Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52013IP0060

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. februára 2013 o nedávnych útokoch na zdravotníckych pracovníkov v Pakistane (2013/2537(RSP))

    Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, p. 111–114 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    22.1.2016   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 24/111


    P7_TA(2013)0060

    Nedávne útoky na zdravotníckych pracovníkov v Pakistane

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. februára 2013 o nedávnych útokoch na zdravotníckych pracovníkov v Pakistane (2013/2537(RSP))

    (2016/C 024/16)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Pakistane,

    so zreteľom na vyhlásenie, ktoré 18. decembra 2012 vydali Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Detský fond OSN (Unicef),

    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ (COM(2008)0055),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv (1),

    so zreteľom na päťročný plán angažovanosti EÚ a Pakistanu z marca 2012, ktorý určuje priority, ako sú dobrá správa vecí verejných, spolupráca v oblasti posilňovania postavenia žien a dialóg o ľudských právach,

    so zreteľom na závery Rady o Pakistane z 25. júna 2012, v ktorých boli opätovne zdôraznené očakávania EÚ v súvislosti s presadzovaním a dodržiavaním ľudských práv,

    so zreteľom na národný program odstránenia detskej obrny, ktorý sa v Pakistane začal v roku 1994,

    so zreteľom na celosvetovú iniciatívu WHO za odstránenie detskej obrny (GPEI) a jej nový strategický plán na odstránenie detskej obrny a jej koniec na obdobie 2013 – 2018,

    so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci,

    so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

    A.

    keďže Pakistan je podľa WHO jednou z posledných troch krajín, kde je detská obrna ešte stále endemická a kde bolo v roku 2011 zaznamenaných 198 prípadov nakazenia; keďže podľa WHO by neúspešné zastavenie detskej obrny znamenalo vážnu hrozbu pre zdravie v regióne aj mimo neho, pretože obrna je vysoko nákazlivá;

    B.

    keďže 1. januára 2013 boli zastrelení šiesti zdravotnícki pracovníci a jeden lekár, keď sa vracali domov z komunitného centra, kde boli zamestnaní ako pracovníci mimovládnej organizácie v severozápadnom regióne Swabi, približne 75 km severozápadne od hlavného mesta Islamabád;

    C.

    keďže od 17. do 19. decembra 2012 bolo v mestách Karáčí a Pešávár zastrelených deväť zdravotníckych pracovníkov, z toho šesť žien, zapojených do kampane na odstránenie detskej obrny v Pakistane,

    D.

    keďže 29. januára 2013 bol neďaleko Swabi zavraždený policajt zaisťujúci bezpečnosť očkovacieho tímu pod ochranou OSN vykonávajúceho očkovanie proti obrne a keďže 31. januára 2013 boli pri výbuchu míny na severozápade Pakistanu zabití dvaja pracovníci očkovacej kampane proti obrne, hoci nie je jasné, či išlo o cielený útok;

    E.

    keďže pri inom útoku v júli 2012 bol zranený ghanský lekár z WHO a jeho šofér, ktorí pomáhali v boji proti obrne v Karáčí;

    F.

    keďže existuje podozrenie, že všetky tieto útoky sú spojené s kampaňami zameranými na očkovanie pakistanských detí proti obrne;

    G.

    keďže nedávne série vražedných útokov prinútili WHO a Unicef zastaviť očkovacie kampane proti obrne v tejto krajine; keďže pakistanská vláda a provincie Sindh a Chajbar tiež dočasne pozastavili očkovacie kampane z dôvodu obáv o bezpečnosť zdravotníckych pracovníkov;

    H.

    keďže pakistanská vláda vyhlásila detskú obrnu za celoštátnu naliehavú záležitosť a v súčasnosti realizuje očkovacie kampane proti obrne v úsilí odstrániť túto chorobu v rámci svojich hraníc; keďže táto kampaň má medzinárodnú podporu zo strany WHO, Unicef a ďalších organizácií a je súčasťou celosvetovej iniciatívy za odstránenie detskej obrny; keďže cieľom kampane je zaočkovanie 33 miliónov detí a sú do nej zapojené státisíce zdravotníckych pracovníkov, medzi nimi mnoho žien, vykonávajúcich očkovanie po celej krajine;

    I.

    keďže výdavky na zdravotníctvo v Pakistane predstavujú na celoštátnej úrovni aj na úrovni provincií menej než 0,3 % ročného rozpočtu;

    J.

    keďže väčšina útokov na zdravotníckych pracovníkov sa odohrala v severovýchodných oblastiach v blízkosti militantných pevností a keďže tieto útoky majú údajne prepojenie na Taliban;

    K.

    keďže takéto útoky odoberajú deťom v Pakistane právo na základné zdravotné opatrenia na záchranu života a vystavujú ich riziku choroby spôsobujúcej doživotné postihnutie;

    L.

    keďže dôvodom nedávnych útokov je pravdepodobne nesúhlas s očkovacími kampaňami medzi skupinami islamských extrémistov, ktorí tvrdia, že vakcínou sa má zabezpečiť sterilita moslimských detí;

    M.

    keďže ako odôvodnenie svojich trestných činov Taliban použil výhovorku, že v minulosti využívali zahraničné spravodajské služby členov miestnych očkovacích tímov v Pakistane na získavanie tajných informácií;

    N.

    keďže pedagogickí a zdravotnícki pracovníci sú čoraz častejšie cieľom militantných islamských skupín, ako sú Tehreek-e-Taliban (TTP) a Džundolláh, ktoré sa stavajú proti úsiliu o potláčanie obrny a považujú ho za prostriedok propagácie cudzích, liberálnych programov;

    O.

    keďže smrteľné útoky odrážajú rastúcu neistotu, ktorej sú vystavení humanitárni pracovníci v Pakistane; keďže podľa údajov správy o databáze bezpečnosti humanitárnych pracovníkov za rok 2012 Pakistan sa zaraďuje k piatim najnebezpečnejším krajinám pre humanitárnych pracovníkov;

    P.

    keďže mimovládne organizácie a humanitárni pracovníci zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v mnohých oblastiach a provinciách Pakistanu, najmä v kmeňových územiach, kde vláda nedokáže zabezpečovať také služby, ako sú lekárske kliniky či školy;

    Q.

    keďže väčšina obetí útokov na zdravotníckych pracovníkov boli ženy, čo sa zhoduje s praktikami talibanských bojovníkov útočiť na pracujúce ženy a obhajkyne práv, a vyslať tým signál, že ženy nesmú pracovať mimo domu;

    1.

    dôrazne odsudzuje mnohonásobné zabíjanie a útoky na zdravotníckych pracovníkov a bezpečnostné sily pridelené na ich ochranu, ku ktorým došlo v posledných mesiacoch; zdôrazňuje, že tieto útoky oberajú najzraniteľnejších pakistanských obyvateľov, predovšetkým deti, o základné opatrenia na záchranu života;

    2.

    vyjadruje sústrasť rodinám obetí;

    3.

    víta skutočnosť, že pakistanská vláda a tamojšia občianska spoločnosť všeobecne odsúdili tieto útoky;

    4.

    vyzýva pakistanskú vládu, aby osoby zodpovedné za útoky z posledných mesiacov priviedla pred súd;

    5.

    vyjadruje obdiv odvahe a odhodlaniu tých zdravotníckych pracovníkov, z ktorých mnohí sú ženy, ktorí napriek veľkému nebezpečenstvu, ktorému sú vystavení, nezištne pracujú na odstraňovaní detskej obrny a deťom v Pakistane poskytujú aj iné zdravotnícke služby;

    6.

    zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby humanitárni pracovníci mohli pracovať v bezpečnom prostredí; je naďalej hlboko znepokojený skutočnosťou, že militanti čoraz častejšie spájajú medzinárodných humanitárnych pracovníkov s agentmi spravodajských služieb a vojenskými silami zo Západu;

    7.

    zdôrazňuje, že prerušenie očkovacieho programu proti obrne v Pakistane znamená vážny úder celosvetovému úsiliu o to, aby bola detská obrna v blízkej budúcnosti raz a navždy odstránená;

    8.

    víta národný núdzový akčný plán pre odstránenie obrny na rok 2012 a vyzdvihuje význam jeho úspešného pokračovania, aby sa zabránilo nárastu počtu prípadov nakazenia; konštatuje, že od začiatku poslednej očkovacej kampane dosiahol počet nakazení historicky nízku úroveň;

    9.

    víta odhodlanie WHO a medzinárodných organizácií pokračovať v podpore pakistanskej vlády a pakistanského ľudu v ich úsilí zbaviť sa obrny a ďalších chorôb v krajine;

    10.

    vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby spolupracovala so Svetovou zdravotníckou organizáciou pri podpore programu pre zdravotnícke pracovníčky, zameraného na zlepšovanie prístupu k preventívnym zdravotníckym službám najmä na vidieku;

    11.

    víta úsilie, ktoré už vyvinula pakistanská vláda smerom k zaisteniu bezpečnosti počas zdravotných kampaní a rozvoju novej stratégie na ochranu humanitárnych pracovníkov; vyzýva však pakistanskú vládu, aby podstatne zlepšila bezpečnostné opatrenia pre humanitárne organizácie a ich pracovníkov;

    12.

    vyzýva vlády na celom svete, aby zachovali neutralitu humanitárnej práce, pretože v opačnom prípade by to mohlo znamenať vystavenie desiatok tisícov ľudí napospas chorobám a ohrozenie tých, ktorí poskytujú legitímne a veľmi dôležité zdravotnícke služby;

    13.

    je hlboko znepokojený situáciou žien v Pakistane, a najmä žien a dievčat, ktoré sa aktivizujú v spoločnosti a vyslúžili si hrozby Talibanu a iných extrémistických skupín;

    14.

    povzbudzuje pakistanskú vládu, aby vykonávala komplexnú osvetovú kampaň na vybudovanie väčšej podpory a zodpovednosti v pakistanskej spoločnosti a zvýšenie úrovne dôvery v očkovacie kampane; vyzýva v tejto súvislosti pakistanskú vládu, aby vstúpila do dialógu s vodcami spoločenstiev a riešila tak hlavné príčiny tohto problému;

    15.

    je presvedčený, že médiá aj občianska spoločnosť v Pakistane v spolupráci s medzinárodnými a mimovládnymi organizáciami zapojenými do humanitárnej činnosti sú povinné podieľať sa na zvyšovaní povedomia o dôležitej a nezávislej úlohe, ktorú zohrávajú zdravotnícki pracovníci v pomoci obyvateľom;

    16.

    opakuje ochotu EÚ poskytnúť pomoc pri nadchádzajúcich voľbách v Pakistane, ktoré budú rozhodujúce pre jeho demokratickú budúcnosť a stabilitu v regióne; konštatuje, že EÚ ešte stále nedostala oficiálny pozývací list od pakistanských orgánov s výzvou, aby tak urobila,

    17.

    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, orgánu OSN Ženy, vládam a parlamentom členských štátov, Rade OSN pre ľudské práva, Unicefu, WHO a vláde a parlamentu Pakistanu.


    (1)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0126.


    Top