9.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/105

—

so zreteľom na článok 192 ods. 2 a článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ktorou sa menia a následne rušia smernice 2001/77/ES a 2003/30/ES (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a rušia smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (2) a na jej dôsledky na výrobu tepla a energie,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (3), na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (4) a na ich príslušné vykonávacie nariadenia,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou (COM(2012)0663) a súvisiace pracovné dokumenty (SWD(2012)0367 a SWD(2012)0368),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Energia z obnoviteľných zdrojov: významný aktér na európskom trhu s energiou (COM(2012)0271),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o revízii akčného plánu pre energetickú efektívnosť (5),

—

so zreteľom na otázku na zodpovedanie Komisii o mikrokogenerácii (E-010355/2011),

—

so zreteľom na otázku na zodpovedanie Komisii o investičných projektoch občianskeho partnerstva pre solárne elektrárne (E-011185/2012),

—

so zreteľom na otázku na zodpovedanie Komisii o mikrokogenerácii (O-000074/2013 – B7-0217/2013),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.

keďže prístup k dostatočnému množstvu energie, ktoré je potrebné na dôstojnú životnú úroveň, je základným právom všetkých občanov a keďže ceny energií v posledných rokoch výrazne vzrástli;

B.

keďže Európska únia je stále viac závislá od dovozu energie z tretích krajín, a preto je potrebné dosiahnuť určité zmeny, ak majú byť naplnené jej ciele v oblasti klímy; energetiky a rastu;

C.

keďže využívanie fosílnych palív ako zdroja energie zvýšilo úrovne CO2 v atmosfére a podieľa sa na tak globálnych klimatických zmenách; keďže EÚ si stanovila ciele v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 a v súčasnosti sa pracuje na rámci politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030; keďže v súčasnosti existujú ustanovenia v oblasti malokapacitnej výroby energie (mikrokogenerácie), no sú rozptýlené v rôznych legislatívnych a nelegislatívnych iniciatívach, ako napríklad v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie a smernicou o energetickej účinnosti;

D.

keďže poprední predstavitelia EÚ by mali stáť v popredí pri riešení problému prechodu v oblasti energií a prihliadnuť na potrebu zapojiť všetkých európskych občanov bez ohľadu na ich príjem a majetok; keďže malokapacitná výroba energie môže pomôcť oživiť súdržnosť spoločenstva, bojovať proti energetickej chudobe, viesť k vytváraniu nových pracovných miest a hospodárskeho rastu a vyústiť do nového prístupu k riešeniu súčasnej hospodárskej krízy;

E.

keďže malokapacitná a decentralizovaná výroba energie predstavuje pre domácnosti, malé a stredné podniky a spoločenstvá v mestských aj vidieckych oblastiach príležitosť na spoluprácu v boji proti zmene klímy tým, že sa stanú výrobcami energie; keďže spotrebitelia by mali získavať povedomie o efektívnych metódach výroby a spotreby energie; keďže možnosť vyrábať vlastnú energiu a teplo, ktorá sa poskytne občanom, môže viesť k udržateľnejšej a participatívnejšej spoločnosti; keďže oznámenie Komisie o vnútornom trhu s energiou sa zaoberá otázkou, ako posilniť postavenie spotrebiteľov, ktorí sú zároveň výrobcami; zdôrazňuje, že spotrebitelia už majú veľa možností, ako sa aktívne zapojiť do výroby a spotreby energie, hoci naďalej existujú výzvy, ktoré je potrebné riešiť;

F.

keďže mikrokogenerácia energie môže hrať určitú úlohu aj na globálnej úrovni;

G.

keďže stimuly poskytované na podporu rozvoja malokapacitnej výroby energie a tepla sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líšia; keďže politiky EÚ by sa mali lepšie vykonávať, aby sa využil potenciál malokapacitnej výroby energie v EÚ;

1.

na účely tohto návrhu sa pojem mikrokogenerácia vymedzuje ako 1) malokapacitná výroba tepla/chladu a elektrickej energie, ktorou sa vyrába energia na úrovni jednotlivcov a MSP s cieľom pokryť ich vlastné potreby, a 2) rôzne formy skupinovej a spoločnej malokapacitnej výroby na komunálnej úrovni s cieľom pokryť existujúce miestne potreby; konštatuje, že mikrokogenerácia zahŕňa rôzne technológie (vodné, geotermálne, solárne, morské, veterné elektrárne, tepelné čerpadlá, biomasa) s osobitným zameraním na obnoviteľné a udržateľné zdroje;

2.

je presvedčený, že mikrokogenerácia musí byť v budúcnosti veľmi dôležitou zložkou výroby energie, ak má EÚ dosiahnuť svoje dlhodobé ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; pripomína, že mikrokogenerácia prispieva k zvyšovaniu celkového podielu obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe EÚ a umožňuje efektívnu spotrebu elektrickej energie v blízkosti jej výroby, pričom zároveň zamedzuje stratám v dôsledku jej prenosu;

3.

pripomína, že úspešné využívanie mikrokogenerácie závisí od mnohých rôznych faktorov, akými sú okrem iného riadne fungujúci európsky vnútorný trh s energiou, technický vývoj mikrokogeneračných jednotiek, rozmiestňovanie inteligentnej energetickej infraštruktúry, najmä na úrovni distribúcie a účinné krátkodobé, strednodobé a dlhodobé politiky a systémy na podporu stimulov mikrokogenerácie na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni;

4.

uznáva úlohu výskumu a technológií pri zlepšovaní účinnosti a znižovania nákladov mikrokogenerácie;

5.

poukazuje na to, že osobitné bariéry obmedzujú väčší rozsah využívania mikrokogeneračných technológií, ku ktorým patria vysoké vstupné investičné náklady, vysoká úroveň administratívnej komplexnosti súvisiaca s pripojením na elektrizačnú sústavu a prístupom k nej, nedostatočná informovanosť, čo sa týka úspor energie a nákladov pri rôznych technológiách mikrokogenerácie počas ich životného cyklu;

6.

upozorňuje na to, že energetická chudoba je čoraz väčším problémom; zdôrazňuje, že uľahčenie nástupu mikrokogenerácie na individuálnej a komunálnej úrovni môže spotrebiteľom umožniť stať sa aktívnymi činiteľmi v sektore energetiky, pričom získajú väčšiu kontrolu nad vlastným využívaním energie, ktorú musia nakupovať, čím sa zároveň predchádza energetickej chudobe; zdôrazňuje, že mikrokogenerácia poskytuje príležitosť na pretvorenie spoločnosti udržateľnejším, kooperatívnym a spravodlivým spôsobom; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala nájomníkom, ktorí sú často odrádzaní od investícií do zvyšovania energetickej účinnosti a od výroby vlastnej energie;

7.

zdôrazňuje, že technológie mikrokogenerácie, ako napríklad mikro-CHP a malokapacitné obnoviteľné energie umožňujú výstavbu budov s nulovou a pozitívnou energetickou bilanciou, ktoré do siete dodávajú nadbytočnú energiu vyrobenú vo svojich priestoroch;

8.

konštatuje, že je dôležité podporovať miestne družstvá zamerané na obnoviteľnú energiu v mestských aj vidieckych oblastiach s cieľom zvýšiť verejnú podporu obnoviteľnej energii, informovanosť a účasť občanov na výrobe energie v malom meradle, zlepšiť prístup k energii z obnoviteľných zdrojov a prilákať finančné investície; poukazuje na význam podporovania miestnych a regionálnych agregátorov, ktorí by mohli umožniť bezpečnú a efektívnu účasť občanov na trhu s elektrickou energiou a zaručiť spravodlivé ceny spotrebiteľov, ktorí sú zároveň výrobcami, za služby poskytované systému elektrickej energie; konštatuje, že miestne orgány zohrávajú významnú úlohu pri podpore a stimulovaní mikrokogenerácie medzi občanmi, MSP a zúčastnenými stranami;

9.

domnieva sa, že občania EÚ majú málo informácií o výhodách mikrokogenerácie, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali kroky na oboznámenie verejnosti s riešeniami mikrokogenerácie a osvedčenými postupmi v tejto oblasti;

10.

konštatuje, že existuje len málo dostupných informácií o kapacite a potenciáli mikrokogenerácie v budúcnosti v EÚ; je presvedčený, že lepšie znalosti o mikrokogenerácii by umožnili, aby zohrávala kľúčovú úlohu v oblasti klimatickej, energetickej a priemyselnej politiky;

11.

konštatuje, že v záujme podpory mikrokogenerácie elektrickej energie sú potrebné inteligentné elektromery, ktoré môžu vypočítať elektrickú energiu použitú na vlastné potreby výrobcu a podiel, ktorý sa má dodať do siete, a merače tepelnej energie určené na monitorovanie tepla vstupujúceho a vystupujúceho z objektu, ktorý je súčasťou vykurovacej siete, aby sa mohla pripísať vyrobená tepelná energia;

12.

konštatuje, že je často uskutočniteľné dodávať kombinovane vyrobené teplo a energiu elektrárňam aj v súvislosti s mikrokogeneráciou, pretože to často významne zlepšuje energetickú účinnosť;

13.

konštatuje, že široké využívanie mikrokogenerácie je významným krokom pri prechode od historického centralizovaného energetického systému k decentralizovanejšiemu a flexibilnejšiemu systému potrebnému na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy; zdôrazňuje význam podpory mikrokogenerácie pri súčasnom spravodlivo riešení problémov prevádzkovateľov distribučných sietí vrátane spoločného znášania nákladov a nutnosť investícií do inteligentných technológií; zdôrazňuje, že pozitívny vplyv doplnkových služieb poskytovaných mikrokogenerátormi prispievajúci k bezpečnému prevádzkovaniu systému by sa mali riadne stanovovať a spravodlivo odmeňovať; zdôrazňuje preto, že teraz je potrebné prijať správne rozhodnutia, schváliť správne ciele a už neodkladať príslušné investície a ambicióznu reguláciu;;

14.

poukazuje na to, že zvýšenie kapacity mikrokogenerácie v Európe môže byť veľmi nákladné a zvýšené investície jednotlivých vyrábajúcich spotrebiteľov do mikrokogenerácie si vyžiadajú aj ďalšie investície na rôznych úrovniach energetického systému, napríklad do systémov distribúcie a prenosu, ktoré uľahčia využívanie mikrokogenerácie; zdôrazňuje, že to nesmie narušiť plnú bezpečnosť dodávok ani umelo zvýšiť ceny energie; súhlasí s Európskou radou, že energetická politika EÚ musí zaručovať bezpečnosť dodávok domácnostiam a spoločnostiam za dostupné a konkurenčné ceny a náklady;

15.

vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala odporúčania vychádzajúce z najlepších postupov pre regulačné orgány a prevádzkovateľov systémov týkajúce sa skrátenia a zjednodušenia administratívnych postupov spojených s prevádzkovaním jednotlivých mikrokogeneračných jednotiek a s ich pripojením na energetickú sieť, s osobitným zameraním na vytvorenie postupov jedného kontaktného miesta; poukazuje na potrebu podpory ambiciózne vykonávanie jestvujúcich usmernení, napríklad ustanovení o mikrokogeneračných jednotiek v smernici o energetickej účinnosti;

16.

konštatuje, že energia vyrobená mikrokogenerátormi, ak sa ihneď a na mieste spotrebúva, pomáha predchádzať tokom energie a súvisiacim stratám v systéme a zvyšuje zmysel spotrebiteľov, ktorí sú zároveň výrobcami, pre zodpovednosť; preto vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vypracovali osobitné mechanizmy na podporu sebestačnosti v spojení s celkovým znížením spotreby;

17.

vyzýva Európsku komisiu a vnútroštátne regulačné orgány, aby vypracovali regulačné rámce, v ktorých sa vymedzia úlohy a zodpovednosti všetkých subjektov súvisiacich s distribučnými sieťami, s osobitným dôrazom na podmienky, ktoré umožnia využívanie agregácie vzhľadom na jeho budúcu kľúčovú úlohu pre aktívnu účasť mikrokogenerácie v systéme;

18.

konštatuje čoraz dôležitejšiu úlohu prevádzkovateľov distribučného systému v decentralizovanejšej energetickej sieti pri poskytovaní bezpečnosti dodávok a stabilnej a spoľahlivej prevádzky siete; vyzýva Európsku komisiu a vnútroštátne regulačné orgány, aby uznali túto úlohu a uľahčili investície prevádzkovateľov distribučného systému do systému s cieľom zlepšiť celkovú efektívnosť energetického systému; okrem toho žiada, aby sa ujasnila úloha prevádzkovateľov distribučného systému pri vyvažovaní a ďalších doplnkových službách;

19.

je presvedčený, že je nevyhnutné, aby sa v rámci vytvorenia európskeho vnútorného trhu s energiou vykonávali účinné a koordinované kroky v oblasti malokapacitnej výroby energie v EÚ;

20.

konštatuje, že jednotlivé členské štáty majú rozdielne ciele a štruktúry, pokiaľ ide o fiškálne a všeobecne právne ustanovenia týkajúce sa mikrokogenerácie, a že to môže predstavovať prekážku na ceste k širokému využívaniu mikrokogenerácie; vyzýva Komisiu, aby v rámci Programu Inteligentná energia (IEE) vytvorila rozpočtové riadky a spolupracovala s členskými štátmi pri odstraňovaní jestvujúcich prekážok v zákonoch jednotlivých štátov týkajúcich sa prístupu k financovaniu jednotlivých aj spoločných projektov v rámci v oblasti mikrokogenerácie, vytvárala nové cielené finančné nástroje (napríklad mikroúvery) a šírila najlepšie postupy v oblasti týchto činností;

21.

vyzýva členské štáty, aby zohľadnili špecifickú povahu mikrokogenerácie pri navrhovaní a prehodnocovaní národných systémov stimulov a podpory s cieľom zaručiť, aby tieto systémy boli prispôsobené výrobe energie v malom;

22.

bezodkladne žiada, aby sa v plnej miere plnil tretí energetický balík, a najmä právne predpisy EÚ v oblasti merania, s cieľom uľahčiť činnosť spotrebiteľov, ktorí sú zároveň výrobcami, súvisiacu so sieťou a uľahčiť účinné riadenie distribúcie; požaduje, aby bol umožnený prenos energie medzi výrobcom a spotrebiteľom aj v malom rozsahu, napríklad v rámci susedstva alebo družstva; ak je to z hľadiska analýza nákladov a výhod v záujme spotrebiteľa, vyzýva členské štáty, aby urýchlili zavádzanie inteligentných meračov, aby sa domácnostiam pomohlo pri získavaní presných údajov a plnom ohodnotení energie vyrobenej v ich priestoroch;

23.

navrhuje, aby Komisia preskúmala možnosť zavedenia systémov mikrokogenerácie do projektov mestského plánovania; nazdáva sa, že by to mohlo viesť k zvýšeniu účinnosti a zníženiu nákladov rozvoja prenosu a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov v malom meradle;

24.

konštatuje, že normalizácia je kľúčom k ďalšiemu rozvoju masovej výroby zariadení používaných na mikrokogeneráciu jednoduchšou a lacnejšou formou; vyzýva európske normalizačné orgány, aby urýchlili svoje normalizačné činnosti;

25.

pripomína, že interakcia malých zariadení na výrobu energie s distribučnou sieťou prebieha iným spôsobom, než je to v prípade ich veľkých partnerov, a že v budúcich právnych predpisoch by sa k nej teda malo pristupovať odlišne;

26.

je si vedomý toho, že široké využívanie mikrokogenerácie povedie k problémom v riadení distribučných sietí spojeným s vyrovnávaním dopytu po energii a dodávok energie, a že si to vyžiada inovatívne investície do modernizovanej distribučnej siete a poukazuje na to, aký význam zohrávajú inteligentné technológie pri dosahovaní tohto cieľa; vyzýva členské štáty, aby malým výrobcom energie uľahčovali prístup do energetickej siete a súčasne riešili problém nákladov spojených so sieťou, ktoré vznikajú malým výrobcom energie, a zachovali účinnú správu sietí; vyzýva vnútroštátne regulačné orgány, aby stimulovali inovácie a investície do miestnych distribučných sietí;

27.

konštatuje, že sa preukázalo, že projekty, ktoré zúčastnené subjekty prijmú za vlastné, majú vyššiu úroveň akceptácie, a mali by sa preto uľahčovať; pripomína, že kým zoskupenia príslušných subjektov by mohli zohrávať významnú úlohu pri uľahčovaní takýchto projektov, ich úloha však zatiaľ zostáva v európskych právnych predpisoch nejasná; vyzýva preto na urýchlené a ambiciózne vykonanie ustanovení reakcie na dopyt obsiahnutých v smernici o energetickej účinnosti;

28.

povzbudzuje Komisiu, aby preskúmala možnosť podpory modelov kolektívneho financovania, t.j. systémov dlhodobého financovania, pri ktorých sú investori a podnikatelia v priamom kontakte prostredníctvom platformy, čím by ľuďom vytvárali možnosti a podnety pri budovaní družstiev zameraných na mikrokogeneráciu.

29.

konštatuje, že verejná pozornosť sa čoraz viac zameriava na možnosť financovania projektov prostredníctvom otvorených výziev určených širšej verejnosti, ktoré sú často nazývané kolektívne financovanie; vyzýva Komisiu, aby podporila možnosť spoluvlastníctva miestnych projektov, a tak zlepšila mobilizáciu miestnej podpory;

30.

ďalej vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozsah, v akom pravidlá EÚ, ako napríklad smernica o prospekte (smernica 2003/71/ES), smernica MiFID (smernica 2004/39/ES) a smernica o elektronických peniazoch (smernica 2009/110/ES) už umožňujú realizáciu niektorých projektov na základe spoluvlastníctva miestnych štruktúr;

31.

konštatuje, že všetky iniciatívy v oblasti mikrokogenerácie by mali byť v súlade s kódexmi siete; konštatuje, že ciele sekundárnych právnych predpisov v oblasti elektrickej energie – ako napríklad kódexy siete – možno lepšie a nákladovo efektívnejšie dosiahnuť stanovením výrobných noriem na úrovni EÚ vo väčšine druhov technológií mikrokogenerácie; vyzýva na aktívnu formu správy distribučných systémov, založenú na úzkej spolupráci medzi prevádzkovateľmi distribučných sietí a prevádzkovateľmi prenosových sústav a ostatnými účastníkmi siete (jednotky na výrobu, spotrebu a uchovávanie energie) v záujme stimulácie inovácií a investícií do miestnych distribučných sietí;

32.

vyzýva Agentúru pre spoluprácu (ACER), ENTSO-E, Komisiu a národné vlády, aby osobitnú pozornosť venovali decentralizovaným formám výroby energie z obnoviteľných zdrojov pri súčasnom navrhovaní kódexov siete a procesu rokovaní o kódexoch siete;

33.

konštatuje, že nové formy výroby, vlastníctva a spotreby, ako napríklad lízingové spoločnosti, by mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri využívaní mikrokogenerácie, pretože mnohé prvky, ktoré tento prístup umožňuje, sú v tejto oblasti pozitívne, napríklad nízke vstupné náklady a nákladová transparentnosť prostredníctvom pevných cien kombinácií produktových služieb, riešenia významného problému financovania pre spotrebiteľov, ktorí sú zároveň výrobcom a majú nižšie príjmy, optimálnej kvality zariadení a lepšej údržby, a tým dlhšieho životného cyklu na strane dodávateľa;

34.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné vyhodnotenie potenciálnej kapacity pre mikrokogeneráciu a preskúmala osvedčené postupy v EÚ a potenciálny vplyv širokého využívania mikrokogenerácie na európsky vnútorný trh s energiou;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, aby mikrokogenerácia bola oprávnená na financovanie v rámci fondov EÚ vrátane štrukturálnych fondov, počnúc obdobím 2014 – 2020;

36.

vyzýva na to, aby sa financovanie výskumu, rozvoja a inovácie investovalo do mikrokogenerácie v záujme vývoja primeraných technických riešení a zariadení;

37.

uznáva význam vedúcej úlohy Európskej únie v oblasti klimatickej a energetickej politiky a konštatuje, že mikrokogenerácia by mala prispievať k plneniu našich dlhodobých cieľov; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zlepšili implementáciu stratégií pre malokapacitnú výrobu elektriny a tepla obsiahnuté v jestvujúcom rámci politík EÚ, čím by uznali význam mikrokogenerácie a uľahčili jej využívanie v členských štátoch;

38.

vyzýva Komisiu, aby v budúcich právnych predpisoch EÚ v oblasti energetiky vzala do úvahy úlohu mikrokogenerácie, najmä v rámci budúceho (2030) klimaticko-energetického balíka Únie;

39.

vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi pozorne preskúmala existujúcu štruktúru nákladov v oblasti energetických sietí a vypracovala všeobecné usmernenia o spôsoboch zjednodušovania povoľovania mikrokogeneračných jednotiek a ich prístupu do siete, ako aj a ich prevádzkovania;

40.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.