This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013PC0547
Proposal for a DIRECTIVE OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on payment services in the internal market and amending Directives 2002/65/EC, 2013/36/EU and 2009/110/EC and repealing Directive 2007/64/EC
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES
/* COM/2013/0547 final - 2013/0264 (COD) */
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES /* COM/2013/0547 final - 2013/0264 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. Kontext návrhu Dôvody a ciele návrhu Trh s elektronickými platbami v Európe ponúka obrovské
možnosti pre inovácie. V posledných rokoch spotrebitelia do značnej
miery už zmenili svoje platobné návyky. Okrem neustále rastúceho počtu platieb
kreditnými a debetnými kartami je to aj vzostup elektronického obchodu a
narastajúca popularita inteligentných telefónov (tzv. smartfónov), ktoré
pripravili pôdu pre vznik nových spôsobov platby. Lepšia integrácia trhu a
znížená fragmentácia v tejto oblasti na európskej úrovni predstavuje zásadné
výhody. Táto iniciatíva umožní spotrebiteľom a obchodníkom
plne využívať výhody vnútorného trhu, predovšetkým pokiaľ ide o
elektronický obchod. Cieľom tohto návrhu je v súlade so stratégiou Európa
2020 a digitálnou agendou prispieť k vytvoreniu trhu elektronických
platieb v rámci celej EÚ, vďaka ktorému spotrebitelia, maloobchodníci a
ďalší účastníci trhu budú môcť v plnej miere požívať výhody
vnútorného trhu EÚ. Takáto ďalšia integrácia je čoraz dôležitejšia v
nadväznosti na to, ako svet postupne opúšťa sféru kamenného obchodovania
a smeruje k obchodu digitálnemu. Na to, aby bolo možné dosiahnuť tento cieľ a aby
sa podporilo zintenzívnenie hospodárskej súťaže, efektívnosť a
inovácie v oblasti elektronických platieb, treba zaistiť právnu
prehľadnosť a rovnaké podmienky, ktoré povedú k poklesu a zblíženiu
nákladov a cien pre používateľov platobných služieb, širšiemu výberu a
transparentnosti platobných služieb, ľahšiemu poskytovaniu inovačných
platobných služieb a k zaisteniu bezpečných a transparentných
platobných služieb. Tieto ciele sa dosiahnu tak, že sa zaktualizuje a doplní
súčasný rámec týkajúci sa platobných služieb, stanovia sa pravidlá
zvyšujúce transparentnosť, inovácie a bezpečnosť v oblasti
maloobchodných platieb a zvýši sa konzistentnosť medzi vnútroštátnymi
pravidlami, pričom sa dôraz bude klásť na legitímne potreby
spotrebiteľov. Navrhovanými opatreniami by sa to malo dosiahnuť
technologicky neutrálnym spôsobom, ktorý zostane vhodným, aj keď sa budú
platobné služby ďalej vyvíjať. Do
tohto návrhu sa takisto zahŕňa a zrušuje sa ním smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2007/64/ES (tzv. smernica o platobných službách)[1], ktorou sa stanovuje základ harmonizovaného právneho rámca na vytvorenie integrovaného
platobného trhu, vďaka čomu sa stanovujú spravodlivejšie podmienky a
lepší prístup do súčasného rámca platieb pre všetky zúčastnené strany. V
čase, keď je rozdiel medzi platobnými inštitúciami (ktoré sú
predmetom smernice o platobných službách) a inštitúciami elektronických
peňazí (ktoré sú predmetom smernice Európskeho parlamentu a Rady
2009/110/ES[2],
tzv. „druhej smernice o elektronickom peňažníctve“) čoraz menej
zreteľný vplyvom zbližovania sa technologických a obchodných modelov, bolo
by optimálne zmodernizovať rámec digitálnych platieb a dosiahnuť tak,
že sa obe kategórie aktérov a ich príslušných právnych predpisov zlúčia. Základnou podmienkou by však bolo zrevidovať druhú
smernicu o elektronickom peňažníctve, aby sa zabezpečil celistvý
regulačný rámec. Z dôvodu neskorej transpozície druhej smernice o
elektronickom peňažníctve v mnohých členských štátoch však žiaľ
nebolo možné získať s touto smernicou dostatok skúseností na to, aby sa
dala vyhodnotiť spolu so smernicou o platobných službách a aby bolo
možné uvažovať v rámci revízie o možných synergiách. Podľa plánov by
sa revízia smernice 2009/110/ES mala uskutočniť v roku 2014. Všeobecný kontext Za
posledných 12 rokov došlo v oblasti maloobchodných platieb v EÚ dosiahol k
výraznému pokroku a integrácii, o čom svedčia súčasné
regulačné a legislatívne predpisy EÚ (acquis) o platbách. Vďaka právnemu rámcu stanovenému smernicou o
platobných službách, nariadením (ES) č. 924/2009[3] o
cezhraničných platbách a druhou smernicou o elektronickom peňažníctve
došlo k výraznému pokroku, pokiaľ ide o integráciu európskych trhov
maloobchodných platieb. Prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 260/2012[4], ktorým sa
stanovuje konečný termín pre prechod na SEPA, sa pokročilo ešte
ďalej, pretože sú v ňom určené termíny prechodu na celoeurópsky
systém úhrad a inkás, ktorým sa v EÚ nahradia národné systémy vnútroštátnych a
cezhraničných platieb v eurách (termínom pre eurozónu je 1. február 2014).
Tento regulačný rámec je doplnený o judikatúru Súdneho dvora a rozhodnutia,
ktoré prijala Komisia v súvislosti s právom hospodárskej súťaže v
oblasti maloobchodných platieb. Maloobchodný
platobný trh je veľmi dynamický a za posledných niekoľko rokov sa v
ňom inovácie zavádzali vysokým tempom. Dôležité oblasti platobného trhu,
najmä platby kartou a nové platobné prostriedky, ako je platba cez
internet alebo mobil, sú zároveň často naďalej roztrieštené
pozdĺž štátnych hraníc, čo sťažuje efektívny rozvoj
inovačných a na používanie jednoduchých digitálnych platobných služieb,
ako aj poskytovanie pohodlných a bezpečných platobných metód na
celoeurópskej úrovni pre spotrebiteľov a maloobchodníkov (s prípadnou
výnimkou kreditných kariet) na nákup neustále sa rozširujúcej škály tovaru a
služieb. Najnovší vývoj na týchto trhoch
takisto poukázal na určité medzery v súčasnom právnom rámci pre
platby, ako aj na zlyhania trhov s kartovými, internetovými a mobilnými
platbami, ktoré sa touto iniciatívou riešia. Z
preskúmania európskeho rámca a najmä smernice o platobných službách a z
konzultácie o zelenej knihe Komisie nazvanej „Smerom k integrovanému
európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami“[5] z roku 2012
vyplynul záver, že sú nutné ďalšie opatrenia a aktualizácie
regulačného režimu vrátane úprav smernice o platobných službách, aby rámec
pre platby lepšie napĺňal potreby európskeho platobného trhu a v
plnej miere sa podieľal na platobnom prostredí podporujúcom rozvoj hospodárskej
súťaže, inovácií a bezpečnosti. Vo
svojom oznámení z roku 2012 „Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový
rast“[6]
Komisia určila modernizáciu legislatívneho rámca pre maloobchodné platby
so zreteľom na jeho potenciál pre nový rast a inovácie za
kľúčovú prioritu. Revízia smernice o platobných službách a príprava
legislatívneho návrhu o multilaterálnych výmenných poplatkoch za platby kartou
boli definované ako jedna z kľúčových akcií Komisie na rok 2013. Existujúce
ustanovenia v oblasti návrhu Táto iniciatíva je súčasťou väčšieho balíka
legislatívnych opatrení týkajúcich sa platobných služieb. Doplní a aktualizuje
sa ňou existujúci právny rámec pre platobné služby v rámci EÚ, a to najmä: –
smernica 2007/64/ES, ktorou sa vytvoril zosúladený
právny rámec umožňujúci rýchlejšie a jednoduchšie uskutočňovanie
platieb v celej EÚ, zintenzívnila sa hospodárska súťaž v platobných
systémoch a podporili sa úspory z rozsahu. Takisto sa ňou
uľahčilo zavádzanie správy jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA)
do prevádzky. –
Nariadenie (ES) č. 924/2009 o
cezhraničných platbách, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.
2560/2001 a rozširuje sa rozsah pôsobnosti nariadenia na inkasá. Odstránili sa
ním rozdiely v poplatkoch za platby pre používateľov platobných služieb
medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými platbami v eurách v rámci Európskej
únie. Uplatňuje sa na všetky elektronicky spracúvané platby. –
Nariadenie (EÚ) č. 260/2012, ktorým sa
stanovili konečné termíny pre prechod na celoeurópsky systém úhrad a
inkás, ktorým sa v Európskej únii nahradia národné systémy vnútroštátnych a
cezhraničných platieb v eurách. –
Smernica 2009/110/ES o elektronickom
peňažníctve, ktorou sa stanovil právny rámec na vydávanie a
zamieňanie elektronických peňazí a prudenciálny režim inštitúcií
elektronických peňazí sa zosúlaďuje s požiadavkami na platobné
inštitúcie podľa smernice o platobných službách. –
V nariadení (ES) č. 1781/2006, ktorým sa
stanovujú pravidlá, na základe ktorých poskytovatelia platobných služieb musia
poskytovať údaje o príkazcovi v rámci celého platobného reťazca na
účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu
terorizmu, ich vyšetrovania a odhaľovania. Okrem legislatívneho rámca sa mnohé konania týkajúce sa
hospodárskej súťaže, ktoré prebehli na európskej a vnútroštátnej úrovni,
zaoberali protisúťažnými praktikami na platobnom trhu. Súlad s ostatnými politikami
a cieľmi Únie Ciele návrhu plne zodpovedajú politikám a cieľom,
ktoré presadzuje Únia. Po prvé sa navrhovanou smernicou zlepší fungovanie vnútorného
trhu platobných služieb a všeobecnejšie vnútorného trhu so všetkým tovarom
a službami vzhľadom na potrebu inovačných, efektívnych a
bezpečných platobných prostriedkov. Uľahčením ekonomických
transakcií v rámci Únie sa prispeje aj k dosiahnutiu všeobecnejších cieľov
stratégie Európa 2020 a k podpore ďalšieho rastu. Po druhé sa touto iniciatívou
podporujú politiky EÚ v ďalších oblastiach, ako je ochrana údajov,
administratívne sankcie, boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu
terorizmu a osobitne: –
legislatívne iniciatívy Komisie týkajúce sa
Digitálnej agendy pre Európu[7]
a najmä návrh Komisie týkajúci sa právneho rámca o elektronickej identifikácii
a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie[8] a jej návrh o opatreniach na
zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii[9], ako aj kľúčové
priority vytýčené v oznámení o elektronickom obchode a online službách[10], ktorých cieľom je
dobudovať jednotný digitálny trh. –
Úsilie, ktoré Komisia vyvíja s cieľom
zintenzívniť hospodársku súťaž stanovením rovnakých povinností, práv
a príležitostí pre účastníkov trhu a uľahčenia
cezhraničného poskytovania platobných služieb. –
Legislatívny návrh Komisie týkajúci sa výmenných
poplatkov za platobné transakcie pomocou karty a uplatňovania
určitých reštriktívnych obchodných pravidiel a praktík, ktorý sa
pripravuje zároveň s týmto návrhom a v úzkej spolupráci s ním. –
Smernica
2011/83/ES o právach spotrebiteľov[11], ktorej cieľom je
presadzovať skutočný spotrebiteľský vnútorný trh a
dosiahnuť správnu rovnováhu medzi vysokým stupňom ochrany
spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov a obmedziť
tak právo obchodníkov uplatňovať poplatky za používanie platobných
nástrojov prevyšujúce skutočné náklady. 2. Konzultácie so
zainteresovanými stranami a posúdenie vplyvu Konzultácie so zainteresovanými stranami Európska komisia 11.
januára 2012 uverejnila zelenú knihu nazvanú „Smerom k integrovanému
európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami“[12], po ktorej nasledovala
rozsiahla verejná konzultácia. Komisii bolo doručených viac než 300
odpovedí od rôznych orgánov, občianskej spoločnosti,
podnikateľských združení a spoločností z rozličných oblastí
zastupujúcich široké spektrum zúčastnených strán. Mimo konzultácií bolo
doručených niekoľko ďalších pripomienok, stanovísk
a príspevkov. Zúčastnené
strany v spätnej väzbe[13]
uviedli dôležité informácie o nedávnom vývoji určitých aspektov a o
zmenách, ktoré možno bude nutné vykonať v existujúcom rámci pre platby.
V tom istom kontexte sa 4. mája 2012 uskutočnilo verejné
prerokovanie, na ktorom sa zúčastnilo približne 350 zainteresovaných
strán. Európsky
parlament 20. novembra 2012 prijal uznesenie „Smerom k integrovanému
európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami“[14]. Potvrdzuje v ňom ciele a
prekážky integrácie uvedené v zelenej knihe a vyzýva k prijatiu legislatívnych
opatrení v rozličných oblastiach týkajúcich sa platieb kartou,
pričom nabáda k väčšej opatrnosti, pokiaľ ide o platby cez
internet a mobil z dôvodu menšej vyspelosti týchto trhov. Okrem toho vyzýva k
reforme modelu správy jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Výsledky konzultácií
poukazujú na nutnosť vykonať regulačné úpravy existujúceho rámca
s cieľom posilniť efektívnosť európskeho platobného trhu a
prispieť k platobnému prostrediu podporujúcemu rozvoj hospodárskej
súťaže, inovácií a bezpečnosti. Využívanie expertízy So
zreteľom na preskúmanie smernice o platobných službách a nariadenia o
cezhraničných platbách na vnútornom trhu a vzhľadom na to, že možno
bude nutné revidovať oba právne texty Komisia podniká dodatočné kroky
s cieľom získať údaje z danej oblasti a zaistiť, aby sa do
procesu v plnej miere zapojili jednotlivé zúčastnené strany. Pri
posudzovaní vplyvu smernice o platobných službách a nariadenia o
cezhraničných platbách na vnútornom trhu Komisia vychádzala z dvoch
externých štúdií špeciálne venovaných tejto téme. Komisia z týchto štúdií
získala celkový obraz o ekonomických a právnych dôsledkoch vyplývajúcich
zo smernice o platobných službách. Prvá štúdia, ktorú realizovala externá
konzultantská spoločnosť Tipik v roku 2011, obsahuje posúdenie
právneho súladu, pokiaľ ide o transpozíciu smernice o platobných službách
v 27 členských štátoch[15].
V druhej štúdii, ktorú v roku 2012 realizovali spoločnosti London
Economics a IFF v spolupráci so spoločnosťou PaySys, obsahuje analýzu
vplyvu smernice o platobných službách na platobné služby na vnútornom trhu a
uplatňovanie nariadenia o cezhraničných platbách v Spoločenstve.
Okrem toho, prostredníctvom poradných výborov Komisie v oblasti platobnej
politiky, t. j. Výbor pre platby (zložený zo zástupcov z krajín EÚ) a Expertná
skupina pre trh platobných systémov (zložená zo zástupcov trhu zo strany ponuky
aj dopytu), sa získali informácie od členských štátov a príslušných
účastníkov trhu. Komisia sa podľa potreby ešte poradila s
ďalšími zúčastnenými stranami o niektorých osobitných otázkach. Posúdenie vplyvu Komisia
vykonala posúdenie vplyvu[16],
v ktorom analyzovala možné dôsledky nedostatočne integrovaného európskeho
platobného trhu. Pozornosť pritom venovala zdrojom problémov, najmä týmto:
–
Nejednotné uplatňovanie existujúcich pravidiel
v členských štátoch z dôvodu veľkého výberu možností a často
veľmi všeobecných kritérií uplatňovania. Najmä niektoré výnimky
stanovené v smernici o platobných službách sa javia ako príliš všeobecné alebo
zastarané z hľadiska vývoja trhu a vykladajú sa veľmi rozdielne.
Medzery v rozsahu pôsobnosti sa vyskytujú aj pri platbách, pri ktorých sa jedna
časť transakcie nachádza mimo EHP, pri platbách v menách štátov nepatriacich
do EÚ, čo vedie k pretrvávajúcemu roztriešteniu trhu, regulačnej
arbitráži a narúšaniu hospodárskej súťaže. –
Právne vákuum v prípade určitých nových
poskytovateľov internetových služieb, ako poskytovatelia služieb, ktorí sú
tretími stranami, ponúkajúci iniciovanie platieb založené na online
bankovníctve. Tieto služby predstavujú oproti platbe kartou schodnú a
často lacnejšiu alternatívu, ktorá je zaujímavá aj pre spotrebiteľov
nedisponujúcich kartami. Väčšina týchto poskytovateľov momentálne nespadá
pod súčasný právny rámec, keďže v žiadnom okamihu nemajú v držbe
finančné prostriedky. Hrozí, že toto právne vákuum bude brzdiť
inovácie a brániť uplatňovaniu primeraných podmienok prístupu na trh. –
Chýbajúce spoločné normy a nedostatočná
interoperabilita medzi jednotlivými platobnými riešeniami (platba kartou, cez
internet a mobil) v rôznych aspektoch a v rozličnej miere, najmä
na cezhraničnej úrovni, ktoré ešte prehlbujú slabé mechanizmy správy a
riadenia maloobchodného platobného trhu v EÚ. –
Rôznorodá a nejednotná prax pri účtovaní
poplatkov (u obchodníkov za používanie špecifického platobného nástroja) v
jednotlivých členských štátoch (kde približne polovica členských
štátov EÚ povoľuje a druhá polovica zakazuje príplatky), ktorá mätie
spotrebiteľov pri nákupe v zahraničí alebo na internete a má za
následok nerovnaké podmienky hospodárskej súťaže. –
Viacero reštriktívnych obchodných pravidiel a
praktík vo sfére platobných kariet (pokiaľ ide o mnohostranné výmenné
poplatky a pravidlá voľby a pružnosti obchodníkov týkajúce sa akceptovania
kariet), ktoré narúšajú hospodársku súťaž. Dôsledky
vyplývajúce z uvedených problémov pociťujú spotrebitelia, obchodníci, noví
poskytovatelia platobných služieb a trh platobných služieb ako taký. Z posúdenia vplyvu sa vyvodil záver, že najlepšími
politickými možnosťami na zlepšenie súčasného stavu i) podporou
nastolenia rovnakých konkurenčných podmienok medzi etablovanými a novými
poskytovateľmi kartových, internetových a mobilných platieb, ii) zvýšením
efektívnosti, transparentnosti a možností voľby platobných nástrojov pre
používateľov platobných služieb (spotrebiteľov a obchodníkov) a iii)
zaistením vysokej úrovne ochrany používateľov platobných služieb by z
hľadiska smernice o platobných službách bolo: –
posilniť projekt SEPA a umožniť, aby sa
všetky zúčastnené strany mohli aktívnejšie podieľať na príprave
a realizácii politiky maloobchodných platieb (správa a riadenie); –
prostredníctvom adekvátneho rámca správy a riadenia
a prostredníctvom väčšej angažovanosti európskych organizácií pre normalizáciu
uľahčiť zavedenie spoločných noriem; –
zaručiť právnu istotu v oblasti výmenných
poplatkov za platby pomocou karty a zabezpečiť
prehľadnosť, pokiaľ ide o prijateľný obchodný model pre
súčasné aj budúce iniciatívy týkajúce sa platieb pomocou karty (výmenné
poplatky); –
zrušiť reštriktívne obchodné pravidlá v
oblasti platieb kartou, ktoré majú za následok narúšanie trhu (opatrenia
sprevádzajúce politiku výmenných poplatkov); –
harmonizovať politiky členských štátov týkajúce
sa príplatkov v súlade s regulačnými rozhodnutiami o výmenných
poplatkoch (opatrenia sprevádzajúce politiku výmenných poplatkov); –
vymedziť podmienky prístupu k informáciám o
dostupnosti finančných prostriedkov pre poskytovateľov služieb, ktorí
sú tretími stranami, vrátane platobných iniciačných služieb (rozsah
pôsobnosti smernice o platobných službách); –
upraviť rozsah pôsobnosti a zvýšiť
konzistentnosť právneho rámca (rozsah pôsobnosti smernice o platobných
službách); –
zlepšiť vykonávanie súčasnej smernice o
platobných službách (opatrenia na doladenie smernice o platobných službách); –
posilniť práva používateľov platobných
služieb a chrániť práva spotrebiteľov so zreteľom na
regulačné zmeny (rozsah smernice o platobných službách, opatrenia
sprevádzajúce politiku výmenných poplatkov). Na prerokovaní 20. marca 2013 výbor pre
posudzovanie vplyvu vyjadril k tomuto posúdeniu vplyvu kladné stanovisko. V
súlade s odporúčaniami výboru sa v dokumente vykonalo niekoľko zmien,
ktoré sa týkajú najmä: –
odôvodnenia súrneho charakteru revízie smernice o
platobných službách, ako aj dôvodov na regulovanie mnohostranných výmenných
poplatkov prostredníctvom právnych predpisov, –
zefektívnenia prezentácie vplyvov zameraním sa na
vplyv najdôležitejších variantov v hlavnej časti textu a presunutím menej
dôležitých otázok do príloh, –
lepšieho vysvetlenia vzájomného prepojenia medzi
jednotlivými variantmi a balíkmi. Väčšina navrhovaných politických opatrení
je predmetom tohto návrhu. Platí to osobitne pre oblasti, na ktoré sa už
uplatňujú súčasné predpisy podľa smernice o platobných službách,
napr. na prístup poskytovateľov služieb, ktorí sú tretími stranami, na
trh, príplatky a pravidlá pre platobné inštitúcie. Ostatné opatrenia, najmä
regulácia mnohostranných výmenných poplatkov a doplnkové opatrenia, budú
predmetom osobitného legislatívneho návrhu, ktorý sa predkladá zároveň s
týmto návrhom. Niektoré z uvedených opatrení by mali byť
predmetom iného než legislatívneho postupu, napríklad pokiaľ ide o
zapojenie európskych organizácií pre normalizáciu a o správu a riadenie SEPA.
Treba posilniť v súčasnosti platné
mechanizmy správy a riadenia projektu SEPA vrátane úlohy, ktorú zohráva
existujúca Rada SEPA – riadiaci orgán na vysokej úrovni konajúci ad hod,
ktorému počas úvodného obdobia troch rokov spolupredsedá Komisia a Európska
centrálna banka s cieľom zlepšiť angažovanosť subjektov
zúčastnených na SEPA. Na tento účel treba objasniť mandát Rady
SEPA, preskúmať jej zloženie a dosiahnuť väčšiu rovnováhu,
pokiaľ ide o záujmy na strane ponuky a dopytu, aby sa pre Komisiu a Európsku
centrálnu banku zabezpečilo účinné poradenstvo o budúcej orientácii
projektu SEPA a uľahčilo vytvorenie integrovaného,
konkurenčného a inovačného trhu maloobchodných platieb, a to najmä v
eurozóne. Komisia bude s Európskou centrálnou bankou spolupracovať na tom,
aby sa našli primerané riešenia, pokiaľ ide o úlohy rady, jej zloženie,
predsedníctvo a fungovanie mechanizmov správy SEPA. 3. PRÁVNE
PRVKY NÁVRHU Právny základ Predložený návrh je založený na článku
114 ZFEÚ. Subsidiarita a proporcionalita Integrovaný trh EÚ v
oblasti elektronických maloobchodných platieb prispieva k plneniu cieľa
článku 3 Zmluvy o Európskej únii o vytvorení vnútorného trhu. Integrácia
trhu je nevyhnutná na to, aby sa európskym občanom dali plne sprístupniť
mnohé výhody. Medzi tieto výhody patrí intenzívnejšia hospodárska súťaž
medzi poskytovateľmi platobných služieb a širší výber, viac inovácií a
vyššia bezpečnosť pre používateľov platobných služieb, a to
najmä spotrebiteľov. Integrovaný trh platieb napokon uľahčuje
cezhraničné poskytovanie tovaru a služieb, čím sa podieľa na
tvorbe skutočného jednotného trhu. Hĺbka, do akej sa smernice o
platobných služieb reviduje, zodpovedá otázkam, ktoré boli do dnešného dňa
nastolené. Smernica z globálneho hľadiska spĺňa svoj účel,
zároveň je však nutné upraviť právny rámec EÚ tak, aby sa doň
premietol najnovší technologický a obchodný vývoj v oblasti maloobchodných
platieb. Integrovaný
platobný trh založený na sieťach, ktoré siahajú za štátne hranice si už
svojou povahou vyžaduje kroky na úrovni celej Únie, pretože na to, aby bolo
možné dospieť k právnej istote a stanoviť rovnaké podmienky pre
všetkých dotknutých účastníkov trhu, musia byť uplatniteľné
zásady, pravidlá, postupy a normy jednotné vo všetkých členských štátoch.
Vzhľadom na súčasnú roztrieštenosť na trhu by individuálne
opatrenia na úrovni členských štátov nedosiahli cieľ, ktorým je
integrovaný a efektívny platobný trh pre domáci, ako aj cezhraničný obchod
s tovarom a službami. Zvolená
stratégia podporuje ďalšie zdokonalenie jednotnej oblasti platieb v eurách
(SEPA) a je v súlade s digitálnou agendou, a to najmä s vytvorením
jednotného digitálneho trhu. Bude presadzovať technologické inovácie a
prispeje k novému rastu a tvorbe pracovných miest, a to hlavne v oblastiach
elektronického obchodu a obchodu cez mobilný telefón. 4. VPLYV
NA ROZPOČET Vplyv
smernice na rozpočet je uvedený v legislatívnom finančnom výkaze
pripojenom k tomuto návrhu. 5. Doplňujúce
informácie Európsky hospodársky priestor Navrhovaný
právny akt sa týka záležitosti EHP, a mal by sa preto rozšíriť na Európsky
hospodársky priestor. Vysvetľujúce dokumenty Navrhovaná
nová smernica obsahuje viaceré úpravy existujúcej smernice a určité nové
povinnosti členských štátov, ktoré si ponechajú značný priestor na
vlastné rozhodovanie, pokiaľ ide o spôsob transponovania týchto povinností
do vnútroštátnych právnych predpisov, ako napríklad v prípade nových ustanovení
o bezpečnosti. Od členských štátov sa preto žiada, aby Komisii
poskytli vysvetľujúce dokumenty súvisiace s transpozičnými
opatreniami, ktoré treba prijať, aby Komisia mohla lepšie určiť,
o ktoré príslušné vnútroštátne opatrenia ide, a aby mohla monitorovať
správnu transpozíciu smernice. Podrobné ozrejmenie návrhu Cieľom
tohto krátkeho zhrnutia je prostredníctvom prehľadu hlavných zmien oproti
zrušenej smernici uľahčiť rozhodovací proces: Článok 2 – Rozsah pôsobnosti: Navrhuje sa
rozšíriť rozsah pôsobnosti, pokiaľ ide o geografický záber a
meny, na ktoré sa smernica vzťahuje. Článok 2 ods. 1: Ustanovenia smernice o
platobných službách týkajúce sa požiadaviek na transparentnosť a
informácie sa v súvislosti s platobnými transakciami budú uplatňovať
aj na tretie krajiny, pokiaľ ide o tú časť platobnej transakcie,
ktorá sa uskutočňuje v Európskej únii, ak má v Európskej únii sídlo
len jeden z poskytovateľov platobnej služby. Článok 2 ods. 2: Ustanovenia smernice o
platobných službách týkajúce sa požiadaviek na transparentnosť a
informácie sa rozšíria a budú sa uplatňovať na všetky meny, a nie len
na meny EÚ, ako je to v súčasnosti. Článok 3 –
Vyňatie z rozsahu pôsobnosti: Týmto ustanovením
sa objasňuje a aktualizuje zoznam prvkov, ktoré sú na základe ustanovení
súčasnej smernice vyňaté z rozsahu pôsobnosti smernice o platobných
službách v prípade určitého počtu platobných činností
(činností súvisiacich s platbami): Článok 3
písm. b): Výnimka týkajúca sa „agentov“ bola zmenená
tak, aby sa uplatňovala len na agentov, ktorí konajú v mene platiteľa
alebo príjemcu, a nie na tých, ktorí konajú aj v mene platiteľa aj v mene
príjemcu. Výnimka podľa súčasnej smernice o platobných službách sa
čoraz viac využívala pri platobných transakciách, ktoré viedli platformy
elektronického obchodu aj v mene predajcu (príjemcu) aj v mene kupujúceho
(platiteľa). Takýmto využívaním výnimky sa išlo nad rámec jej účelu,
a preto by sa mala obmedziť. Článok 3
písm. k): Výnimku týkajúcu sa „obmedzenej siete“
čoraz viac využívali veľké siete, v ktorých sa narába s veľkými
objemami platieb a širokou škálou produktov a služieb. Jednoznačne sa tak
ide nad rámec pôvodného účelu tejto výnimky, veľké objemy platieb
zostávajú mimo regulačného rámca a trhoví aktéri podliehajúci regulácii sa
v hospodárskej súťaži dostávajú do nevýhody. Nové vymedzenie, ktoré je v
súlade s vymedzením obmedzených sietí stanoveným v smernici 2009/110/ES, by
malo prispieť k zníženiu týchto rizík. Článok 3
písm. l): Súčasná výnimka týkajúca sa digitálneho
obsahu alebo transakcií vykonaných prostredníctvom telekomunikačného
zariadenia je nanovo definovaná a jej zameranie sa zúžilo, keďže sa bude
uplatňovať výlučne na doplnkové platobné služby, ktoré
vykonávajú poskytovatelia elektronických komunikačných sietí alebo
služieb, ako napríklad telekomunikační operátori. Táto výnimka sa bude
uplatňovať na poskytovanie digitálneho obsahu dodaného treťou
stranou, pričom sa na ňu budú vzťahovať určité prahové
hodnoty stanovené v tejto smernici. Prostredníctvom tohto nového vymedzenia by
sa mali zaistiť rovnaké podmienky pre rozličných poskytovateľov
a zároveň by sa mala efektívnejším spôsobom zaistiť ochrana
spotrebiteľa v súvislosti s platbami. Vypustenie starého
článku 3 písm. o): Vyňatie bankomatových
služieb, ktoré ponúkajú nezávislé subjekty inštalujúce bankomaty, z rozsahu
pôsobnosti smernice o platobných službách viedlo k vzniku sietí bankomatov, v
rámci ktorých sa spotrebiteľom účtovali vysoké poplatky za výber
hotovosti z bankomatu. Zdá sa, že toto ustanovenie podnietilo existujúce siete
bankomatov vo vlastníctve bánk k tomu, aby zrušili svoj existujúci zmluvný
vzťah s ostatnými poskytovateľmi platobných služieb a aby mohli
účtovať vyššie poplatky priamo spotrebiteľom. Táto výnimka by sa
preto mala zrušiť. Článok 9 –
Požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov: Tieto požiadavky prejdú racionalizáciou a požiadavky týkajúce sa
zabezpečenia finančných prostriedkov uložené platobným inštitúciám s
povolením udeleným podľa smernice o platobných službách prejdú ďalšou
harmonizáciou. Tieto opatrenia budú spočívať najmä v obmedzení
možností, ktoré v súčasnosti majú členské štáty, pokiaľ ide
o obmedzovanie požiadaviek na zabezpečenie finančných prostriedkov, a
v znížení počtu možných metód zabezpečenia finančných
prostriedkov v záujme nastolenia spravodlivejších podmienok a zvýšenia právnej
istoty. Článok 14 –
Európsky elektronický prístupový bod v rámci EBA:
Prostredníctvom jediného elektronického prístupového bodu by sa mala
zabezpečiť väčšia transparentnosť platobných inštitúcií,
ktorým bolo udelené povolenie, a registrovaných platobných inštitúcií, pretože
sa v ňom navzájom budú prepájať vnútroštátne verejné registre v
rámci Únie. Článok 27 –
Podmienky: Možnosť „malých platobných inštitúcií“
využívať „miernejší režim“ sa rozšíri na vyšší počet malých
inštitúcií, pretože niektoré členské štáty majú negatívne skúsenosti (akou
je napríklad platobná neschopnosť) s malými poskytovateľmi platobných
služieb, ktorých činnosti idú nad rámec súčasnej prahovej hodnoty pre
uplatnenie režimu výnimky. Účelom je dosiahnuť správnu rovnováhu:
vyhnúť sa na jednej strane zbytočnej regulačnej záťaži pre
veľmi malé inštitúcie a na strane druhej zabezpečiť, aby
používatelia platobných služieb požívali primeranú úroveň ochrany. Článok 29 –
Prístup k platobným systémom: Týmto článkom sa
dolaďujú pravidlá týkajúce sa prístupu k platobným systémom a
objasňujú sa podmienky nepriameho prístupu platobných inštitúcií k
platobným systémom určeným podľa smernice 98/26/ES (smernica o
konečnom zúčtovaní) podobne, ako je upravený prístup, ktorý používajú
malé úverové inštitúcie. Článok 55
ods. 3 a ods. 4 – Uplatniteľné poplatky: Týmto
pravidlom sa ešte viac zharmonizuje prax v oblasti príplatkov, pričom sa
riadne zohľadní smernica 2011/83 o právach spotrebiteľov a návrh
Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX o výmenných
poplatkoch za platobné transakcie pomocou karty, ktorý sa predkladá
zároveň s týmto návrhom. Pružnosť zakotvená v súčasnej smernici
o platobných službách, vďaka ktorej obchodníci môžu od platiteľa
vyžadovať poplatok, ponúknuť mu zľavu alebo ho iným spôsobom
viesť k používaniu najefektívnejšieho platobného nástroja s tým, že
členské štáty môžu zakázať alebo obmedziť takéto účtovanie
príplatkov na svojom území, má za následok obrovskú nesúrodosť trhu.
Trinásť členských štátov využilo možnosť zakázať príplatky
na základe súčasnej smernice o platobných službách. Rozličné platné
systémy v jednotlivých členských štátoch vytvárajú problémy a mätú
tak obchodníkov, ako aj spotrebiteľov, a to najmä pri cezhraničnom
predaji alebo nákupe tovaru a služieb on-line. Navrhovaný zákaz príplatkov je
priamo spojený s obmedzením výšky výmenných poplatkov v zmysle už spomenutého
navrhovaného nariadenia o výmenných poplatkoch za platobné transakcie pomocou
karty. Keďže sa poplatky, ktoré obchodníci budú musieť platiť
svojej banke, značne znížia, príplatky za karty, na ktoré sa vzťahuje
regulácia mnohostranných výmenných poplatkov a ktoré budú predstavovať
viac než 95 % trhu platobných kariet, už viac nebudú opodstatnené.
Navrhované pravidlá tak prispejú k pozitívnejším skúsenostiam spotrebiteľov
pri platbe kartou v rámci celej Únie a rozsiahlejšiemu používaniu platobných
kariet miesto hotovosti. V prípade kariet, na
ktoré sa navrhované nariadenie o výmenných poplatkoch za platobné transakcie
pomocou karty nevzťahuje, teda tzv. podnikových kariet a kariet patriacich
do systémov s tromi účastníkmi, budú obchodníci naďalej môcť
účtovať príplatky, ak tieto príplatky korešpondujú so skutočne
vzniknutými nákladmi, pričom treba riadne zohľadniť smernicu
2011/83. Články 65 a
66 – Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb a platiteľa
za neautorizované platobné transakcie: Navrhovanými
zmenami sa zefektívnia a ešte viac harmonizujú pravidlá týkajúce sa
zodpovednosti v prípade neautorizovaných transakcií, pričom sa
zabezpečí zvýšená ochrana oprávnených záujmov používateľov platobných
služieb. Okrem prípadov podvodu a hrubej nedbanlivosti sa maximálna výška sumy,
ktorú by používateľ platobných služieb za akýchkoľvek okolností musel
zaplatiť pri neautorizovanej platobnej transakcii, zníži zo súčasných
150 EUR na 50 EUR. Takisto sa ozrejmí, že oneskorené platby nemusia
mať automaticky za následok vrátenie finančných prostriedkov. Článok 67 –
Vrátenie finančných prostriedkov pri platobných transakciách iniciovaných
príjemcom alebo prostredníctvom neho: Týmto pravidlom
sa objasňuje právo na vrátenie finančných prostriedkov a
zosúlaďuje sa so základným súborom pravidiel SEPA v oblasti inkás, a to za
predpokladu, že zaplatený tovar alebo služba ešte neboli použité. Podľa
súčasných pravidiel sa na inkasá uplatňujú rôzne režimy vrátenia
peňazí v závislosti od toho, či bola vykonaná autorizácia vopred,
či príslušná suma prekračuje očakávanú sumu alebo či
prípadne nebolo schválené ďalšie právo. Článok 85 –
Bezpečnostné opatrenia: Navrhované pravidlá sa
vzťahujú na bezpečnostné aspekty a aspekty spojené s autentifikáciou
v súlade s návrhom Komisie týkajúcim sa smernice Európskeho parlamentu a Rady o
bezpečnosti sietí a informácií. Hlava I až V a
príloha I bod 7: Rozšírenie rozsahu pôsobnosti na nové služby a poskytovateľov
služieb, ktorí umožňujú prístup k platobným účtom – Tieto subjekty nepatria do rozsahu pôsobnosti súčasnej smernice
o platobných službách, keďže v žiadnom okamihu nedisponujú finančnými
prostriedkami platiteľa či príjemcu. Skutočnosť, že
situácia týchto poskytovateľov služieb, ktorí sú tretími stranami, nie je
predmetom regulácie, vyvolala aspoň v určitých členských štátoch
obavy týkajúce sa bezpečnosti, ochrany údajov a zodpovednosti, a to
napriek potenciálnym výhodám, ktoré tieto služby a poskytovatelia služieb
prinášajú. Návrhom sa rozsah pôsobnosti smernice o platobných službách
rozširuje na poskytovateľov služieb, ktorí sú tretími stranami a ktorí
ponúkajú najmä platobné iniciačné služby založené na online bankovníctve
(príloha I bod 7). Mali by sa tak posilniť nové nízkonákladové riešenia
elektronických platieb na internete a zároveň zaistiť primerané normy
z hľadiska bezpečnosti, ochrany údajov a zodpovednosti. Na to, aby
poskytovatelia, ktorí sú tretími stranami, mohli poskytovať platobné iniciačné
služby, budú musieť mať povolenie alebo byť zapísaní do registra
a budú musieť byť predmetom dohľadu platobných inštitúcií (hlava
II). Rovnako ako na iných poskytovateľov platobných služieb sa na nich
budú vzťahovať harmonizované práva a povinnosti, predovšetkým
bezpečnostné požiadavky (články 85 a 86). Navrhovanými predpismi sa
upravujú hlavne podmienky prístupu k informáciám o účte (článok
58), požiadavky týkajúce sa autentifikácie (článok 87), náprava transakcií
(články 63 a 64) a vyvážené rozdelenie zodpovednosti (články 65 a
66). Z tohto nového režimu budú mať úžitok noví poskytovatelia platobných
služieb bez ohľadu na to, či v akomkoľvek okamihu disponujú
finančnými prostriedkami platiteľa či príjemcu. Kapitola 6 –
Postupy mimosúdneho vybavovania sťažností a mimosúdneho riešenia sporov – zvýši sa skutočný súlad so smernicou. Novými opatreniami sa
aktualizujú požiadavky na postupy mimosúdneho vybavovania sťažností a
mimosúdneho riešenia sporov, ako aj primerané sankcie. Článok 92 – Sankcie: V súlade s ďalšími nedávnymi návrhmi v sektore finančných
služieb budú členské štáty povinné zosúladiť administratívne sankcie,
zaistiť, aby boli stanovené primerané administratívne opatrenia a sankcie
za porušenie smernice, a zaistiť, aby sa tieto sankcie riadne
uplatňovali. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA): Smernica obsahuje viacero oblastí, v ktorých sa počíta s
pôsobením EBA, ktorý bude prispievať k jednotnému a ucelenému fungovaniu
dohľadu [ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1093/2010]. Od EBA sa
bude predovšetkým žiadať, aby vydával usmernenia a navrhoval
regulačné technické predpisy v rôznych oblastiach, napríklad s cieľom
ozrejmiť predpisy týkajúce sa povolení na činnosť v
zahraničí pre platobné inštitúcie pôsobiace vo viacerých členských
štátoch (tzv. passporting), alebo zaistiť, aby sa stanovili
adekvátne bezpečnostné požiadavky. 2013/0264 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o platobných službách na vnútornom trhu,
ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa
zrušuje smernica 2007/64/ES (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 114, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[17],
so zreteľom na stanovisko Európskej
centrálnej banky,[18]
po porade s európskym dozorným úradníkom pre
ochranu údajov, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1) V posledných rokoch sa v Únii
dosiahol významný pokrok, pokiaľ ide o integráciu v oblasti maloobchodných
platieb, a to najmä v súvislosti s aktami Únie o platbách, predovšetkým so
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES[19], s nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 924/2009[20],
so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES[21] a s nariadením
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012[22]. Smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2011/83/EÚ[23]
sa ďalej doplnil právny rámec týkajúci sa platobných služieb tým, že sa v
nej stanovilo konkrétne obmedzenie možnosti maloobchodníkov účtovať
zákazníkom príplatky za používanie určitých spôsobov platby. (2) Smernica 2007/64/ES bola
prijatá v decembri 2007 na základe návrhu Komisie z decembra 2005. Odvtedy zažil
maloobchodný platobný trh značné technické inovácie a rýchly nárast
počtu elektronických a mobilných platieb, ako aj príchod nových druhov
platobných služieb na trh. (3) Preskúmanie právneho rámca
Únie týkajúceho sa platobných služieb a predovšetkým analýza vplyvu smernice
2007/64/ES, ako aj konzultácia o zelenej knihe Komisie s názvom „Smerom k integrovanému
európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami“[24] poukázali na
skutočnosť, že ďalší vývoj je z regulačného hľadiska
spojený so vznikom veľkých výziev. Dôležité oblasti platobného trhu, a to
najmä platby kartou, internetové a mobilné platby sú stále často
roztrieštené pozdĺž hraníc jednotlivých štátov. Mnohé inovačné
platobné produkty alebo služby nespadajú, či už do veľkej miery alebo
celkovo, do pôsobnosti smernice 2007/64/ES. Rozsah pôsobnosti smernice
2007/64/ES a predovšetkým niektoré prvky z neho vylúčené, ako napr.
určité činnosti súvisiace s platbami vylúčené zo všeobecných
pravidiel, sa navyše ukázali v niektorých prípadoch ako príliš
nejednoznačné, veľmi všeobecné alebo jednoducho zastarané, keď
sa vezme do úvahy vývoj na trhu. V dôsledku toho vznikla právna neistota,
potenciálne bezpečnostné riziko v platobnom reťazci a
nedostatočná ochrana spotrebiteľa v niektorých oblastiach. Ukázalo
sa, že zavádzanie inovačných a na používanie jednoduchých digitálnych
platobných služieb, ako aj poskytovanie účinných, pohodlných a bezpečných
platobných metód v Únii je náročné. (4) Vzhľadom na rozvoj
digitálneho hospodárstva má vytvorenie integrovaného jednotného trhu
elektronických platieb zásadný význam pre zabezpečenie toho, aby
spotrebitelia, obchodníci a podniky mohli naplno využívať výhody
vnútorného trhu. (5) Na vyplnenie regulačných
medzier a zároveň na zabezpečenie väčšej právnej istoty a jednotného
uplatňovania legislatívneho rámca v celej Únii by bolo potrebné
stanoviť nové pravidlá. Súčasným, ako aj novým hráčom na trhu by
sa mali zaručiť rovnocenné prevádzkové podmienky, čím sa umožní,
aby nové spôsoby platby oslovili širší trh, a zabezpečí sa vyššia
úroveň ochrany spotrebiteľa pri využívaní týchto platobných služieb v
rámci celej Únie. Malo by to viesť ku klesajúcemu trendu, pokiaľ ide
o ceny a náklady používateľov platobných služieb, k širším možnostiam
voľby a transparentnosti platobných služieb. (6) V posledných rokoch narástli
bezpečnostné riziká spojené s elektronickými platbami. Je to v dôsledku
vyššej technickej zložitosti elektronických platieb, neustále narastajúceho
objemu elektronických platieb v celosvetovom meradle a novovznikajúcich druhov
platobných služieb. Keďže spoľahlivé a bezpečné platobné služby
predstavujú základnú podmienku pre riadne fungujúci trh s platobnými službami,
používatelia platobných služieb by mali byť primerane chránení pred
takýmito rizikami. Platobné služby sú nevyhnutné na zachovanie zásadných
hospodárskych a spoločenských činností, a preto poskytovatelia
platobných služieb ako úverové inštitúcie spadajú pod označenie
„účastník trhu“ v zmysle článku 3 ods. 8 smernice Európskeho
parlamentu a Rady [vložiť číslo smernice o bezpečnosti sietí
a informácií (NIS) po jej prijatí][25]. (7) Okrem všeobecných opatrení,
ktoré majú byť prijaté na úrovni členských štátov podľa smernice
[vložiť číslo smernice o bezpečnosti sietí a informácií (NIS)
po jej prijatí], by sa bezpečnostné riziká spojené s platobnými
transakciami mali riešiť aj na úrovni poskytovateľov platobných
služieb, Bezpečnostné opatrenia, ktoré majú prijať poskytovatelia
platobných služieb, musia byť primerané daným bezpečnostným rizikám.
Na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali
príslušným orgánom každý rok aktualizované informácie o posúdení svojich
bezpečnostných rizík a o (dodatočných) opatreniach, ktoré prijali v
reakcii na tieto riziká, by sa mal zaviesť mechanizmus pravidelného
podávania správ. Navyše s cieľom zaistiť minimálne poškodenie
používateľov, iných poskytovateľov platobných služieb a platobných
systémov, ako je napr. závažné narušenie platobného systému, je nevyhnutné, aby
poskytovatelia platobných služieb mali povinnosť bezodkladne hlásiť
zásadné bezpečnostné incidenty Európskemu orgánu pre bankovníctvo. (8) Revidovaný regulačný
rámec pre platobné služby dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) (EÚ) [XX/XX/XX][26].
Týmto nariadením sa zavádzajú pravidlá týkajúce sa účtovania viacstranných
a dvojstranných výmenných poplatkov za všetky transakcie vykonané
prostredníctvom spotrebiteľských debetných a kreditných kariet a za
elektronické a mobilné platby založené na takýchto transakciách. Takisto sa ním
obmedzuje používanie niektorých obchodných pravidiel týkajúcich sa transakcií
realizovaných kartami. Cieľom nariadenia je ďalšie urýchlenie
dosahovania účinného integrovaného trhu pre platby realizované kartami. (9) V záujme toho, aby sa
predišlo odlišným prístupom v jednotlivých členských štátoch, čo by
bolo nevýhodné pre spotrebiteľov, by sa ustanovenia tejto smernice o
požiadavkách na transparentnosť a informácie pre poskytovateľov
platobných služieb mali uplatňovať aj na transakcie, pri ktorých má
platiteľov alebo príjemcov poskytovateľ platobných služieb sídlo v rámci
Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“) a druhý
poskytovateľ platobných služieb má sídlo mimo EHP. Takisto je vhodné, aby
sa uplatňovanie požiadaviek na transparentnosť a informácie rozšírilo
na transakcie realizované vo všetkých menách medzi poskytovateľmi
platobných služieb, ktorí majú sídlo v rámci EHP. (10) Vymedzenie platobných služieb
by malo byť technologicky neutrálne a malo by pripúšťať
ďalší rozvoj nových druhov platobných služieb, pričom treba
zabezpečiť rovnocenné prevádzkové podmienky tak pre už existujúcich,
ako aj nových poskytovateľov platobných služieb. (11) Výnimka týkajúca sa platobných
transakcií prostredníctvom agenta v mene platiteľa alebo príjemcu v zmysle
smernice 2007/64/ES sa v jednotlivých členských štátoch uplatňuje
veľmi rôznymi spôsobmi. Niektoré členské štáty umožňujú, aby
túto výnimku využívali platformy elektronického obchodu konajúce ako
sprostredkovateľ tak individuálnych nákupcov, ako aj predajcov bez
skutočného priestoru na rokovanie alebo uzavretie predaja alebo nákupu
tovaru alebo služieb. Tým sa ide nad zamýšľaný rámec výnimky a môže to
zvýšiť riziká pre spotrebiteľov, keďže títo poskytovatelia
zostávajú mimo ochrany právneho rámca. Odlišné postupy uplatňovania
narušujú aj hospodársku súťaž na platobnom trhu. Vymedzenie by malo
byť presnejšie a jednoznačnejšie, aby sa tieto nedostatky odstránili. (12) Spätná
väzba z trhu naznačuje, že platobné činnosti, na ktoré sa
vzťahuje výnimka obmedzenej siete, často zahŕňajú obrovské
objemy a hodnoty platieb a spotrebiteľom sa v rámci nich ponúkajú stovky
alebo tisíce rôznych výrobkov a služieb, čo nezodpovedá účelu výnimky
obmedzenej siete, ako sa stanovuje v smernici 2007/64/ES. To pre
používateľov platobných služieb (predovšetkým pre spotrebiteľov)
predstavuje väčšie riziká a žiadnu právnu ochranu a jasné nevýhody
pre aktérov na trhu podliehajúcich regulácii. Na obmedzenie týchto rizík je
potrebné presnejšie vymedzenie obmedzenej siete v súlade so smernicou
2009/110/ES. Platobný nástroj by sa teda mal považovať za použiteľný
v takejto obmedzenej sieti, len ak sa môže používať buď na kúpu
tovaru alebo služieb v konkrétnom obchode alebo reťazci obchodov, alebo
pre obmedzenú škálu tovarov alebo služieb bez ohľadu na zemepisnú polohu
predajného miesta. Medzi takéto nástroje by mohli patriť karty
jednotlivých predajní, palivové karty, členské karty a karty na verejnú
dopravu a stravné lístky alebo poukazy na služby, na ktoré sa niekedy vzťahuje
osobitná daň alebo pracovnoprávny rámec určený na podporu používania
takýchto nástrojov s cieľom splniť ciele stanovené v právnych
predpisoch v sociálnej oblasti Ak sa z takéhoto nástroja na osobitný
účel vyvinie nástroj na všeobecný účel, nemalo by sa naďalej uplatňovať
vyňatie z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Nástroje, ktoré sa môžu
používať na kúpu v obchodoch uvedených obchodníkov, by nemali byť
vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pretože takéto nástroje
sú zvyčajne navrhnuté pre sieť poskytovateľov služieb, ktorá sa
stále rozširuje. Výnimka by sa mala uplatňovať spolu s povinnosťou
potenciálnych poskytovateľov platobných služieb oznámiť
činnosti, ktoré spadajú do rozsahu vymedzenia obmedzenej siete. (13) Z rozsahu pôsobnosti smernice
2007/64/ES sú vyňaté určité platobné transakcie realizované
prostredníctvom telekomunikačného alebo IT zariadenia, ak
prevádzkovateľ siete nekoná len ako sprostredkovateľ na dodanie
digitálnych tovarov alebo služieb prostredníctvom predmetného zariadenia, ale
týmto tovarom alebo službám aj pridá hodnotu. Predovšetkým sa touto výnimkou
umožňujú platby, ktoré účtuje operátor, resp. predaj účtovaný
priamo na telefónny účet, počínajúc zvoneniami a prémiovými SMS
službami (platby cez SMS), čo prispieva k rozvoju nových obchodných
modelov založených na predaji digitálneho obsahu v nízkej hodnote. Spätná
väzba z trhu neobsahuje žiadne dôkazy o tom, že by sa tento spôsob platby,
ktorému spotrebitelia dôverujú ako pohodlnému spôsobu platby za služby či
tovary v nízkej hodnote, rozvinul na všeobecnú sprostredkovateľskú
platobnú službu. Keďže je však súčasná formulácia výnimky
nejednoznačná, v jednotlivých členských štátoch sa toto pravidlo
uplatňuje rôznymi spôsobmi. Následkom je nedostatočná právna istota
pre operátorov a spotrebiteľov a príležitostne to umožnilo
vydávať iné sprostredkovateľské platobné služby za oprávnené na
vyňatie z rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES. Preto je vhodné, aby sa
rozsah pôsobnosti tejto smernice zúžil. Výnimka by sa mala konkrétne
zamerať na mikroplatby za digitálny obsah, ako sú zvonenia, pozadia na
obrazovku, hudba, hry, videá alebo aplikácie. Táto výnimka by sa mala
uplatňovať iba na platobné služby poskytované ako doplnkové služby k
službám elektronickej komunikácie (ktoré sú hlavnou obchodnou
činnosťou daného operátora). (14) Podobným spôsobom sú z rozsahu
pôsobnosti smernice 2007/64/ES vyňaté platobné služby ponúkané subjektmi
inštalujúcimi bankomaty nezávislé od bánk alebo iných poskytovateľov
platobných služieb. Pôvodne bolo toto ustanovenie myslené ako podnet na
inštaláciu samostatne stojacich bankomatov vo vzdialených a riedko osídlených
oblastiach tým, že sa v ich prípade umožnilo účtovať ďalšie
poplatky okrem poplatkov platených poskytovateľom platobných služieb,
ktorí vydali platobnú kartu. Ustanovenie ale nebolo určené
poskytovateľom bankomatov, ktorí majú siete s niekoľko sto či
dokonca niekoľko tisíc bankomatmi v jednom alebo vo viacerých
členských štátoch. Vedie to k neuplatňovaniu predmetnej smernice na
stále väčšiu časť trhu s bankomatovými službami, čo má
negatívne účinky na ochranu spotrebiteľa. Takisto to podnecuje
existujúcich poskytovateľov bankomatov, aby zmenili svoj obchodný model a
zrušili svoj zvyčajný zmluvný vzťah s poskytovateľmi platobných
služieb s cieľom účtovať vyššie poplatky priamo
spotrebiteľom. Táto výnimka by sa preto mala zrušiť. (15) Poskytovatelia služieb, ktorí
by chceli využívať výnimku podľa smernice 2007/64/ES, sa často
nespýtajú orgánov, či sa na ich činnosti táto smernica vzťahuje,
alebo či sú vyňaté z rozsahu jej pôsobnosti, a spoliehajú sa na svoje
vlastné posúdenie. Zdá sa, že niektoré výnimky použili poskytovatelia
platobných služieb ako podnet k zmene svojich obchodných modelov tak, aby ich
činnosti ponúkané v oblasti platieb boli vyňaté z pôsobnosti danej
smernice. Môže to mať za následok zvýšené riziká pre používateľov
platobných služieb a rozdielne podmienky pre poskytovateľov platobných
služieb na vnútornom trhu. Poskytovatelia služieb by preto mali byť
povinní oznamovať určité činnosti príslušným orgánom s
cieľom zabezpečiť rovnaký výklad predpisov v rámci celého
vnútorného trhu. (16) Je dôležité, aby sem bola
zahrnutá požiadavka na potenciálnych poskytovateľov platobných služieb
oznamovať svoj zámer poskytovať činnosti v rámci obmedzenej siete,
ak objem platobných transakcií presiahne istú prahovú hodnotu. Príslušné orgány
by mali preskúmať, či tieto činnosti môžu byť považované za
činnosti poskytované v rámci obmedzenej siete, a na základe kritérií
stanovených v článku 3 písm. k) by mali k nim prijať odôvodnené
rozhodnutie. (17) Nové predpisy by mali byť
v súlade s prístupom zaujatým v smernici 2007/64/ES, ktorá sa vzťahuje na
všetky druhy elektronických platobných služieb. Ako doteraz preto stále nie je
vhodné, aby sa nové pravidlá vzťahovali na služby, pri ktorých sa prevod
finančných prostriedkov od platiteľa k príjemcovi alebo ich doprava
uskutočňuje výhradne v bankovkách a minciach, alebo ak sa prevod
zakladá na šeku v papierovej forme, zmenke v papierovej forme, vlastnej zmenke
alebo inom nástroji, kupónoch v papierovej forme alebo kartách vystavených na
poskytovateľa platobných služieb alebo na inú osobu s cieľom dať
finančné prostriedky k dispozícii príjemcovi. (18) Od prijatia smernice
2007/64/ES vznikli nové druhy platobných služieb, predovšetkým v oblasti
internetových platieb. Konkrétne vznikli poskytovatelia služieb, ktorí sú
treťou stranou a ktorí spotrebiteľom a obchodníkom ponúkajú tzv.
platobné iniciačné služby, a to často bez toho, aby nadobudli
vlastníctvo finančných prostriedkov určených na prevod. Tieto služby
uľahčujú platby v rámci elektronického obchodu tým, že vytvárajú
softvérové premostenie medzi webovou stránkou obchodníka a platformou pre
online bankovníctvo spotrebiteľa s cieľom iniciovať internetové
platby na základe úhrady alebo inkasa. Poskytovatelia služieb, ktorí sú
treťou stranou, ponúkajú nízkonákladovú alternatívu k platbám kartou tak
obchodníkom, ako aj spotrebiteľom a spotrebiteľom umožňujú
nakupovať online aj vtedy, ak nevlastnia kreditné karty. Keďže sa ale
na poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, smernica
2007/64/ES v súčasnosti nevzťahuje, nemusia byť nevyhnutne
pod dohľadom príslušného orgánu a neplnia požiadavky smernice 2007/64/ES.
To vyvoláva celý rad právnych otázok, ako je ochrana spotrebiteľa,
bezpečnosť a zodpovednosť, ako aj hospodárska súťaž a
otázky týkajúce sa ochrany údajov. Nové pravidlá by preto mali reagovať na
tieto otázky. (19) Poukázanie peňazí je
jednoduchou platobnou službou, ktorá je obyčajne založená na tom, že
platiteľ poskytne hotovosť poskytovateľovi platobných služieb,
ktorý zodpovedajúcu sumu poukáže napríklad prostredníctvom komunikačnej
siete príjemcovi alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý
koná v mene príjemcu. V niektorých členských štátoch poskytujú
supermarkety, obchodníci a iní maloobchodní predajcovia podobnú službu
verejnosti, ktorá umožňuje uskutočňovanie platieb za komunálne
služby a platenie iných pravidelných účtov domácností. Tieto služby
uhrádzania účtov by sa mali považovať za poukázanie peňazí, ak
podľa príslušných orgánov táto činnosť nie je inou platobnou
službou. (20) Je potrebné stanoviť
kategórie poskytovateľov platobných služieb, ktorí môžu platobné služby
legitímne poskytovať v celej Únii, ako sú najmä úverové inštitúcie,
ktoré prijímajú od používateľov vklady, ktoré sa môžu použiť na
financovanie platobných transakcií a ktoré by mali naďalej
podliehať prudenciálnym požiadavkám podľa smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2013/36/ES[27],
inštitúcie elektronických peňazí vydávajúce elektronické peniaze, ktoré sa
môžu použiť na financovanie platobných transakcií a ktoré by
mali naďalej podliehať prudenciálnym požiadavkám podľa smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES, platobné inštitúcie a poštové
žírové inštitúcie, ktoré sú oprávnené poskytovať platobné služby
podľa vnútroštátnych právnych predpisov. (21) Touto smernicou by sa mali
stanoviť pravidlá pre vykonávanie platobných transakcií, ak sú
finančnými prostriedkami elektronické peniaze v zmysle smernice
2009/110/ES. Táto smernica by však nemala upravovať vydávanie
elektronických peňazí, ani meniť prudenciálnu reguláciu inštitúcií
elektronických peňazí stanovenú v uvedenej smernici. Preto by platobné
inštitúcie nemali byť oprávnené vydávať elektronické peniaze. (22) Smernica 2007/64/ES stanovila
prudenciálny režim, ktorým sa zaviedlo jednotné povolenie pre všetkých
poskytovateľov platobných služieb, ktorí nepreberajú žiadne vklady, ani
nevydávajú elektronické peniaze. Na tento účel sa smernicou 2007/64/ES
zaviedla nová kategória poskytovateľov platobných služieb (ďalej len
„platobné inštitúcie“), a to zavedením povolenia, ktoré podlieha súboru
prísnych a komplexných podmienok a ktoré oprávňuje právnické osoby, ktoré
nespadajú do existujúcich kategórií, poskytovať platobné služby v celej
Únii. Na tieto služby by sa teda v rámci celej Únie mali vzťahovať
rovnaké podmienky. (23) Podmienky udelenia povolenia
na činnosť platobných inštitúcií, ako aj zachovania platnosti tohto
povolenia, sa veľmi nezmenili. Rovnako ako v smernici 2007/64/ES tieto
podmienky zahŕňajú prudenciálne požiadavky primerané prevádzkovým a
finančným rizikám, ktorým tieto inštitúcie čelia pri vykonávaní
svojich obchodných činností. V tejto súvislosti je potrebné riadne
upraviť režim fungovania počiatočného kapitálu spolu s
prevádzkovým kapitálom, ktorý by sa mohol časom upraviť tak, aby
fungoval dokonalejšie v závislosti od potrieb trhu. V dôsledku rozmanitosti v
oblasti platobných služieb by táto smernica mala umožniť, aby sa
prostredníctvom rôznych metód uplatňovaných spolu s určitým rozsahom
kompetencií pri vykonávaní dohľadu zaobchádzalo s rovnakými rizikami
rovnakým spôsobom u všetkých poskytovateľov platobných služieb. Tieto
požiadavky na platobné inštitúcie by mali zohľadňovať skutočnosť,
že platobné inštitúcie vykonávajú špecializovanejšie a obmedzenejšie
činnosti, a preto sa vystavujú rizikám, ktoré sú oveľa užšie a ktoré
je možné oveľa ľahšie kontrolovať a dohliadať na ne než
tie, ktoré vznikajú v širšom spektre činností úverových inštitúcií.
Platobným inštitúciám by sa malo predovšetkým zakázať prijímať vklady
od používateľov a povoliť používať finančné prostriedky
prijaté od používateľov iba na poskytovanie platobných služieb. Požadované
prudenciálne pravidlá vrátane počiatočného kapitálu by mali byť
primerané riziku súvisiacemu s príslušnou platobnou službou poskytovanou
platobnou inštitúciou. Služby, ktoré iba umožňujú prístup k platobným
účtom, ale žiadne účty neponúkajú, by sa mali s prihliadnutím na
počiatočný kapitál považovať za stredne rizikové. (24) Malo by sa prijať
ustanovenie, podľa ktorého by boli finančné prostriedky klientov
vedené oddelene od finančných prostriedkov platobnej inštitúcie
určených na iné obchodné činnosti. Zdá sa však, že požiadavky na
zabezpečenie finančných prostriedkov sú nevyhnutné, len ak platobná
inštitúcia nadobúda vlastníctvo finančných prostriedkov svojich klientov.
Na platobné inštitúcie by sa mali tiež vzťahovať požiadavky na
účinný boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu
teroristickej činnosti. (25) Touto smernicou by sa nemali
zmeniť povinnosti platobných inštitúcií, pokiaľ ide o predkladanie
ich účtovných výkazov a o audit ich ročných a konsolidovaných
účtovných závierok. Platobné inštitúcie by mali vypracúvať svoje
ročné a konsolidované účtovné závierky v súlade so smernicou Rady
78/660/EHS[28]
a prípadne so smernicou Rady 83/349/EHS[29]
a so smernicou Rady 86/635/EHS[30].
Ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku by mal
overiť audítor, pokiaľ platobná inštitúcia nie je oslobodená od tejto
povinnosti podľa smernice 78/660/EHS, a prípadne podľa smerníc
83/349/EHS a 86/635/EHS. (26) V posledných rokoch vďaka
rozvoju technológií vznikol aj rad doplnkových služieb, ako sú informačné
služby o účte a agregované služby o účte. Na tieto služby by sa
smernica takisto mala vzťahovať, aby sa spotrebiteľom poskytla
primeraná ochrana a právna istota v súvislosti s ich postavením. (27) Ak poskytovatelia platobných
služieb poskytujú jednu alebo viac platobných služieb, na ktoré sa
vzťahuje táto smernica, mali by vždy viesť platobné účty, ktoré
sa používajú výlučne na platobné transakcie. Aby platobné inštitúcie mohli
poskytovať platobné služby, je nevyhnutné, aby mali prístup k platobným
účtom. Členské štáty by mali zaistiť, aby sa takýto prístup
poskytoval spôsobom primeraným legitímnemu cieľu, na ktorý má tento
prístup slúžiť. (28) Táto smernica by mala
upravovať poskytovanie úverov platobnými inštitúciami, t. j. poskytovanie
úverových rámcov a vydávanie kreditných kariet, iba ak je to úzko spojené
s platobnými službami. Poskytovanie úveru je vhodné povoliť platobným
inštitúciám so zreteľom na ich cezhraničné činnosti iba vtedy,
ak sa poskytne s cieľom uľahčiť platobné služby,
pričom tento úver má povahu krátkodobého úveru a poskytuje sa na obdobie
nepresahujúce 12 mesiacov vrátane prípadného revolvingu, a pod podmienkou,
že ho platobná inštitúcia refinancuje hlavne z vlastných zdrojov alebo iných
finančných prostriedkov z kapitálových trhov, a nie z finančných
prostriedkov držaných v mene klientov na účel platobných služieb. Tieto
pravidlá by sa mali uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES[31]
alebo iné príslušné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy
týkajúce sa podmienok poskytovania úverov spotrebiteľom, ktoré neboli
harmonizované touto smernicou. (29) Celkovo sa fungovanie
spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za
udeľovanie povolení platobným inštitúciám, za vykonávanie kontrol a za
rozhodovanie o odňatí týchto povolení ukázalo byť uspokojivé.
Spolupráca medzi jednotlivými príslušnými orgánmi by sa však mala zlepšiť,
pokiaľ ide o výmenu informácií, ako aj o jednotné uplatňovanie a
výklad smernice v prípadoch, keď by platobná inštitúcia, ktorej bolo udelené
povolenie, chcela poskytovať platobné služby aj v inom než jej domovskom
členskom štáte pri uplatňovaní práva usadiť sa alebo slobody
poskytovať služby (v rámci režimu povolenia na činnosť v
zahraničí, tzv. passporting). Treba požiadať Európsky orgán
pre bankovníctvo (EBA), aby pripravil súbor usmernení o spolupráci a výmene
údajov. (30) S cieľom zvýšiť
transparentnosť, pokiaľ ide o platobné inštitúcie, ktorým bolo
udelené povolenie, alebo platobné inštitúcie, ktoré sú zaregistrované na
príslušných orgánoch, a to vrátane ich agentov a pobočiek, by sa v rámci
EBA mal zriadiť webový portál, ktorý by slúžil ako európsky elektronický
prístupový bod a ktorý by navzájom prepájal vnútroštátne registre. Tieto
opatrenia by sa mali zamerať na to, aby sa prispelo k zlepšeniu spolupráce
medzi príslušnými orgánmi. (31) Dostupnosť presných,
aktualizovaných informácií by sa mala zlepšiť tak, že sa od platobných
inštitúcií bude požadovať, aby bez zbytočného odkladu informovali
príslušné orgány ich domovského štátu o všetkých zmenách ovplyvňujúcich
presnosť poskytnutých informácií a dôkazov s prihliadnutím na
povolenie, a to vrátane dodatočných agentov, pobočiek alebo
subjektov, ktoré externe vykonávajú príslušné činnosti. V prípade pochybností by príslušné orgány mali aj
overovať správnosť oznámených informácií. (32) Hoci sa v tejto smernici
uvádza minimálny súbor právomocí, ktoré by príslušné orgány mali mať pri
dohliadaní na to, ako platobné inštitúcie dodržiavajú predpisy, tieto právomoci
treba vykonávať za súčasného dodržiavania základných práv vrátane
práva na súkromie. Na vykonávanie právomocí, ktoré by mohli predstavovať
závažné narušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia
a komunikácie, by členské štáty mali zaviesť primerané a účinné
záruky proti akémukoľvek zneužitiu alebo svojvoľnému konaniu,
napríklad v prípade potreby prostredníctvom predbežného povolenia od súdneho
orgánu príslušného členského štátu. (33) Je dôležité zaistiť, aby
sa na všetky osoby poskytujúce služby poukazovania peňazí uplatňovali
určité minimálne zákonné a regulačné požiadavky. Z tohto dôvodu je
potrebné požadovať registráciu totožnosti a bydliska alebo sídla všetkých
osôb poskytujúcich služby poukazovania peňazí, a to vrátane osôb, ktoré
nie sú schopné splniť všetky podmienky na udelenie povolenia na
činnosť platobných inštitúcií. Takýto prístup je v súlade s
odôvodnením osobitného odporúčania VI Finančnej akčnej pracovnej
skupiny proti praniu špinavých peňazí, ktoré obsahuje ustanovenie
mechanizmu, podľa ktorého by sa s poskytovateľmi platobných služieb,
ktorí nie sú schopní splniť všetky podmienky stanovené v danom
odporúčaní, mohlo i napriek tomu zaobchádzať ako s platobnými
inštitúciami. Na tieto účely by členské štáty mali takéto osoby
zaevidovať v registri platobných inštitúcií, aj keď nespĺňajú
všetky alebo niektoré podmienky na udelenie povolenia na činnosť. Je
však dôležité, aby možnosť výnimky podliehala prísnym požiadavkám
týkajúcim sa objemu platobných transakcií. Platobné inštitúcie, ktorým sa
udelila výnimka, by nemali mať právo usadiť sa ani slobodu
poskytovať služby a ani by si nemali nepriamo uplatňovať tieto
práva, ak sú členmi platobného systému. (34) Pre každého poskytovateľa
platobných služieb je nevyhnutné, aby mal prístup k službám technických
infraštruktúr platobných systémov. Tento prístup by však mal podliehať
príslušným požiadavkám, aby sa zabezpečila integrita a stabilita uvedených
systémov. Každý poskytovateľ platobných služieb, ktorý žiada o
účasť v platobnom systéme, by mal účastníkom tohto platobného
systému predložiť dôkaz o tom, že jeho vnútorné mechanizmy sú
dostatočne zabezpečené proti všetkým druhom rizík. Tieto platobné
systémy obyčajne obsahujú napr. systémy platobných kariet so štyrmi
účastníkmi, ako aj hlavné systémy na spracovanie úhrad a inkás. S
cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie v celej Únii s rôznymi
kategóriami poskytovateľov platobných služieb, ktorým bolo udelené
povolenie, v súlade s podmienkami ich povolenia je potrebné objasniť
pravidlá týkajúce sa prístupu k poskytovaniu platobných služieb a prístupu k
platobným systémom. (35) Malo by sa ustanoviť
nediskriminačné zaobchádzanie s platobnými inštitúciami, ktorým bolo
udelené povolenie, a úverovými inštitúciami, aby mohol každý poskytovateľ
platobných služieb na vnútornom trhu využívať služby technických
infraštruktúr týchto platobných systémov za rovnakých podmienok. Je vhodné
stanoviť rozdielne zaobchádzanie s poskytovateľmi platobných služieb,
ktorým bolo udelené povolenie, a tými poskytovateľmi, na ktorých sa
vzťahuje výnimka podľa tejto smernice, ako aj výnimka podľa
článku 3 smernice 2009/110/ES vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými
prudenciálnymi rámcami platnými pre týchto poskytovateľov. Rozdiely
cenových podmienok však možno povoliť len v tom prípade, ak vyplývajú z
rozdielov v nákladoch poskytovateľov platobných služieb. Tým by nemalo
byť dotknuté právo členských štátov obmedziť prístup k systémovo
dôležitým systémom v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES[32], ani kompetencie Európskej
centrálnej banky a Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) týkajúce sa
prístupu k platobným systémom. (36) V niektorých prípadoch
členské štáty udelili špecifickým poskytovateľom platobných služieb
nepriamy prístup k označeným platobným systémom, čo zodpovedá
ustanoveniam smernice 98/26/ES. Toto rozhodnutie sa ponecháva na uvážení
príslušného členského štátu. Na zabezpečenie spravodlivej
hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi platobných služieb by sa
však v tejto smernici malo ustanoviť, že ak členský štát udelil
niektorému poskytovateľovi platobných služieb nepriamy prístup k takýmto
systémom, s ostatnými poskytovateľmi platobných služieb, ktorí sú v
rovnakej situácii, by sa malo zaobchádzať rovnako, a nie
diskriminačne. (37) V posledných rokoch sa z
určitých platobných systémov s troma účastníkmi, pri ktorých tento
systém koná ako výhradný poskytovateľ platobných služieb tak
platiteľovi, ako aj príjemcovi, stali rešpektovaní hráči na trhu
spracovania platieb. Preto už neexistujú dôvody, aby tieto systémy požívali
výnimku, pokiaľ ide o poskytnutie prístupu k ostatným poskytovateľom
platobných služieb, ak ostatné platobné systémy nemôžu takúto výnimku
využívať. (38) Mal by sa zaviesť súbor
predpisov s cieľom zabezpečiť transparentnosť podmienok
a informačných požiadaviek pre platobné služby. (39) Táto smernica by sa nemala
vzťahovať ani na hotovostné platobné transakcie, pretože pre
hotovostné transakcie už existuje jednotný platobný trh, a ani na tie platobné
transakcie, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom šekov v papierovej forme, pretože
z hľadiska svojej povahy nemôžu byť spracúvané rovnako efektívne ako
ostatné platobné prostriedky. Osvedčené postupy v tejto oblasti by sa však
mali opierať o zásady ustanovené v tejto smernici. (40) Keďže spotrebitelia a
podniky nie sú v rovnakej situácii, nepotrebujú ani rovnakú úroveň
ochrany. Hoci je dôležité zaručiť práva spotrebiteľov
ustanoveniami, od ktorých sa nemožno zmluvne odchýliť, je rozumné, aby sa
podniky a organizácie mohli dohodnúť inak, ak nejde o dojednanie so
spotrebiteľom. Členské štáty by však mali mať možnosť
ustanoviť, že s mikropodnikmi v zmysle odporúčania Komisie
2003/361/ES[33]
by sa malo zaobchádzať rovnako ako so spotrebiteľmi. V každom prípade
by sa však niektoré základné ustanovenia tejto smernice mali
uplatňovať vždy bez ohľadu na postavenie používateľa. (41) Táto smernica by mala
určiť povinnosti poskytovateľov platobných služieb, pokiaľ
ide o poskytovanie informácií používateľom platobných služieb, ktorým
by sa o platobných službách mali poskytnúť prehľadné informácie na
rovnako vysokej úrovni, aby sa mohli rozhodnúť na základe dobrej
informovanosti a aby si mohli slobodne zvoliť služby v rámci celej Únie. V
záujme transparentnosti by sa v tejto smernici mali ustanoviť
harmonizované požiadavky nevyhnutné na zabezpečenie poskytnutia potrebných
a dostatočných informácií používateľom platobných služieb, ktoré sa
týkajú zmluvy o poskytovaní platobných služieb a platobných transakcií. S
cieľom podporiť bezproblémové fungovanie jednotného trhu v oblasti
platobných služieb by členské štáty mali mať možnosť
prijímať iba tie ustanovenia o poskytovaní informácií, ktoré sú
ustanovené v tejto smernici. (42) Spotrebitelia by mali byť
chránení pred nekalými a zavádzajúcimi praktikami v súlade so smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES[34],
ako aj smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES[35] a smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2002/65/ES[36].
Dodatočné ustanovenia v týchto smerniciach sa uplatňujú naďalej.
Mal by sa však vysvetliť najmä vzťah medzi touto smernicou a smernicou
2002/65/ES, pokiaľ ide o požiadavky na poskytovanie informácií pred
uzavretím zmluvy. (43) Požadované informácie by mali
byť primerané potrebám používateľov a poskytované štandardným
spôsobom. Požiadavky na poskytovanie informácií pri jednorazovej platobnej
transakcii by sa však mali líšiť od požiadaviek rámcovej zmluvy, ktorá
zahŕňa viacero platobných transakcií. (44) V praxi sú rámcové zmluvy a
platobné transakcie, ktoré tieto zmluvy zahŕňajú, oveľa
bežnejšie a hospodársky dôležitejšie než jednorazové platobné transakcie. V
prípade platobného účtu alebo osobitného platobného nástroja sa vyžaduje
rámcová zmluva. Požiadavky na poskytovanie informácií o rámcových zmluvách pred
ich uzavretím by preto mali byť dostatočne vyčerpávajúce a
informácie by sa vždy mali poskytovať v papierovej forme alebo na inom
trvalom nosiči údajov, ako sú výtlačky z tlačiarní na
tlačenie výpisov z účtov, CD-ROM, DVD, pevné disky osobných
počítačov, na ktorých možno ukladať elektronickú poštu, a internetové
stránky, pokiaľ tieto stránky umožňujú prístup k týmto informáciám
pre budúce použitie po obdobie zodpovedajúce účelu informácií a nezmenenú
reprodukciu uložených informácií. Avšak pre poskytovateľa platobných
služieb a ich používateľa by malo byť možné dohodnúť v rámcovej
zmluve spôsob, akým sa poskytnú následné informácie o vykonaných platobných
transakciách, napríklad že v prípade internetového bankovníctva sa všetky
informácie o platobnom účte sprístupnia online. (45) V prípade jednorazových
platobných transakcií by sa vždy z vlastného podnetu poskytovateľa
platobných služieb mali poskytnúť iba základné informácie. Keďže
platiteľ je pri podávaní platobného príkazu obyčajne prítomný, nie je
potrebné požadovať, aby sa informácie v každom prípade poskytovali v
papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov. Poskytovateľ
platobných služieb môže poskytnúť informácie ústne pri priehradke alebo
ich inak ľahko sprístupniť, napríklad umiestnením obchodných
podmienok na nástenke vo svojich priestoroch. Informácie by sa mali poskytnúť
aj o tom, kde sú k dispozícii ďalšie podrobnejšie informácie (napr. adresa
internetovej stránky). Ak však spotrebiteľ o to požiada, mali by sa mu
základné informácie poskytnúť v papierovej forme alebo na inom trvalom
nosiči údajov. (46) Touto smernicou by sa malo
stanoviť právo spotrebiteľa na bezplatné získanie dôležitých
informácií pred tým, než je viazaný akoukoľvek zmluvou o poskytovaní
platobných služieb. Spotrebiteľ by mal mať takisto možnosť
kedykoľvek počas zmluvného vzťahu vopred žiadať o bezplatné
poskytnutie informácií, ako aj rámcovej zmluvy, v papierovej forme, čo by
mu umožnilo porovnať služby poskytovateľov platobných služieb a ich
podmienky a v prípade akéhokoľvek sporu overiť svoje zmluvné práva a
povinnosti. Uvedené ustanovenia by mali byť v súlade so smernicou
2002/65/ES. Výslovné ustanovenia o bezplatných informáciách v tejto smernici by
nemali mať za následok umožnenie vyberania poplatkov za poskytovanie
informácií spotrebiteľom podľa iných uplatniteľných smerníc. (47) Spôsob, akým má
poskytovateľ platobných služieb poskytovať požadované informácie
používateľovi platobných služieb, by mal zohľadňovať
potreby používateľa, ako aj praktické technické aspekty a nákladovú
efektívnosť v závislosti od situácie v súvislosti s podmienkami dohodnutými
v príslušnej zmluve o poskytovaní platobných služieb. Táto smernica by teda
mala rozlišovať medzi dvoma spôsobmi, akými má poskytovateľ
platobných služieb poskytovať informácie: buď by sa informácie mali
poskytovať, t. j. poskytovateľ platobných služieb by ich mal aktívne
oznamovať v príslušnom čase, ako sa to vyžaduje v tejto smernici bez
toho, aby ich používateľ platobných služieb musel požadovať, alebo by
sa mali informácie sprístupniť používateľovi platobných služieb pri
zohľadnení každej jeho žiadosti o poskytnutie ďalších informácií. V
tomto druhom prípade by mal používateľ platobných služieb vyvinúť
určitú iniciatívu, aby tieto informácie získal, napríklad si ich výslovne
vyžiadať od poskytovateľa platobných služieb, prihlásiť sa do
emailovej schránky svojho bankového účtu alebo vložiť bankovú kartu
do prístroja na vydávanie výpisov z účtu. Na tieto účely by mal
poskytovateľ platobných služieb zabezpečiť možnosť prístupu
k informáciám a dostupnosť informácií pre používateľa platobných
služieb. (48) Spotrebiteľ by mal
dostať základné informácie o vykonaných platobných transakciách bez
akýchkoľvek dodatočných poplatkov. V prípade jednorazovej platobnej
transakcie by poskytovateľ platobných služieb nemal za tieto informácie vyberať
osobitné poplatky. Rovnako by sa mali bezplatne poskytovať následné
mesačné informácie o platobných transakciách vykonaných na základe
rámcovej zmluvy. Vzhľadom na dôležitosť transparentnosti pri tvorbe
cien a rozličné potreby spotrebiteľov by však strany mali byť
schopné dohodnúť sa na poplatkoch za častejšie alebo dodatočne
poskytované informácie. S cieľom zohľadniť rozdielnu
vnútroštátnu prax by sa členským štátom malo umožniť, aby stanovili
pravidlá, na základe ktorých sa majú mesačné výpisy z platobného účtu
v papierovej forme vždy poskytovať bezplatne. (49) S cieľom
uľahčiť mobilitu klientov by sa malo spotrebiteľom
umožniť ukončiť rámcovú zmluvu po jednom roku bez toho, aby im
boli účtované poplatky. V prípade spotrebiteľov by dohodnutá
výpovedná lehota nemala byť dlhšia než jeden mesiac a v prípade
poskytovateľov platobných služieb nie kratšia než dva mesiace. Touto
smernica by nemala byť dotknutá povinnosť poskytovateľa
platobných služieb vypovedať zmluvu o poskytovaní platobných služieb za
výnimočných okolností na základe iných príslušných právnych predpisov Únie
alebo vnútroštátnych právnych predpisov, napríklad právnych predpisov v oblasti
boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, na základe
akýchkoľvek akcií zameraných na zmrazenie finančných prostriedkov
alebo akýchkoľvek osobitných opatrení súvisiacich s predchádzaním a
vyšetrovaním trestnej činnosti. (50) Nástroje na vykonávanie
platieb nízkej hodnoty by mali predstavovať lacnú a ľahko
použiteľnú alternatívu v prípade tovarov a služieb nízkej hodnoty a nemali
by byť zbytočne zaťažené nadmernými požiadavkami. Príslušné
požiadavky na poskytovanie informácií a pravidlá pre ich používanie by sa preto
mali obmedzovať na základné informácie, pričom by mali zohľadňovať
aj technické možnosti, ktoré možno oprávnene očakávať od nástrojov
používaných pri platbách nízkej hodnoty. Aj napriek jednoduchšiemu režimu by
používatelia platobných služieb mali mať primeranú ochranu vzhľadom
na obmedzené riziko, aké tieto platobné nástroje predstavujú, najmä pokiaľ
ide o predplatené platobné nástroje. (51) Je nevyhnutné stanoviť
kritériá, podľa ktorých sa poskytovateľom, ktorí sú tretími stranami,
umožní prístup k informáciám o dostupnosti finančných prostriedkov na
účte používateľa platobnej služby, ktoré sú ale držané iným
poskytovateľom platobných služieb, ako aj využívanie týchto informácií.
Konkrétne by mali tak poskytovatelia, ktorí sú tretími stranami, ako aj
poskytovatelia platobných služieb, ktorí spravujú účet používateľa
platobnej služby, splniť potrebné požiadavky na ochranu údajov a
bezpečnosť stanovené v tejto smernici, alebo na ktoré sa v tejto
smernici odkazuje, alebo ktoré sú obsiahnuté v usmerneniach EBA. Platitelia by
mali poskytovateľovi platobných služieb, ktorý je treťou stranou,
dať výslovný súhlas na prístup k svojim platobným účtom a mali by
byť náležite informovaní o rozsahu tohto prístupu. Na to, aby sa umožnil
rozvoj ďalších poskytovateľov platobných služieb, ktorí nemôžu
prijímať vklady, im úverové inštitúcie musia poskytnúť informácie o
dostupnosti finančných prostriedkov, ak platiteľ súhlasil s tým, aby
tieto informácie boli oznamované poskytovateľovi platobných služieb, ktorý
vydáva platobný nástroj. (52) Práva a povinnosti
používateľov platobných služieb a poskytovateľov platobných služieb
by sa mali primerane upraviť tak, aby sa zohľadnilo zapojenie
poskytovateľa, ktorý je treťou stranou, v transakcii vždy, keď
sa použije platobná iniciačná služba. Konkrétne by vyvážené rozdelenie
zodpovednosti medzi poskytovateľom platobných služieb, ktorý spravuje
účet, a poskytovateľom, ktorý je treťou stranou zapojenou
do transakcie, malo mať za následok, že obaja prevezmú zodpovednosť
za tú časť transakcie, ktorá je pod ich kontrolou, a v prípade
incidentov jasne stanovia zodpovednú stranu. V prípade podvodu alebo sporu by
sa na poskytovateľa, ktorý je treťou stranou, mala
vzťahovať osobitná povinnosť poskytnúť platiteľovi a
poskytovateľovi platobnej služby spravujúcemu účet referenčné
údaje transakcií a informácie o autorizácii súvisiacej s príslušnou
transakciou. (53) S cieľom znížiť
riziko a dôsledky neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných
transakcií by mal používateľ platobných služieb čo najskôr
informovať poskytovateľa platobných služieb o každom spore, ktorý sa
týka údajne neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií
za predpokladu, že poskytovateľ platobných služieb splnil svoje
informačné povinnosti podľa tejto smernice. Ak používateľ
platobných služieb dodrží termín pre takéto oznámenie, malo by byť možné
uplatniť tieto nároky v rámci premlčacích lehôt stanovených
podľa vnútroštátneho práva. Táto smernica by nemala mať vplyv na iné
nároky medzi používateľmi platobných služieb a poskytovateľmi
platobných služieb. (54) V prípade neautorizovaných
platobných transakcií by sa platiteľovi mala bezodkladne vrátiť suma
príslušnej transakcie. S cieľom predísť akémukoľvek
znevýhodneniu platiteľa by dátum pripísania vrátenej sumy nemal byť
neskorší než dátum, kedy bola príslušná suma z účtu odpísaná. S
cieľom motivovať používateľa platobných služieb k tomu, aby bez
zbytočného odkladu informoval poskytovateľa o každej krádeži alebo
strate platobného nástroja, a tým znížil riziko vykonania neautorizovaných
platobných transakcií, tento používateľ platobných služieb by mal byť
zodpovedný iba za veľmi obmedzenú sumu, pokiaľ nekonal podvodným
spôsobom alebo s hrubou nedbalosťou. V tejto súvislosti sa zdá byť
primeraná suma vo výške 50 EUR, aby sa zabezpečila jednotná a vysoká
úroveň ochrany používateľov v rámci Únie. Navyše ak používateľ
informoval poskytovateľa platobných služieb o tom, že jeho platobný
nástroj mohol byť zneužitý, od používateľa by sa nemalo žiadať,
aby hradil ďalšie straty vyplývajúce z neautorizovaného použitia tohto
nástroja. Touto smernicou by nemala byť dotknutá zodpovednosť
poskytovateľov platobných služieb za technickú bezpečnosť ich
vlastných produktov. (55) Pri posudzovaní prípadnej
nedbalosti používateľa platobných služieb by sa mali zohľadniť
všetky okolnosti. Dôkazy údajnej nedbalosti a jej rozsah by sa vo všeobecnosti
mali posúdiť podľa vnútroštátneho práva. Zmluvné podmienky týkajúce
sa poskytovania a používania platobného nástroja, ktorých účinkom by bolo
zvýšenie dôkazného bremena spotrebiteľa alebo zníženie dôkazného bremena vydavateľa,
by sa mali považovať za neplatné. Okrem toho je vhodné v osobitných
situáciách, a to najmä ak platobný nástroj nie je k dispozícii v mieste
predaja, ako je tomu v prípade online platieb cez internet, aby
poskytovateľ platobných služieb musel poskytnúť dôkaz o údajnej
nedbalosti, keďže platiteľove možnosti sú v takýchto prípadoch
veľmi obmedzené. (56) Mali by sa prijať
ustanovenia upravujúce rozdelenie strát v prípade neautorizovaných platobných
transakcií. S výnimkou prípadov podvodu a hrubej nedbalosti by spotrebiteľ
nikdy nemal platiť viac než 50 EUR, ak dôjde k neautorizovanej transakcii
na jeho účte. Na používateľov platobných služieb, ktorí nie sú
spotrebiteľmi, sa môžu uplatňovať iné ustanovenia, keďže
takíto používatelia môžu obyčajne lepšie posúdiť riziko podvodu a
prijať protiopatrenia. (57) V tejto smernici by sa mali
stanoviť pravidlá vrátenia peňazí na účel ochrany
spotrebiteľa v prípade, keď vykonaná platobná transakcia
prevyšuje sumu, ktorú by bolo možné rozumne očakávať. S cieľom
predísť akémukoľvek finančnému znevýhodneniu platiteľa
treba zaistiť, aby dátum pripísania akejkoľvek vrátenej sumy nebol
neskorší než dátum, kedy bola príslušná suma z účtu odpísaná. V prípade
inkás by poskytovatelia platobných služieb mali byť schopní
poskytovať svojim zákazníkom ešte výhodnejšie podmienky. Zákazníci by mali
mať právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov pri
každej spornej platobnej transakcii. Toto právo na bezpodmienečné vrátenie
finančných prostriedkov, ktorým sa zabezpečuje najvyššia úroveň
ochrany spotrebiteľa, však nie je oprávnené v prípadoch, keď
obchodník už zmluvu naplnil a príslušný tovar alebo služby boli už
spotrebované. V prípadoch, keď si používateľ nárokuje vrátenie
finančných prostriedkov z nejakej platobnej transakcie, práva na vrátenie
by nemali mať vplyv na zodpovednosť platiteľa voči
príjemcovi vyplývajúcu zo základného vzťahu, napr. za objednaný,
spotrebovaný alebo oprávnene účtovaný tovar alebo služby, ani na práva
používateľa, pokiaľ ide o odvolanie platobného príkazu. (58) Spotrebitelia a podniky musia
mať pre potreby finančného plánovania a včasného plnenia
platobných povinností istotu o čase potrebnom na vykonanie platobného
príkazu. Touto smernicou by sa preto mal zaviesť časový okamih, kedy
začínajú platiť práva a povinnosti, konkrétne to, kedy sa
poskytovateľovi platobných služieb doručí platobný príkaz vrátane
okamihu, keď mal príležitosť, aby mu bol doručený
prostredníctvom komunikačných prostriedkov dohodnutých v zmluve o
poskytovaní platobných služieb, bez ohľadu na predchádzajúcu
účasť v procese vedúcom ku vzniku a zaslaniu platobného príkazu,
napr. vo forme kontroly bezpečnosti a disponibility finančných
prostriedkov, informácií o používaní osobného identifikačného čísla
(PIN) či vydaní platobného prísľubu. K doručeniu platobného
príkazu by malo ďalej dôjsť vtedy, keď sa poskytovateľovi
platobných služieb platiteľa doručí platobný príkaz, ktorý sa má
odpísať z účtu platiteľa. Deň alebo časový okamih,
kedy príjemca predkladá svojmu poskytovateľovi platobných služieb platobné
príkazy na inkasovanie, napr. platby kartou alebo inkasá, alebo kedy príjemcovi
poskytne jeho poskytovateľ platobných služieb predfinancovanie príslušných
súm (vo forme podmieneného úveru v prospech jeho účtu), by v tejto
súvislosti nemali mať žiadny význam. Používatelia by mali mať
možnosť spoľahnúť sa na riadne vykonanie úplného a platného
platobného príkazu, ak poskytovateľ platobných služieb nemá zmluvný alebo
zákonný dôvod na jeho odmietnutie. V prípade odmietnutia platobného príkazu zo
strany poskytovateľa platobných služieb by preto mal byť
používateľ platobných služieb oboznámený o tomto odmietnutí a o jeho
dôvode, a to čo najskôr podľa požiadaviek práva Únie a vnútroštátneho
práva. (59) Vzhľadom na
rýchlosť, akou moderné plne automatizované platobné systémy spracúvajú
platobné transakcie, čo znamená, že od určitého časového okamihu
nemožno platobné príkazy odvolať bez toho, aby nevznikli vysoké náklady na
manuálny zásah, je potrebné stanoviť pevný konečný termín pre
odvolanie platby. V závislosti od typu platobnej služby a platobného príkazu sa
môže časový okamih na základe dohody medzi stranami líšiť. Odvolanie
platobného príkazu by sa v tejto súvislosti malo uplatňovať iba na
vzťah medzi používateľom platobných služieb a ich
poskytovateľom, teda bez toho, aby bola dotknutá neodvolateľnosť
a konečnosť platobných transakcií v platobných systémoch. (60) Takáto
neodvolateľnosť by nemala ovplyvniť právo alebo povinnosť
poskytovateľa platobných služieb podľa zákonov niektorých
členských štátov, ktorá sa zakladá na rámcovej zmluve platiteľa alebo
vnútroštátnych zákonoch, právnych predpisoch, správnych opatreniach alebo
usmerneniach, nahradiť platiteľovi sumu vykonanej platobnej
transakcie v prípade sporu medzi platiteľom a príjemcom. Takáto náhrada by
sa mala považovať za nový platobný príkaz. S výnimkou týchto prípadov
by sa právne spory vyplývajúce zo vzťahu, na základe ktorého sa vykonáva
platobný príkaz, mali riešiť len medzi platiteľom a príjemcom. (61) Z hľadiska plne
integrovaného priameho spracúvania platieb a právnej istoty, pokiaľ ide
o plnenie každého príslušného záväzku medzi používateľmi platobných
služieb, je nevyhnutné, aby sa na účet príjemcu pripísala plná suma
prevedená platiteľom. Preto by nemalo byť možné, aby ktorýkoľvek
zo sprostredkovateľov zúčastnených na vykonávaní platobných
transakcií mohol vykonávať zrážky z prevádzanej sumy. Príjemcovia by však
mali mať možnosť uzatvoriť dohodu so svojím poskytovateľom
platobných služieb, podľa ktorej by mohol poskytovateľ
odpočítať svoje vlastné poplatky. Avšak s cieľom umožniť
príjemcovi overenie toho, že splatná suma je správne zaplatená, by následne
poskytnuté informácie o platobnej transakcii mali uvádzať nielen plnú sumu
prevedených finančných prostriedkov, ale aj výšku všetkých poplatkov. (62) Pokiaľ ide o poplatky,
skúsenosti ukázali, že najefektívnejším systémom je rozdelenie poplatkov medzi
platiteľa a príjemcu, pretože uľahčuje priame spracúvanie
platieb. Z tohto dôvodu by sa malo prijať ustanovenie upravujúce poplatky,
ktoré za bežných okolností majú vyberať príslušní poskytovatelia
platobných služieb priamo od platiteľa a príjemcu. To by sa však malo
uplatňovať iba v prípadoch, keď si platobná transakcia
nevyžaduje menovú konverziu. Výška všetkých vybratých poplatkov sa môže
rovnať aj nule, pretože ustanovenia tejto smernice by sa nemali
dotknúť postupu, pri ktorom poskytovateľ platobných služieb
neúčtuje spotrebiteľom poplatky za pripísanie súm na ich účty.
Rovnako môže poskytovateľ platobných služieb v závislosti od zmluvných
podmienok účtovať poplatky iba príjemcovi (obchodníkovi) za použitie
platobnej služby, v dôsledku čoho sa poplatky nevyberajú od
platiteľa. Poplatky za platobné systémy sa môžu účtovať vo forme
predplatného. Ustanovenia o prevedenej sume alebo vybratých poplatkoch nemajú
priamy vplyv na tvorbu cien medzi poskytovateľmi platobných služieb alebo
sprostredkovateľmi. (63) Odlišné postupy v jednotlivých
štátoch, pokiaľ ide o spoplatnenie používania daného platobného nástroja
(ďalej len „príplatky“) viedli k extrémnej nejednotnosti na platobnom trhu
Únie a k zmäteniu spotrebiteľov, predovšetkým v oblasti elektronického
obchodu a v cezhraničnom kontexte. Obchodníci so sídlom v
členských štátoch, v ktorých je účtovanie príplatkov povolené,
ponúkajú tovary a služby v členských štátoch, v ktorých je táto prax
zakázaná, a napriek tomu v takýchto prípadoch príplatky spotrebiteľovi
účtujú. Pádne dôvody na revíziu praxe účtovania príplatkov navyše
podporuje skutočnosť, že v nariadení (EÚ) č. xxx/rrrr sa
stanovujú pravidlá pre multilaterálne výmenné poplatky za platby realizované
kartami. Keďže výmenné poplatky sú hlavným dôvodom, že väčšina
platieb kartou je nákladná, a účtovanie príplatkov sa v praxi obmedzuje na
platby realizované kartou, pravidlá pre výmenné poplatky by mala sprevádzať
revízia pravidiel pre účtovanie príplatkov. S cieľom podporiť
transparentnosť nákladov a používanie najefektívnejších platobných
nástrojov by členské štáty a poskytovatelia platobných služieb
príjemcovi nemali brániť v tom, aby požadoval zaplatenie poplatku za
použitie konkrétneho platobného nástroja od platiteľa, pričom treba
riadne zohľadniť ustanovenia stanovené v smernici 2011/83/EÚ. Právo
príjemcu požadovať účtovanie tohto príplatku by sa však malo
uplatňovať iba pri tých platobných nástrojoch, pri ktorých nie sú
výmenné poplatky regulované. Malo by to splniť funkciu mechanizmu, ktorý
spotrebiteľov nasmeruje k najlacnejšiemu spôsobu platieb. (64) S cieľom zvýšiť
efektívnosť platieb v celej Únii by všetky platobné príkazy iniciované
platiteľom a vyjadrené v eurách alebo mene členského štátu mimo
eurozóny vrátane úhrad a poukazovania peňazí mali podliehať maximálne
jednodňovej lehote na vykonanie platby. Pre všetky ostatné platby, ako sú
platby iniciované príjemcom alebo prostredníctvom neho vrátane inkasa a platieb
platobnou kartou v prípade, keď chýba výslovná dohoda medzi
poskytovateľom platobných služieb a platiteľom o dlhšej lehote na
vykonanie platby, by sa mala uplatňovať rovnaká jednodňová
lehota. Malo by byť možné uvedené lehoty predĺžiť o ďalší
pracovný deň, ak sa platobný príkaz podá v papierovej forme. Tým sa umožní
nenarušené poskytovanie platobných služieb tým spotrebiteľom, ktorí sú
zvyknutí iba na dokumenty v papierovej forme. V prípade použitia inkasného
systému by mal poskytovateľ platobných služieb príjemcu predložiť
príkaz na inkaso v lehotách dohodnutých medzi príjemcom a jeho
poskytovateľom platobných služieb, aby bolo možné vykonať
zúčtovanie v dohodnutý deň splatnosti. Vzhľadom na skutočnosť,
že platobné infraštruktúry sú často vysoko efektívne, a s cieľom
predísť akémukoľvek zníženiu súčasných úrovní služieb by sa malo
členským štátom povoliť zachovať alebo stanoviť pravidlá
upravujúce v prípade potreby kratšiu lehotu na vykonanie platby než jeden
pracovný deň. (65) Ak jeden z poskytovateľov
služieb nemá sídlo na území Únie, ustanovenia o vykonávaní platieb v plnej sume
a o lehote vykonania platieb by mali mať formu osvedčených postupov. (66) Aby sa používateľ
platobných služieb mohol rozhodnúť, je nevyhnutné, aby poznal reálne
náklady a poplatky za platobné služby. Preto by sa nemalo povoliť
používanie netransparentných postupov tvorby cien, pretože podľa všeobecne
prijatého názoru tieto postupy spôsobujú používateľom nesmierne
ťažkosti pri stanovovaní reálnej ceny platobnej služby. Najmä by nemalo
byť povolené pripisovanie a odpisovanie so splatnosťou nevýhodnou pre
používateľa. (67) Bezproblémové a efektívne
fungovanie platobného systému závisí od toho, či sa používateľ môže
spoľahnúť na to, že poskytovateľ platobných služieb vykoná
platobnú transakciu riadne a v dohodnutej lehote. Poskytovateľ
obyčajne dokáže posúdiť riziká súvisiace s platobnou transakciou. Je
to poskytovateľ, kto zabezpečuje platobný systém, prijíma opatrenia
na odvolanie nesprávne umiestnených alebo nesprávne alokovaných finančných
prostriedkov a vo väčšine prípadov rozhoduje o
sprostredkovateľoch, ktorí sa budú podieľať na vykonaní
platobnej transakcie. Pri zvážení všetkých týchto skutočností je okrem
neobvyklých a nepredvídateľných okolností úplne primerané, aby
poskytovateľ platobných služieb niesol zodpovednosť za vykonanie
platobnej transakcie, ktorú mu používateľ zadal, okrem konania a zanedbania
poskytovateľa platobných služieb príjemcu, za výber ktorého je zodpovedný
iba príjemca. Aby však platiteľ neostal nechránený v nepravdepodobných
situáciách, keď môže ostať otvorené (nejasné), či bola suma
platby riadne doručená poskytovateľovi platobných služieb príjemcu
alebo nie, príslušné dôkazné bremeno by mal niesť poskytovateľ
platobných služieb platiteľa. Obvykle sa môže predpokladať, že
sprostredkovateľská inštitúcia (zvyčajne „neutrálny“ subjekt ako
centrálna banka alebo klíringový ústav), ktorá prevádza sumu platby od
zasielajúceho poskytovateľa platobných služieb prijímajúcemu poskytovateľovi,
bude uchovávať údaje týkajúce sa účtov a bude schopná ich
poskytnúť, kedykoľvek to môže byť potrebné. Vždy, keď je
suma platby pripísaná na účet prijímajúceho poskytovateľa platobných
služieb, príjemcovi by mal vzniknúť okamžite nárok voči jeho
poskytovateľovi platobných služieb na pripísanie platby na jeho účet. (68) Poskytovateľ platobných
služieb platiteľa by mal prijať zodpovednosť za správne
vykonanie platby vrátane predovšetkým plnej sumy platobnej transakcie a lehoty
jej vykonania a plnú zodpovednosť za každé pochybenie iných strán v
platobnom reťazci až po účet príjemcu. V dôsledku uvedenej
zodpovednosti by mal poskytovateľ platobných služieb platiteľa
v prípade, že sa plná suma nepripíše na účet poskytovateľa
platobných služieb príjemcu alebo sa pripíše neskoro, platobnú transakciu
opraviť alebo bez zbytočného odkladu vrátiť príslušnú sumu tejto
transakcie platiteľovi bez toho, aby boli dotknuté prípadné ďalšie
nároky, ktoré sú možné v súlade s vnútroštátnym právom. Pretože zodpovednosť
nesie poskytovateľ platobných služieb, platiteľ ani príjemca by
nemali znášať žiadne náklady súvisiace s chybne realizovanou platbou. Ak
sa platobné transakcie nevykonajú, alebo sa vykonajú chybne alebo neskoro,
členské štáty by mali zabezpečiť, aby dátum pripísania nápravných
platieb poskytovateľom platobných služieb na účet a ich
odpísania z účtu bol vždy rovnaký ako dátum pripísania alebo
odpísania v prípade správneho vykonania platby. (69) Táto smernica by sa mala
týkať iba zmluvných povinností a záväzkov medzi používateľom
platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb. Náležité
fungovanie úhrad a iných platobných služieb si však vyžaduje, aby
poskytovatelia platobných služieb a ich sprostredkovatelia, napríklad
spracovatelia, mali zmluvy, v ktorých sa dohodnú ich vzájomné práva a
povinnosti. Otázky týkajúce sa záväzkov tvoria podstatnú časť týchto
jednotných zmlúv. Je potrebné dosiahnuť právnu istotu, aby sa poskytovatelia
platobných služieb a sprostredkovatelia, ktorí sa zúčastňujú na
platobných transakciách, mohli spoľahnúť, že ten poskytovateľ
platobných služieb, ktorý nenesie zodpovednosť, bude odškodnený za straty,
ktoré mu vznikli, alebo sumy, ktoré zaplatil, podľa ustanovení tejto
smernice o zodpovednosti. Ďalšie vymedzenie práv na nápravu a podrobnosti
ich obsahu, ako aj spôsob nakladania s nárokmi vo vzťahu k
poskytovateľovi platobných služieb alebo sprostredkovateľovi, ktorým
možno pripísať zodpovednosť za chybnú platobnú transakciu, by sa mala
ponechať na zmluvné podmienky. (70) Poskytovateľ platobných služieb
by mal vedieť jednoznačne stanoviť informácie, ktoré vyžaduje na
správne vykonanie platobného príkazu. Na druhej strane, s cieľom
predísť roztriešteniu a ohrozeniu zriaďovania integrovaných
platobných systémov v Únii by sa však členským štátom nemalo povoliť,
aby pri platobných transakciách vyžadovali používanie konkrétneho
identifikátora. Toto by však nemalo brániť členským štátom
požadovať od poskytovateľa platobných služieb platiteľa, aby
konal s náležitou starostlivosťou a, ak je to technicky možné a bez
potreby manuálneho zásahu, overil celistvosť jedinečného
identifikátora a ak tento jedinečný identifikátor nie je v celistvý, odmietol
vykonať platobný príkaz a informoval o tom platiteľa.
Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb by sa mala obmedziť
na správne vykonanie platobnej transakcie podľa platobného príkazu
používateľa platobných služieb. (71) S cieľom
uľahčiť účinné predchádzanie platobným podvodom a boj proti
nim v rámci Únie by sa malo prijať ustanovenie upravujúce efektívnu výmenu
údajov medzi poskytovateľmi platobných služieb, ktorým by sa malo
povoliť zhromažďovanie, spracovávanie a výmena osobných údajov
týkajúcich sa osôb zúčastnených na platobnom podvode. Na spracovávanie
osobných údajov na účely tejto smernice sa uplatňuje smernica
Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES[37],
vnútroštátne predpisy, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES, a nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001[38]. (72) Táto smernica rešpektuje
základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv
Európskej únie, a to vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného
života, práva na ochranu osobných údajov, slobody podnikania, práva na
účinný prostriedok nápravy, ako aj práva nebyť stíhaný alebo
potrestaný dvakrát za ten istý čin. Táto smernica sa musí vykonávať
v súlade s týmito právami a zásadami. (73) Je nevyhnutné
zabezpečiť účinné presadzovanie ustanovení vnútroštátnych
právnych predpisov, ktoré boli prijaté podľa tejto smernice. Z tohto
dôvodu by sa mali zaviesť vhodné postupy, pomocou ktorých bude možné
podávať sťažnosti na poskytovateľov platobných služieb
nedodržiavajúcich tieto ustanovenia a zabezpečiť, aby sa im prípadne
uložili primerané, účinné a odrádzajúce sankcie. S cieľom zaistiť
účinné dodržiavanie tejto smernice by členské štáty mali
určiť príslušné orgány, ktoré spĺňajú podmienky nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010[39] a ktoré konajú nezávisle od
poskytovateľov platobných služieb. V záujme transparentnosti by
členské štáty mali Komisii oznámiť, ktoré orgány boli určené, s
jasným opisom ich povinností vyplývajúcich z tejto smernice. (74) Bez toho, aby bolo dotknuté
právo zákazníkov podať žalobu na súd, by mali členské štáty
zabezpečiť ľahko dostupné a hospodárne mimosúdne riešenie sporov
medzi poskytovateľmi platobných služieb a spotrebiteľmi vyplývajúcich
z práv a povinností uvedených v tejto smernici. V nariadení Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008[40]
sa stanovuje, že ochranu poskytovanú spotrebiteľom povinnými predpismi
právneho poriadku krajiny, v ktorej majú obvyklý pobyt, nemožno narušiť
zmluvnými podmienkami o rozhodnom práve. S cieľom zriadiť efektívny a
účinný postup riešenia sporov by členské štáty mali
zabezpečiť, aby poskytovatelia platobných služieb zaviedli
účinný postup riešenia sťažností spotrebiteľov, ktorý
spotrebitelia môžu použiť pred tým, než sa spor posunie na vyriešenie v
rámci mimosúdneho konania alebo na súd. V postupe riešenia sťažností by sa
mali uplatňovať krátke a jasne vymedzené časové lehoty, v rámci
ktorých by poskytovateľ platobných služieb mal odpovedať na
sťažnosť. (75) Členské štáty by mali
stanoviť, či príslušné orgány určené na udeľovanie povolení
na činnosť platobným inštitúciám môžu byť taktiež príslušnými
orgánmi, pokiaľ ide o mimosúdne sťažnosti a konania o nápravu. (76) Touto smernicou by nemali
byť dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa dôsledkov,
pokiaľ ide o zodpovednosť za nepresnosť obsahu alebo zasielania
výpisu. (77) Touto smernicou by nemali
byť dotknuté ustanovenia týkajúce sa pravidiel DPH uplatňovaných na
platobné služby stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/112/ES[41]. (78) V záujme právnej istoty
je vhodné prijať prechodné opatrenia, ktoré by umožnili osobám, ktoré
začali vykonávať činnosti platobných inštitúcií v súlade s
vnútroštátnym právom transponujúcim smernicu 2007/64/ES pred dátumom
nadobudnutia účinnosti tejto smernice, aby počas stanovenej doby
v príslušnom členskom štáte pokračovali vo vykonávaní
týchto činností. (79) V súlade s článkom 290
Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa na Komisiu mala delegovať právomoc
prijímať akty, pokiaľ ide o úpravu odkazu na odporúčanie
2003/361/ES, ktorým sa toto odporúčanie mení; ďalej v prípade
inflácie alebo významného vývoja trhu, pokiaľ ide o aktualizovanie
priemernej sumy platobných transakcií vykonaných poskytovateľmi platobných
služieb používanej členskými štátmi ako prahová hodnota na
uplatňovanie možnosti (čiastočne) oslobodiť menšie platobné
inštitúcie od splnenia požiadaviek na udelenie povolenia na činnosť. Je
mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce realizovala
primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave
a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť
súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu
parlamentu a Rade. (80) S cieľom
zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice by sa Komisia
mala vedieť spoľahnúť na odbornosť a podporu zo strany EBA,
ktorého úlohou by malo byť vypracovať usmernenia a pripraviť
regulačné technické predpisy týkajúce sa aspektov bezpečnosti,
pokiaľ ide o platobné služby, a takisto na spoluprácu medzi členskými
štátmi v kontexte poskytovania služieb a zriaďovania platobných
inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie, v iných členských štátoch.
Komisia by mala byť splnomocnená prijať tieto regulačné
technické predpisy. Tieto osobitné úlohy sú plne v súlade s funkciou a zodpovednosťou
EBA, ako sa vymedzujú v nariadení (EÚ) č. 1093/2010, podľa
ktorého bol EBA zriadený. (81) Keďže cieľ tejto
smernice, a to ďalšia integrácia jednotného trhu platobných služieb, nie
je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože si
vyžaduje harmonizáciu veľkého množstva rôznych predpisov, ktoré v
súčasnosti platia v právnych systémoch rôznych členských štátov, ale
ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia
v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o
Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného
článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie
tohto cieľa. (82) V súlade so spoločným
politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim
dokumentom z 28. septembra 2011[42]
sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k
oznámeniu o svojich opatreniach na transpozíciu jeden alebo viacero dokumentov,
v ktorých sa vysvetlí vzťah medzi príslušnými zložkami smernice
a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície.
Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje postúpenie týchto
dokumentov za opodstatnené. (83) S prihliadnutím na
početné zmeny, ktoré sú potrebné v smernici 2007/64/ES, je vhodné túto
smernicu zrušiť a nahradiť ju, PRIJALI TÚTO SMERNICU: HLAVA I
PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV Článok 1
Predmet úpravy 1. V tejto smernici sa stanovujú
pravidlá, podľa ktorých členské štáty rozlišujú týchto šesť
kategórií poskytovateľov platobných služieb: a) úverové inštitúcie v zmysle článku 4
ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 575/2013[43]
vrátane pobočiek v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17 uvedeného
nariadenia, ktoré sa nachádzajú v Únii a patria úverovým inštitúciám, ktorých
hlavné sídlo je v Únii, alebo v súlade s článkom 47 smernice 2013/36/EÚ
mimo Únie; b) inštitúcie elektronických peňazí
v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 2009/110/ES; c) poštové žírové inštitúcie, ktoré sú
oprávnené poskytovať platobné služby podľa vnútroštátneho práva; d) platobné inštitúcie v zmysle
článku 4 ods. 4 tejto smernice; e) Európska centrálna banka a národné
centrálne banky, ak nekonajú ako menové orgány alebo iné orgány verejnej moci; f) členské štáty alebo ich regionálne
alebo miestne orgány, ak nekonajú ako orgány verejnej moci. 2. V tejto smernici sa taktiež
stanovujú pravidlá týkajúce sa transparentnosti podmienok a požiadaviek na
poskytovanie informácií v súvislosti s platobnými službami a zodpovedajúcich
práv a povinností používateľov platobných služieb a poskytovateľov
platobných služieb v súvislosti s poskytovaním platobných služieb v rámci
riadneho zamestnania alebo obchodnej činnosti. Článok 2
Rozsah pôsobnosti 1. Táto smernica sa
uplatňuje na platobné služby poskytované v rámci Únie, kde má sídlo tak
poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ
platobných služieb príjemcu, alebo jediný poskytovateľ platobných služieb
v rámci platobnej transakcie. Článok 78 a hlava III sa uplatňujú aj
na platobné transakcie, v prípade ktorých má sídlo v Únii iba jeden z poskytovateľov
platobných služieb, a to na tie časti platobnej transakcie, ktoré sa
vykonávajú v Únii. 2. Hlava III sa uplatňuje
na platobné služby v akejkoľvek mene. Hlava IV sa uplatňuje na
platobné služby vykonané v eurách alebo v mene členského štátu mimo
eurozóny. 3. Členské štáty nemusia
uplatňovať všetky ustanovenia tejto smernice alebo časť na
inštitúcie, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 5 bodoch 2 až 23 smernice
2013/36/EÚ s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v uvedenom článku ods. 5
bodoch 2 a 3. Článok 3
Vyňatie z rozsahu pôsobnosti Táto smernica sa neuplatňuje na: a) platobné transakcie vykonané výlučne
v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom bez akéhokoľvek
sprostredkovania; b) platobné transakcie medzi platiteľom
a príjemcom prostredníctvom agenta povereného rokovaním alebo uzavretím predaja
alebo kúpy tovaru alebo služieb v mene platiteľa alebo príjemcu; c) profesionálnu fyzickú prepravu bankoviek
a mincí vrátane ich výberu, spracovania a dodania; d) platobné transakcie pozostávajúce
z iného než profesionálneho výberu a dodania peňažnej hotovosti
v rámci neziskovej alebo charitatívnej činnosti; e) služby, pri ktorých príjemca poskytne
platiteľovi peňažnú hotovosť ako súčasť platobnej
transakcie na výslovnú žiadosť používateľa platobnej služby tesne
pred vykonaním platobnej transakcie prostredníctvom platby za kúpu tovaru alebo
služieb; f) operácie typu hotovosť
za hotovosť, ak finančné prostriedky nie sú držané
na platobnom účte; g) platobné transakcie založené na
ktoromkoľvek z nasledujúcich dokumentov vystavenom na
poskytovateľa platobných služieb s cieľom dať príjemcovi
k dispozícii finančné prostriedky: i) i) šeky v papierovej forme, ktoré sa
riadia Ženevským dohovorom z 19. marca 1931, ktorý ustanovuje jednotné šekové
právo; ii) šeky v papierovej forme podobné tým,
ktoré sú uvedené v bode i) a ktoré sa riadia právom členských štátov,
ktoré nie sú zmluvnou stranou Ženevského dohovoru z 19. marca 1931, ktorý
ustanovuje jednotné šekové právo; iii) zmenky v papierovej forme podľa
Ženevského dohovoru zo 7. júna 1930, ktorý ustanovuje jednotné zmenkové právo; iv) zmenky v papierovej forme podobné tým,
ktoré sú uvedené v bode iii) a ktoré sa riadia právom členských štátov,
ktoré nie sú zmluvnou stranou Ženevského dohovoru zo 7. júna 1930, ktorý
ustanovuje jednotné zmenkové právo; v) kupóny v papierovej forme; vi) cestovné šeky v papierovej forme; vii) poštové poukážky v papierovej forme, ako
sú vymedzené Svetovou poštovou úniou; a) platobné transakcie vykonané v rámci
platobného systému alebo systému zúčtovania cenných papierov medzi
zúčtovacími agentmi, centrálnymi protistranami, klíringovými ústavmi
a/alebo centrálnymi bankami a inými účastníkmi systému a
poskytovateľmi platobných služieb bez toho, aby bol dotknutý
článok 29; b) platobné transakcie, ktoré súvisia so
správou cenných papierov vrátane výplaty dividend, výnosov alebo iných výplat,
umorovania alebo predaja, ktoré vykonávajú osoby uvedené v písmene h) alebo
investičné spoločnosti, úverové inštitúcie, podniky kolektívneho
investovania alebo správcovské spoločnosti, ktoré poskytujú
investičné služby, a iné subjekty, ktoré môžu spravovať finančné
nástroje; c) služby zabezpečované
poskytovateľmi technických služieb, ktorí podporujú poskytovanie
platobných služieb bez toho, aby v ktorejkoľvek fáze nadobudli vlastníctvo
finančných prostriedkov určených na prevod, vrátane spracovania
a uchovávania údajov, ochrany zverených prostriedkov a služieb ochrany
súkromia, autentifikácie údajov a totožnosti, zabezpečovania informačných
technológií (IT) a komunikačných sietí, zabezpečovania a údržby
terminálov a zariadení používaných pri platobných službách, s výnimkou
platobných iniciačných služieb a informačných služieb o účte; d) služby založené na osobitných nástrojoch,
ktoré sú určené na splnenie konkrétnych potrieb, ktoré sa môžu
používať len obmedzene, pretože držiteľovi osobitného nástroja
umožňujú nakupovať tovar alebo služby iba v priestoroch
vydavateľa alebo v obmedzenej sieti poskytovateľov služieb na
základe priamej obchodnej dohody s profesionálnym vydavateľom, alebo
preto, že sa môžu používať iba na kúpu obmedzeného rozsahu tovaru alebo
služieb; f) platobné transakcie vykonávané
poskytovateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb, ak
sa transakcia poskytuje účastníkovi siete alebo služby a na nákup
digitálneho obsahu ako doplnkových služieb k elektronickým komunikačným
službám bez ohľadu na zariadenie použité na nákup alebo spotrebu obsahu
pod podmienkou, že hodnota ktorejkoľvek jednej platobnej transakcie nie je
vyššia než 50 EUR a kumulatívna hodnota platobných transakcií nie je
vyššia než 200 EUR za ktorýkoľvek fakturovaný mesiac; g) platobné transakcie vykonané medzi
poskytovateľmi platobných služieb, ich agentmi alebo pobočkami na ich
vlastný účet; h) platobné transakcie medzi materským
podnikom a jeho dcérskou spoločnosťou alebo medzi dcérskymi
spoločnosťami toho istého materského podniku bez akéhokoľvek
sprostredkovania zo strany poskytovateľa platobných služieb iného než
podniku patriaceho do tej istej skupiny. Článok 4
Vymedzenie pojmov Na účely
tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: 1. „domovský členský štát“
je ktorýkoľvek z týchto pojmov: i) členský štát, v ktorom sa nachádza
sídlo poskytovateľa platobných služieb, alebo ii) ak poskytovateľ platobných služieb
nemá podľa svojho vnútroštátneho práva sídlo, členský štát, v ktorom
sa nachádza jeho ústredie; 2. „hostiteľský
členský štát“ je členský štát iný než domovský členský štát,
v ktorom má poskytovateľ platobných služieb agenta alebo pobočku
alebo poskytuje platobné služby; 3. „platobná služba“ je
akákoľvek obchodná činnosť uvedená v prílohe I; 4. „platobná inštitúcia“ je
právnická osoba, ktorej bolo v súlade s článkom 10 udelené povolenie
poskytovať a vykonávať platobné služby v celej Únii; 5. „platobná transakcia“ je
úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov,
a to z podnetu platiteľa alebo v jeho mene alebo z podnetu
príjemcu, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi
platiteľom a príjemcom; 6. „platobný systém“ je systém
na prevod finančných prostriedkov formálnymi a štandardizovanými
mechanizmami a so spoločnými pravidlami spracovania, klíringu a/alebo
zúčtovania platobných transakcií; 7. „platiteľ“ je fyzická,
alebo právnická osoba, ktorá disponuje platobným účtom a ktorá
povoľuje platobný príkaz z tohto platobného účtu, alebo v prípade, že
taký účet neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá zadáva platobný
príkaz; 8. „príjemca“ je fyzická alebo
právnická osoba, ktorá je zamýšľaným príjemcom finančných
prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie; 9. „poskytovateľom
platobných služieb“ sú subjekty uvedené v článku 1 ods. 1
a právnické a fyzické osoby, ktoré využívajú výnimku podľa
článku 27; 10. „poskytovateľ platobných
služieb spravujúci účet“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý
poskytuje a spravuje platobné účty pre platiteľa; 11. „poskytovateľ platobných
služieb, ktorý je treťou stranou“ je poskytovateľ platobných služieb,
ktorý vykonáva obchodné činnosti uvedené v bode 7 prílohy I; 12. „používateľ platobných
služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa platobné služby ako
platiteľ alebo príjemca, alebo ako platiteľ aj príjemca; 13. „spotrebiteľ“ je fyzická
osoba, ktorá v zmluvách o poskytovaní platobných služieb, na ktoré sa
vzťahuje táto smernica, koná inak než na základe svojej obchodnej,
podnikateľskej alebo profesijnej činnosti; 14. „rámcová zmluva“ je zmluva
o poskytovaní platobných služieb, ktorou sa riadi budúci výkon
jednotlivých a následných platobných transakcií a ktorá môže
obsahovať povinnosť a podmienky zriadenia platobného účtu; 15. „poukázanie peňazí“ je
platobná služba, pri ktorej sa finančné prostriedky od platiteľa
prijímajú bez toho, aby sa vytvoril platobný účet v mene
platiteľa alebo príjemcu na výhradný účel prevodu zodpovedajúcej sumy
príjemcovi alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý koná
v mene príjemcu, a/alebo pri ktorej sa takéto finančné prostriedky
prijímajú v mene príjemcu a sú mu sprístupnené; 16. „platobný účet“ je
účet vedený na meno jedného alebo viacerých používateľov platobných
služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií; 17. „finančné prostriedky“ sú
bankovky a mince, bezhotovostné peniaze a elektronické peniaze, ako
je vymedzené v článku 2 ods. 2 smernice 2009/110/ES; 18. „platobný príkaz“ je každý
pokyn platiteľa alebo príjemcu svojmu poskytovateľovi platobných
služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie; 19. „dátum pripísania alebo
odpísania“ je referenčný čas, ktorý používa poskytovateľ
platobných služieb na výpočet úrokov z finančných prostriedkov
odpísaných z platobného účtu alebo naň pripísaných; 20. „referenčný výmenný kurz“
je výmenný kurz, ktorý sa používa ako základ pri každom menovom prepočte
a ktorý sprístupnil poskytovateľ platobných služieb alebo pochádza
z verejne dostupného zdroja; 21. „autentifikácia“ je postup,
ktorý umožňuje poskytovateľovi platobných služieb overiť
totožnosť používateľa osobitného platobného nástroja vrátane použitia
jeho personalizovaných bezpečnostných prvkov alebo kontroly
personalizovaných dokladov totožnosti; 22. „prísna autentifikácia
zákazníka“ je postup potvrdenia identifikácie fyzickej alebo právnickej osoby
na základe použitia dvoch alebo viacerých prvkov, ktoré sú kategorizované ako
poznatok, vlastníctvo a inherencia a sú nezávislé v tom zmysle, že narušenie
jedného prvku nenaruší spoľahlivosť ostatných prvkov, a ktorý je vytvorený
takým spôsobom, aby chránil dôvernosť autentifikačných údajov; 23. „referenčná úroková
sadzba“ je úroková sadzba, ktorá sa používa ako základ pri výpočte každého
úroku, ktorý sa má uplatniť, a ktorá pochádza z verejne
dostupného zdroja, ktorý môžu overiť obidve strany zmluvy
o poskytovaní platobných služieb; 24. „jedinečný identifikátor“
je kombinácia písmen, čísel alebo symbolov, ktorú používateľovi
platobných služieb oznámi poskytovateľ platobných služieb a ktorú
používateľ platobných služieb poskytne na účely jednoznačnej
identifikácie druhého používateľa platobných služieb a/alebo platobného
účtu tohto druhého používateľa platobných služieb na platobnú
transakciu; 25. „agent“ je fyzická alebo
právnická osoba, ktorá pri poskytovaní platobných služieb koná v mene
platobnej inštitúcie; 26. „platobný nástroj“ je každé
personalizované zariadenie (zariadenia) a/alebo súbor postupov dohodnutý medzi
používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných
služieb, ktoré sa používa na iniciovanie platobného príkazu; 27. „prostriedky diaľkovej
komunikácie“ sú akékoľvek prostriedky, ktoré sa môžu bez súčasnej
fyzickej prítomnosti poskytovateľa platobných služieb
a používateľa platobných služieb použiť na uzatvorenie zmluvy
o poskytovaní platobných služieb; 28. „trvalý nosič údajov“ je
každý nástroj, ktorý používateľovi platobných služieb umožňuje na
budúce použitie uchovávať informácie adresované osobne tomuto
používateľovi platobných služieb spôsobom dostupným počas obdobia
zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú
reprodukciu uložených informácií; 29. „mikropodnik“ je podnik, ktorý
je v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní platobných služieb
podnikom v zmysle článku 1 a článku 2 ods. 1
a 3 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES vo verzii zo 6. mája
2003; 30. „pracovný deň“ je
deň, v ktorom príslušný poskytovateľ platobných služieb
platiteľa alebo poskytovateľ platobných služieb príjemcu
zúčastňujúci sa na platobnej transakcii vykonáva svoju
činnosť potrebnú na vykonanie platobnej transakcie; 31. „inkaso“ je platobná služba,
pri ktorej sa zaťaží platobný účet platiteľa, pričom
platobnú transakciu iniciuje príjemca na základe platiteľovho súhlasu
príjemcovi, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu alebo jeho vlastnému
poskytovateľovi platobných služieb; 32. „platobná iniciačná
služba“ je platobná služba, ktorá umožňuje prístup k platobnému účtu
a ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb, ktorý je
treťou stranou, v rámci ktorej môže byť platiteľ aktívne
zapojený do iniciovania platby alebo softvéru poskytovateľa platobných
služieb, ktorý je treťou stranou, alebo v rámci ktorej môže platobné
nástroje použiť platiteľ alebo príjemca na prenos
identifikačných údajov platiteľa poskytovateľovi platobných
služieb spravujúcemu účet; 33. „informačná služba o
účte“ je platobná služba, v rámci ktorej sa používateľovi platobných
služieb poskytujú konsolidované a ľahko použiteľné informácie o
jednom alebo viacerých platobných účtoch, ktoré má používateľ platobných
služieb u jedného alebo viacerých poskytovateľov platobných služieb
spravujúcich účet; 34. „pobočka“ je miesto
podnikania iné než ústredie, ktoré je súčasťou platobnej inštitúcie,
nemá právnu subjektivitu a ktoré priamo vykonáva niektoré alebo všetky
transakcie tvoriace súčasť podnikania platobnej inštitúcie; všetky
miesta podnikania v tom istom členskom štáte zriadené platobnou
inštitúciou s ústredím v inom členskom štáte sa považujú za jednu
pobočku; 35. „skupina“ je skupina podnikov,
ktorá pozostáva z materského podniku, jeho dcérskych spoločností
a subjektov, v ktorých má materský podnik alebo jeho dcérske
spoločnosti podiel, ako aj podnikov, ktoré sú navzájom prepojené na
základe vzťahu v zmysle článku 12 ods. 1 smernice
83/349/EHS; 36. „elektronická komunikačná
sieť“ je sieť v zmysle článku 2 písm. a) smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2002/21/ES[44]; 37. „elektronická komunikačná
služba“ je služba v zmysle článku 2 písm. c) smernice 2002/21/ES; 38. „digitálny obsah“ je tovar
alebo služba v zmysle článku 2 ods. 11 smernice 2011/83/EÚ. HLAVA II
POSKYTOVATELIA PLATOBNÝCH SLUŽIEB KAPITOLA 1
Platobné
inštitúcie Oddiel 1
Všeobecné pravidlá Článok 5
Žiadosti o udelenie povolenia Žiadosť
o udelenie povolenia na výkon činnosti platobnej inštitúcie sa
príslušným orgánom domovského členského štátu predkladá spolu: a) s plánom podnikateľských
činností, v ktorom sa stanovuje najmä druh predpokladaných platobných
služieb; b) s podnikateľským plánom vrátane
odhadu predbežného rozpočtu na prvé tri účtovné roky, ktorý
preukazuje, že žiadateľ je schopný používať vhodné a primerané
systémy, zdroje a postupy pre riadne fungovanie; c) s dokladom, že platobná
inštitúcia má počiatočný kapitál stanovený v článku 6; d) s opisom opatrení prijatých na
ochranu finančných prostriedkov používateľov platobných služieb v
súlade s článkom 9 v prípade platobných inštitúcií uvedených v článku
9 ods. 1; e) s opisom mechanizmov riadenia
a vnútornej kontroly žiadateľa vrátane administratívnych postupov,
postupov riadenia rizík a účtovných postupov, ktorý preukazuje, že tieto
mechanizmy riadenia, kontrolné mechanizmy a postupy sú primerané, riadne,
správne a vhodné; f) s opisom zavedených postupov na
monitorovanie a riešenie bezpečnostných incidentov a sťažností
zákazníkov týkajúcich sa bezpečnosti, ako aj súvisiace nadväzné opatrenia
vrátane mechanizmu podávania správ o incidentoch, ktorý zahŕňa
oznamovacie povinnosti platobnej inštitúcie stanovené v článku 86; g) s opisom zavedeného postupu na
monitorovanie, sledovanie a obmedzovanie prístupu k citlivým platobných
údajom a k logickým a fyzickým kritickým zdrojom; h) s opisom mechanizmov na
zabezpečenie kontinuity činnosti vrátane jasnej identifikácie
kľúčových operácií, účinných plánov pre prípad nepredvídaných
udalostí a postupu na pravidelné testovanie a skúmanie vhodnosti a efektívnosti
týchto plánov; i) s opisom zásad a definícií, ktoré
sa uplatňujú na zber štatistických údajov, výkonnosť, transakcie a
podvody; j) s dokumentom o bezpečnostnej
politike, s podrobným posúdením rizika týkajúcim sa platobných služieb a s opisom
bezpečnostnej kontroly a opatrení na zmiernenie rizika prijatých s
cieľom náležite chrániť používateľov platobných služieb pred
zistenými rizikami vrátane podvodov a nezákonného použitia citlivých a osobných
údajov; k) opisom mechanizmov vnútornej kontroly,
ktoré žiadateľ zaviedol s cieľom dodržiavať povinnosti
týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu
podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES[45] a nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006[46];
l) s opisom organizačnej
štruktúry žiadateľa vrátane prípadného opisu zamýšľaného využívania
agentov a pobočiek a s opisom externého vykonávania činností
(outsourcing) a účasti v národnom alebo medzinárodnom platobnom
systéme; m) s totožnosťou osôb, ktoré majú v
žiadateľovi priamy alebo nepriamy kvalifikovaný podiel v zmysle
článku 3 ods. 1 bodu 33 smernice 2013/36/EÚ, s veľkosťou ich
podielov a dokladmi o ich vhodnosti so zreteľom na potrebu
zabezpečiť riadne a obozretné riadenie platobnej inštitúcie; n) s totožnosťou členov
predstavenstva a osôb zodpovedných za riadenie platobnej inštitúcie
a, ak je to vhodné, osôb zodpovedných za riadenie činností
súvisiacich s platobnými službami platobnej inštitúcie, ako aj dokladom
o tom, že majú dobrú povesť a primerané znalosti a skúsenosti
na výkon platobných služieb, ako to stanovuje domovský členský štát
platobnej inštitúcie; o) prípadne totožnosťou
štatutárnych audítorov a audítorských spoločností v zmysle smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES[47]; p) s právnym postavením
žiadateľa a stanovami; q) s adresou sídla žiadateľa. Na účely písmen d), e), f) a l)
žiadateľ poskytne opis svojich opatrení týkajúcich sa auditu a organizačných
opatrení, ktoré zaviedol s cieľom podniknúť všetky primerané kroky na
ochranu záujmov svojich používateľov a zabezpečenie kontinuity a
spoľahlivosti výkonnosti platobných služieb. Opatrenia týkajúce sa bezpečnostnej
kontroly a zmiernenia rizík uvedené v písm. j) obsahujú informácie o tom, ako
zabezpečujú vysokú úroveň technickej bezpečnosti aj vo
vzťahu k softvéru a systémom IT, ktoré žiadateľ alebo jeho
subdodávatelia používajú v rámci svojej činnosti alebo jej časti.
Tieto opatrenia zahŕňajú aj bezpečnostné opatrenia stanovené v
článku 86 ods. 1. V týchto opatreniach sa takisto zohľadňujú
usmernenia o bezpečnostných opatreniach Európskeho orgánu pre bankovníctvo
(EBA) uvedené v článku 86 ods. 2, ak sú zavedené. Článok 6
Počiatočný kapitál Členské štáty
požadujú, aby platobná inštitúcia mala v čase udelenia povolenia takýto
počiatočný kapitál zahŕňajúci položky uvedené v článku
12 smernice 2013/36/EÚ: a) ak platobná inštitúcia poskytuje iba
platobnú službu uvedenú v bode 6 prílohy I, jej kapitál nesmie
v žiadnom okamihu klesnúť pod 20 000 EUR; b) ak platobná inštitúcia poskytuje
platobnú službu uvedenú v bode 7 prílohy I, jej kapitál nesmie
v žiadnom okamihu klesnúť pod 50 000 EUR; c) ak platobná inštitúcia poskytuje
niektorú z platobných služieb uvedených v bodoch 1 až 5 prílohy I,
jej kapitál nesmie v žiadnom okamihu klesnúť pod
125 000 EUR. Článok 7
Vlastné zdroje 1. Vlastné zdroje platobnej
inštitúcie nesmú klesnúť pod sumu požadovanú v článkoch 6 alebo 8
tejto smernice podľa toho, ktorá suma je vyššia. 2. Členské štáty prijmú
potrebné opatrenia, aby sa zabránilo viacnásobnému uplatneniu prvkov
oprávnených ako vlastné zdroje v prípadoch, keď platobná inštitúcia patrí
do tej istej skupiny ako iná platobná inštitúcia, úverová inštitúcia,
investičná spoločnosť, správcovská spoločnosť alebo
poisťovňa. Tento odsek sa uplatňuje aj vtedy, ak má platobná
inštitúcia hybridnú povahu a vykonáva činnosti iné, než je poskytovanie
platobných služieb. 3. Ak sa splnia podmienky
stanovené v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, členské štáty
alebo ich príslušné orgány sa môžu rozhodnúť neuplatňovať
článok 8 tejto smernice na platobné inštitúcie, ktoré podliehajú
konsolidovanému dohľadu materskej úverovej inštitúcie podľa smernice
2013/36/EÚ. Článok 8 Výpočet vlastných zdrojov 1. Členské štáty bez
ohľadu na požiadavky týkajúce sa počiatočného kapitálu stanovené
v článku 6 požadujú, aby platobné inštitúcie mali neustále v držbe vlastné
zdroje vypočítané jednou z týchto troch metód určenou
príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi: Metóda A Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú
sumu, ktorá sa rovná najmenej 10 % jej fixných režijných nákladov za
predchádzajúci rok. V prípade, že oproti predchádzajúcemu roku nastala
podstatná zmena v obchodnej činnosti platobnej inštitúcie, môžu
príslušné orgány túto požiadavku upraviť. Ak platobná inštitúcia k dátumu
výpočtu nepodnikala celý rok, požaduje sa, aby jej vlastné zdroje boli
aspoň vo výške 10 % zodpovedajúcich fixných režijných nákladov
predpokladaných v podnikateľskom pláne, ak príslušné orgány nepožadujú
úpravu tohto plánu. Metóda B Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú
sumu, ktorá sa rovná aspoň súčtu týchto položiek vynásobených
súčiniteľom veľkosti k stanoveným
v odseku 2, pričom objem platieb (OP) predstavuje jednu
dvanástinu celkovej sumy platobných transakcií, ktoré platobná inštitúcia
vykonala v predchádzajúcom roku: a) 4,0 % z časti OP až do
výšky 5 miliónov EUR plus b) 2,5 % z časti OP nad 5 miliónov EUR
až do výšky 10 miliónov EUR plus c) 1 % z časti OP nad 10 miliónov
EUR až do výšky 100 miliónov EUR plus d) 0,5 % z časti OP nad 100
miliónov EUR až do výšky 250 miliónov EUR plus e) 0,25 % z časti OP nad 250
miliónov EUR. Metóda C Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú
sumu rovnajúcu sa aspoň príslušnému ukazovateľu definovanému
v písmene a), vynásobenú multiplikačným faktorom definovaným
v písmene b) a súčiniteľom veľkosti k definovaným
v odseku 2. a) Príslušný ukazovateľ je súčtom: –
úrokových príjmov, –
úrokových výdavkov, –
prijatých provízií a poplatkov a –
iných prevádzkových príjmov. Každá položka sa zahrnie do výpočtu so svojím
kladným alebo záporným znamienkom. Pri výpočte príslušného
ukazovateľa sa nesmú použiť mimoriadne alebo nepravidelné výnosy.
Výdavky na externé vykonávanie (outsourcing) služieb poskytnutých treťou
stranou môžu znížiť príslušný ukazovateľ, ak takéto výdavky znáša
podnik, ktorý podlieha dohľadu podľa tejto smernice. Príslušný
ukazovateľ sa vypočíta na základe výsledkov posledných dvanástich
mesiacov na konci uplynulého účtovného roka. Príslušný ukazovateľ sa
vypočítava za uplynulý účtovný rok. Vlastné zdroje vypočítané
podľa metódy C však nesmú klesnúť pod 80 % priemernej
hodnoty príslušného ukazovateľa za posledné tri účtovné roky. V
prípade, že nie sú k dispozícii auditované údaje, môžu sa použiť obchodné
odhady. b) Multiplikačný faktor je: i) 10 % z časti príslušného
ukazovateľa až do výšky 2,5 milióna EUR; ii) 8 % z časti príslušného
ukazovateľa od 2,5 milióna EUR až do výšky 5 miliónov EUR; iii) 6 % z časti príslušného
ukazovateľa od 5 miliónov EUR až do výšky 25 miliónov EUR; iv) 3 % z časti príslušného
ukazovateľa od 25 miliónov EUR až do výšky 50 miliónov EUR; v) 1,5 % nad 50 miliónov EUR. 2. Súčiniteľ
veľkosti k, ktorý sa používa pri metódach B a C, je: a) 0,5 – ak platobná inštitúcia poskytuje
iba platobnú službu uvedenú v bode 6 prílohy I; b) 1,0 – ak platobná inštitúcia poskytuje
niektorú z platobných služieb uvedených v bodoch 1 až 5 alebo 7
prílohy I. 3. Príslušné orgány môžu na
základe posúdenia procesov riadenia rizika, databázy rizika strát a mechanizmov
vnútornej kontroly platobnej inštitúcie požadovať, aby platobná inštitúcia
mala v držbe vlastné zdroje vo výške najviac o 20 % vyššej, než je suma, ktorá
by vyplynula z použitia metódy vybranej v súlade s odsekom 1, alebo
povoliť platobnej inštitúcii, aby mala v držbe vlastné zdroje vo výške
najviac o 20 % nižšej, než je suma, ktorá by vyplynula z použitia metódy
vybranej v súlade s odsekom 1. Článok 9
Požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov 1. Členské štáty alebo
príslušné orgány požadujú, aby platobná inštitúcia, ktorá poskytuje niektorú z
platobných služieb a pokiaľ zároveň vykonáva iné obchodné
činnosti uvedené v článku 17 ods. 1 písm. c), zabezpečovala
všetky finančné prostriedky prijaté od používateľov platobných
služieb alebo prostredníctvom iného poskytovateľa platobných služieb na
účel vykonania platobných transakcií jedným z týchto spôsobov: a) tieto finančné prostriedky sa nesmú
v žiadnom okamihu zlúčiť s finančnými prostriedkami fyzickej
alebo právnickej osoby inej než používateľov platobných služieb, v ktorých
mene sa tieto finančné prostriedky držia, a ak ich stále drží platobná
inštitúcia, pričom ich ešte nepreviedla príjemcovi alebo inému
poskytovateľovi platobných služieb do konca pracovného dňa
nasledujúceho po dni, kedy boli finančné prostriedky prijaté, uložia sa na
samostatnom účte v úverovej inštitúcii alebo sa investujú do
bezpečných, likvidných nízkorizikových aktív, ktoré vymedzia príslušné
orgány domovského členského štátu, sú chránené v súlade s vnútroštátnym
právom v záujme používateľov platobných služieb voči nárokom iných
veriteľov platobnej inštitúcie, najmä v prípade jej platobnej
neschopnosti; b) tieto finančné prostriedky sú kryté
poistnou zmluvou alebo inou porovnateľnou zárukou poskytnutou
poisťovňou alebo úverovou inštitúciou, ktorá nepatrí do rovnakej
skupiny ako samotná platobná inštitúcia, do výšky sumy rovnajúcej sa
finančným prostriedkom, ktoré by boli oddelené v prípade neexistencie
takejto poistnej zmluvy alebo inej porovnateľnej záruky splatnej v
prípade, že platobná inštitúcia nie je schopná plniť svoje finančné
záväzky. 2. Ak sa požaduje, aby platobná
inštitúcia zabezpečovala finančné prostriedky podľa
odseku 1, a ak sa časť uvedených finančných
prostriedkov má použiť na budúce platobné transakcie, pričom zostatok
má slúžiť na neplatobné služby, tá časť finančných
prostriedkov, ktorá sa má použiť na účely vykonania budúcich
platobných transakcií, tiež podlieha požiadavkám podľa odseku 1. Ak
je táto časť premenná alebo vopred neznáma, členské štáty
dovolia platobným inštitúciám uplatniť tento odsek na základe
reprezentatívnej časti, o ktorej sa predpokladá, že sa použije na
platobné služby za predpokladu, že takúto reprezentatívnu časť možno
primerane odhadnúť na základe historických údajov k spokojnosti
príslušných orgánov. Článok 10
Udelenie povolenia 1. Členské štáty vyžadujú
od podnikov iných než podnikov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a), b),
c), e) a f) a iných než právnických alebo fyzických osôb využívajúcich výnimku
podľa článku 27, ktoré majú v úmysle poskytovať platobné služby,
aby pred začatím poskytovania platobných služieb získali povolenie na
výkon činnosti platobnej inštitúcie. Povolenie sa udeľuje len
právnickým osobám usadeným v členskom štáte. 2. Povolenie sa udeľuje, ak
informácie a doklady priložené k žiadosti spĺňajú všetky
požiadavky podľa článku 5 a ak je celkové hodnotenie
príslušných orgánov po preskúmaní žiadosti kladné. Pred udelením povolenia sa
môžu príslušné orgány v prípade potreby poradiť s národnou
centrálnou bankou alebo inými príslušnými orgánmi verejnej moci. 3. Platobná inštitúcia, ktorá má
mať podľa vnútroštátneho práva svojho domovského členského štátu
sídlo, má svoje ústredie v tom istom členskom štáte, v ktorom má
svoje sídlo. 4. Príslušné orgány udelia
povolenie len vtedy, ak má platobná inštitúcia vzhľadom na potrebu
zabezpečenia jej riadneho a obozretného riadenia rozsiahle riadiace
mechanizmy týkajúce sa jej obchodnej činnosti v oblasti platobných služieb
a obsahujúce jasnú organizačnú štruktúru s dobre vymedzenými,
transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy na
určovanie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená, ich riadenie, sledovanie
a podávanie správ o nich a primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane
riadnych administratívnych a účtovných postupov; tieto opatrenia, postupy
a mechanizmy sú komplexné a primerané povahe, rozsahu a komplexnosti platobných
služieb, ktoré platobná inštitúcia poskytuje. 5. Ak platobná inštitúcia
poskytuje niektorú z platobných služieb uvedených v prílohe I a zároveň
vykonáva iné obchodné činnosti, príslušné orgány môžu požadovať
založenie samostatného subjektu na poskytovanie platobných služieb, ak
činnosti platobnej inštitúcie nesúvisiace s platobnými službami narúšajú
alebo môžu narušiť buď finančnú stabilitu platobnej inštitúcie
alebo schopnosť príslušných orgánov monitorovať, či platobná
inštitúcia dodržiava všetky povinnosti stanovené touto smernicou. 6. Príslušné orgány odmietnu
udeliť povolenie, ak po zohľadnení potreby zabezpečiť
riadne a obozretné riadenie platobnej inštitúcie nie sú presvedčené
o vhodnosti akcionárov alebo spoločníkov, ktorí v nej majú
kvalifikovaný podiel. 7. Ak medzi platobnou
inštitúciou a inými fyzickými alebo právnickými osobami existuje úzke
prepojenie v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 38 nariadenia (EÚ)
č. 575/2013, príslušné orgány udelia povolenie, len ak tieto prepojenia
nebránia v účinnom vykonávaní ich funkcií dohľadu. 8. Príslušné orgány udelia
povolenie iba v prípade, ak zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia
tretej krajiny, ktorými sa riadi jedna alebo viacero fyzických alebo
právnických osôb, s ktorými má platobná inštitúcia úzke prepojenie, alebo
ťažkosti súvisiace s presadzovaním týchto zákonov, iných právnych
predpisov alebo správnych opatrení nebránia účinnému vykonávaniu ich funkcií
dohľadu. 9. Povolenie je platné vo
všetkých členských štátoch a umožňuje príslušnej platobnej inštitúcii
poskytovať platobné služby v celej Únii buď na základe slobody
poskytovať služby, alebo slobody usadiť sa za predpokladu, že sa povolenie
vzťahuje na takéto služby. Článok 11
Oznámenie rozhodnutia Príslušné orgány
informujú žiadateľa o udelení povolenia alebo o zamietnutí udelenia
povolenia do troch mesiacov od dátumu prijatia žiadosti alebo, ak je
žiadosť neúplná, do troch mesiacov od dátumu prijatia všetkých informácií
potrebných na prijatie rozhodnutia. Dôvody sa uvedú vždy, keď sa povolenie
zamietne. Článok 12
Odňatie povolenia 1. Príslušné orgány môžu
odňať povolenie udelené platobnej inštitúcii len v prípade, ak
inštitúcia: a) nevyužije povolenie do 12 mesiacov,
výslovne sa vzdá povolenia alebo prestane podnikať počas obdobia
presahujúceho šesť mesiacov, ak dotknutý členský štát v takých
prípadoch neustanovil, že v takom prípade platnosť povolenia zaniká; b) získala povolenie na základe nepravdivých
vyhlásení alebo iným podvodným spôsobom; c) už nespĺňa podmienky na
udelenie povolenia alebo príslušnému orgánu neposkytuje informácie o dôležitých
súvisiacich zmenách; d) by ďalším vykonávaním obchodnej
činnosti v oblasti platobných služieb predstavovala ohrozenie
stability alebo dôvery v platobný systém; e) nastal jeden z prípadov, v ktorých
vnútroštátne právne predpisy ustanovujú odňatie povolenia. 2. V prípade odňatia
povolenia sa uvedú dôvody a odňatie sa musí oznámiť dotknutým osobám. 3. Odňatie povolenia sa
zverejňuje, a to aj v registroch uvedených v článkoch 13 a 14. Článok 13
Registrácia v domovskom členskom štáte Členské štáty
zriadia verejný register platobných inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie,
ich agentov a pobočiek, ako aj fyzických a právnických osôb a ich agentov
a pobočiek, ktorým bola udelená výnimka v súlade s článkom 27, a
inštitúcií uvedených v článku 2 ods. 3, ktoré sú podľa vnútroštátnych
právnych predpisov oprávnené poskytovať platobné služby. Zapíšu sa do
registra domovského členského štátu. V tomto registri
sa uvádzajú platobné služby, na ktoré má platobná inštitúcia povolenie alebo
pre ktoré je fyzická alebo právnická osoba registrovaná. Platobné inštitúcie,
ktorým bolo udelené povolenie, sa uvádzajú v registri oddelene od
fyzických a právnických osôb, ktoré boli zaregistrované v súlade
s článkom 27. Register je verejne prístupný k nahliadnutiu,
dostupný online a pravidelne sa aktualizuje. Článok14
Webový portál v rámci orgánu EBA 1. Orgán EBA zriadi webový
portál ako európsky elektronický prístupový bod, ktorý bude navzájom
prepájať verejné registre uvedené v článku 13. Tento prístupový bod
zriadi orgán EBA a bude ho i prevádzkovať. 2. Systém
prepojenia verejných registrov tvoria: a) centrálne registre členských štátov; b) portál, ktorý slúži ako európsky
elektronický prístupový bod. 3. Členské štáty
zabezpečia prístup k svojim verejným registrom prostredníctvom tohto
prístupového bodu. 4. EBA vypracuje návrh
regulačných technických predpisov, v ktorom sa stanovia technické
požiadavky týkajúce sa prístupu k informáciám vo verejných registroch uvedených
v článku 13 na úrovni Únie. Orgán EBA predloží tento návrh
regulačných technických predpisov Komisii [... do dvoch rokov od dátumu
nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Komisii sa udeľuje právomoc prijať
regulačné technické predpisy uvedené v prvom
pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10
až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Článok 15
Zachovanie platnosti povolenia O každej zmene,
ktorá môže mať vplyv na presnosť informácií a dokladov
poskytnutých v súlade s článkom 5, platobná inštitúcia bez
zbytočného odkladu informuje príslušné orgány svojho domovského
členského štátu. Článok 16
Účtovníctvo a štatutárny audit 1. Smernica 78/660/EHS
a prípadne smernice 83/349/EHS a 86/635/EHS a nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002[48] sa primerane uplatňujú na
platobné inštitúcie. 2. Pokiaľ sa
neuplatňuje výnimka podľa smernice 78/660/EHS a prípadne smerníc
83/349/EHS a 86/635/EHS, ročné účtovné závierky a konsolidované
účtovné závierky platobných inštitúcií podliehajú auditu štatutárnych
audítorov alebo audítorských spoločností v zmysle smernice 2006/43/ES. 3. Na účely dohľadu
členské štáty požadujú, aby platobné inštitúcie poskytovali o platobných
službách a činnostiach uvedených v článku 17 ods. 1 oddelené
účtovné informácie, ktoré podliehajú audítorskej správe. V náležitých
prípadoch, túto správu pripravujú štatutárni audítori alebo audítorská
spoločnosť. 4. Povinnosti stanovené v
článku 63 smernice 2013/36/EÚ sa primerane uplatňujú na štatutárnych
audítorov alebo audítorské spoločnosti platobných inštitúcií v súvislosti
s činnosťami týkajúcimi sa platobných služieb. Článok 17
Činnosti 1. Okrem poskytovania platobných
služieb sú platobné inštitúcie oprávnené na výkon týchto činností: a) poskytovanie prevádzkových
a s nimi úzko súvisiacich doplnkových služieb, ako je
zabezpečovanie vykonania platobných transakcií, zmenárenské činnosti,
úschova, a uchovávanie a spracovanie údajov; b) prevádzkovanie platobných systémov bez
toho, aby bol dotknutý článok 29; c) obchodné činnosti okrem poskytovania
platobných služieb so zreteľom na rozhodné právo Únie a vnútroštátne
právo. 2. Ak platobné inštitúcie
poskytujú jednu alebo viac platobných služieb, môžu viesť iba platobné
účty, ktoré sa používajú výlučne na platobné transakcie. Členské
štáty zabezpečia primeraný prístup k takýmto platobným účtom. 3. Nijaké finančné
prostriedky, ktoré platobná inštitúcia prijala od používateľov platobných
služieb na poskytnutie platobných služieb, nepredstavujú vklad ani iné návratné
zdroje v zmysle článku 9 smernice 2013/36/EÚ, ani elektronické
peniaze v zmysle článku 2 ods. 2 smernice 2009/110/ES. 4. Platobné inštitúcie môžu
poskytovať úver týkajúci sa platobných služieb uvedených v bodoch 4 alebo
5 prílohy I, iba ak sú splnené tieto podmienky: a) úver je doplnkový a udeľuje sa
výlučne v súvislosti s výkonom platobnej transakcie; b) bez ohľadu na vnútroštátne pravidlá
týkajúce sa poskytovania úverov prostredníctvom kreditných kariet sa úver
poskytnutý v súvislosti s platbou a v súlade s článkom 10 ods. 9 a
článkom 26 splatí v krátkej lehote, ktorá v žiadnom prípade
neprekročí 12 mesiacov; c) takýto úver sa neposkytuje z
finančných prostriedkov prijatých alebo držaných na účel vykonania platobnej
transakcie; d) vlastné zdroje platobnej inštitúcie sú
vždy a k spokojnosti orgánov dohľadu primerané so zreteľom na celkovú
sumu poskytnutého úveru. 5. Platobné inštitúcie nesmú
vykonávať obchodnú činnosť v oblasti prijímania vkladov a iných
návratných zdrojov v zmysle článku 9 smernice 2013/36/EÚ. 6. Touto smernicou nie je
dotknuté uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES[49] a iných
príslušných právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov
týkajúcich sa podmienok poskytovania úverov spotrebiteľom, ktoré nie sú
harmonizované touto smernicou a ktoré sú v súlade s právom Únie. Oddiel 2
Iné požiadavky Článok 18
Využitie agentov, pobočiek alebo subjektov poverených externým
vykonávaním činnosti 1. Ak platobná inštitúcia
zamýšľa poskytovať platobné služby prostredníctvom agenta, oznámi
príslušným orgánom svojho domovského členského štátu tieto informácie: a) meno/názov a bydlisko/sídlo agenta; b) opis mechanizmov vnútornej kontroly,
ktoré agenti uplatnia s cieľom dodržiavať povinnosti týkajúce sa
prania špinavých peňazí a financovania terorizmu podľa smernice
2005/60/ES; c) totožnosť členov predstavenstva
a osôb zodpovedných za riadenie agenta, ktoré sa podieľajú na poskytovaní
platobných služieb, a doklad o tom, že sú odborne spôsobilými a vhodnými
osobami. 2. Keď príslušné orgány
dostanú informácie v súlade s odsekom 1, zapíšu agenta do registra zriadeného
podľa článku 13. 3. Pred zápisom agenta do
registra príslušné orgány, ak sa domnievajú, že informácie, ktoré im boli
poskytnuté, nie sú správne, podniknú ďalšie kroky na ich overenie. 4. Ak po podniknutí týchto
krokov na overenie informácií nie sú príslušné orgány presvedčené o tom,
že informácie im poskytnuté podľa odseku 1 sú správne, zápis agenta do
registra zriadeného podľa článku 13 zamietnu. 5. Ak chce platobná inštitúcia
poskytovať platobné služby v inom členskom štáte prostredníctvom
agenta, dodržiava postupy uvedené v článku 26. V tom prípade predtým,
než možno agenta zapísať do registra podľa tohto článku, príslušné
orgány domovského členského štátu informujú príslušné orgány
hostiteľského členského štátu o svojom zámere zapísať
agenta do registra a zohľadniť ich stanovisko. 6. Ak majú príslušné orgány
hostiteľského členského štátu opodstatnené dôvody domnievať sa,
že v súvislosti so zamýšľaným využitím služieb agenta alebo zriadením
pobočky dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo
financovaniu terorizmu v zmysle smernice 2005/60/ES alebo k pokusu o ne, alebo
že využitie služieb takéhoto agenta alebo zriadenie takejto pobočky by
zvýšilo riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu,
oznámia túto skutočnosť príslušným orgánom domovského členského
štátu, ktoré môžu odmietnuť zápis agenta alebo pobočky do registra
alebo môžu zápis agenta alebo pobočky zrušiť, ak k nemu už došlo. 7. Ak má platobná inštitúcia v
úmysle poveriť externým vykonávaním prevádzkových úloh platobných služieb
tretiu stranu, informuje o tejto skutočnosti príslušné orgány svojho
domovského členského štátu. Externé vykonávanie činností sa nesmie v
prípade dôležitých prevádzkových úloh uskutočniť spôsobom, ktorým by
sa podstatne narušila kvalita vnútornej kontroly platobnej inštitúcie a schopnosť
príslušných orgánov monitorovať dodržiavanie všetkých povinností
stanovených v tejto smernici zo strany platobnej inštitúcie. Na účely druhého pododseku sa prevádzková
úloha považuje za dôležitú vtedy, ak by chyba v jej vykonaní alebo jej
nevykonanie podstatne narušili pokračujúce dodržiavanie podmienok
vyplývajúcich z povolenia, o ktoré platobná inštitúcia požiadala podľa
tejto hlavy, alebo iných jej povinností podľa tejto smernice, alebo jej
finančnú výkonnosť alebo požiadavky na riadne finančné
hospodárenie alebo kontinuitu poskytovania platobných služieb. Členské
štáty zabezpečia, aby v prípade externého vykonávania dôležitých
prevádzkových úloh platobné inštitúcie dodržiavali tieto podmienky: a) externé vykonávanie činností nesmie
mať za následok delegovanie zodpovedností vrcholového manažmentu; b) nesmie sa zmeniť vzťah a
povinnosti platobnej inštitúcie k používateľom platobných služieb
podľa tejto smernice; c) nesmú sa narušiť podmienky, ktoré
musí platobná inštitúcia dodržiavať, aby mohla získať povolenie, a
musia sa zachovať v súlade s touto hlavou; d) nesmie sa zrušiť ani upraviť
nijaká z iných podmienok, na základe ktorej bolo platobnej inštitúcii udelené
povolenie. 8. Platobné inštitúcie zabezpečia,
aby agenti alebo pobočky, ktorí konajú v ich mene, informovali
o tejto skutočnosti používateľov platobných služieb. 9. Platobné inštitúcie informujú
príslušné orgány svojho domovského členského štátu bez zbytočného
odkladu o všetkých zmenách týkajúcich sa využívania agentov, vrátane
dodatočných agentov, pobočiek alebo subjektov, ktoré sú poverené
externým vykonávaním služieb, a náležite aktualizujú informácie uvedené v
odseku 1. Článok 19
Zodpovednosť 1. Členské štáty
zabezpečia, aby platobné inštitúcie, ktoré sa pri výkone prevádzkových
úloh spoliehajú na tretie strany, podnikli primerané kroky, ktorými
zabezpečia splnenie požiadaviek tejto smernice. 2. Členské štáty od
platobných inštitúcií vyžadujú, aby naďalej niesli plnú zodpovednosť
za každé konanie svojich zamestnancov alebo za každého agenta, pobočku
alebo subjekt, ktorý poverili externým vykonávaním činnosti. Článok 20
Uchovávanie záznamov Členské štáty
vyžadujú od platobných inštitúcií, aby uchovávali všetky príslušné záznamy na
účely tejto hlavy najmenej päť rokov bez toho, aby tým bola dotknutá
smernica 2005/60/ES alebo iné príslušné právne predpisy Únie. Oddiel 3
Príslušné orgány a dohľad Článok 21
Určenie príslušných orgánov 1. Členské štáty určia
za príslušné orgány zodpovedné za udeľovanie povolení a prudenciálny
dohľad nad platobnými inštitúciami, ktoré majú vykonávať povinnosti
stanovené podľa tejto hlavy, buď orgány verejnej moci, alebo subjekty
uznané vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo orgánmi verejnej moci, ktoré na
tento účel výslovne oprávňuje vnútroštátne právo, vrátane národných
centrálnych bánk. Príslušné orgány zaručia nezávislosť od
hospodárskych subjektov a predchádzajú konfliktu záujmov. Bez toho, aby
bol dotknutý prvý pododsek, platobné inštitúcie, úverové inštitúcie, inštitúcie
elektronických peňazí ani poštové žírové inštitúcie nesmú byť
určené za príslušné orgány. Členské štáty o tom náležite informujú
Komisiu. 2. Členské štáty
zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa odseku 1 mali
všetky potrebné právomoci na výkon svojich povinností. 3. Ak na území členského
štátu existuje viac než jeden príslušný orgán pre záležitosti upravené touto
hlavou, tento členský štát zabezpečí, aby tieto orgány úzko
spolupracovali, aby mohli účinne plniť svoje povinnosti. To isté
platí aj v prípadoch, keď orgány príslušné pre otázky upravené
v tejto hlave nie sú príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad
úverovými inštitúciami. 4. Za plnenie úloh príslušných
orgánov určených podľa odseku 1 sú zodpovedné príslušné orgány
domovského členského štátu. 5. Odsek 1 neznamená, že sa od
príslušných orgánov vyžaduje, aby vykonávali dohľad nad obchodnými
činnosťami platobných inštitúcií inými, než je poskytovanie
platobných služieb a činnosti uvedené v článku 17 ods. 1 písm.
a).. Článok 22
Dohľad 1. Členské štáty
zabezpečia, aby boli kontroly vykonávané príslušnými orgánmi na účely
kontroly nepretržitého dodržiavania ustanovení tejto hlavy primerané,
zodpovedajúce a aby reagovali na riziká, ktorým sú platobné inštitúcie
vystavené. S cieľom vykonávať kontrolu
dodržiavania ustanovení tejto hlavy sú príslušné orgány oprávnené prijať
tieto opatrenia, a to najmä: a) vyžadovať od platobnej inštitúcie,
aby poskytla všetky informácie potrebné na kontrolu dodržiavania uvedených
ustanovení; b) vykonávať kontroly na mieste v
platobnej inštitúcii, u každého agenta či v každej pobočke
poskytujúcej platobné služby, za ktorých konanie nesie platobná inštitúcia
zodpovednosť, alebo v každom subjekte, ktorý bol poverený externým
vykonávaním činnosti; c) vydávať odporúčania a
usmernenia, a v prípade potreby i záväzné správne opatrenia; d) pozastaviť platnosť povolenia
alebo ho v prípadoch uvedených v článku 12 odňať. 2. Bez toho, aby boli dotknuté
postupy pre odňatie povolenia a trestnoprávne ustanovenia, členské
štáty ustanovia, že ich dotknuté príslušné orgány môžu proti platobným
inštitúciám, resp. tým subjektom, ktoré v skutočnosti ovládajú obchodnú
činnosť platobných inštitúcií, ktoré porušujú zákony, iné právne
predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa dohľadu alebo vykonávania
obchodnej činnosti v oblasti platobných služieb, prijať opatrenia
alebo im uložiť sankcie, ktorých cieľom je ukončiť zistené
porušenia alebo odstrániť ich príčiny. 3. Členské štáty bez
ohľadu na požiadavky uvedené v článku 6, článku 7 ods. 1 a 2 a
článku 8 zabezpečia, aby boli príslušné orgány oprávnené
prijímať opatrenia uvedené v odseku 1 tohto článku na
zabezpečenie dostatočného kapitálu pre platobné služby, najmä ak
činnosti nesúvisiace s platobnými službami platobnej inštitúcie narúšajú
alebo môžu narušiť finančné zdravie platobnej inštitúcie. Článok 23
Služobné tajomstvo 1. Členské štáty
zabezpečia, aby všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné
orgány, ako aj experti, ktorí konajú v mene príslušných orgánov, boli viazaní
služobným tajomstvom bez toho, aby tým boli dotknuté prípady, na ktoré sa
vzťahujú ustanovenia trestného práva. 2. Výmena informácií podľa
článku 25 podlieha prísnemu zachovávaniu služobného tajomstva, aby sa
zabezpečila ochrana práv jednotlivcov a podnikov. 3. Členské štáty môžu
primerane uplatňovať tento článok so zreteľom na
články 53 až 61 smernice 2013/36/EÚ. Článok 24
Právo obrátiť sa na súd 1. Členské štáty
zabezpečia, aby rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o
platobnú inštitúciu, mohli byť podľa zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení prijatých v súlade s touto smernicou
napadnuteľné na súde. 2. Odsek 1 sa uplatňuje aj
v prípade opomenutia konať. Článok 25
Výmena informácií 1. Príslušné orgány rôznych
členských štátov spolupracujú navzájom, prípadne s Európskou centrálnou
bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov, orgánom EBA a
inými príslušnými orgánmi určenými podľa právnych predpisov Únie
alebo vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na
poskytovateľov platobných služieb. 2. Členské štáty okrem toho
povoľujú výmeny informácií medzi svojimi príslušnými orgánmi a: a) príslušnými orgánmi iných členských
štátov, ktoré sú zodpovedné za udelenie povolenia platobným inštitúciám
a dohľad nad nimi; b) Európskou centrálnou bankou
a národnými centrálnymi bankami členských štátov v rámci výkonu
ich činnosti ako menových orgánov a orgánov dohľadu
a prípadne inými orgánmi verejnej moci zodpovednými za dohľad nad
platobnými a zúčtovacími systémami; c) inými príslušnými orgánmi určenými
podľa tejto smernice, smernice 2005/60/ES a iných právnych predpisov
Únie, ktoré sa uplatňujú na poskytovateľov platobných služieb, ako sú
právne predpisy týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania
terorizmu; d) orgánom EBA, pokiaľ ide o jeho úlohu
prispievať k jednotnému a súdržnému fungovaniu mechanizmov dohľadu,
ako sa uvádza v článku 1 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č.
1093/2010. Článok 26
Uplatňovanie práva usadiť sa a slobody poskytovať služby 1. Každá oprávnená platobná
inštitúcia, ktorá chce prvýkrát poskytovať platobné služby v inom
členskom štáte, než je jej domovský členský štát na základe práva
usadiť sa alebo slobody poskytovať služby, informuje o tejto
skutočnosti príslušné orgány svojho domovského členského štátu. Príslušné orgány domovského členského štátu
do jedného mesiaca od prijatia týchto informácií oznámia príslušným orgánom
hostiteľského členského štátu názov a sídlo platobnej inštitúcie,
mená osôb zodpovedných za riadenie pobočky, organizačnú štruktúru
platobnej inštitúcie a druh platobných služieb, ktoré zamýšľa
poskytovať na území hostiteľského členského štátu. Príslušné orgány domovského členského štátu
spolupracujú s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu s
cieľom vykonávať kontroly a prijať potrebné kroky stanovené v
článku 22, pokiaľ ide o agenta, pobočku alebo subjekt, ktorému
boli externe zverené činnosti platobnej inštitúcie so sídlom na území
iného členského štátu. 2. V zmysle spolupráce v
súlade s odsekmi 1 a 2 vždy, keď chce príslušný orgán domovského
členského štátu vykonať kontrolu na mieste na území
hostiteľského členského štátu, informuje o tejto skutočnosti
príslušný orgán hostiteľského členského štátu. Príslušné orgány domovského členského štátu
však môžu delegovať príslušným orgánom hostiteľského členského
štátu vykonanie kontrol na mieste v dotknutej inštitúcii. 3. Príslušné orgány si navzájom
poskytujú všetky základné a/alebo dôležité informácie, a to najmä v prípadoch
porušenia povinností alebo podozrenia z porušenia povinností zo strany agenta,
pobočky alebo subjektu, ktorý bol poverený externým vykonávaním
činnosti. V tejto súvislosti príslušné orgány na požiadanie oznamujú
všetky dôležité informácie a z vlastnej iniciatívy aj všetky základné
informácie. 4. Odseky 1 až 4 sa
uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov
stanovené v smernici 2005/60/ES a nariadení (ES) č. 1781/2006, najmä v
článku 37 ods. 1 smernice 2005/60/ES a článku 15 ods. 3 nariadenia
(ES) č. 1781/2006, týkajúce sa dohľadu nad dodržiavaním alebo
sledovania dodržiavania požiadaviek stanovených v uvedených nástrojoch. 5. EBA vydá usmernenia
určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ)
č. 1093/2010 o prvkoch, ktoré treba zohľadniť pri
rozhodovaní o tom, či by oznámená činnosť, ktorú plánuje
platobná inštitúcia vykonávať v druhom členskom štáte podľa
odseku 1 tohto článku, predstavovala uplatnenie práva usadiť sa alebo
slobody poskytovať služby. Uvedené usmernenia sa vydajú do [... dvoch
rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. 6. EBA vypracuje návrh
regulačných technických predpisov, v ktorom sa vymedzí rámec spolupráce a
výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu,
ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku, a príslušnými orgánmi hostiteľského
členského štátu v súlade s týmto článkom a článkom 18. V
návrhu regulačných technických predpisov sa stanoví spôsob, prostriedky a
podrobnosti spolupráce pri oznamovaní platobných inštitúcií, ktoré vykonávajú
svoju činnosť cezhranične, a to najmä rozsah informácií, ktoré
sa majú predložiť, a zaobchádzanie s nimi vrátane spoločnej
terminológie a štandardných formulárov oznámení, aby sa zabezpečil
jednotný a efektívny postup oznamovania. EBA predloží tento návrh regulačných
technických predpisov Komisii do (vložte dátum)[... do dvoch rokov od
dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. 7. EBA vypracuje návrh
regulačných technických predpisov, v ktorom sa vymedzí rámec spolupráce a
výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu
a príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu v súlade s odsekmi
2, 3 a 4 tohto článku a článkom 22. V návrhu regulačných
technických predpisov sa stanoví spôsob, prostriedky a podrobnosti
týkajúce sa spolupráce, pokiaľ ide o dohľad nad platobnými
inštitúciami, ktoré vykonávajú svoju činnosť cezhranične, a to
najmä rozsah vymieňaných informácií a zaobchádzanie s nimi, aby sa
zabezpečil jednotný a efektívny dohľad nad platobnými inštitúciami,
ktoré cezhranične poskytujú platobné služby. EBA predloží tento návrh regulačných
technických predpisov Komisii do (vložte dátum)[... do dvoch rokov od
dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. 8. Komisii sa udeľuje
právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odsekoch
6 a 7 v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia
(EÚ) č. 1093/2010. Oddiel 4
Výnimka Článok 27
Podmienky 1. Bez ohľadu na
článok 13 môžu členské štáty neuplatňovať alebo svojim
príslušným orgánom povoliť, aby neuplatňovali celý postup alebo jeho
časť a podmienky uvedené v oddieloch 1 až 3, s výnimkou článkov
21, 23, 24 a 25, a svojim príslušným orgánom môžu povoliť alebo
umožniť, aby fyzickým alebo právnickým osobám umožnili zápis do registra
zriadeného podľa článku 13, ak: a) priemer z celkovej sumy platobných
transakcií vykonaných dotknutou osobou za posledných dvanásť mesiacov
vrátane agentov, za ktorých činnosť nesie plnú zodpovednosť,
nepresahuje 1 milión EUR za mesiac. Táto požiadavka sa posúdi na základe
celkovej sumy platobných transakcií predpokladanej v podnikateľskom pláne,
ak príslušné orgány nepožadujú úpravu tohto plánu, b) žiadna z fyzických osôb zodpovedných za
riadenie alebo prevádzku podniku nebola odsúdená za trestné činy spojené s
praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu alebo iné
finančné trestné činy. 2. Od každej fyzickej alebo
právnickej osoby zapísanej do registra v súlade s odsekom 1 sa vyžaduje, aby
mala svoje ústredie alebo bydlisko/sídlo v členskom štáte, v ktorom
skutočne vykonáva svoju obchodnú činnosť. 3. S osobami uvedenými v
odseku 1 tohto článku sa zaobchádza ako s platobnými inštitúciami bez
toho, aby sa na ne vzťahoval článok 10 ods. 9 a článok 26. 4. Členské štáty môžu
taktiež stanoviť, aby každá fyzická a právnická osoba zapísaná do registra
v súlade s odsekom 1 tohto článku mohla vykonávať iba určité
činnosti uvedené v článku 17. 5. Osoby uvedené v odseku 1
tohto článku informujú príslušné orgány o každej zmene svojej situácie,
ktorá je relevantná z hľadiska podmienok uvedených v uvedenom odseku.
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby tá
osoba, ktorá prestala spĺňať podmienky uvedené v odsekoch 1, 2 a
4, požiadala do 30 kalendárnych dní o udelenie povolenia v súlade s postupom
stanoveným v článku 10. 6. Odseku 1 až 5 tohto
článku sa neuplatňujú, pokiaľ ide o ustanovenia smernice
2005/60/ES alebo vnútroštátne ustanovenia o boji proti praniu špinavých
peňazí. Článok 28
Oznamovanie a poskytovanie informácií Ak členský
štát využije výnimku stanovenú v článku 27, svoje rozhodnutie oznámi
Komisii do [vložte dátum (konečný dátum transpozície)] a Komisii
bezodkladne oznámi každú následnú zmenu. Členský štát okrem toho informuje
Komisiu o počte príslušných fyzických a právnických osôb a každoročne
o celkovej sume platobných transakcií vykonaných k 31. decembru každého
kalendárneho roka, ako je uvedené v článku 27 ods. 1 písm. a). KAPITOLA 2
Spoločné ustanovenia Článok 29
Prístup k platobným systémom 1. Členské štáty
zabezpečia, aby pravidlá prístupu oprávnených poskytovateľov
platobných služieb alebo registrovaných poskytovateľov platobných služieb,
ktorí sú právnickými osobami, k platobným systémom boli objektívne, nediskriminačné
a primerané a nebránili v prístupe viac, než je potrebné na
zabezpečenie pred osobitnými rizikami, ako napríklad rizikom spojeným so
zúčtovaním, prevádzkovým rizikom a obchodným rizikom, a na ochranu
finančnej a prevádzkovej stability platobného systému. Platobné systémy nekladú poskytovateľom
platobných služieb, používateľom platobných služieb ani iným platobným
systémom tieto požiadavky: a) obmedzujúce pravidlá o účinnej
účasti na iných platobných systémoch; b) pravidlo, ktoré diskriminuje
poskytovateľov platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, alebo
registrovaných poskytovateľov platobných služieb, pokiaľ ide o práva,
povinnosti a oprávnenia účastníkov systému, c) akékoľvek obmedzenie na základe
inštitucionálneho postavenia. 2. Odsek 1 sa
neuplatňuje na: a) platobné systémy určené podľa
smernice 98/26/ES; b) platobné systémy pozostávajúce výhradne z
poskytovateľov platobných služieb patriacich do skupiny pozostávajúcej zo
subjektov prepojených kapitálom, keď jeden z Na účely prvého pododseku písm. a) tohto
odseku členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že určený
platobný systém umožňuje poskytovateľovi platobných služieb
postúpiť prevodné príkazy prostredníctvom systému cez priameho
účastníka, takýchto nepriamy prístup k službám systému sa na
požiadanie poskytne aj iným poskytovateľom platobných služieb, ktorým bolo
udelené povolenie, alebo registrovaným poskytovateľom platobných služieb
v súlade s odsekom 1. Článok 30
Zákaz poskytovať platobné služby inými osobami než poskytovateľmi
platobných služieb a oznamovacia povinnosť 1. Členské štáty zakážu
fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré nie sú poskytovateľmi platobných
služieb, ani nie sú výslovne vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice,
poskytovať platobné služby. 2. Členské štáty žiadajú od
poskytovateľov platobných služieb predtým, než začnú
činnosť uvedenú v článku 3 písm. k), ktorej objem platobných transakcií
vypočítaný v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. a) prevyšuje
finančný limit stanovený v uvedenom článku, aby oznámili svoj úmysel
príslušným orgánom a predložili žiadosť o uznanie za obmedzenú sieť. Príslušný orgán do jedného mesiaca od dátumu
prijatia žiadosti o uznanie prijme odôvodnené rozhodnutie na základe kritérií
uvedených v článku 3 písm. k) o uznaní alebo neuznaní činnosti ako
obmedzenej siete a o svojom rozhodnutí náležite informuje poskytovateľa
platobných služieb. Súhrn rozhodnutia sa sprístupní vo verejnom registri
zriadenom podľa článku 13. Príslušné orgány informujú Komisiu o každom
rozhodnutí prijatom v súlade s druhým pododsekom. HLAVA III
TRANSPARENTNOSŤ PODMIENOK A POŽIADAVKY NA POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ O
PLATOBNÝCH SLUŽBÁCH KAPITOLA 1
Všeobecné
pravidlá Článok 31
Rozsah pôsobnosti 1. Táto hlava sa vzťahuje
na jednorazové platobné transakcie, rámcové zmluvy a platobné transakcie, na
ktoré sa tieto zmluvy vzťahujú. Strany sa môžu dohodnúť, že sa táto
hlava neuplatňuje v celom rozsahu alebo sčasti, ak používateľ
platobných služieb nie je spotrebiteľom. 2. Členské štáty môžu
stanoviť, že ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú na mikropodniky
rovnakým spôsobom ako na spotrebiteľov. 3. Táto smernica sa
uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2008/48/ES a iné príslušné
právne predpisy Únie alebo vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podmienok
poskytovania úverov spotrebiteľom, ktoré nie sú harmonizované touto smernicou
a ktoré sú v súlade s právom Únie. Článok 32
Iné ustanovenia právnych predpisov Únie Ustanoveniami
tejto hlavy nie sú dotknuté žiadne právne predpisy Únie, ktoré obsahujú
dodatočné požiadavky na poskytovanie informácií vopred. Ak sa však
uplatňuje aj smernica 2002/65/ES, požiadavky na poskytovanie informácií
stanovené v článku 3 ods. 1 uvedenej smernice, s výnimkou bodu 2
písm. c) až g), bodu 3 písm. a), d) a e) a bodu 4 písm. b) uvedeného odseku sa
nahradia článkami 37, 38, 44 a 45 tejto smernice. Článok 33
Poplatky za poskytnutie informácií 1. Poskytovateľ platobných
služieb neúčtuje používateľovi platobných služieb poplatky za
poskytovanie informácií podľa tejto hlavy. 2. Poskytovateľ platobných
služieb a používateľ platobných služieb sa môžu dohodnúť na
poplatkoch za dodatočné alebo častejšie poskytovanie informácií alebo
za zasielanie informácií inými komunikačnými prostriedkami, než je
vymedzené v rámcovej zmluve, na žiadosť používateľa platobných
služieb. 3. Ak poskytovateľ
platobných služieb môže ukladať poplatky za poskytovanie informácií
v súlade s odsekom 2, poplatky sú primerané a v súlade so skutočnými
nákladmi poskytovateľa platobných služieb. Článok 34
Dôkazné bremeno týkajúce sa požiadaviek na poskytovanie informácií Členské štáty
môžu ustanoviť, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o dôkaz dodržania
požiadaviek na poskytovanie informácií uvedených v tejto hlave, je na
poskytovateľovi platobných služieb. Článok 35
Výnimka z požiadaviek na poskytovanie informácií pri nástrojoch na
vykonávanie platieb nízkej hodnoty a elektronických peniazoch 1. V prípade platobných
nástrojov, ktoré sa na základe rámcovej zmluvy týkajú iba jednotlivých
platobných transakcií neprevyšujúcich 30 EUR, alebo pre ktoré je buď
stanovený výdavkový limit vo výške 150 EUR, alebo v ktorých sa ukladá suma,
ktorá nikdy neprekročí 150 EUR: a) odchylne od článkov 44, 45 a 49,
poskytovateľ platobných služieb poskytuje platiteľovi len informácie
o hlavných charakteristických znakoch platobnej služby vrátane spôsobu, akým sa
platobný nástroj môže používať, povinnostiach, účtovaných poplatkoch
a iné podstatné informácie potrebné na prijatie informovaného rozhodnutia spolu
s uvedením, kde sa dajú ľahko získať všetky ostatné informácie a
podmienky vymedzené v článku 45; b) odchylne od článku 47 možno
dohodnúť, že od poskytovateľa platobných služieb sa nevyžaduje, aby
navrhoval zmeny podmienok rámcovej zmluvy rovnakým spôsobom, ako je ustanovené
v článku 44 ods. 1; c) odchylne od článkov 50 a 51 možno
dohodnúť, že po vykonaní platobnej transakcie: i) poskytovateľ platobných služieb
poskytuje alebo sprístupňuje len odkaz, ktorý umožňuje
používateľovi platobných služieb identifikovať platobnú transakciu,
jej výšku a poplatky a/alebo v prípade viacerých platobných transakcií
rovnakého druhu uskutočnených v prospech toho istého príjemcu, informácie
o celkovej sume a poplatkoch za tieto platobné transakcie; ii) od poskytovateľa platobných
služieb sa nepožaduje poskytovanie alebo sprístupňovanie informácií
uvedených v bode i), ak sa platobný nástroj používa anonymne alebo ak
poskytovateľ platobných služieb nie je inak technicky schopný tieto
informácie poskytnúť. Poskytovateľ platobných služieb však poskytuje
platiteľovi možnosť overiť si sumu uložených finančných
prostriedkov. 2. V prípade vnútroštátnych
platobných transakcií môžu členské štáty alebo ich príslušné orgány
znížiť alebo zdvojnásobiť sumy uvedené v odseku 1. Pre predplatené
platobné nástroje môžu členské štáty zvýšiť tieto sumy až na 500 EUR. KAPITOLA 2
Jednorazové
platobné transakcie Článok 36
Rozsah pôsobnosti 1. Táto kapitola sa
uplatňuje na jednorazové platobné transakcie, na ktoré sa nevzťahuje
rámcová zmluva. 2. Ak sa zasiela platobný príkaz
na jednorazovú platobnú transakciu prostredníctvom platobného nástroja, na
ktorý sa vzťahuje rámcová zmluva, poskytovateľ platobných služieb nie
je povinný poskytnúť alebo sprístupniť informácie, ktoré sa
používateľovi platobných služieb na základe rámcovej zmluvy s iným
poskytovateľom platobných služieb už poskytli alebo ktoré sa mu podľa
takejto rámcovej zmluvy poskytnú. Článok 37
Všeobecné informácie poskytnuté vopred 1. Členské štáty vyžadujú,
aby pred tým, než sa používateľ platobných služieb zaviaže akoukoľvek
zmluvou o poskytovaní jednorazovej platobnej služby alebo ponukou,
poskytovateľ platobných služieb sprístupnil používateľovi platobných
služieb ľahko dostupným spôsobom informácie a podmienky vymedzené v
článku 38. Na žiadosť používateľa platobných služieb poskytne
poskytovateľ platobných služieb informácie a podmienky v papierovej
forme alebo na inom trvalom nosiči údajov. Tieto informácie a podmienky
sú formulované jasne a zrozumiteľne s ľahko pochopiteľnými
slovami v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa platobná služba
ponúka, alebo v akomkoľvek inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú. 2. Ak sa zmluva o poskytnutí
jednorazovej platobnej služby uzatvorila na žiadosť používateľa
platobných služieb pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré
neumožňujú poskytovateľovi platobných služieb splniť povinnosti
podľa odseku 1, poskytovateľ platobných služieb splní svoje
povinnosti podľa uvedeného odseku ihneď po vykonaní platobnej
transakcie. 3. Povinnosti podľa odseku
1 tohto článku môžu byť splnené aj dodaním kópie návrhu zmluvy
o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo návrhu platobného
príkazu, ktoré obsahujú informácie a podmienky vymedzené v článku 38. Článok 38
Informácie a podmienky 1. Členské štáty
zabezpečia, aby sa používateľovi platobných služieb poskytli alebo
sprístupnili tieto informácie a podmienky: a) uvedenie informácií alebo jedinečný
identifikátor, ktoré musí poskytnúť používateľ platobných služieb,
aby bol platobný príkaz riadne iniciovaný alebo vykonaný; b) maximálnu lehotu na vykonanie platobnej
služby, ktorá sa má poskytnúť; c) všetky poplatky, ktoré je používateľ
platobných služieb povinný zaplatiť poskytovateľovi platobných
služieb, a ak je to vhodné, i rozpis položiek, z ktorých sa poplatky skladajú; d) v náležitých prípadoch aktuálny alebo
referenčný výmenný kurz, ktorý sa má na platobnú transakciu uplatniť. 2. Členské štáty
zabezpečia, aby v prípade platobných iniciačných služieb
poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, poskytol
platiteľovi informácie o ponúkanej službe a kontaktné údaje
poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou. 3. V náležitých prípadoch sa
všetky ostatné dôležité informácie a podmienky vymedzené v článku 42
sprístupňujú používateľovi platobných služieb ľahko dostupným
spôsobom. Článok 39
Informácie pre platiteľa a príjemcu v prípade platobnej iniciačnej
služby Ak
poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, na
žiadosť platiteľa iniciuje platobný príkaz, bezodkladne po iniciácií
poskytne alebo sprístupní platiteľovi alebo v náležitých prípadoch
príjemcovi tieto údaje: a) potvrdenie úspešnej iniciácie
platobného príkazu s poskytovateľom platobných služieb spravujúcim
účet platiteľa; b) odkaz umožňujúci
platiteľovi a príjemcovi identifikovať platobnú transakciu a v
náležitých prípadoch platiteľa a všetky informácie prevedené s platobnou
transakciou; c) sumu platobnej transakcie; d) v náležitých prípadoch výšku
poplatkov za platobnú transakciu, prípadne ich rozpis. Článok 40
Informácie pre poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet
platiteľa v prípade platobnej iniciačnej služby Ak sa platobný
príkaz iniciuje vlastným systémom poskytovateľa platobných služieb, ktorý
je treťou stranou, tento v prípade podvodu alebo sporu sprístupní
platiteľovi a poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu
účet referenčné údaje transakcií a autorizačné informácie. Článok 41
Informácie pre platiteľa po prijatí platobného príkazu Ihneď po
prijatí platobného príkazu poskytovateľ platobných služieb platiteľa
poskytne alebo sprístupní platiteľovi rovnakým spôsobom, aký je stanovený
v článku 37 ods. 1, tieto údaje:: a) referenčné údaje
umožňujúce platiteľovi identifikovať platobnú transakciu a
prípadne informácie týkajúce sa príjemcu; b) sumu platobnej transakcie v mene
použitej v platobnom príkaze; c) výšku všetkých poplatkov za platobnú
transakciu, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť, a ak je to vhodné, i
rozpis položiek, z ktorých sa takéto poplatky skladajú; d) ak je to vhodné, i výmenný kurz
použitý pri platobnej transakcii poskytovateľom platobných služieb
platiteľa alebo odkaz naň, ak sa líši od kurzu stanoveného v súlade s
článkom 38 ods. 1 písm. d), a sumu platobnej transakcie po menovom
prepočte; e) dátum prijatia platobného príkazu. Článok 42
Informácie pre príjemcu po vykonaní platobnej transakcie Ihneď po
vykonaní platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb príjemcu
poskytne alebo sprístupní príjemcovi rovnakým spôsobom, aký je stanovený v
článku 37 ods. 1, tieto údaje: a) referenčné údaje
umožňujúce príjemcovi identifikovať platobnú transakciu a prípadne
platiteľa a všetky informácie prevedené s platobnou transakciou; b) sumu platobnej transakcie v mene, v
ktorej má finančné prostriedky k dispozícii príjemca; c) výšku všetkých poplatkov za platobnú
transakciu, ktorú je príjemca povinný zaplatiť, a ak je to vhodné, i
rozpis položiek, z ktorých sa takéto poplatky skladajú; d) ak je to vhodné, výmenný kurz, ktorý
pri platobnej transakcii použil poskytovateľ platobných služieb príjemcu,
a sumu platobnej transakcie pred menovým prepočtom; e) dátum pripísania. KAPITOLA 3
Rámcové zmluvy Článok 43
Rozsah pôsobnosti Táto kapitola sa
uplatňuje na platobné transakcie, na ktoré sa vzťahuje rámcová
zmluva. Článok 44
Všeobecné informácie poskytnuté vopred 1. Členské štáty vyžadujú,
aby poskytovateľ platobných služieb používateľovi platobných služieb
v dostatočnom predstihu pred tým, než sa tento zaviaže akoukoľvek rámcovou
zmluvou alebo ponukou, poskytol v papierovej forme alebo na inom trvalom
nosiči údajov informácie a podmienky vymedzené v článku 45. Tieto
informácie a podmienky sú formulované jasne a zrozumiteľne s ľahko
pochopiteľnými slovami v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa
platobná služba ponúka, alebo v akomkoľvek inom jazyku, na ktorom sa
strany dohodnú. 2. Ak sa rámcová zmluva
uzatvorila na žiadosť používateľa platobných služieb pomocou
prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožňujú poskytovateľovi
platobných služieb splniť povinnosti podľa odseku 1,
poskytovateľ platobných služieb splní svoje povinnosti podľa
uvedeného odseku ihneď po uzatvorení rámcovej zmluvy. 3. Povinnosti podľa odseku
1 môžu byť splnené aj dodaním kópie návrhu rámcovej zmluvy, ktorá obsahuje
informácie a podmienky vymedzené v článku 45. Článok 45
Informácie a podmienky Členské štáty
zabezpečia, aby boli používateľovi platobných služieb poskytnuté
tieto informácie a podmienky: 1. o poskytovateľovi
platobných služieb: a) meno/názov poskytovateľa platobných
služieb, adresa jeho sídla a prípadne adresa jeho agenta alebo pobočky
zriadenej v členskom štáte, v ktorom sa ponúkajú platobné služby, a každá
ďalšia adresa vrátane emailovej adresy, ktorá je dôležitá pre komunikáciu
s poskytovateľom platobných služieb; b) podrobnosti o príslušných orgánoch
dohľadu a o registri stanovenom v článku 13 alebo o každom inom
príslušnom verejnom registri, v ktorom je zaregistrované povolenie
poskytovateľa platobných služieb, a registračné číslo alebo
rovnocenná identifikácia podľa tohto registra; 2. o používaní platobných
služieb: a) opis hlavných charakteristických znakov
platobnej služby, ktorá sa má poskytnúť; b) uvedenie informácií alebo jedinečný
identifikátor, ktoré musí poskytnúť používateľ platobných služieb,
aby bol platobný príkaz riadne iniciovaný alebo vykonaný; c) forma a postup na udelenie súhlasu
na iniciovanie alebo vykonanie platobnej transakcie a odvolanie takého súhlasu
v súlade s článkami 57 a 71; d) odkaz na okamih prijatia platobného
príkazu v zmysle článku 69 a čas ukončenia, ak bol
poskytovateľom platobných služieb určený; e) maximálnu lehotu na vykonanie platobnej
služby, ktorá sa má poskytnúť; f) či existuje možnosť
dohodnúť sa na výdavkových limitoch pri používaní platobných nástrojov v
súlade s článkom 60 ods. 1; 3. o poplatkoch, úrokoch a
výmenných kurzoch: a) všetky poplatky, ktoré je používateľ
platobných služieb povinný zaplatiť poskytovateľovi platobných
služieb, a ak je to vhodné, i rozpis položiek, z ktorých sa poplatky skladajú; b) ak je to vhodné, úroková sadzba a výmenný
kurz, ktoré sa uplatnia, alebo ak sa použije referenčná úroková sadzba a
výmenný kurz, spôsob výpočtu skutočného úroku a príslušný dátum
a index alebo základ pre určenie tejto referenčnej úrokovej sadzby
alebo výmenného kurzu; c) ak je to dohodnuté, okamžité uplatnenie
zmien referenčnej úrokovej sadzby alebo výmenného kurzu a požiadavky na
poskytnutie informácií týkajúcich sa zmien v súlade s článkom 47 ods. 2; 4. o komunikácii: a) ak je to vhodné, komunikačné
prostriedky vrátane technických požiadaviek na vybavenie a softvér, ktoré
používateľ platobných služieb potrebuje a ktoré sú dohodnuté medzi
stranami na účel prenosu informácií alebo oznámení podľa tejto
smernice; b) spôsob a frekvencia poskytovania alebo
sprístupňovania informácií podľa tejto smernice; c) jazyk alebo jazyky, v ktorých sa uzatvára
rámcová zmluva a v ktorých sa uskutočňuje komunikácia počas
tohto zmluvného vzťahu; d) právo používateľa platobných služieb
získať zmluvné podmienky rámcovej zmluvy a informácie a podmienky v
súlade s článkom 46; 5. o bezpečnostných a
nápravných opatreniach: a) ak je to vhodné, opis opatrení, ktoré má
prijať používateľ platobných služieb na zachovanie bezpečnosti
platobného nástroja, a spôsob informovania poskytovateľa platobných
služieb na účely článku 61 ods. 1 písm. b); ; a opis bezpečného
postupu oznamovania, prostredníctvom ktorého poskytovateľ platobných
služieb informuje zákazníka v prípade podozrenia podvodu alebo skutočného
podvodu alebo bezpečnostných hrozieb; b) ak je to dohodnuté, podmienky, za ktorých
si poskytovateľ platobných služieb vyhradzuje právo zablokovať
platobný nástroj v súlade s článkom 60; c) zodpovednosť platiteľa
v súlade s článkom 66 vrátane informácie o príslušnej
sume; d) ako a v akej lehote má používateľ
platobných služieb oznamovať poskytovateľovi platobných služieb
neautorizované alebo nesprávne iniciované alebo vykonané platobné transakcie v
súlade s článkom 63, ako aj zodpovednosť poskytovateľa
platobných služieb za neautorizované platobné transakcie v súlade s
článkom 65; e) zodpovednosť poskytovateľa
platobných služieb za iniciovanie alebo vykonanie platobných transakcií v
súlade s článkom 80; f) podmienky vrátenia finančných
prostriedkov v súlade s článkami 67 a 68; 6. o zmenách rámcovej zmluvy a
jej ukončení: a) ak je to dohodnuté, informácia, že platí
domnienka, že používateľ platobných služieb prijal zmeny podmienok v
súlade s článkom 47, pokiaľ pred navrhovaným dňom nadobudnutia
účinnosti týchto zmien neoznámil poskytovateľovi platobných služieb,
že tieto zmeny neprijíma; b) trvanie zmluvy; c) právo používateľa platobných služieb
ukončiť rámcovú zmluvu a iné dohody týkajúce sa jej ukončenia v
súlade s článkom 47 ods. 1 a článkom 48; 7. o práve na nápravu: a) prípadná zmluvná doložka o rozhodnom
práve, ktorým sa riadi rámcová zmluva a/alebo príslušný súd; b) mimosúdne postupy podania sťažností
a vyrovnania, ktoré môže používateľ platobných služieb využiť
v súlade s článkami 88 až 91. Článok 46
Dostupnosť informácií a podmienok rámcovej zmluvy Používateľ
platobných služieb má kedykoľvek počas zmluvného vzťahu právo
získať na požiadanie v papierovej forme alebo na inom trvalom
nosiči údajov zmluvné podmienky rámcovej zmluvy, ako aj informácie a
podmienky vymedzené v článku 45. Článok 47
Zmeny podmienok rámcovej zmluvy 1. Každú zmenu rámcovej zmluvy,
ako aj informácií a podmienok vymedzených v článku 45 predkladá
poskytovateľ platobných služieb rovnakým spôsobom, aký je uvedený v
článku 44 ods. 1, a to najneskôr dva mesiace pred navrhovaným dňom
začatia uplatňovania zmien. V náležitých prípadoch v súlade s článkom 45
ods. 6 písm. a) poskytovateľ platobných služieb informuje používateľa
platobných služieb, že ak pred navrhovaným dňom nadobudnutia
účinnosti týchto zmien neoznámi poskytovateľovi platobných služieb,
že tieto zmeny neprijíma, platí domnienka, že tieto zmeny prijal.
V takomto prípade poskytovateľ platobných služieb tiež uvedie, že
používateľ platobných služieb má právo na okamžité ukončenie rámcovej
zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným dňom začatia uplatňovania
zmien. 2. Zmeny úrokovej sadzby alebo
výmenného kurzu sa môžu uplatňovať okamžite a bez oznámenia za
predpokladu, že sa takéto právo dohodlo v rámcovej zmluve a že zmeny sa
zakladajú na referenčnej úrokovej sadzbe alebo výmennom kurze, ktoré sú
dohodnuté v súlade s článkom 45 ods. 3 písm. b) a c). Používateľ
platobných služieb je o každej zmene úrokovej sadzby informovaný čo
najskôr, a to rovnakým spôsobom, aký je uvedený v článku 44 ods. 1,
pokiaľ sa strany nedohodli na osobitnom intervale alebo spôsobe
poskytovania alebo sprístupňovania informácií. Zmeny úrokových sadzieb
alebo výmenných kurzov, ktoré sú pre používateľov platobných služieb
priaznivejšie, sa však môžu uplatňovať bez oznámenia. 3. Zmeny úrokovej sadzby alebo
výmenného kurzu použité v platobných transakciách sa uplatňujú a
vypočítavajú neutrálnym spôsobom, ktorý používateľov platobných
služieb nediskriminuje. Článok 48
Ukončenie platnosti zmluvy 1. Používateľ platobných
služieb môže kedykoľvek vypovedať rámcovú zmluvu, pokiaľ sa
strany nedohodli na výpovednej lehote. Táto lehota nesmie presiahnuť jeden
mesiac. 2. Vypovedanie rámcovej zmluvy,
ktorá bola uzatvorená na dobu určitú dlhšiu než 12 mesiacov alebo na dobu
neurčitú, je po uplynutí 12 mesiacov pre používateľa platobných
služieb bezplatné. Vo všetkých ostatných prípadoch musia byť poplatky za
vypovedanie zmluvy primerané a v súlade s nákladmi. 3. Ak sa to dohodlo v rámcovej
zmluve, poskytovateľ platobných služieb môže vypovedať rámcovú zmluvu
uzatvorenú na dobu neurčitú najmenej s dvojmesačnou výpovednou
lehotou rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 44 ods. 1. 4. Používateľ platobných
služieb je v prípade pravidelne účtovaných poplatkov za platobné služby
povinný uhradiť len ich pomernú časť prislúchajúcu do
skončenia platnosti zmluvy. Ak sa poplatky uhrádzajú vopred, ich pomerná
časť sa mu vráti. 5. Ustanoveniami tohto
článku nie sú dotknuté zákony a iné právne predpisy členských štátov,
ktoré upravujú práva zmluvných strán na vyhlásenie rámcovej zmluvy za
nevykonateľnú alebo neplatnú. 6. Členské štáty môžu pre
používateľov platobných služieb zaviesť priaznivejšie ustanovenia. Článok 49
Informácie poskytnuté pred vykonaním jednotlivých platobných transakcií V prípade
jednotlivej platobnej transakcie na základe rámcovej zmluvy iniciovanej
platiteľom poskytne poskytovateľ platobných služieb na žiadosť
platiteľa pre túto špecifickú platobnú transakciu explicitné informácie o
maximálnom čase na jej vykonanie a poplatkoch, ktoré je platiteľ
povinný zaplatiť, a ak je to vhodné, i rozpis položiek, z ktorých sa suma
poplatkov skladá. Článok 50
Informácie pre platiteľa o jednotlivých platobných transakciách 1. Po odpísaní sumy jednotlivej
platobnej transakcie z účtu platiteľa, alebo ak platiteľ
nepoužíva platobný účet, po prijatí platobného príkazu poskytne
poskytovateľ platobných služieb platiteľa bezodkladne
platiteľovi rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 44 ods. 1,
tieto informácie: a) referenčné údaje umožňujúce
platiteľovi identifikovať každú platobnú transakciu a prípadne
aj informácie týkajúce sa príjemcu; b) sumu platobnej transakcie v mene, v
ktorej sa odpísala z platobného účtu platiteľa alebo v mene použitej
v platobnom príkaze; c) výšku všetkých poplatkov za platobnú transakciu,
a ak je to vhodné, i rozpis jednotlivých položiek alebo úroky, ktoré je
platiteľ povinný zaplatiť; d) ak je to vhodné, výmenný kurz použitý pri
platobnej transakcii poskytovateľom platobných služieb platiteľa a
sumu platobnej transakcie po menovom prepočte; e) dátum odpísania alebo dátum prijatia
platobného príkazu. 2. Rámcová zmluva môže
obsahovať podmienku, že informácie uvedené v odseku 1 sa poskytujú alebo
sprístupňujú pravidelne najmenej raz mesačne a dohodnutým spôsobom,
ktorý umožňuje platiteľovi ukladať a reprodukovať nezmenené
informácie. 3. Členské štáty však môžu
od poskytovateľov platobných služieb požadovať, aby raz za mesiac
poskytovali bezplatne informácie v papierovej forme. Článok 51
Informácie pre príjemcu o jednotlivých platobných transakciách 1. Po vykonaní jednotlivej
platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb príjemcu poskytne
bezodkladne príjemcovi rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 44
ods. 1, tieto informácie: a) referenčné údaje umožňujúce
príjemcovi identifikovať platobnú transakciu a prípadne platiteľa a
všetky informácie prevedené s platobnou transakciou; b) sumu platobnej transakcie v mene, v
ktorej sa pripísala na platobný účet príjemcu; c) výšku všetkých poplatkov za platobnú
transakciu, a ak je to vhodné, i rozpis jednotlivých položiek alebo úroky,
ktoré je platiteľ povinný zaplatiť; d) ak je to vhodné, výmenný kurz, ktorý pri
platobnej transakcii použil poskytovateľ platobných služieb príjemcu, a
sumu platobnej transakcie pred menovým prepočtom; e) dátum pripísania. 2. Rámcová zmluva môže
obsahovať podmienku, že informácie uvedené v odseku 1 sa poskytujú alebo
sprístupňujú pravidelne najmenej raz mesačne a dohodnutým spôsobom,
ktorý umožňuje príjemcovi ukladať a reprodukovať nezmenené informácie. 3. Členské štáty však môžu
od poskytovateľov platobných služieb požadovať, aby raz mesačne
poskytovali bezplatne informácie v papierovej forme. KAPITOLA 4
Spoločné ustanovenia Článok 52
Mena a menový prepočet 1. Platby sa
uskutočňujú v mene dohodnutej medzi zmluvnými stranami. 2. Ak sa služba menového
prepočtu ponúka pred iniciáciou platobnej transakcie a ak sa táto služba
menového prepočtu ponúka v mieste predaja alebo ju ponúka príjemca, strana
ponúkajúca službu menového prepočtu platiteľovi mu oznámi všetky poplatky,
ako aj výmenný kurz, ktorý sa na menový prepočet platobnej transakcie
použije. Platiteľ na tomto základe súhlasí so službou
menového prepočtu. Článok 53
Informácie o dodatočných poplatkoch alebo zľavách 1. Ak príjemca žiada za použitie
daného platobného nástroja poplatok alebo ponúka zľavu, oznámi to
platiteľovi pred iniciáciou platobnej transakcie. 2. Ak poskytovateľ
platobných služieb alebo tretia osoba žiada za použitie daného platobného
nástroja poplatok, oznámi to používateľovi platobných služieb pred
iniciáciou platobnej transakcie. HLAVA IV
PRÁVA A POVINNOSTI TÝKAJÚCE SA POSKYTOVANIA A POUŽÍVANIA PLATOBNÝCH SLUŽIEB KAPITOLA 1
Spoločné ustanovenia Článok 54
Rozsah pôsobnosti 1. Ak používateľ platobných
služieb nie je spotrebiteľom, používateľ platobných služieb a poskytovateľ
platobných služieb sa môžu dohodnúť, že článok 55 ods. 1, článok
57 ods. 3 a články 64, 66, 67, 68, 71 a 80 sa neuplatňujú v
plnom rozsahu alebo čiastočne. Používateľ platobných služieb a
poskytovateľ platobných služieb si môžu tiež dohodnúť inú lehotu, než
je lehota stanovená v článku 63. 2. Členské štáty môžu
ustanoviť, že článok 91 sa neuplatňuje, ak používateľ
platobných služieb nie je spotrebiteľom. 3. Členské štáty môžu
ustanoviť, že ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú na mikropodniky
rovnakým spôsobom ako na spotrebiteľov. 4. Táto smernica sa
uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2008/48/ES alebo iné
príslušné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa
podmienok poskytovania úverov spotrebiteľom, ktoré nie sú harmonizované
touto smernicou a ktoré sú v súlade s právom Únie. Článok 55
Uplatniteľné poplatky 1. Poskytovateľ platobných
služieb nesmie používateľovi platobných služieb účtovať poplatky
za plnenie svojich informačných povinností alebo za nápravné a preventívne
opatrenia podľa tejto hlavy, pokiaľ nie je v článku 70 ods. 1,
článku 71 ods. 5 a článku 79 ods. 2 stanovené inak. Takéto poplatky
sú dohodnuté medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľa
platobných služieb. 2. Ak platobná transakcia
nezahŕňa menový prepočet, členské štáty vyžadujú, aby
príjemca znášal poplatky, ktoré účtuje jeho poskytovateľ platobných
služieb, a platiteľ znášal poplatky, ktoré účtuje jeho poskytovateľ
platobných služieb. 3. Poskytovateľ platobných
služieb nebráni príjemcovi, aby od platiteľa žiadal poplatok alebo mu
ponúkol zľavu alebo ho iným spôsob viedol k používaniu daného platobného
nástroja. Akékoľvek poplatky však nepresahujú náklady, ktoré vzniknú
príjemcovi na používanie osobitného platobného nástroja. 4. Členské štáty však
zabezpečia, aby príjemca nežiadal poplatky za používanie platobných
nástrojov, v prípade ktorých sú výmenné poplatky regulované podľa
nariadenia (EÚ) č. [XX/XX/XX/] [OP, vložte prosím číslo
nariadenia po jeho prijatí]. Článok 56
Výnimka pre nástroje na vykonávanie platieb nízkej hodnoty a elektronické 1. V prípade platobných
nástrojov, ktoré sa na základe rámcovej zmluvy týkajú iba jednotlivých
platobných transakcií neprevyšujúcich 30 EUR alebo pre ktoré je buď stanovený
výdavkový limit 150 EUR alebo v ktorých sa ukladá suma, ktorá nikdy
neprekročí 150 EUR, sa poskytovatelia platobných služieb môžu
dohodnúť so svojimi používateľmi platobných služieb, že: a) článok 61 ods. 1 písm. b) a
článok 62 ods. 1 písm. c) a d), ako ani článok 66 ods. 2 sa
neuplatňujú, ak sa platobný nástroj nedá zablokovať alebo ak sa nedá
zabrániť jeho ďalšiemu používaniu; b) články 64 a 65 a článok 66 ods.
1 a 2 sa neuplatňujú, ak sa platobný nástroj používa anonymne alebo
poskytovateľ platobných služieb nemôže dokázať z iných dôvodov, ktoré
vyplývajú z povahy platobného nástroja, že platobná transakcia bola
autorizovaná; c) odchylne od článku 70 ods. 1 sa od
poskytovateľa platobných služieb nevyžaduje, aby používateľovi
platobných služieb oznámil odmietnutie platobného príkazu, ak je nevykonanie
platobného príkazu zjavné z kontextu; d) odchylne od článku 71 platiteľ
nemôže odvolať platobný príkaz po prevedení platobného príkazu alebo
udelení súhlasu s vykonaním platobnej transakcie príjemcovi; e) odchylne od článkov 74 a 75 sa
uplatňujú iné lehoty na vykonanie. 2. V prípade vnútroštátnych
platobných transakcií môžu členské štáty alebo ich príslušné orgány
znížiť alebo zdvojnásobiť sumy uvedené v odseku 1. Pre predplatené
platobné nástroje ich môžu zvýšiť až na 500 EUR. 3. Články 65 a 66 tejto
smernice sa uplatňujú aj na elektronické peniaze v zmysle článku 2
ods. 2 smernice 2009/110/ES s výnimkou, keď poskytovateľ platobných
služieb platiteľa nemá možnosť zmraziť platobný účet alebo
zablokovať platobný nástroj. Členské štáty môžu obmedziť rozsah
pôsobnosti tejto výnimky na platobné účty alebo platobné nástroje s
určitou hodnotou. KAPITOLA 2
Autorizácia
platobných transakcií Článok 57
Súhlas a odvolanie súhlasu 1. Členské štáty
zabezpečia, aby sa platobná transakcia považovala za autorizovanú len
vtedy, keď platiteľ udelil súhlas s vykonaním platobnej transakcie.
Platiteľ môže autorizovať platobnú transakciu pred jej vykonaním
alebo, ak sa na tom platiteľ a poskytovateľ platobných služieb
dohodnú, po jej vykonaní. 2. Súhlas s vykonaním platobnej
transakcie alebo viacerých platobných transakcií sa udeľuje vo forme
dohodnutej medzi platiteľom a poskytovateľom platobných služieb.
Súhlas sa môže udeliť aj priamo alebo nepriamo prostredníctvom príjemcu.
Súhlas s vykonaním platobnej transakcie sa takisto považuje za udelený,
keď platiteľ autorizuje poskytovateľa platobných služieb, ktorý
je treťou stranou, aby inicioval platobnú transakciu s poskytovateľom
platobných služieb spravujúcim účet. Ak súhlas chýba, platobná transakcia sa považuje
za neautorizovanú. 3. Súhlas môže platiteľ
kedykoľvek odvolať, avšak najneskôr do okamihu, keď sa
transakcia stáva neodvolateľnou podľa článku 71. Súhlas na
vykonanie viacero platobných transakcií možno tiež odvolať s takým
účinkom, že každá budúca platobná transakcia sa bude považovať za
neautorizovanú. 4. Postup udelenia súhlasu sa
dohodne medzi platiteľom a príslušným poskytovateľom
(poskytovateľmi) platobných služieb. Článok 58
Prístup k informáciám o platobnom účte a ich
použitie poskytovateľom platobných služieb, ktorý je treťou stranou 1. Členské štáty
zabezpečia, aby mal platiteľ právo prostredníctvom využitia
poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou,
získať platobné služby umožňujúce prístup k platobným
účtom, ako sa uvádza v bode 7 prílohy I. 2. Ak bol poskytovateľ
platobných služieb, ktorý je treťou stranou, autorizovaný platiteľom
na poskytovanie platobných služieb podľa odseku 1, má tieto povinnosti: a) zabezpečiť, aby personalizované
bezpečnostné prvky používateľa platobných služieb neboli prístupné
iným stranám; b) autentifikovať sa jednoznačným
spôsobom voči poskytovateľovi (poskytovateľom) platobných
služieb spravujúcim účet majiteľa účtu; c) neuchovávať citlivé platobné údaje
alebo personalizované bezpečnostné údaje používateľa platobných
služieb. 3. Ak, v prípade platobnej
iniciačnej služby, poskytovateľ platobných služieb spravujúci
účet prijal platobný príkaz platiteľa prostredníctvom služieb
poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou,
bezodkladne mu oznámi prijatie platobného príkazu a poskytne informácie o
dostupnosti dostatočných finančných prostriedkov na príslušnú
platobnú transakciu. 4. Poskytovatelia platobných
služieb spravujúci účet zaobchádzajú s platobnými príkazmi zaslanými
prostredníctvom služieb poskytovateľa platobných služieb, ktorý je
treťou stranou, rovnako ako s platobnými príkazmi zaslanými priamo
platiteľom, pokiaľ ide o ich načasovanie a prioritu, okrem
objektívne odôvodnených prípadov. Článok 59
Prístup k informáciám o platobnom účte a ich použitie zo strany
vydavateľa platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou 1. Členské štáty
zabezpečia, aby mal platiteľ právo prostredníctvom využitia
vydavateľa platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou, získať
služby platobných kariet. 2. Ak platiteľ vydal súhlas
vydavateľovi platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou, ktorý
poskytol platiteľovi platobný nástroj, aby získal informácie o dostupnosti
dostatočných finančných prostriedkov na príslušnú platobnú transakciu
v držbe platiteľa, poskytovateľ platobných služieb spravujúci
príslušný platobný účet oznámi tieto informácie vydavateľovi
platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou, hneď po prijatí
platobného príkazu od platiteľa. 3. Poskytovatelia platobných
služieb spravujúci účet zaobchádzajú s platobnými príkazmi zaslanými
prostredníctvom služieb vydavateľa platobných nástrojov, ktorý je
treťou stranou, rovnako ako s platobnými príkazmi zaslanými priamo
platiteľom, pokiaľ ide o ich načasovanie a prioritu, okrem
objektívne odôvodnených prípadov. Článok 60
Obmedzenie použitia platobného nástroja 1. Ak sa na účely udelenia
súhlasu použije osobitný platobný nástroj, platiteľ a poskytovateľ
platobných služieb platiteľa sa môžu dohodnúť na výdavkových limitoch
pre platobné transakcie vykonané prostredníctvom uvedeného platobného nástroja.
2. Ak je to dohodnuté v rámcovej
zmluve, poskytovateľ platobných služieb si môže vyhradiť právo
zablokovať platobný nástroj z objektívnych dôvodov týkajúcich sa
bezpečnosti platobného nástroja, z dôvodov podozrenia z neautorizovaného
alebo podvodného použitia platobného nástroja alebo v prípade platobného
nástroja s úverovou linkou, ak sa podstatne zvýši riziko, že platiteľ
možno nebude schopný plniť svoju povinnosť platiť. 3. V takýchto prípadoch
poskytovateľ platobných služieb dohodnutým spôsobom oznámi
platiteľovi zablokovanie platobného nástroja a dôvody tohto zablokovania,
ak je to možné, ešte pred zablokovaním platobného nástroja a najneskôr
ihneď po ňom, pokiaľ takéto oznámenie neohrozuje objektívne
bezpečnostné dôvody alebo ho nezakazujú iné príslušné právne predpisy Únie
alebo vnútroštátne právne predpisy. 4. Poskytovateľ platobných
služieb odblokuje platobný nástroj alebo ho nahradí novým platobným nástrojom,
ak dôvody na zablokovanie pominuli. Článok 61
Povinnosti používateľa platobných služieb vo vzťahu k platobným
nástrojom 1. Používateľ platobných
služieb oprávnený na používanie platobného nástroja má tieto povinnosti: a) používať platobný nástroj v súlade s
objektívnymi, nediskriminačnými a primeranými podmienkami upravujúcimi
vydávanie a používanie tohto platobného nástroja; b) bez zbytočného odkladu oznámiť
poskytovateľovi platobných služieb alebo ním určenému subjektu
zistenie straty, krádeže alebo zneužitia platobného nástroja alebo jeho
neautorizované použitie. 2. Na účely odseku 1 písm.
a) používateľ platobných služieb najmä ihneď po získaní platobného
nástroja prijme všetky primerané kroky, aby zabezpečil ochranu
personalizovaných bezpečnostných prvkov tohto nástroja. Povinnosti
používateľa platobných služieb týkajúce sa starostlivého zaobchádzania
nebránia používaniu akéhokoľvek platobného nástroja a služieb povolených
podľa tejto smernice. Článok 62
Povinnosti poskytovateľa platobných služieb vo vzťahu k platobným
nástrojom 1. Poskytovateľ platobných
služieb vydávajúci platobný nástroj má tieto povinnosti: a) zabezpečiť, aby personalizované
bezpečnostné prvky platobného nástroja neboli prístupné stranám iným než
používateľovi platobných služieb, ktorý je oprávnený používať
platobný nástroj bez toho, aby boli dotknuté povinnosti používateľa
platobných služieb stanovené v článku 61; b) neodoslať nevyžiadaný platobný
nástroj okrem prípadu, keď sa má platobný nástroj už skôr vydaný
používateľovi platobných služieb vymeniť; c) zabezpečiť nepretržitú
dostupnosť vhodných prostriedkov, aby mohol používateľ platobných
služieb splniť svoju oznamovaciu povinnosť podľa článku 61
ods. 1 písm. b) alebo požiadať o odblokovanie podľa článku 60
ods. 4; na žiadosť poskytuje poskytovateľ platobných služieb
používateľovi platobných služieb prostriedky preukazujúce splnenie jeho
oznamovacej povinnosti v období 18 mesiacov po oznámení; d) poskytnúť platiteľovi
možnosť vykonať oznámenie podľa článku 61 ods. 1 písm. b)
bezplatne a účtovať, ak vôbec, iba náklady na výmenu priamo súvisiace
s platobným nástrojom; e) zabrániť každému použitiu platobného
nástroja po tom, ako bolo vykonané oznámenie podľa článku 61 ods. 1
písm. b). 2. Poskytovateľ platobných
služieb znáša riziko spojené so zaslaním platobného nástroja alebo jeho
personalizovaných bezpečnostných prvkov platiteľovi. Článok 63
Oznamovanie neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných
transakcií 1. Používateľ platobných
služieb má nárok na nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb
spravujúceho účet len vtedy, ak poskytovateľa platobných služieb bez
zbytočného odkladu, a najneskôr do 13 mesiacov odo dňa odpísania z
účtu, informuje o tom, že zistil neautorizované alebo nesprávne vykonané platobné
transakcie, na základe ktorých mu vzniká nárok na nápravu, vrátane transakcií
podľa článku 80, pokiaľ poskytovateľ platobných služieb
prípadne neposkytol alebo nesprístupnil informácie o takejto platobnej
transakcii v súlade s hlavou III. 2. Ak je zapojený
poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou,
používateľ platobných služieb má nárok na nápravu zo strany
poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet podľa odseku
1 tohto článku bez toho, aby boli dotknuté články 65 ods. 2 a 80
ods. 1. Článok 64
Dôkaz o autentifikácii a vykonaní platobných transakcií 1. Členské štáty vyžadujú v
prípade, keď používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú
platobnú transakciu autorizoval, alebo tvrdí, že platobná transakcia nebola
správne vykonaná, aby bolo na poskytovateľovi platobných služieb a v
prípade, že je zapojený a v náležitých prípadoch na poskytovateľovi
platobných služieb, ktorý je treťou stranou, aby dokázal, že platobná
transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na
ňu nemala vplyv nijaká technická porucha ani iný nedostatok. Ak platobnú transakciu inicioval poskytovateľ
platobných služieb, ktorý je treťou stranou, dôkazné bremeno, že na
platobnú transakciu nemala vplyv nijaká porucha ani iné nedostatky spojené s
platobnou službou, za ktorú je zodpovedný, je na poskytovateľovi
platobných služieb, ktorý je treťou stranou. 2. V prípade, že používateľ
platobných služieb popiera, že by autorizoval vykonanú platobnú transakciu,
použitie platobného nástroja, ktoré zaznamenal poskytovateľ platobných
služieb, v náležitých prípadoch poskytovateľ platobných služieb,
ktorý je treťou stranou, ako také nie je nevyhnutne dostatočným
dôkazom, že platiteľ autorizoval danú platobnú transakciu alebo že pri
plnení jednej alebo viacerých povinností podľa článku 61 konal
platiteľ podvodným spôsobom alebo úmyselne konanie opomenul alebo konal s
hrubou nedbalosťou. Článok 65
Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za neautorizované
platobné transakcie 1. Členské štáty
zabezpečia bez toho, aby bol dotknutý článok 63, aby v prípade
neautorizovanej platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb
platiteľa okamžite platiteľovi vrátil sumu neautorizovanej platobnej
transakcie a v náležitých prípadoch docielil stav na platobnom účte, ktorý
by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná transakcia vôbec
neuskutočnila. Tým sa tiež zabezpečí, aby dátum pripísania na
platobný účet platiteľa nebol neskorší než dátum, kedy sa suma
odpísala. 2. Ak je zapojený
poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ktorý je treťou
stranou, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet vráti sumu
neautorizovanej platobnej transakcie a v náležitých prípadoch na platobnom
účte, z ktorého sa suma odpísala, docieli stav, ktorý by zodpovedal stavu,
ako keby sa neautorizovaná platobná transakcia neuskutočnila. Môže sa
uplatniť finančná kompenzácia pre poskytovateľa platobných
služieb spravujúceho účet od poskytovateľa platobných služieb, ktorý
je treťou stranou. 3. Ďalšia finančná
kompenzácia sa môže určiť v súlade s právnymi predpismi, ktoré sa
vzťahujú na zmluvu uzavretú medzi platiteľom a poskytovateľom
platobných služieb alebo v náležitých prípadoch na zmluvu uzavretú medzi
platiteľom a poskytovateľom platobných služieb, ktorý je treťou
stranou. Článok 66
Zodpovednosť platiteľa za neautorizované platobné transakcie 1. Odchylne od článku 65
platiteľ môže byť povinný znášať straty až do maximálnej výšky
50 EUR, ktorá súvisí so všetkými neautorizovanými platobnými transakciami
a ktorá je spôsobená použitím strateného alebo odcudzeného platobného nástroja
alebo zneužitím platobného nástroja. Platiteľ znáša všetky straty súvisiace s
neautorizovanými platobnými transakciami, ak vznikli na základe podvodného
konania alebo úmyselným nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa
článku 61 alebo nesplnením týchto povinností v dôsledku jeho hrubej
nedbalosti. V takýchto prípadoch sa neuplatňuje maximálna suma uvedená v
odseku 1 tohto článku. V prípade platieb prostredníctvom diaľkovej
komunikácie, ak poskytovateľ platobných služieb nevyžaduje prísnu
autentifikáciu zákazníka, platiteľ znáša finančné dôsledky iba vtedy,
keď konal podvodným spôsobom. Ak príjemca alebo poskytovateľ
platobných služieb príjemcu neakceptujú prísnu autentifikáciu zákazníka, vrátia
finančnú škodu spôsobenú poskytovateľovi platobných služieb
platiteľa. 2. Platiteľ neznáša nijaké
finančné dôsledky vyplývajúce z použitia strateného, odcudzeného alebo
zneužitého platobného nástroja po tom, ako oznámil skutočnosti v súlade s
článkom 61 ods. 1 písm. b) okrem prípadov, keď konal podvodným
spôsobom. Ak poskytovateľ platobných služieb nezabezpečí nepretržité
primerané prostriedky na splnenie oznamovacej povinnosti týkajúcej sa
strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného nástroja, ako sa to vyžaduje
podľa článku 62 ods. 1 písm. c), platiteľ nenesie
zodpovednosť za finančné dôsledky vyplývajúce z použitia tohto
platobného nástroja okrem prípadov, keď konal podvodným spôsobom. Článok 67
Vrátenie finančných prostriedkov pri platobných transakciách
iniciovaných príjemcom alebo prostredníctvom neho 1. Členské štáty
zabezpečia, aby mal platiteľ nárok na vrátenie finančných
prostriedkov od poskytovateľa platobných služieb v prípade autorizovanej
platobnej transakcie iniciovanej príjemcom alebo prostredníctvom neho, ak už táto
bola vykonaná, pokiaľ sú splnené tieto podmienky: a) v čase autorizácie nebola stanovená
konkrétna suma platobnej transakcie; b) suma platobnej transakcie presahuje sumu,
ktorú by mohol platiteľ odôvodnene očakávať vzhľadom na
zvyčajné predchádzajúce výdavky, podmienky uvedené v rámcovej zmluve
a príslušné okolnosti daného prípadu. Na žiadosť poskytovateľa platobných
služieb nesie platiteľ dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia takýchto
podmienok. Vrátenie finančných prostriedkov sa týka
celej sumy vykonanej platobnej transakcie. Zahŕňa to aj
skutočnosť, aby dátum pripísania na platobný účet platiteľa
nebol neskorší než dátum, kedy sa suma odpísala. V prípade inkás má platiteľ
bezpodmienečné právo na vrátenie prostriedkov v časovej lehote
stanovenej v článku 68 okrem prípadov, keď príjemca už splnil zmluvné
povinnosti a nastalo už poskytnutie služieb alebo spotreba tovaru zo strany
platiteľa. Na žiadosť poskytovateľa platobných služieb nesie
príjemca dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia podmienok uvedených v treťom
pododseku. 2. Na účely odseku 1 prvého
pododseku písm. b) však platiteľ nemôže uplatňovať ako dôvod
menový prepočet, ak sa uplatnil referenčný výmenný kurz dohodnutý s
jeho poskytovateľom platobných služieb v súlade s článkom 38 ods. 1
písm. d) a článkom 45 ods. 3 písm. b). 3. V rámcovej zmluve medzi
platiteľom a poskytovateľom platobných služieb možno dohodnúť,
že platiteľ nemá nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ak udelil
súhlas s vykonaním platobnej transakcie priamo poskytovateľovi platobných
služieb a v náležitých prípadoch sa informácie o tejto budúcej platobnej
transakcii platiteľovi poskytli alebo sprístupnili dohodnutým spôsobom
najmenej štyri týždne pred dátumom splatnosti zo strany poskytovateľa
platobných služieb alebo príjemcu. Článok 68
Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov pri platobných transakciách
iniciovaných príjemcom alebo prostredníctvom neho 1. Členské štáty
zabezpečia, aby platiteľ mohol v zmysle článku 67 požiadať
o vrátenie finančných prostriedkov autorizovanej platobnej transakcie
iniciovanej príjemcom alebo prostredníctvom neho v období ôsmich týždňov
od dátumu odpísania finančných prostriedkov z účtu. 2. Do desiatich pracovných dní
od prijatia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov poskytovateľ
platobných služieb buď vráti celú sumu platobnej transakcie, alebo
predloží odôvodnenie odmietnutia vrátenia finančných prostriedkov s uvedením
orgánov, na ktoré sa v súlade s článkami 88 až 91 môže platiteľ
v tejto veci obrátiť, ak s predloženým odôvodnením nesúhlasí. Právo poskytovateľa platobných služieb
odmietnuť vrátenie finančných prostriedkov uvedené v prvom pododseku
sa neuplatňuje v prípade uvedenom v článku 67 ods. 1 štvrtom
pododseku. KAPITOLA 3
Vykonanie
platobných transakcií Oddiel 1
Platobné príkazy a sumy prevodov Článok 69
Prijatie platobných príkazov 1. Členské štáty
zabezpečia, aby okamih prijatia platobného príkazu bol okamih, kedy
poskytovateľ platobných služieb platiteľa prijal platobný príkaz,
ktorý bol iniciovaný priamo platiteľom alebo v jeho mene
poskytovateľom platobných služieb, ktorý je treťou stranou, alebo
nepriamo príjemcom alebo prostredníctvom neho. Ak okamih prijatia nie je
pracovný deň poskytovateľa platobných služieb platiteľa,
platobný príkaz sa považuje za prijatý v nasledujúci pracovný deň.
Poskytovateľ platobných služieb môže stanoviť čas ukončenia
pred koncom pracovného dňa, po uplynutí ktorého sa každý predložený
platobný príkaz považuje za prijatý v nasledujúci pracovný deň. 2. Ak sa používateľ
platobných služieb, ktorý iniciuje platobný príkaz, a poskytovateľ
platobných služieb dohodnú, že platobný príkaz sa začne vykonávať v
konkrétny deň alebo na konci určitej lehoty alebo v deň, kedy
dal platiteľ poskytovateľovi platobných služieb k dispozícii
finančné prostriedky, platobný príkaz sa na účely článku 74
považuje za prijatý v tento dohodnutý deň. Ak tento dohodnutý
deň nie je pracovným dňom poskytovateľa platobných služieb,
predložený platobný príkaz sa považuje za prijatý v nasledujúci pracovný
deň. Článok 70
Odmietnutie platobných príkazov 1. Ak poskytovateľ
platobných služieb odmietne vykonať platobný príkaz, odmietnutie a, ak je
to možné, i jeho dôvody a postup opravy akýchkoľvek faktických chýb, ktoré
viedli k odmietnutiu, oznámi používateľovi platobných služieb, ak to
nezakazujú iné príslušné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne
predpisy. Poskytovateľ platobných služieb poskytne
alebo sprístupní toto oznámenie dohodnutým spôsobom pri najbližšej príležitosti
a v každom prípade v lehotách uvedených v článku 74. Rámcová zmluva môže obsahovať podmienku, že
poskytovateľ platobných služieb môže účtovať poplatky za takéto
oznámenie, ak je odmietnutie objektívne odôvodnené. 2. Ak sú splnené všetky
podmienky stanovené v rámcovej zmluve platiteľa, poskytovateľ
platobných služieb spravujúci účet platiteľa nesmie odmietnuť
vykonanie autorizovaného platobného príkazu bez ohľadu na to, či sa
platobný príkaz iniciuje zo strany platiteľa alebo v jeho mene zo
strany poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou,
alebo zo strany príjemcu alebo prostredníctvom neho, pokiaľ to nezakazujú
iné príslušné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy. 3. Platobný príkaz, ktorého
vykonanie bolo odmietnuté, sa na účely článkov 74 a 80 považuje za
neprijatý. Článok 71
Neodvolateľnosť platobného príkazu 1. Členské štáty
zabezpečia, aby používateľ platobných služieb nesmel odvolať
platobný príkaz po tom, ako bol tento platobný príkaz prijatý
poskytovateľom platobných služieb platiteľa, pokiaľ v tomto
článku nie je uvedené inak. 2. Ak platobnú transakciu
iniciuje poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou,
v mene platiteľa alebo prostredníctvom príjemcu, platiteľ nemôže
odvolať platobný príkaz po tom, ako udelil súhlas poskytovateľovi
platobných služieb, ktorý je treťou stranou, aby inicioval platobnú
transakciu, alebo už previedol platobný príkaz alebo udelil súhlas s vykonaním
platobnej transakcie v prospech príjemcu. 3. V prípade inkasa a bez toho,
aby bolo dotknuté právo na vrátenie finančných prostriedkov, však
platiteľ môže odvolať platobný príkaz najneskôr do konca pracovného
dňa predchádzajúceho dohodnutému dňu, keď majú byť
finančné prostriedky odpísané z účtu. 4. V prípade uvedenom v
článku 69 ods. 2 môže používateľ platobných služieb odvolať
platobný príkaz najneskôr do konca pracovného dňa, ktorý predchádza
dohodnutému dňu. 5. Po lehotách uvedených v
odsekoch 1 až 4 možno platobný príkaz odvolať, iba ak je to dohodnuté
medzi používateľom platobných služieb a príslušnými poskytovateľmi
platobných služieb. V prípade uvedenom v odsekoch 2 a 3 sa vyžaduje aj súhlas
príjemcu. Ak je to dohodnuté v rámcovej zmluve, príslušný poskytovateľ
platobných služieb môže za odvolanie účtovať poplatky. Článok 72
Sumy prevedené a sumy prijaté 1. Členské štáty vyžadujú
od poskytovateľa (poskytovateľov) platobných služieb platiteľa,
poskytovateľa (poskytovateľov) platobných služieb príjemcu a každého
sprostredkovateľa poskytovateľov platobných služieb, aby prevádzali
plnú sumu platobnej transakcie a z prevádzanej sumy neodpočítavali
poplatky. 2. Príjemca a poskytovateľ
platobných služieb sa však môžu dohodnúť, že príslušný poskytovateľ
platobných služieb si odpočíta svoje poplatky z prevedenej sumy pred tým,
než ju pripíše na účet príjemcu. V takomto prípade sa v informáciách
poskytnutých príjemcovi oddelene uvedie plná suma platobnej transakcie a
poplatky. 3. Ak sa z prevádzanej sumy
odpočítajú iné poplatky než tie, ktoré sú uvedené v odseku 2,
poskytovateľ platobných služieb platiteľa zabezpečí, aby
príjemca dostal plnú sumu platobnej transakcie iniciovanej platiteľom. V
prípadoch, keď sa platobná transakcia iniciuje príjemcom alebo
prostredníctvom neho, poskytovateľ platobných služieb zabezpečí, aby
príjemca dostal plnú sumu platobnej transakcie. Oddiel 2
Lehota na vykonanie a dátum pripísania na účet a odpísania z účtu Článok 73
Rozsah pôsobnosti 1. Tento oddiel sa
uplatňuje na: a) platobné transakcie v eurách; b) vnútroštátne platobné transakcie v mene
členského štátu mimo eurozóny; c) platobné transakcie zahŕňajúce
iba jeden menový prepočet medzi eurom a menou členského štátu mimo
eurozóny, ak sa požadovaný menový prepočet vykonáva v dotknutom
členskom štáte mimo eurozóny a ak sa v prípade cezhraničných
platobných transakcií takýto cezhraničný prevod uskutočňuje v
eurách. 2. Tento oddiel sa
uplatňuje na ostatné platobné transakcie, pokiaľ sa používateľ
platobných služieb a poskytovateľ platobných služieb nedohodli inak, s
výnimkou článku 78, ktorého ustanovenia si tieto strany nemôžu
dohodnúť inak. Ak sa však používateľ platobných služieb a poskytovateľ
platobných služieb v prípade platobných transakcií v rámci Únie dohodnú na
lehote dlhšej, než je lehota stanovená v článku 74, táto lehota nesmie
byť dlhšia než štyri pracovné dni nasledujúce po okamihu prijatia uvedenom
v článku 69. Článok 74
Platobné transakcie na platobný účet 1. Členské štáty vyžadujú
od poskytovateľa platobných služieb platiteľa, aby zabezpečil,
aby bola suma platobnej transakcie po okamihu prijatia podľa článku
69 pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu
najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa. Tieto lehoty sa môžu
predĺžiť o ďalší pracovný deň pre platobné transakcie
iniciované v papierovej forme. 2. Členské štáty vyžadujú
od poskytovateľa platobných služieb príjemcu, aby pripísal sumu platobnej
transakcie na platobný účet príjemcu a umožnil mu ňou disponovať
po tom, keď boli finančné prostriedky doručené tomuto
poskytovateľovi platobných služieb v súlade s článkom 78. 3. Členské štáty vyžadujú
od poskytovateľa platobných služieb príjemcu, aby previedol platobný
príkaz iniciovaný príjemcom alebo prostredníctvom neho poskytovateľovi
platobných služieb platiteľa v lehotách dohodnutých medzi príjemcom a
poskytovateľom platobných služieb umožňujúcich zúčtovanie,
pokiaľ ide o inkaso, v dohodnutý deň splatnosti. Článok 75
Neexistencia platobného účtu príjemcu u poskytovateľa platobných
služieb Ak príjemca nemá
platobný účet u poskytovateľa platobných služieb, poskytovateľ
platobných služieb, ktorý prijíma finančné prostriedky pre príjemcu,
sprístupní príjemcovi tieto finančné prostriedky v lehote stanovenej
v článku 74. Článok 76
Hotovosť vkladaná na platobný účet Ak
spotrebiteľ vloží hotovosť na platobný účet u poskytovateľa
platobných služieb v mene tohto platobného účtu, poskytovateľ
platobných služieb zabezpečí, aby bola táto suma k dispozícii a aby bola
pripísaná na účet ihneď po prijatí finančných prostriedkov. Ak
používateľ platobných služieb nie je spotrebiteľom, suma je k
dispozícii a pripísaná na účet najneskôr v nasledujúci pracovný deň
po prijatí finančných prostriedkov. Článok 77
Vnútroštátne platobné transakcie V prípade
vnútroštátnych platobných transakcií môžu členské štáty stanoviť
kratšie maximálne lehoty na vykonanie než tie, ktoré sú stanovené v tomto
oddiele. Článok 78
Dátum pripísania na účet a odpísania z účtu a dostupnosť
finančných prostriedkov 1. Členské štáty
zabezpečia, aby bol dátumom pripísania na účet pre platobný účet
príjemcu najneskôr pracovný deň, v ktorý sa suma platobnej transakcie
pripíše na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu. Poskytovateľ platobných služieb príjemcu
zabezpečuje, aby mal príjemca sumu platobnej transakcie k dispozícii
ihneď po pripísaní tejto sumy na účet poskytovateľa platobných
služieb príjemcu vrátane platieb v rámci jedného poskytovateľa platobných
služieb. 2. Členské štáty
zabezpečia, aby dátum odpísania z účtu pre platobný účet
platiteľa nenastal skôr než v okamihu, kedy sa suma platobnej transakcie
odpíše z tohto platobného účtu. Oddiel 3
Zodpovednosť Článok 79
Nesprávne jedinečné identifikátory 1. Ak sa platobný príkaz
vykonáva podľa jedinečného identifikátora, považuje sa za správne
vykonaný vzhľadom na príjemcu uvedeného v jedinečnom identifikátore. 2. Ak nie je jedinečný
identifikátor poskytnutý používateľom platobných služieb správny,
poskytovateľ platobných služieb nenesie zodpovednosť podľa
článku 80 za nevykonanie či chybné vykonanie platobnej transakcie. 3. Poskytovateľ platobných
služieb platiteľa však vynaloží primerané úsilie, aby vymohol
finančné prostriedky platobnej transakcie. 4. Ak je to dohodnuté v rámcovej
zmluve, poskytovateľ platobných služieb môže používateľovi platobných
služieb za toto vymáhanie účtovať poplatky. 5. Ak používateľ platobných
služieb poskytne doplňujúce informácie k tým, ktoré sú vymedzené v
článku 38 ods. 1 písm. a) alebo článku 45 ods. 2 písm. b),
poskytovateľ platobných služieb je zodpovedný iba za vykonanie platobných
transakcií podľa jedinečného identifikátora poskytnutého
používateľom platobných služieb. Článok 80
Nevykonanie, chybné vykonanie alebo neskoré vykonanie 1. Ak platobný príkaz priamo
iniciuje platiteľ, poskytovateľ platobných služieb je bez toho, aby
bol dotknutý článok 63, článok 79 ods. 2 a 3 a článok 83,
voči nemu zodpovedný za správne vykonanie platobnej transakcie,
pokiaľ nemôže platiteľovi a prípadne poskytovateľovi platobných
služieb príjemcu dokázať, že poskytovateľovi platobných služieb
príjemcu bola doručená suma platobnej transakcie v súlade s článkom
74 ods. 1. V takomto prípade je za správne vykonanie platobnej transakcie
zodpovedný voči príjemcovi poskytovateľ platobných služieb príjemcu. Ak platobný príkaz iniciuje platiteľ
prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou
stranou, poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, je
bez toho, aby bol dotknutý článok 63, článok 79 ods. 2 a 3 a
článok 83, voči nemu zodpovedný za správne vykonanie platobnej
transakcie, pokiaľ nemôže platiteľovi a v náležitých prípadoch
poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet platiteľa
dokázať, že poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet
platiteľa bola doručená iniciácia platby v súlade s článkom
69. V takomto prípade je za správne vykonanie platobnej transakcie zodpovedný
voči príjemcovi poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet
platiteľa. Ak poskytovateľ platobných služieb
platiteľa alebo poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou
stranou, nesie zodpovednosť podľa prvého alebo druhého pododseku,
príslušný poskytovateľ platobných služieb bez zbytočného odkladu
vráti platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybnej platobnej transakcie a v
náležitých prípadoch docieli stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal
stavu, ako keby sa chybná platobná transakcia vôbec nevykonala. Dátum
pripísania na platobný účet platiteľa nesmie byť neskôr než
dátum, kedy sa suma odpísala. V prípade, že sa platobná transakcia vykoná
neskoro, platiteľ môže rozhodnúť o tom, že dátum pripísania sumy na
platobný účet príjemcu nie je neskorší než dátum, kedy sa suma mala
pripísať v prípade správneho vykonania Ak podľa prvého pododseku nesie
zodpovednosť poskytovateľ platobných služieb príjemcu, ihneď
umožní príjemcovi disponovať so sumou platobnej transakcie a v náležitých
prípadoch pripíše zodpovedajúcu sumu na platobný účet príjemcu. Dátum
pripísania sumy nie je neskorší než dátum, kedy sa suma mala pripísať v
prípade správneho vykonania. Ak v prípade nevykonanej alebo chybne vykonanej
platobnej transakcie inicioval platobný príkaz platiteľ, vynaloží
poskytovateľ platobných služieb na základe žiadosti a bez ohľadu na
zodpovednosť podľa tohto odseku ihneď úsilie na to, aby
vyhľadal priebeh platobnej transakcie a oznámi výsledok platiteľovi.
Za to sa platiteľovi neúčtuje poplatok. 2. Ak platobný príkaz inicioval
príjemca alebo sa inicioval prostredníctvom neho, poskytovateľ platobných
služieb je bez toho, aby bol dotknutý článok 63, článok 79 ods. 2 a 3
a článok 83, zodpovedný voči príjemcovi za správne zaslanie
platobného príkazu poskytovateľovi platobných služieb platiteľa v
súlade s článkom 74 ods. 3 Ak je poskytovateľ platobných služieb
príjemcu zodpovedný podľa tohto pododseku, bezodkladne odovzdá príslušný
platobný príkaz poskytovateľovi platobných služieb platiteľa. V
prípade neskorého zaslania platobného príkazu dátum pripísania sumy na platobný
účet príjemcu nie je neskorší než dátum, kedy sa suma mala pripísať v
prípade správneho vykonania. Okrem toho poskytovateľ platobných služieb
príjemcu je bez toho, aby bol dotknutý článok 63, článok 79 ods. 2 a
3 a článok 83, zodpovedný voči príjemcovi za spracovanie platobnej
transakcie v súlade so svojimi povinnosťami podľa článku 78. Ak
podľa tohto pododseku nesie zodpovednosť poskytovateľ platobných
služieb príjemcu, tento poskytovateľ platobných služieb zabezpečí,
aby bola suma platobnej transakcie k dispozícii pre príjemcu bezodkladne po
pripísaní sumy na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu.
Dátum pripísania sumy na platobný účet príjemcu nie je neskorší než dátum,
kedy sa suma mala pripísať v prípade správneho vykonania. V prípade nevykonanej alebo chybne vykonanej
platobnej transakcie, za ktorú nie je zodpovedný poskytovateľ platobných
služieb príjemcu podľa prvého a druhého pododseku, je poskytovateľ
platobných služieb platiteľa zodpovedný voči platiteľovi. Ak je
v tomto zmysle zodpovedný poskytovateľ platobných služieb platiteľa,
tento podľa potreby a bez zbytočného odkladu vráti platiteľovi
sumu nevykonanej alebo chybnej platobnej transakcie a docieli stav na platobnom
účte, ktorý by zodpovedal stavu, ako keby sa chybná transakcia vôbec nevykonala.
Dátum pripísania na platobný účet platiteľa nesmie byť neskôr
než dátum, kedy sa suma odpísala. V prípade, že sa platobná transakcia vykoná
neskoro, platiteľ môže rozhodnúť o tom, že dátum pripísania sumy na
platobný účet príjemcu nie je neskorší než dátum, kedy sa suma mala
pripísať v prípade správneho vykonania. Ak v prípade nevykonanej alebo chybne vykonanej
platobnej transakcie bol platobný príkaz iniciovaný príjemcom alebo
prostredníctvom neho, vynaloží poskytovateľ platobných služieb na základe
žiadosti a bez ohľadu na zodpovednosť podľa tohto odseku
bezodkladne úsilie na to, aby vyhľadal priebeh platobnej transakcie a
výsledok oznámi príjemcovi. Za to sa príjemcovi neúčtuje poplatok. 3. Okrem toho sú poskytovatelia
platobných služieb zodpovední voči svojim príslušným používateľom
platobných služieb za všetky poplatky, ktoré stanovujú, a za všetky úroky,
ktoré sú používateľovi platobných služieb účtované v dôsledku
nevykonania, chybného alebo neskorého vykonania platobnej transakcie. Článok 81
Dodatočná finančná kompenzácia Každá
finančná kompenzácia, ktorá je dodatočná ku kompenzácii stanovenej v
tomto oddiele, môže byť určená podľa príslušného práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah medzi používateľom platobných služieb a
poskytovateľom platobných služieb. Článok 82
Právo na náhradu 1. Ak zodpovednosť
poskytovateľa platobných služieb podľa článku 80 možno
prisúdiť inému poskytovateľovi platobných služieb alebo
sprostredkovateľovi, tento poskytovateľ platobných služieb alebo
sprostredkovateľ nahradí prvému poskytovateľovi platobných služieb
všetky straty vzniknuté alebo sumy zaplatené podľa článku 80.
Zahŕňa to aj kompenzáciu v prípade, že niektorý z poskytovateľov
platobných služieb nepoužil prísnu autentifikáciu zákazníka. 2. Ďalšia finančná
náhrada sa môže stanoviť v súlade s dohodami medzi poskytovateľmi
platobných služieb a/alebo sprostredkovateľmi a podľa práva, ktorým
sa riadi dohoda medzi nimi uzatvorená. Článok 83
Vylúčenie zodpovednosti Zodpovednosť
podľa kapitol 2 a 3 sa neuplatňuje v prípade neobvyklých alebo
nepredvídateľných okolností, ktoré strana požadujúca zohľadnenie
týchto okolností nemôže ovplyvniť a ktorých dôsledkom by sa nedalo napriek
všetkému úsiliu vyhnúť, alebo ak je poskytovateľ platobných služieb viazaný
inými zákonnými povinnosťami, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne
právne predpisy alebo právne predpisy Únie. KAPITOLA 4
Ochrana údajov Článok 84
Ochrana údajov Akékoľvek
spracovanie osobných údajov na účely tejto smernice sa
uskutočňuje v súlade so smernicou 95/46/ES, vnútroštátnymi
pravidlami, ktoré transponujú smernicu 95/46/ES, a nariadením (ES)
č. 45/2001. KAPITOLA 5
Prevádzkové a bezpečnostné riziká a autentifikácia Článok 85
Bezpečnostné požiadavky a oznamovanie incidentov 1. Poskytovatelia platobných
služieb podliehajú smernici [smernici NIS] [OP vložte číslo smernice po
jej prijatí], a to najmä pokiaľ ide požiadavky týkajúce sa riadenia rizík
a oznamovania incidentov obsiahnuté v jej článkoch 14 a 15. 2. Orgán určený podľa
článku 6 ods. 1 smernice [smernice NIS] [OP vložte číslo smernice po
jej prijatí] bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán v domovskom
členskom štáte a orgán EBA o oznámeniach o incidentoch týkajúcich sa
bezpečnosti sietí a informácií prijatých od poskytovateľov platobných
služieb. 3. Po prijatí oznámenia a v
náležitých prípadoch orgán EBA informuje príslušné orgány v ostatných
členských štátoch. 4. Okrem ustanovení článku
14 ods. 4 smernice [smernice NIS] [OP vložte číslo smernice po jej
prijatí] v prípade, že bezpečnostný incident má potenciál narušiť
finančné záujmy používateľov platobných služieb poskytovateľa
platobných služieb, poskytovateľ platobných služieb bez zbytočného
odkladu informuje svojich používateľov platobných služieb o incidente
a informuje ich o možných opatreniach na zmiernenie rizika, ktoré môžu
prijať s cieľom zmierniť negatívne účinky incidentu. Článok 86
Implementácia a podávanie správ 1. Členské štáty
zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali orgánu
určenému podľa článku 6 ods. 1 smernice [smernice NIS] [OP
vložte číslo smernice po jej prijatí] každý rok aktualizované informácie o
posúdených prevádzkových a bezpečnostných rizikách týkajúcich sa
platobných služieb, ktoré poskytujú, ako aj o primeranosti opatrení na
zmiernenie rizika a zavedených kontrolných mechanizmoch s cieľom
reagovať na tieto riziká. Orgán určený podľa článku 6 ods.
1 smernice [smernice NIS] [OP vložte číslo smernice po jej prijatí] bez
zbytočného odkladu postúpi kópiu týchto informácií príslušnému orgánu
v domovskom členskom štáte. 2. Bez toho, aby boli dotknuté
články 14 a 15 smernice [smernice NIS] [OP vložte číslo smernice po
jej prijatí], orgán EBA v úzkej spolupráci s ECB vypracuje usmernenia týkajúce
sa zavedenia, vykonávania a monitorovania bezpečnostných opatrení a v náležitých
prípadoch aj postupov certifikácie. Orgán EBA okrem iného zohľadní normy
a/alebo špecifikácie uverejnené Komisiou podľa článku 16 ods. 2
smernice [smernice NIS] [OP vložte číslo smernice po jej prijatí]. 3. Orgán EBA v úzkej spolupráci
s ECB usmernenia pravidelne preskúmava, najmenej však každé dva roky. 4. Bez toho, aby boli dotknuté
články 14 a 15 smernice [smernice NIS] [OP vložte číslo smernice po
jej prijatí], orgán EBA vydáva usmernenia s cieľom uľahčiť
poskytovateľom platobných služieb kvalifikovanie zásadných incidentov a
okolností, v prípade ktorých sa od platobnej inštitúcie vyžaduje, aby
bezpečnostný incident oznámila. Tieto usmernenia sa vydajú do [vložte
dátum – dva roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Článok 87
Autentifikácia 1. Členské štáty
zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb uplatňovali prísnu
autentifikáciu zákazníka, keď platiteľ iniciuje elektronickú platobnú
transakciu okrem prípadov, keď usmernenia orgánu EBA umožňujú osobitné
výnimky na základe rizika súvisiaceho s poskytovanou platobnou službou. To sa
takisto vzťahuje na poskytovateľa platobných služieb, ktorý je
treťou stranou, keď iniciuje platobnú transakciu v mene
platiteľa. Poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet
umožní poskytovateľovi platobných služieb, ktorý je treťou stranou,
spoľahnúť sa na spôsoby autentifikácie poskytovateľa platobných
služieb, keď poskytovateľ, ktorý je treťou stranou, koná v mene
používateľa platobných služieb. 2. Keď poskytovateľ
platobných služieb poskytuje služby uvedené v bode 7 prílohy I, autentifikuje
sa voči poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet
majiteľa účtu. 3. Orgán EBA vydáva v úzkej
spolupráci s ECB usmernenia určené poskytovateľom platobných služieb,
ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 tejto smernice v súlade s článkom
16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o najmodernejšej autentifikácii zákazníka
a akejkoľvek výnimke týkajúcej sa používania prísnej autentifikácie
zákazníka. Tieto usmernenia sa vydajú do [vložte dátum – dva roky od
nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a podľa potreby sa pravidelne
aktualizujú. KAPITOLA 6
Postupy mimosúdneho riešenia sťažností a mimosúdneho
riešenia sporov Oddiel 1
Postupy podávania sťažností Článok 88
Sťažnosti 1. Členské štáty
zabezpečia, aby sa zaviedli postupy, ktoré umožnia používateľom
platobných služieb a iným zainteresovaným stranám vrátane združení
spotrebiteľov podávať príslušným orgánom sťažnosti, pokiaľ
ide o údajné porušenia tejto smernice zo strany poskytovateľov platobných
služieb. 2. Ak je to vhodné a bez toho,
aby bolo dotknuté právo obrátiť sa na súd v súlade s vnútroštátnym
procesným právom, sa v odpovedi príslušných orgánov sťažovateľovi
oznámi existencia mimosúdnych postupov pre vybavovanie sťažnosti a
vyrovnanie ustanovených podľa článku 91. Článok 89
Príslušné orgány 1. Členské štáty určia
príslušné orgány na zabezpečenie a monitorovanie účinného súladu s
touto smernicou. Uvedené príslušné orgány príjmu všetky opatrenia potrebné na
zabezpečenie tohto súladu. Sú nezávislé od poskytovateľov platobných
služieb. Ide o príslušné orgány v zmysle článku 4 ods. 2 nariadenia
(EÚ) č. 1039/2010. 2. Orgány uvedené v odseku 1
majú všetky potrebné právomoci na vykonávanie svojich povinností.
V prípade, že je na zabezpečenie a monitorovanie účinného súladu
s touto smernicou splnomocnený viac než jeden príslušný orgán, členské
štáty zabezpečia úzku spoluprácu týchto orgánov, aby si mohli účinne
plniť príslušné povinnosti. 3. V prípade porušenia alebo pri
podozrení na porušenie ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa
hláv III a IV sú príslušnými orgánmi uvedenými v odseku 1 tohto článku
príslušné orgány domovského členského štátu poskytovateľa platobných
služieb s výnimkou toho, že pre agentov a pobočky zriadené v súlade s
právom usadiť sa sú príslušnými orgánmi príslušné orgány
hostiteľského členského štátu. 4. Členské štáty oznámia
Komisii určené príslušné orgány uvedené v odseku 1 najneskôr do [... jeden
rok od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Informujú Komisiu
o akomkoľvek rozdelení povinností týchto orgánov. Členské štáty
bezodkladne oznámia Komisii akúkoľvek následnú zmenu týkajúcu sa
určenia uvedených orgánov a ich príslušných právomocí. Oddiel 2
Postupy mimosúdneho vyrovnania a sankcie Článok 90
Vnútorné riešenie sporov 1. Členské štáty zabezpečia,
aby poskytovatelia platobných služieb zaviedli primerané a účinné postupy
riešenia sťažností spotrebiteľov, pokiaľ ide o urovnávanie
sťažností používateľov platobných služieb týkajúcich sa práv a
povinností vyplývajúcich z tejto smernice. 2. Členské štáty požadujú,
aby poskytovatelia platobných služieb vynaložili všetko úsilie s cieľom
písomne odpovedať na sťažnosti poskytovateľov platobných
služieb, v ktorých sa budú venovať každému bodu sťažnosti, a to v
primeranej časovej lehote, najneskôr však do 15 pracovných dní. Vo
výnimočných situáciách, keď nemožno odpovedať do 15 pracovných
dní z dôvodov, ktoré sú mimo kontroly poskytovateľa platobných služieb, sa
vyžaduje zaslanie predbežnej odpovede s jasným uvedením dôvodov oneskorenia
odpovede na sťažnosť a termínu konečnej odpovede pre
spotrebiteľa. Táto lehota nesmie v žiadnom prípade prekročiť
ďalších 30 pracovných dní. 3. Poskytovateľ platobných
služieb informuje používateľa platobných služieb o subjektoch mimosúdneho
vyrovnania, ktoré sú príslušné riešiť spory týkajúce sa práv a povinností
vyplývajúcich z tejto smernice. 4. Informácie uvedené v odseku 2
sa uvedú na webovej stránke poskytovateľa platobných služieb ľahkým,
priamym, zreteľným a trvale prístupným spôsobom, ak takáto stránka
existuje, vo všeobecných obchodných podmienkach zmlúv medzi poskytovateľom
platobných služieb a používateľom platobných služieb a na faktúrach a
potvrdenkách súvisiacich s takýmito zmluvami. Ďalej sa uvedie, ako sa dajú
získať ďalšie informácie o príslušnom subjekte mimosúdneho vyrovnania
a o podmienkach, na základe ktorých sa na tento subjekt možno obrátiť. Článok 91
Mimosúdne vyrovnanie 1. Členské štáty
zabezpečia, že na riešenie sporov medzi používateľmi platobných
služieb a poskytovateľmi platobných služieb týkajúcich sa práv a
povinností vyplývajúcich z tejto smernice sa v súlade s príslušnými
vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie zavedú primerané a
účinné postupy mimosúdneho riešenia sťažností a mimosúdneho
vyrovnania sporov, pričom sa prípadne využijú už existujúce orgány.
Členské štáty zabezpečia, aby sa tieto postupy uplatňovali na
poskytovateľov platobných služieb a aby sa vzťahovali takisto na
činnosti menovaných zástupcov. 2. Členské štáty požadujú,
aby orgány uvedené v odseku 1 spolupracovali pri riešení cezhraničných
sporov týkajúcich sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto smernice. Článok 92
Sankcie 1. Členské štáty
zabezpečia, aby sa mohli poskytovatelia platobných služieb a
poskytovatelia platobných služieb, ktorí sú tretími stranami, zodpovedať
za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. 2. Bez toho, aby bolo dotknuté
právo členských štátov ukladať trestné sankcie, členské štáty
zabezpečia, aby príslušné orgány mohli prijímať primerané správne
opatrenia a ukladať správne sankcie v prípade, že poskytovatelia
platobných služieb a poskytovatelia platobných služieb, ktorí sú tretími
stranami, uvedení v odseku 1 porušujú vnútroštátne ustanovenia prijaté v rámci
transpozície tejto smernice, a zabezpečia ich uplatňovanie. Uvedené
opatrenia a sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce. HLAVA V
DELEGOVANÉ AKTY Článok 93
Delegované akty Komisia je splnomocnená
prijímať delegované akty v súlade s článkom 94, pokiaľ ide o: a) úpravu odkazu na odporúčanie
2003/361/ES v článku 4 ods. 29 tejto smernice v prípade zmeny uvedeného
odporúčania; b) aktualizáciu súm uvedených v článku
27 ods. 1 a článku 66 ods. 1 s cieľom zohľadniť infláciu a
podstatné zmeny na trhu. Článok 94
Vykonávanie delegovaných právomocí 1. Právomoc prijímať
delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto
článku. 2. Delegovanie právomoci uvedené
v článku 93 sa udeľuje Komisii na dobu neurčitú od [vložte dátum
nadobudnutia účinnosti legislatívneho aktu]. 3. Delegovanie právomoci uvedené
v článku 93 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek
odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí,
ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť
dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej
únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je
ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli
účinnosť. 4. Komisia oznamuje delegovaný
akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí. 5. Delegovaný akt prijatý
podľa článku 93 nadobudne účinnosť, len ak Európsky
parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov
odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak
pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o
svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu
alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. HLAVA VI
ZÁVEREČNÉ
USTANOVENIA Článok 95
Úplná harmonizácia 1. Bez toho, aby bol dotknutý
článok 31 ods. 2, článok 34, článok 35 ods. 2, článok 48
ods. 6, článok 50 ods. 3, článok 51 ods. 3, článok 54 ods. 2,
článok 56 ods. 2 a články 77 a 96, nesmú členské štáty,
pokiaľ táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, zachovávať
ani zavádzať ustanovenia iné, než sú stanovené v tejto smernici. 2. Ak členský štát využije
niektorú z možností uvedených v odseku 1, oznamuje túto skutočnosť,
ako aj všetky nasledujúce zmeny Komisii. Komisia tieto informácie zverejní na
internetovej stránke alebo iným ľahko prístupným spôsobom. 3. Členské štáty
zabezpečia, aby sa poskytovatelia platobných služieb neodchyľovali na
úkor používateľov platobných služieb od ustanovení vnútroštátneho práva,
ktorými sa vykonávajú ustanovenia tejto smernice alebo ktoré im zodpovedajú, okrem
prípadov výslovne stanovených v tejto smernici. Poskytovatelia
platobných služieb sa však môžu rozhodnúť poskytnúť používateľom
platobných služieb priaznivejšie podmienky. Článok 96
Doložka o preskúmaní Komisia do piatich
rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice predloží Európskemu
parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskej
centrálnej banke správu o uplatňovaní a vplyve tejto smernice, a
najmä o primeranosti a vplyve pravidiel týkajúcich sa poplatkov, ako sa
stanovuje v článku 55 ods. 3 a 4. Článok 97
Prechodné ustanovenie 1. Členské štáty umožnia
právnickým osobám, ktoré začali vykonávať činnosti ako platobné
inštitúcie pred [OP vložte konečný dátum transpozície] v súlade s
vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponuje smernica 2007/64/ES,
aby pokračovali v týchto činnostiach v súlade s požiadavkami
stanovenými v smernici 2007/64/ES bez toho, aby museli žiadať o povolenie
v súlade s článkom 5 tejto smernice alebo dodržať ostatné ustanovenia
stanovené alebo uvedené v hlave II tejto smernice do [OP vložte konečný
dátum transpozície + 6 mesiacov]. Členské štáty od právnických osôb uvedených v
prvom pododseku požadujú, aby predložili všetky náležité informácie príslušným
orgánom, aby tieto mohli do [OP vložte konečný dátum transpozície + 6
mesiacov] posúdiť, či právnické osoby spĺňajú
požiadavky stanovené v tejto smernici a ak nie, aké opatrenia sa musia
prijať na zabezpečenie ich dodržiavania alebo či je vhodné
odňatie povolenia. Právnickým osobám uvedeným v prvom pododseku, ktoré
podľa overenia príslušnými orgánmi spĺňajú požiadavky stanovené
v hlave II tejto smernice, sa udelí povolenie a zapíšu sa do registra
domovského členského štátu a registra orgánu EBA zriadených podľa
článkov 13 a 14 tejto smernice. Ak tieto právnické osoby
nespĺňajú požiadavky stanovené v hlave II tejto smernice do [OP
vložte konečný dátum transpozície + 6 mesiacov], v súlade s
článkom 30 tejto smernice sa im zakáže poskytovať platobné služby 2. Členské štáty môžu
ustanoviť, aby bolo právnickým osobám uvedeným v prvom pododseku odseku 1
tohto článku automaticky udelené povolenie a aby boli zapísané do
vnútroštátneho registra domovského členského štátu a registra orgánu EBA
podľa článkov 13 a 14, ak už príslušné orgány majú dôkaz o tom, že
požiadavky stanovené v článkoch 5 a 10 sú splnené. Príslušné orgány
informujú dotknuté subjekty pred tým, než im udelia povolenie. 3. Členské štáty umožnia
fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré začali vykonávať
činnosti ako platobné inštitúcie v zmysle tejto smernice pred [OP
vložte konečný dátum transpozície] a ktorým bola udelená výnimka
podľa článku 26 smernice 2007/64/EC, aby pokračovali v týchto
činnostiach v príslušnom členskom štáte v súlade so smernicou
2007/64/ES až do [OP vložte konečný dátum transpozície + 12 mesiacov]
bez toho, aby museli žiadať o povolenie v súlade s článkom 5
alebo 27 tejto smernice alebo dodržať ostatné ustanovenia stanovené alebo
uvedené v hlave II tejto smernice. Každej takej osobe, ktorej sa neudelilo
povolenie alebo výnimka v tejto lehote podľa tejto smernice, sa v súlade s
článkom 30 tejto smernice zakáže poskytovať platobné služby. Článok 98
Zmeny smernice 2002/65/ES V článku 4
smernice 2002/65/ES sa odsek 5 nahrádza takto: „5. Ak sa takisto uplatňuje smernica
Európskeho parlamentu a Rady [OP vložte číslo tejto smernice]*,
ustanovenia o poskytovaní informácií podľa článku 3 ods. 1 tejto
smernice s výnimkou odseku 2 písm. c) až g), odseku 3 písm. a), d) a e) a
odseku 4 písm. b) sa nahrádzajú článkami 37, 38, 44 a 45 uvedenej
smernice.“ * Smernica Európskeho parlamentu a Rady … …
[vložte úplný názov] (Ú. v. EÚ L …). Článok 99
Zmena smernice 2013/36/EÚ Bod 4 v prílohe I
k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ[50] sa nahrádza takto: „4. Platobné služby, ako sú
vymedzené v článku 4 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2014/XX/EÚ* [OP vložte názov a číslo tejto smernice po jej prijatí]. *Smernica Európskeho parlamentu a Rady z
... . Článok 100
Zmeny smernice 2009/110/ES V článku 18 smernice 2009/110/ES sa dopĺňa tento
odsek 4: „4. Členské štáty umožnia inštitúciám elektronického
peňažníctva, ktoré začali vykonávať činnosti pred prijatím
smernice Európskeho parlamentu a Rady [OP vložte číslo tejto smernice]*,
v súlade s touto smernicou a smernicou 2007/64/ES v členskom štáte, v
ktorom majú svoje ústredie, pokračovať v týchto činnostiach v
danom členskom štáte a ktoromkoľvek inom členskom štáte bez
toho, aby museli žiadať o povolenie v súlade s článkom 3 tejto
smernice alebo dodržať ostatné ustanovenia stanovené alebo uvedené v hlave
II tejto smernice do [OP vložte konečný dátum transpozície + 6 mesiacov]. Členské štáty od právnických osôb uvedených v prvom
pododseku požadujú, aby predložili všetky náležité informácie príslušným
orgánom, aby tieto mohli do [OP vložte konečný dátum transpozície + 6
mesiacov] posúdiť, či tieto právnické osoby spĺňajú
požiadavky stanovené v hlave II tejto smernice a ak nie, aké opatrenia sa
musia prijať na zabezpečenie ich dodržiavania alebo či je vhodné
odobratie povolenia. Právnickým osobám uvedeným v prvom pododseku, ktoré
podľa overenia príslušnými orgánmi spĺňajú požiadavky stanovené
v hlave II tejto smernice, sa udelí povolenie a zapíšu sa do registra. Ak tieto
právnické osoby nespĺňajú požiadavky stanovené v hlave II tejto
smernice do [OP vložte konečný dátum transpozície + 6 mesiacov],
vydávanie elektronických peňazí sa im zakáže.“ * Smernica Európskeho parlamentu a Rady … … [vložte úplný
názov] (Ú. v. EÚ L …). ** Článok 101
Zrušenie Smernica 2007/64/ES sa zrušuje s účinnosťou od [OP
vložte dátum – deň po dátume stanovenom v prvom pododseku článku
102 ods. 2]. Odkazy na zrušenú
smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s
tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II. Článok 102
Transpozícia 1. Členské štáty prijmú a
uverejnia najneskôr do [dvoch rokov po prijatí] zákony, iné právne
predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.
Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. 2. Tieto ustanovenia
uplatňujú od […]. Členské štáty uvedú priamo v prijatých
ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu.
Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 3. Členské štáty oznámia
Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré
prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Článok 103 Táto smernica
nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom
vestníku Európskej únie. Článok 104 Táto smernica je
určená členským štátom. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda PRÍLOHA I
PLATOBNÉ SLUŽBY (ČLÁNOK 4
BOD 3) 1. Služby umožňujúce vklad
hotovosti na platobný účet, ako aj všetky operácie vyžadované na
fungovanie platobného účtu. 2. Služby umožňujúce výber
hotovosti z platobného účtu, ako aj všetky operácie vyžadované na
fungovanie platobného účtu. 3. Vykonávanie platobných
transakcií vrátane prevodu finančných prostriedkov na platobný účet
vedený u poskytovateľa platobných služieb používateľa alebo u iného
poskytovateľa platobných služieb: a) vykonávanie inkasa vrátane jednorazového
inkasa, b) vykonávanie platobných transakcií
prostredníctvom platobnej karty alebo podobného zariadenia, c) vykonávanie úhrad vrátane trvalých
platobných príkazov. 4. Vykonávanie platobných
transakcií, ak sú finančné prostriedky kryté úverovou linkou poskytnutou
používateľovi platobných služieb: a) vykonávanie inkasa vrátane jednorazového
inkasa, b) vykonávanie platobných transakcií
prostredníctvom platobnej karty alebo podobného zariadenia, c) vykonávanie úhrad vrátane trvalých
platobných príkazov. 5. Vydávanie platobných
nástrojov a/alebo nadobúdanie platobných transakcií. 6. Poukazovanie peňazí. 7. Služby založené na prístupe k
platobným účtom poskytované poskytovateľom platobných služieb, ktorý
nie je poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet, vo forme: a) platobných iniciačných služieb; b) informačných služieb o účte. PRÍLOHA II
TABUĽKA ZHODY Táto smernica || Smernica 2007/64/ES || Článok 1 ods. 1 || Článok 1 ods. 1 || Článok 1 ods. 2 || Článok 1 ods. 2 || Článok 2 ods. 1 || Článok 2 ods. 1 || Článok 2 ods. 2 || Článok 2 ods. 2 || Článok 2 ods. 3 || Článok 2 ods. 3 || Článok 3 o) vypúšťa sa || Článok 3 || Článok 4 Doplnené vymedzenia pojmov || Článok 4 || || || Článok 5 – Doplnené pravidlá týkajúce sa žiadosti o povolenie || Článok 5 Článok 6 || Článok 6 || Článok 7 ods. 1 || Článok 7 ods. 1 || Článok 7 ods. 2 || Článok 7 ods. 2 || Článok 7 ods. 3 || Článok 7 ods. 3 || Článok 8 ods. 1 || Článok 8 ods. 1 || Článok 8 ods. 2 || Článok 8 ods. 2 || Článok 8 ods. 3 || Článok 8 ods. 3 || Článok 9 ods. 1 || Článok 9 ods. 1 || || || Článok 9 ods. 2 Článok 9 ods. 3 a ods. 4 sa vypúšťa || Článok 9 ods. 2 Článok 10 ods. 1 || Článok 10 ods. 1 || Článok 10 ods. 2 || Článok 10 ods. 2 || Článok 10 ods. 3 || Článok 10 ods. 3 || Článok 10 ods. 4 || Článok 10 ods. 4 || Článok 10 ods. 5 || Článok 10 ods. 5 || Článok 10 ods. 6 || Článok 10 ods. 6 || Článok 10 ods. 7 || Článok 10 ods. 7 || Článok 10 ods. 8 || Článok 10 ods. 8 || Článok 10 ods. 9 || Článok 10 ods. 9 || Článok 11 || Článok 11 || Článok 12 ods. 1 || Článok 12 ods. 1 || Článok 12 ods. 2 || Článok 12 ods. 2 || Článok 12 ods. 3 || Článok 12 ods. 3 || Článok 13 || Článok 13 || Článok 14 ods. 1 || || Článok 14 ods. 2 || || Článok 14 ods. 3 || || Článok 14 ods. 4 || || Článok 15 || Článok 14 || Článok 16 ods. 1 || Článok 15 ods. 1 || Článok 16 ods. 2 || Článok 15 ods. 2 || Článok 16 ods. 3 || Článok 15 ods. 3 || Článok 16 ods. 4 || Článok 15 ods. 4 || Článok 17 ods. 1 || Článok 16 ods. 1 || Článok 17 ods. 2 || Článok 16 ods. 2 || Článok 17 ods. 3 || || Článok 17 ods. 4 || Článok 16 ods. 3 || Článok 17 ods. 5 || Článok 16 ods. 4 || Článok 17 ods. 6 || Článok 16 ods. 5 || Článok 18 ods. 1 || Článok 17 ods. 1 || Článok 18 ods. 2 || Článok 17 ods. 2 || Článok 18 ods. 3 || Článok 17 ods. 3 || Článok 18 ods. 4 || Článok 17 ods. 4 || Článok 18 ods. 5 || Článok 17 ods. 5 || Článok 18 ods. 6 || Článok 17 ods. 6 || Článok 18 ods. 7 || Článok 17 ods. 7 || Článok 18 ods. 8 || Článok 17 ods. 8 || Článok 18 ods. 9 || || Článok 19 ods. 1 || Článok 18 ods. 1 || Článok 19 ods. 2 || Článok 18 ods. 2 || Článok 20 || Článok 19 || Článok 21 ods. 1 || Článok 20 ods. 1 || Článok 21 ods. 2 || Článok 20 ods. 2 || Článok 21 ods. 3 || Článok 20 ods. 3 || Článok 21 ods. 4 || Článok 20 ods. 4 || Článok 21 ods. 5 || Článok 20 ods. 5 || Článok 22 ods. 1 || Článok 21 ods. 1 || Článok 22 ods. 2 || Článok 21 ods. 2 || Článok 22 ods. 3 || Článok 21 ods. 3 || Článok 23 ods. 1 || Článok 22 ods. 1 || Článok 23 ods. 2 || Článok 22 ods. 2 || Článok 23 ods. 3 || Článok 22 ods. 3 || Článok 24 ods. 1 || Článok 23 ods. 1 || Článok 24 ods. 2 || Článok 23 ods. 2 || Článok 25 ods. 1 || Článok 24 ods. 1 || Článok 25 ods. 2 písm. d) sa vypúšťa || Článok 24 ods. 2 || Článok 26 ods. 1 || Článok 25 ods. 1 || Článok 26 ods. 2 || Článok 25 ods. 2 || Článok 26 ods. 3 || Článok 25 ods. 3 || Článok 26 ods. 4 || Článok 25 ods. 4 || Článok 26 ods. 5 || Článok 25 ods. 5 || Článok 26 ods. 6 || || Článok 26 ods. 7 || || Článok 26 ods. 8 || || Článok 26 ods. 9 || || Článok 27 ods. 1 || Článok 26 ods. 1 || Článok 27 ods. 2 || Článok 26 ods. 2 || Článok 27 ods. 3 || Článok 26 ods. 3 || Článok 27 ods. 4 || Článok 26 ods. 4 || Článok 27 ods. 5 || Článok 26 ods. 5 || Článok 27 ods. 6 || Článok 26 ods. 6 || Článok 28 || Článok 27 || Článok 29 ods. 1 || Článok 28 ods. 1 || Článok 29 ods. 2 písm. c) sa vypúšťa || Článok 28 ods. 2 || Článok 30 ods. 1 || Článok 29 || Článok 30 ods. 2 || || Článok 31 ods. 1 || Článok 30 ods. 1 || Článok 31 ods. 2 || Článok 30 ods. 2 || Článok 31 ods. 3 || Článok 30 ods. 3 || Článok 32 || Článok 31 || Článok 33 ods. 1 || Článok 32 ods. 1 || Článok 33 ods. 2 || Článok 32 ods. 2 || Článok 33 ods. 3 || Článok 32 ods. 3 || Článok 34 || Článok 33 || Článok 35 ods. 1 || Článok 34 ods. 1 || Článok 35 ods. 2 || Článok 34 ods. 2 || Článok 36 ods. 1 || Článok 35 ods. 1 || Článok 36 ods. 2 || Článok 35 ods. 2 || Článok 37 ods. 1 || Článok 36 ods. 1 || Článok 37 ods. 2 || Článok 36 ods. 2 || Článok 37 ods. 3 || Článok 36 ods. 3 || Článok 38 ods. 1 || Článok 37 ods. 1 || Článok 38 ods. 2 || || Článok 38 ods. 3 || Článok 37 ods. 2 || Článok 39 || || Článok 40 || || Článok 41 || Článok 38 || Článok 42 || Článok 39 || Článok 43 || Článok 40 || Článok 44 ods. 1 || Článok 41 ods. 1 || Článok 44 ods. 2 || Článok 41 ods. 2 || Článok 44 ods. 3 || Článok 41 ods. 3 || Článok 45 ods. 1 || Článok 42 ods. 1 || Článok 45 ods. 2 || Článok 42 ods. 2 || Článok 45 ods. 3 || Článok 42 ods. 3 || Článok 45 ods. 4 || Článok 42 ods. 4 || Článok 45 ods. 5 || Článok 42 ods. 5 || Článok 45 ods. 6 || Článok 42 ods. 6 || Článok 45 ods. 7 || Článok 42 ods. 7 || Článok 46 || Článok 43 || Článok 47 ods. 1 || Článok 44 ods. 1 || Článok 47 ods. 2 || Článok 44 ods. 2 || Článok 47 ods. 3 || Článok 44 ods. 3 || Článok 48 ods. 1 || Článok 45 ods. 1 || Článok 48 ods. 2 || Článok 45 ods. 2 || Článok 48 ods. 3 || Článok 45 ods. 3 || Článok 48 ods. 4 || Článok 45 ods. 4 || Článok 48 ods. 5 || Článok 45 ods. 5 || Článok 48 ods. 6 || Článok 45 ods. 6 || Článok 49 || Článok 46 || Článok 50 ods. 1 || Článok 47 ods. 1 || Článok 50 ods. 2 || Článok 47 ods. 2 || Článok 50 ods. 3 || Článok 47 ods. 3 || Článok 51 ods. 1 || Článok 48 ods. 1 || Článok 51 ods. 2 || Článok 48 ods. 2 || Článok 51 ods. 3 || Článok 48 ods. 3 || Článok 52 ods. 1 || Článok 49 ods. 1 || Článok 52 ods. 2 || Článok 49 ods. 2 || Článok 53 ods. 1 || Článok 50 ods. 1 || Článok 53 ods. 2 || Článok 50 ods. 2 || Článok 54 ods. 1 || Článok 51 ods. 1 || Článok 54 ods. 2 || Článok 51 ods. 2 || Článok 54 ods. 3 || Článok 51 ods. 3 || Článok 54 ods. 4 || Článok 51 ods. 4 || Článok 55 ods. 1 || Článok 52 ods. 1 || Článok 55 ods. 2 || Článok 52 ods. 2 || Článok 55 ods. 3 || Článok 52 ods. 3 || Článok 55 ods. 4 || || Článok 56 ods. 1 || Článok 53 ods. 1 || Článok 56 ods. 2 || Článok 53 ods. 2 || Článok 56 ods. 3 || Článok 53 ods. 3 || Článok 57 ods. 1 || Článok 54 ods. 1 || Článok 57 ods. 2 || Článok 54 ods. 2 || Článok 57 ods. 3 || Článok 54 ods. 3 || Článok 57 ods. 4 || Článok 54 ods. 4 || Článok 58 ods. 1 || || Článok 58 ods. 2 || || Článok 58 ods. 3 || || Článok 58 ods. 4 || || Článok 59 ods. 1 || || Článok 59 ods. 2 || || Článok 59 ods. 3 || || Článok 60 ods. 1 || Článok 55 ods. 1 || Článok 60 ods. 2 || Článok 55 ods. 2 || Článok 60 ods. 3 || Článok 55 ods. 3 || Článok 60 ods. 4 || Článok 55 ods. 4 || Článok 61 ods. 1 || Článok 56 ods. 1 || Článok 61 ods. 2 || Článok 56 ods. 2 || Článok 62 ods. 1 || Článok 57 ods. 1 || Článok 62 ods. 2 || Článok 57 ods. 2 || Článok 63 ods. 1 || Článok 58 || Článok 63 ods. 2 || || Článok 64 ods. 1 || Článok 59 ods. 1 || Článok 64 ods. 2 || Článok 59 ods. 2 || Článok 65 ods. 1 || Článok 60 ods. 1 || Článok 65 ods. 2 || || Článok 65 ods. 3 || Článok 60 ods. 2 || Článok 66 ods. 1 || Článok 61 ods. 1 a 2 || Článok 66 ods. 2 || Článok 61 ods. 4 a 5 || Článok 67 ods. 1 || Článok 62 ods. 1 || Článok 67 ods. 2 || Článok 62 ods. 2 || Článok 67 ods. 3 || Článok 62 ods. 3 || Článok 68 ods. 1 || Článok 63 ods. 1 || Článok 68 ods. 2 || Článok 63 ods. 2 || Článok 69 ods. 1 || Článok 64 ods. 1 || Článok 69 ods. 2 || Článok 64 ods. 2 || Článok 70 ods. 1 || Článok 65 ods. 1 || Článok 70 ods. 2 || Článok 65 ods. 2 || Článok 70 ods. 3 || Článok 65 ods. 3 || Článok 71 ods. 1 || Článok 66 ods. 1 || Článok 71 ods. 2 || Článok 66 ods. 2 || Článok 71 ods. 3 || Článok 66 ods. 3 || Článok 71 ods. 4 || Článok 66 ods. 4 || Článok 71 ods. 5 || Článok 66 ods. 5 || Článok 72 ods. 1 || Článok 67 ods. 1 || Článok 72 ods. 2 || Článok 67 ods. 2 || Článok 72 ods. 3 || Článok 67 ods. 3 || Článok 73 ods. 1 || Článok 68 ods. 1 || Článok 73 ods. 2 || Článok 68 ods. 2 || Článok 74 ods. 1 || Článok 69 ods. 1 || Článok 74 ods. 2 || Článok 69 ods. 2 || Článok 74 ods. 3 || Článok 69 ods. 3 || Článok 75 || Článok 70 || Článok 76 || Článok 71 || Článok 77 || Článok 72 || Článok 78 ods. 1 || Článok 73 ods. 1 || Článok 78 ods. 2 || Článok 73 ods. 2 || Článok 79 ods. 1 || Článok 74 ods. 1 || Článok 79 ods. 2 || Článok 74 ods. 2 || Článok 79 ods. 3 || Článok 74 ods. 2 || Článok 79 ods. 4 || Článok 74 ods. 2 || Článok 79 ods. 5 || Článok 74 ods. 3 || Článok 80 ods. 1 || Článok 75 ods. 1 || Článok 80 ods. 2 || Článok 75 ods. 2 || Článok 80 ods. 3 || Článok 75 ods. 3 || Článok 81 || Článok 76 || Článok 82 ods. 1 || Článok 77 ods. 1 || Článok 82 ods. 2 || Článok 77 ods. 2 || Článok 83 || Článok 78 || Článok 84 || Článok 79 || Článok 85 ods. 1 || || Článok 85 ods. 2 || || Článok 85 ods. 3 || || Článok 85 ods. 4 || || Článok 86 ods. 1 || || Článok 86 ods. 2 || || Článok 86 ods. 3 || || Článok 86 ods. 4 || || Článok 87 ods. 1 || || Článok 87 ods. 2 || || Článok 87 ods. 3 || || Článok 88 ods. 1 || Článok 80 ods. 1 || Článok 88 ods. 2 || Článok 80 ods. 2 || Článok 89 ods. 1 || || Článok 89 ods. 2 || || Článok 89 ods. 3 || Článok 82 ods. 2 || Článok 89 ods. 4 || || Článok 90 ods. 1 || || Článok 90 ods. 2 || || Článok 90 ods. 3 || || Článok 91 ods. 1 || Článok 83 ods. 1 || Článok 91 ods. 2 || Článok 83 ods. 2 || Článok 92 ods. 1 || || Článok 92 ods. 2 || || Článok 93 || Článok 84 || Článok 94 ods. 1 || || Článok 94 ods. 2 || || Článok 94 ods. 3 || || Článok 94 ods. 4 || || Článok 94 ods. 5 || || Článok 95 ods. 1 || Článok 86 ods. 1 || Článok 95 ods. 2 || Článok 86 ods. 2 || Článok 95 ods. 3 || Článok 86 ods. 3 || Článok 96 || Článok 87 || Článok 97 || Článok 88 || Článok 98 ods. 1 || || Článok 98 ods. 2 || || Článok 99 ods. 1 || || Článok 99 ods. 2 || || || || Článok 101 || || Článok 102 ods. 1 || Článok 94 ods. 1 || Článok 102 ods. 2 || Článok 94 ods. 1 || Článok 102 ods. 3 || Článok 94 ods. 2 || Článok 103 || Článok 95 || Článok 104 || Článok 96 || Príloha I || Príloha || PRÍLOHA III
Legislatívny finančný výkaz – „Agentúry“ 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy 1.2. Príslušné oblasti politiky v
rámci ABM/ABB 1.3. Druh návrhu/iniciatívy 1.4. Ciele 1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.6. Trvanie a finančný vplyv
1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia
2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1. Opatrenia týkajúce sa
kontroly a predkladania správ 2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.3. Opatrenia na predchádzanie
podvodom a nezrovnalostiam 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ
VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu
na výdavky 3.2.2. Odhadovaný vplyv na
rozpočtové prostriedky [subjektu] 3.2.3. Odhadovaný vplyv na
ľudské zdroje [subjektu] 3.2.4. Súlad s platným
viacročným finančným rámcom 3.2.5. Príspevky od tretích strán 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy LEGISLATÍVNY
FINANČNÝ VÝKAZ 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy Smernica
Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa
menia smernice 2002/65/ES a 2013/36/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES. 1.2. Príslušné oblasti politiky v
rámci ABM/ABB[51] Vnútorný trh –
maloobchodné finančné služby. Ochrana
spotrebiteľa – finančné služby. 1.3. Druh návrhu/iniciatívy ¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie 1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické
ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy Podpora
inteligentného a inkluzívneho rastu. Podpora
hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. 1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné
činnosti v rámci ABM/ABB Vytvorenie trhu v rámci celej EÚ pre elektronické
platby, ktorý spotrebiteľom, maloobchodníkom a ďalším
hráčom na trhu umožní, aby plne požívali výhody vnútorného trhu EÚ. Vyriešiť nedostatky v normalizácii
a interoperabilite kartových, internetových a mobilných platieb. Odstrániť prekážky hospodárskej súťaže,
najmä v oblasti kartových a internetových platieb. Zosúladiť postupy účtovania
a riadiace postupy používané v oblasti platobných služieb
v celej EÚ. Zaistiť, aby vznikajúce druhy platobných
služieb a nástrojov spadali pod regulačný rámec pre maloobchodné platby v
EÚ. Zaistiť jednotné uplatňovanie právneho
rámca (smernice o platobných službách) a zosúladiť praktické fungovanie
udeľovania povolení a pravidiel dohľadu pre platobné služby vo
všetkých členských štátoch. Zabezpečiť primeranú a jednoliatu ochranu
záujmov spotrebiteľov v súvislosti s platobnými transakciami vrátane
rozšírenia regulačnej ochrany na nové spôsoby a inovačné platobné
služby. 1.4.3. Očakávané výsledky a
vplyv Uveďte, aký
vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny. Navrhovanými
zmenami sa dosiahne väčšia právna istota a rovnaké podmienky, ktoré povedú
k poklesu a zblíženiu nákladov a cien pre používateľov platobných
služieb, širšiemu výberu a transparentnosti platobných služieb,
ľahšiemu poskytovaniu inovačných platobných služieb a k zaisteniu
bezpečných a transparentných platobných služieb. Navrhovanými opatreniami
by sa to malo dosiahnuť technologicky neutrálnym spôsobom, ktorý zostane
vhodným, aj keď sa budú platobné služby ďalej vyvíjať. Tieto
ciele sa dosiahnu tak, že sa zaktualizuje a doplní existujúci rámec týkajúci sa
platobných služieb, stanovia sa pravidlá zvyšujúce transparentnosť,
inovácie a bezpečnosť v oblasti maloobchodných platieb a zvýši sa
konzistentnosť medzi vnútroštátnymi pravidlami, pričom osobitný dôraz
sa bude klásť na legitímne potreby spotrebiteľov. 1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu Po tom, ako
túto smernicu implementuje aspoň väčšina členských štátov,
Komisia posúdi jej implementáciu a vplyv na základe posudzovania zhody
vnútroštátnych implementačných opatrení a na základe štúdie vplyvu
smernice na trh. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskej centrálnej banke správu o
výsledkoch a navrhovaných nadväzných opatreniach. 1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreby, ktoré sa majú
uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte Touto smernicou sa zlepší fungovanie vnútorného trhu platobných
služieb a všeobecnejšie vnútorného trhu so všetkým tovarom a službami
vzhľadom na potrebu existencie inovačných, efektívnych a bezpečných
platobných prostriedkov. Konkrétne jej cieľom je: ¨ Zabezpečiť
rovnaké konkurenčné podmienky medzi všetkými kategóriami
poskytovateľov platobných služieb vrátane novo vznikajúcich
poskytovateľov, čím sa zároveň zvýši možnosť voľby,
efektívnosť, transparentnosť a bezpečnosť maloobchodných
platieb. ¨ Uľahčiť
cezhraničné poskytovanie inovačných kartových, internetových
a mobilných platobných služieb zabezpečením jednotného trhu pre
všetky maloobchodné platby. Navyše sa dosiahne správna rovnováha
medzi vysokým stupňom ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou
podnikov a obmedzí sa tak právo obchodníkov uplatňovať poplatky za
používanie platobných nástrojov prevyšujúce skutočné náklady. Rovnako sa uľahčia ekonomické transakcie v rámci
Únie, a to prispeje k dosiahnutiu všeobecnejších cieľov stratégie Európa
2020 a podpore ďalšieho rastu. 1.5.2. Prínos zapojenia Európskej
únie V súlade so
zásadami subsidiarity a proporcionality uvedenými v článku 5 ZEÚ
členské štáty nemôžu ciele tohto návrhu uspokojivo dosiahnuť
jednotlivo, a preto je možné lepšie ich dosiahnuť na úrovni Únie.
Integrovaný trh EÚ v oblasti maloobchodných elektronických platieb prispieva k
plneniu cieľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii o vytvorení vnútorného
trhu. Medzi výhody integrácie trhu patria väčšia miera hospodárskej
súťaže medzi poskytovateľmi platobných služieb a širší výber,
viac inovácií a vyššia bezpečnosť pre používateľov
platobných služieb, najmä spotrebiteľov. Integrovaný platobný trh založený
na sieťach presahujúcich štátne hranice si svojou podstatou vyžaduje
prístup na úrovni celej EÚ, pretože príslušné zásady, pravidlá, postupy
a normy musia byť jednotné vo všetkých členských štátoch, aby sa
dosiahla právna istota a rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov
trhu. Alternatívou k celoúniovému prístupu by bol systém multilaterálnych
alebo bilaterálnych dohôd, ktoré by však boli príliš zložité a nákladné v
porovnaní s právnymi predpismi na úrovni Únie. Možný zásah na úrovni EÚ je
preto v súlade so zásadou subsidiarity. 1.5.3. Poznatky získané z podobných
skúseností v minulosti Pri analýze
súčasného regulačného rámca a smernice o platobných službách boli
zvýraznené predovšetkým tieto problémy: – Nejednotné
uplatňovanie existujúcich pravidiel v členských štátoch z dôvodu
veľkého počtu možností voľby a často veľmi všeobecných
kritérií uplatňovania. Najmä niektoré výnimky stanovené v smernici o
platobných službách sa javia ako príliš všeobecné alebo zastarané z
hľadiska vývoja trhu a vykladajú sa veľmi rozdielne. Medzery v
rozsahu pôsobnosti sa vyskytujú aj pri platbách, pri ktorých sa jedna
časť transakcie nachádza mimo EHP, a pri platbách v menách štátov
nepatriacich do EÚ, čo vedie k pretrvávajúcemu roztriešteniu trhu,
regulačnej arbitráži a narúšaniu hospodárskej súťaže. – Právne
vákuum v prípade určitých nových poskytovateľov internetových
služieb, ako napr. poskytovatelia, ktorí sú tretími stranami a ktorí ponúkajú
iniciovanie platieb založené na online bankovníctve. Tieto služby predstavujú
oproti platbe kartou schodnú a často lacnejšiu alternatívu, ktorá je
zaujímavá aj pre spotrebiteľov nedisponujúcich kartami. Súčasné
obchodné modely sú však pre banky a niektoré členské štáty zdrojom obáv,
keďže títo poskytovatelia v súčasnosti nepodliehajú platnému právnemu
rámcu. Hrozí, že toto právne vákuum bude brzdiť inovácie a brániť
uplatňovaniu primeraných podmienok prístupu na trh. – Chýbajúce
spoločné normy a nedostatočná interoperabilita medzi jednotlivými
platobnými riešeniami (platba kartou, cez internet a mobil) z rôznych aspektov
a v rozličnej miere, najmä na cezhraničnej úrovni, ktoré ešte
prehĺbili slabé mechanizmy správy a riadenia maloobchodného platobného
trhu v EÚ. – Rôznorodá a
nejednotná prax pri účtovaní poplatkov (u obchodníkov za používanie
špecifického platobného nástroja) v členských štátoch (kde približne
polovica členských štátov EÚ povoľuje a druhá polovica zakazuje
príplatky), ktorá do značnej miery mätie spotrebiteľov pri nákupe v
zahraničí alebo na internete a má za následok nerovnaké podmienky
hospodárskej súťaže. – Viacero
reštriktívnych obchodných pravidiel a praktík vo sfére platobných kariet
(pokiaľ ide o mnohostranné výmenné poplatky a pravidlá voľby a
pružnosti obchodníkov týkajúce sa akceptovania kariet), ktoré narúšajú
hospodársku súťaž. Z preskúmania
európskeho rámca a najmä smernice o platobných službách a z konzultácie o
zelenej knihe Komisie o kartových, internetových a mobilných platbách z roku
2012 vyplynul záver, že sú nutné ďalšie opatrenia a aktualizácie
regulačného režimu vrátane úprav smernice o platobných službách, aby rámec
pre platby lepšie napĺňal potreby účinného európskeho platobného
trhu a v plnej miere sa podieľal na platobnom prostredí podporujúcom
rozvoj hospodárskej súťaže, inovácií a bezpečnosti. 1.5.4. Zlučiteľnosť a
možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi Vďaka
právnemu rámcu stanovenému smernicou o platobných službách, nariadením (ES)
č. 924/2009 o cezhraničných platbách a druhou smernicou o
elektronickom peňažníctve (2009/110/ES) došlo k výraznému pokroku,
pokiaľ ide o celkovú integráciu európskych trhov maloobchodných platieb.
Prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 260/2012, ktorým sa stanovuje
konečný termín pre prechod na SEPA, sa stanovili konečné termíny pre
prechod na celoeurópsky systém úhrad a inkás, ktorým sa v EÚ plne nahradia
národné systémy vnútroštátnych a cezhraničných platieb v eurách, a to od
roku 2014. Regulačný rámec dopĺňajú početné vyšetrovania a
rozhodnutia Komisie v zmysle právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži,
ktoré boli v posledných rokoch prijaté v oblasti maloobchodných platieb. Maloobchodný
platobný trh je však veľmi dynamický a za posledných niekoľko rokov
sa v ňom inovácie zavádzali vysokým tempom. Dôležité oblasti platobného
trhu, najmä platby kartou a nové platobné prostriedky, ako je platba cez
internet alebo mobil, sú často naďalej roztrieštené pozdĺž
štátnych hraníc, čo sťažuje efektívny rozvoj inovačných a na
používanie jednoduchých digitálnych platobných služieb, ako aj poskytovanie
účinných, pohodlných a bezpečných platobných metód na celoeurópskej
úrovni pre spotrebiteľov a maloobchodníkov (s prípadnou výnimkou
kreditných kariet) na nákup neustále sa rozširujúcej škály tovaru a služieb.
Najnovší vývoj na týchto trhoch takisto poukázal na určité regulačné
nedostatky v súčasnom právnom rámci pre platby, ako aj na zlyhania trhov s
kartovými, internetovými a mobilnými platbami, a ich riešenie je cieľom tejto
iniciatívy. 1.6. Trvanie a finančný vplyv
¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním ¨ Návrh/iniciatíva sú v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR. ¨ Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR. ¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným
trvaním 1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia
[52] Od rozpočtu na rok 2015 ¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na: ¨ výkonné agentúry ¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi ¨ Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich
s plnením rozpočtu: ¨ medzinárodným organizáciám a ich agentúram (uveďte); ¨ EIB a Európskemu investičnému fondu; ¨ subjektom uvedeným v článkoch 208 a 209; ¨ verejnoprávnym subjektom; ¨ súkromnoprávnym subjektom povereným vykonávaním verejnej služby,
pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky; ¨ súkromnoprávnym subjektom spravovaným právom členského štátu,
ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú
dostatočné finančné záruky; ¨ osobám povereným vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ a
určeným v príslušnom základnom akte. 2. Opatrenia v oblasti riadenia
2.1. Opatrenia týkajúce sa
kontroly a predkladania správ Uveďte
časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia. V článku
81 nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA),
sa vyžaduje, aby Komisia do 2. januára 2014 a následne každé tri roky
uverejňovala všeobecnú správu o skúsenostiach získaných v dôsledku
fungovania EBA. Komisia na tento účel uverejní všeobecnú správu, ktorú
predloží Európskemu parlamentu a Rade. Systémy riadenia a kontroly 2.1.1. Zistené riziká Vzhľadom
na zákonné, hospodárne, efektívne a účinné používanie rozpočtových
prostriedkov na základe tohto návrhu sa očakáva, že z návrhu by nemali
vyplynúť nové riziká, na ktoré by sa už nevzťahoval platný rámec EBA
pre vnútornú kontrolu. 2.1.2. Plánované metódy kontroly Uplatňovať
sa budú systémy riadenia a kontroly ustanovené v nariadení, ktorým sa
zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo (č. 1093/2010). 2.2. Opatrenia na predchádzanie
podvodom a nezrovnalostiam Uveďte
existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia. Na účely boja proti
podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na EBA bez
obmedzenia uplatňujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999
o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom
(OLAF). EBA pristúpi
k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym
parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev
o interných vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti
podvodom (OLAF) a ihneď prijme primerané ustanovenia vzťahujúce
sa na všetkých pracovníkov EBA. V rozhodnutiach
a dohodách o financovaní a z nich vyplývajúcich
vykonávacích nástrojoch sa výslovne ustanoví, že Dvor audítorov a OLAF
môžu v prípade potreby vykonať kontroly na mieste u príjemcov
peňažných prostriedkov vyplatených orgánom EBA, ako aj u zamestnancov
zodpovedných za prideľovanie týchto finančných prostriedkov. Ustanovenia o plnení
rozpočtu EBA, jeho kontrole a príslušných finančných pravidlách sú
stanovené v článkoch 64 až 65 nariadenia, ktorým sa zriaďuje
EBA. 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV
NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov Existujúce rozpočtové riadky V poradí, v akom
za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a
rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo [Názov………………………...……………] || DRP/NRP ([53]) || krajín EZVO[54] || kandidátskych krajín[55] || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách 1.a || 12.03.02 Európsky orgán pre bankovníctvo || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE 3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky Nové úlohy budú pokryté z ľudských zdrojov v
rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od
rozpočtových obmedzení, ktoré sa týkajú všetkých orgánov EÚ a ktoré sú v
súlade s finančným plánovaním agentúr. 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu
na výdavky v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Okruh viacročného finančného rámca || 1.a || Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť GR MARKT || || || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 12.03.02 || Záväzky || 1. || 0,160 || 0,150 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,609 Platby || 2. || 0,160 || 0,150 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,609 Rozpočtové prostriedky pre GR MARKT SPOLU || Záväzky || = 1 + 1a + 3a || 0,160 || 0,150 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,609 Platby || = 2 + 2a +3b || 0,160 || 0,150 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,609 v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || 2015[56] || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 0,160 || 0,150 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,609 Platby || 0,160 || 0,150 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,075 || 0,609 3.2.2. Odhadovaný vplyv na
rozpočtové prostriedky [subjektu] ¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných
rozpočtových prostriedkov. 3.2.3. Odhadovaný vplyv na
ľudské zdroje [subjektu] 3.2.3.1. Zhrnutie ¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych
rozpočtových prostriedkov. 3.2.3.2. Odhadované potreby
ľudských zdrojov pre zastrešujúce GR ¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
3.2.4. Súlad s platným
viacročným finančným rámcom ¨ Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným
finančným rámcom. 3.2.5. Príspevky od tretích strán Návrh/iniciatíva zahŕňa
spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej
tabuľke: rozpočtové
prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Spolu Členské štáty || 0,240 || 0,225 || 0,112 || 0,112 || 0,112 || 0,112 || 0,913 Spolufinancované prostriedky SPOLU || 0,240 || 0,225 || 0,112 || 0,112 || 0,112 || 0,112 || 0,913 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy ¨ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy. Príloha 1 Pri
preskúmaní smernice o platobných službách sa vymedzili tieto konkrétne
zodpovednosti a úlohy pre EBA, orgán zriadený nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 1093/2010: Článok
14 – vytvorenie a prevádzka webového portálu: – Vytvorenie a prevádzka webového
portálu slúžiaceho ako elektronický prístupový bod EÚ, ktorý bude navzájom
prepájať vnútroštátne verejné registre uvedené v článku 13, a
vypracovanie návrhu regulačných predpisov stanovujúcich technické požiadavky
týkajúce sa prístupu k informáciám, ktoré tieto verejné registre obsahujú. Článok
26 – povinnosti EBA v súvislosti s postupom udeľovania povolení na
činnosť v zahraničí: –
Príprava usmernení o otázke, či začatie
vykonávania činností v inom členskom štáte v rámci režimu povolenia
na činnosť v zahraničí (tzv. passporting) predstavuje
uplatňovanie práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby
alebo nie. Uvedené usmernenia sa vydajú do dvoch rokov od nadobudnutia
účinnosti tejto smernice. –
Vypracovanie návrhu regulačných technických
predpisov týkajúcich sa spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými
orgánmi domovského členského štátu, ako sa uvádza v článku 26 ods. 1,
s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu v súlade s
článkom 26 a článkom 18, pričom sa určí metodika, spôsoby a
podrobnosti spolupráce pri oznamovaní, ktoré platobné inštitúcie pôsobia
cezhranične, a najmä rozsah informácií, ktoré treba poskytnúť, a
narábanie s nimi vrátane spoločnej terminológie a štandardných vzorov
oznámení s cieľom zabezpečiť jednotný a efektívny oznamovací
proces. EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii
do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice. –
Vypracovanie návrhu regulačných technických
predpisov týkajúcich sa spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými
orgánmi domovského členského štátu s príslušnými orgánmi
hostiteľského členského štátu v súlade s článkom 26 ods. 2 až 4
a článkom 22, pričom sa určí metodika, spôsoby a podrobnosti
spolupráce pri vykonávaní dohľadu nad platobnými inštitúciami pôsobiacimi
cezhranične, a najmä rozsah informácií, ktoré si majú vymieňať,
a narábanie s nimi s cieľom zabezpečiť jednotný a efektívny
dohľad nad platobnými inštitúciami, ktoré poskytujú platobné služby
cezhranične. EBA predloží tento návrh regulačných technických
predpisov Komisii do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto
smernice. Články
86 a 87 – vypracovanie bezpečnostných usmernení a vydanie usmernení o
postupoch v prípade zásadných bezpečnostných incidentov pre
poskytovateľov platobných služieb: –
Vypracovanie usmernení týkajúcich sa ustanovenia,
vykonávania a monitorovania bezpečnostných opatrení v zmysle článku
85 a v náležitých prípadoch vrátane postupu certifikácie v súlade so
zásadami uvedenými v článku 85 ods. 3. Zohľadnia sa pritom okrem
iného aj normy a/alebo špecifikácie, ktoré Komisia uverejnila v článku 16
ods. 2 smernice o bezpečnosti sietí a informácií. Orgán EBA v úzkej
spolupráci s ECB pravidelne tieto usmernenia preskúmava, prinajmenšom však raz
za dva roky. –
Vydanie usmernení s cieľom
uľahčiť poskytovateľom platobných služieb kvalifikovanie
zásadných incidentov a okolností, v prípade ktorých sa od platobnej inštitúcie
vyžaduje, aby bezpečnostný incident oznámila. Uvedené usmernenia sa vydajú
do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. –
Vydanie usmernení – v úzkej spolupráci s ECB –
určených pre poskytovateľov platobných služieb, ako sa stanovuje v
článku 1 ods. 1 tejto smernice v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ)
č. 1093/2010 o najmodernejšej autentifikácii zákazníka a akejkoľvek
výnimke týkajúcej sa používania prísnej autentifikácie zákazníka. Uvedené
usmernenia sa vydajú do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto
smernice a podľa potreby sa budú pravidelne aktualizovať. [1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13.
novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 319,
5.12.2007, s. 1). [2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16.
septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad
obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa
menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje
smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7). [3] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v
Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001
(Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11). [4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné
požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22). [5] Zelená kniha Európskej komisie „Smerom
k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými
a mobilnými platbami“, KOM(2011) 941 v konečnom znení. [6] Oznámenie Európskej komisie „Akt o jednotnom trhu II –
Spoločne za nový rast“, COM/2012/0573 final. [7] Oznámenie Európskej komisie: „Digitálna agenda
pre Európu“, KOM(2010) 245 v konečnom znení. [8] Návrh Európskej komisie týkajúci sa „nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady o elektronickej identifikácii a dôveryhodných
službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu“, COM(2012) 238 final. [9] Návrh Európskej komisie na smernicu Európskeho
parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne
bezpečnosti sietí a informácií v Únii, COM(2013) 48 final. [10] Oznámenie Európskej komisie: „Koherentný rámec na
posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online
služieb“, KOM(2011) 942. [11] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ
z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a
dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a
Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica
Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64). [12] http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0941:FIN:SK:PDF. [13] http://ec.europa.eu/internal_market/payments/docs/cim/gp_feedback_statement_en.pdf. [14] Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2012
o zelenej knihe Smerom k integrovanému európskemu trhu
s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (2012/2040(INI)). [15] Štúdia
je dostupná na adrese:
http://ec.europa.eu/internal_market/payments/framework/transposition/index_en.htm. [16] Jednotlivé politické možnosti a ich vplyv sú podrobne
rozobraté v posúdení vplyvu, ktoré je k dispozícii na adrese [doplniť
odkaz]. [17] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...]. [18] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...]. [19] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13.
novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 319,
5.12.2007, s. 1). [20] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách
v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001
(Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11). [21] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16.
septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad
obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa
menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje
smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7). [22] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné
požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22). [23] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25.
októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a
ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a
Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64). [24] COM(2012) 941 final. [25] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/EÚ z [dátum]
o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a
informácií v Únii (Ú. v. EÚ L [...], [...], s. [...]). [26] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XX/XX/XX] z
[dátum] o výmenných poplatkoch uplatňovaných na platobné transakcie
realizované kartami (Ú. v. EÚ L [...], [...], s. [...]). [27] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26.
júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom
dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými
spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc
2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338). [28] Smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej
účtovnej závierke niektorých typov spoločností (Ú. v. ES L
222, 14.8.1978, s. 11). [29] Smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných
účtovných závierkach (Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1). [30] Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej
účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných
finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1). [31] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s.
66). [32] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája
1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích
systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45). [33] Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o
vymedzení pojmu mikropodniky, malé a stredne veľké podniky (Ú. v. EÚ L
124, 20.5.2003, s. 36). [34] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.
mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22). [35] Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady
z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb
informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä
o elektronickom obchode (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1). [36] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23.
septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na
diaľku (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16). [37] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24.
októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a
voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31). [38] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na
spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o
voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1). [39] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán
dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení
a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje
rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12). [40] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím I), Ú.
v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6. [41] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/112/ES z 28.
novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L
347, 11.12.2006, s. 1). [42] Spoločné politické vyhlásenie členských štátov a
Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (Ú. v.
EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14). [43] Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na
úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ)
č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L
176, 27.6.2013, s. 1). [44] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7.
marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické
komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002,
s. 33). [45] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES
z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému
na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu
(Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15). [46] Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č.
1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody
finančných prostriedkov (Ú. v. EÚ L 345, 8.12.2006, s. 1). [47] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17.
mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a
konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú
smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady
84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87). [48] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní
medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s.1). [49] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s.
66). [50] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26.
júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom
dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými
spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc
2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338). [51] ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie
rozpočtu podľa činností. [52] Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o
rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html. [53] DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP =
nediferencované rozpočtové prostriedky. [54] EZVO: Európske združenie voľného obchodu. [55] Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske
krajiny západného Balkánu. [56] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať.