9.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/161

—

so zreteľom na článok 3 ods. 3 a článok 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

—

so zreteľom na články 9, 151, 152, 154, 155 a 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 12, 28, článok 52 ods. 2 a článok 53 Charty základných práv Európskej únie, ako aj na preambulu a príslušné vysvetlenia,

—

so zreteľom na článok 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

—

so zreteľom na články 5 a 6 (revidovanej) Európskej sociálnej charty,

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie 98/500/ES z 20. mája 1998 o zriadení Výborov pre medziodvetvový dialóg na podporu dialógu medzi sociálnymi partnermi na európskej úrovni,

—

so zreteľom na smernicu Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení, a smernicu Rady 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy Európskeho družstva s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi,

—

so zreteľom na závery Rady (EPSCO) 17423/11 prijaté 1. decembra 2011,

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 10. septembra 2012 nazvaný Nadnárodné dohody na úrovni podnikov: využitie potenciálu sociálneho dialógu (SWD(2012)0264),,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

—

so zreteľom na správu skupiny odborníkov pre nadnárodné dohody na úrovni podnikov, ktorá existuje v rámci Komisie, z 31. januára 2012,

—

so zreteľom na prepracovaný pracovný dokument skupiny odborníkov pre nadnárodné dohody na úrovni podnikov, ktorá existuje v rámci Komisie, z 31. januára 2012,

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 17. januára 2012 s názvom Reštrukturalizácia a pripravenosť na zmenu: aké ponaučenia vyplývajú z nedávnych skúseností? (COM(2012)0007) a doplňujúci pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. januára 2012 nazvaný Reštrukturalizácia v Európe 2011 (SEC(2012)0059),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (COM(2010)0614),

—

so zreteľom na prieskum Komisie z 2. júla 2008 nazvaný Mapovanie nadnárodných dokumentov dohodnutých na úrovni podnikov (EMPL F2 EP/bp 2008 (D) 14511),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z roku 2008 nazvaný Úloha nadnárodných podnikových dohôd v kontexte zvyšujúcej sa medzinárodnej integrácie (SEC(2008)2155),

—

so zreteľom na správu Komisie z februára 2006 nazvanú Nadnárodné kolektívne vyjednávanie: minulosť, prítomnosť a budúcnosť,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. februára 2005 o sociálnom programe (COM(2005)0033),

—

so zreteľom na dohovory MOP o pracovných doložkách (verejné zákazky) (č. 94) a o kolektívnom vyjednávaní (č. 154),

—

so zreteľom na judikatúru vytvorenú dozornými orgánmi MOP,

—

so zreteľom na trojstranné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky (vyhlásenie o nadnárodných podnikoch) (1977),

—

so zreteľom na vyhlásenie MOP z 10. júna 2008 o sociálnej spravodlivosti a spravodlivej globalizácii,

—

so zreteľom na deklaráciu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o základných zásadách a právach pri práci z 18. júna 1998,

—

so zreteľom na dohovory MOP, ktoré stanovujú všeobecné základné pracovné normy, pokiaľ ide (okrem iného) o: slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie (č. 87, 1948 a č. 98, 1949; a nediskrimináciu v zamestnaní (č. 100, 1951 a č. 111, 1958,

—

so zreteľom na štúdiu o presadzovaní základných práv pracovníkov, ktorú dal vypracovať Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (september 2012),

—

so zreteľom na štúdiu o cezhraničnom kolektívnom vyjednávaní a nadnárodnom sociálnom dialógu, ktorú dal vypracovať Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (jún 2011),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami Komisii o informovaní pracovníkov a konzultácií s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie (1),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0258/2013),

A.

keďže podľa Komisie (2) v roku 2012 existovalo 244 európskych nadnárodných podnikových dohôd; keďže to poukazuje na to, že vo veľkých nadnárodných podnikoch v Európe integrácia pracovných vzťahov výrazne napreduje;

B.

keďže rastie počet nadnárodných podnikových dohôd, ktoré obsahujú dohody o postupoch riešenia sporov, ako odporúčajú organizácie zamestnancov a zamestnávateľov;

C.

keďže ani na medzinárodnej, ani na európskej úrovni neexistuje pre tieto dohody právny rámec; keďže by sa malo uvažovať nad tým, či je to dôvodom, prečo sa uzatvorilo menej takýchto dohôd;

D.

keďže každý členský štát Únie má vlastný systém pracovných vzťahov, ktorý je založený na rozdielnom historickom vývine a tradíciách a ktorý sa musí rešpektovať a nevyžaduje si harmonizáciu;

E.

keďže cezhraničné partnerstvá medzi sociálnymi partnermi dokázali, že sú dobrými postupmi na podporu voľného pohybu pracovníkov a podporu ich práv naprieč hranicami; keďže podpora EÚ pre takéto cezhraničné partnerstvá je životne dôležitá;

F.

keďže európsky dialóg podporuje zachovanie a zvyšovanie zamestnanosti, zlepšovanie pracovných podmienok a tým aj zvyšovanie blahobytu zamestnancov nadnárodných podnikov prostredníctvom inovácií, pričom zároveň rešpektuje autonómiu pri kolektívnom vyjednávaní;

G.

keďže EÚ uznáva slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie ako základné práva;

H.

keďže podniky čoraz viac pôsobia na európskej úrovni, pričom zastúpenie pracovníkov je prevažne organizované na vnútroštátnej úrovni;

1.

poznamenáva, že toto uznesenie sa týka nadnárodných podnikových dohôd; poznamenáva, že nadnárodné podnikové dohody sú uzatvorené – väčšinou na úrovni odvetví – medzi európskymi odborovými zväzmi na jednej strane a na strane druhej medzi jednotlivými podnikmi a/alebo zväzmi zamestnávateľov, a že uznesenie sa nevzťahuje na medzinárodné rámcové dohody, ktoré uzatvárajú a podpisujú medzinárodné odborové zväzy s podnikmi; zdôrazňuje potrebu posilniť európsky a nadnárodný sociálny dialóg a cezhraničné kolektívne vyjednávanie;

2.

navrhuje, aby Komisia zvážila, či je pre tieto európske nadnárodné podnikové dohody potrebný a užitočný voliteľný európsky právny rámec s cieľom poskytnúť pre tie dohody väčšiu právnu istotu, väčšiu transparentnosť a predvídateľné a vymáhateľné právne účinky v súlade s rámcovými ustanoveniami; navrhuje, aby sa postupy týkajúce sa európskych nadnárodných podnikových dohôd, ktoré uznávajú zmluvnú autonómiu zmluvných strán, podporovali, a odporúča, aby sa ustanovenia začlenili do dohôd o riešení sporov;

3.

podčiarkuje autonómiu sociálnych partnerov, na základe ktorej môžu vstupovať do rokovaní a uzatvárať dohody na všetkých úrovniach;

4.

zdôrazňuje, že nadnárodné podnikové dohody sa od seba odlišujú, a to napríklad pokiaľ ide o rozsah ich uplatniteľnosti, pôsobnosť a signatárov, v súlade so zámermi, východiskami, potrebami a cieľmi týchto strán, a zároveň zdôrazňuje, že aj podniky a podnikové kultúry sa od seba významne odlišujú a že treba rešpektovať slobodu zmluvných partnerov vytvárať rozličné typy nadnárodných podnikových dohôd;

5.

navrhuje, aby si sociálni partneri vymieňali skúsenosti v oblasti nadnárodných podnikových dohôd;

6.

zdôrazňuje, že Komisia by mala pri uvažovaní o voliteľnom právnom rámci vychádzať z jeho dobrovoľného využívania, ktoré by malo byť pre sociálnych partnerov, ako aj spoločností a skupinu spoločností voliteľné a zároveň založené na flexibilite a postúpení na vnútroštátnej úrovni s cieľom dať nadnárodnej podnikovej dohode právny účinok; výslovne zdôrazňuje nezávislosť sociálnych partnerov a strán kolektívnych dohôd;

7.

zastáva názor, že európske podnikové rady by sa mali v príslušných prípadoch v plnej miere zúčastňovať na rokovaniach s európskymi odborovými zväzmi, keďže dokážu odhaliť potrebu nadnárodnej podnikovej dohody alebo príležitosť na jej uzavretie, mali by iniciovať proces a pripravovať pôdu pre rokovania a pomáhať pri zabezpečovaní transparentnosti a šírení informácií o dohodách medzi príslušnými pracovníkmi; víta skutočnosť, že niektoré európske odborové zväzy navrhli procedurálne pravidlá na zapojenie európskych podnikových rád;

8.

vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutné prijať zásadu najvýhodnejšieho ustanovenia (most favorable clause) a doložky o zákaze zníženia úrovne ochrany (non-regression clause) s cieľom vylúčiť nebezpečenstvo, aby európska nadnárodná podniková dohoda (European transnational company agreement) poškodila alebo ohrozila národné kolektívne dohody (collective agreements) a národné podnikové dohody (company agreements);

9.

odporúča zaviesť alternatívne mechanizmy riešenia sporov; zastáva názor, že by sa mal dohodnúť prvý spoločný mechanizmus ad hoc na úrovni podnikov, napríklad nabádaním zmluvných strán k tomu, aby na dobrovoľnom základe súhlasili s ustanoveniami o riešení sporov, aby sa v prípade konfliktov medzi zmluvnými partnermi našlo riešenie; pripomína, že tieto ustanovenia môžu vychádzať zo šablón pre alternatívne mechanizmy riešenia sporov, ktoré dohodli a poskytujú sociálni partneri EÚ na odvetvovej úrovni; uznáva, že mnohé nadnárodné podnikové dohody, ktoré už boli uzavreté na európskej úrovni, už obsahujú funkčné mechanizmy mimosúdneho riešenia sporov a nabáda sociálnych partnerov, aby si o tejto otázke intenzívnejšie vymieňali názory a aby určili metódy, ako ich ďalej rozvíjať a/alebo optimalizovať;

10.

navrhuje Komisii, aby odporučila sociálnym partnerom, aby v súvislosti s európskymi nadnárodnými podnikovými dohodami zohľadnili tieto kritériá: postup udeľovania mandátu, t. j. objasnenie legitimity a reprezentatívnosti strán rokujúcich o uzavretí dohody, miesto a dátum uzavretia dohody, rozsah pôsobnosti z obsahového a geografického hľadiska, zásada najvýhodnejšieho ustanovenia a doložka o zákaze zníženia úrovne ochrany, obdobie platnosti súhlasu; podmienky vypovedania dohody a mechanizmy urovnania sporu, témy, ktorých sa dohoda týka, a ďalšie formálne požiadavky;

11.

víta opatrenia, ktoré na účel výmeny skúseností poskytuje Komisia sociálnym partnerom a expertom s cieľom podporovať ich, ako je zhromažďovanie príkladov, budovanie databáz a vypracúvanie štúdií;

12.

v tejto súvislosti pripomína dobré skúsenosti s cezhraničnými partnerstvami sociálnych partnerov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili podporu EÚ pre takéto budúce cezhraničné partnerstvá;

13.

nabáda európskych sociálnych partnerov, aby v plnej miere využili možnosť uzavrieť dohody na úrovni Únie, ako sa uvádza v článku 155 ZFEÚ, pri plnom rešpektovaní ich nezávislosti;

14.

žiada významnejšiu úlohu pre európskych sociálnych partnerov pri utváraní európskych politík; predovšetkým vyzýva sociálnych partnerov, aby sa podieľali na vypracovaní ročného prieskumu rastu a aby sa významnejším spôsobom zapojili do sledovania pokroku dosiahnutého v členských štátoch;

15.

zdôrazňuje, že je potrebné nabádať k zastúpeniu a účasti žien na rôznych úrovniach sociálneho dialógu a štruktúr kolektívneho vyjednávania a podporovať a zvýšiť toto zastúpenie a účasť, ako aj uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti na príslušných fórach, a to s cieľom zaujímať sa o názory žien a začleniť otázky súvisiace s rodovou rovnosťou do kolektívneho vyjednávania; poukazuje na to, že trojstranný sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie majú nepopierateľne veľký potenciál ako prostriedky na podporu rodovej rovnosti na pracovisku;

16.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, sociálnym partnerom EÚ a národným parlamentom.