19.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/53

Spravodajca

Adam Struzik (PL/EĽS), maršálek Mazowieckeho vojvodstva

1.

upozorňuje, že je to po prvý raz, čo vypracoval stanovisko o plnení rozpočtu EÚ, aby predstavil názory miestnych a regionálnych samospráv na súčasný finančný rámec, ako aj na finančný výhľad na roky 2014 – 2020.

2.

Podotýka, že v snahe zabezpečiť, aby bolo stanovisko o plnení rozpočtu EÚ čo najkvalitnejšie, bol medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami vykonaný prieskum (1), ktorý sa stretol s veľkým ohlasom, čo dokazuje, že o túto problematiku je záujem, a svedčí o chuti spolupracovať pri riešení problémov a spoločne sa usilovať využiť potenciál spočívajúci v územnom prístupe.

3.

Zdôrazňuje, že rozpočet EÚ je veľmi dôležitým nástrojom na dosahovanie cieľov Európskej únie. Jeho úlohu treba vyzdvihnúť najmä teraz, keď kríza verejných financií v mnohých krajinách stále pretrváva a keď je nevyhnutné podporiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, vytvárať pracovné miesta a propagovať spoločné európske hodnoty.

4.

Podotýka, že rozpočet EÚ poskytuje prostriedky na dosahovanie cieľov Európskej únie, ktoré boli stanovené v zmluvách a dohodnuté na najvyššej politickej úrovni (medzi Radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou), zároveň však zabezpečuje nevyhnutnú pomoc pri realizácii cieľov verejnej politiky, ktorá sa uskutočňuje na úrovni členských štátov, ako aj opatrení, ktoré zavádzajú miestne a regionálne samosprávy. V tejto súvislosti sa domnieva, že prístup zameraný viac na výsledky umožní lepšie zvoliť ciele a nástroje, ktoré budú odzrkadľovať odlišnú situáciu v jednotlivých oblastiach EÚ, čím sa zároveň zvýši účinnosť a efektívnosť rozpočtu EÚ.

5.

Konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy sa na plnení rozpočtu EÚ podieľajú ako priami príjemcovia a zároveň ako správcovia európskych prostriedkov, avšak o zodpovednosť za plnenie rozpočtu na miestnej a regionálnej úrovni sa delia s členskými štátmi, Európskou komisiou a inými európskymi inštitúciami.

6.

Oceňuje, že na základe právnych predpisov, ktoré sa týkajú programového obdobia 2014 – 2020, sa úloha územného rozmeru pri realizácii európskych politík posilnila, vďaka čomu sa ešte viac posilní aj úloha miestnych a regionálnych orgánov pri plnení rozpočtu EÚ.

7.

Toto stanovisko sa zameriava na fondy, ktoré majú pre miestne a regionálne samosprávy najväčší význam, a to najmä na európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF): Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézny fond, Európsky sociálny fond (ESF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), ale poukazuje aj na to, že pre dosiahnutie rozvojových cieľov stanovených na európskej, národnej, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni, sú dôležité aj ďalšie fondy, ako napríklad Horizont 2020.

8.

Konštatuje, že vzhľadom na súčasnú sociálno-hospodársku situáciu, ako aj na skutočnosť, že právny rámec pre fondy EÚ na roky 2007 – 2013 bol prijatý neskoro a že mnohé európske politiky boli vytvorené v záujme dosiahnutia dlhodobých štrukturálnych cieľov, a nie na podporu krátkodobých účinkov na strane ponuky, by sa rýchlosť plnenia rozpočtu EÚ mala hodnotiť ako uspokojivá.

9.

So znepokojením konštatuje, že napriek celkovo uspokojivej rýchlosti plnenia rozpočtu EÚ, medzi členskými štátmi a jednotlivými fondmi existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o mieru plnenia rozpočtu.

10.

Konštatuje, že rozdiely v rýchlosti plnenia rozpočtu medzi jednotlivými štátmi zapríčiňuje množstvo faktorov, avšak len niektoré z nich priamo súvisia s realizáciou výdavkov na úrovni miestnych a regionálnych samospráv. Na rýchlosť plnenia rozpočtu EÚ vplývajú okrem iného tieto faktory:

11.

Podotýka, že podľa názoru miestnych a regionálnych orgánov najväčší vplyv na rýchlosť plnenia rozpočtu EÚ na európskej úrovni majú členské štáty, zatiaľ čo na rýchlosť realizácie projektov spolufinancovaných z rozpočtu EÚ majú najväčší vplyv administratívne kapacity miestnych a regionálnych orgánov, na druhom mieste je dostupnosť prostriedkov (verejných a štátnych) na spolufinancovanie a zložitosť pravidiel jednotlivých fondov.

12.

V tejto súvislosti sa domnieva, že sťažnosti, podľa ktorých za pomalú realizáciu projektov spolufinancovaných z rozpočtu EÚ môžu slabé administratívne kapacity miestnych a regionálnych orgánov, sú len čiastočne opodstatnené. Miestne a regionálne orgány si uvedomujú, že ich vlastné administratívne kapacity sú často nepostačujúce, ale na rýchlosť čerpania prostriedkov z eurofondov na miestnej a regionálnej úrovni majú vplyv aj aspekty, ktoré sú v právomoci členských štátov a Európskej komisie.

13.

Vzhľadom na tieto skutočnosti žiada členské štáty o väčšiu spoluprácu a koordináciu opatrení s miestnymi a regionálnymi orgánmi pri príprave operačných programov a konkrétnych realizačných riešení, aby sa zabezpečilo čo najrýchlejšie a najkvalitnejšie využívanie prostriedkov z fondov EÚ, a tiež aby sa zminimalizovala záťaž pre príjemcov.

14.

Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s novým finančným výhľadom zaujali aktívnejší prístup a vytvorili pre miestne a regionálne orgány informačné a vzdelávacie programy s cieľom zrýchliť a skvalitniť plnenie rozpočtu EÚ.

15.

Upozorňuje, že rýchlosť plnenia rozpočtu by mohlo ovplyvniť aj to, keby Európska komisia vyzdvihovala najlepšie príklady projektov, najmä v oblastiach, ktoré si vyžadujú integrovaný prístup so zapojením viacerých fondov, programov a partnerov, ako aj projektov, ktoré sa realizujú v rámci takých nových nástrojov, ako sú integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou.

16.

Okrem toho upozorňuje aj na ďalšie možnosti ako urýchliť realizáciu projektov spolufinancovaných z prostriedkov EÚ na úrovni miestnych a regionálnych samospráv:

17.

Je presvedčený, že nové pravidlá týkajúce sa EŠIF budú mať pozitívny vplyv na rýchlosť realizácie projektov spolufinancovaných z rozpočtu EÚ na úrovni miestnych a regionálnych samospráv. Avšak v súčasnej fáze, keď sa pripravuje spustenie finančného výhľadu na roky 2014 – 2020, nie je možné odhadnúť, do akej miery a v akých oblastiach dôjde k takémuto urýchleniu.

18.

Oceňuje, že Európska komisia zverejnila Konečnú tabuľku hodnotenia pokroku v dosahovaní zjednodušenia VFR na obdobie rokov 2014 – 2020 (2).

19.

Pokiaľ ide o nasledujúce programové obdobie (po roku 2020), žiada, aby sa zlepšila kvalita a efektívnosť dialógu medzi európskymi inštitúciami a členskými štátmi v tejto súvislosti s cieľom predstaviť návrhy nariadení, viesť rokovania a ukončiť diskusie o legislatívnych návrhoch v dostatočnom predstihu, aby sa rozpočet EÚ mohol začať plniť od začiatku roku 2021.

20.

Konštatuje, že kompletné štatistické údaje o účasti miestnych a regionálnych samospráv na plnení rozpočtu EÚ nie sú k dispozícii. Vyzýva preto Európsku komisiu a členské štáty, aby pravidelne zverejňovali údaje týkajúce sa tejto otázky (a to aj vo výročných správach o plnení rozpočtu a pravidelnej správe o súdržnosti) a aby uskutočňovali pravidelné hodnotenia na túto tému, o ktorých by sa malo diskutovať s Výborom regiónov.

21.

Upozorňuje, že podľa údajov Európskej komisie a Európskeho dvora audítorov najviac sa robia chyby v týchto oblastiach:

22.

Konštatuje, že náklady na kontrolu auditu výdavkov na súdržnosť sa môžu odhadnúť na približne 860 miliónov EUR, t. j. 0,2 % z celkového rozpočtu EFRR/Kohézneho fondu a ESF (3).

23.

Oceňuje, že od roku 2009 Dvor audítorov konštatuje, že miera nezrovnalostí vo výdavkoch spojených so súdržnosťou zaznamenaná v programovom období 2007 – 2013 je jednoznačne nižšia ako miera zaznamenaná v rokoch 2000 – 2006 (4).

24.

Potvrdzuje, že výskyt chýb v týchto oblastiach nesvedčí o zneužívaní finančných prostriedkov (podvody), ale skôr ukazuje, do akej miery sú skupiny príjemcov, ako sú miestne a regionálne samosprávy, schopné dodržiavať stanovené pravidlá a aká je kvalita vnútroštátnych a európskych systémov koordinácie, kontroly a riadenia.

25.

V tejto súvislosti podotýka, že na to, aby sa znížil počet chýb v týchto dvoch oblastiach, je nevyhnutná spolupráca miestnych a regionálnych orgánov, členských štátov, Európskej komisie a ostatných európskych inštitúcií. Preto vyzýva, aby sa posilnila spolupráca nielen vo fáze využívania programov a realizácie projektov spolufinancovaných z prostriedkov EÚ, ale aj pri navrhovaní právnych predpisov a usmernení. Upozorňuje, že je nevyhnutné, aby útvary Komisie overovali, či vnútroštátne systémy spĺňajú požiadavky oprávnenosti a či sa pri verejnom obstarávaní dodržiavajú európske právne predpisy, skôr, než sa programy a projekty rozbehnú, a nie len počas ich realizácie.

26.

Pripomína, že v prípade zistenia nezrovnalostí sa vykonávajú finančné opravy, čo má dosah nielen na rýchlosť využívania fondov EÚ, ale zároveň sa tým zmenšuje pravdepodobnosť, že očakávané výsledky budú dosiahnuté.

27.

Oceňuje, že pravidlá týkajúce sa oprávnenosti výdavkov sa budú v novom programovom období uplatňovať pružnejšie. V tejto súvislosti treba ako obzvlášť pozitívne vyzdvihnúť návrhy v rámci ESF, ktoré umožňujú vo väčšom rozsahu využívať jednorazové platby a paušálne sadzby namiesto úhrady skutočných nákladov. Mala by sa tým znížiť administratívna záťaž pre príjemcov, avšak Komisia musí pozorne monitorovať situáciu a nabádať váhajúce členské štáty, aby navrhnuté mechanizmy zjednodušenia využívali.

28.

Keďže zjednodušené náklady sa nevzťahujú na projekty realizované v rámci verejného obstarávania, vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zaviesť podobné zjednodušenia pre projekty, ktoré sú financované z iných fondov ako ESF.

29.

Uznáva kroky, ktoré boli doposiaľ uskutočnené v záujme zosúladenia pravidiel a postupov pre všetky EŠIF, upozorňuje však, že medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami panuje veľká neistota v súvislosti s tým, ako môžu tieto nové predpisy uľahčiť realizáciu alebo zlepšiť možnosti koordinácie medzi EŠIF a inými vonkajšími fondmi, ako je napríklad Horizont 2020. Európska komisia, Európsky dvor audítorov a členské štáty by preto mali zorganizovať informačnú a vzdelávaciu kampaň vrátane školení na podporu využívania modelov zjednodušených nákladov (5).

30.

Podotýka, že k zníženiu výskytu nezrovnalostí by malo prispieť stanovenie spoločných základných pravidiel pre všetky EŠIF, ako aj vytvorenie vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa oprávnenosti výdavkov, ktoré by podľa špecifických miestnych potrieb navrhli členské štáty.

31.

Pokiaľ ide o systémy kontroly, navrhuje, aby sa viac pozornosti venovalo zabezpečeniu koordinácie medzi kontrolami, ktoré vykonávajú rôzne riadiace a audítorské orgány: národné, regionálne, Európska komisia a Európsky dvor audítorov. Pripomína, že kontroly musia plniť svoj účel: zlepšovať kvalitu realizácie projektov. V tejto súvislosti pripomína, že podľa názoru miestnych a regionálnych orgánov finančné opravy sú často neprimerané rozsahu nezrovnalostí.

32.

Má obavy z toho, že v dôsledku nedostatočných administratívnych kapacít a zdrojov orgány auditu čoraz viac prenechávajú svoju audítorskú prácu na súkromné audítorské firmy (48 %), čím sa zvyšujú celkové verejné náklady na audit a stráca kontrola nad plánovaním projektov.

33.

Konštatuje, že z roka na rok je čoraz ťažšie zabezpečiť stály prísun finančných prostriedkov od členských štátov do rozpočtu EÚ. Svedčí o tom čoraz väčší počet nesplatených pohľadávok na konci každého rozpočtového roka.

34.

Upozorňuje, že tento problém môže mať značný dosah na činnosť miestnych a regionálnych orgánov v podobe dlhšieho čakania na refundáciu nákladov, čo je obzvlášť znepokojujúce v krajinách, ktoré kríza zasiahla najviac.

35.

Konštatuje, že príčinou nárastu nesplatených pohľadávok v súvislosti s rozpočtom EÚ sú:

36.

S obavami konštatuje, že by to mohlo viesť k nárastu sumy nesplatených záväzkov (RAL (6)). Tento problém sa týka najmä politiky súdržnosti a rozvoja vidieka. Za predpokladu, že členské štáty neprídu o veľký objem pridelených prostriedkov v dôsledku uplatnenia pravidla automatického zrušenia viazanosti, môže sa stať, že bude potrebné výrazne zvýšiť rozpočet EÚ na roky 2014 a 2015.

37.

Podotýka, že keď sa v novom programovom období automatické zrušenie záväzkov predĺži na N+3 roky, mohol by sa objem RAL ešte zvýšiť. Netreba to však chápať ako povzbudenie, aby Komisia zrušila viazanosť ešte väčšieho množstva prostriedkov, ale skôr ako upozornenie, že je potrebné skvalitniť finančné plánovanie na všetkých úrovniach – miestnej, národnej aj európskej.

38.

Zastáva názor, že k zlepšeniu kvality finančného plánovania na úrovni miestnych a regionálnych orgánov by mohla prispieť väčšia transparentnosť, pokiaľ ide o to, akým spôsobom využívajú príjemcovia finančné zálohy, ktoré členským štátom poskytuje Komisia, a keby sa v nových predpisoch týkajúcich sa politiky súdržnosti zaviedla 90-dňová lehota na platbu príjemcom.

39.

Konštatuje, že výsledky výdavkov z fondov EÚ vždy oveľa lepšie vidno v miestnom a regionálnom kontexte než v makroekonomickom meradle. Vplyv rozpočtu EÚ na rozvoj Európy, jednotlivých krajín a regiónov sa však často nedá presne ukázať, keďže kvalita analýz nie je uspokojivá a pozornosť sa zameriava skôr na rýchlosť výdavkov, než na dosiahnutie plánovaných výsledkov.

40.

V tejto súvislosti oceňuje, že vo finančnom výhľade na roky 2014 – 2020 sa všetky fondy EÚ, a najmä EŠIF, budú viac zameriavať na výsledky. Podľa výsledkov prieskumu bude vďaka tomu možné efektívnejšie využívať fondy EÚ a prostredníctvom tematicky a regionálne zameraných intervencií sa zvýši pravdepodobnosť dosiahnutia cieľov EÚ.

41.

Podotýka, že väčšie zameranie na výsledky by sa malo dosiahnuť tým, že sa zabezpečí, že vytýčené ciele, hodnoty ukazovateľov, výkonnostný rámec a systém monitorovania a hodnotenia budú navzájom logicky prepojené.

42.

Upozorňuje však na to, že koncepcia väčšieho zamerania na výsledky sa bude dať správne využiť len vtedy, ak bude proces určovania cieľov, ukazovateľov a ich hodnôt na úrovni operačných programov veľmi kvalitný a bude odrážať nielen európske, ale aj špecifické ciele, ktoré sú v jednotlivých regiónoch odlišné.

43.

Keďže snaha zameriavať sa viac na výsledky rozpočtu EÚ je dôležitá a zároveň nová, vyzýva Európsku komisiu, aby rozbehla informačné a vzdelávacie programy o stanovovaní cieľov, určovaní ukazovateľov a ich hodnôt, ako aj o vytváraní výkonnostných rámcov. Upozorňuje, že systémy monitorovania a hodnotenia v členských štátoch by sa mali ešte viac zlepšiť, aby prihliadali na úlohu a potreby miestnych a regionálnych samospráv.

44.

Zastáva názor, že pre úspech koncepcie väčšieho zamerania na výsledky bude veľmi dôležité, ako budú prebiehať rokovania o operačných programoch, ktoré by Európska komisia a členské štáty mali chápať ako proces vzájomného učenia sa.

45.

Opakuje svoje obavy, že výkonnostná rezerva, ktorá predstavuje 6 % rozpočtu na súdržnosť v rámci cieľa Investície pre rast a zamestnanosť a tiež pre rozvoj vidieka nie je vhodným nástrojom na splnenie týchto požiadaviek.

46.

Domnieva sa, že zvýšiť účinnosť a efektivitu fondov EÚ je možné len aktívnym zapojením všetkých zainteresovaných strán, a predovšetkým tých, ktoré nesú zodpovednosť za väčšinu uskutočnených výdavkov, a tým sa najviac podieľajú na plnení vytýčených cieľov európskych politík, to jest miestnych a regionálnych orgánov.

47.

V súlade s výsledkami prieskumu vyhlasuje, že by sa chcel aktívne zúčastniť na najdôležitejších diskusiách na európskej úrovni a chcel by sa stať vierohodným partnerom členských štátov a európskych inštitúcií pri navrhovaní a plnení rozpočtu EÚ. Bude to znamenať najmä väčšie zapojenie výboru do práce iných európskych inštitúcií, ako aj vypracúvanie vlastných stanovísk (takých, ako je toto), analýz a správ týkajúcich sa otázok, ktoré sú pre občanov EÚ najdôležitejšie.