22.1.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/33

—

so zreteľom na články 5, 12, 14, 15, 16, 21, 23, 26, 27, 28, 29, 31, 32, 33, 34 a 36 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Európsku sociálnu chartu, najmä jej články 5, 6 a 19,

—

so zreteľom na deklaráciu medzinárodnej organizácie práce (MOP) o základných zásadách a právach pri práci, prijatú v roku 1998, a na dohovory MOP ustanovujúce univerzálne základné pracovné normy s ohľadom na: na zrušenie nútenej práce (C29(1930) a C105(1957)); slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie (č. 87 (1948) a č. 98 (1949)); zrušenie detskej práce (č. 138 (1973) a č. 182 (1999)) a nediskrimináciu v zamestnaní (č. 100 (1951) a č. 111 (1958)),

—

taktiež so zreteľom na dohovory MOP o pracovných doložkách (verejné zákazky) (č. 94) a o kolektívnom vyjednávaní (č. 154),

—

so zreteľom na program dôstojnej práce MOP a Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest, ktoré boli prijaté všeobecným konsenzom 19. júna 2009 na zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce,

—

so zreteľom na vyhlásenie o sociálnej spravodlivosti pre spravodlivú globalizáciu prijaté 10. júna 2008 na základe konsenzu 183 členských štátov MOP,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (1948) a ďalšie nástroje Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä Dohovor o občianskych a politických právach (1966) a Dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966), Dohovor o odstraňovaní všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979), Dohovor o právach dieťaťa (1989), Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov (1990) a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006),

—

so zreteľom na Zásady OSN na posilnenie postavenia žien (Women’s Empowerment Principles) zverejnené v marci 2010, ktoré ponúkajú usmernenia v oblasti toho, ako posilniť postavenie žien na pracovisku, na trhu a v spoločenstve, a ktoré sú výsledkom spolupráce medzi organizáciou OSN Ženy a projektom OSN s názvom Global Compact;

—

so zreteľom na Projekt konzistentnosť, čo je projekt spolupráce medzi organizáciou Climate Disclosure Standards Board (CDSB), globálnou iniciatívou pre podávanie správ (GRI), Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Konferenciou OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) určený na podporu väčšej konzistentnosti v prístupe k požiadavkám na podnikové informácie v oblasti klímy a k ich poskytovaniu;

—

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a na závery Rady pre zahraničné veci z 8. decembra 2009 (1),

—

so zreteľom na Usmernenia OECD pre nadnárodné podniky“ aktualizované v máji 2011,

—

so zreteľom na Dohovor OECD o boji proti korupcii (1997),

—

so zreteľom na globálnu iniciatívu pre podávanie správ,

—

so zreteľom na vytvorenie Medzinárodnej integrovanej rady pre podávanie správ (IIRC),

—

so zreteľom na dánsky zákon o finančných výkazoch (2008),

—

so zreteľom na iniciatívu OSN Global Compact,

—

so zreteľom na štúdiu o medzerách v riadení medzi medzinárodnými nástrojmi a normami pre sociálnu zodpovednosť podnikov a existujúcimi európskymi právnymi predpismi, ktorá bola vypracovaná pre Komisiu v októbri 2010 (známa ako edinburská štúdia) (2), ktorej výsledky boli zverejnené vo výročnej správe Európskeho parlamentu o ľudských právach za rok 2011 (3), ktorú v plnej miere podporila Európska rada;

—

so zreteľom na odesky 46 a 47 výsledného dokumentu svetového samitu o udržateľnom rozvoji Rio+20,

—

so zreteľom na zásady OSN pre udržateľné investície (UNPRI),

—

so zreteľom na medzinárodnú normu ISO 26000, ktorá poskytuje usmernenia o sociálnej zodpovednosti, vydanú 1. novembra 2010,

—

so zreteľom na štúdiu 99 podnikov z roku 2009 s názvom Green Winners (4),

—

so zreteľom na európske fórum o sociálnej zodpovednosti podnikov s účasťou viacerých zainteresovaných strán, ktoré sa začalo 16. októbra 2002,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (5),

—

so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní (COM(2011)0896);

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (6), ktoré nahradilo Bruselský dohovor z roku 1968 s výnimkou ustanovení o vzťahoch medzi Dánskom a ostatnými členskými štátmi,

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 3. decembra 2001 o ďalších krokoch v nadväznosti na zelenú knihu o sociálnej zodpovednosti podnikov (7),

—

so zreteľom na uznesenie Rady zo 6. februára 2003 o sociálnej zodpovednosti podnikov (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých – Prínos Únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete ((COM(2006)0249) (oznámenie Komisie o dôstojnej práci),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Modernizovanie zákona o spoločnosti a zlepšenie riadenia podniku v Európskej únii – plán postupu (COM(2003)0284) (akčný plán o riadení podnikov),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Balík „Zodpovedné podniky“ (COM(2011)0685),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie – Vytvárať prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií (COM(2011)0682),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (KOM(2010)0491),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2002 o Zelenej knihe Komisie o podpore európskeho rámca sociálnej zodpovednosti podnikov (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. mája 2003 o oznámení Komisie týkajúcom sa sociálnej zodpovednosti podnikov: príspevok podnikov k trvalo udržateľnému rozvoju (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o stratégii EÚ 2020, v ktorom sa uvádza, že existuje neoddeliteľné spojenie medzi podnikovou zodpovednosťou a podnikovým riadením (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o Iniciatíve pre sociálne podnikanie – Vytvárať prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií (14),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 24. mája 2012 o oznámení Komisie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (15),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“ (COM(2011)0681),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre právne veci, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0023/2013),

A.

keďže pojem sociálna zodpovednosť podnikov (SZP) sa nesmie využívať na nové určovanie medzinárodne odsúhlasených platných minimálnych noriem, ale musí sa snažiť o usmernenie ich uplatňovania a lepšie pochopenie spôsobu, akým možno tieto normy jednoducho a priamo uplatňovať v podniku akejkoľvek veľkosti;

B.

keďže pojem SZP, ktorý sa bežne používa v inštitúciách EÚ, by sa mal považovať v zásade za neodlíšiteľný od príbuzných pojmov zodpovedný alebo etický podnik, „životné prostredie, spoločnosť a správa a riadenie“, trvalo udržateľný rozvoj a podniková zodpovednosť;

C.

keďže prístup založený na viacerých zainteresovaných subjektoch musí zostať základným kameňom všetkých iniciatív v oblasti SZP podporovaných EÚ a základom najdôveryhodnejšej SZP uplatňovanej v samotných podnikoch, a to od miestnej úrovne;

D.

keďže globálna iniciatíva pre podávanie správ priniesla na medzinárodnej úrovni zďaleka najširšie akceptovanú metodiku v oblasti transparentnosti podnikov a keďže vytvorenie Medzinárodnej rady pre integrované podávanie správ (IIRC) so zapojením významných celosvetových orgánov určujúcich účtovné štandardy ukazuje, že podávanie správ o udržateľnosti podnikov začlenené do finančných účtov sa za menej než desaťročie stane celosvetovou normou;

E.

keďže prelomová práca projektu „Účtovníctvo v záujme udržateľnosti“ princa z Walesu, organizácie TEEB (Ekonomika ekosystémov a biodiverzity) pre podniky a Programu OSN pre životné prostredie už umožnila, aby podniky úplne a presne porozumeli peňažnej hodnote svojho vonkajšieho sociálneho a environmentálneho vplyvu, a teda ju zabudovali do finančného riadenia podniku;

F.

keďže nastala obrovská zmena medzi investormi, pričom 1 123 investorov (zastupujúcich 32 biliónov USD v celkových spravovaných aktívach) podporuje zásady OSN pre udržateľné investovanie (UNPRI); keďže Európske fórum pre udržateľné investovanie odhaduje, že celosvetový trh sociálne zodpovedného investovania dosiahol v septembri 2010 objem zhruba 7 biliónov EUR, a keďže 82 investorov pod vedením organizácie Aviva Global Investors zastupujúcich 50 biliónov USD v celkových spravovaných aktívach na samite OSN pre udržateľný rozvoj požadovalo, aby sa podnikové podávanie správ v oblasti udržateľnosti stalo povinným;

G.

keďže vytvorenie európskej platformy pre SZP s účasťou viacerých zainteresovaných strán, uskutočnenie série pilotných a výskumných projektov a činnosti bývalého združenia Alliance for Business predstavujú stabilnú históriu európskej činnosti v oblasti SZP, a to spoločne s pokračujúcim hodnotným príspevkom zo strany rodiny európskych organizácií pôsobiacich v oblasti SZP vrátane organizácie CSR Europe, Európskej akadémie pre obchod v spoločnosti (European Academy of Business in Society, EABIS), Európskeho fóra pre sociálne investovanie (European Social Investment Forum, Eurosif) a Európskej koalície pre podnikovú spravodlivosť (European Coalition for Corporate Justice, ECCJ);

H.

keďže sú nevyhnutné určité spoločné normy SZP, keďže rozdiely v potrebnosti si tiež vyžadujú odlišné prístupy k SZP v rôznych priemyselných odvetviach a keďže v slobodnej spoločnosti SZP nikdy nemôže z charitatívnej akcie urobiť akciu povinnú, lebo by to mohlo znížiť ochotu ľudí dávať;

I.

keďže podnikové etické kódexy zohrávajú významnú úlohu pri iniciovaní SZP a zvyšovaní informovanosti o nej, sú však nedostatočnou odpoveďou vzhľadom na skutočnosť, že často nie sú dostatočne konkrétne, konzistentné s existujúcimi medzinárodnými normami, existujú prípady vyhýbania sa dôležitým otázkam a chýba porovnateľnosť a transparentnosť v oblasti ich uplatňovania;

J.

keďže na pôde OSN sa jednohlasne dohodli hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, s plnou podporou členských štátov EÚ, Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov a Medzinárodnej obchodnej komory, a to vrátane podpory koncepcie tzv. inteligentnej zmesi regulačných a dobrovoľných činností;

K.

keďže bývalý osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN pre podnikanie a ľudské práva John Ruggie vyzval členské štáty EÚ, aby v rámci konferencie o SZP, ktorú zvolalo vtedajšie švédske predsedníctvo, ozrejmili a podporili problematiku extrateritoriálnej jurisdikcie v prípade porušenia predpisov zo strany podnikov v nestabilných tretích krajinách, čo bolo následne potvrdené aj v záveroch Európskej rady, ale keďže sa v tomto smere dosiaľ nepodnikli žiadne kroky;

L.

keďže štúdia Komisie o rozdieloch medzi medzinárodnými nástrojmi a normami SZP a existujúcimi európskymi právnymi predpismi známa ako Edinburská štúdia, ktorá bola zverejnená v októbri 2010, a ktorej výsledky boli oznámené vo výročnej správe o ľudských právach za rok 2011, bola v plnej miere podporená Európskou radou a Európskym parlamentom;

M.

keďže Usmernenia OECD pre nadnárodné podniky sú najdôveryhodnejšou medzinárodnou normou v oblasti SZP a keďže aktualizácia dohodnutá v máji 2011 predstavuje významnú možnosť pokročiť pri uskutočňovaní SZP;

N.

keďže existujú viaceré medzinárodné iniciatívy, ktoré zabezpečujú povinnosť podnikov podávať správy o udržateľnosti vrátane požiadavky na podávanie správ určenej čínskym štátnym podnikom a požiadavky na podávanie správ o uplatňovaní usmernení v oblasti SZP vypracovaných indickou vládou, pričom podniky musia informovať o svojej výkonnosti v oblasti udržateľnosti, ktorá je vyžadovaná ako kótovacia požiadavka na burzách v Brazílii, Južnej Afrike a Malajzii a Komisiou pre cenné papiere a burzy USA;

O.

keďže dánsky zákon o účtovnej uzávierke z roku 2008, ktorý sa týka podávania správ o udržateľnosti podnikov a obsahuje osobitné dodatočné požiadavky na podávanie správ o vplyve na zmenu klímy a ľudské práva, je medzi dánskymi podnikmi veľmi populárny, pričom 97 % podnikov sa rozhodlo podávať správy napriek tomu, že počas prvých troch rokov jeho uplatňovania platí zásada „dodržiavaj alebo vysvetli“;

P.

keďže francúzska a dánska vláda sú dve zo štyroch vlád členských štátov OSN, ktoré súhlasili, že povedú realizáciu záväzku OSN Rio + 20 v oblasti podávania správ o udržateľnosti podnikov;

Q.

keďže aktualizácia Usmernení OECD pre nadnárodné podniky pod vedením Holandska ponúka možnosť zlepšiť ich viditeľnosť a štatút prostredníctvom systému vnútroštátnych kontaktných bodov, ukončila tzv. investičný nexus, ktorý bránil ich plnohodnotnému uplatňovaniu na dodávateľský reťazec, a v plnej miere do nich začlenila zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

R.

keďže v uznesení o stratégii Európa 2020 sa uvádza, že existuje nerozdeliteľná väzba medzi zodpovednosťou podniku a riadením a správou podniku;

S.

keďže štúdia 99 podnikov z roku 2009 s názvom Green Winners (Zelení víťazi) ukázala, že v 16 samostatných priemyselných odvetviach podniky so stratégiami v oblasti SZP podávali aspoň o 15 % lepší výkon, než bol priemer v ich odvetví, čo predstavuje dodatočnú trhovú kapitalizáciu vo výške 498 miliónov EUR (650 miliónov USD) na podnik;

T.

keďže celosvetový prieskum medzi generálnymi riaditeľmi z roku 2012 ukázal, že v podnikaní sa uznáva, že rast si vyžaduje úzku spoluprácu s miestnym obyvateľstvom s tým, že napríklad viac než 60 % z nich plánuje zvýšiť počas najbližších troch rokov investície, aby pomohli zachovať zdravie pracovníkov;

1.

uznáva, že oznámenie Komisie je súčasťou série politických vyhlásení, vďaka ktorým sa sociálna zodpovednosť podnikov presadzuje vo väčšej miere, je zakotvená do politík EÚ a stane sa pevnou zásadou európskych činností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili stratégiu v oblasti SZP na roky 2014 – 2020 ako základ pre praktické opatrenia podporujúce podniky, aby sa do SZP zapojili;

2.

zdôrazňuje, že aktívna informovanosť o sociálnej zodpovednosti prináša podnikom väčšiu dôveru a sociálnu akceptáciu;

3.

napriek tomu súhlasí s analýzou obsiahnutou v oznámení v tom zmysle, že postupy týkajúce sa SZP sa naďalej obmedzujú len na menšiu časť veľkých podnikov napriek priamym výzvam, aby viac podnikov prijalo SZP, ktorú obsahujú oznámenia Komisie z roku 2001 a 2006; domnieva sa však, že podniky sa vždy zapájali do spoločnosti v ktorej pôsobili a že SZP sa môže zaviesť do podnikov každej veľkosti; poznamenáva tiež, že do diskusie o SZP treba zapojiť aj MSP, z ktorých mnohé ju prijímajú skôr neformálne a intuitívne s minimálnym podielom administratívy a bez zvýšenia nákladov;

4.

pripomína strategickú úlohu malých a stredných podnikov, ktoré môžu vďaka spätosti s územím, na ktorom pôsobia, uľahčovať šírenie sociálnej zodpovednosti podnikov; žiada Komisiu, aby v súčinnosti s vnútroštátnymi orgánmi a mnohostrannými platformami rozvinula také formy odvetvovej spolupráce medzi malými a strednými podnikmi, ktoré im umožnia spoločne riešiť problémy v sociálnej a environmentálnej oblasti;

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že SZP sa naďalej zameriava na environmentálne normy na úkor sociálnych noriem, hoci tie sú zásadne dôležité na obnovu sociálnej klímy vedúcej k hospodárskemu rastu a sociálnemu zbližovaniu;

6.

domnieva sa, že celosvetová finančná kríza prináša reálne riziko, že tvorcov politiky, a to aj v EÚ, dostihne ich vlastný fatálny krátkodobý pohľad zameraný výhradne na opatrenia v záujme úzko vymedzenej transparentnosti a zodpovednosti na finančných trhoch a zanedbávajúci naliehavú potrebu toho, aby finančný a všetky priemyselné sektory komplexne riešili naliehavé a prednostné problémy týkajúce sa zhoršovania životného prostredia a sociálnej dezintegrácie;

7.

upozorňuje, že podniky môžu byť v budúcnosti udržateľné len vtedy, ak budú existovať v rámci udržateľného hospodárstva, a že nemôže existovať žiadna alternatíva voči transformácii na nízkouhlíkovú budúcnosť, ktorá zahŕňa aj ochranu sociálneho a prírodného kapitálu vo svete, čo je proces, v ktorom musí SZP zohrávať rozhodujúcu úlohu;

8.

domnieva sa, že zvyšovanie SZP sa musí zlepšiť prostredníctvom dôrazu na globálne nástroje SZP a čerstvého impulzu od podnikov, ktoré majú vedúce postavenie medzi svojimi partnermi; zverejňovania sociálnych a environmentálnych informácií zo strany podnikov; využívania vhodných usmernení, podpory verejnej správy tvorbe podmienok vedúcich k spolupráci v oblasti SZP a poskytovania vhodných nástrojov a prostriedkov, ako je systém stimulov; priamočiarej analýzy vplyvu existujúcich iniciatív týkajúcich sa SZP; podpory nových iniciatív v sociálnej sfére; prispôsobenia SZP, tak aby zodpovedala potrebám MSP, a rastúceho uznania v rámci podnikateľskej komunity aj širšej spoločnosti o obrovskom rozsahu sociálnych a environmentálnych výziev, ktorým čelí Európa a svet;

9.

podporuje zámer Komisie prehĺbiť SZP v Európe vypracovaním usmernení a podporou iniciatív so zapojením viacerých zainteresovaných subjektov v jednotlivých priemyselných odvetviach, a apeluje na popredné podniky a združenia, aby sa k tejto iniciatíve pripojili;

10.

opakuje, že SZP sa musí posunúť od procesu k výsledkom;

11.

víta skutočnosť, že vymedzenie pojmu sociálna zodpovednosť podnikov, stanovené v oznámení Komisie, ktoré odráža nový prístup, ktorý Komisia po prvý raz prijala na fóre viacerých zúčastnených strán v roku 2009, poskytuje nezameniteľnú možnosť pre budovanie inkluzívnosti a konsenzu a náležite odráža novú dohodu dosiahnutú v tejto otázke medzi podnikmi a ostatnými zúčastnenými stranami vďaka jednomyseľnému odsúhlaseniu hlavných zásad OSN a iným nástrojom, ako napríklad usmerňujúca norma ISO 26000 pre sociálnu zodpovednosť; víta začlenenie sociálnych, environmentálnych a etických otázok, ako aj otázok ľudských práv do podnikateľskej činnosti; trvá na tom, že Komisia musí viac rozlišovať medzi (1) charitatívnou činnosťou podniku; (2) sociálnymi krokmi podnikov na základe právnych predpisov, pravidiel a medzinárodných noriem a (3) antisociálnymi krokmi podnikov, ktoré porušujú právne predpisy, pravidlá a medzinárodné normy a majú povahu trestného činu a vykorisťovania, napríklad zamestnávanie detí alebo nútené práce, a ktoré treba dôrazne odsúdiť;

12.

zdôrazňuje, že SZP sa musí rozšíriť aj na konanie podnikov voči tretím krajinám a v rámci nich;

13.

so záujmom konštatuje, že Komisia začala do obchodných dohôd EÚ zahŕňať jasné odkazy na sociálnu zodpovednosť podnikov; zastáva názor, že vzhľadom na zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú veľké spoločnosti, ich dcérske spoločnosti a ich dodávateľské reťazce v medzinárodnom obchode, je nevyhnutné, aby sa sociálna a environmentálna zodpovednosť podnikov stala neoddeliteľnou súčasťou kapitol o trvalo udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétne návrhy na uplatňovanie týchto zásad SZP v obchodnej politike;

14.

domnieva sa, že sociálna zodpovednosť by tiež mala rešpektovať základné zásady a práva, napríklad tie, ktoré sú uvedené v dokumentoch MOP, predovšetkým vrátane slobody združovania, práva na kolektívne vyjednávanie, zákazu nútenej práce, zákazu detskej práce a odstránenia diskriminácie pri práci;

15.

veľmi chváli spôsob, akým komisári pre zamestnanosť, podnikanie a vnútorný trh a ich personál prispeli k perspektívnemu a konštruktívnemu prístupu, ktorý obsahuje oznámenie Komisie; uznáva účasť iných častí Komisie prostredníctvom medziodborovej skupiny pre SZP; vyzýva však predsedu Komisie, aby šiel v oblasti SZP osobne príkladom a aby zabezpečil, že Komisia si v plnej miere osvojí záväzok uplatňovať SZP, a to najmä v rámci generálneho riaditeľstva pre životné prostredie a tých GR, ktoré majú na starosti vonkajšie vzťahy;

16.

domnieva sa, že SZP musí obsahovať sociálne opatrenia zahŕňajúce odbornú prípravu, rovnováhu pracovného a rodinného života a vhodné pracovné podmienky; opakuje svoje presvedčenie, že SZP sa dá odôvodniť aj z podnikateľského hľadiska, no opäť zdôrazňuje, že ak to v danej situácii alebo v danom podniku v krátkodobom meradle neplatí, nemôže sa to použiť ako výhovorka pre rozhodnutie zbaviť sa zodpovednosti a vybrať si antisociálne konanie; domnieva sa, že existuje dostatok výskumných poznatkov na dokázanie tohto podnikateľského hľadiska, že by prioritou malo byť šírenie týchto výskumných poznatkov; žiada, aby sa nový výskum v oblasti SZP venoval posudzovaniu súhrnného vplyvu zmien týkajúcich sa SZP v podnikateľskom správaní na úsilie riešiť celkové európske a celosvetové problémy, ako sú uhlíkové emisie, zvyšovanie kyslosti vody, extrémna chudoba, detská práca a sociálna nerovnosť, a aby sa získané poznatky stali súčasťou budúceho prínosu Európy pre rozvoj celosvetových iniciatív v oblasti SZP;

17.

uznáva, že hlboké nedostatky v iniciatívach týkajúcich sa SZP vznikajú vtedy, keď sa podniky, ktoré o sebe hrdo vyhlasujú, že uplatňujú SZP, dokážu vyhnúť kritickým záujmovým skupinám alebo citlivým otázkam týkajúcim sa ich vlastného podnikania a ich globálneho dodávateľského reťazca; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s finančnými orgánmi a sociálnymi partnermi rozvíjala predchádzajúcu činnosť tzv. laboratórií SZP s cieľom lepšie rozpoznať, ako by mohli podniky a ich zainteresované strany objektívne poukazovať na sociálne a environmentálne otázky, ktoré sú zásadné pre daný podnik, a aby existoval spravodlivý a vyrovnaný výber zainteresovaných strán, ktoré sa majú zapojiť do iniciatív podniku v oblasti SZP;

18.

domnieva sa, že spotrebitelia sa čoraz viac zameriavajú na činnosti podniku v oblasti SZP, a preto naliehavo žiada podniky, aby zaujali transparentný prístup, a to predovšetkým voči podnikovým operáciám spojeným s etickými, sociálnymi a environmentálnymi obavami;

19.

zdôrazňuje skutočnosť, že SZP bude životaschopná len v prípade zachovania platných právnych ustanovení a miestnej tarifnej regulácie sociálnych partnerov;

20.

poznamenáva, že pri hodnotení sociálnej zodpovednosti podniku treba zohľadniť správanie podnikov, ktoré sú súčasťou jeho dodávateľského reťazca, a jeho prípadných subdodávateľov;

21.

podporuje tvrdenie uvedené v oznámení Komisie, že „pomoc pri zmierňovaní sociálnych vplyvov súčasnej hospodárskej krízy“ a hľadanie udržateľných obchodných modelov sú súčasťou sociálnej zodpovednosti podnikov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pomohli podnikom, v spolupráci so zástupcami zamestnancov, zapojiť sa do SZP; vyzýva podniky, aby zvážili iniciatívy zamerané na zachovanie a tvorbu pracovných miest, s osobitným dôrazom na mladých ľudí a ženy vo všetkých oblastiach činnosti (ako je riadenie a odborná príprava, trhy, personalistika, životné prostredie a spoločnosť) s osobitným zreteľom na osoby s viacnásobným znevýhodnením, ako sú Rómovia a osoby so zdravotným postihnutím, a na nábor nielen radových pracovníkov, ale aj vyššieho manažmentu z miestneho pracovného trhu, a zriadenie napríklad systému, ktorý by absolventom univerzít umožnil pracovať v rámci stáží, aby získali pracovné skúsenosti, ktoré zamestnávatelia v súkromnom sektore potrebujú;

22.

domnieva sa, že podniky by sa mali zapojiť do riešenia sociálnych problémov prehlbovaných hospodárskou krízou, ako je chýbajúce bývanie a chudoba, a do rozvoja spoločenstiev, v ktorých pôsobia;

23.

uznáva, že hospodársku krízu sprevádza vyššia kauzalizácia zamestnanosti, najmä v prípade žien, rozdiely v pracovných podmienkach, ktoré vznikajú čiastočne v dôsledku využívania subdodávateľov, vynútená práca na čiastočný úväzok v prípade mnohých ľudí, ktorí by chceli získať prácu na plný úväzok, a rozšírenie práce a pracovných postupov, ktoré majú niekedy charakter vykorisťovania a vzostup neformálneho sektora, vyzýva Komisiu a európske fórum viacerých zúčastnených strán najmä aby preskúmali nárast využívania subdodávateľov; naliehavo žiada, aby sa táto práca riadila hlavnými zásadami OSN, ktoré sa vzťahujú na dodávateľský reťazec, a najmä na koncepciu hodnotenia vplyvu bez ohľadu na rozdielne vrstvy dodávateľa;

24.

konštatuje, že dodržiavanie právnych predpisov o fyzických pracovných podmienkach, vypracovávanie postupov a politiky v oblasti prijímania a prepúšťania pracovníkov, ochrana údajov a súkromia pracovníkov a včasné vyplácanie odmeny a iných dávok – to všetko tiež patrí do SZP, a žiada, aby sa to rešpektovalo;

25.

uznáva, že kríza má vplyv na sociálnu štruktúru; víta skutočnosť, že podniky prijali široké spektrum opatrení na začlenenie zraniteľných a znevýhodnených skupín do pracovného trhu; žiada podniky, aby pokračovali v tomto druhu iniciatív; zdôrazňuje však, že zatváranie podnikov a úsporné opatrenia ohrozujú niektoré úspechy dosiahnuté prostredníctvom SZP, ako napríklad zamestnávanie zraniteľných skupín spoločnosti, najmä osôb so zdravotným postihnutím, zlepšenie odbornej prípravy a štatútu týchto pracovníkov, presadzovanie inovatívnych nových foriem sociálne užitočnej výroby a služieb, napríklad prostredníctvom sporiteľných družstiev, a presadzovanie nových foriem zamestnávania prostredníctvom sociálnych podnikov, družstiev a spravodlivého obchodovania; domnieva sa preto, že treba nevyhnutne určiť referenčné hodnoty pre sociálne opatrenia; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila rozsiahlu analýzu sociálnych dôsledkov krízy na tieto iniciatívy a uplatnila pri tom prístup na základe rodovej príslušnosti, aby sa zamerala na juhoeurópske krajiny a aby o svojich výsledkoch plnohodnotne diskutovala so sociálnymi partnermi a zainteresovanými stranami v oblasti SZP;

26.

domnieva sa, že činnosti v oblasti SZP nie sú prínosné len pre spoločnosť ako celok, ale pomáhajú aj podnikom zlepšiť ich obraz a postavenie v očiach potenciálnych zákazníkov, čo umožňuje, aby boli z dlhodobého hľadiska životaschopné;

27.

konštatuje, že zavedenie programov rozvoja zručností a celoživotného vzdelávania pre pracovníkov, pravidelného individuálneho hodnotenia pracovníkov a programu správy talentu, ako aj určenie individuálnych obchodných a rozvojových plánov pre pracovníkov zvyšuje ich motiváciu a odhodlanie a je základnou súčasťou SZP;

28.

pripomína, že najmä v čase krízy by podniky fungujúce v súlade so zásadami SZP mali pomáhať rozvíjať inovatívne kapacity svojho regiónu zavedením inovatívnych a voči životnému prostrediu šetrných riešení v oblasti výrobných zariadení a prostredníctvom nových investícií a modernizácie; zdôrazňuje, že začlenenie environmentálnych tém ako biodiverzita, zmena klímy, hospodárnosť využívania zdrojov alebo environmentálne zdravie do činnosti podnikov ponúka potenciál na presadenie udržateľnej obnovy;

29.

domnieva sa, že finančná kríza mohla v niektorých prípadoch otriasť dôverou zamestnancov v povinnosti podnikov plniť dlhodobé nároky v oblasti súkromného dôchodkového zabezpečenia, hoci tiež treba zohľadniť rozdiely medzi dôchodkovými systémami v EÚ po kríze; vyzýva zodpovedné podniky, aby tento problém riešili v súčinnosti s Komisiou a sociálnymi partnermi, a to aj prostredníctvom zavedenia otvorených, inkluzívnych a na pravidlách založených systémov správy dôchodkových investícií, a ako súčasť širšej výzvy v rámci SZP riešiť aktívne starnutie v čase demografických zmien; domnieva sa, že obnova dôvery medzi zamestnancami a podnikmi je veľmi dôležitá, ak má existovať udržateľná hospodárska obnova;

30.

rozhodne podporuje dôraz, ktorý vo svojom oznámení Komisia kladie na posilňovanie a presadzovanie medzinárodných noriem a – v súvislosti s aktualizáciou usmernení OECD z roku 2011 a schválením hlavných zásad OSN – sa nazdáva, že hlavný dôraz opatrení EÚ sa teraz musí klásť na podporu a vykonávanie týchto usmernení a zásad medzi európskymi podnikmi; zdôrazňuje, že tieto usmernenia OECD boli vymedzené a uznané na medzinárodnej úrovni s cieľom zaviesť a zachovať rovnaké podmienky a zároveň podporovať otvorené, spravodlivé a zodpovedné obchodné praktiky na celom svete; navrhuje, aby Komisia každoročne podávala Parlamentu a Rade správu o uplatňovaní týchto usmernení OECD v EÚ;

31.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli politiky Únie v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov vytvárané v súlade s medzinárodnými normami, aby sa predišlo rôznorodým výkladom na vnútroštátnej úrovni a rizikám spojeným s konkurenčnými výhodami alebo nevýhodami na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni;

32.

trvá na tom, že každý z 27 členských štátov musí urýchliť preskúmanie svojich národných akčných plánov týkajúcich SZP a vytváranie národných plánov implementácie príslušných usmernení OECD a hlavných zásad OSN, ktoré by mali byť dokončené najneskôr do decembra 2013; domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa tieto plány vytvárali za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane MVO, občianskej spoločnosti, odborov, zamestnávateľských organizácií a vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva; vyzýva EÚ, aby umožnila poučiť sa zo skúseností tých členských štátov, ktoré v súčasnosti týmto procesom prechádzajú; povzbudzuje členské štáty, aby načerpali inšpiráciu z usmernení uvedených v norme ISO 26000, v najnovšej verzii usmernení globálnej iniciatívy pre podávanie správ a z pokynov, ktoré vypracovala Európska skupina vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva;

33.

požaduje väčšiu politickú súdržnosť na úrovni EÚ tým, že sa uvedú normy verejného obstarávania, vývozných úverov, dobrej správy vecí verejných, hospodárskej súťaže, rozvoja, obchodu, investícií a ostatných politík a dohôd do súladu s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, sociálnej a environmentálnej oblasti stanovenými v príslušných usmerneniach a zásadách OECD a OSN, a v tejto súvislosti požaduje úsilie o spoluprácu so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľov a spotrebiteľov, ako aj využívanie odporúčaní príslušných organizácií pre ľudské práva, akým je napr. stanovisko Európskej skupiny vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva Komisii k otázke ľudských práv a obstarávania; požaduje rozumné a primerané posúdenie vplyvu legislatívnych návrhov na možný nesúlad s hlavnými zásadami OSN a trvá na koordinácii s pracovnou skupinou OSN pre podnikanie a ľudské práva s cieľom zabrániť nerovnomernému a nejednotnému výkladu týchto hlavných zásad;

34.

víta predovšetkým začlenenie sektora IKT do osobitných európskych usmernení v oblasti podnikania a ľudských práv; uznáva, že potreba chrániť súkromie a bojovať proti zločinnému obsahu na jednej strane a cieľ brániť slobodu prejavu na strane druhej vytvárajú dilemy, čo dokazuje nedávny spor vyvolaný protiislamským videom umiestneným na serveri YouTube; žiada, aby sa omnoho viac európskych podnikov zapojilo do hlavnej iniciatívy s viacerými zainteresovanými subjektmi v tejto oblasti, celosvetovej sieťovej iniciatívy (Global Network Initiative, GNI), ktorej v súčasnosti dominujú podniky so sídlom v USA;

35.

trvá na tom, že všetky nástroje „financovania obchodu a rozvoja“, ktoré subjektom zo súkromnej sféry ponúkajú investičné nástroje EÚ, Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj, by mali obsahovať zmluvné doložky vyžadujúce súlad s Usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky a hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, s ustanoveniami o zodpovednosti a jasným mechanizmom podávania sťažností; opakuje svoju výzvu adresovanú členským štátom, aby sa zachovali rovnako vo vzťahu k poskytovaniu vývozných úverov podnikom;

36.

víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa národných akčných plánov implementácie hlavných zásad OSN pre podnikanie a ľudské práva; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zohrávala významnejšiu úlohu pri napomáhaní vedúcej pozície pri plnení týchto zásad na vyššej úrovni a pri podnecovaní účinného monitorovania a podávania správ; žiada, aby sa v záujme pokroku implementácie vykonával proces vzájomného hodnotenia medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zhodnotili vykonávanie akčných plánov a posúdili činností realizované na úrovni EÚ a aby o tom podali Európskej rade a Parlamentu správu do konca roku 2014;

37.

uznáva, že podniky čoraz viac pôsobia v nestabilných štátoch, a že majú povinnosť konať s náležitou starostlivosťou v oblasti ochrany svojich pracovníkov pred konfliktmi, terorizmom a organizovaným zločinom; trvá však na tom, že podniky majú rovnakú povinnosť zabezpečiť, aby bezpečnostné opatrenia neohrozovali mier alebo bezpečnosť iných tam, kde podniky pôsobia, čo by ich mohlo vystaviť obvineniam z podielu na porušovaní ľudských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rozsiahlejšie prijímanie medzinárodných dobrovoľných bezpečnostných zásad a aby sa snažili o dohodu o medzinárodnom regulačnom rámci v oblasti regulácie činností súkromných vojenských a bezpečnostných podnikov, ich monitorovania a dohľadu nad nimi;

38.

vyzýva podniky a iné zainteresované strany, aby sa konštruktívne zapojili do procesu uskutočňovaného Komisiou, ktorý sa týka vypracovania usmernení v oblasti ľudských práv v jednotlivých sektoroch, a aby využívali výsledné usmernenia po ich dokončení;

39.

vyzýva Komisiu, a najmä GR pre spravodlivosť, aby predostreli návrhy na uľahčenie prístupu k spravodlivosti na súdoch v EÚ v prípadoch najextrémnejšieho, mimoriadne závažného porušenia ľudských alebo pracovných práv zo strany podnikov so sídlom v Európe, ich dcérskych spoločností, subdodávateľov alebo obchodných partnerov, ako odporúča osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN pre podnikanie a ľudské práva;

40.

konštatuje tiež, že je potrebné pripraviť a zaviesť mechanizmy podávania správ o prípadoch porušenia ľudských práv v rámci jednotlivých podnikov;

41.

domnieva sa, že štúdia s názvom Green Matters (Na ekológii záleží) definitívne dokazuje pozitívnu väzbu medzi podnikmi, ktoré uskutočňujú SZP, a dosahovaním lepšej finančnej výkonnosti na konci krízy; podporuje koncepciu tzv. zodpovednej konkurencieschopnosti a zdôrazňuje, že potenciálny trh so sociálne a environmentálne užitočným tovarom a službami je naďalej kľúčovou trhovou príležitosťou pre podniky aj pre plnenie potrieb spoločnosti;

42.

súhlasí s názorom podnikov uvedeným v celosvetovom prieskume generálnych riaditeľov z roku 2012, podľa ktorého si udržateľný rast podnikov vyžaduje úzku spoluprácu s miestnym obyvateľstvom, vládami a obchodnými partnermi a investície do miestnych spoločenstiev; podporuje podnikateľské iniciatívy spojené s tvorbou pracovných miest, odbornou prípravou, pomocou pri zvládaní obmedzení v oblasti zdrojov a prispievaním k riešeniam v oblasti zdravia, a vyzýva na ich zintenzívnenie;

43.

vyzýva Komisiu, a najmä GR pre obchod, aby prešla od pasívneho k aktívnemu prístupu k usmerneniam OECD, a to aj uplatňovaním deklarácie OECD o medzinárodných investíciách a nadnárodných podnikoch, ktorá zahŕňa usmernenia OECD, aby zabezpečila propagáciu a nepretržitú podporu usmernení OECD prostredníctvom delegácií EÚ v tretích krajinách, financovanie iniciatív v oblasti budovania kapacít spolu s podnikmi, odbormi a občianskou spoločnosťou v tretích krajinách, pokiaľ ide o vykonávanie usmernení, a aby zabezpečila, že sa usmernenia budú výslovne citovať vo všetkých nových dohodách medzi EÚ a tretími krajinami vrátane všetkých obchodných a investičných zmlúv; domnieva sa, že EÚ by mala vyvinúť veľké diplomatické úsilie, aby na medzinárodnej úrovni presvedčila viac krajín, aby sa stali signatármi, a mala by poskytovať konkrétnu podporu organizáciám občianskej spoločnosti pri riešení tzv. konkrétnych prípadov údajného porušovania, a to v spolupráci s členskými štátmi;

44.

domnieva sa, že SZP je dôležitý nástroj, ktorý pomáha EÚ podporovať presadzovanie dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) na medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby podporovala európske organizácie a sociálnych partnerov, ktorí sa snažia realizovať pilotné projekty v súlade s usmerneniami OECD a ostatnými medzinárodnými normami v oblasti SZP v záujme budovania kapacít v tretích krajinách; žiada Komisiu, aby určila konkrétny cieľ pre prerokovanie a uzavretie nových rámcových dohôd, ktoré sa týkajú záležitostí súvisiacich so SZP, a aby vyzvala sociálnych partnerov na uzatvorenie týchto dohôd v kontexte ich nového odvetvového prístupu k SZP; vyzýva Komisiu, najmä GR pre zamestnanosť, aby do SZP začlenili pracovnoprávne normy uskutočnením pilotných projektov v oblasti slušnej práce v súčinnosti s vládami tretích krajín;

45.

súhlasí s oznámením Komisie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 v tom, že „rešpektovanie platných právnych predpisov a kolektívnych zmlúv medzi sociálnymi partnermi je predpokladom naplnenia tejto (sociálnej) zodpovednosti (podnikov)“; domnieva sa, že SZP by mala dopĺňať, určite však nie nahrádzať právne predpisy, kolektívne vyjednávanie alebo dialóg s pracovníkmi organizovanými v odboroch; domnieva sa, že podniky by sa mali zaviazať diskutovať o svojej politike v oblasti SZP – a o prvkoch, ako je výročná správa podniku o sociálnom a environmentálnom vplyve jeho činnosti – so zamestnancami a ich zástupcami; domnieva sa, že by sa mal prijať voliteľný rámec pravidiel pre environmentálne rámcové dohody na základe možného obsahu takéhoto rámca, ako ho opisuje pracovný dokument útvarov Komisie na túto tému;

46.

vyzýva EÚ, a najmä Komisiu:

47.

víta skutočnosť, že niektoré podniky využili samit OSN Rio+20 na presadzovanie nového celosvetového dohovoru o podnikovej zodpovednosti v rámci systému OSN; domnieva sa, že hoci sa k takémuto dohovoru dospeje pravdepodobne až o niekoľko rokov, EÚ by sa mala konštruktívne zapojiť do diskusie o ňom; domnieva sa však, že tieto diskusie nesmú tvorcov politiky v podnikoch a vláde rušiť pri naliehavom postupnom uplatňovaní existujúcich nástrojov SZP; upozorňuje na skutočnosť, že existujú rôzne modely možného vzniku nových foriem globálneho riadenia vo vzťahu k SZP popri systéme OSN, a to napríklad presadzovaním šírenia usmernení OECD medzi nečlenmi alebo prostredníctvom samostatnej iniciatívy zo strany vlád podobného zmýšľania; vyzýva EÚ, Komisiu a členské štáty, aby vytvorili a presadzovali konkrétne návrhy na konkrétne a overiteľné príspevky podnikov, ktoré sa majú dohodnúť v rámci navrhovaných cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja pre obdobie po roku 2015;

48.

súhlasí s názorom, že od prvej správy fóra viacerých zúčastnených strán z júna 2004 sa verejné orgány mohli významne podieľať na pokroku SZP, v neposlednom rade aj vo verejnom obstarávaní, tým, že využívajú svoju zvolávajúcu a stimulujúcu úlohu, a vyzýva členské štáty, prostredníctvom skupiny na vysokej úrovni a iných kanálov, aby týmto snahám dodali zásadný nový impulz;

49.

žiada, aby sa všade tam, kde EÚ alebo jej členské štáty pôsobia ako obchodní partneri (napr. pri verejnom obstarávaní, v štátnych podnikoch, spoločných podnikoch, v prípade záruk na vývozné úvery a v rozsiahlych projektoch v tretích krajinách), prednostne vyžadoval súlad s hlavnými usmerneniami a zásadami OECD a OSN, ktorý by sa mal premietnuť do konkrétnych zmluvných doložiek a priniesť sankcie pre podniky, ktoré hrubo porušujú sociálne a ekologické normy a normy v oblasti ľudských práv;

50.

zdôrazňuje význam rámca OSN „chrániť, rešpektovať a naprávať“ a domnieva sa, že jeho tri piliere – zodpovednosť štátu chrániť pred porušovaním ľudských práv, zodpovednosť podnikov rešpektovať ľudské práva a potreba účinnejšieho prístupu k nápravám – by mali podliehať primeraným opatreniam, ktoré umožnia ich realizáciu;

51.

zdôrazňuje, že európske podniky, ich dcérske spoločnosti a ich subdodávatelia zohrávajú vzhľadom na svoj význam v medzinárodnom obchode zásadnú úlohu pri propagácií a šírení sociálnych a pracovných noriem vo svete; uznáva, že sťažnosti na podniky z EÚ, ktoré vykonávajú svoju činnosť v zahraničí, sa často účinnejšie vyriešia priamo na mieste; vyjadruje uznanie OECD za založenie vnútroštátnych kontaktných miest ako mechanizmov bez právnej povahy, ktoré sa v jednotlivých štátoch snažia nájsť zmierlivé riešenie v širokej škále sporov v oblasti podnikania a ľudských práv; žiada však, aby podniky vynakladali väčšie úsilie pri vytváraní mechanizmov riešenia sťažností, ktoré by boli v súlade s kritériami účinnosti stanovenými v hlavných zásadách OSN, a aby sa usilovali zaviesť ďalšie záväzné pravidlá, ktoré im poskytujú medzinárodne uznávané zásady a usmernenia, predovšetkým nedávno aktualizované usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti, desať zásad iniciatívy OSN Global Compact, norma ISO 26000 o sociálnej zodpovednosti a tripartitná deklarácia Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných spoločností a sociálnej politiky;

52.

požaduje rozvoj účinnejších noriem v oblasti transparentnosti a zodpovednosti pre technologické spoločnosti EÚ v súvislosti s vývozom technológií, ktoré sa môžu použiť na porušovanie ľudských práv alebo na opatrenia namierené proti bezpečnostným záujmom EÚ;

53.

požaduje uplatňovanie pravidla „poznaj svojho koncového užívateľa“ v záujme zabezpečenia lepšej kontroly a predchádzania porušovaniu ľudských práv oboma smermi v rámci dodávateľských reťazcov a výrobných alebo trhových tokov;

54.

domnieva sa, že členské štáty by mali považovať podniky za zodpovedné za prijímanie zásad a iniciatívnych politík s cieľom bojovať proti diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu, presadzovať rodovú rovnosť a rešpektovať základné práva všetkých;

55.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby so zreteľom na prístup k SZP založený na zapojení viacerých zainteresovaných strán zvážili rozšírenie počtu pozorovateľov na schôdzach skupiny na vysokej úrovni konaných každé dva roky tak, aby zahŕňali predstaviteľov pozorovateľov, medzi ktorými budú dvaja spravodajcovia z príslušných výborov Parlamentu, zástupcovia Programu OSN pre životné prostredie, Rady OSN pre ľudské práva a Medzinárodnej organizácie práce, a po jednom nominantovi z európskych podnikov, odborov a občianskej spoločnosti dohodnutých na koordinačnom výbore fóra viacerých zúčastnených strán;

56.

uznáva, že je potrebné, aby sa inštitúcie EÚ priblížili občanom Únie, ako sa uvádza v Laekenskej deklarácii z roku 2001 pripomína; podporuje prípravu tzv. návrhu Solidarité, ktorý sa týka medziinštitucionálneho programu ľudských zdrojov v rámci inštitúcií EÚ s cieľom uľahčiť zapájanie pracovníkov a stážistov z inštitúcií do života miestneho spoločenstva prostredníctvom dobrovoľných humanitárnych a pozitívnych sociálnych činností, a to v rámci odbornej prípravy pracovníkov aj vo forme dobrovoľníctva; zdôrazňuje skutočnosť, že navrhovaný program je úsporný, má vysokú pridanú hodnotu a pomohol by so zavádzaním politík a programov EÚ; naliehavo žiada všetky členské štáty, aby do svojich vnútroštátnych akčných plánov zaradili dobrovoľnícku činnosť zamestnancov; vyzýva na podpísanie „dohovoru“ prostredníctvom Európskeho dobrovoľníckeho centra (CEV) s cieľom zapojiť organizácie občianskej spoločnosti z celej Európy do snahy o splnenie tohto cieľa;

57.

vyzýva podniky, aby podnecovali svojich zamestnancov k účasti na medzinárodnej dobrovoľníckej práci s cieľom uľahčiť súčinnosť medzi verejným a súkromným sektorom v oblasti rozvojovej spolupráce; žiada Komisiu, aby prostredníctvom budúceho Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc podporovala iniciatívy podnikov vyvíjané v tomto smere;

58.

domnieva sa, že by členské štáty mali nabádať podniky, aby vytvorili politiky a zaviedli opatrenia zamerané na potrebu rešpektovať súkromný a rodinný život všetkých svojich zamestnancov; domnieva sa, že tieto politiky a opatrenia by mali byť v súlade so zásadou rovnosti a mali by sa týkať aj rokovaní o dĺžke a organizácii pracovnej doby, o mzdovej úrovni, o sprístupnení niektorých praktických možností pracovníkom a o flexibilných pracovných podmienkach vrátane povahy pracovných zmlúv a dostupnosti prestávok v kariére;

59.

uznáva, že v mnohých iniciatívach v oblasti SZP sociálne ukazovatele zaostávajú za environmentálnymi z hľadiska hospodárskeho hodnotenia a všeobecných špecifickostí; domnieva sa, napriek príručke o sociálnom obstarávaní, že samotná EÚ je v tejto oblasti príliš zviazaná; požaduje vypracovanie štúdie venovanej hodnoteniu sociálneho kapitálu, ktorá by viedla k rozsiahlej diskusii pod vedením Európy o lepšom začlenení sociálnych dôsledkov do udržateľného riadenia podnikov; podporuje financovanie pilotných projektov v záujme rozvoja sociálnych ukazovateľov, sociálnych ratingových agentúr a praxe uskutočňovania sociálnych auditov v niektorých členských štátoch a odvetviach podnikania;

60.

víta uznanie úlohy, ktorú musí plniť verejné obstarávanie v presadzovaní SZP v praxi vrátane prístupu k odbornej príprave, rovnosti, spravodlivému obchodu (fair trade) a sociálnemu začleňovaniu znevýhodnených pracovníkov a osôb so zdravotným postihnutím, s cieľom motivovať podniky k tomu, aby zvýšili svoju sociálnu zodpovednosť; domnieva sa však, že je naďalej nejasné, nakoľko postupné zmeny a doplnenia pravidiel EÚ v oblasti obstarávania verejné orgány skutočne prevzali a aký celkový vplyv sa v dôsledku toho dosiahol pri zlepšovaní environmentálnej alebo sociálnej výkonnosti a pri stimulovaní SZP; požaduje ďalší výskum a hodnotenie vplyvu, ktorých výsledkom budú jasné odporúčania s cieľom poskytovať ľahko zrozumiteľné stimuly podnikom; žiada, aby to zahŕňalo analýzu rozširujúceho sa zavádzania doložiek o SZP do vlastných súkromných nákupov podnikov, t. j. do zmlúv medzi podnikmi, a požaduje určenie osvedčených postupov v tejto oblasti;

61.

podporuje využívanie informačných a komunikačných technológií a sociálnych médií na motivovanie zainteresovaných osôb na celom svete, aby sa aktívnejšie podieľali na konzultáciách s viacerými zainteresovanými stranami;

62.

chváli členské štáty za ich významné úsilie o rozvoj a presadzovanie národných akčných plánov týkajúcich sa SZP v konzultácii s viacerými platformami zainteresovaných strán v mnohých krajinách EÚ; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že veľmi rôznorodé opatrenia verejnej politiky ešte nepriniesli výrazný viditeľný vplyv na pokrok SZP; požaduje rozsiahlejší výskum opatrení verejnej politiky v oblasti SZP na európskej úrovni a ich hodnotenie; vyzýva Komisiu, aby sama išla príkladom ako zodpovedný zamestnávateľ a zverejnila vlastnú správu o SZP podľa dodatku GRI k verejnému sektoru, pričom by pracovníkom Komisie ponúkla rovnocenný voľný čas na uskutočňovanie zamestnaneckých dobrovoľníckych iniciatív a preverila využívanie investícií dôchodkových fondov podľa etických kritérií;

63.

žiada, aby Európsky rok občianstva 2013 zahŕňal osobitnú tému podnikového občianstva, pričom podnikatelia a obchodníci by mali byť vyzvaní, aby sa zapojili do jestvujúcich iniciatív v oblasti SZP v členských štátoch a na úrovni EÚ s cieľom presadzovať a rozvíjať koncepciu tzv. dobrého podnikového občana;

64.

víta zámer Komisie, podľa ktorého by nový systém zadávania zákaziek mal vychádzať zo súčasných praktík v tejto oblasti; domnieva sa, že zadávanie zákaziek môže motivovať k SZP, ale len vtedy, ak víťazi predstavujú skutočne najlepšie postupy na svojej vnútroštátnej, európskej a celosvetovej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vytvorila nezávislý panel odborníkov na posúdenie tejto záležitosti a trvalý audit systému v tomto roku a ďalších rokoch; žiada, aby pozornosť venovaná zadávaniu zákaziek odrážala skutočnú zložitosť výziev, ktorým sa čelí, a zdôrazňovala poučenia pre všetky podniky a nie len víťazov;

65.

domnieva sa, že pre Komisiu je veľmi dôležité čo najskôr vytvoriť ohlásenú spoločnú metodiku merania environmentálnej výkonnosti na základe nákladov za životný cyklus; domnieva sa, že takáto metodika by bola užitočná z hľadiska transparentnosti informácií o podniku aj z hľadiska posudzovania environmentálnej výkonnosti podnikov verejnými orgánmi;

66.

vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoje úsilie v predkladaní nových návrhov vo svojom pracovnom programe na vyplnenie medzier v riadení v súvislosti s medzinárodnými normami v oblasti SZP, ako sa odporúča v tzv. edinburskej štúdii, ktorú Komisia dala vypracovať;

67.

vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky na zvýšenie účinnosti politík v oblasti presadzovania SZP napríklad zavedením odmien za zodpovedné podnikové správanie sa vo forme stimulov v oblasti investičnej politiky a prístupu k verejným investíciám;

68.

chváli plány Komisie na dosiahnutie pokroku v rámci iniciatív v oblasti zodpovednej výroby a spotreby; domnieva sa, že EÚ môže stavať na skúsenostiach s iniciatívami v oblasti SZP, ktoré zahŕňali osobitnú odbornú prípravu a budovanie kapacít pre osoby uskutočňujúce nákupy v rámci podnikov; domnieva sa, že plánovaná iniciatíva v oblasti transparentnosti môže byť významným stimulom pre hnutie etickej spotreby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili uskutočniteľnosť a vhodnosť vytvorenia európskej sociálnej značky pre všetky podniky zapojené do SZP s cieľom zvýšiť viditeľnosť ich úsilia pre spotrebiteľov a investorov a, vychádzajúc z jestvujúcich iniciatív v oblasti označovania, trvalo presadzovať spoluprácu zdola nahor pod záštitou Medzinárodnej aliancie pre sociálnu a ekologickú akreditáciu a označovanie (International Social and Environmental Accreditation and Labelling Alliance, ISEAL); navrhuje, aby podniky s týmto európskym označením boli pravidelne monitorované z hľadiska ich dodržiavania sociálnych ustanovení v oblasti SZP vymedzených v označení;

69.

konštatuje, že hlavným motorom sociálne a udržateľne zodpovedného investičného trhu zostáva aj naďalej dopyt inštitucionálneho investora, primárny dôraz by sa však nemal obmedzovať na environmentálne aspekty; preto konštatuje, že zverejňovanie je hlavným motorom sociálnej zodpovednosti podnikov a musí sa opierať o ľahko uplatniteľné a merateľné sociálne a environmentálne princípy; víta kroky Komisie v oblasti angažovania komunity investorov do záležitostí SZP; žiada, aby toto angažovanie pevne vychádzalo z podpory zásad OSN pre zodpovedné investovanie a zásady integrovaného podávania správ;

70.

konštatuje, že príjemcovia prostriedkov od dlhodobých investorov, ako napríklad dôchodkových fondov, majú záujem na udržateľnom výnose a zodpovednom podnikovom správaní; domnieva sa, že je dôležité, aby motivácia investičných subjektov bola skutočne v súlade so záujmami príjemcov a aby sa neobmedzovala na úzky výklad týchto záujmov zameraný výhradne na maximalizáciu krátkodobých výnosov; presadzuje právny rámec, ktorý podporuje tento cieľ; víta skutočnosť, že Komisia pripravuje návrhy v oblasti dlhodobého investovania a riadenia a správy podnikov, ktoré pomôžu tieto záležitosti riešiť;

71.

podporuje zámer Komisie predložiť legislatívny návrh tzv. zverejňovania nefinančných údajov zo strany podnikov; víta skutočnosť, že tento návrh vychádza z rozsiahlych verejných konzultácií, ako aj zo série pracovných seminárov s relevantnými zainteresovanými stranami; upozorňuje na to, že použitie pojmu „nefinančné informácie“ by nemalo zakrývať skutočnosť, že sociálne, environmentálne a ľudskoprávne otázky majú pre podniky veľmi reálne finančné následky; domnieva sa, že návrh dáva EÚ možnosť odporučiť európskym podnikom, aby uplatňovali hlavné zásady OSN pre podnikanie a ľudské práva a zásady OSN nazvané Global Compact a že by sa mali zosúladiť s integrovaným podávaním správ, ktoré v súčasnosti vypracúva Medzinárodná rada pre integrované podávanie správ (IIRC); zdôrazňuje, že všetky riešenia musia byť flexibilné a nesmú vytvárať nadmernú administratívnu záťaž a výdavky;

72.

konštatuje, že v záujme zvýšenia dôveryhodnosti opatrení podnikov by sociálnu správu mal overovať externý orgán;

73.

podporuje vedúcu úlohu európskeho fóra viacerých zúčastnených strán pri podpore plnenia návrhov určených v oznámení Komisie; pripomína, že ak by sa SZP viac zameriavala na MSP, mohla by sa viac rozšíriť po celej Európe; vyzýva všetkých účastníkov, aby sa do práce fóra zapojili prístupom, ktorý je pružný, otvorený a konsenzuálny, v pravom zmysle SZP;

74.

trvá na tom, aby práva a slobody odborov a zastupovanie demokraticky zvolenými orgánmi zástupcov pracovníkov boli v centre každej stratégie v oblasti SZP, chváli rozsiahly rámec EÚ pre odvetvové a medziodvetvové štruktúry sociálneho dialógu a vyzýva na plnohodnotné a aktívne konzultácie s reprezentatívnymi organizáciami a najmä s odbormi a na ich zapojenie do prípravy, fungovania a monitorovania procesov a štruktúr SZP v rámci podnikov, pričom treba spolupracovať so zamestnávateľmi v rámci skutočného partnerstva; vyzýva Komisiu, aby s odbormi a predstaviteľmi pracovníkov, čo sú zásadne dôležití aktéri, zaobchádzala v rámci dialógu v súvislosti s témami spojenými so SZP ako s partnermi, a to spolu s podnikmi a inými zainteresovanými subjektmi; domnieva sa, že sociálni partneri môžu zohrávať významnú úlohu pri presadzovaní sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorá, a to by sa malo uviesť, prispieva k sociálnemu dialógu a uľahčuje ho;

75.

žiada, aby politiky v oblasti SZP zahŕňali osobitné opatrenia na riešenie protiprávnej praxe zaraďovania pracovníkov na čiernu listinu a upierania prístupu k zamestnaniu týmto pracovníkom, často pre ich členstvo a aktivity v odboroch alebo pre ich úlohu zástupcov pre bezpečnosť a ochranu zdravia;

76.

trvá na tom, že každý podnik, o ktorom sa zistí, že zaraďuje pracovníkov na čiernu listinu alebo porušuje ľudské práva alebo pracovnoprávne normy, by sa mal vylúčiť zo získavania grantov a finančných prostriedkov EÚ a z účasti na výberových konaniach v prípade iného verejného obstarávania na úrovni EÚ, na vnútroštátnej úrovni a na úrovni verejných orgánov;

77.

konštatuje, že politiky v oblasti SZP musí rešpektovať nielen hlavný podnik alebo dodávateľ, ale aj každý subdodávateľ či dodávateľský reťazec, ktorých môže využívať hlavný podnik alebo dodávateľ, a to pri zabezpečovaní tovaru, pracovníkov alebo služieb a so sídlom v EÚ alebo tretej krajine, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky na základe spravodlivej mzdy a dôstojných pracovných podmienok a zaručia práva a slobody odborov;

78.

podporuje smernicu Komisie o minimálnych štandardoch pre obete a žiada, aby politiky v oblasti SZP v prípade podnikov v príslušných odvetviach (ako je cestovanie, poisťovníctvo, ubytovanie a telekomunikácie) obsahovali pozitívne a praktické stratégie a štruktúry na podporu obetí trestných činov a ich rodín počas krízy a na vytvorenie osobitných politík pre akéhokoľvek zamestnanca, ktorý sa stane obeťou trestného činu bez ohľadu na to, či sa to stalo na pracovisku alebo inde;

79.

súhlasí s tým, že nemôže existovať jeden jednotný prístup k SZP pre všetkých, no uznáva, že veľké množstvo rôznych iniciatív v oblasti SZP, aj keď je dôkazom chápania významu politík v tejto oblasti, môže spôsobiť dodatočné náklady a byť prekážkou presadzovania, ktorá oslabuje dôveru a spravodlivosť; domnieva sa, že musí existovať dostatočná pružnosť pri uplatňovaní usmernení v oblasti SZP, aby bolo možné splniť osobitné požiadavky každého členského štátu a regiónu, a najmä vo vzťahu k schopnostiam MSP; víta však aktívnu spoluprácu Komisie za účasti Parlamentu a Rady spolu s ostatnými medzinárodnými orgánmi s cieľom dosiahnuť zásadné zblíženie iniciatív SZP v dlhodobom horizonte a výmenu a podporu dobrých podnikových postupov v oblasti SZP, ako aj presadzovať usmernenia uvedené v medzinárodnej norme ISO 26000 s cieľom zabezpečiť jednotné celosvetové, koherentné a transparentné vymedzenie SZP; naliehavo žiada Komisiu, aby účinne prispela k usmerňovaniu a koordinácii politík členských štátov EÚ a tým minimalizovala riziko vzniku dodatočných nákladov pre podniky pôsobiace vo viac než jenom členskom štáte kvôli odlišným ustanoveniam;

80.

domnieva sa, že pohľad, podľa ktorého je SZP luxusom, ktorý podniky podporujú len v obdobiach prosperity, rozhodným spôsobom vyvrátila vysoká miera zapojenia podnikov do SZP; domnieva sa, že išlo o staromódny predpoklad, ktorý ignoruje význam dobrej povesti a aj úrovne vonkajšieho rizika pre ziskovosť moderného podniku; vyzýva všetkých európskych tvorcov politiky, aby sami začlenili SZP do všetkých úrovni hospodárskej politiky vrátane posilnenia SZP v rámci stratégie Európa 2020;

81.

zdôrazňuje, že SZP by sa mala vzťahovať na celý dodávateľský reťazec vrátane všetkých stupňov využívania subdodávateľov a že by mala zahŕňať ustanovenia, či už ide dodávky tovaru, pracovníkov alebo služby, o rozšírení ochrany na migrujúcich, agentúrnych a vyslaných pracovníkov a mala by sa zakladať na spravodlivom finančnom ohodnotení a dôstojných pracovných podmienkach a mala by zaručovať práva a slobody odborov; a zastáva názor, že je potrebné aj naďalej pracovať na koncepcii zodpovedného riadenia dodávateľského reťazca ako mechanizmu na zabezpečenie výsledkov v oblasti SZP;

82.

chváli prácu, ktorú odviedli niektoré školy podnikania v oblasti propagácie SZP, no uvedomuje si, že ich je stále málo; vyzýva skupinu na vysokej úrovni a členské štáty, aby sa v spolupráci s Komisiou prípadne s univerzitami zaoberali spôsobmi zahrnutia SZP, zodpovedného riadenia a zodpovedného občianstva do vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti manažmentu pre všetkých budúcich lídrov v podnikateľskom sektore, aby sa tak stala základným kameňom strategického riadenia podnikov a aby posilňovala informovanosť o udržateľnej spotrebe; domnieva sa, že by to mohlo zahŕňať zapájanie deti do programov pre mladých podnikateľov; vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšiu finančnú podporu projektom v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v rámci SPZ prostredníctvom programov EÚ Celoživotné vzdelávanie a Mládež v akcii;

83.

opätovne pripomína, že SZP by sa mala vzťahovať na všetky spoločnosti, aby sa vytvorili spravodlivé a rovnaké podmienky pre všetkých; poukazuje však na to, že spôsob, akým funguje ťažobný priemysel v rozvojových krajinách, si vyžaduje posunúť sa za rámec dobrovoľného prístupu; zdôrazňuje, že investovanie ropného priemyslu v Nigérii je dobrým príkladom toho, v akej obmedzenej podobe sa SZP v súčasnosti uplatňuje, keď v tejto krajine podniky vôbec nevyužili iniciatívy SZP na zavedenie udržateľných podnikateľských postupov alebo na prispenie k rozvoju v hostiteľských štátoch; dôrazne podporuje legislatívny návrh týkajúci sa výkazníctva podľa krajín, ktoré bude vychádzať z noriem iniciatívy v oblasti transparentnosti ťažobného priemyslu (EITI) a v rámci ktorého budú predkladať správy o tržbách a ziskoch, ako aj daniach a príjmoch, s cieľom odrádzať od korupcie a predchádzať daňovým únikom; pripomína európskemu ťažobnému priemyslu pôsobiacemu v rozvojových krajinách, aby v rámci sociálnej zodpovednosti a presadzovania dôstojnej práce išiel príkladom;

84.

žiada, aby boli na úrovni EÚ vypracované normy náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a dodávateľských reťazcov, ktoré spĺňajú okrem iného požiadavky stanovené v usmerneniach OECD týkajúcich sa náležitej starostlivosti a zodpovedného riadenia dodávateľských reťazcov nerastov z konfliktných a vysokorizikových oblastí, ktoré by sa týkali aj oblastí potenciálne vysokého negatívneho alebo pozitívneho vplyvu na ľudské práva, ako sú globálne a miestne dodávateľské reťazce, nerasty z konfliktných oblastí a zabezpečovanie služieb tretími stranami (outsourcing), zaberanie pôdy, a oblastí, kde sú pracovné právo a ochrana zamestnancov nedostatočné alebo kde sa vyrábajú výrobky nebezpečné pre životné prostredie a zdravie; víta programy, ktoré už EÚ zaviedla, najmä program vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT) v oblasti lesníctva, a podporuje súkromné iniciatívy, ako je iniciatíva za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI);

85.

vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie iniciatívy zamerané na uvoľnenie a posilnenie potenciálu SZP v oblasti boja proti zmene klímy (prostredníctvom jej prepojenia s účinným využívaním zdrojov a energie), napr. v rámci postupu, ktorý podniky využívajú pri nákupe surovín;

86.

zdôrazňuje, že pomoc EÚ poskytovaná vládam tretích krajín pri uplatňovaní sociálnej a environmentálnej regulácie a účinných systémov kontrol je nevyhnutný doplnok rozšírenia sociálnej zodpovednosti európskych podnikov na celom svete;

87.

navrhuje vládam členských štátov požiadať EIB, aby do svojich činností začlenila doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov;

88.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala sociálnu zodpovednosť podnikov na viacstranných fórach tým, že bude podporovať posilnenú spoluprácu medzi WTO a ďalšími viacstrannými fórami zaoberajúcimi sa sociálnou zodpovednosťou podnikov, ako je MOP a OECD;

89.

žiada, aby sa vytvoril systém nadnárodnej právnej spolupráce medzi EÚ a tretími krajinami, ktoré podpísali dvojstranné obchodné dohody, s cieľom zabezpečiť, aby obete porušovania sociálnych a environmentálnych právnych predpisov alebo nerešpektovania pravidiel SZP, ktorých sa dopúšťajú nadnárodné podniky a ich bezprostredné dcérske spoločnosti, mali účinný prístup k spravodlivosti v krajine, kde došlo k porušeniu, a s cieľom podporovať zavedenie medzinárodných súdnych postupov, aby sa v prípade potreby zabezpečilo potrestanie spoločností, ktoré porušujú zákony;

90.

žiada, aby sa hodnotenia vplyvu na ľudské práva vypracovávali čo najskôr vo fáze výskumu a vývoja nových technológií a aby takéto hodnotenia zahŕňali štúdie scenárov a úvahy o určovaní noriem pre zohľadňovanie ľudských práv v rámci navrhovania noriem;

91.

poznamenáva, že SZP je mechanizmus, prostredníctvom ktorého zamestnávatelia môžu podporovať svojich pracovníkov a miestne komunity v rozvojových krajinách, že dodržiavanie SZP a pracovných noriem umožňuje týmto krajinám, aby mali prospech z posilňovania medzinárodného obchodu, a že SZP môže zabezpečiť rovnomerné rozdelenie ziskov s cieľom vytvoriť udržateľnú hospodársku a spoločenskú prosperitu a vymaniť väčší počet ľudí z chudoby, najmä v období finančnej krízy;

92.

nabáda EÚ, aby sa aktívne angažovala vo zvyšovaní informovanosti o tom, ako môžu podniky prostredníctvom SZP pomáhať spoločnosti v oblasti kultúry, vzdelávania, športu a mládeže;

93.

nabáda mediálne spoločnosti, aby do svojich politík SZP začlenili normy transparentného novinárstva vrátane záruk ochrany zdroja a práv informátorov;

94.

vyzýva Komisiu, aby chránila zavedené, dobre fungujúce iniciatívy v oblasti SZP zavedením testu SZP, ktorým sa posúdi vplyv nadchádzajúcich legislatívnych a administratívnych iniciatív na opatrenia v oblasti SZP a zohľadnia sa príslušné výsledky pri príprave návrhov;

95.

v záujme udržateľnosti víta záväzky uložené prevádzkovateľom trhov a vyzýva Komisiu, aby iniciatívy v oblasti SZP monitorovala a hodnotila;

96.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.