národný program kontroly znečistenia ovzdušia uvedený v článkoch 6 a 9 musí mať prinajmenšom takýto obsah:

a)      národný rámec politiky v oblasti kvality a znečistenia ovzdušia, v ktorého kontexte bol program vypracovaný vrátane:

i) politických priorít a ich vzťahu k prioritám stanoveným v iných relevantných politických oblastiach vrátane oblasti zmeny klímy;

ii) úloh pridelených národným, regionálnym a miestnym orgánom;

iii) pokroku dosiahnutého vďaka súčasným politikám a opatreniam v rámci znižovania emisií a zlepšovania kvality ovzdušia, ako aj vrátane stupňa dodržiavania povinností na národnej úrovni i na úrovni EÚ;

iv) plánovaného ďalšieho vývoja za predpokladu, že sa prijaté politiky a opatrenia nezmenia;

b)      zvažované politické možnosti na účely splnenia záväzkov znižovania emisií na rok 2020 a rok 2030 a ďalšie roky a prechodné úrovne emisií určené na rok 2025, ako aj na účely ďalšieho zlepšovania kvality ovzdušia; analýza týchto záväzkov vrátane uvedenia analytickej metódy; osobitné alebo kombinované vplyvy politík a opatrení na zníženie emisií, kvalitu ovzdušia a životné prostredie; ako aj súvisiace neistoty;

c)      opatrenia a politiky vybrané na prijatie vrátane harmonogramu ich vykonávania a preskúmania, ako aj príslušné zodpovedné orgány;

d)      podľa potreby objasnenie dôvodov, prečo nemožno dosiahnuť prechodné úrovne emisií na rok 2025 bez neprimerane nákladných opatrení;

e)      posúdenie spôsobu, akým sa vybranými politikami a opatreniami zabezpečuje súlad s plánmi a programami vytvorenými v iných relevantných politických oblastiach.

2. Aktualizácie národného programu kontroly znečistenia ovzdušia uvedeného v článkoch 6 a 9 musia obsahovať aspoň:

a)      posúdenie pokroku dosiahnutého v rámci vykonávania programu, ako aj pri znižovaní emisií a znižovaní koncentrácií znečistenia;

b)      všetky významné zmeny politického kontextu, posúdení, programu alebo harmonogramu vykonávania.

PRÍLOHA IV

Metodika prípravy a aktualizácie národných inventúr emisií, prognóz emisií, informatívnych správ o inventúrach a upravených inventúr emisií

V prípade znečisťujúcich látok uvedených v prílohe I okrem CH4 členské štáty vytvoria inventúry emisií, upravené inventúry emisií, prognózy emisií a informatívne správy o inventúrach emisií pomocou postupov, ktoré prijali zmluvné strany dohovoru LRTAP (usmernenia EMEP týkajúce sa podávania správ). Vyžaduje sa od nich, aby pritom použili príručku EMEP/EEA, ktorá sa uvádza v danom dohovore. Okrem toho je potrebné v súlade s tými istými usmerneniami vypracovať doplňujúce informácie, a to najmä údaje o činnostiach, ktoré sú potrebné na posúdenie inventúr emisií a emisných prognóz.

Uplatňovanie usmernení EMEP týkajúcich sa podávania správ nemá vplyv na dodatočné podmienky uvedené v tejto prílohe, ani na požiadavky týkajúce sa nomenklatúry predkladania správ, časových radov a termínov predkladania správ stanovených v prílohe I.

Časť 1

Výročné národné inventúry emisií

1. Národné inventúry emisií musia byť transparentné, konzistentné, porovnateľné, úplné a presné.

2. Emisie z identifikovaných kľúčových kategórií sa vypočítajú v súlade s postupmi vymedzenými v príručke EMEP/EEA a so zámerom využiť (podrobnú) metodiku úrovne 2 alebo vyššej úrovne.

Členské štáty môžu použiť iné vedecky podložené a zlučiteľné metodiky na stanovenie národných inventúr emisií, ak vedú k presnejším odhadom, ako sú odhady podľa vzorových postupov uvedených v príručke EMEP/EEA.

3. V prípade emisií z dopravy členské štáty vypočítajú a oznámia emisie spôsobom, ktorý je v súlade s národnými energetickými bilanciami predkladanými Eurostatu.

4. Pri výpočte a oznamovaní emisií z vozidiel cestnej dopravy sa vychádza z údajov týkajúcich sa predaného paliva v danom členskom štáte. Členské štáty môžu okrem toho oznamovať emisie z cestných vozidiel na základe spotreby paliva alebo počtu najazdených kilometrov v členskom štáte.

5. Členské štáty podajú správy o svojich výročných národných emisiách vyjadrených v uplatniteľných jednotkách stanovených vo vzore správ NFR podľa dohovoru LRTAP.

Časť 2

Prognózy emisií

1. Prognózy emisií musia byť transparentné, konzistentné, porovnateľné, úplné a presné, pričom nahlásené informácie musia obsahovať aspoň:

a)      jasné vymedzenie prijatých a plánovaných politík a opatrení zahrnutých v prognózach,

b)      výsledky analýzy citlivosti vykonanej v súvislosti s prognózami,

c)      opis metodík, modelov, základných predpokladov a kľúčových vstupných a výstupných parametrov.

2. Pri prognózach emisií sa vychádza z odhadov a súhrnov podľa príslušných sektorov, v ktorých sa vyskytujú predmetné zdroje znečistenia. V prípade každej znečisťujúcej látky členské štáty predložia  prognózu „s opatreniami“ (t. j. prijatými opatreniami) a v prípade vhodnosti aj prognózu „s dodatočnými opatreniami“ (t. j. plánovanými opatreniami) v súlade s usmernením stanoveným v príručke EMEP/EEA.

3. Prognózy musia byť konzistentné s najnovšou výročnou národnou inventúrou emisií a s prognózami oznámenými podľa nariadenia č. 525/2013.

Časť 3

Informatívna správa o inventúrach

Informatívne správy o inventúrach sa vypracujú v súlade s usmerneniami EMEP pre predkladanie správ a predložia sa pomocou vzoru správ o inventúrach, ktorý je v nich uvedený. Správa o inventúrach musí obsahovať aspoň tieto informácie:

a)           opisy, odkazy a zdroje informácií týkajúce sa osobitných metodík, predpokladov, emisných faktorov a údajov o činnostiach, ako aj zdôvodnenie ich výberu,

b)           opis vnútroštátnych kľúčových kategórií zdrojov emisií,

c)           informácie o neistotách, zabezpečení kvality a overovaní,

d)           opis inštitucionálnych opatrení na vypracovanie inventúr,

e)           prepočty a plánované vylepšenia,

f)            v prípade vhodnosti informácie o uplatnení flexibility stanovenej v článku 5 ods. 1 a ods. 3,

g)           zhrnutie.

Časť 4

Úprava národných inventúr

1. Členský štát, ktorý navrhuje úpravu svojej národnej inventúry emisií v súlade s ustanovením článku 5 ods. 3, k svojmu návrhu predloženému Komisii pripojí aspoň túto podpornú dokumentáciu:

a)      dôkaz o prekročení príslušného národného záväzku (záväzkov) týkajúceho sa znižovania emisií;

b)      dôkaz o rozsahu, v akom úprava inventúry emisií znižuje prekročenie daného záväzku a prispieva k plneniu príslušných národných záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií;

c)      odhad, či a kedy sa očakáva splnenie príslušných národných záväzkov znižovania emisií na základe prognóz emisií bez úpravy;

d)      dôkaz o konzistentnosti úpravy s jednou alebo viacerými z troch nasledujúcich podmienok. V prípade vhodnosti možno uviesť odkazy na príslušné predchádzajúce úpravy:

i)       v prípade nových kategórií zdrojov emisií:

– dôkaz o tom, že nová kategória zdroja emisií je potvrdená vo vedeckej literatúre a/alebo v príručke EMEP/EEA;

– dôkaz o tom, že daná kategória zdroja sa nenachádzala v príslušnej predchádzajúcej národnej inventúre emisií v čase stanovenia daného záväzku znižovania emisií;

– dôkaz o tom, že v dôsledku emisií zo zdroja zaradeného do novej kategórie daný členský štát nedokáže splniť svoje záväzky znižovania emisií; dôkaz treba podložiť podrobným opisom metodiky, údajov a emisných faktorov, ktorý slúži na odôvodnenie tohto záveru;

ii)      v prípade významne odlišných emisných faktorov použitých na určenie emisií z konkrétnych kategórií zdrojov:

– opis pôvodných emisných faktorov vrátane podrobného opisu vedeckého základu, z ktorého sa emisný faktor odvodil;

– dôkaz o tom, že pôvodné emisné faktory sa použili na určenie znížení emisií v čase ich stanovenia;

– opis aktualizovaných emisných faktorov vrátane podrobných informácií o vedeckom základe, z ktorého sa emisný faktor odvodil;

– porovnanie odhadov emisií na základe pôvodných a aktualizovaných emisných faktorov, ktorým sa preukáže, že zmena emisných faktorov prispieva k tomu, že členský štát nie je schopný plniť si svoje záväzky znižovania;

– zdôvodnenie rozhodnutia o význame zmien emisných faktorov.

Od roku 2025 sa nebude uvažovať o úprave emisných faktorov, ktoré sa významne líšia od faktorov očakávaných pri uplatňovaní danej normy alebo štandardu;

iii)     v prípade významne odlišných metodík použitých na určenie emisií pochádzajúcich zo zdrojov zaradených do osobitných kategórií:

– opis pôvodnej použitej metodiky vrátane podrobných informácií o vedeckom základe, z ktorého sa emisný faktor odvodil;

– dôkaz o tom, že pôvodná metodika sa použila na určenie znížení emisií v čase ich stanovenia;

– opis aktualizovanej použitej metodiky vrátane podrobného opisu vedeckého základu alebo odkazu, z ktorého sa odvodila;

– porovnanie odhadov emisií na základe pôvodných a aktualizovaných metodík, ktorým sa preukáže, že zmena metodiky prispieva k tomu, že členský štát je schopný splniť svoj záväzok týkajúci sa znižovania;

– zdôvodnenie rozhodnutia o význame zmeny metodiky;

2. Členské štáty môžu predložiť rovnaké podporné informácie pri postupoch úpravy na základe podobných predpokladov, ak každý členský štát predloží požadované informácie špecifické pre danú krajinu v zmysle odseku 1.

3. Členské štáty opätovne vypočítajú upravené emisie, aby zabezpečili konzistentnosť časových radov v každom roku uplatnenia úpravy (úprav).

PRÍLOHA V

Monitorovanie účinkov znečisťujúcich látok na životné prostredie

1. Členské štáty zabezpečia, aby ich sieť monitorovacích miest bola reprezentatívna, pokiaľ ide o ich sladkovodné, prírodné, poloprírodné a lesné druhy ekosystémov.

2. Členské štáty zabezpečia, aby bolo monitorovanie založené na nasledovných povinných ukazovateľoch na všetkých miestach siete v zmysle odseku 1:

a)      v prípade sladkovodných ekosystémov: určenie rozsahu biologických škôd vrátane citlivých receptorov (mikro- a makrofytov a rozsievok) a úbytku populácií rýb alebo bezstavovcov:

kľúčový ukazovateľ – schopnosť neutralizovať kyseliny (ANC) a podporné            ukazovatele ako kyslosť (pH), rozpustené formy síranov (SO4), dusičnan (NO3) a rozpustený organický uhlík s minimálnou frekvenciou odberu vzoriek od jedného roka (jesenná výmena vrchnej a spodnej vrstvy stojatých vôd) do jedného mesiaca (tečúce vody);

b)      v prípade suchozemských ekosystémov: posúdenie kyslosti pôdy, úbytku živín v pôde, stavu a bilancie dusíka, ako aj úbytok biodiverzity:

i)       kľúčový ukazovateľ - kyslosť pôdy: vymeniteľné frakcie zásaditých katiónov (nasýtenie zásadami) a vymeniteľný hliník v pôdach každých desať rokov a podporné ukazovatele ako pH, síran, dusičnan, zásadité katióny, koncentrácie hliníka v pôdnom roztoku, pričom sa vzorky odoberajú každý rok (v prípade vhodnosti);

ii)      kľúčový ukazovateľ - presakovanie dusičnanov do pôdy (NO3, leach), pričom sa vzorky odoberajú každý rok;

iii)     kľúčový ukazovateľ - pomer uhlík/dusík (C/N) a podporný ukazovateľ celkového stavu dusíka v pôde (Ntot), pričom sa vzorky odoberajú každých desať rokov;

iv)     kľúčový ukazovateľ - bilancia živín v olistení (N/P,N/K, N/Mg), pričom sa vzorky odoberajú každé štyri roky;

c)      v prípade suchozemských ekosystémov: posúdenie škodlivých vplyvov ozónu na rast vegetácie a jej biodiverzitu:

i)       kľúčový ukazovateľ - rast vegetácie a poškodenie olistenia a podporný ukazovateľ uhlíkový - tok (Cflux), pričom sa vzorky odoberajú každý rok;

ii)      kľúčový ukazovateľ - prekročenie kritických úrovní toku, pričom sa vzorky odoberajú každý rok počas vegetačného obdobia.

3. V prípade zberu a oznamovania informácií uvedených v odseku 2 uplatnia členské štáty metodiku uvedenú v Dohovore o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a v jeho príručkách pre programy medzinárodnej spolupráce [5].

PRÍLOHA VI

Tabuľka zhody

Táto smernica || Smernica 2001/81/ES

Článok 1 || Článok 1

Článok 2 || Článok 2 (1. pododsek)

Článok 3 ods. 1 || Článok 3 písm. e)

Článok 3 ods. 2, ods. 3, ods. 6, ods. 7, ods. 9 až 12 || -

Článok 3 odsek 4 || Článok 3 písm. j)

Článok 3 odsek 5 || Článok 3 písm. k)

Článok 3 ods. 8 || Článok 3 písm. g)

Článok 4 ods. 1, ods. 2 || Článok 4 ods. 1

Článok 4 ods. 3 || Článok 2 (2. pododsek)

Článok 5 || -

Článok 6 ods. 1 || Článok 6 ods. 1, ods. 2

Článok 6 ods. 2, ods. 5 až 9 || -

Článok 6 ods. 3, ods. 4 || Článok 6 ods. 3

Článok 7 ods. 1 (1. pododsek) || Článok 7 ods. 1

Článok 7 ods. 1 (2. pododsek), (3 až 6) || -

Článok 7 ods. 2 || -

Článok 7 ods. 7 || Článok 7 ods. 2

Článok 7 ods. 8 || Článok 7 ods. 3

Článok 7 ods. 9 || Článok 7 ods. 4

Článok 8 || -

Článok 9 ods. 1 || Článok 8 ods. 2

Článok 9 ods. 2 (1. pododsek) || Článok 8 ods. 1

Článok 9 ods. 2 (2. pododsek), (3 až 5) || -

Článok 10 || Články 9 a 10

Článok 11 ods. 1 || Článok 6 ods. 4

Článok 11 ods. 2 || Článok 7 ods. 3

Článok 12 || Článok 11

Článok 13 || Článok 13 ods. 3

Článok 14 || Článok 13 ods. 1, ods. 2

Článok 15 || Článok 14

Článok 16 || -

Článok 17 || Článok 15

Článok 18 || -

Článok 19 || Článok 16

Článok 20 || Článok 17

Príloha I || Článok 8 ods. 1 a príloha III

Príloha II || Príloha I

Prílohy III, V a VI || -

Príloha IV || Príloha III

[1]               Rozhodnutie 2012/11, ECE/EB/AIR/113/Add. 1

[2]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

[3]               Rozhodnutie ECE/EB.AIR/75, bod 28a

[4]               Rozhodnutie 2012/10, ECE/EB.AIR/113/Add.1

[5]               Rozhodnutie 2008/1, ECE/EB.AIR/wg.1/2008/16