Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52013IP0202

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2013 o právach žien v prístupových krajinách Balkánu (2012/2255(INI))

    Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, p. 23–32 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    12.2.2016   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 55/23


    P7_TA(2013)0202

    Práva žien v pristupujúcich krajinách Balkánu

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2013 o právach žien v prístupových krajinách Balkánu (2012/2255(INI))

    (2016/C 055/04)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii a články 8 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

    so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) prijatý Valným zhromaždením OSN 18. decembra 1979,

    so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325,

    so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada v marci 2011 (1),

    so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995 a na uznesenia Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s Pekinskou akčnou platformou (2), z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10) (3) a z 25. februára 2010 o akčnej platforme OSN v oblasti rodovej rovnosti s názvom „Peking + 15“ (4),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 s názvom Stanovisko Komisie k žiadosti Albánska o členstvo v Európskej únii (COM(2010)0680), v ktorom sa uvádza, že rodová rovnosť nie je v praxi úplne zaručená, najmä v oblasti zamestnanosti a prístupu k ekonomickej pomoci,

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 s názvom Stanovisko Komisie k žiadosti Čiernej Hory o členstvo v Európskej únii (COM(2010)0670), v ktorom sa uvádza, že rodová rovnosť nie je v praxi úplne zaručená,

    so zreteľom na správy Komisie z roku 2012 o pokroku kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín, ktoré sú prílohou oznámenia Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2012 – 2013 (COM(2012)0600),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 o štúdii uskutočniteľnosti v súvislosti s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskou úniou a Kosovom (COM(2012)0602),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 o hlavných zisteniach komplexnej monitorovacej správy o pripravenosti Chorvátska na členstvo v EÚ (COM(2012)0601),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2008 s názvom Západný Balkán: podpora európskej perspektívy (COM(2008)0127),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. januára 2006 s názvom Západný Balkán na ceste do EÚ: konsolidovanie stability a zvyšovanie prosperity (COM(2006)0027),

    so zreteľom na závery Rady z 2. – 3. júna 2005, v ktorých vyzvala členské štáty a Komisiu, aby posilnili inštitucionálne mechanizmy na podporu rodovej rovnosti a vytvorili rámec na posudzovanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy s cieľom vyvinúť ucelenejšie a systematickejšie monitorovanie pokroku,

    so zreteľom na závery Rady z 30. novembra a z 1. decembra 2006 o preskúmaní vykonávania Pekinskej akčnej platformy členskými štátmi a inštitúciami EÚ – ukazovatele pre oblasť inštitucionálnych mechanizmov,

    so zreteľom na závery Rady z 30. septembra 2009 o preskúmaní vykonávania Pekinskej akčnej platformy členskými štátmi a inštitúciami EÚ,

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. decembra 2008 o situácii žien na Balkáne (5),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov (6),

    so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

    so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0136/2013),

    A.

    keďže sedem krajín západného Balkánu – Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Kosovo, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), Čierna Hora a Srbsko – sa nachádza v rôznych fázach prístupového procesu do Európskej únie; keďže tieto krajiny musia počas tohto procesu prijať a zaviesť acquis communautaire, ako aj iné záväzky EÚ v oblasti rodovej rovnosti;

    B.

    keďže uplatňovanie práv žien a opatrení v oblasti rodovej rovnosti si vyžaduje, aby sa zvýšilo verejné povedomie o týchto právach, súdne i mimosúdne možnosti, ako sa týchto práv domáhať, a vládne aj nezávislé inštitúcie, ktoré by podnietili, uskutočňovali a sledovali proces uplatňovania týchto práv a opatrení;

    C.

    keďže ženy zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci snáh o mier, stabilizáciu a uzmierenie a keďže ich prínos by sa mal uznať a podporovať v súlade s rezolúciou OSN č. 1325 a ďalšími rezolúciami,

    Všeobecné pripomienky

    1.

    poznamenáva, že prístupové krajiny západného Balkánu prijali väčšinu právnych predpisov požadovaných v rámci prístupového procesu do EÚ, ale v mnohých prípadoch nie sú tieto právne predpisy účinne vykonávané;

    2.

    zdôrazňuje, že je potrebné, aby ženy na západnom Balkáne dosiahli významné postavenie v spoločnosti aktívnou účasťou a zastúpením v politickom, hospodárskom a sociálnom živote na všetkých úrovniach; poukazuje na to, že pokrok v oblasti rovnakého zastúpenia žien v rozhodovacích procesoch na všetkých úrovniach správy (od miestnej úrovne po celoštátnu, od výkonných právomocí po legislatívne) je veľmi dôležitý;

    3.

    so znepokojením konštatuje, že obyvatelia v mnohých krajinách nevedia o existencii právnych predpisov a politík na podporu rodovej rovnosti a práv žien a že informácie sa len zriedka dostanú k zraniteľným alebo marginalizovaným príslušníkom spoločnosti, najmä Rómkam; vyzýva Komisiu a vlády prístupových krajín, aby zvýšili povedomie prostredníctvom médií a verejných kampaní a vzdelávacích programov s cieľom odstrániť rodové stereotypy a podporovať ženské vzory, ako aj aktívnu účasť žien na všetkých oblastiach života vrátane rozhodovania; žiada predovšetkým osobnú zaangažovanosť členov vlád a vládnych úradníkov;

    4.

    zdôrazňuje význam kampaní na zvýšenie povedomia v boji proti stereotypom, diskriminácii (rodovej, kultúrnej, založenej na náboženstve) a domácemu násiliu a o rodovej rovnosti ako takej; konštatuje, že tieto kampane treba rozšíriť o podporu vytvárania pozitívneho obrazu ženských vzorov v masmédiách a reklame, učebných materiáloch a na internete; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť situáciu žien vo vidieckych oblastiach, najmä v súvislosti s diskriminačnými zvyklosťami a stereotypmi.

    5.

    s obavami konštatuje, že ženy sú na trhu práce, ako aj v oblasti hospodárskeho a politického rozhodovania stále nedostatočne zastúpené; víta zavedenie kvót a vyzýva krajiny, ktoré tak ešte neurobili, aby podporili zastúpenie žien, a v oblastiach, kde je to potrebné, účinne uplatňovali kvóty v politických stranách a národných zhromaždeniach, a nabáda krajiny, ktoré tak už urobili, aby v tomto procese pokračovali s cieľom umožniť ženám účasť na politickom živote a zlepšiť ich nedostatočné zastúpenie; konštatuje, že tam, kde boli zavedené rodové kvóty v politickom rozhodovaní, by mali byť riadne uplatňované a doplnené účinnými právnymi sankciami; v tejto súvislosti víta nedávne vrcholné medzinárodné stretnutie žien nazvané Partnerstvom k zmene, ktoré sa konalo v októbri 2012 v Prištine pod záštitou Atifete Jahjagaovej, jedinej prezidentky v tomto regióne;

    6.

    so znepokojením konštatuje, že miera zamestnanosti žien v krajinách západného Balkánu je stále veľmi nízka; poukazuje na to, že podpora politík zameraných na rovnaké príležitosti je dôležitá vzhľadom na hospodársky a sociálny rozvoj prístupových krajín na Balkáne; vyzýva vlády, aby zaviedli opatrenia s cieľom znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, a teda aj rozdiely v ich dôchodkoch a aby sa zaoberali vysokou nezamestnanosťou zameraním sa predovšetkým na ženy, najmä tie, vo vidieckych oblastiach; vyzýva vlády krajín na Balkáne, aby zriadili právny rámec pre rovnaké odmeňovanie oboch pohlaví, pomáhali ženám pri zosúlaďovaní osobného a pracovného života, zabezpečili lepšie pracovné podmienky, celoživotné vzdelávanie, pružný pracovný čas a aby tiež vytvárali prostredie, ktoré stimuluje podnikanie žien;

    7.

    so znepokojením konštatuje, že v niektorých štátoch v tomto regióne sú podnikateľky často diskriminované, keď sa pokúšajú získať pôžičku alebo úver pre svoje podnikanie, a stále sa často stretávajú s prekážkami založenými na rodových stereotypoch; vyzýva štáty v tomto regióne, aby zvážili vytvorenie systémov tútorstva a podporných programov, v ktorých možno využiť poradenstvo a skúsenosti odborníkov z radov podnikateľov; vyzýva krajiny západného Balkánu, aby vytvorili pre trh práce aktívne programy opatrení, ktoré budú zamerané na znižovanie nezamestnanosti žien; naliehavo ich žiada o vytvorenie úverových programov a sprístupnenie financovania pre začínajúce podniky;

    8.

    zdôrazňuje význam boja proti všetkým podobám diskriminácie na pracovisku vrátane rodovej diskriminácie pri zamestnávaní, kariérnom postupe a rôznych pracovných zvýhodneniach;

    9.

    zdôrazňuje, že v procese budovania riadne fungujúcich demokratických inštitúcií je pre demokratickú vládu veľmi dôležité zabezpečenie aktívnej účasti žien, ktoré v balkánskych krajinách tvoria viac než polovicu obyvateľstva; so znepokojením berie na vedomie nedostatok finančných a ľudských zdrojov vyčlenených na fungovanie vládnych a nezávislých inštitúcií poverených prijatím a vykonávaním opatrení v oblasti rodovej rovnosti, najmä politík integrujúcich rodové hľadisko, vo väčšine krajín; vyzýva orgány, aby na vykonávanie opatrení a akčných plánov pridelili primerané zdroje vrátane vhodných zamestnancov z radov žien; zdôrazňuje, že nástroj predvstupovej pomoci (IPA) sa môže a mal by sa používať na projekty súvisiace s podporou práv žien a rodovej rovnosti, ale že plnú zodpovednosť za dobré fungovanie vykonávacích mechanizmov súvisiacich s právami žien a rodovou rovnosťou nesú orgány v samotných krajinách; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú analýzu v súvislosti s efektívnosťou výdavkov;

    10.

    so znepokojením berie na vedomie nedostatok štatistických informácií o rodovej rovnosti, o násilí páchanom na ženách a o prístupe k antikoncepcii a jej dostupnosti, o nepokrytej potrebe antikoncepcie, ktoré sú nevyhnutné na sledovanie daného vykonávania, ktoré je štandardizované a možno ho s odstupom času porovnať medzi jednotlivými prístupovými krajinami, ako aj medzi členskými štátmi EÚ a prístupovými krajinami; vyzýva vlády prístupových krajín Balkánu, aby zaviedli spoločnú metodiku zhromažďovania štatistických údajov spolu s Eurostatom, Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE) a inými príslušnými inštitúciami; zdôrazňuje, že treba vypracovať osobitné stratégie a vykonávať existujúce stratégie s cieľom zlepšiť pozíciu žien, ktoré sa stretávajú s rôznymi formami diskriminácie, ako napríklad Rómok, lesbičiek, bisexuálok alebo transsexuálok, žien so zdravotným postihnutím, žien, ktoré patria k etnickým menšinám, starších žien;

    11.

    domnieva sa, že ženy zohrávajú zásadnú úlohu pri stabilizácii situácie a riešení konfliktov, čo má z hľadiska zmierenia v regióne ako celku kľúčový význam; zdôrazňuje dôležitosť prístupu k spravodlivosti v prípade žien, ktoré sú obeťami vojnových zločinov, najmä znásilňovania; pripomína, že je povinnosťou všetkých štátov ukončiť beztrestnosť a začať stíhať osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, vrátane zločinov spojených so sexuálnym násilím voči dievčatám a ženám, a uznať túto trestnú činnosť za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a ako také ich odsúdiť; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vylúčiť tieto zločiny z ustanovení o amnestii; víta snahy sietí, ako je Regional Women’s Lobby (Regionálna ženská loby), o pomoc ženám pri budovaní mieru a o podporu prístupu žien k spravodlivosti v krajinách po konflikte; zdôrazňuje, že je aj naďalej potrebné zaoberať sa minulosťou a systematicky zabezpečovať spravodlivosť a rehabilitáciu pre obete sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktmi; naliehavo požaduje prijatie a vykonávanie vhodných štátnych programov na ochranu svedkov a potrestanie týchto trestných činov;

    12.

    odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a so znepokojením konštatuje, že v krajinách Balkánu stále existuje rodové násilie a verbálne prejavy nenávisti; vyzýva vlády balkánskych krajín, aby posilnili orgány presadzovania práva, aby bolo možné úspešne riešiť otázky, ako je násilie založené na rodovej príslušnosti, domáce násilie, nútená prostitúcia a obchodovanie so ženami, a aby zriadili útočíská pre obete, ktoré zažili či zažívají domáce násilie, a zabezpečili, aby orgány presadzovania práva, právne orgány a štátni úradníci boli voči tomuto javu vnímavejší; nabáda vnútroštátne orgány v tomto regióne, aby vytvorili programy zamerané na zvyšovanie povedomia o domácom násilí;

    13.

    s hlbokým znepokojením konštatuje, že 30 % obetí cezhraničného obchodovania s ľuďmi v EÚ predstavujú štátni príslušníci z oblasti Balkánu, pričom väčšinu obetí tvoria ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že rodová rovnosť, kampane na zvyšovanie povedomia, opatrenia proti korupcii a organizovanému zločinu majú kľúčový význam pri predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a ochrane potenciálnych obetí; vyzýva vnútroštátne orgány v tomto regióne, aby spolupracovali pri vytváraní spoločného mechanizmu;

    14.

    vyzýva orgány v pristupujúcich krajinách Balkánu, aby zabezpečili stále financovanie na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, aby ešte viac posilnili svoje kapacity, pokiaľ ide o aktívnu identifikáciu a ochranu obetí spomedzi zraniteľného obyvateľstva, aby prostrdníctvom právnych predpisov zaistili, aby odhalené obete obchodovania s ľuďmi neboli potrestané za spáchanie zločinu ako priameho následku obchodovania s nimi, aby zachovali snahy o ochranu obetí, vyškolili úradníkov v oblasti presadzovania práva a ďalej rozvíjali kapacity prijímacích stredísk a útočísk; ďalej vyzýva príslušné vlády, aby lepšie vykonávali existujúce právne predpisy s cieľom vytvoriť odrádzajúce prostredie pre obchodníkov s ľuďmi, v ktorom sa prípady obchodovania budú riadne vyšetrovať a ich páchatelia budú stíhaní a usvedčení; žiada Komisiu, aby naliehala na prístupové krajiny Balkánu, aby zlepšili svoje výsledky, pokiaľ ide o stíhanie a odsudzovanie páchateľov, a aby podporovala miestne iniciatívy zamerané na riešenie hlavných príčin obchodovania s ľuďmi, akými sú domáce násilie a slabé ekonomické príležitosti pre ženy;

    15.

    zdôrazňuje, že skutočná rodová rovnosť je založená aj na rovnosti a nediskriminácii, pokiaľ ide o sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu; vyzýva vlády prístupových krajín, aby sa v práve, politike aj praxi zaoberali riešením pretrvávajúcej homofóbie a transfóbie, a to aj prijatím právnych predpisov v oblasti trestných činov spáchaných z nenávisti, v oblasti policajnej odbornej prípravy a antidiskriminačných právnych predpisov, a žiada vnútroštátne orgány v tomto regióne, aby odmietli nenávisť a násilie na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia;

    16.

    víta zvýšenie počtu cezhraničných regionálnych iniciatív v oblasti práv žien a rodovej rovnosti; vyzýva vlády a Komisiu, aby podporovali tieto iniciatívy, nabádali na výmenu a presadzovanie osvedčených postupov, ktoré z nich vyplývajú, a to okrem iného využívaním predvstupových fondov a sprístupnením dostatočných grantov pre tieto iniciatívy, aj z hľadiska tvorby rozpočtov na základe rodového hľadiska;

    17.

    vyzýva vlády Čiernej Hory, Srbska, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a Albánska, aby hneď po začatí prístupových rokovaní uzavreli so svojimi parlamentmi a občianskou spoločnosťou rámcovú dohodu o zapojení organizácií občianskej spoločnosti, okrem iného v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, do prístupových rokovaní a vypracúvania akčných reformných plánov vychádzajúcich z týchto rokovaní, a aby im zabezpečili prístup k príslušným dokumentom vzťahujúcim sa na prístupový proces;

    18.

    vyzýva vlády prístupových krajín Balkánu, aby uznali a podporili úlohu, ktorú zohrávajú občianska spoločnosť a ženské organizácie v osobitných oblastiach, ako sú napríklad podpora práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, boj proti násiliu na ženách, zvyšovanie politickej účasti a zastúpenia žien a podpora snáh o nastolenie mieru; dôrazne podporuje činnosti zamerané na poskytnutie právomocí ženám a na posilnenie ich postavenia v týchto spoločnostiach;

    19.

    s obavami konštatuje, že vo väčšine prístupových krajín Balkánu sa spomalil proces sociálneho začleňovania Rómov a v niektorých prípadoch sa dokonca úplne zastavil; vyzýva príslušné vlády, aby zintenzívnili svoje úsilie v záujme ďalšieho začleňovania rómskych občanov a zaručenia odstránenia všetkých foriem diskriminácie Rómov a predsudkov voči nim, najmä ženám a dievčatám, ktoré sú vystavené viacnásobnej diskriminácii; žiada Komisiu, aby posilnila svoje snahy o zaangažovanie prístupových krajín (bez ohľadu na fázu pristúpenia), o mobilizáciu nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a mechanizmu procesu Dohody o stabilizácii a pridružení;

    20.

    so znepokojením konštatuje, že aktivisti za práva lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov a aktivisti za ľudské práva, ktorí poukazujú na potrebu vyrovnať sa s minulosťou, sú pravidelnými terčmi nenávistných prejavov, hrozieb a fyzických útokov, a vyzýva vlády prístupových krajín Balkánu, aby prijali konkrétne opatrenia na prevenciu násilia páchaného na obhajkyniach ľudských práv a na boj proti takémuto násiliu;

    21.

    vyzýva Komisiu, aby sa v rámci prístupového procesu krajín západného Balkánu prednostne zameriavala na uplatňovanie práv žien, začleňovanie hľadiska rodovej rovnosti do všetkých oblastí politiky a sústavný boj proti domácemu násiliu, a to tým, že sa bude naďalej venovať týmto otázkam a bude monitorovať ich uplatňovanie a informovať o ňom v správach o pokroku, že bude zdôrazňovať ich význam v komunikácii s orgánmi a že pôjde príkladom a zabezpečí, aby v jej vlastných delegáciách, rokovacích skupinách a v rámci zastúpení na stretnutiach a v médiách boli rovnocenne zastúpení ženy a muži;

    22.

    vyzýva delegácie EÚ v krajinách Balkánu, aby vzhľadom na budúce pristúpenie k EÚ starostlivo napredovali v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, a žiada každú delegáciu, aby vymenovala zamestnanca, ktorý bude riešiť politiky týkajúce sa rodovej rovnosti, s cieľom uľahčiť výmenu osvedčených postupov v balkánskom regióne;

    23.

    nabáda vnútroštátne orgány v tomto regióne, aby podporovali rodovú rovnosť prostredníctvom vzdelávania na školách a univerzitách; konštatuje, že mnohé dievčatá sú už odmlada odrádzané od toho, aby sa na školách a univerzitách venovali predmetom, ktoré sa tradične vnímajú ako „mužské“, ako sú napríklad prírodné vedy, matematika a technika; odporúča zaviesť úvodné kurzy na školách a rozšíriť spektrum možných predmetov a možnej kariéry pre dievčatá, aby mohli rozvíjať svoje znalosti a rôzne schopnosti potrebné na dosiahnutie úspechu v kariére, ktorú si zvolia;

    24.

    zdôrazňuje, že všetky ženy musia mať kontrolu nad svojimi reprodukčnými a sexuálnymi právami, a to aj tým, že budú mať prístup k cenovo dostupnej kvalitnej antikoncepcii; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s obmedzením prístupu k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia v prístupových krajinách Balkánu;

    25.

    vyzýva vlády prístupových krajín Balkánu, aby prijali právne predpisy a politiky, ktoré zaistia všeobecný prístup k službám reprodukčného zdravia a ktoré podporujú reprodukčné práva, a aby systematicky zhromažďovali údaje, ktoré sú potrebné na podporu situácie v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

    Albánsko

    26.

    vyzýva vládu Albánska, aby podporila účasť žien na politickom rozhodovaní, najmä s ohľadom na parlamentné voľby v roku 2013;

    27.

    vyzýva vládu Albánska, aby uplatňovala národnú stratégiu pre integráciu a rozvoj a presadzovala zákon o ochrane pred diskrimináciou prostredníctvom posilnenia úradu komisára pre ochranu pred diskrimináciou a aby zriadila odvolaciu inštitúciu vo forme komisára určeného osobitne pre prípady diskriminácie z dôvodu pohlavia, s cieľom zasadiť sa o vytvorenie prostredia, v ktorom by ženy, ktoré porodia dievčatá, neboli vystavené diskriminácii;

    28.

    vyzýva albánsku vládu, aby zlepšila koordináciu medzi vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi najmä na účely boja proti domácemu násiliu, a konštatuje, že ženy by sa mali do väčšej miery zapájať do miestneho a vnútroštátneho rozhodovania v Albánsku;

    29.

    vyzýva vládu Albánska, aby navrhla reformu právnych predpisov o majetkových právach, reformy trestného zákonníka, volebného zákona a pracovno-právnych predpisov, v ktorých sa bude zohľadňovať rodová rovnosť;

    30.

    vyjadruje uznanie Albánsku za odbornú prípravu sudcov, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov o rodovej rovnosti a opatrenia proti násiliu páchanému na ženách, a za to, že obete diskriminácie alebo násilia môžu získať štátom sponzorovanú právnu pomoc;

    31.

    vyjadruje uznanie Albánsku za rozhodnutie o začlenení rodového hľadiska do strednodobého rozpočtového programu všetkých hlavných ministerstiev a teší sa na výsledky vykonávania tohto rozhodnutia;

    32.

    vyzýva vládu Albánska, aby zaviedla a v prípade potreby upravila ukazovatele výkonnosti na sledovanie uplatňovania práv žien a opatrení v oblasti rodovej rovnosti;

    33.

    žiada albánsky parlament, aby vytvoril parlamentný výbor, ktorý sa bude zaoberať konkrétne právami žien a rodovou rovnosťou;

    34.

    žiada albánsku vládu, aby zintenzívnila vykonávanie politických nástrojov rozvíjajúcich práva žien, ako sú napríklad národná stratégia pre rodovú rovnosť, domáce násilie a násilie páchané na ženách, a to najmä na miestnej úrovni (2011 – 2015);

    35.

    vyjadruje uznanie albánskym orgánom za stanovenie ukazovateľov výkonnosti určených na sledovanie vykonávania opatrení zameraných na práva žien a rodovú rovnosť a za zverejnenie národnej správy o stave žien a rodovej rovnosti v Albánsku za rok 2012;

    Bosna a Hercegovina

    36.

    vyzýva vládu Bosny a Hercegoviny, aby zosúladila právne predpisy v oblasti rodovej rovnosti, ako aj právnu prax na rôznych úrovniach v záujme vytvorenia jednotnej právnej situácie v krajine a posilnenia oddelenia zodpovedného za rodovú rovnosť na ústrednej úrovni s cieľom riešiť sústavný nedostatok žien na najvyšších úrovniach riadenia, a aby monitorovala problémy, ktoré doposiaľ spôsobilo jeho nevykonávanie; vyzýva Komisiu, aby využila všetky dostupné mechanizmy a primäla orgány Bosny a Hercegoviny k tomu, aby v tejto súvislosti prijali väčšiu zodpovednosť a dôraznejšie opatrenia; vyzýva vládu Bosny a Hercegoviny, aby kládla väčší dôraz na vykonávanie a harmonizáciu zákona o rodovej rovnosti v Bosne a Hercegovine a zákona o zákaze diskriminácie s ostatnými zákonmi na štátnej úrovni;

    37.

    s mimoriadnou obavou berie na vedomie diskrimináciu tehotných žien a žien, ktoré práve porodili, na trhu práce a rozdiely v právach sociálneho zabezpečenia v materstve v jednotlivých entitách a kantónoch; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby na vysokej úrovni zosúladili práva sociálneho zabezpečenia pre osoby na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke v krajine, čím by vytvorili jednotnú situáciu pre všetkých občanov;

    38.

    so znepokojením berie na vedomie nízku mieru povedomia o právnych predpisoch v oblasti rodovej rovnosti a právnych predpisoch zakazujúcich páchanie násilia na ženách, a to nielen všeobecne medzi obyvateľmi, ale aj medzi ľuďmi pracujúcimi v oblasti presadzovania práva; vyzýva orgány, aby zaviedli akčný plán na zvýšenie povedomia a na zabezpečenie odbornej prípravy úradníkov zodpovedných za presadzovanie práva;

    39.

    s vážnymi obavami konštatuje, že zákony o ochrane obetí domáceho násilia je stále potrebné harmonizovať so zákonmi v jednotlivých častiach, čím by sa domáce násilie uznalo ako trestný čin v trestných zákonníkoch oboch entít Bosny a Hercegoviny; z toho vyplýva, že sa týmto obetiam riadne neposkytuje právna istota; vyzýva vládu Bosny a Hercegoviny, aby tento problém čo najskôr vyriešila s cieľom zvýšiť ochranu obetí;

    40.

    vyjadruje uznanie ženám v parlamente Bosny a Hercegoviny za ich diskusiu v rámci rôznych strán o rodovom násilí s príslušnými ministerstvami; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby nadviazali na túto diskusiu konkrétnymi opatreniami na podporu boja proti rodovému násiliu;

    41.

    vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby poskytli oficiálne štatistiky o počte nahlásených prípadov násilia s údajmi získanými z policajných správ, od stredísk sociálnej starostlivosti a súdnych inštitúcií a aby tieto štatistiky zverejnili; podobne žiada orgány Bosny a Hercegoviny, aby zhromažďovali a zverejňovali údaje o ochranných opatreniach zameraných na zaistenie ochrany obetiam domáceho násilia;

    42.

    žiada vládu Bosny a Hercegoviny, aby harmonizovala zákon o rodovej rovnosti v Bosne a Hercegovine s volebným zákonom, pokiaľ ide o zloženie orgánov výkonného riadenia na všetkých úrovniach rozhodovania (na úrovni samosprávy, kantónu, entity alebo štátu);

    43.

    vyjadruje uznanie Bosne a Hercegovine za právne predpisy stanovujúce minimálne 40 % zastúpenie každého pohlavia v administratívnych funkciách v štátnych a miestnych vládnych orgánoch, ale konštatuje, že to v praxi neviedlo k 40 % zastúpeniu žien v štátnej správe; žiada orgány Bosny a Hercegoviny, aby vypracovali akčný plán s jasným časovým harmonogramom a jasným rozdelením zodpovedností za vykonávanie tohto právneho predpisu;

    44.

    so znepokojením berie na vedomie nedostatok finančných a ľudských zdrojov vyčlenených na realizáciu akčného plánu týkajúceho sa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, na inštitucionálne mechanizmy na podporu rodovej rovnosti, riadny prístup k spravodlivosti a na útulky pre obete domáceho násilia; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny na všetkých úrovniach, aby vo svojich rozpočtoch vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na tieto účely;

    45.

    odsudzuje skutočnosť, že orgány Bosny a Hercegoviny doposiaľ vyšetrili a odsúdili len malé množstvo prípadov vojnových zločinov sexuálneho násilia; s vážnymi obavami konštatuje, že veľké množstvo páchateľov takýchto zločinov beztrestne uniklo systému súdnictva; konštatuje tiež, že orgány Bosny a Hercegoviny nie sú schopné zabezpečiť pre obete primerané programy na ochranu svedkov; preto vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby zaistili, aby všetky obete vojnových zločinov sexuálneho násilia mali bezpečný a primeraný prístup k systému súdnictva a aby všetky predložené prípady vojnových zločinov boli promptne a účinne vyriešené;

    46.

    žiada vládu Bosny a Hercegoviny, aby zlepšila sledovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, a to začlenením jasných cieľov do politík a akčných plánov a jasným označením štátnych inštitúcií zodpovedných za vykonávanie; okrem toho žiada orgány Bosny a Hercegoviny na všetkých úrovniach, aby spolupracovali na získavaní komplexných štatistických údajov o rodovej rovnosti pre krajinu ako celok;

    Chorvátsko

    47.

    nabáda vládu Chorvátska, aby ďalej harmonizovala svoje právne predpisy s acquis communautaire EÚ v oblasti rodovej rovnosti aj po pristúpení;

    48.

    žiada chorvátske orgány, aby v plnej miere vykonávali právne predpisy stanovujúce 40 % zastúpenie žien na voličských zoznamoch do miestnych a regionálnych samosprávnych orgánov, parlamentu a Európskeho parlamentu, keďže počas parlamentných volieb v roku 2011 dve tretiny politických strán tento predpísaný cieľ nesplnili;

    49.

    vyjadruje uznanie Chorvátsku za zriadenie úradu ombudsmana pre rodovú rovnosť a za vytvorenie povedomia o právach žien a opatreniach v oblasti rodovej rovnosti, o ktoré sa tento úrad svojou známosťou zaslúžil; odporúča všetkým krajinám v regióne, aby zvážili, či nebudú nasledovať tento príklad ako osvedčený postup; nabáda vládu Chorvátska, aby naďalej financovala úrad ombudsmanov a aby využívala ich odporúčania;

    50.

    víta miestne akčné plány začleňujúce rodové hľadisko, najmä v regióne Istrie; žiada chorvátsku vládu, aby podporila prijímanie a vykonávanie takýchto akčných plánov v celej krajine;

    51.

    vyzýva vládu Chorvátska, aby nadviazala s organizáciami občianskej spoločnosti štruktúrovaný dialóg, najmä s ohľadom na situáciu po pristúpení;

    52.

    víta pokrok dosiahnutý v Chorvátsku, pokiaľ ide o riadne vyriešenie prípadov násilia páchaného na ženách a rodovej diskriminácie zo strany polície nadväzujúce na cielenú odbornú prípravu policajných úradníkov v tejto oblasti, a nabáda orgány, aby v týchto činnostiach pokračovali; poukazuje však na to, že súdy napriek tomu vždy riadne nevyriešia tieto prípady, a žiada orgány, aby iniciovali kroky aj na odbornú prípravu sudcov v tejto oblasti; ďalej žiada chorvátsku vládu, aby pre obete rodového násilia a diskriminácie sprístupnila bezplatnú právnu pomoc;

    53.

    žiada chorvátske orgány, aby v národnej stratégii pre ochranu pred násilím páchaným v rodine (2011 – 2016) objasnili, ktorý orgán zodpovedá za jednotlivé činnosti, a aby vyčlenili príslušné financie na vykonávanie stratégie pre orgány a organizácie občianskej spoločnosti;

    Kosovo

    54.

    víta úlohu, ktorá bola udelená kosovskému zhromaždeniu v oblasti schvaľovania, kontroly a monitorovania programu v oblasti rodovej rovnosti; žiada o realizáciu odporúčaní vyplývajúcich z monitorovacích správ;

    55.

    vyzýva kosovskú vládu, aby podporovala celoštátnu telefonickú linku SOS pre obete domáceho a rodového násilia, aby zvyšovala informovanosť o možnostiach nahlasovania a riešenia prípadov;

    56.

    vyjadruje uznanie kosovskej vláde za to, že v rámci úradu premiéra vytvorila agentúru pre rodovú rovnosť, a žiada vládu, aby zaistila účinnejšie fungovanie agentúry pri vykonávaní a monitorovaní zákona o rodovej rovnosti bez politických zásahov;

    57.

    vyzýva vládu Kosova, aby čo najskôr zriadila navrhované Centrum pre rovnaké zaobchádzanie;

    58.

    vyjadruje uznanie Kosovu za odbornú prípravu policajných úradníkov, pokiaľ ide o riešenie prípadov rodovo motivovaného násilia, a za zriadenie osobitných miestností na policajných staniciach pre obete a ich deti; vyzýva vládu Kosova, aby uskutočnila aj odbornú prípravu sudcov, pokiaľ ide o riešenie týchto prípadov, a zvýšila počet útulkov pre obete a predĺžila možnú dĺžku pobytu v nich;

    59.

    naliehavo vyzýva kosovskú vládu, aby uznala zásady z Prištiny, ako boli stanovené na samite žien v Kosove v októbri 2012, a aby pracovala na ich uplatňovaní;

    60.

    zdôrazňuje, že je potrebné ďalej presadzovať používanie antikoncepcie, jej ponuku a dostupnosť, pretože užívanie antikoncepcie nie je ani zďaleka zaužívané u všetkých žien v Kosove, hoci došlo k zvýšeniu podielu žien využívajúcich teraz tieto formy obmedzovania pôrodnosti;

    61.

    žiada kosovskú vládu, aby uznala obete sexuálneho násilia počas konfliktu v rokoch 1998 až 1999 a aby túto skupinu začlenila ako osobitnú kategóriu do zákona prostredníctvom zmeny a doplnenia Zákona č. 04/L-054 o štatúte a právach mučeníkov, invalidov, veteránov, členov Kosovskej oslobodeneckej armády, civilných obetí vojny a ich rodín;

    62.

    žiada kosovskú vládu, aby v administratívnych pokynoch k zákonu o rodovej rovnosti a diskriminácii jasne určila ukazovatele plnenia a neplnenia s cieľom uľahčiť jeho vykonávanie a sledovanie; ďalej vyzýva vládu, aby vytvorila národný register a postupy zberu údajov o prípadoch rodovej diskriminácie a násilia;

    bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM)

    63.

    vyjadruje uznanie vláde bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko za návrh nového zákona zameraného proti sexuálnemu obťažovaniu alebo mobingu na pracovisku, ktorý zahŕňa aj pokuty pre páchateľov, a požaduje jeho harmonizáciu s trestným zákonníkom; víta zámer macedónskej vlády zmeniť právne predpisy tak, aby sa zaistilo, že právo na čerpanie rodičovskej dovolenky alebo osobitného voľna na ošetrovanie chorého člena rodiny majú obaja rodičia, a nedávne prijatie zmien v zákonníku práce s cieľom poskytnúť tehotným ženám či ženám krátko po pôrode lepšiu ochranu na trhu práce;

    64.

    so znepokojením konštatuje, že rómske ženy sú vystavené dvojakej diskriminácii – na základe rodu a etnickej príslušnosti; preto vyzýva macedónsku vládu, aby prijala komplexný protidiskriminačný rámec, ktorý by Rómkam umožnil zaručiť ich práva;

    65.

    vyjadruje uznanie macedónskym orgánom za doplnenie odrádzajúcich sankcií za neplnenie zákona stanovujúceho minimálne 30 % zastúpenie každého pohlavia v rámci politického rozhodovania; žiada macedónsku vládu, aby podrobne sledovala, či to povedie k minimálne 30 % účasti žien na rozhodovaní, a to najmä na miestnej úrovni;

    66.

    vyjadruje uznanie macedónskemu parlamentu za aktívny „ženský klub“, v rámci ktorého poslankyne parlamentu z rôznych strán spolupracujú na podpore práv žien a rodovej rovnosti napríklad prostredníctvom verejných diskusií, konferencií a medzinárodných podujatí, pričom spolupracujú s občianskou spoločnosťou a riešia chúlostivé a marginalizované témy, ako sú sexuálne vzdelávanie na základných školách, domáce násilie, HIV, rakovina krčka maternice, nenávistné prejavy a postavenie žien vo vidieckych oblastiach;

    67.

    poznamenáva, že mechanizmy Ministerstva práce a sociálnej politiky, čo sa týka právneho zástupcu v rámci odboru pre rovnaké príležitosti, ktorý zodpovedá za poskytovanie právneho poradenstva v prípadoch nerovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi, riadne nefungujú, a vyzýva vládu bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby prijala opatrenia na zlepšenie ich fungovania;

    68.

    so znepokojením berie na vedomie nejednotné vykonávanie akčných plánov a stratégií v oblasti rodovej rovnosti, ako aj nedostatočnú koordináciu vynakladaného úsilia; vyzýva vládu bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby zvýšila finančné a ľudské zdroje dostupné pre odbor pre rodovú rovnosť a aby tiež zaistila vymenovanie a účinné fungovanie koordinátorov pre rovnaké príležitosti na vnútroštátnej a miestnej úrovni;

    69.

    víta pokrok dosiahnutý v rámci boja proti rodovému násiliu, okrem iného napríklad v podobe zvýšenia nahlásených prípadov vďaka kampaniam zameraným na informovanosť, odbornej prípravy špecializovaných policajných úradníkov a dohody o protokoloch medzi inštitúciami pri riešení hlásených prípadov; so znepokojením však konštatuje, že počet útočísk pre obete domáceho násilia a iných foriem rodového násilia nie je postačujúci;

    70.

    vyzýva macedónsku vládu, aby odstránila existujúce kultúrne a finančné prekážky, v dôsledku ktorých ženy nemajú prístup k antikoncepcii;

    Čierna Hora

    71.

    so znepokojením konštatuje, že percentuálne zastúpenie žien v politickom rozhodovaní sa za posledné desaťročia takmer vôbec nezvýšilo; vyzýva vládu Čiernej Hory, aby uskutočnila reformu právnych predpisov v tejto oblasti a zabezpečila ich dodržiavanie;

    72.

    vyzýva vládu Čiernej Hory, aby zvýšila ľudské a finančné zdroje dostupné pre odbor pre rodovú rovnosť, na vykonávanie právneho a inštitucionálneho rámca na presadzovanie rodovej rovnosti a na realizáciu akčného plánu pre rodovú rovnosť;

    73.

    vyjadruje uznanie vláde Čiernej Hory za vypracovanie nového národného akčného plánu na dosiahnutie rodovej rovnosti v spolupráci s občianskou spoločnosťou a začlenenie strategických a operačných cieľov do tohto plánu; žiada vládu, aby poskytla dostatočné ľudské a finančné zdroje na jeho vykonávanie a aby vo fáze vykonávania vytvorila rámec pre pokračujúcu spoluprácu s občianskou spoločnosťou;

    74.

    víta zahrnutie opatrení v oblasti rodovej rovnosti do programu reforiem Čiernej Hory pre pristúpenie; vyzýva vládu Čiernej Hory, aby sa pri prístupových rokovaniach o kapitole 23 „Súdnictvo a základné práva“, ako aj o ostatných príslušných kapitolách (kapitole 19 „Sociálna politika a zamestnanosť“, kapitole 24 „Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť“ a kapitole 18 „Štatistiky“) prednostne venovala krokom zameriavajúcim sa na vykonávanie ustanovení o rodovej rovnosti;

    75.

    vyjadruje uznanie vláde Čiernej Hory za pokrok dosiahnutý pri riešení domáceho násilia vďaka prijatiu kódexu správania pre postupy koordinovanej inštitucionálnej odozvy; s obavami však konštatuje, že domáce násilie je v Čiernej Hore naďalej veľkým problémom, a žiada vládu, aby na vykonávanie právnych predpisov a kódexu správania vyčlenila dostatočné prostriedky a aby naň vynaložila dostatočné úsilie, aby zaviedla medzinárodnú telefonickú linku pomoci SOS a aby zhromažďovala údaje;

    76.

    so znepokojením poukazuje na nízky počet sťažností na diskrimináciu či násilia páchaných na základe pohlavia; vyzýva čiernohorskú vládu, aby investovala do zvyšovania povedomia o právach žien, o platných právnych predpisoch zameraných proti násiliu a o možnostiach ohlasovania a riešenia týchto prípadov;

    77.

    víta úsilie parlamentu Čiernej Hory o metodické sledovanie vykonávania právnych predpisov o rovnosti;

    Srbsko

    78.

    vyzýva vládu Srbska, aby ďalej vykonávala národný program pre integráciu do EÚ tým, že posilní mechanizmy na monitorovanie uplatňovania právnych predpisov zakazujúcich diskrimináciu, a aby zlepšila administratívne kapacity orgánov, ktoré sa zaoberajú rodovou rovnosťou, vrátane komisára pre ochranu rovnosti a zástupcu ombudsmana pre rodovú rovnosť;

    79.

    vyjadruje uznanie srbskej vláde za volebný zákon stanovujúci, že každým tretím kandidátom do Parlamentu musí byť zástupca nedostatočne zastúpeného pohlavia, a za jeho riadne vykonávanie, ktoré viedlo k 34 % zastúpeniu žien v Parlamente;

    80.

    vyzýva vládu Srbska, aby posilnila odbornú prípravu policajných a súdnych úradníkov zodpovedných za presadzovanie práva, čo sa týka povedomia a riadneho riešenia prípadov diskriminácie a násilia z dôvodu pohlavia, aby zabezpečila, aby právna pomoc dostupná pre obete bola bezplatná, a aby riešila všeobecný problém hromadenia nevyriešených prípadov na súdoch;

    81.

    chváli pokrok dosiahnutý v boji proti domácemu násiliu vďaka prijatiu všeobecného protokolu o postupoch spolupráce v situáciách domáceho násilia a násilia v partnerských vzťahoch, zavedenie telefonickej linky pomoci a otvorenie nového útulku; konštatuje však, že domáce násilie je v Srbsku naďalej veľkým problémom; žiada vládu, aby na vykonávanie právnych predpisov a protokolu vyčlenila dostatočné finančné prostriedky a venovala mu náležité úsilie, aby podporovala hlásenie prípadov násilia a zhromažďovala a ďalej poskytovala informácie a údaje inštitúciám, agentúram a ženským organizáciám občianskej spoločnosti;

    82.

    vyjadruje uznanie vláde a parlamentu Srbska za ich úzku spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti pri vypracúvaní a monitorovaní rozsiahleho akčného plánu na realizáciu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325; vyzýva vládu, aby na jej realizáciu vyčlenila dostatok ľudských a finančných zdrojov;

    83.

    vyzýva srbské orgány, aby zlepšili spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti pre rodovú rovnosť, a to najmä na miestnej úrovni medzi miestnymi vládami a miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti, pri vypracúvaní, vykonávaní a monitorovaní zákonov a politík v oblasti rodovej rovnosti a rodového násilia a aby poskytli štrukturálne financovanie na prácu organizácií zaoberajúcich sa rodovým násilím;

    o

    o o

    84.

    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam prístupových krajín Balkánu.


    (1)  Príloha k záverom Rady zo 7. marca 2011.

    (2)  Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 258.

    (3)  Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247.

    (4)  Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.2010, s. 11.

    (5)  Ú. v. EÚ C 21 E, 28.1.2010, s. 8.

    (6)  Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 112.


    Top