7.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 174/15

Spravodajca

Christian Illedits, poslanec burgenlandského krajinského snemu (AT/SES)

Referenčný dokument

List gréckeho predsedníctva Rady EÚ zo 4. novembra 2013

1.

konštatuje, že energetická chudoba už dnes postihuje veľkú časť európskeho obyvateľstva, a zdôrazňuje, že je potrebné prijať krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia zamerané na zamedzenie a zníženie energetickej chudoby, ktorá má priamy vplyv na verejné zdravie a kvalitu života ľudí;

2.

poukazuje na to, že rozdiely medzi nárastom cien energií a zvyšovaním príjmov sa čoraz viac zväčšujú, a zdôrazňuje, že tým vzniká riziko neustáleho rozširovania energetickej chudoby, a to vo všetkých štátoch EÚ;

3.

žiada preto o prijatie opatrení zameraných na dosiahnutie krátkodobých (napr. okamžitá pomoc v núdzových situáciách), ako aj strednodobých a dlhodobých cieľov, ako sú napríklad opatrenia na zabezpečenie energetickej účinnosti, opatrenia na úsporu energie, prechod na udržateľné energetické systémy, výroba energie z obnoviteľných zdrojov na miestnej úrovni či optimalizácia potrieb v oblasti prepravy;

4.

konštatuje, že rozpravy EÚ o energetickej chudobe sa často obmedzujú na užšie poňatú koncepciu „nedostatočného vykurovania“, no energetická chudoba je komplexnejšia, pretože cenovo dostupné musia zostať aj energetické potreby súvisiace s komunikáciou, mobilitou a hygienou, ktoré sú všetky nevyhnutné na umožnenie sociálnej participácie. Rodiny a domácnosti čelia klesajúcim príjmom a rastúcim účtom za energie, čo znamená, že buď nemôžu dostatočne vykúriť svoje domovy, a preto sú nútené prechádzať na menej kvalitné zdroje energie, ktoré veľakrát poškodzujú zdravie alebo životné prostredie, alebo sa musia zadlžiť, a majú tiež obmedzené možnosti prepravy;

5.

zastáva názor, že energetická chudoba by sa mala považovať za aspekt chudoby v širšom zmysle a mala by sa riešiť predovšetkým prostredníctvom vnútroštátnej a európskej politiky v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí, hospodárskej súťaže, regionálneho rozvoja a súdržnosti a že by sa v koordinácii s európskou úrovňou mali prijať zodpovedajúce opatrenia. Keďže EÚ vykonáva právomoci v oblasti energetiky spoločne s členskými štátmi a prijíma opatrenia i v iných odvetviach (vnútorný trh, klimatické zmeny atď.), ktoré ovplyvňujú ceny energie a prístup k nej, existuje však mnoho dôvodov na to, aby sa energetická chudoba riešila v rámci energetickej politiky.

6.

domnieva sa preto, že je potrebné vymedziť pojem „energetická chudoba“ na európskej úrovni, aby sa na jednej strane tento problém uznal na politickej úrovni a na druhej strane aby sa zabezpečila právna istota vo vzťahu k opatreniam zameraným na boj proti energetickej chudobe. Takéto vymedzenie by malo byť flexibilné vzhľadom na rôzne okolnosti v členských štátoch a ich regiónoch, aby sa dalo prispôsobiť rozdielnym energetickým systémom, úrovni príjmov a sociálnym štruktúram v rôznych častiach EÚ;

7.

v tejto súvislosti navrhuje brať ako základ na diskusiu zavedenie kvantitatívneho vymedzenia energetickej chudoby, ktoré by sa mohlo stanoviť napríklad na základe celoeurópskej hornej hranice pre podiel príjmov domácností, ktorý sa vynakladá na energiu. Ďalšími kritériami, ktoré by sa mohli zahrnúť do takéhoto vymedzenia, by mohli byť napr. „právo na prístup k primeraným energetickým službám“ či horná hranica pre „dôstojné bývanie“;

8.

konštatuje, že Európska komisia aj napriek tlaku Európskeho parlamentu, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a ostatných zainteresovaných strán doteraz nepovažovala energetickú chudobu za dostatočne relevantnú politickú výzvu;

9.

zdôrazňuje, že medzi bezprostredné rizikové faktory energetickej chudoby patria na jednej strane nízky príjem a nízka sociálna ochrana (najmä v nových členských štátoch), a na strane druhej sú spôsobené úspornými opatreniami (okrem iného v členských štátoch ležiacich v južnej Európe). Nepriamy rizikový faktor spôsobujúci zvýšenie energetickej chudoby je aj ten, že nárast cien energie je v priemere vyšší ako rast príjmov domácností, a z tohto dôvodu postihuje energetická chudoba čoraz viac ľudí;

10.

vyzýva preto EÚ, aby bezodkladne prijala opatrenia s cieľom podporiť najzraniteľnejšie ekonomiky – predovšetkým v konvergenčných regiónoch – pri prekonávaní ťažkostí spojených s rýchlo rastúcimi cenami energie v porovnaní s len mierne rastúcimi, stagnujúcimi alebo dokonca klesajúcimi príjmami mnohých skupín obyvateľstva;

11.

v tomto kontexte vyzýva na dokončenie vnútorného trhu s energiou v EÚ, ktorého cieľom sú bezpečné a udržateľné dodávky energie pri zachovaní čo najnižších možných cien. Je potrebné viac investovať do distribučných sietí, prenosovej infraštruktúry, prepojení a rozvoja inteligentných sietí;

12.

konštatuje, že v tejto súvislosti musí byť rozvoj a predaj obnoviteľných zdrojov energie čo najviac nákladovo efektívny. V prípade záväzných kvót pre energiu z obnoviteľných zdrojov by mali mať dodávatelia energie možnosť sami rozhodovať o tom, akým spôsobom investujú svoje finančné prostriedky do veternej a solárnej energie, ako aj biomasy alebo iných zdrojov. Podniky komunálnych služieb musia mať teda možnosť vybrať si podľa vlastného uváženia čo najmenej nákladné riešenie v oblasti dodávky ekologickej energie. Zakladanie družstiev alebo porovnateľných organizačných foriem na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov alebo zlepšenie energetickej účinnosti je navyše tiež dobrý spôsob ako sústrediť pozornosť na potreby spotrebiteľov;

13.

zastáva názor, že budúce dotácie na energiu z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ by mali prednostne prispievať k projektom na obmedzenie využívania fosílnych a jadrových palív a na prechod na iné zdroje energie, pričom musia byť tiež zamerané na odstránenie energetickej chudoby, a vyzýva Európsku komisiu, aby mala tieto ciele na pamäti pri vypracúvaní príslušných programov;

14.

žiada preto o uskutočňovanie takej politiky, ktorá prispeje k zníženiu nákladov na energie prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti, ako aj zmeny štruktúry dodávok energie na decentralizovanejšie zdroje energie;

15.

pri plánovaní rozdelenia štrukturálnych zdrojov je potrebné zohľadniť okrem domácností aj najzraniteľnejšie spotrebiteľské odvetvia;

16.

poukazuje na to, že téma cenovo dostupnej energie sa bez ohľadu na jej vplyv na globálnu klímu stáva novou politickou prioritou. Finančné prostriedky potrebné na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a dopyt po dostupnej energii sú však zdanlivo v rozpore;

17.

poukazuje však na to, že spoločenské a ekologické (výsledné) náklady na fosílne palivá a jadrovú energiu zďaleka prevyšujú všetky ostatné náklady na energiu. Tieto náklady sa však väčšinou neodrážajú na trhoch a v cenách;

18.

poukazuje na skutočnosť, že európski politickí predstavitelia ani predstavitelia členských štátov doteraz nevenovali dostatočnú pozornosť mnohým výhodám inteligentných distribučných sústav, ktoré navzájom kombinujú rôzne obnoviteľné zdroje energie, riadeniu energie z obnoviteľných zdrojov na strane dopytu či investíciám do energetickej účinnosti;

19.

zdôrazňuje, že neexistuje žiaden dôvod postaviť proti sebe ľudí postihnutých energetickou chudobou a ostatných spotrebiteľov energie. Medzi podporovaním energie z obnoviteľných zdrojov a bojom proti energetickej chudobe neexistuje žiadny neprekonateľný rozpor, naopak, obidva druhy opatrení sa navzájom dopĺňajú;

20.

berie na vedomie úvahy, ktoré Európska komisia prezentovala vo vzťahu k zložkám ovplyvňujúcim ceny energie v EÚ, a konštatuje, že k problému cenovej dostupnosti energie prispievajú viaceré faktory. V každom prípade je však zrejmé, že prostredníctvom investícií do energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov na miestnej a regionálnej úrovni môžu vzniknúť pracovné miesta a zo strednodobého hľadiska sa môže znížiť energetická chudoba;

21.

so znepokojením konštatuje, že v rokoch 2005 – 2011 vzrástli ceny elektrickej energie v EÚ pre domácnosti a priemysel v priemere o 29 %. V tom istom období sa ceny elektrickej energie v USA zvýšili iba o 5 % a v Japonsku dokonca iba o 1 %. Poukazuje na to, že počas rovnakého obdobia sa cena za barel ropy na svetových trhoch zdvojnásobila a že v období rokov 2001 až 2012 sa cena zvýšila štvornásobne;

22.

zdôrazňuje, že rastúcou energetickou chudobou sú ohrozené najmä nové členské štáty a juhoeurópske krajiny sužované krízou. V dôsledku rastúcej priepasti medzi rastom príjmov a zvyšovaním cien energie a celkovo narastajúcej chudoby, ako aj spočiatku chýbajúcich opatrení zameraných na zlepšenie energetickej účinnosti rýchlo sa rozpadajúceho bytového fondu a energetickej infraštruktúry sa problém energetickej chudoby rozšíril medzi široké vrstvy obyvateľstva;

23.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že energetická chudoba postihuje 50 až 125 miliónov ľudí v Európe. V Bulharsku, Portugalsku, Litve, Rumunsku, na Cypre, v Lotyšsku a na Malte už 30 % obyvateľov nie je schopných dostatočne vykurovať svoje domácnosti a musia platiť neprimerane vysoké účty za energiu. Rovnakým problémom už medzičasom čelí aj 20 % obyvateľov Grécka, Poľska, Talianska, Maďarska a Španielska. Vzhľadom na rýchlo rastúce ceny energie (v porovnaní s rastom príjmov) sa treba obávať, že energetická chudoba postihne ďalšie časti obyvateľstva, a to vo všetkých štátoch Európskej únie;

24.

súhlasí preto s tým, že energetická chudoba je ukazovateľom hmotnej núdze merateľnej na základe prieskumov týkajúcich sa príjmu, sociálneho začlenenia a životných podmienok a napríklad aj otázok ako: „Môžete si v prípade potreby dovoliť primerane vykúriť svoj byt?“ (Eurostat, 2012) a „Môžete zabezpečiť svoje potreby v oblasti prepravy?“;

25.

víta preto, že v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, resp. pre vnútorný trh so zemným plynom boli členské štáty okrem iného vyzvané, aby definovali pojem „zraniteľní odberatelia“. V záujme čo najlepšieho zhodnotenia situácie energetickej chudoby v Európe navrhol aj Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) jednotné celoeurópske vymedzenie energetickej chudoby a harmonizáciu existujúcich štatistík;

26.

súhlasí tiež s konštatovaním, že počet domácností postihnutých energetickou chudobou by mohol vzrásť, a navrhuje nabádať členské štáty na to, aby si splnili svoju povinnosť a vymedzili pojem „zraniteľní odberatelia“;

27.

pripomína, že úlohou miestnych a regionálnych orgánov je, okrem iného, poskytnúť miestnym obyvateľom nestranné poradenstvo týkajúce sa zlepšenia energetickej účinnosti ich domov a bytov. Toto opatrenie podporuje vytváranie pracovných miest v odvetviach prepojených so stavebníctvom, a to presmerovaním jeho činností smerom k energetickej modernizácii existujúcich obytných budov, čím sa zníži miera energetickej chudoby, emisie CO2 sa obmedzia na minimum a podporia sa technologické inovácie;

28.

uvedomuje si, že vzhľadom na veľké sociálne a geografické rozdiely, ktoré vznikajú v EÚ v súvislosti s energetickou chudobou, je v konkrétnom prípade najlepšie vykonať opatrenia na mieste;

29.

poukazuje na to, že preskúmanie rizika energetickej chudoby na regionálnej úrovni poskytuje oveľa reálnejší obraz o sociálnych nerovnostiach v Európe, než skúmanie na vnútroštátnej úrovni. Podľa merania štandardu kúpnej sily (ŠKS), v rámci ktorého sa zohľadňujú rôzne cenové úrovne, platia napr. Bulhari za 100 kWh elektrickej energie v priemere 17,07 ŠKS, pričom Briti platia 15,37 ŠKS. Priepasť medzi juhom a severom, resp. medzi východom a západom Európskej únie už existovala aj pred krízou v roku 2005, no odvtedy sa ešte viac prehĺbila;

30.

zdôrazňuje, že podpora zlepšenia energetickej účinnosti domov a bytov má preto zásadný význam pre odstránenie chudoby vo všeobecnosti, ako aj z hľadiska boja proti zmene klímy. Okrem toho by boli domácnosti s energeticky účinnejšími bytmi a domami lepšie vyzbrojené proti budúcemu zvyšovaniu cien energie;

31.

považuje za nevyhnutné podnecovať organizovanie osvetových a informačných kampaní na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré by náležite podporovali inštitúcie EÚ, s cieľom posilniť u občanov návyky prispievajúce k úspore energie;

32.

poukazuje na vplyv nákladov na energiu nevyhnutnú na prepravu, ktorý je jedným z faktorov energetickej chudoby a vyžaduje dlhodobú politiku územného plánovania, ktorej cieľom bude obmedziť potreby v oblasti prepravy a pokiaľ je to možné, ponúknuť energeticky menej náročné spôsoby prepravy;

33.

vyzýva preto EÚ, aby sa zasadzovala za to, aby boli trhové iniciatívy, ktoré prinášajú nebezpečenstvo vykorisťovania zraniteľných spotrebiteľov energie, v každom prípade doplnené o sociálne opatrenia na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, prostredníctvom ktorých sa v rámci celého hodnotového reťazca od výrobcov energie až po jej konečných spotrebiteľov zabezpečia čo najnižšie dane, odvody a poplatky, a tým aj ceny energií;

34.

žiada, aby spotrebitelia neboli zaťažení ani neprimeranými cenami, napríklad z dôvodu vyššej prirážky za energiu z obnoviteľných zdrojov, keďže veľakrát sa do siete neprivádza vôbec žiadna energia z obnoviteľných zdrojov. Spotrebitelia by nemali byť ani využívaní na kompenzovanie ziskov, o ktoré prichádzajú odvetvia náročné na spotrebu energie, okrem iného aj tým, že z dôvodu ochrany sieťovej infraštruktúry musia znížiť výrobu;

35.

navrhuje preto, aby sa zaviedli programy zamerané na zlepšenie energetickej účinnosti budov pre zraniteľných spotrebiteľov v záujme udržateľného zníženia finančnej záťaže spojenej s platbou za energie (napríklad zavedením plánu financovania na modernizáciu vykurovacích zariadení v rámci systémov diaľkového vykurovania a všetkých zložiek, ktoré vyrábajú alebo premieňajú akúkoľvek energiu na teplo, alebo na zlepšenie izolácie budov). Tieto programy by zároveň mala sprevádzať podpora zariadení na výrobu energie určenej prevažne na vlastnú spotrebu (teplá úžitková voda zo solárnych termických zariadení, elektrický prúd z malých fotovoltaických zariadení). Tým by sa okrem zníženia dopytu po energii zabezpečila aj výroba energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá znižuje závislosť od prevažne dovážaných fosílnych palív;

36.

žiada o urýchlenú implementáciu programov zameraných na energetické poradenstvo a na podporu finančne nenáročných opatrení v oblasti energetickej účinnosti (zmena správania, používanie energeticky úsporných spotrebičov alebo utesnenie okien a dverí), ktoré však majú dobrý účinok, a o prijatie špecifických podporných opatrení určených domácnostiam postihnutým energetickou chudobou;

37.

zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť si za cieľ, aby energia z obnoviteľných zdrojov vyrábaná prostredníctvom zariadení slúžiacich na vlastnú výrobu energie na individuálnej, kolektívnej alebo územnej úrovni bola v porovnaní s dovážanou energiou dostupnejšia a lacnejšia. Je potrebné vypracovať všeobecný právny rámec, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí možnosť využívať na miestnej úrovni projekty na výrobu energie iniciované a realizované zo strany obyvateľov daného regiónu v prospech obyvateľstva;

38.

žiada o sociálnu podporu pre domácnosti postihnuté energetickou chudobou (ktoré na elektrickú energiu a vykurovanie vynakladajú viac ako 10 % svojich príjmov), ktorá by sa však mala kombinovať s podporou určenou na zlepšenie energetickej účinnosti;

39.

okrem toho navrhuje zaviesť ďalšie podporné opatrenia (napríklad „záchranné tarify“ – tzv. lifeline-tariffs), pri ktorých by aspoň za nevyhnutnú základnú spotrebu energie neboli chudobnejší odberatelia malých množstiev energie finančne znevýhodňovaní;

40.

podporuje úsilie o zavedenie stropu pre zvyšovanie cien energie s cieľom bojovať proti energetickej chudobe a udržiavať ceny za tepelnú energiu pod úrovňou fosílnych palív v záujme plynulejšieho prechodu z dodávky tepla z kotlov vykurovaných plynom, ropou alebo uhlím na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie alebo na miestne spaľovne biomasy či vysoko účinné tepelné čerpadlá poháňané energiou z obnoviteľných regionálnych zdrojov;

41.

zastáva názor, že členské štáty by mali prijať opatrenia, ktorými by podobne ako v prípade daňových úľav na prácu oslobodili ľudí s nízkym príjmom od daní za energiu alebo im poskytli úľavy.