EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013JC0013
JOINT REPORT TO THE EUROPEAN PARLIAMENT AND THE COUNCIL Hong Kong Special Administrative Region: Annual Report 2012
SPOLOČNÁ SPRÁVA EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Osobitná administratívna oblasť Hongkong: výročná správa za rok 2012
SPOLOČNÁ SPRÁVA EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Osobitná administratívna oblasť Hongkong: výročná správa za rok 2012
/* JOIN/2013/013 final */
SPOLOČNÁ SPRÁVA EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Osobitná administratívna oblasť Hongkong: výročná správa za rok 2012 /* JOIN/2013/013 final */
SPOLOČNÁ SPRÁVA EURÓPSKEMU
PARLAMENTU A RADE Osobitná administratívna oblasť
Hongkong: výročná správa za rok 2012 Úvod Od odovzdania Hongkongu Čínskej
ľudovej republike v roku 1997 Európska únia a jej členské štáty
pozorne sledujú politický a hospodársky vývoj v osobitnej administratívnej
oblasti (OAO) Hongkong. S cieľom splniť záväzok voči Európskemu
parlamentu prijatý v roku 1997 sa vydáva výročná správa o vývoji v
OAO Hongkong. Toto je pätnásta správa, ktorá sa týka roku 2012. Zásada „jedna krajina, dva systémy“, zakotvená
v spoločnom vyhlásení Číny a Spojeného kráľovstva a v základnom
zákone Hongkongu, v roku 2012 naďalej dobre fungovala, keďže sa
naďalej dodržiavali práva a základné slobody obyvateľov Hongkongu,
bola zabezpečená ochrana právneho poriadku a ostal zachovaný aj
systém trhového hospodárstva a podnikateľské prostredie. Bilaterálne vzťahy medzi EÚ a Hongkongom
sa naďalej prehlbovali, čo potvrdzuje aj júlová návšteva vysokej
predstaviteľky EÚ a podpredsedníčky Komisie Catherine Ashtonovej
v Hongkongu, kde sa stretla s predsedom výkonnej rady vlády OAO
Hongkong Leungom Čchun-jingom. Európska únia pripisuje stabilite,
hospodárskej prosperite a demokratickému vývoju Hongkongu veľkú
dôležitosť. EÚ naďalej dôrazne podporuje rýchly a podstatný pokrok
k dosiahnutiu cieľa všeobecného volebného práva v súlade so
základným zákonom OAO Hongkong, ako aj vôľou obyvateľov Hongkongu. Politický vývoj V roku 2012 sa v Hongkongu odohrali
dôležité politické udalosti, 25. marca sa uskutočnili voľby nového
predsedu výkonnej rady vlády, 1. júla bola nastúpila do funkcie nová vláda
a 9. septembra sa konali voľby do novej legislatívnej rady. Po
prvýkrát v histórii Hongkongu sa výmena vlády a legislatívnej rady
udiala v tom istom roku. Voľba predsedu výkonnej rady sa
uskutočnila prostredníctvom volebného výboru, ktorá sa skladá
z členov vybratých z radov podnikateľov, odborných odvetví,
občianskej spoločnosti a politických činiteľov na
úrovni okresnej a legislatívnej rady. Pri príležitosti tejto voľby sa
počet členov výboru zvýšil z 800 na 1 200. Podmienky
kandidatúry na post predsedu výkonnej rady splnili traja kandidáti. Volebná
kampaň bola živšia než kedykoľvek predtým a vyznačovala sa
riadnou predvolebnou kampaňou a intenzívnym mediálnym pokrytím
vrátane dvoch predvolebných debát vysielaných naživo a veľmi vysokým
zapojením verejnosti, a to aj napriek obmedzenej úlohe, ktorú
verejnosť pri tejto voľbe zohráva. Volebná kampaň bola sčasti
poznačená polemikou, vrátane obvinení, s ktorými boli spojení aj
hlavní protivníci. V dôsledku škandálov nastal vo verejnej mienke obrat,
ktorý poškodil hlavného favorita Henryho Tanga. Leung Čchun-jing získal vo voľbe 689
hlasov (60,9 %) z celkových 1 132 odovzdaných hlasov, Henry Tang
dostal 285 hlasov (25,2 %) a Albert Ho získal 76 hlasov (6,7 %). Komisia pre
volebné záležitosti zaznamenala 82 neplatných hlasov, z toho 75 bolo
nevyplnených. Pri príležitosti zvolenia Leunga Čchun-jinga za predsedu
výkonnej rady osobitnej administratívnej oblasti Hongkong vo štvrtom volebnom
období vydala vysoká predstaviteľka EÚ a podpredsedníčka Komisie
Catherine Ashtonová vyhlásenie, v ktorom novému predsedovi výkonnej rady
zablahoželala a vyslovila želanie, aby sa vzťahy medzi EÚ
a Hongkongom počas jeho funkčného obdobia ďalej
prehlbovali. Čínsky premiér Wen Ťia-pao 28. marca vymenoval Leunga
Čchun-jinga do funkcie predsedu výkonnej štvrtého volebného obdobia. Zloženiu prísahy predsedu výkonnej rady, ktoré
sa uskutočnilo 1. júla, v deň 15. výročia odovzdania,
predsedal čínsky prezident Chu Ťin-tchao. Predseda výkonnej rady
Leung vo svojom inauguračnom prejave prisľúbil, že sa bude
„zasadzovať za spravodlivosť, práva občanov, ochranu právneho
poriadku, čistú vládu, slobodu a demokraciu, ktoré patria k základným
hodnotám Hongkongu.“ Leung tiež uviedol, že bude „podporovať rozvoj
demokratického politického systému v súlade s ustanoveniami
základného zákona a príslušnými rozhodnutiami Stáleho výboru Národného
ľudového kongresu.“ EÚ tieto záväzky uvítala. Pri príležitosti volieb bola legislatívna rada
rozšírená zo 60 na 70 členov, pričom kreslá boli rovnomerne rozdelené
medzi územné volebné obvody a funkčné volebné obvody. V územných
volebných obvodoch sa volí podľa pravidiel pomerného zastúpenia.
Ďalších päť členov bolo zvolených do nových územných volebných
obvodov a spomedzi členov okresných rád bolo vo všeobecných
voľbách vybratých päť tzv. superzákonodarcov do nového funkčného
obvodu (druhého) okresnej rady. Išlo o prvé voľby, v ktorých bola
viac než polovica kresiel legislatívnej rady zvolená priamo, čo znamená,
že súčasný zákonodarný zbor má viac demokratickej legitimity než jeho
predchodcovia. O 70 kresiel sa uchádzalo 287 kandidátov
zo 17 politických strán alebo záujmových skupín. Volebná účasť
v piatich územných volebných obvodoch bola 9. septembra 53 %, čo bolo
viac než vo voľbách do legislatívnej rady v roku 2008 (45 %), ale
menej než vo voľbách v roku 2004 (55,6 %). Volebné štatistiky
ukázali nasledovné: územný volebný obvod (35 kresiel): hlasovalo 53 % z 3,47
milióna registrovaných voličov, funkčný (druhý) volebný obvod
okresnej rady (známy ako tzv. superkreslá) (5 kresiel): hlasovalo 51,9 %
z 3,22 milióna registrovaných voličov, a 14 kandidujúcich
tradičných funkčných volebných obvodov (30 kresiel): hlasovalo 69,6 %
z 216 979 registrovaných voličov. Priebeh volieb bol všeobecne považovaný
za dobre zvládnutý. V médiách a iných zdrojoch sa však objavili
správy, že styčný úrad ústrednej vlády zasahoval do volebnej kampane
prostredníctvom verejných vyhlásení a lobovania za kandidátov. Provládne politické strany získali 43 kresiel
(17 územných, 2 superkreslá a 24 funkčných) a dosiahli takmer
dvojtretinovú väčšinu. Spomedzi týchto strán ostala najväčšou
politickou stranou v zákonodarnom zbore Demokratická aliancia pre pokrok a
zlepšenie Hongkongu (DAB) s trinástimi kreslami
v legislatívnej rade. Bývalý predseda strany Jasper Tsang Yok-sing bol
znovuzvolený za predsedu legislatívnej rady. Opozičné pandemokratické
zoskupenie získalo 27 kresiel (18 územných, 3 superkreslá a 6
funkčných) z celkových 70 kresiel v zákonodarnom zbore, a zabezpečilo si tak dostatočný počet
kresiel na zablokovanie ústavných zmien. Nezávislá komisia proti korupcii (ICAC)
dostala 2 281 sťažností týkajúcich sa volieb do okresných rád, ktoré
sa uskutočnili v novembri 2011. Z pomedzi týchto sťažností
sa 1 614 týkalo falšovania volieb, z toho 1 604 z nich bolo
stíhateľných. Do novembra 2012 bolo 45 osôb prenasledovaných za falšovanie
volieb a 38 z nich bolo odsúdených. Osobitná pracovná skupina, ktorú
zriadila komisia ICAC, uzatvorila vyšetrovania tých sťažností na
falšovanie volieb, pri ktorých nebol preukázaný ich rozmáhajúci sa alebo
systematický charakter. Predseda výkonnej rady Leung vo svojom prvom politickom
prejave v legislatívnej rade zdôraznil ako svoje hlavné priority dostupnosť
bývania, chudobu, ľudí v pokročilejšom veku a starnúce
obyvateľstvo Hongkongu, a životné prostredie. Predseda výkonnej rady tiež
uviedol, že sa bude usilovať o dosiahnutie konsenzu, pokiaľ ide
o prijatie návrhu na zavedenie všeobecného volebného práva vo voľbách
predsedu výkonnej rady v roku 2017. Hlavné priority predsedu výkonnej rady
sa stretli s veľmi kritickými reakciami niektorých členov
legislatívnej rady, ktorí občas prostredníctvom obštrukcií blokujú
rozhodovanie. Predseda výkonnej rady je tiež pravidelne terčom kritiky
médií, a to čiastočne pre podozrenia z neoprávnenej
prestavby svojho domu. Vláda sa stretla s veľkým odporom proti plánu
zaviesť etickú a vlasteneckú výchovu do školských osnov, ktorý 30.
apríla oznámila ešte bývalá administratíva. Dňa 7. júla bola založená
Záujmová skupina rodičov pre vlasteneckú výchovu, ktorá bojuje proti
zavedeniu osnov vlasteneckej výchovy. Podľa tvrdení skupiny sa vyše
90-tisíc ľudí zúčastnilo zhromaždenia, ktoré sa konalo 29. júla
s cieľom vyžadovať od vlády, aby od plánu upustila. Vláda
napokon 8. septembra oznámila, že osnovy vlasteneckej výchovy nebudú povinné
a rozhodnutie, či osnovy zaviesť alebo nie, bude ponechané na
odbornom uvážení škôl. O mesiac neskôr vláda ďalej oznámila, že
príručka osnov etickej a vlasteneckej výchovy sa formálne
sťahuje a že vláda nebude požadovať od škôl prijatie tejto
príručky a nebude príručku používať ani ako podklad na
školskú inšpekciu. Zachovanie právneho štátu a nezávislosti
súdnictva bolo naďalej predmetom verejnej debaty. Predseda výkonnej rady
a minister spravodlivosti pri viacerých príležitostiach zdôraznili
dôležitosť ochrany základných hodnôt Hongkongu a zachovania
atraktívnosti tejto oblasti pre investície. Spor nastal, keď bývalý minister
spravodlivosti urobil vyhlásenie, v ktorom podľa členov legislatívnej
rady a médií spochybnil nezávislosť súdnictva od ústrednej vlády.
Súčasný minister spravodlivosti sa stal terčom kritiky, keď
navrhol, aby najvyšší odvolací súd pred rozhodnutím v prípade odvolania požiadal
stály výbor Národného ľudového kongresu o výklad právnych
účinkov predchádzajúceho výkladu tohto výboru. Celkový dojem, že zásadu nezávislosti
súdnictva a právneho štátu podporujú a dodržiavajú všetky
zainteresované strany, však ostáva zachovaný. Zahraničné spoločnosti
naďalej uvádzajú nezávislosť súdneho systému Hongkongu ako jeden
z hlavných dôvodov na zakladanie spoločností v Hongkongu.
Zástupcovia právnických povolaní vrátane sudcov, právnikov a advokátov často
robia opatrenia s cieľom zachovať a rozvíjať kvalitu
hongkonského súdneho systému a právneho štátu vôbec. V júni 2012 bolo prijaté nariadenie
o mediácii, ktoré začalo platiť od 1. januára 2013. Toto
nariadenie poskytuje legislatívny rámec pre vykonávanie mediácie
v Hongkongu a kladie dôraz na ochranu dôvernosti. V septembri 2012 založila Čínska
medzinárodná hospodárska a obchodná arbitrážna komisia (CIETAC)
v Hongkongu arbitrážne centrum CIETAC, svoju prvú pobočku mimo
pevniny. Minister spravodlivosti Rimsky Yuen uviedol, že prítomnosť centra
spolu s ázijským úradom Medzinárodného arbitrážneho súdu Medzinárodnej
obchodnej komory posilnilo postavenie Hongkongu ako medzinárodného arbitrážneho
centra. Postavenie Hongkongu ako právneho centra ďalej posilnilo otvorenie
regionálneho úradu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného pre
Áziu a Tichomorie v decembri 2012. Hongkonská vláda vyhrala 28. marca odvolanie
proti rozhodnutiu súdu nižšieho stupňa, ktorý priznal zahraničným
pracovníkom v domácnosti právo požiadať o trvalý pobyt
v Hongkongu po sedemročnom legálnom pobyte v Hongkongu. Sudcovia
jednomyseľne odmietli argumenty o tom, že ustanovenie imigračného
zákona, ktoré odopiera pracovníkom v domácnosti právo na trvalý pobyt, je
protiústavné. Obyvatelia Hongkongu v roku 2012
naďalej uplatňovali svoje právo na slobodu prejavu a združovania
sa, čo sa prejavilo každoročnými pochodmi 4. júna a 1. júla,
demonštráciami proti osnovám vlasteneckej výchovy a za rodovú rovnosť
a nespočetným množstvom zhromaždení na mnohé ďalšie témy. Podľa organizátorov sa na sviečkovej
vigílii 4. júna zúčastnilo viac než 180 000 osôb, teda najviac od
roku 1989. Niekoľko hodín po úvodnom obrade 1. júla, ktorému predsedal
prezident Hu, státisíce obyvateľov Hongkongu využilo svoje právo na slobodu
prejavu a zišlo do ulíc, aby vyjadrili svoje rozhorčenie aj hnev nad
pomalým tempom demokratizácie a zasahovania Pekingu do politického diania
v Hongkongu, obavy týkajúce sa Leungovej bezúhonnosti, rastúcich cien
bývania a ľudských práv v pevninovej Číne. Podľa
organizátorov sa na tomto podujatí zúčastnilo okolo 400 000 osôb,
zatiaľ čo podľa polície ich bolo 63 000. Veľká väčšina demonštrácií bola
zväčša pokojná a zásahy polície boli spravidla primerané. Zachovaná ostala aj sloboda médií vrátane
digitálnych médií, ktoré mohli slobodne prezentovať rôzne názory. Napriek tomu sa zvyšuje dojem, že tlačové, ako
aj elektronické médiá vykonávajú autocenzúru, obzvlášť v prípade
informovania o záležitostiach pevninovej Číny. Z prieskumu verejnej mienky Hongkonskej univerzity
z októbra 2012 vyplynulo, že 24 % opýtaných považuje slobodu tlače za
nedostatočnú. Hospodársky a obchodný rozvoj Hongkong je stále jedným z popredných
svetových finančných centier a hlavným obchodným uzlom Ázie. Je tiež
bránou pre obchod a investície s pevninovou Čínou a ostal
hlavným testovacím základom pre internacionalizáciu čínskej meny renminbi
(RMB). Hongkong naďalej priťahuje obrovské toky zahraničných
investícií a v mnohých globálnych prieskumoch merajúcich ekonomickú
slobodu a rozvoj sa umiestnil vysoko[1].
Napriek hospodárskym úspechom Hongkongu sa
vláda púšťa do rozširovania ekonomickej základne Hongkongu. Predseda
výkonnej rady v tomto ohľade ohlásil aktívnejší prístup
k hospodárskemu rozvoju, a to prostredníctvom viacerých priamych
vládnych opatrení v porovnaní s predchádzajúcimi vládami.
Predovšetkým avizoval opatrenia na zníženie chudoby v Hongkongu, podporu
starších osôb a zabezpečenie dostupného bývania pre skupiny
s nižším a stredným príjmom. Nový predseda výkonnej rady pri
niekoľkých príležitostiach zdôraznil význam hospodárskej integrácie
s pevninovou Čínou pre stratégiu rastu. Hoci privilegované postavenie
v rámci väčšieho čínskeho trhu prináša hongkonskej ekonomike
výhody, rok 2012 odhalil hneď niekoľko ekonomických konfliktov
vyplývajúcich z integrácie. S 35 miliónmi návštevníkov z pevniny
zaznamenal cestový ruch v roku 2012 veľké zisky, ale títo návštevníci
sú pre hongkonskú infraštruktúru obrovskou záťažou. Kupujúcim
z pevniny sa dáva za vinu nárast cien nehnuteľností, ktorý ešte
zhoršuje prehriaty trh s nehnuteľnosťami. Prílev tehotných
matiek z pevniny, ktoré chcú porodiť v Hongkongu, zaťažuje
systém zdravotnej starostlivosti v meste. Tieto problémy predstavujú pre
vládu politické a koncepčné výzvy a vedú k populistickým
prejavom zameraným proti pevninovej Číne. V roku 2012 vzrástla hongkonská ekonomika
len o 1,4 %, a to pod vplyvom slabého vonkajšieho prostredia, ktoré
oslabilo vývoz. Hospodársky rast pevninovej Číny a silný domáci dopyt
zmiernili negatívny vplyv vonkajších faktorov. Rast HDP v roku 2011
dosiahol 4,9 %. Napriek nižšej miere hospodárskeho rastu vykázala
ekonomika prakticky plnú zamestnanosť, pričom inflačné tlaky
poľavili. Miera nezamestnanosti v roku 2012 dosiahla 3,3 %. Index
spotrebiteľských cien klesol z 5,9 % v prvom štvrťroku na
3,8 % vo štvrtom štvrťroku. Cenné papiere sa dostali pod značný tlak
uprostred finančných a ekonomických ťažkostí rozvinutých
ekonomík. Náladu investorov ovplyvnila aj príprava na zmenu vedenia na 18.
národnom ľudovom kongrese Komunistickej strany Číny. Ceny akcií
klesli a obchodovanie sa dostalo do útlmu. Na primárnom trhu sa obchodná
aktivita tiež výrazne oslabila. Hongkonská burza cenných papierov v roku
2012 stratila miesto najväčšieho svetového trhu pre kapitál získaný
z prvej verejnej ponuky akcií, pričom prvé miesto zastávala
v predchádzajúcich troch rokoch. Hongkong sa s podporou pevninovej
Číny stal najväčším trhom offshore pre RMB, čo je
súčasťou politiky ústrednej vlády pre postupnú internacionalizáciu
meny RMB. Do Hongkongu smerovalo najväčšie množstvo vkladov RMB mimo
Číny s celkovými vkladmi RMB a nesplatenými osvedčeniami
vkladov RMB vo výške 720 miliárd RMB (ku koncu roku 2012). Cezhraničné
transakcie zúčtovania v RMB obchodované hongkonskými bankami
v roku 2012 presiahli 2,6 bilióna RMB a nárast o 37 % oproti
roku 2011. Na konci roku 2012 prekročila hodnota nesplatených dlhopisov
RMB vydaných v Hongkongu 230 miliárd RMB – čo predstavovalo nárast
o 62 % v porovnaní s rokom 2011. Hongkonský trh offshore
s RMB si vybudoval svoju infraštruktúru a stal sa dominantným z
hľadiska rozsahu investičných produktov a likvidity. Aj keď
má Hongkong veľkú výhodu prvého hráča, očakáva, že sa konkurencia
bude zvyšovať, ako bude ústredná vláda postupne povoľovať
operácie s RMB v iných finančných centrách, ako sú Londýn, Singapur
či Tchaj-pej. V reakcii na opatrenia kvantitatívneho
zmierňovania, ktoré prijala americká centrálna banka, podnikol Hongkonský
orgán menovej politiky (HKMA) rýchle kroky na sprísnenie usmernení pre banky,
pokiaľ ide o hypotekárne úvery. Úrad počas roka opakovane
intervenoval na menových trhoch s cieľom ochrániť systém
prepojených výmenných kurzov hongkonského a amerického dolára. HKMA
uviedol, že môže nakúpiť neobmedzené množstvo amerických dolárov, aby
udržal menovú stabilitu. Napriek snahe sprísniť menovú politiku sa trh
s nehnuteľnosťami v roku 2012 naďalej prehrieval,
pričom výrazne narástol objem transakcií aj ceny. Celkové ceny
nehnuteľností stúpli v roku 2012 o 25 %, pričom od ich
najnižšieho bodu v roku 2007 sa ceny nehnuteľností zdvojnásobili.
Výrazný nárast cien nehnuteľností spôsobil sociálne napätie, ktoré
prinútilo novú vládu uznať potrebu dostupného bývania za svoju hlavnú
politickú prioritu. S cieľom znížiť riziko bubliny
na trhu s nehnuteľnosťami prijala hongkonská vláda fiškálne
opatrenia na zníženie dopytu, predovšetkým zo strany špekulantov
a kupujúcich bez trvalého pobytu. Dňa
27. októbra navrhla zvýšenie špeciálnej kolkovej dane a zavedenie
dodatočnej kolkovej dane vo výške 15 % pre spoločnosti
a kupujúcich bez trvalého pobytu. Predseda
výkonnej rady po nastúpení do úradu ohlásil desať opatrení na zvýšenie
ponuky pozemkov a ubytovania v krátkodobom a strednodobom
období. Mimoriadna krátkodobá ponuka
v roku 2012 bola príliš malá na to, aby vyústila do akýchkoľvek
výraznejších cenových úprav v prostredí s mimoriadne nízkymi úrokovými
sadzbami. Očakáva sa, že ďalšie
opatrenia týkajúce sa ponuky prijaté v roku 2012 by mali ceny v roku
2013 o niečo znížiť. V legislatívnej oblasti bolo v júni
2012 po dlhotrvajúcich konzultáciách a viacerých zmenách prijaté
nariadenie o hospodárskej súťaži. Viaceré právne ustanovenia vrátane
zriadenia komisie sa zavedú až v priebehu roka 2013. Hongkonské právo
v oblasti hospodárskej súťaže neobsahuje žiadne všeobecné ustanovenia
o fúziách, s výnimkou odvetvia telekomunikácií, a nepodlieha mu
celkovo 570 štatutárnych orgánov. V oblasti vonkajších vzťahov
Hongkong zintenzívnil činnosť týkajúcu sa uzatvárania dohôd
o voľnom obchode so svojimi obchodnými partnermi. Po tom, ako
Hongkong úspešne uzavrel dohody o voľnom obchode s Čínou,
Novým Zélandom a Európskym združením voľného obchodu (EFTA), podpísal
7. septembra 2012 dohodu o voľnom obchode s Čile. Hongkong
sa tiež usiluje o zapojenie do prebiehajúcich iniciatív v regióne,
aby si udržal postavenie regionálneho obchodného centra, a to aj
prostredníctvom nadväzovania formálnych obchodných väzieb so združením ASEAN.
Vláda tiež pokračuje v podpore investícií a usiluje sa
o uzatváranie dohôd o ochrane investícií s tretími štátmi, aby
svojim podnikom zabezpečila lepšiu ochranu a pritiahla
zahraničné investície. V súčasnosti prebiehajú rokovania
s Ruskom a Novým Zélandom a investičné rokovania s Čile sa
začnú po nadobudnutí platnosti dohody o voľnom obchode. Čína a Hongkong podpísali 29. júna
2012 deviaty dodatok k dohode o užšej hospodárskej spolupráci (CEPA)
s cieľom zaviesť opatrenia ekonomickej integrácie
a uľahčiť spoluprácu oboch strán. Najnovším dodatkom sa
zaviedlo 43 opatrení na liberalizáciu služieb a uľahčenie
obchodu a investícií a v 21 existujúcich sektoroch sa ďalej
uvoľnili obmedzenia prístupu na trh. Ústredná vláda sa zaviazala plne liberalizovať
sektor služieb s Hongkongom do konca roka 2015. Napriek tomu je
vykonávanie dohody CEPA v tejto oblasti v pevninovej Číne
v niektorých sektoroch stále náročné, v dôsledku čoho
spoločnosti založené v Hongkongu vrátane spoločností z EÚ
nepožívajú vždy naplno výhody podľa dohody CEPA. Vzťahy a spolupráca medzi Európskou úniou
a Hongkongom V priebehu roku 2012 sa dvojstranné
vzťahy a spolupráca medzi Európskou úniou a Hongkongom ďalej
prehlbovali. Hongkong ostáva dôležitým aktérom v regióne
a kľúčovou trasou obchodných a investičných tokov medzi
EÚ a pevninovou Čínou. V roku 2012 si EÚ udržala svoje postavenie
druhého najväčšieho obchodného partnera Hongkongu po pevninovej Číne.
Hongkong bol v roku 2012 dvadsiatym najväčším obchodným partnerom EÚ.
Dvojstranný obchod medzi EÚ a Hongkongom plynulo rástol, a to o 5,9 %
na 44,2 miliardy EUR v roku 2012. K júnu 2012 bolo v Hongkongu najviac
zahraničných spoločností s pôvodom z EÚ, a to so 453
regionálnymi centrálami, 740 regionálnymi zastúpeniami a 697 miestnymi
zastúpeniami. Podniky z EÚ pôsobia v širokej škále odvetví, najmä vo
finančných a obchodných službách, obchode, logistike, výstavbe a
maloobchode. Spoločnosti z EÚ sú okrem iného kľúčovými
subjektmi v hongkonskom sektore bankovníctva, poisťovníctva a cenných
papierov. Hongkong ako domov jedného z najväčších európskych
podnikateľských spoločenstiev v Ázii stále priťahuje
veľký počet európskych občanov, ktorí na toto územie prichádzajú
žiť a pracovať a ktorých celkový počet na konci roka
2012 dosiahol 31 390. Hongkong sa umiestnil na siedmom mieste
v zozname najpopulárnejších destinácií pre priame investície z EÚ,
ktoré s objemom 124 miliárd EUR v roku 2011 predstavovali 2 %
z celosvetových priamych zahraničných investícií EÚ. Na druhej strane
hongkonské investície v EÚ v posledných rokoch prudko stúpli.
Z hľadiska investičných tokov bol Hongkong v roku 2011
štvrtým najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií v EÚ,
hneď po Spojených štátoch, Švajčiarsku a Kanade. Priame
investičné toky z Hongkongu do EÚ dosiahli 6,5 miliardy EUR
a objem investícií s pôvodom v Hongkongu predstavoval 63,9
miliardy EUR. Hongkong tiež slúži ako kľúčový uzol
pre toky priamych zahraničných investícií z EÚ do pevninovej Číny a
naopak. K dôvodom patrí blízkosť Hongkongu k pevninovej Číne a
vytvorené podnikateľské väzby s pevninovou Čínou, daňový
systém Hongkongu, dostupnosť poskytovateľov vysokokvalitných služieb
v takých oblastiach, ako je finančníctvo, účtovníctvo a právo,
ako aj prítomnosť Hongkongu v čoraz väčšom počte
spoločností z EÚ a pevninovej Číny. Hongkong navyše predstavuje
ideálne miesto na získavanie kapitálu na investície alebo rozšírenie
podnikateľských aktivít, či už prostredníctvom prvých verejných ponúk
akcií, sekundárnych kótovaní alebo emisie dlhopisov (vrátane dlhopisov
denominovaných v RMB). Zasadnutie šiesteho štruktúrovaného dialógu
medzi Európskou komisiou a vládou OAO Hongkong sa konalo 3. decembra 2012
v Bruseli. Štruktúrovaný dialóg predstavuje osvedčenú platformu,
ktorá EÚ a Hongkongu umožňuje diskutovať o otázkach
spoločného záujmu. Na zasadnutí sa rozoberala široká paleta otázok:
hospodárske vzťahy, obchod a investície, letectvo, životné
prostredie, inovácie a spolupráca v oblasti vzdelávania, regulácia
finančných služieb, právne predpisy týkajúce sa hospodárskej súťaže a
colné záležitosti. Spoločný výbor pre colnú spoluprácu na
svojom deviatom zasadnutí v novembri 2012 začal odbornú spoluprácu
v oblasti práv duševného vlastníctva a inicioval zapojenie sa
Hongkongu do projektu EÚ a Číny v oblasti inteligentných
a bezpečných obchodných trás. EÚ pokračovala v prieskumných
rozhovoroch o možnej spolupráci v oblasti zdanenia úspor so zreteľom
na súčasný medzinárodný vývoj v oblasti výmeny informácií medzi
daňovými orgánmi a potrebu riešiť túto problematiku na
medzinárodnej úrovni. V roku 2012 sa zrealizovalo niekoľko
návštev na vysokej úrovni z radov inštitúcií Európskej únie v OAO Hongkong
vrátane návštevy vysokej predstaviteľky a podpredsedníčky Komisie
Catherine Ashtonovej v júli, návštevy komisára pre vnútorný trh
a služby Michela Barniera v januári a návštevy komisára pre
obchod Karla De Guchta vo februári. V apríli navštívila Hongkong delegácia
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Aj pravidelné návštevy
vyšších úradníkov pomohli udržiavať rozsiahle výmeny v oblastiach
spoločného záujmu vrátane regulácie finančných služieb,
makroekonomických otázok, ochrany spotrebiteľa a zdravia
a viacjazyčnosti. Delegácie členov Európskeho parlamentu tiež
navštívili Hongkong a prispeli k zlepšeniu spolupráce. Činnosť Programu obchodných informácií
pre Hongkong a Macao Európskej únie (EUBIP), ktorý riadi Európska obchodná
komora v Hongkongu (ECC) a na ktorého financovaní sa podieľa EÚ,
uprednostnila aktivity týkajúce sa reakcie EÚ na krízu štátneho dlhu, regulácie
finančných služieb, životného prostredia a zmeny klímy, dohody CEPA,
a obchodných vzťahov EÚ s Čínou vrátane Hongkongu, Macaa
a Taiwanu. Obchodné rady pre odvetvia, v ktorých európske
podnikateľské subjekty a priemyselné odvetvia zohrávajú vedúcu úlohu,
napr. v odvetví informačných a komunikačných technológií
(IKT), luxusného a iného spotrebiteľského tovaru
a finančných služieb, významne prispeli k vzájomnému
medzivládnemu dialógu. Program EUBIP bol ukončený v novembri 2012;
jeho kľúčové aktivity prevezme ECC a v roku 2013 sa
začne realizovať nadväzujúci projekt. Diplomatické misie EÚ a jej
členských štátov v tomto regióne zvýšili svoje úsilie v oblasti
verejnej diplomacie s cieľom ďalej prehĺbiť väzby
s Hongkongom, ešte viac zviditeľniť EÚ v Hongkongu
a zvýšiť vedomosti a informovanosť o politikách EÚ. K
týmto politikám patria obchodné a regulačné politiky, energetika
a zmena klímy, regulácia finančných služieb, colné záležitosti,
politiky rodovej rovnosti, medzikultúrny dialóg, akademické záležitosti
a úlohy EÚ vo svete. Diplomatické misie EÚ takisto úzko
spolupracovali na zintenzívnení medziľudských kontaktov a podporovaní
akademických výmen organizovaním spoločných podujatí, ako je napríklad
Veľtrh vysokoškolského vzdelávania EÚ, Filmový festival EÚ a iniciatíva
Oslava európskych jazykov. Od 1. septembra 2012 začal fungovať
Akademický program EÚ v Hongkongu. Toto konzorcium zahŕňa
Hongkonskú baptistickú univerzitu, Čínsku univerzitu v Hongkongu,
Hongkonskú univerzitu a Univerzitu v Lingnane. Cieľom programu
je podporovať akademický výskum, rozvíjať podporné činnosti
v záujme zvýšenia viditeľnosti EÚ a posilniť spoluprácu
v akademickej oblasti s inštitúciami vyššieho vzdelávania z EÚ. Po nehode trajektu z 1. októbra
vyjadrila vysoká predstaviteľka hlbokú sústrasť rodinám
a blízkym 39 obetí. Túto príležitosť využila na to, aby zdôraznila,
že EÚ si veľmi cení Hongkong ako priateľa a partnera. EÚ bude naďalej pestovať svoje
vzťahy s OAO Hongkong, posilňovať hospodárske
a obchodné väzby, rozširovať spoluprácu s podnikateľským
sektorom a občianskou spoločnosťou a podporovať
mobilitu obyvateľov Hongkongu a výmenu v rámci vzťahov
s hongkonským obyvateľstvom. [1] Svetové ekonomické fórum vo svojej Správe
o finančnom rozvoji za rok 2012 zaradilo Hongkong už druhý rok za
sebou na prvé miesto spomedzi 62 vedúcich finančných systémov
a kapitálových trhov sveta. Už devätnásty rok po sebe je Hongkong na prvom
mieste ako najslobodnejšia ekonomika sveta v Indexe ekonomickej slobody,
ktorý zostavuje nadácia Heritage Foundation. Podľa správy o svetových
investíciách Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) za rok 2012
dosiahol v roku 2011 prílev priamych zahraničných investícií do
Hongkongu 83 miliárd USD, čo ho zaraďuje na štvrté miesto
najväčších príjemcov sveta.