27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/8

—

konštatuje, že máme nedostatok spoľahlivých štatistických údajov o „cezhraničných pracovníkoch“;

—

trvá na tom, že článok 5 smernice o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov [COM(2013) 236] by mal byť upravený s cieľom umožniť členským štátom zriadiť aj nadregionálne štruktúry na propagáciu, analýzu, monitorovanie a podporu rovnakého zaobchádzania so všetkými pracovníkmi a ich rodinnými príslušníkmi;

—

zdôrazňuje, že národné úrady pre koordináciu EURES (musia byť zavedené od roku 2015) by mali systematicky vyvíjať svoju činnosť v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi;

—

okrem toho upozorňuje na zásadnú úlohu nadregionálnych orgánov pre poradenstvo a expertízu;

—

vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýbajúca koordinácia pri regulácii minimálnej mzdy najmä v pohraničných oblastiach môže mať za následok outsourcing v odvetviach náročných na pracovnú silu a v službách, ako aj sociálny damping.

Spravodajca

Karl-Heinz LAMBERTZ (BE/SES), ministerský predseda po nemecky hovoriaceho spoločenstva v Belgicku

1.

pripomína, že stratégia Európa 2020 zviditeľňuje pozitívny vplyv mobility na integráciu európskeho trhu práce i jej vplyv na zlepšenie prispôsobivosti pracovníkov a ich schopnosti zamestnať sa v EÚ;

2.

konštatuje, že paradoxná situácia nedostatku pracovných síl v špecifických oblastiach, kde je vysoká miera nezamestnanosti, najmä čo sa týka nízkokvalifikovaných pracovníkov, si vyžaduje väčšiu flexibilitu a mobilitu v európskych pohraničných oblastiach;

3.

zdôrazňuje, že najmä mladým ľuďom mobilita poskytuje príležitosť zdokonaliť si svoje zručnosti a vedomosti a získať nové skúsenosti. Dôrazne preto podporuje iniciatívy Európskej komisie zamerané na mladých ľudí, napr. európsku iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí zahŕňajúcu európsky systém záruk pre mladých, o ktorom sa rozhodlo v marci 2013, hlavnú iniciatívu „Mládež v pohybe“ alebo pilotný projekt „Tvoje prvé pracovné miesto EURES“;

4.

zdôrazňuje sociálny rozmer mobility pracovnej sily a jej prínos k podpore udržateľného a inkluzívneho rastu;

5.

víta rozhodnutie Európskej komisie modernizovať a zlepšiť sieť mobility uchádzačov o zamestnanie EURES, ktorá môže pomôcť zvýšiť mobilitu pracovníkov vo všetkých členských štátoch. Táto reforma by mala takisto uľahčiť mobilitu v pohraničných oblastiach, kde sú najvyššie toky mobility, a naďalej posilňovať existujúce siete EURES T;

6.

konštatuje, že od schválenia prvého stanoviska Výboru regiónov z 29. septembra 2004 týkajúceho sa cezhraničných pracovníkov vznikli v súvislosti s mobilitou pracovnej sily nové výzvy, ale aj príležitosti;

7.

víta návrh Európskej komisie na smernicu o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov [COM(2013) 236] s cieľom presadiť uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie. Domnieva sa, že z právneho hľadiska nezvyčajné rozhodnutie navrhnúť smernicu na presadzovanie nariadenia, ktoré má v zásade samo osebe priamu účinnosť, poukazuje na intenzitu právneho a administratívneho charakteru problémov pretrvávajúcich na úrovni vnútroštátnych právnych predpisov a verejnej správy v oblasti voľného pohybu pracovníkov. Trvá na tom, že článok 5 smernice by mal byť upravený s cieľom umožniť členským štátom zriadiť aj nadregionálne štruktúry na propagáciu, analýzu, monitorovanie a podporu rovnakého zaobchádzania so všetkými pracovníkmi a ich rodinnými príslušníkmi. Žiada, aby sa správa o vykonávaní tejto smernice (článok 10) poslala aj Výboru regiónov;

8.

víta schválenie nariadenia (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie, ktorým sa kodifikuje nariadenie (EHS) č. 1612/68 a posilňujú práva mobilných pracovníkov, pričom sa presadzujú existujúce právne predpisy;

9.

uznáva pozitívny vplyv nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenia (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, naposledy zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 465/2012, ktorým sa zjednodušili a modernizovali právne predpisy Únie;

10.

podporuje iniciatívu Európskej komisie lepšie ochraňovať práva vyslaných pracovníkov, ktorí v niektorých cezhraničných oblastiach predstavujú značne veľkú skupinu. Navrhovaná smernica o presadzovaní smernice 96/71/ES môže pomôcť znížiť existujúce obmedzenia pri presadzovaní a zdokonaliť spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Pripomína však svoje stanovisko z 29. novembra 2012, v ktorom VR

11.

pripomína, že viac než jedna tretina občanov EÚ žije v cezhraničných oblastiach, kde prechádzanie cez hranice za aktivitami voľného času, kultúrnymi podujatiami alebo za prácou je súčasťou ich každodenného života. Právne a praktické prekážky mobility v tejto oblasti sú preto obzvlášť náročné;

12.

konštatuje, že máme nedostatok spoľahlivých štatistických údajov o „cezhraničných pracovníkoch“ podľa vymedzenia v nariadení (EHS) č. 1408/71, kde cezhraničný pracovník „znamená akéhokoľvek zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vykonáva svoje povolanie na území členského štátu a má bydlisko na území iného členského štátu, do ktorého sa vracia spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň“. Podľa „vedeckej správy o mobilite cezhraničných pracovníkov v rámci krajín EÚ-27/EHP/EZVO“ vypracovanej pre Európsku komisiu v roku 2009 bol počet cezhraničných pracovníkov v EÚ (vrátane krajín EHP/EZVO) v rokoch 2006 a 2007 približne 780 000. Pokiaľ ide o krajiny EÚ-15/EHP/EZVO, celkový počet cezhraničných pracovníkov sa v rokoch 2000 – 2006/2007 zvýšil o 26 %;

13.

konštatuje, že väčšina tokov cezhraničného dochádzania do práce sa sústreďuje v severozápadnej Európe a v južnej časti Škandinávie. Takisto aj v niektorých pohraničných oblastiach v okolí nových vnútorných hraníc (napr. medzi Estónskom a Fínskom, Maďarskom a Rakúskom) je značný stupeň cezhraničnej mobility pracovnej sily. Združenie európskych pohraničných regiónov vydalo v roku 2012 podrobnú správu, v ktorej sa analyzuje miera cezhraničnej mobility pracovnej sily v rôznych zemepisných oblastiach a špecifikuje, aké informácie a služby potrebujú cezhraniční pracovníci;

14.

konštatuje, že vplyv rozšírenia EÚ v rokoch 2004 a 2007 na mobilitu pracovnej sily v oblasti „starých“ vonkajších hraníc zostal na nízkej úrovni. Osoby dochádzajúce za prácou z „nových“ členských štátov nepredstavujú viac ako 15 % cezhraničných pracovníkov v EÚ. Žiadosti o informácie o pracovných príležitostiach a pracovných podmienkach v susednej krajine však značne vzrástli v oblasti „starých“ vonkajších hraníc, najmä po odstránení všetkých zvyšných obmedzení trhu práce okrem Bulharska a Rumunska v máji 2011;

15.

súhlasí s názorom Komisie (1), že počet mobilných pracovníkov v Európe je príliš nízky na to, aby sa dosiahol skutočný európsky trh práce. Podľa prieskumu pracovných síl v EÚ žilo v roku 2011 len 3,1 % európskych občanov v produktívnom veku (15 – 64 rokov) v inom členskom štáte EÚ ako vo svojom. Výbor regiónov verí, že počet cezhraničných pracovníkov by mohol byť vyšší, najmä keby sa občanom poskytovali lepšie a spoľahlivejšie informácie a individuálna podpora, ku ktorej by mohli konkrétne prispievať aj odbory, napríklad obranou záujmov pracovníkov v medzinárodnom zamestnaní. Tieto ciele by mali tiež byť predmetom konzultácií o prioritách európskych finančných programov na obdobie 2014 – 2020. Výbor tiež adresuje otvorenú výzvu členským štátom, aby zabezpečili dostatok prostriedkov na financovanie priorít EURES;

16.

víta iniciatívu preskúmať daňové opatrenia pre cezhraničných pracovníkov, ktorú Európska komisia začala v roku 2012. Daňové prekážky ostávajú hlavným zdrojom problémov cezhraničných pracovníkov, ktorí majú ťažkosti so získavaním daňových úľav a odpočtu dane, ktoré by dostali, keby nemali postavenie cezhraničného pracovníka;

17.

vidí zložitosť pravidiel koordinujúcich systémy sociálneho zabezpečenia ako hlavnú výzvu. Je takmer nemožné zredukovať problémy týkajúce sa rozdielov medzi systémami sociálneho zabezpečenia v EÚ, keďže legislatívne a administratívne pravidlá na úrovni jednotlivých členských štátov sa neustále menia a predstavujú stále nové ťažkosti. Preto by sa mal naďalej zlepšovať prístup k spoľahlivým a pravidelne aktualizovaných informáciám a poradenským službám. Keďže situácia cezhraničných pracovníkov sa značne líši od štandardných situácií, cezhraniční pracovníci by mali mať prístup k individuálnym informáciám. Elektronické služby sú síce tiež dôležitým nástrojom, ale nemôžu nahradiť personalizované služby;

18.

upozorňuje na časté neistoty v súvislosti s otázkou, ako interpretovať a uplatniť existujúce právne základy. V dôsledku toho často nastávajú určité problémy len preto, lebo neexistuje všeobecná dohoda s verejnými orgánmi o tom, ako uplatniť zodpovedajúce právne predpisy;

19.

je si vedomý toho, že kultúrne prekážky, ako sú nedostatočné jazykové znalosti, nie je možné prekonať v krátkodobom horizonte. Prístup k mobilite pracovnej sily by však mohlo pomôcť zmeniť cielenejšie jazykové vzdelávanie. Okrem toho zavedenie nástrojov na podporu stáží a učňovskej prípravy v rámci odborného vzdelávania tak pre študentov, ako aj pracovníkov má kľúčový význam pre podporu flexibility a mobility v európskych hraničných regiónoch;

20.

konštatuje, že prekážkou voľného pohybu pracovníkov stále ostáva nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií. Na uľahčenie mobility pracovnej sily Európska komisia prijala v decembri 2011 návrh na modernizáciu smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorou sa zavádza európsky profesijný preukaz a uľahčuje prístup k informáciám. Problémom však ostávajú najmä regulované povolania, keďže tie vyžadujú doklad o špecifických odborných kvalifikáciách podľa vnútroštátnych právnych predpisov. V takých prípadoch môžu byť postupy uznávania komplexné a môžu sa v jednotlivých členských štátoch značne líšiť;

21.

obáva sa, že sa poskytovanie poradenstva pracovníkom a uchádzačom o zamestnanie stane od roku 2015 pre EURES menšou prioritou, pretože do centra pozornosti sa dostane skôr zosúladenie dopytu a ponuky na trhu práce a poskytovania služieb pre zamestnávateľov než poradenstvo týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní a miezd a pracovných podmienok. Výbor by rád zdôraznil, že by sa mala naopak posilniť úloha poskytovania poradenstva pracovníkom a uchádzačom o zamestnanie, napríklad posilnením hraničných informačných stredísk pre pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie, a tým, že sociálni partneri budú disponovať viacerými možnosťami, pokiaľ ide o ponuku poradenstva cezhraničným pracovníkom;

22.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýbajúca koordinácia pri regulácii minimálnej mzdy najmä v pohraničných oblastiach môže mať za následok outsourcing v odvetviach náročných na pracovnú silu a v službách, ako aj sociálny damping. Výbor preto vyzýva na koordináciu minimálnych miezd v EÚ, ktorá by sa mala vytvoriť s patričným prihliadnutím na príslušné podmienky na trhu práce a úlohu sociálnych partnerov;

23.

konštatuje, že rozdiely vo výške miezd a/alebo daní môžu byť pre podniky v pohraničných oblastiach podnetom na odsťahovanie sa do susednej krajiny. Pre zamestnancov z toho vyplýva, že sa nedobrovoľne stanú cezhraničnými pracovníkmi;

24.

očakáva, že sa reformy zamerané na vytvorenie bankovej únie EÚ budú zaoberať otázkou roztrieštenosti kapitálových trhov, ktorá predstavuje hlavnú prekážku pre zaručenie rovnakých podmienok pre prístup malých a stredných podnikov ku kapitálu v pohraničných regiónoch;

25.

konštatuje, že rozdiely vo výške miezd medzi „novými“ a „starými“ členskými štátmi EÚ niekedy vedú k zavedeniu dampingovým miezd a nevhodných pracovných podmienok. Pre existujúce poradenské služby na starých vonkajších hraniciach to vytvára osobitnú situáciu. Výbor odporúča Európskej komisii dohliadať na to, aby pracovníci z krajín s nižšou úrovňou miezd neboli predmetom diskriminácie v krajinách s vyššou úrovňou miezd;

26.

pripomína, že miera cezhraničnej mobility pracovnej sily závisí od rôznych faktorov. Mzdové rozdiely a lepšie pracovné príležitosti sú dôležitými činiteľmi. Dobre rozvinuté siete regionálnej a cezhraničnej verejnej dopravy a dobrá znalosť jazyka susednej krajiny sú takisto dôležitými faktormi, ktoré uľahčujú cezhraničnú mobilitu pracovnej sily;

27.

zdôrazňuje, že národné úrady pre koordináciu EURES (musia byť zavedené od roku 2015) by mali systematicky vyvíjať svoju činnosť v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi;

28.

verí, že systematická cezhraničná spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi je dôležitou podmienkou na to, aby vnútroštátne orgány venovali pozornosť problému prekážok mobility a snažili sa ich prekonať;

29.

zdôrazňuje pridanú hodnotu informačných a poradenských služieb, ktoré sú dostupné pre cezhraničných pracovníkov v európskych pohraničných a cezhraničných regiónoch. Viac než 35 informačných centier na regionálnej/miestnej úrovni poskytuje cezhraničným pracovníkom individuálne poradenstvo a informácie. Ich odborné znalosti a skúsenosti by sa mali využívať na európskej a národnej úrovni pri riešení problémových situácií;

30.

uznáva snahy európskych pohraničných oblastí uľahčiť cezhraničnú mobilitu pracovnej sily a zároveň hľadať riešenia na prekonanie prekážok mobility. Boli zverejnené viaceré správy, v ktorých sa podrobne analyzujú problémy a výzvy cezhraničných pracovníkov v špecifických cezhraničných regiónoch (napr. správa o prekážkach mobility v regiónoch Galícia/severné Portugalsko alebo v regióne Sønderjylland – Schleswig). Okrem toho upozorňuje na zásadnú úlohu nadregionálnych orgánov pre poradenstvo a expertízu, ako je napríklad pracovná skupina pre cezhraničných pracovníkov makroregiónu SaarLorLux, ktorá vytvára prepojenie medzi sociálnymi a ekonomickými medzinárodnými partnermi a politickými rozhodujúcimi činiteľmi na európskej a národnej úrovni. Podporuje všetko úsilie vynakladané na zabezpečenie udržateľnosti týchto orgánov;

31.

verí, že právny nástroj Spoločenstva, európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS), ponúka nové možnosti podpory a uľahčenia mobility pracovnej sily v EÚ. Vzhľadom na to, že EZÚS zvyčajne zamestnáva ľudí z viac než jedného členského štátu, by sa pri hľadaní praktických riešení mohli využiť skúsenosti EZÚS v súvislosti s právnymi a praktickými prekážkami mobility;

32.

uznáva záväzok online služieb SOLVIT a Vaša Európa – Poradenstvo, ktoré pomáhajú európskym občanom a podnikom pochopiť a obhajovať svoje práva v EÚ. SOLVIT každoročne dostáva viac ako 1 300 žiadostí o informácie. Toto číslo by mohlo byť ešte vyššie, keby o službe vedelo viac občanov a podnikov v EÚ; vyzýva preto členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby zvyšovali povedomie o centrách SOLVIT, najmä medzi MSP, a aby zvýšili počet zamestnancov v týchto centrách v záujme rýchlejšieho vybavovania žiadostí;

33.

zdôrazňuje, že existujúce siete poradenských služieb (napr. sieť EURES T, siete expertov z európskych regiónov) a informačné centrá pre cezhraničných pracovníkov poskytujú jedinečné služby a výrazne podporujú snahy Európskej komisie zvýšiť mobilitu pracovnej sily v EÚ. Cezhraničné poradenské služby uľahčujúce mobilitu, najmä služby poskytované miestnymi a regionálnymi orgánmi a sociálnymi partnermi, by sa preto mali považovať za európsku úlohu a mali by dostať potrebnú finančnú podporu;

34.

vyzýva Európsku komisiu, aby pravidelne monitorovala vykonávanie právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov, nediskriminácie a koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch EÚ a aby aktívne prispievala k lepšej ochrane sociálnych práv pracovníkov v EÚ a aby tiež zvýšila zodpovednosť všetkých členských štátov za zintenzívnenie kontroly zameranej na boj proti práci na čierno. V záujme lepšej reakcie na aktuálny vývoj a nové výzvy by sa takisto mali pravidelne zhromažďovať kvantitatívne a kvalitatívne údaje o cezhraničnej mobilite pracovnej sily v EÚ;

35.

uznáva dôležitú úlohu regionálnych/miestnych orgánov podporujúcich mobilitu pracovnej sily. EÚ by mala využiť ich skúsenosti a know-how a spolu s nimi vypracovať spoločné koncepcie, ktoré by uľahčili geografickú mobilitu a pomohli vytvoriť skutočný európsky trh práce;

36.

podporuje myšlienku cezhraničného monitorovania trhu práce a zhromažďovanie spoľahlivého štatistického materiálu na regionálnej/miestnej úrovni. Dostupnosť vhodných údajov je dôležitá pri príprave stratégií integrovaného trhu práce a politických zásahov reagujúcich na súčasné tendencie;

37.

verí, že politický dialóg na európskej, národnej a regionálnej/miestnej úrovni, ako aj dialóg s organizáciami združujúcimi zamestnancov a zamestnávateľov, sú nevyhnutné na prekonanie neustále vznikajúcich výziev, ako sú zmeny v demografickej štruktúre alebo nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily;

38.

navrhuje začať platformu na európskej úrovni, ktorá by sa zameriavala na zisťovanie problémov, ktorým čelia cezhraniční pracovníci a vypracovávala odporúčania na ich riešenie. Zabezpečovala by výmenu odborných poznatkov, využívanie možných synergií a podporila dialóg s príslušnými politickými a správnymi orgánmi;

39.

navrhuje vypracovať prehľad najnaliehavejších prekážok a problémov mobility s možnými spôsobmi ich riešenia, ktoré by sa pravidelne aktualizovali.