52013DC0801

1.         TRH PRÁCE A SOCIÁLNE TRENDY A VÝZVY V EURÓPSKEJ ÚNII[1]

Nezamestnanosť v EÚ-28 dosiahla bezprecedentné úrovne. Zatiaľ čo sa miera nezamestnanosti v období rokov 2003 až 2008 znížila o viac ako 2 percentuálne body, finančná a hospodárska kríza spôsobila závažné zhoršenie (obrázok 1). V období medzi rokom 2008 (ročný údaj) a druhým štvrťrokom 2013 (sezónne upravené) miera nezamestnanosti vzrástla v EÚ-28 zo 7,1 % na 10,9 %. Priebežný vývoj bol pre rôzne skupiny na trhu práce až na niekoľko výnimiek viac či menej podobný. Po prvé, nezamestnanosť mladých ľudí sa zdá vo všeobecnosti citlivejšia na hospodársky cyklus. Po druhé, keď kríza vypukla, došlo k rýchlejšiemu nárastu nezamestnanosti u mužov ako u žien, a to hlavne preto, že „odvetvia, v ktorých prevládajú muži“, boli najviac postihnuté. Najviac sa to prejavilo na väčšom rozdiele v celkovej nezamestnanosti ako v nezamestnosti žien medzi rokom 2008 a 2009.  Pokiaľ ide o štrukturálne rozdiely, mládež, nízkokvalifikovaných pracovníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín[2] zasahuje oveľa vyššia miera nezamestnanosti.

Obrázok 1: Vývoj miery nezamestnanosti v EÚ-28 od roku 2003, spolu, mládež, starší pracovníci a nízkokvalifikovaní pracovníci

Poznámka: Údaje za rok 2013 sa vzťahujú na druhý štvrťrok, údaje za obdobie rokov 2003 až 2012 sú ročné údaje. Zdroj: Eurostat.

Miera nezamestnanosti prestala rásť v polovici roka 2013. Od začiatku roka 2013 zostala miera nezamestnanosti pomerne stabilná. V septembri 2013 celkový počet nezamestnaných dosiahol takmer 26,9 milióna ľudí (sezónne upravené). Zodpovedajúca miera predstavovala 11 % a bola počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov nezmenená. Očakáva sa, že je ešte príliš skoro na to, aby sa posúdilo, či ide o začiatok zvrátenia trendu alebo nie. Trendy sa v rámci EÚ nepodobajú. V porovnaní so situáciou v septembri  2012 sa miera nezamestnanosti v 16 členských štátoch zvýšila (najviac v EL, CY, IT a NL) a v 12 krajinách klesla (najsilnejšie v baltských štátoch, IE a HU). Tieto rozdiely sú viac-menej v súlade s vývojom HDP vo všetkých členských štátoch.

Dlhodobá nezamestnanosť naďalej rastie v dôsledku dlhého trvania krízy. Na konci druhého štvrťroka 2013 dosiahla dlhodobá nezamestnanosť v EÚ-28 historické maximum 12,5 milióna ľudí, čo predstavuje 5 % obyvateľstva v produktívnom veku. Od roku 2008 sa počet dlhodobo nezamestnaných zhruba zdvojnásobil, pričom k nárastu došlo takmer vo všetkých členských štátoch okrem DE (kde sa v období medzi rokmi 2008 a 2012 miera nezamestnanosti znížila zo 4 % na 2,5 %) a LU (kde bola v tomto období miera nezamestnanosti stabilná na úrovni okolo 1,5 %). V priebehu roka až do druhého štvrťroka 2013 sa v EÚ-28 dlhodobá nezamestnanosť vyjadrená ako percento celkovej nezamestnanosti zvýšila zo 45 % na 47,1 % (v prípade EA-17 zo 47,0 % na 49,5 %).

Nezamestnanosť vykazuje výrazné a narastajúce rozdiely medzi členskými štátmi, najmä v eurozóne. Od začiatku krízy sa miera nezamestnanosti výrazne zvýšila na juhu a periférii eurozóny, ale v iných členských štátoch bolo jej zvýšenie oveľa menej výrazné. V auguste 2013 sa miera nezamestnanosti pohybovala od 4,9 % v AT, 5,2 % v DE a 5,9 % v LU do 26,6 % v ES a 27,6 % v EL[3]. Pri neprimerane vysokej miere nezamestnanosti v EL a ES aj nezamestnanosť v PT, HR a CY je výrazne nad priemerom EÚ-28, pričom sa v týchto krajinách pohybuje nad 16 %. Pokiaľ ide o zmeny v oblasti nezamestnanosti, najväčší medziročný nárast (medzi septembrom 2012 a septembrom 2013) sa zaznamenal v CY (+4,4 percentuálneho bodu). Vývoj je pomerne negatívny aj v NL (ale z nízkej úrovne) a v IT a v menšej miere v BE, BG, HR, LU a SI.

Nezamestnanosť mládeže zostáva na veľmi vysokej úrovni. V septembri 2013 predstavovala nezamestnanosť mládeže v EÚ-28 viac ako 23,5 %, čo je nárast o 0,4 percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcim rokom, no za posledných šesť mesiacov sa udržala stabilná. Medzi členskými štátmi existuje široký rozptyl údajov, pričom údaje za september 2013 sa pohybujú v rozmedzí od 7,7 % v DE a 8,7 % v AT do 56,5 % v ES a 57,3 % v EL. V posledných mesiacoch sa tento rozdiel už prestal prehlbovať, no stále zostáva veľký.

Percento mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania ani odbornej prípravy (NEET), sa naďalej zvyšuje. V období medzi rokmi 2008 a 2011 miera mladých ľudí v skupine NEET vo veku od 15 do 24 rokov vzrástla o 2 percentuálne body na 12,9 % (obrázok 2). V roku 2012 došlo k ďalšiemu nárastu počtu ľudí v skupine NEET na úrovni EÚ, tento nárast bol však menší ako v predchádzajúcich rokoch a neprejavil sa vo všetkých členských štátoch (v AT, UK, LT, LV, RO a BG bol zaznamenaný pokles). Úrovne sú stále vysoké vo väčšine členských štátov  (LT, MT, PL, FR, BE, EE, SK, UK, PT, HU, LV, CY, HR, RO, IE, ES, EL, IT a BG), pričom najnovšie trendy (v rokoch 2011 – 2012) v EL a SI, a v trochu menšej miere aj v IT a HU, sú obzvlášť znepokojujúce. Miery NEET sú o niečo vyššie v prípade žien ako mužov: v roku 2012 predstavovali 13,4 % u žien a 12,9 % u mužov (spolu 13,1 %). Jav NEET je spôsobený skôr nárastom nezamestnanosti mladých ľudí než nečinnosťou súvisiacou s neúčasťou na procese vzdelávania.

Obrázok 2: Celková miera skupiny NEET (vo veku od 15 do 24 rokov) v členských štátoch

Zdroj: Eurostat.

Úrovne predčasného ukončenia školskej dochádzky postupne klesajú. Úroveň predčasného ukončenia školskej dochádzky (PUŠD) sa ustálila v roku 2012 na 12,7 % oproti 13,4 % v predchádzajúcom roku. PUŠD zostáva naďalej vážnym problémom, keďže sa týka 5,5 milióna ľudí a množstvo nezamestnaných medzi nimi predstavuje viac ako 40 %. V roku 2012 bola v 12 členských štátoch miera nezamestnanosti nižšia ako cieľ stratégie Európa 2020 vytýčený na úroveň 10 %.  Miera PUŠD bola najvyššia v ES, PT a MT, kde dosahovala viac ako 20 %. Európa je na dobrej ceste k splneniu cieľa, ktorý predstavuje dosiahnutie aspoň 40 % počtu mladých ľudí s ukončeným terciárnym alebo rovnocenným vzdelaním do roku 2020. V roku 2012 predstavoval počet mladých ľudí s ukončeným terciárnym vzdelaním 35,7 %.

Napriek kríze sa miery aktivity v mnohých členských štátoch ďalej zvyšujú, a to predovšetkým v dôsledku zvyšovania miery aktivity u starších pracovníkov a žien (vo veku 55 – 64 rokov). Medzi 2. štvrťrokom 2008 a 2. štvrťrokom 2013 miera aktivity u osôb vo veku 15 – 64 v EÚ-28 vzrástla zo 70,7 % na 71,9 %, aj keď sa vyskytli značné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Miera aktivity sa zvýšila najvýraznejšie v CZ, MT, LT a HU, zatiaľ čo najväčší pokles bola zaznamenaný v DK (ale z veľmi vysokej úrovne), IE a HR. Hoci sa miera aktivity u žien postupom času zlepšila, stále existujú značné rozdiely v porovnaní s mierou aktivity u mužov: 12,1 percentuálneho bodu v druhom štvrťroku 2013 (zodpovedajúca miera predstavuje u mužov 78 % mužov a u žien 65,9 %). Rodové rozdiely v mierach aktivity sú obzvlášť vysoké v niektorých južných členských štátoch EÚ, ako napríklad EL, IT a PT. Niektoré ďalšie krajiny vykazujú vysoké miery aktivity žien, ale zároveň sa vyznačujú vysokým počtom žien zamestnaných na kratší pracovný čas, napr. v druhom štvrťroku 2013 v NL (77,3 %), DE (46,5 %) a AT (45,6 %).

Miera zamestnanosti naďalej vykazuje negatívny trend. Malo by dôjsť k výraznému obratu tohto trendu, aby bolo možné dosiahnuť hlavný cieľ stratégie Európa 2020, a to 75-percentný podiel zamestnaných mužov a žien vo veku 20 – 64 rokov. Od nástupu krízy sa miery zamestnanosti v EÚ-28 znížili o takmer 2 percentuálne body, pričom ku koncu roka 2012 dosahovali len 68 % (obrázok 3). Odvtedy sa tieto údaje ešte zhoršili. Medzi druhým štvrťrokom 2012 a 2013 klesla v eurozóne miera zamestnanosti o 0,6 percentuálneho bodu a v EÚ-28 o 0,42 percentuálneho bodu. 

Obrázok 3: Vývoj mier zamestnanosti v EÚ-28 vzhľadom na ciele stratégie Európa 2020 (vo vekovej skupine od 20 do 64 rokov)

Poznámka: Miery zamestnanosti za roky 2000 a 2001 sa uvádzajú za EÚ-27, údaje za rok 2013 sa vzťahujú na druhý štvrťrok. Zdroj: Eurostat, zisťovanie pracovných síl a ciele stratégie Európa 2020.

„Zisky a straty“ v oblasti zamestnanosti neboli počas krízy rovnomerne rozdelené. Kým miera zamestnanosti mužov vo veku 20 až 64 rokov sa od roku 2008 znížila o viac ako 3 percentuálne body (zo 77,9 % v roku 2008 na 74,5 % v roku 2012), zamestnanosť žien sa znížila len nepatrne, a dokonca sa za posledný rok mierne zvýšila. K významným zvýšeniam došlo u starších pracovníkov (3,3 percentuálneho bodu od roku 2008 až po úroveň 48,8 % v roku 2012), so značným zvýšením v BE, DE, FR, IT, LU, HU, NL a PL, najmä u žien (5,0 percentuálnych bodov). Pokiaľ ide o úroveň vzdelania, k najväčšiemu zníženiu došlo u pracovníkov s nižšou kvalifikáciou a k najmenšiemu u vysokovzdelaných ľudí. Miera zamestnanosti štátnych príslušníkov tretích krajín vo veku od 20 do 64 rokov v EÚ-28 klesla z 58,5 % v roku 2010 na 56,8 % v roku 2012. Pokiaľ ide o trendy v závislosti od sektora, k najväčším stratám došlo medzi druhým štvrťrokom 2012 a 2013 v sektore stavebníctva (-4,5 %), poľnohospodárstva (-1,5 %) a vo výrobe (-1,2 %). Veľké zvýšenie bolo zaznamenané najmä v oblasti IKT (+2,5 %). Hoci posledných päť rokov neprialo trvalému zamestnaniu, najväčšie bremeno prispôsobenia padlo hlavne na dočasné zamestnanie (nepredĺženie). Miera zamestnanosti na plný pracovný čas sa štvrtý rok po sebe znižuje, pričom od posledného štvrťroka 2008 klesla o 8,3 milióna (-4,6 %). V posledných rokoch sa naopak zaznamenal stály rast počtu pracovných miest na čiastočný úväzok, ktorých bolo od posledného štvrťroka 2008 o 2,5 milióna viac, čo predstavuje nárast o 6,4 %.

Nárast zamestnanosti vykazuje rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Z obrázka 4 vyplýva, že skúsenosti boli v jednotlivých členských štátoch úplne odlišné a že až do druhého štvrťroku 2012 bol nárast zamestnanosti v LV, EL, LT, IE a ES obzvlášť negatívny. Od druhého štvrťroku 2012 zamestnanosť vzrástla v Pobaltí a tiež v IE. Zhoršila sa ale v niekoľkých ďalších krajinách, najmä v CY, ES, PT a HU. Celkovo možno povedať, že niektorým „kľúčovým“ krajinám eurozóny (ako aj MT) sa darilo pomerne dobre, zatiaľ čo zamestnanosť naďalej klesala v južných krajinách eurozóny, ako IT a ES, čím sa potvrdzujú rastúce rozdiely v eurozóne v oblasti nezamestnanosti (pozri obrázok vyššie).

Obrázok 4: Rast zamestnanosti (počet osôb) od 2. štvrťroka 2008, podľa členského štátu

Poznámka: 1. štvrťrok 2013 za HU a HR. Zdroj: Eurostat (národné účty), výpočty GR EMPL.

Miera zamestnanosti sa v budúcnosti pravdepodobne mierne zvýši, a to najmä v dôsledku predpokladaného zvýšenia HDP. V súčasnom období miera voľných pracovných miest dosahuje približne 1,5 %, čo od konca roka 2010 predstavuje viac-menej priemer.[4] Z hľadiska budúcnosti sa dá očakávať, že v strednodobom horizonte niekoľko trendov povedie k ďalšiemu rastu počtu pracovných miest, najmä v niektorých oblastiach. Napríklad technický pokrok prispeje k vytvoreniu pracovných miest v sektore IKT (do roku 2015 sa očakáva 900 000 neobsadených voľných odborných pracovných miest v oblasti IKT), zatiaľ čo starnutie obyvateľstva napriek súčasným obmedzeniam vo verejných rozpočtoch na zdravotnú starostlivosť pravdepodobne zvýši v strednodobom horizonte dopyt po zdravotníckych pracovníkoch a zdravotníckych službách (a už v roku 2012 celkový počet osôb zamestnaných na poli zdravotníckych profesií v EÚ-27 dosiahol takmer milión). Okrem toho ekologizácia hospodárstva môže viesť k nárastu v oblasti ekologických pracovných miest (celkový počet zamestnaných sa zvýšil z 2,4 milióna v roku 2000 a 3 miliónov v roku 2008 a očakávalo sa, že v roku 2012 dosiahne 3,4 milióna). Aj ďalšie sektory súvisiace s oblasťou špičkových technológií, ako napr. dopravný priemysel,  si budú vyžadovať nové pracovné sily so strednou až vysokou kvalifikáciou, aby sa prispôsobili rastu zaznamenanému v oblasti letectva a prepravy cestujúcich, pričom sa očakáva, že sektor dopravy do roku 2020 opustí vysoké percento starších pracovníkov.

Hnacou silou dynamiky zamestnanosti je najmä pokles miery nachádzania pracovných miest. Pri pohľade na základnú dynamiku je pokles miery zamestnanosti spôsobený jednak zvýšením miery straty práce a znížením miery nachádzania pracovných miest, pričom zníženie miery nachádzania pracovných miest je dôležitejším faktorom v relatívnom vyjadrení (obrázok 5).[5] V rokoch 2008 až 2012 miera nachádzania pracovných miest klesla v 24 členských štátoch a zvýšila sa len v troch (LU, DE a NL). Najstrmší pokles sa zaznamenal v DK, CY a SI.

Obrázok 5: Miera nachádzania pracovných miest a miera straty práce v EÚ-27, ročný priemer za roky 2005 – 2012

Zdroj: Eurostat (zisťovanie pracovných síl), výpočty GR EMPL.

Segmentácia na trhu práce je aj naďalej výrazná. Podiel dočasných zamestnancov sa od roku 2011 zvýšil o 0,4 percentuálneho bodu, čo vo veľkej miere odráža neistú ekonomickú situáciu. To prispieva k existujúcej vysokej nezamestnanosti a/alebo nízkej miere účasti určitých skupín. Zamestnanosť mládeže sa vyznačuje vysokým podielom dočasných pracovníkov, ktorých počet v roku 2012 predstavoval niečo cez 40 % z celkovej zamestnanosti, a pracovníkov zamestnaných na kratší pracovný čas (30 % z celkovej zamestnanosti v roku 2012). V rámci celkového pracujúceho obyvateľstva bol v porovnaní s mládežou v roku 2012 v EÚ-28 podiel dočasných pracovníkov a pracovníkov zamestnaných na kratší pracovný čas oveľa nižší, a to na úrovni 14 % a 19 % v uvedenom poradí. V práci na kratší pracovný čas sú nadmerne zastúpené ženy. V roku 2012 sa miera práce na kratší pracovný čas u žien nachádzala na úrovni 31,9 % v porovnaní s 8,4 % u mužov. V NL, UK, DE, AT a BE pritom pracovalo viac ako 40 % žien na kratší pracovný čas, čím sa výrazne znížila miera zamestnanosti meraná v ekvivalentoch plného pracovného času. Súčasné dočasné zmluvy a zmluvy na kratší pracovný čas, hoci sú do istej miery nedobrovoľné, môžu prispieť k vytváraniu pracovných miest a zo strednodobého až dlhodobého hľadiska môžu byť odrazovým mostíkom k trvalým pracovným zmluvám a/alebo pracovným zmluvám na plný pracovný čas (napr. v prípade mladých ľudí). Segmentácia sa dá vnímať z pohľadu pretrvávajúcich rodových rozdielov pri odmeňovaní a nízkej miery prechodu k zmluvným formám práce, ktoré zamestnancom zabezpečujú väčšiu ochranu. Druhý prípad je na úkor skupín, ktoré zvyčajne pracujú na dočasné zmluvy, najmä mládeže.

Zosúladenie ponuky s potrebami trhu práce je v niekoľkých členských štátoch nedostatočné. Hoci miera voľných pracovných miest sa v posledných troch rokoch v priemere príliš nezmenila, nezamestnanosť je na vzostupe a naznačuje zhoršenie zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce. Beveridgova krivka (obrázok 6) ukazuje, že štrukturálna nezamestnanosť rastie zhruba od polovice roka 2011. Beveridgove krivky sa zhoršili v prípade väčšiny členských štátov, konkrétne s výnimkou DE. Tento celkový negatívny trend je spôsobený predovšetkým rastúcim nesúladom zručností a potrieb trhu práce[6], čo naznačuje, že nedostatok príležitostí na trhu práce v spojení s hospodárskou krízou vytvára hysterézne efekty, ktoré je nutné prekonať investíciami do ľudského kapitálu a účinnejším zosúladením ponuky s potrebami trhu práce.

Obrázok 6: Beveridgova krivka, EÚ 27, 1. štvrťrok 2008 – 1. štvrťrok 2013

Poznámka: Ukazovateľ nedostatku pracovných síl (zvislá os), odvodený z výsledkov obchodného prieskumu v EÚ (% výrobných firiem poukazuje na nedostatok pracovných síl ako na faktor obmedzujúci produkciu). Zdroj: Eurostat.

Rastúci počet nezamestnaných, zvyšujúci sa podiel dlhodobo nezamestnaných a výsledný pokles účinnosti zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce spôsobujú vážne problémy aktívnym politikám trhu práce a verejným službám zamestnanosti (VSZ). Zatiaľ čo niektoré členské štáty zvýšili objem finančných prostriedkov vyčlenených na aktívnu politiku trhu práce a VSZ, iné ho znížili s ohľadom na splnenie cieľov fiškálnej konsolidácie a zamerali sa na zvýšenie efektivity VSZ. Niektoré členské štáty takisto zlepšili pracovné postupy v rámci VSZ.

Zdá sa, že hospodárska kríza a jej dosahy na trh práce ovplyvnili migračné toky v EÚ na troch rôznych úrovniach: menej intenzívna migrácia z tretích krajín do EÚ (-3.7 % v období od roku 2010 do roku 2011), zvýšená migrácia z EÚ do tretích krajín (+14 %  v období od roku 2010 do roku 2011, z toho 90 % z ES, UK, FR, IE, PT a CZ, väčšinou vracajúci sa prisťahovalci a nie štátni príslušníci týchto krajín) a meniace sa modely, pokiaľ ide o migráciu v rámci EÚ („mobilita v rámci EÚ“). Zdá sa, že mobilita pracovníkov v rámci EÚ je v narastajúcej miere spôsobená tzv. „faktormi tlaku“, zatiaľ čo predtým dominovali „faktory ťahu“. Celkovo možno skonštatovať, že napriek relatívne silnému nárastu mobility z južných členských štátov do ostatných krajín EÚ (napr. UK a DE) zostávajú absolútne hodnoty relatívne nízke v porovnaní s objemom pracovnej sily (a segmentu nezamestnanosti) v južných krajinách EÚ, ako aj s oveľa väčšími tokmi mobility z členských štátov východnej a strednej Európy, ktoré sú stále hlavnými krajinami pôvodu osôb sťahujúcich sa v rámci EÚ.

Ponuka zručností zaostáva za zmenami v dopyte po zručnostiach. Niektoré trendy, najmä globalizácia a (zručnosti uprednostňujúce) technologické zmeny, viedli k postupným zmenám v dopyte po pracovných silách. Relatívny dopyt po vysoko kvalifikovaných pracovníkoch sa všeobecne zvýšil, a to na úkor stredne a menej kvalifikovaných pracovníkov (t. j. dopyt čoraz viac závisí od zručností). Došlo tiež k zmene relatívneho významu typov zručností, pričom  zručnosti súvisiace s IKT a tzv. „netechnické zručnosti“ (sociálne) sú čoraz dôležitejšie pre veľké množstvo profesií.

Aj keď sa v priebehu času priemerná úroveň vzdelania a tým aj „kvalita“ ponuky zručností zvýšili, zručnosti, ktorými pracovníci disponujú, nedržia krok s dopytom po zručnostiach. Platí to ešte viac, pretože trendy účasti na celoživotnom vzdelávaní sa v niekoľkých členských štátoch zvažujú na negatívnu stranu, a to ako v prípade mužov, tak aj žien. V dôsledku týchto zmien v relatívnom dopyte a ponuke zručností sú pracovné príležitosti pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov lepšie ako pre pracovníkov so strednou a nízkou kvalifikáciou. Tento trend potvrdzujú aj prognózy pre trh práce na najbližšie roky.[7]

Rastový potenciál a konkurencieschopnosť Európy sú ohrozené štrukturálnymi nedostatkami v jej základni zručností. Najnovšie údaje[8] ukazujú, že asi 20 % populácie v produktívnom veku má len veľmi nízku kvalifikáciu, a v niektorých krajinách je tento podiel ešte vyšší (ES, IT). Len niekoľko krajín (FI, NL, SE) má vysoký počet ľudí s veľmi dobrými zručnosťami a väčšina európskych krajín sa ani nepribližuje krajinám s najlepšími výsledkami mimo Európy (ako napr. Japonsko alebo Austrália). Údaje potvrdzujú, že Európa neinvestuje dostatočne do vzdelávania a zručností, čo predstavuje hrozbu pre strednodobú konkurencieschopnosť Európy a zamestnateľnosť veľkého podielu pracovnej sily. Desať členských štátov znížilo výdavky na vzdelávanie v absolútnych hodnotách (DK, IE, EL, ES, IT, CY, HU, PT, SK a UK) a 20 členských štátov znížilo relatívny podiel HDP, ktorý investujú do vzdelávania.

Mzdový vývoj sa prispôsobuje vyváženiu potrieb. Pred krízou sa v rámci EÚ vybudovala značná vonkajšia nerovnováha, a to najmä v eurozóne. V nedávnej minulosti dynamika jednotkových nákladov práce podporovala vonkajšie vyvažovanie (obrázok 7). Navyše sa vývoj skutočných nákladov práce prispôsobuje v súlade s rôznymi pozíciami krajín na trhu práce. Je dôležité, aby vývoj miezd bol aj naďalej v súlade s potrebami prispôsobovania vonkajšej nerovnováhy a znižovania nezamestnanosti. Ak sa udrží, nedávne zvýšenie miezd v krajinách s „prebytkom“ môže posilniť celkový súhrnný dopyt.[9]

Obrázok 7: Vývoj nominálnych jednotkových nákladov práce v eurozóne

Poznámka: Za EL nie sú k dispozícii štvrťročné údaje a údaje po konci roka 2012. Zdroj: výpočty GR EMPL na základe údajov Eurostatu.

Jednotkové náklady práce a znižovanie miezd sa len pomaly a neúplne pretavili do vývoja cien. Čiastočne možno tento neúplný prechod vysvetliť súčasným zvyšovaním nepriamych daní a regulovaných cien v dôsledku fiškálnej konsolidácie[10]. Zníženie nominálnych jednotkových nákladov práce vzhľadom na nemeniace sa ceny viedlo k úbytku podielu pracovných príjmov v niekoľkých členských štátoch, najmä v ES, PT a EL. Výsledné zvýšenie ziskových marží však nebolo sprevádzané vyššími investíciami.

Daňové zaťaženie je v mnohých členských štátoch stále vysoké. Vysoké a v niektorých prípadoch zvyšujúce sa daňové zaťaženie, a to najmä pre osoby s nízkou mzdou a druhé zárobkovo činné osoby v rodine, zostáva problémom v značnom počte členských štátov. Na ilustráciu, v prípade osôb s nízkou mzdou (67 % priemernej mzdy), po poklese daňového zaťaženia v období rokov 2008 až 2010 vo väčšine krajín nasledoval nárast v priebehu dvoch nasledujúcich rokov v takmer všetkých členských štátoch (s výnimkou UK, NL, PT, SI a FI). V roku 2012 sa úrovne pohybovali v rozmedzí od 20 % alebo menej v MT a IE do viac než 45 % v BE, DE, FR a HU. V rokoch 2012 – 2013 pokračovalo zvyšovanie dane z príjmov fyzických osôb najmä u osôb s vyššími príjmami v 11 členských štátoch [11].

Zmeny v celkovom daňovom zaťažení sa riadili predovšetkým daňou z príjmov fyzických osôb, kde je nárast viditeľný v prípade 19 (z 26) členských štátov (obrázok 8, slobodná bezdetná osoba). Zvýšenie dane z príjmov fyzických osôb bolo obzvlášť veľké v IE, HU a EL. Keď sa spolu vezme daň z príjmov fyzických osôb a príspevky zamestnancov do systému sociálneho zabezpečenia, záťaž sa v prípade zamestnancov zvýšila v 18 členských štátoch, pričom v prípade zamestnávateľov išlo o nižšiu záťaž (v 11 krajinách sa záťaž zvýšila). Celková úroveň príspevkov zamestnávateľov do systému sociálneho zabezpečenia zostala viac-menej stabilná vo väčšine členských štátov, až na niekoľko výnimiek (a to FR, SK, PL a HU).

Obrázok 8: Zmena celkového daňového zaťaženia v období rokov 2010 až 2012 podľa komponentov (67 % priemernej mzdy, slobodná bezdetná osoba)

Poznámka: Údaje za CY a HR nie sú k dispozícii. Zdroj: OECD.

Boj proti nelegálnej práci je v niektorých členských štátoch výzvou. Tieňová hospodárska činnosť a nelegálna práca majú negatívne dosahy, ktoré ovplyvňujú makroekonomické ciele, rovnako ako kvalitu a produktivitu práce a sociálnu súdržnosť. Z makroekonomického pohľadu znižujú daňové príjmy (daň z príjmov a DPH) a narúšajú financovanie systémov sociálneho zabezpečenia. Z mikroekonomického pohľadu má nelegálna práca a ďalšie atypické druhy zamestnania, ako napr. falošná živnosť, tendenciu narúšať spravodlivú hospodársku súťaž medzi spoločnosťami, čím pripravuje cestu pre sociálny dumping zabraňujúci tvorbe riadneho zamestnania s úplnou sociálnou ochranou. Spôsobuje aj výrobnú neefektívnosť, keďže neformálne podniky sa zvyčajne vyhýbajú prístupu k formálnym službám a vstupom (napr. úverom) a nerastú. Aj keď plne spoľahlivé údaje o rozsahu tieňovej ekonomiky a nelegálnej práce nie sú ľahko dostupné, hrubé údaje naznačujú, že v niektorých členských štátoch je tento problém výzvou[12].

Kríza výrazne zmenila dynamiku nerovnosti a rôznymi spôsobmi ovplyvnila rôzne časti obyvateľstva. Zatiaľ čo pomer S80/S20[13] zostal v období rokov 2008 až 2011 v krajinách EÚ-27 v priemere stabilný, medzi členskými štátmi panuje v otázke nerovnosti veľký rozptyl a narastajúce odchýlky (obrázok 9). Nerovnosť vzrástla vo väčšine južných členských štátov (ES, EL, IT, CY), ako aj v HR, EE, DK, HU, SK a mierne aj v IE. Napriek nedávnym zlepšeniam nerovnosť naďalej zostáva osobitným problémom v BG, LV, PT a RO. 

Obrázok 9: Nerovnosť v príjmoch (pomer príjmov horného a dolného kvintilu), 2008 – 2012

Zdroj: Eurostat, EU-SILC. *AT, BE, IE a UK údaje za rok 2011 namiesto roku 2012, odhadované údaje za rok 2012 pre EÚ-27 a EÚ-28, predbežné údaje za IT.

Ohrozenie osôb chudobou a sociálne vylúčenie sa výrazne zvýšili, pričom vzrástli aj rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi. Bol by potrebný silný obrat tohto trendu na dosiahnutie hlavného cieľa stratégie Európa 2020 – vymaniť najmenej 20 miliónov ľudí z rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. Od začiatku krízy v roku 2008 do roku 2012[14] sa počet Európanov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením znepokojujúco zvýšil o 8,7 milióna (s výnimkou HR) na 25,1 % obyvateľstva EÚ-28 v roku 2012 (obrázok 10). Kým podiel obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením vzrástol najmä v tých členských štátoch, ktoré najviac zasiahla hospodárska kríza, niekoľko členských štátov hlási klesajúcu relatívnu mieru chudoby.

Obrázok 10: Vývoj v oblasti ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE) 2008 – 2012

Zdroj: Eurostat, EU-SILC. Roztriedené podľa miery ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE) v roku 2012. Odhadované údaje za rok 2012 pre EÚ-27 a EÚ-28, predbežné údaje za IT, *AT, BE, IE a UK – údaje za rok 2011 namiesto roku 2012, **HR a EÚ-28 – žiadne údaje za rok 2008.

Existujú značné rozdiely medzi vekovými skupinami. Najviac boli zasiahnutí obyvatelia v produktívnom veku. Chudoba a sociálne vylúčenie osôb vo veku 18 – 64 rokov v uplynulých rokoch výrazne vzrástli v dvoch tretinách členských štátov predovšetkým pre zvyšujúci sa podiel domácností s nezamestnanými osobami alebo s veľmi nízkou intenzitou práce a chudobných zamestnaných osôb. V roku 2012 žilo približne 50 miliónov ľudí v produktívnom veku z menej ako 60 % národného mediánu príjmov v EÚ-28, 33,1 milióna trpelo závažnou materiálnou depriváciou a 30,4 milióna osôb vo veku 18 – 59 rokov žilo v domácnosti nezamestnaných.

Obrázok 11: Vývoj miery ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE) od roku 2005 v EÚ-28, spolu, deti, obyvatelia v produktívnom veku a staršie osoby

Zdroj: Eurostat, EU-SILC. Priemer EÚ-27 v rokoch 2005 – 2009, priemer EÚ-28 v rokoch 2010 – 2012, odhad pre rok 2012.

Starší ľudia (65 a viac rokov) boli relatívne menej zasiahnutí, keďže miera ich ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením sa vo väčšine členských štátov zmenšila, hoci ženy sú stále viac zasiahnuté chudobou v staršom veku ako muži. Relatívne zlepšenie však vyplýva predovšetkým z dôchodkov, ktoré sú z veľkej časti nezmenené, zatiaľ čo úrovne príjmov obyvateľstva v produktívnom veku stagnujú alebo poklesli.

V porovnaní s rokom 2008 riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia u detí vzrástlo od roku 2008 spolu so zhoršenou situáciou ich rodičov (väčšinou v produktívnom veku) vo viac ako 20 členských štátoch, pričom chudobou a sociálnym vylúčením sú ohrozené  domácnosti s jedným rodičom (EÚ-28:  47,8 % v roku 2012), čo je dvakrát viac než v prípade rodín s dvomi dospelými osobami (24,4 %). Podstatne vyššie riziko chudoby v domácnostiach s jedným rodičom existuje vo všetkých členských štátoch, kde sa pohybuje od 35 % v SI, FI a DK do 78 % v BG. Podobne, rodiny s tromi a viac deťmi čelia podstatne vyššiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia (EÚ-28: 30,9 %) než populácia ako celok. Zhoršenie podmienok na trhu práce počas krízy priamejšie zasiahlo mužov v produktívnom veku. Ženy však stále čelia vyššiemu riziku (pretrvávajúcej) chudoby alebo vylúčenia ako muži v dôsledku efektu období nečinnosti a práce na čiastočný úväzok súvisiacich so starostlivosťou. Riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia bolo v roku 2012 oveľa vyššie (48,8 %) v prípade štátnych príslušníkov z tretích krajín (vo veku 18 – 64 rokov) než v prípade domácich štátnych príslušníkov (24,9 %). Celkový rozptyl sa zvýšil z 21,7 percentuálneho bodu v roku 2010 na 23,9 percentuálneho bodu v roku 2012.

Od roku 2011 reálne disponibilné príjmy domácností v EÚ a eurozóne v priemere klesajú. Pokles bol obzvlášť výrazný (nad 5 percentuálnych bodov nahromadených v priebehu dvoch rokov) v EL, ES, IT, CY, PT a RO a poskromnejší v BE, CZ, DK, HU, NL, SI a SK. V ostatných krajinách príjmy domácností stagnovali, prípadne sa mierne zvýšili.

Stabilizačný efekt sociálnych výdavkov na príjmoch domácností sa po roku 2010 oslabil. Počas recesie v rokoch 2008 – 2009 sociálne výdavky zohrávali dôležitú úlohu pri udržiavaní príjmov domácností vo väčšine krajín EÚ[15], aj v dôsledku fiškálnych stimulačných opatrení, ktoré boli zavedené s cieľom zachovať súhrnný dopyt a zamedziť nadmernému rušeniu pracovných miest, v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva z novembra 2008.  Okrem toho čisté sociálne dávky a znížené dane pozitívne prispeli k zmene hrubého disponibilného príjmu domácností v priebehu roku 2009 a v prvých dvoch štvrťrokoch roku 2010 (obrázok 12). Napriek tomu sa od polovice roku 2010 príspevok sociálnych dávok k zmene hrubých príjmov domácností znížil. Mohlo k tomu dôjsť v dôsledku zvýšenia počtu dlhodobo nezamestnaných osôb, ktoré stratili svoje nároky na dávky, ako aj čiastočného ukončenia opatrení zavedených na boj proti kríze v nadväznosti na isté zlepšenie hospodárskeho výhľadu v niekoľkých členských štátoch. Napokon, v niektorých členských štátoch znižovanie vplyvu sociálnych výdavkov odráža aj zlepšenie v oblasti hospodárskej situácie a výhľadu.[16]

Obrázok 12: Príspevky komponentov k rastu hrubého disponibilného príjmu domácností (eurozóna 17 a EÚ-27)

Zdroj: Eurostat – Sektorové účty.

Distribučné dosahy fiškálnej konsolidácie sa v jednotlivých krajinách výrazne odlišovali. Podľa štúdie Euromod[17] mali balíčky fiškálnej konsolidácie v závislosti od ich štruktúry odlišný vplyv na domácnosti s vysokými a nízkymi príjmami. V niekoľkých krajinách regresívne vplyvy znamenali dodatočnú záťaž najmä pre životnú úroveň domácností s nízkymi príjmami. Ostatným členským štátom sa venovaním väčšej pozornosti distribučnému profilu ich opatrení fiškálnej konsolidácie podarilo zabrániť tomu, aby boli domácnosti s nízkymi príjmami neúmerne zasiahnuté. Takéto rozdiely v distribučných dosahoch sa vyskytli nezávisle od rozdielov v celkovej veľkosti úprav.

Celkovo bola miera rastu sociálnych výdavkov po dosiahnutí vrcholu v roku 2009 od roku 2011 záporná (obrázok 13). V ranej fáze krízy (do roku 2009) bol nárast sociálnych výdavkov spôsobený najmä výdavkami súvisiacimi s nezamestnanosťou, ale v menšej miere aj inými výdavkami (a to v oblasti dôchodkov a zdravia). Rast sociálnych výdavkov zoslabol v roku 2010, čo bolo odrazom kombinácie ukončenia fiškálnych stimulačných opatrení a štandardnej cesty postupného zavádzania automatickej stabilizácie v krajinách, ktoré sa zotavovali. Od roku 2011 (obrázok 13) sa sociálne výdavky znižovali aj napriek ďalšiemu zhoršeniu hospodárskej a sociálnej situácie[18].

Obrázok 13: Príspevok k rastu reálnych verejných sociálnych výdavkov v EÚ v podobe hotovosti a naturálií (2001 – 2012)

Zdroj: Vnútroštátne účty, výpočty GR EMPL.

Kríza takisto ovplyvnila štruktúru výdavkov na sociálnu ochranu. V niektorých krajinách došlo v rokoch 2009 a 2010[19] k výraznému nárastu v oblastiach (ako dôchodky a zdravotné postihnutie), v ktorých výdavky boli už vysoké a spojené s relatívne slabšími sociálnymi či pracovnými výsledkami (obrázok 14). V niektorých krajinách úroveň výdavkov v tom istom čase stagnovala, prípadne sa ešte znížila – napríklad v oblasti výdavkov na zdravotníctvo, boj proti sociálnemu vylúčeniu, bývanie či rodinu.

Obrázok 14: Súhrnný príspevok k celkovému rastu sociálnej ochrany v EÚ-27 podľa oblastí (2007 – 2010) a rast (reálnych) celkových sociálnych výdavkov v Európe, podľa krajiny, 2010

Poznámka: príspevky k celkovému rastu sociálnych výdavkov podľa oblastí. Zdroj: ESSPROS.

V niektorých členských štátoch sa prístup k zdravotnej starostlivosti mohol zhoršiť pre osoby v ťažkých situáciách. Zníženie verejných výdavkov na zdravotníctvo bude mať spolu s následkami krízy na príjmy pravdepodobne negatívny vplyv na adekvátnosť prístupu k službám zdravotnej starostlivosti, a to najmä u nízkopríjmových skupín a ľudí v ťažkých situáciách. Obrázok 15 znázorňuje podiel osôb v najnižšom príjmovom kvintile vykazujúcich neuspokojené potreby zdravotnej starostlivosti, pretože liečba bola „príliš drahá“ alebo preto, že čakacia lehota bola príliš dlhá alebo bolo potrebné príliš ďaleko cestovať. Aj keď sa tento podiel v EÚ-27 ako celku v období rokov 2008 až 2011 zvýšil len mierne, ďalšie zhoršenie z pôvodne vysokej úrovne prístupu k službám bolo zaznamenané v krajinách ako LV, EL, IT a PL, zatiaľ čo v prípade CY, BE, FI, FR a SK došlo k výraznému zvýšeniu z nízkych úrovní.   

Obrázok 15: Neuspokojené potreby zdravotnej starostlivosti, najnižší príjmový kvintil, 2008 – 2011

Zdroj: Eurostat EU-SILC 2011. 2.         VYKONÁVANIE USMERNENÍ O ZAMESTNANOSTI: REFORMY V OBLASTI ZAMESTNANOSTI A SOCIÁLNEJ POLITIKY

V tejto časti[20] sa uvádza prehľad reforiem a opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v uplynulých 12 mesiacoch. Usmernenia o zamestnanosti[21] poskytujú stabilné politické usmernenia pre členské štáty, ako reagovať na problémy súvisiace so zamestnanosťou a sociálnou situáciou na pozadí súčasných trendov a s cieľom dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 (ako sa uvádza v časti 1). V ročnom prieskume rastu 2013 sa stanovujú priority a politické usmernenia pre členské štáty, ktoré v rámci európskeho semestra 2013 predkladajú svoje národné programy reforiem. V súlade s tým sa národné programy reforiem preskúmali a Rada na základe návrhu Komisie vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny. Výbory pre zamestnanosť a sociálnu ochranu preskúmali výsledky a dosiahnutý pokrok členských štátov v reakcii na príslušné problémy prostredníctvom uplatňovania Monitora výsledkov v oblasti zamestnanosti a Monitora výsledkov v oblasti sociálnej ochrany. Následné politické reformy sa budú posudzovať v kontexte európskeho semestra 2014.

Európsky sociálny fond podporuje úsilie o splnenie cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom opatrení zameraných na boj proti nezamestnanosti s osobitným dôrazom na mládež, v rámci ktorých sa ponúkajú stáže a prax na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie, vzdelávanie, podpora sociálneho začlenenia a budovanie administratívnych kapacít. Pokiaľ ide o programové obdobie 2014 – 2020, podrobné zladenie ESF a ďalších európskych štrukturálnych a investičných fondov s politickými prioritami stratégie Európa 2020, ako aj úsilie fondov zamerané na výsledky posilní ich úlohu byť finančnými piliermi tejto stratégie.

Vo všetkých oblastiach opísaných v nasledujúcich častiach sa začali alebo sa pripravujú reformy. Miera dosiahnutého pokroku sa však odlišuje jednak medzi oblasťami politiky a jednak medzi členskými štátmi. Je preto potrebné ďalšie úsilie, aj keď v mnohých prípadoch úplné účinky týchto reforiem zatiaľ nevidieť, pretože zvyčajne je potrebný dlhší čas, aby sa prejavili. „Hodnotu“ reforiem tiež nie je možné zvyčajne posudzovať izolovane, keďže sa môže vykonávať niekoľko reforiem súčasne. Členské štáty by preto pri navrhovaní politík a reforiem mali vziať do úvahy príslušné okolnosti.

2.1. Usmernenie v oblasti zamestnanosti č. 7: Zvýšenie účasti na trhu práce

Členské štáty naďalej posilňovali opatrenia svojej aktívnej politiky trhu práce. Niektoré členské štáty zvýšili úroveň finančných prostriedkov pridelených na účely plnenia opatrení aktívnej politiky trhu práce na rok 2013 (CY, IE, HR, PL, SE), zatiaľ čo v iných sa pridelené finančné prostriedky znížili (NL, SI), pričom väčší dôraz sa kládol na účinnosť. Niektoré členské štáty prijali opatrenia na zosúladenie ponuky pracovných síl s potrebami trhu práce (BE, BG, ES, LT) a zaviedli alebo zvýšili úroveň profilovania nezamestnaných (FR). FR vytvorilo národný program prednostnej odbornej prípravy realizovanej pracovníkmi pôsobiacimi vo verejných službách zamestnanosti: 30 000 uchádzačov o zamestnanie absolvuje odbornú prípravu v prioritných oblastiach s bohatými pracovnými príležitosťami. UK poskytuje väčšiu podporu ťažko umiestniteľným nezamestnaným prostredníctvom väčšej miery individuálnej pomoci pri hľadaní zamestnania, ale zároveň sprísni požiadavky na dlhodobé poberanie dávok uchádzačov o zamestnanie. Zamestnávatelia v IT, ktorí zamestnajú poberateľov dávok v nezamestnanosti, majú nárok na príspevok v hodnote 50 % zostávajúcej štátnej podpory, ktorá by sa bola vyplatila zamestnancom, ak by boli zostali nezamestnaní. Takisto bola vytvorená databáza na zhromažďovanie informácií o poskytovaných službách v rámci celej krajiny. Na základe plánovanej štátnej reformy v BE pokročí regionalizácia viacerých kompetencií týkajúcich sa aktivácie a sledovania nezamestnaných. RO zmenilo zákon o poistení v nezamestnanosti okrem iného tým, že zaviedlo novú kategóriu nezamestnaných (t. j. dlhodobo nezamestnaných), aby aktívna politika trhu práce priniesla úžitok – napríklad pokiaľ ide o stimuly na rozvoj mobility a voľné posudzovanie kompetencií získaných prostredníctvom formálnych alebo neformálnych kanálov. V HU, HR, LV a SI programy verejných prác majú za cieľ prinášať nezamestnaných na trh práce a poskytovať podporu príjmov pre nezamestnaných, ktorí nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti.

Niekoľko členských štátov prijalo opatrenia zamerané na posilnenie kapacity verejných služieb zamestnanosti (VSZ), zvýšenie ich účinnosti a efektívnosti, vyškolenie a/alebo nábor profesijných poradcov (CY, CZ, DE, EL, ES, FI, FR, HR, HU, IE, NL, PL, PT, SI).

Niektoré verejné služby zamestnanosti sú zamerané na poskytovanie individuálnejších služieb nezamestnaným (SI), podporovanie vzájomnej zodpovednosti (NL) a posilňovanie spolupráce s ďalšími zainteresovanými stranami (PL), zamestnávateľmi a miestnymi orgánmi (HU, PT). V DE je zámerom sústrediť pozornosť na ťažko umiestniteľné dlhodobo nezamestnané osoby presunutím pracovníkov VSZ z niektorých služieb pre krátkodobo nezamestnaných. Vo FR sa vytvorili tri kategórie uchádzačov o zamestnanie podľa typu ťažkostí, ktorým títo uchádzači pri vstupe na trh práce čelia, a rôzne následné metódy pre každú kategóriu. V IE bola vytvorená iniciatíva „Job Path“ zameraná na zvýšenie kapacity VSZ prostredníctvom zapojenia tretích strán v podobe súkromných zmluvných partnerov, záväzku zdvojnásobiť rad prípadových pracovníkov pre nezamestnaných v priebehu roka 2014 a zlúčiť sa s inštitúciami sociálneho zabezpečenia. V ES a PT došlo k určitému pokroku v rozširovaní pôsobnosti súkromných agentúr v oblasti rozvoja činností zameraných na umiestňovanie. V rámci európskeho semestra 2013 boli vydané odporúčania pre 16 členských štátov (BE, BG, CZ, DE, EE, ES, FR, HU, IT, LT, LU, LV, RO, SE, SI a SK) týkajúce sa aktívnych politík trhu práce a/alebo VSZ (t. j. zvýšiť kvalitu, pokrytie a účinnosť aktívnych politík trhu práce, zvýšiť výkonnosť VSZ, zabezpečiť lepšie zameranie alebo posilniť aktivačné prvky a individualizované služby).

Boli zavedené konkrétne opatrenia s cieľom priviesť na trh práce nezamestnaných zo znevýhodnených skupín, najmä osoby so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných a pracovníkov s prisťahovaleckým pôvodom. Niektoré členské štáty (BG, HU, NL, PT) prijali opatrenia na zlepšenie celkovej situácie znevýhodnených osôb na trhu práce. Ostatné krajiny sa zamerali na špecifické cieľové skupiny.

Situácia na trhu práce pre osoby so zdravotným postihnutím sa riešila v niekoľkých krajinách (FI, HU, LT a MT). HU ustanovilo nový orgán a sieť, ktorá má poskytovať opatrenia súvisiace s rehabilitáciou, a znížilo náklady na pracovnú silu znížením príspevkov na sociálne zabezpečenie. Vo FI nový projekt predpokladá vymenovanie osobného koordinátora, ktorý potom bude poskytovať individuálne prispôsobené služby osobám so zdravotným postihnutím. Dosah projektu by malo znásobiť niekoľko zmien: predĺženie trvania práce na čiastočný úväzok o obdobie práceneschopnosti a zmiernenie kritérií pracovnej rehabilitácie. V MT sa novo zriadené centrum „Job Bridge Centre“ zameriava na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím do zamestnania. V LT sa viac pozornosti venovalo podpore zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím tým, že sa zlepšilo financovanie sociálnych podnikov.

Mnoho opatrení aktívnych politík trhu práce (uvedených vyššie) bolo konkrétne zameraných na dlhodobo nezamestnaných. Okrem toho IE poskytovalo dlhodobo nezamestnaným viac vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť ich vyhliadky na zamestnanie a začalo poskytovať grantové platby podnikom ako motiváciu na nábor dlhodobo nezamestnaných osôb. Štátna agentúra pre zamestnanosť v LV poskytuje podporu dlhodobo nezamestnaným so závislosťami. DK poskytlo pracovné príležitosti predovšetkým vo verejnom sektore, a to najmä dlhodobo nezamestnaným, ktorým hrozila strata výhod.

Členské štáty prijali konkrétne opatrenia na integráciu ľudí s prisťahovaleckým pôvodom. DE prijalo program na podporu integrácie prisťahovalcov na trh práce a zvýšenia ich účasti na systéme vzdelávania a odbornej prípravy. SE posilnilo svoje opatrenia aktívnej politiky trhu práce voči prisťahovalcom uprednostnením opatrení na úrovni pracovísk a rozšírením mzdových dotácií pre osoby narodené v cudzine.

Členské štáty riešili situáciu mladých ľudí na trhu práce tým, že včas zaviedli niektoré prvky záruky pre mladých ľudí. Vzhľadom na zhoršenie situácie mladých ľudí na trhu práce všetky členské štáty zaviedli dodatočné opatrenia pre túto cieľovú skupinu. V mnohých prípadoch sa existujúce opatrenia predĺžili, finančne podporili a rozšírili na väčšiu cieľovú skupinu. Plné, čiastočné a/alebo sektorové mzdové dotácie (BE, BG, EL, HU, FR, IT, PT), zníženie nemzdových nákladov práce (BE, EL, ES, FR, HR, PT, SI), stáže mládeže (BE, CZ, PT), učňovské vzdelávanie (DK, EL, ES, FI, HU, IT, PT, SE, UK), pracovné stáže (CY, PL, SI), poradenstvo (AT) a pracovné príležitosti vo verejnom sektore (BG, FR, HU) boli najčastejšími nástrojmi používanými na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Väčšina členských štátov v súčasnosti pracuje na vykonávacích plánoch systémov záruk pre mladých ľudí, ktoré majú byť funkčné od januára 2014. Od ostatných štátov sa očakáva, že predložia svoje plány na jar 2014. V uplynulých 12 mesiacoch sa zaviedli plnohodnotné záruky pre mladých ľudí alebo jedna z ich zložiek alebo sa spustili pilotné projekty (AT, ES, FI, FR, IE, HR, HU, MT, RO, UK). Vo FI sa systém záruky pre mladých ľudí k 1. januáru 2013 ďalej upevnil. V IE sa v jednej z mestských častí Dublinu zaviedol pilotný projekt systému záruky pre mladých ľudí a jeho plná realizácia sa uskutoční v roku 2014. RO vyhlásilo výzvu na predkladanie strategických projektov v hodnote 10 miliónov EUR a prijalo národný plán zamestnanosti mládeže. UK pokračovalo vo svojej iniciatíve „Youth Contract“, v rámci ktorej sa mladým ľuďom poskytuje učňovská príprava a dobrovoľné pracovné stáže. AT zaviedlo opatrenie individuálneho poradenstva pre mladých ľudí, ktoré im má pomôcť nájsť takú cestu vzdelávania alebo odbornej prípravy, ktorá vyhovuje ich individuálnym potrebám. Program záruky prvého pracovného miesta v HU bude počas štyroch mesiacov poskytovať 100-percentnú náhradu mzdových nákladov a príspevkov na sociálne zabezpečenie v prípade nových účastníkov trhu práce. MT prijala národnú stratégiu zamestnanosti mládeže ako komplexný rámec na úspešnú integráciu mladých ľudí do zamestnania a takisto ustanovila akčný výbor čiastočne poverený implementáciou systému záruky pre mladých. Vo FR sa zaviedli dotované zmluvy v rámci systému „pracovné miesta pre budúcnosť“, ktoré majú za cieľ vyškoliť a zamestnať 100 000 mladých ľudí do konca roka 2013 a 150 000 do marca 2014, a to najmä vo verejnom sektore. Spustil sa pilotný projekt na 10 územiach, ktorý zahŕňa 10 000 mladých ľudí patriacich do skupiny NEET a čeliacich veľkým problémom. ES schválilo stratégiu podnikania a zamestnanosti mládeže na roky 2013 – 2016, ktorá zahŕňa 100 opatrení s celkovým rozpočtom viac ako 3,485 miliardy EUR.

Členské štáty podporili opatrenia na zvýšenie zamestnanosti žien a zosúladenie pracovného a súkromného života zavedením zmien v poskytovaní služieb vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve[22] a prepracovaním predpisov o rodičovskej dovolenke. Boli pridelené ďalšie zdroje na zabezpečenie celodennej prevádzky predškolských zariadení s flexibilnejšími otváracími hodinami (DE, FI, HU, MT, PL). UK oznámilo nový systém bezplatnej starostlivosti o deti z pracujúcich rodín a IE zabezpečilo prevádzku ďalších mimoškolských zariadení pre žiakov základných škôl z rodín s nízkymi príjmami. DE zaviedlo právo na starostlivosť o deti pre deti do troch rokov veku, pričom súčasne zabezpečilo poskytovanie rodičovských dávok. Zachoval sa však príspevok na starostlivosť o dieťa pre deti, ktoré nenavštevujú zariadenia detskej starostlivosti. HU zníži od roku 2014 vek začiatku povinnej predškolskej dochádzky na tri roky. HR zaviedlo povinné predškolské vzdelávanie a zmenilo právne predpisy o neštandardných formách starostlivosti o deti[23]. EE zmenilo zákon o rodičovskom príspevku.

Na uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností členské štáty zaviedli zmeny týkajúce sa pružnejšieho pracovného času pre zárobkovo činné osoby (LU), opatrenia na pomoc študujúcim rodičom (CZ), nezdaniteľné poistné (DK) a podporu rodovej rovnosti prostredníctvom posilňovania postavenia, uplatňovania rodového hľadiska a vzdelávania (EE).

Niektoré členské štáty predĺžili (platenú) rodičovskú dovolenku (LU, MT, PL, UK). V DK a MT sa samostatne zárobkovým rodičom poskytli rovnaké (oproti zamestnaným rodičom) práva na rodičovskú dovolenku. Nové opatrenia v EE a PL boli zamerané na podporu otcov, aby využívali rodičovskú dovolenku. Vo FR sa zaviedli nové pravidlá pre rodičovskú dovolenku, na základe ktorých sa druhému rodičovi udeľuje možnosť využiť šesťmesačnú rodičovskú dovolenku. AT reformovalo predpisy o rodičovskej dovolenke s cieľom uľahčiť lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života rodičov žijúcich v netradičných formách rodiny a zjednodušiť používanie existujúcich modelov. HR harmonizovalo zákon o materských a rodičovských dávkach s právnymi predpismi EÚ.

V rámci iniciatív na podporu zamestnanosti sa riešili aj prekážky pre dlhší pracovný život. Niekoľko členských štátov prijalo opatrenia na zvýšenie miery zamestnanosti starších pracovníkov (AT, BE, CZ, FI, PL, SI), napr. prijatím špecifických opatrení, akčných plánov či stratégií starnutia (CZ, FI, PL). Tieto obsahovali využívanie práce na čiastočný úväzok (AT), praktický výcvik (SI), zavedenie komplexných školení/e-školení pre zamestnancov verejných služieb zamestnanosti v oblasti zlepšovania služieb pre nezamestnaných nad 50 rokov (PL) a poskytovanie stimulov zamestnávateľom na zamestnávanie starších pracovníkov (AT, ES, PT). BE podporilo opatrenia, ktoré motivujú ľudí pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku tým, že núti podniky s viac ako 20 zamestnancami zaviesť ročné plány na zachovanie alebo zvýšenie počtu zamestnancov starších ako 45 rokov, a ďalej zdvihlo vekový strop na oslobodenie od aktívneho hľadania zamestnania z 58 na 60 rokov. ES prijalo v marci 2013 zákon schválený kráľovským dekrétom s cieľom umožniť kompatibilitu medzi dôchodkom a prácou a odradiť od kolektívneho prepúšťania zamestnancov nad 50 rokov vo veľkých podnikoch. Pokiaľ ide o účasť na trhu práce, v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa poukázalo na výzvy týkajúce sa účasti žien na trhu práce (11 členských štátov: AT, CZ, DE, EE, HU, IT, MT, NL, PL, SK a UK), dlhšieho udržania ľudí na trhu práce a zvýšenia zamestnanosti starších pracovníkov (15 členských štátov: AT, BE, BG, CZ, ES, FI, FR, LT, LU, MT, NL, PL, RO, SI a SK) a podpory perspektív zamestnanosti mladých ľudí (22 členských štátov: AT, BE, BG, CZ, DE, DK, EE, ES, FI, FR, HU, IT, LT, LU, LV, MT, PL, RO, SE, SI, SK a UK). 

Niekoľko členských štátov zmenilo úrovne minimálnej mzdy alebo mzdy vo verejnom sektore. Väčšina členských štátov prijala politické opatrenia v oblasti miezd. Niektoré krajiny zaznamenali zvýšenie minimálnej mzdy (CZ, EE, FR, HR, HU, LT, PL, SI, RO). V niektorých iných krajinách sa zase minimálne mzdy znížili (EL) alebo zmrazili (PT). Aj verejné mzdy boli zmrazené alebo znížené v niekoľkých prípadoch; k zmrazeniu miezd vo verejnom sektore došlo v niekoľkých členských štátoch (ES, IT, NL, PT), zatiaľ čo v iných krajinách sa mzdy znížili (CY, EL, HR, IE, SI). DK naopak umožňuje veľmi mierny nárast miezd vo verejnom sektore. RO prijalo opatrenia na obnovenie platov verejných zamestnancov na úroveň, na akej boli v júni 2010.

Členské štáty riešili aj mechanizmy tvorby miezd vrátane indexácie miezd a postupy kolektívneho vyjednávania. Indexácia miezd sa (dočasne) pozastavila alebo zmenila v niekoľkých členských štátoch (CY, ES, LU). IT prispôsobilo rámec kolektívneho vyjednávania o mzdách tak, aby sa lepšie zohľadnil vývoj na miestnej a odvetvovej úrovni. V ES sa sociálni partneri dohodli na zmiernení mzdových požiadaviek v období 2012 – 2014, čím sa obmedzí rast miezd a zabezpečí sa ich prepojenie s rastom španielskeho HDP a s infláciou v eurozóne. V BE po neúspešnom rokovaní medzi sociálnymi partnermi o novej medzisektorovej kolektívnej zmluve vláda stanovila mzdovú normu (suma, o ktorú sa mzdové náklady môžu zvýšiť nad úroveň inflácie) na úroveň 0 % na roky 2013 a 2014. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v júli 2013 sa poukazuje na členské štáty (BE, DE, FI, FR, IT, LU, SI), v ktorých vývoj ostáva výzvou.

Mnohé členské štáty prijali daňové opatrenia na podporu vytvárania pracovných miest. Niekoľko krajín (CZ, DK, LV, MT, NL, RO, SK a UK) pokračuje v podpore verejných investičných programov a/alebo investičných stimulov, ktoré pomáhajú vytvárať pracovné miesta napriek prísnym rozpočtovým obmedzeniam. V rôznych krajinách (BE, ES, FI, FR, HU, LV, MT a UK) boli prijaté daňové opatrenia na podporu vytvárania pracovných miest. Skoro všetky členské štáty zaviedli nové (alebo posilnili existujúce) opatrenia alebo iniciatívy na podporu súkromných investícií do výskumu, vývoja a inovácií. V rovnakom čase veľká väčšina členských štátov zaviedla granty pre MSP alebo podniky strednej veľkosti. 

Daňové zaťaženie je v mnohých členských štátoch stále pomerne vysoké, ale iba niekoľko krajín prijalo opatrenia na riešenie tohto problému, a to aj vzhľadom na obmedzený rozpočtový priestor. S cieľom podporiť dopyt po práci EE a HR znížili sadzby príspevkov na sociálne zabezpečenie platené zamestnancami a zamestnávateľmi, zatiaľ čo BE, HU a PT znížili sadzby pre osobitné skupiny. V PT sa poskytuje finančná podpora zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú starších nezamestnaných (45 a viac rokov) refundáciou 75 % až 100 % sociálneho poistenia, ktoré platí daný zamestnávateľ. FR zaviedlo novú daňovú úľavu na účely konkurencieschopnosti a zamestnanosti, ktorá umožní zníženie mzdových nákladov. LV znížilo na strane ponuky práce svoju sadzbu dane z príjmov fyzických osôb na 24 %. V BE má „pracovný bonus“ zvýšiť platy pracovníkov s nízkou mzdou, a tým znížiť mieru nezamestnanosti a odstrániť prekážky spojené s nízkymi príjmami. Vo všeobecnosti sa odporúčania pre jednotlivé krajiny tento rok zamerali na zníženie daňového zaťaženia pracovníkov s nízkymi príjmami (AT, DE, HU, LV a HU) a zníženie daňovej záťaže a sociálnych príspevkov všetkých pracovníkov (BE, CZ, DE, FR, IT, NL).

Niekoľko členských štátov naďalej podporuje iniciatívy skúmajúce odvetvia bohaté na pracovné príležitosti (CZ, FI, LU, MT, NL, RO). Vláda v LU pokračuje vo svojej stratégii investovať do nových perspektívnych hospodárskych odvetví a zriadila výbor na identifikáciu nových špecializovaných odvetví s potenciálom rastu počtu pracovných miest. V CZ sa v polovici roka 2013 uverejnila prvá výzva na predkladanie ponúk pre rozsiahly program financovaný ESF „Nová zelená úsporám“. RO plánuje pre väčšiu časť odvetvia IT zaviesť daňové stimuly (napr. daňové úľavy). Napriek tomu integrované politické rámce spájajúce ekologický rast a zamestnanosť existujú iba v malom počte krajín (EL, FR, AT, PT, FI), v iných krajinách sa dosiahol pokrok v zavádzaní rozsiahlejšej politickej reakcie (BG, IE, ES, LU, MT, HR). Stále ešte existuje veľa členských štátov, ktoré naďalej riešia ekologický rast pomocou rôznych nástrojov a politík (napr. CZ, LT, SI)[24].

Niektoré členské štáty využili dotácie pre zamestnávateľov a podporili podnikanie. Dotácie pre zamestnávateľov sa často využívali na vytváranie dopytu po pracovnej sile (LV, ES na regionálnej úrovni, NL a SI). Členské štáty prijali niektoré ďalšie opatrenia na podporu zakladania podnikov a samostatne zárobkovej činnosti. Niektoré krajiny pokračovali v poskytovaní alebo začali poskytovať dotácie nezamestnaným na začatie podnikania (BG, CZ, PL, SI), zatiaľ čo ES ponúklo zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie, aby motivovalo k samostatnej zárobkovej činnosti, a takisto podporilo zamestnávanie určitých skupín, napríklad osôb so zdravotným postihnutím a mládeže. AT zlepšilo systém sociálneho zabezpečenia pre samostatne zárobkovo činné osoby. PT zaviedlo opatrenia, ktorými sa majú podporiť začínajúci podnikatelia v prijímaní osôb do zamestnania. Niektoré členské štáty (IT, LT, PL, SI) sa zamerali na propagáciu podnikania medzi mladými ľuďmi. IT podporuje projekty zamerané na samostatnú zárobkovú činnosť vytvorené mladými ľuďmi v južných regiónoch, najmä v neziskovom sektore. Ostatné krajiny (AT, PL a LT) sa zameriavajú na zníženie byrokracie a zlepšenie podnikateľského prostredia s cieľom posilniť vytváranie pracovných miest. CY poskytuje pomoc mikropodnikom, malým a stredným podnikom tým, že im dodáva technickú podporu. Na prilákanie zahraničných investícií CZ pripravila „uvítací balíček“ s cieľom uľahčiť a urýchliť vstup a zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín zapojených do veľkých investícií.

Prijímajú sa ďalšie opatrenia na riešenie problému nelegálnej práce. V oblasti nelegálnej práce niektoré členské štáty posilnili represívne opatrenia (BE, CZ, EL, ES, FR, LV, NL, SK), zatiaľ čo iné ponúkli stimuly na prihlásenie zamestnania (EL, HR, LT, SI). BE a CZ sa zamerali na boj proti falošnej samostatnej zárobkovej činnosti, zatiaľ čo FR a SK kládli väčší dôraz na kontrolu nelegálnej práce. LT zaviedla poukážky na služby, aby uľahčila zjednodušenú, flexibilnú formu zamestnania v poľnohospodárstve a lesníctve. EL podporilo využívanie „pracovných poukážok“, t. j. pracovných kupónov s alternatívnym typom poistenia najmä pre domácich pracovníkov a osoby zamestnané v odvetví poľnohospodárstva a zdravotnej starostlivosti. LV posilnilo právne predpisy pre boj proti daňovým podvodom a pokračovalo v realizácii svojho plánu opatrení pre boj proti šedému hospodárstvu a na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže.

Mnohé členské štáty aj naďalej zavádzajú zmeny právnych predpisov na ochranu zamestnanosti (PPOZ). Vo FR zákon o zabezpečení zamestnanosti, ktorý bol prijatý v júni 2013, zaviedol širší prístup k zdravotnému pripoisteniu, vytvorenie systému osobných záznamov odbornej prípravy, práva na zabezpečenie mobility a profesijného poradenstva, zjednodušenie kolektívneho prepúšťania a väčšiu pružnosť v ťažkej hospodárskej situácii prostredníctvom dohôd na udržanie zamestnania. V SI sa na základe novej reformy predpokladá zjednodušenie postupov a zníženie administratívnych prekážok, zvýšenie flexibility na trhu práce, stimuly pre zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú a negatívne stimuly pre zmluvy na dobu určitú. BE harmonizuje PPOZ pre robotníkov aj úradníkov a zvýšilo flexibilitu regulácie pracovného času. V HR prebehla prvá fáza zmeny pracovného práva, ktorá sa skončila v júni 2013, a zameriavala sa okrem iného na harmonizáciu so smernicou o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady a na niektoré prvky zmlúv na dobu určitú. V EE sa reformou štátnej služby značne zmenili pracovnoprávne vzťahy a pracovné podmienky vo verejnom sektore, čím sa dosiahol ich súlad s tými, ktoré sú v súkromnom sektore. Niekoľko členských štátov prijalo opatrenia na zvýšenie flexibility zákonníka práce využitím zmlúv na dobu určitú (CZ, na sezónne práce v poľnohospodárstve a stavebníctve), rozšírenie krátkodobej práce (DE, zo 6 na 12 mesiacov), skrátenie povinných časových prestávok medzi zmluvami uzatvorenými na dobu určitú u toho istého zamestnávateľa (IT), predĺženie pracovného času a využitie pružného pracovného času (PL). Niektoré krajiny zaviedli zmeny v platbách alebo príspevkoch v prípade pružných zmlúv (DE pre dočasných agentúrnych pracovníkov v niekoľkých nových odvetviach, AT pre krátkodobé práce). Tak sa v niekoľkých členských štátoch posunula rovnováha medzi flexibilitou a istotou. Celkovo piatim zo siedmich krajín, ktoré dostali odporúčania reformovať PPOZ v roku 2013, sa odporúčalo prijať opatrenia proti segmentácii (ES, IT, SI, FR a PL). V IT a NL by zmiernenie právnych predpisov týkajúcich sa zmlúv na dobu určitú a ochrana v prípade prepustenia mohli podporiť vyššiu účasť na zamestnanosti a plynulosť pracovného trhu.

2.2. Usmernenie v oblasti zamestnanosti č. 8: vytváranie kvalifikovanej pracovnej sily

Zlepšovanie ponuky kvalifikácií a vzdelávanie dospelých sa stalo novou prioritou vo viacerých členských štátoch. Mnohé členské štáty zaviedli opatrenia zamerané na zlepšenie ponuky kvalifikácií a podporu vzdelávania dospelých. MT a BG začali zvyšovať zamestnateľnosť nezamestnaných osôb či osôb s nízkym platom pomocou odbornej prípravy, kým AT sa zameralo na nízko a stredne kvalifikovaných zamestnancov, pre ktorých zaviedlo prínosné zmeny vo vzdelávacom systéme. PL prijalo „Stratégiu zameranú na ľudský kapitál 2020“. V LV nový plán pre navrátilcov z dočasnej emigrácie, ktorého cieľom je motivovať kvalifikovaných a odborných pracovníkov k návratu, bude ponúkať informácie o trhu práce, jazykové kurzy lotyštiny a pomoc deťom navrátilcov pri integrácii do vzdelávacieho systému.

V niektorých krajinách (CZ, IE, MT, NL) sa nové opatrenia zamerali na konkrétne odvetvia, ktoré majú vysoký potenciál na tvorbu pracovných miest alebo boli najviac postihnuté krízou. MT podporuje absolventov odborov, pre ktoré existuje nedostatok ponuky tak, že im prepláca náklady na štúdium, a IE sa zameralo na rekvalifikáciu absolventov, aby mohli využívať narastajúce pracovné príležitosti v oblasti IKT. Dva členské štáty (AT, DE) sa snažia obohatiť zdroj pracovnej sily o požadované kvalifikácie tým, že zmenili právne predpisy týkajúce prístupu občanov tretích krajín k zamestnanosti. Veľký počet členských štátov zaviedol alebo plánuje zaviesť v roku 2013 nové alebo rozšírené opatrenia na udržanie či zvýšenie ľudských zdrojov v oblastiach STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika).

Mnohé členské štáty zaviedli opatrenia na zjednodušenie prechodu zo školy do práce. Značný počet členských štátov (AT, BE, CZ, ES, FI, IT, PT, RO, SE, UK) sa usiloval zlepšiť prechod zo školy do práce rozvíjaním odbornej a učňovskej prípravy a posilnením príslušných inštitúcií. PT zreformovalo systém duálnej učňovskej prípravy, rozšírilo dĺžku odbornej prípravy a zvýšilo dostupnosť všetkých úrovní kvalifikácií. RO začalo podporovať odbornú prípravu absolventov vysokých škôl. UK poskytlo zamestnávateľom možnosť prispôsobiť podmienky učňovskej prípravy svojim špeciálnym potrebám a zaviedlo nový program stáží, ktorý by mal mladým ľuďom bez dostatočnej kvalifikácie a skúseností potrebných na trhu práce poskytnúť podporný na mieru šitý balík a umožniť im prístup k učňovskej príprave alebo iným pracovným možnostiam. V BE môžu nekvalifikovaní mladí ľudia absolvovať troj- až šesťmesačnú stáž na plný úväzok v niektorom podniku, neziskovej organizácii či verejnej službe. FI sa v rámci záruky pre mladých ľudí snaží sprístupniť a zatraktívniť učňovskú prípravu pre učňov aj zamestnávateľov. IT zjednodušilo povinnosti zamestnávateľa pri poskytovaní odbornej prípravy pre učňov a vyhradilo zdroje na zavedenie odbornej prípravy pre mladých ľudí skupiny NEET v znevýhodnených oblastiach a pre študentov terciárneho vzdelávania. SE vytvára pracovné miesta, ktoré majú slúžiť ako počiatočná odborná príprava pre mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov bez predchádzajúcej skúsenosti v konkrétnej profesii, pričom 15 – 25 % pracovného času je venovaných neplatenému vzdelávaniu a odbornej príprave. ES zaviedlo zmluvu o odbornej a učňovskej príprave a vytvorilo základy pre duálnu odbornú prípravu. CZ vytvorila národný katalóg stáží.

2.3. Usmernenie v oblasti zamestnanosti č. 9: Zlepšovanie kvality systémov vzdelávania a odbornej prípravy

Viaceré členské štáty sa zamerali na zlepšenie systémov odborného vzdelávania a prípravy s cieľom lepšie vyhovieť potrebám trhu práce (DK, EE, EL, ES, HU, IE, LV, PL, SE, SK). Niektoré krajiny na základe týchto potrieb vytvorili alebo upravili svoj systém duálneho odborného vzdelávania (EE, EL, ES, HU, SK). V EE bude nový zákon o inštitúciách odborného vzdelávania uplatňovať novú štruktúru študijných programov odborného vzdelávania a prípravy. V EL zákon o reštrukturalizácii stredoškolského vzdelávania položil základy pre zmeny odborného vzdelávania, vrátane zmeny učebných osnov a posilnenia úlohy úradu práce pri vytváraní systémov učňovskej prípravy. SE posilnilo svoj systém tak, že zvýšilo príspevky vyplácané zamestnávateľom za prijímanie učňov. DK vytvorilo na odborných školách centrá pre učňovskú prípravu a IE vytvorilo nový orgán pre vzdelávanie a odbornú prípravu (SOLAS). CY zriadil inštitúty odborného vzdelávania a prípravy pre absolventov stredných škôl a večernú technickú a odbornú strednú školu.

Členské štáty implementovali kvalifikačné rámce, aby lepšie prepojili všeobecné vzdelávanie, odborné vzdelávanie a prípravu a vysokoškolské vzdelávanie a zlepšili transparentnosť cezhraničných kvalifikácií. Od konca roku 2012 ďalších päť krajín (BG, DE, IT, PL, SI) nielen že vyvinulo národný kvalifikačný rámec, ale ho aj prepojilo s európskym kvalifikačným rámcom, čím sa celkový počet členských štátov, ktoré tak urobili, zvýšil na 20. CZ, DK, EE, FR, IE, LT začali vydávať kvalifikácie, ktoré explicitne odkazujú na jednotlivé úrovne európskeho kvalifikačného rámca.

V mnohých členských štátoch sa zaviedli príslušné zmeny v systémoch terciárneho vzdelávania. V AT, EE, EL, FR, HU, PL, PT a LV prebieha reforma systému vysokoškolského vzdelávania. Cieľom reformy v AT je zvýšiť pomer aktívnych študentov a mieru ukončenia štúdia, znížiť počet osôb, ktorí neukončili štúdium, a skrátiť priemernú dĺžku štúdia. Reforma v EE prináša presnejšie usmernenia inštitúciám vysokoškolského vzdelávania o tom, koľko študijných miest sa má otvoriť v jednotlivých študijných odboroch podľa potrieb trhu práce a v úzkej spolupráci so zamestnávateľmi a príslušnými ministerstvami. EL skonsolidovalo sieť technických inštitútov a univerzít. PL prisľúbilo finančnú podporu na realizáciu inovatívnych učebných osnov univerzít v strategických odvetviach a LV navrhlo viacero reforiem na zvýšenie kvality a konkurencieschopnosti vysokoškolského vzdelávania. Medzi kľúčové ciele nedávnej reformy vo FR patrí zvýšenie dostupnosti bakalárskeho vzdelania s odborným a technickým zameraním, zníženie počtu nedokončených bakalárskych štúdií, posilnenie praktických skúseností v učebných osnovách, reforma odbornej prípravy učiteľov a podpora strategického rozvoja s využitím digitálnych spôsobov vzdelávania. Viacero členských štátov zmenilo systém grantov a/alebo školného (DE, DK, EE, FR, HU, PL).

Viacero členských štátov prijalo opatrenia na zlepšenie systému primárneho a sekundárneho vzdelávania (AT, BE, BG, CZ, DK, EE, EL, ES, FR, LU, MT, NL, PL, PT, SE, SK). Niektoré reagovali na problémy komplexnejšími reformami, iné sa zamerali na kvalitu vzdelávania a učebných osnov či na predčasné ukončenie školskej dochádzky. Nedávno prijatý zákon o základných školách a vyšších stredných školách v EE vymedzuje zodpovednosti štátu a miestnych samospráv pri organizácii všeobecného vzdelávania a usiluje sa o zlepšenie siete vyšších stredných škôl. MT pokračovala v posilňovaní všeobecného vzdelávania tým, že zaviedla nový celoštátny rámec učebných osnov. DK sa dohodlo na vykonávaní reformy primárneho a sekundárneho vzdelávania v školskom roku 2014 – 2015, ktorá zahŕňa viac hodín pre základné predmety (napr. dánčina, matematika a angličtina) a kladie väčší dôraz na praktickú prípravu. V LU sa čaká na prijatie novej reformy stredoškolského vzdelávania, ktorej cieľom je vytvoriť dynamickejší a flexibilnejší systém s väčším zameraním na kompetencie. CZ a SK zaviedli nové opatrenia pre školské inšpekcie a výkony škôl. PT pracuje na komplexnom nástroji monitorovania, ktorý bude slúžiť na hodnotenie výsledkov a vplyvu vzdelávacích politík. PL na účely zlepšenia výkonu škôl a učiteľov zavádza od roku 2014 zmeny v súvislosti s učiteľskou chartou: skrátenie platenej dovolenky a dlhodobej nemocenskej, organizovanie odborných kurzov zameraných priamo na konkrétne potreby škôl. PL takisto znížilo vek začiatku povinnej školskej dochádzky zo sedem na šesť rokov, školská dochádzka začne byť pre deti tohto veku povinná od roku 2014.

BG a MT zaviedli opatrenia na zníženie počtu predčasných ukončení školskej dochádzky, kým AT sa zameralo na riešenie neospravedlnených školských absencií, ktoré má v konečnom dôsledku viesť k zlepšeniu školských výsledkov, a to najmä u znevýhodnenej mládeže. V snahe urýchliť integráciu osôb s nízkym vzdelaním na trhu práce zaviedlo SE trojmesačné motivačné študijné kurzy, ktoré organizujú stredné školy.

2.4. Usmernenie v oblasti zamestnanosti č. 10: podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

Zatiaľ čo niektoré členské štáty zlepšili dávky na boj proti chudobe detí, v iných štátoch sa prístup k takýmto dávkam obmedzil alebo sa znížila ich výška. Vzhľadom na rastúce obavy z vplyvu, ktorý môže mať narastajúci počet detí žijúcich v chudobe, niektoré členské štáty zintenzívnili opatrenia na riešenie tohto problému, v BE tieto opatrenia zahŕňajú aj komplexný vnútroštátny akčný plán. V EE sa od júla 2013 začala čiastočne realizovať reforma rodinných prídavkov na základe potrieb rodiny (zvýšenie týchto prídavkov je naplánované na rok 2015). V LV sa na účely podpory chudobnejších rodín zvýšili minimálne mesačné rodičovské dávky, dávky na starostlivosť o dieťa a prídavky na starostlivosť o deti z viacnásobného pôrodu, ktoré sa vzťahujú aj na rodičov bez sociálneho poistenia, a zvýšila sa úľava z dane z príjmu fyzických osôb pre závislé osoby. Pokračoval však aj nedávny trend sprísňovania podmienok alebo škrtov v dávkach, a to napríklad v krajinách, ktoré zaviedli prísnejšie kritériá oprávnenosti alebo zmrazili či znížili opatrenia na podporu príjmov (EL, ES, SI, UK). V dôsledku toho došlo k oslabeniu stabilizačného účinku sociálnych výdavkov na príjmy domácnosti.

Zmiešané znaky sa vyskytujú aj v dostupnosti starostlivosti a výchovy v ranom detstve. V niektorých členských štátoch (DE, FR, HU, LV, PL, UK) prebehla iniciatíva na zvýšenie počtu detí prihlásených do predškolských zariadení, ktorá bola súčasťou stratégie na zlepšenie možností detí. DE zaviedlo právo na starostlivosť a výchovu pre deti mladšie ako tri roky, cieľom reformy vo FR bolo zvýšiť počet dvoj- až trojročných detí v predškolských zariadeniach prostredníctvom vhodného pedagogického prístupu a PL plánuje rozšíriť zoznam podnikov oprávnených požiadať o príspevok zo štátneho rozpočtu na pokrytie zriaďovacích a prevádzkových nákladov centier starostlivosti o deti. PL okrem toho v júli 2013 prijalo nový predpis, podľa ktorého od septembra 2015 bude mať každé štvorročné dieťa právo zúčastňovať sa na predškolskom vzdelávaní a od septembra 2017 každé trojročné dieťa bude mať zaručené miesto v zariadení predškolského vzdelávania. Ďalšie krajiny (HR, LV a UK) podnikli kroky na zlepšenie cenovej dostupnosti služieb starostlivosti a výchovy v ranom detstve. Miestne samosprávy v LV sa podieľajú na financovaní nákladov na zápis do súkromných zariadení pre deti vo veku jeden až štyri roky v prípadoch, keď existuje zoznam čakateľov na štátne zariadenia. HR zaviedlo zákon o pestúnkach s cieľom zlepšiť dostupnosť starostlivosti o deti. Rôzne členské štáty takisto podnikli kroky na posilnenie ochrany detí v rámci svojho sociálneho systému (DK, ES, FI, PL, SE).

Vyváženie času v práci a na dôchodku je hlavnou témou dôchodkových iniciatív, keďže skoro vo všetkých štátoch sa zvyšuje vek odchodu do dôchodku a odstraňujú sa rozdiely medzi pohlaviami. Vzhľadom na demografické problémy týkajúce sa poskytovania dôchodkov si členské štáty čoraz viac uvedomujú, že v dôsledku narastajúcej dlhovekosti je potrebné predĺžiť aj pracovný život. Za posledný rok rôzne členské štáty prijali alebo urýchlili proces zvyšovania veku odchodu do dôchodku v prípade žien a/alebo mužov. Celkovo 23 z 28 členských štátov už uzákonilo súčasné alebo budúce zvýšenie veku odchodu do dôchodku. V mnohých prípadoch toto zvyšovanie sprevádza (postupné) odstraňovanie rozdielov medzi mužmi a ženami vo veku odchodu do dôchodku (CZ, EE, EL, HR, IT, LT, MT, PL, SI, SK, UK). Je však potrebné zamerať sa aj na ďalšie hlavné príčiny rozdielu v dôchodkoch mužov a žien, najmä prerušenie zamestnania a nižšiu intenzitu práce.

Viac krajín takisto podniká dôležitý krok, ktorým je spojenie posunutia veku odchodu do dôchodku s nárastom dlhovekosti. Keďže prvé zvýšenie veku odchodu do dôchodku bolo motivované narastajúcou dlhovekosťou, čoraz viac krajín zaviedlo explicitnú súvislosť medzi vekom odchodu do dôchodku a budúcim nárastom strednej dĺžky života (CY, DK, EL, IT, NL, SK). Viaceré členské štáty však majú voči tejto myšlienke vážne výhrady. Niektoré z nich namietajú, že najprv musia znížiť súčasný rozdiel medzi efektívnym vekom a vekom odchodu do dôchodku. Pre ďalšie je myšlienka, že vek odchodu do dôchodku automaticky narastá s narastajúcou strednou dĺžkou života, zatiaľ príliš nová.

Aby sa predišlo predčasným odchodom, väčšina členských štátov prijala kroky na obmedzenie predčasného odchodu do dôchodku. Hlavnými reformnými opatreniami v tomto ohľade sú prísnejšie podmienky oprávnenosti na predčasný dôchodok (minimálny vek, odvedené príspevky a výška dôchodku), zvýšenie postihov za predčasný odchod a dôkladnejšie zameranie na aktivačné opatrenia. Mnohé krajiny obmedzujú najmä dostupnosť bežne používaných spôsobov odchodu do predčasného dôchodku, napríklad predĺženej podpory v nezamestnanosti (napr. ES) alebo invalidných dávok (napr. AT, BE, DK). V niektorých členských štátoch  (AT, BE, BG, HR, LU, MT, RO, SI) však možnosť odchodu do predčasného dôchodku aj naďalej narúša primeranosť a udržateľnosť dôchodkov a spôsobuje znižovanie zamestnanosti a rastu.

Mnohé členské štáty začínajú ľuďom ponúkať možnosť predĺženia pracovného života s tým, že odložením odchodu získajú nárok na lepší dôchodok. V roku 2012 BG a UK zrušili ustanovenia o štandardnom veku odchodu do dôchodku. Vo FR sa vek, v ktorom môžu súkromní zamestnávatelia poslať pracovníka do dôchodku bez jeho súhlasu, zvýšil zo 65 na 70 rokov. Mnohé dôchodkové systémy motivujú ľudí pracovať aj po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku (ES), napríklad zvýšením akruálnej sadzby pre dôchodok alebo ponúknutím dôchodkových bonusov v prípade neskoršieho odchodu (FI a FR). Viac krajín uvoľňuje pravidlá, ktoré umožňujú kombinovať starobný dôchodok s pracovnými príjmami (BE, ES, NL a SI). Čo je dôležité, niektoré krajiny čoraz častejšie dopĺňajú dôchodkové reformy o opatrenia pre aktívne starnutie na pracoviskách aj trhoch práce (napr. BE, FR, SI, SK). Snahy v tejto oblasti sú však stále príliš obmedzené a nekoordinované. Ak majú byť dôchodkové reformy účinné, členské štáty musia do veľkej miery rozšíriť a zintenzívniť opatrenia na zvýšenie schopnosti a motivácie žien a mužov pracovať do vysokého veku.

Vzhľadom na fiškálne tlaky krajiny skúmajú výdavky za zdravotnú starostlivosť a hľadajú spôsob, ako zvýšiť hodnotu za vynaložené prostriedky, a pritom zavádzajú vylepšené nástroje na obmedzenie nákladov. Viaceré členské štáty prijali alebo spustili štrukturálne reformy systémov zdravotnej starostlivosti (AT, BG, CY, EL, ES, FI, HR, HU, LT, UK). BG zavádza nový model platieb za nemocničnú starostlivosť podľa skupín diagnóz. Nový zákon o zdravotnej a sociálnej starostlivosti prinesie výrazné zmeny pre vnútroštátny systém zdravotnej starostlivosti v UK (Anglicko) vrátane toho, kto rozhoduje o objednávaní služieb a spôsobe využívania finančných prostriedkov. Mnohé členské štáty zaviedli alebo plánujú zaviesť štrukturálny mechanizmus na zníženie rastúcich nákladov na zdravotníctvo (AT, BE, CY, DE, EL, ES, FR, HR, HU, IE, NL, PT). AT, BE a FR sa zamerali na stanovenie stropu celkového nárastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. PT zaviedlo nové pravidlá oceňovania generických liekov a predpisovania liekov podľa medzinárodného nechráneného názvu, čím podporuje používanie generických liekov a najlacnejších dostupných produktov. Boli prijaté rôzne opatrenia na zlepšenie poskytovania zdravotných služieb, pričom mnohé z nich prispeli k ďalšiemu rozvoju elektronického zdravotníctva (AT, BE, BG, DK, ES, HU, LT, LV, MT, PL, PT, SE, SI, SK, UK). ES zavádza nový právny rámec, v ktorom sú definované modely klinického manažmentu platné pre všetky centrá vnútroštátneho systému zdravotnej starostlivosti. AT prijalo zákon o elektronických zdravotných záznamoch s cieľom zlepšiť kontinuitu starostlivosti a tok informácií medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na veľkú výzvu, ktorej členské štáty čelia v oblasti zdravotnej starostlivosti, niektoré z nich zintenzívnili úsilie, hoci je ešte priskoro posúdiť, či bolo toto úsilie účinné.

Naďalej je však potrebné hľadať nové spôsoby, ako riešiť nedostatok personálu, a opatrenia, ako zaručiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých. Niektoré členské štáty značne investujú do pracovných síl v zdravotníctve (BG, DE, HU, MT, PL, SK). HU zvýšilo platy 90 000 zdravotníckym pracovníkom. DE plánuje riešiť nedostatok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vo vidieckych oblastiach. Zlepšovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti ostáva prioritou pre viaceré členské štáty (DK, EL, FI, FR, LU, LV). LU zaviedlo systém s možnosťou platby tretími stranami pre poistené osoby, ktorým príslušný sociálny úrad potvrdí, že sa nachádzajú v neľahkej hospodárskej situácii. EL zriaďuje dočasný systém zdravotných poukazov, ktoré osobám bez poistenia umožnia prístup k základným službám zdravotnej starostlivosti. 

Keďže služby dlhodobej starostlivosti často narážajú na problém obmedzeného rozpočtu, krajiny tiež podnikajú kroky na zlepšenie organizácie týchto sociálnych služieb. Niektoré členské štáty (BG, SI) prijali vnútroštátne stratégie založené na integrovanom prístupe, ktorými sa skvalitňujú poskytované sociálne služby vrátane dlhodobej starostlivosti. V SI sú vo vnútroštátnom programe sociálnej ochrany (2013 – 2020) definované kvalitatívne a kvantitatívne ciele rozvoja sociálnych systémov ako takých, so špeciálnym dôrazom na sociálne služby. FI prijalo reformu systému dlhodobej starostlivosti, v rámci ktorej sa posilnila úloha rehabilitačných služieb a domáca starostlivosť má jasnú prioritu pred rezidenčnými zariadeniami. Vo viacerých členských štátoch nedostatočne rozvinuté oficiálne poskytovanie dlhodobej starostlivosti zostáva prekážkou pre zamestnanosť žien a rast, ako aj pre ochranu pred nezaopatrenosťou v staršom veku. 

Intenzívnejšie úsilie o riešenie alebo zníženie chudoby dospelých osôb zahŕňa výrazné úpravy systémov sociálnej pomoci. Mnohé členské štáty v rámci svojej politiky boja proti chudobe dospelých osôb zavádzajú alebo posilňujú aktivačné opatrenia (pozri časť venovanú účasti na trhu práce). Vo viacerých členských štátoch (LT, CY, DK, EL, HR, IT, PL a RO) sa plánujú alebo už prebiehajú reformy systémov sociálnej pomoci. V roku 2012 začala LT s reformou finančnej sociálnej pomoci s cieľom zvýšiť pracovné stimuly, posilniť prepojenie sociálnej pomoci, aktivačných opatrení a lepšieho zamerania a zlepšiť spoluprácu medzi miestnymi úradmi práce a samosprávami. IT zavádza reformu hlavného mechanizmu na zisťovanie prostriedkov. Toto opatrenie má prispieť k lepšiemu zacieleniu nástroja a spravodlivému rozdeľovaniu daňových úľav a sociálnych dávok. IT takisto spustilo pilotný projekt s názvom „nová sociálna karta“ – ide o schému minimálneho príjmu, ktorá má byť neskôr prepojená s aktivačnými politikami. CY v rámci svojich reforiem systému sociálnej pomoci tiež plánuje zaviesť schému zaručeného minimálneho príjmu (ktorá nahradí súčasnú schému verejnej pomoci). EL plánuje spustiť pilotný program na zavedenie schémy minimálnych príjmov. Niektoré členské štáty (BE, EE, ES, HU, MT, UK) podnikli kroky na zjednodušenie administratívy. Napriek úsiliu je na úrovni členských štátov potrebné vykonať ešte mnohé kroky, aby sa dosiahla správna kombinácia finančnej podpory, inkluzívnych trhov práce a dostupnosti služieb.

Členské štáty zaviedli špeciálne programy na začleňovanie osôb vo výrazne znevýhodnenej situácii, osôb bez domova a osôb vylúčených z možností bývania. Mnohé členské štáty prehodnotili alebo vypracovali vnútroštátne stratégie integrácie Rómov alebo integrované balíky opatrení na uplatňovanie politiky a dali im konkrétnejšiu podobu, pričom v popredí je najmä snaha o dialóg (AT, BE, BG, CZ, DK, EE, EL, ES, FI, FR, HU, IE, IT, LV, NL, RO, SE, SI, UK). Na účely efektívneho boja proti bezdomovectvu zaviedlo LU integrovanú, nekriminalizačnú stratégiu s prioritou bývania zameranú na prevenciu, znižovanie dlhodobého bezdomovectva a zlepšovanie dostupnosti bývania a kvalitných sociálnych služieb pre ľudí bez domova. Viacero členských štátov (ES, FR, SK) zaviedlo opatrenia na zvýšenie ponuky sociálneho a cenovo dostupného bývania pre domácnosti s nízkymi príjmami alebo na boj proti segregácii (HU). NL zaviedlo zvyšovanie nájmu podľa príjmov v sektore sociálneho bývania a v BE sú k dispozícii dotácie na nájom pre osoby uvedené po dlhý čas na zozname čakateľov na sociálne bývanie.

3. HODNOTIACA TABUĽKA KĽÚČOVÝCH UKAZOVATEĽOV ZAMESTNANOSTI A SOCIÁLNEJ SITUÁCIE

V oznámení o posilnení sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (HMÚ)[25] Komisia navrhla hodnotiacu tabuľku s kľúčovými ukazovateľmi zamestnanosti a sociálnej situácie, ktorá sa má použiť v návrhu správy o zamestnanosti. Hodnotiaca tabuľka pozostáva z týchto piatich hlavných ukazovateľov: miera nezamestnanosti (veková skupina 15 – 74 rokov), podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania ani odbornej prípravy, v spojení s mierou nezamestnanosti mladých ľudí (veková skupina 15 – 24 rokov), reálny hrubý disponibilný príjem domácností, miera rizika chudoby (veková skupina 15 – 64 rokov) a príjmová nerovnosť (pomer S80/S20). Zabezpečuje väčšiu viditeľnosť a ľahšiu identifikáciu hlavných trendov v oblasti zamestnanosti a sociálnych trendov[26], ktoré môžu mať vplyv na správne fungovanie HMÚ a ktoré by sa mohli bližšie sledovať v rámci európskeho semestra[27]. Na zasadnutí Európskej rady v októbri 2013 sa dospelo k záveru, že by bolo dobré pokračovať v používaní tejto tabuľky na hodnotenie zamestnanosti a sociálnej situácie v správe o zamestnanosti, ako aj ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie, v súlade s pravidlami stanovenými Komisiou a na základe výsledkov získaných príslušnými výbormi. O tomto návrhu by mala Rada rozhodnúť v decembri, pričom nový nástroj by sa začal používať už v európskom semestri 2014[28].

V prípade hospodárskych otrasov a nedostatočne účinných reakcií v rámci tejto politiky hrozí riziko vzniku problémov so zamestnanosťou a sociálnou situáciou v rámci menovej únie, ktoré môžu viesť k trvalým rozdielom v hospodárskych základoch Európskej únie ako celku a k ich zhoršeniu. Hlavnými kanálmi, cez ktoré sa môžu tieto závažné problémy v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie šíriť do ďalších členských štátov, sú vnútorný trh a odsun ľudského kapitálu vedúce k narušeniu dlhodobej medzinárodnej konkurencieschopnosti. Preto je v záujme všetkých členských štátov, aby zabezpečili včasné a účinné riešenie problémov týkajúcich sa zamestnanosti a sociálnej situácie[29].

Analýza v tejto časti vychádza z piatich hlavných ukazovateľov vymenovaných v uvedenom oznámení[30]. Čítanie hodnotiacej tabuľky by nemalo byť mechanické a jej podrobnejšia interpretácia by mala vychádzať z existujúcich nástrojov (monitor výsledkov v oblasti zamestnanosti, monitor výsledkov v oblasti sociálnej ochrany, rámec spoločného hodnotenia) a dohodnutých súborov údajov ako napr. európskeho prieskumu pracovných síl a štatistík EÚ o príjmoch a životných podmienkach[31].

Odchýlky, na ktoré táto nová hodnotiaca tabuľka upozorní, a ďalšie postupy pri riešení negatívnych trendov a znepokojujúcich hodnôt v oblasti zamestnanosti a sociálnych problémov, budú podrobené ďalším analýzam v priebehu európskeho semestra 2014, keď sa ešte podrobnejšie uplatnia vedľajšie ukazovatele, okrem iného aj postup mnohostranného dohľadu, ako aj počas prípravy konkrétnych odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

V nasledujúcich pododsekoch je uvedený prehľad nedávnych trendov sociálno-ekonomických odchýlok v rámci Európskej únie vrátane opisu najdôležitejšieho vývoja v jednotlivých krajinách z hľadiska každého z piatich ukazovateľov. V prílohe sú uvedené tabuľky s prehľadom situácie vo všetkých členských štátoch EÚ podľa jednotlivých ukazovateľov a prehľadom hlavných problémov týkajúcich sa zamestnanosti identifikovaných v rámci monitorovania výsledkov v oblasti zamestnanosti a sociálnych trendov zistených pri monitorovaní fungovania sociálnej ochrany.

Potenciálny znepokojujúci kľúčový vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie a hodnoty, ktoré vedú k rozdielom naprieč EÚ a ktoré si vyžadujú ďalšiu analýzu, prípadne výraznejšiu reakciu v rámci danej politiky, je možné identifikovať troma spôsobmi:

· pre každý členský štát, ak sa v určitom roku zmenia hodnoty ukazovateľa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím (historický trend),

· pre každý členský štát, porovnaním s priemerom EÚ a eurozóny za ten istý rok (utvorenie zbežnej predstavy o existujúcich rozdieloch v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie),

· na základe porovnania zmeny v ukazovateľoch za dva po sebe idúce roky v každom členskom štáte so zmenami na úrovni EÚ a eurozóny (náčrt dynamiky sociálno-ekonomickej konvergencie alebo odchýlok). 

3.1. Miera nezamestnanosti – zmeny a úroveň

Rozdiel, ktorý vznikol medzi mierou nezamestnanosti v severných a stredných krajinách eurozóny v porovnaní s jej južnými a okrajovými krajinami[32], narastá alarmujúcim tempom už od roku 2008 a v súčasnosti dosahuje 10,2 percentuálneho bodu, v porovnaní s hodnotou 1,7 percentuálneho bodu medzi severnými a okrajovými krajinami mimo eurozóny. V polovici prvého desaťročia 21. storočia menová únia nepriamo prispela k vytvoreniu konvergencie miery nezamestnanosti v členských štátoch, a to najmä vďaka zvýšeniu dopytu v súvislosti s prílevom kapitálu do „okrajových“ krajín eurozóny po zavedení eura. Finančná a hospodárska kríza však spôsobila odchýlky v miere nezamestnanosti v oveľa väčšom rozsahu, čiastočne z dôvodu pomalého znižovania zadlženosti a neistých vyhliadok okrajových štátov na regeneráciu, ktoré sa v týchto krajinách pretavili do vysokých nákladov na prijaté úvery a pôžičky.

Obrázok I: Miera nezamestnanosti (veková skupina 15 – 74 rokov) podľa skupín členských štátov v eurozóne a mimo nej od roku 2000

Zdroj: Eurostat (LFS), výpočty GR EMPL, vážené priemery.

Ako vyplýva z čísel v priložených tabuľkách, stav nezamestnanosti je nanajvýš alarmujúci v piatich členských štátoch (HR, CY, EL, PT a ES). Miera nezamestnanosti v týchto krajinách je vysoko nad priemerom EÚ a eurozóny. Nárast nezamestnanosti bol v porovnaní s historickými trendmi aj ostatnými členskými štátmi (t. j. odchýlka) tiež relatívne rýchly. Miera nezamestnanosti v IT, NL a SI, ktoré majú rôzne východiskové pozície, nedosahuje extrémne hodnoty, no je vidieť, že jej úroveň v posledných rokoch výrazne stúpla.

3.2. Miera nezamestnanosti mládeže a veľkosť skupiny NEET (mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania ani odbornej prípravy) – zmeny a úroveň

Na juhu a v okrajových častiach eurozóny nezamestnanosť mladých ľudí od roku 2008 výrazne vzrástla, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň vyše 40 %. Naopak, v krajinách na severe a v strede eurozóny zostala úroveň nezamestnanosti mladých ľudí viac-menej stabilná, a preto do roku 2012 stúpol rozdiel medzi týmito dvoma skupinami členských štátov na viac ako 25 percentuálnych bodov. Vývoj vo zvyšných členských štátoch EÚ bol tiež záporný, no do menšej miery ako v južných či okrajových štátoch eurozóny. Priemerné zastúpenie osôb, ktoré nie sú zamestnané, nepokračujú v procese vzdelávania ani odbornej prípravy (NEET) vo veku 15 – 24 rokov, dosiahla v južných a v okrajových krajinách eurozóny 19 % a na severe a v strede 9,2 %, pričom rozdiel medzi týmito dvoma skupinami krajín neustále narastá, podobne ako v prípade nezamestnanosti. Nezamestnanosť a nečinnosť mladých ľudí vzbudzujú výrazné obavy, keďže v budúcnosti môžu mať veľmi negatívny vplyv na zamestnateľnosť a produktivitu týchto osôb. Hrozí tiež riziko, že súčasné odchýlky v miere nezamestnanosti mládeže a NEET môžu z dlhodobého hľadiska viesť k ešte väčším odchýlkam v sociálno-ekonomických základoch v rámci menovej únie a EÚ.

Obrázok IIa: Miera nezamestnanosti mládeže (veková skupina 15 – 24 rokov) podľa skupín členských štátov v eurozóne a mimo nej od roku 2007

Zdroj: Eurostat, štatistiky týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy, výpočty GR EMPL, vážené priemery.

Obrázok IIb: Zastúpenie skupiny NEET (veková skupina 15 – 24 rokov) podľa skupín členských štátov v eurozóne a mimo nej od roku 2007

Zdroj: Eurostat, štatistiky týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy, výpočty GR EMPL, vážené priemery.

Pri pohľade na čísla v hodnotiacej tabuľke (v prílohe) je situácia mladých ľudí v niektorých členských štátoch alarmujúca. Čo sa týka nezamestnanosti mladých ľudí, jej úrovne aj trendy vzbudzujú obavy na CY, v EL, ES, IT, PT a HR. V SI a v menšej miere aj v BE sú znepokojujúce skôr trendy vývoja ako úrovne nezamestnanosti, kým opačný prípad platí pre SK (vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí). Zastúpenie skupiny NEET je z hľadiska úrovne aj trendov znepokojujúca v EL a IT. V BG, IE a ES výrazne vyčnieva výška úrovne, kým na CY, v LU, HU, PT a SI nedávny vývoj trendu.

3.3. Skutočné zmeny hrubých disponibilných príjmov domácností

V čase krízy príjmy domácností (posudzované mierou rastu skutočných hrubých disponibilných príjmov domácností) na severe a v strede eurozóny naďalej narastali, aj keď pomalšie (s výnimkou roku 2010), kým v okrajových krajinách reálne príjmy domácností od roku 2009 stagnujú alebo klesajú. Na príjmy domácností vplýva predovšetkým znižovanie trhových príjmov a postupné oslabovanie automatických stabilizátorov. Fiškálne sprísnenie, ktoré sa koncentruje v južných a okrajových krajinách eurozóny, zároveň ovplyvnilo zamestnanosť, kým zmeny v daňových a sociálnych systémoch a znižovanie miezd vo verejnom sektore spôsobili výrazný pokles skutočných príjmov domácností. Tieto skutočnosti zrejme prispeli k rastu odchýlok v rámci eurozóny.

Obrázok III: Skutočné zmeny hrubých disponibilných príjmov domácností (HDPD) podľa skupín členských štátov v eurozóne a mimo nej od roku 2002

Zdroj: Eurostat, národné účty, výpočty GR EMPL, vážené priemery.

Medzi členskými štátmi existuje veľký rozptyl a narastajúce odchýlky vo vývoji reálnych hrubých disponibilných príjmov domácností. Podľa údajov z roku 2012 až jedenásť členských štátov zaznamenalo výrazne negatívny vývoj v otázke hrubých disponibilných príjmov domácností: EL zaznamenalo medziročný pokles takmer o 10 % a CY o viac než 8 %. V IT, HU, NL, PT, RO (údaje z roku 2011), SI a ES sa pokles pohybuje v rozmedzí od 3 do 5 %, kým v DK a na SK zaznamenali prepad o zhruba 1 – 2 %. Takýto medziročný pokles je zvlášť pozoruhodný, keďže reálne HDPD už po niekoľko desaťročí v celej Európe súvisle, aj keď iba mierne, rástli v dôsledku hospodárskeho rastu a krátkodobej automatickej stabilizácie v prípade poklesov. Akýkoľvek medziročný pokles je teda skôr výnimkou.

3.4. Miera rizika chudoby obyvateľstva v aktívnom veku – zmeny a úroveň

Miera rizika chudoby v mnohých členských štátoch stúpa. Miera rizika chudoby sa od roku 2008 značne zvýšila v južných a okrajových krajinách EÚ, a to v krajinách v eurozóne aj mimo nej. Už v čase začiatku tohto nárastu dosahovala miera rizika chudoby vysoké úrovne. Od roku 2009 miera rizika chudoby stúpa aj v členských štátoch na severe a v strede eurozóny, hoci z podstatne nižšej východiskovej úrovne. Dlhé obdobie negatívneho alebo takmer nulového rastu HDP, nárast dlhodobej nezamestnanosti a postupné oslabovanie automatických stabilizátorov za ten čas ovplyvnili riziko chudoby aj v týchto krajinách.

Obrázok IV: Miera rizika chudoby obyvateľstva v aktívnom veku (15 – 64) podľa skupín členských štátov v eurozóne a mimo nej od roku 2004[33]

Zdroj: Eurostat, EU-SILC, výpočty GR EMPL, vážené priemery – roky označujú príjmové roky.

Členskými štátmi, v ktorých medzi rokmi 2010 a 2011 došlo k nárastu miery rizika chudoby, sú BG, EE, ES, FR, IT, HU, RO a SK. EL, LV a LT vykazujú veľmi vysoké úrovne ohrozenia obyvateľstva chudobou v porovnaní s priemerom HMÚ, pričom v nich v tomto období neprišlo k výraznému nárastu. Zvlášť znepokojivý je vývoj v ES a RO, ktoré zároveň vykazujú vysokú mieru chudoby aj trend výrazného nárastu chudoby za krátke obdobie.

3.5. Nerovnosť (pomer S80/S20) – zmeny a úroveň[34]

Nerovnosť príjmov naprieč aj v rámci členských štátov narastá, a to predovšetkým v južných a okrajových krajinách EÚ. To platí aj pre členské štáty, ktoré zaznamenali najväčší nárast nezamestnanosti. V mnohých krajinách kríza ešte zintenzívnila dlhodobé trendy polarizácie miezd a segmentácie trhu práce, ktoré spolu s daňovým a sociálnym systémom s komplikovaným prerozdeľovaním posilňujú nárast nerovnosti. Vysoká miera nezamestnanosti (s najvýraznejším nárastom na spodnom okraji trhu práce) a v niektorých prípadoch vplyv fiškálnej konsolidácie[35] zároveň vysvetľujú značný nárast nerovností zaznamenaný v krajinách, ktoré najvýraznejšie zasiahla kríza zamestnanosti.

Obrázok V: Nerovnosť (koeficient S80/S20) podľa skupín členských štátov v eurozóne a mimo nej od roku 2005

Zdroj: Eurostat, EU-SILC, výpočty GR EMPL, vážené priemery – roky označujú príjmové roky

Medzi členskými štátmi panuje v otázke nerovnosti (pomer S80/S20) veľký rozptyl a narastajúce odchýlky. Pri pohľade na údaje z roku 2011 vidieť, že BG figuruje vo všetkých troch aspektoch: medziročná zmena, rozdiel oproti priemeru HMÚ a zmena medzi dvoma po sebe nasledujúcimi rokmi v členskom štáte v porovnaní so zmenou na úrovni EÚ či eurozóny. EE, EL, IT a HU vyčnievajú z pohľadu ročnej zmeny (pokles pomeru nerovnosti o 0,3 až 0,5 bodu), kým RO, LV a ES zase z dôvodu odchýlky od priemeru eurozóny (zvýšenie pomeru nerovnosti o viac než 1,2 bodu).

Príloha č. 1: Hodnotiaca tabuľka kľúčových ukazovateľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych ukazovateľov s priemernými hodnotami EÚ a eurozóny ako referenčnými bodmi

|| Miera nezamestnanosti || Nezamestnanosť mladých ľudí || Reálny rast hrubého disponibilného príjmu domácností || Miera ohrozených chudobou || Nerovnosti – S80/S20

|| Miera nezamestnanosti mladých ľudí || NEET

|| Medziročná zmena (prvý polrok 2012 – prvý polrok 2013) || Rozdiel oproti priemeru EÚ || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre EÚ || Medziročná zmena (prvý polrok 2012 – prvý polrok 2013) || Rozdiel oproti priemeru EÚ || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre EÚ || Medziročná zmena (2011 – 2012) || Rozdiel oproti priemeru EÚ || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre EÚ || Medziročná zmena (2011 – 2012) || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre EÚ || Medziročná zmena (2010 – 2011) || Rozdiel oproti priemeru EÚ || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre EÚ || Medziročná zmena (2010 – 2011) || Rozdiel oproti priemeru EÚ || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre EÚ

EÚ-27 || 0,6 || 0,0 || 0,0 || 0,6 || 0,0 || 0,0 || 0,3 || 0,0 || 0,0 || -0,9 || 0,0 || 0,8 || 0,0 || 0,0 || 0,0 || 0,0 || 0,0

EA-17 || 0,9 || 1,2 || 0,4 || 1,4 || 0,6 || 0,7 || 0,6 || 0,0 || 0,3 || -1,7 || -0,7 || 1,0 || 0,2 || 0,2 || 0,1 || 0,0 || 0,1

BE || 1,0 || -2,5 || 0,4 || 3,3 || 0,0 || 2,6 || 0,5 || -0,9 || 0,2 || -0,4 || 0,5 || 0,8 || -3,1 || 0,0 || 0,0 || -1,1 || 0,0

BG || 0,8 || 2,0 || 0,2 || -0,1 || 5,1 || -0,8 || -0,3 || 8,3 || -0,6 || : || : || 2,2 || 2,2 || 1,4 || 0,6 || 1,5 || 0,6

CZ || 0,3 || -3,8 || -0,4 || -0,6 || -4,4 || -1,3 || 0,6 || -4,3 || 0,3 || 0,3 || 1,2 || 1,0 || -6,9 || 0,2 || 0,0 || -1,5 || 0,0

DK || -0,8 || -4,0 || -1,4 || -2,3 || -10,9 || -3,0 || 0,3 || -6,6 || 0,0 || -0,9 || 0,0 || 0,2 || -2,9 || -0,6 || 0,0 || -0,6 || 0,0

DE || -0,2 || -5,6 || -0,8 || -0,3 || -15,5 || -0,9 || 0,2 || -5,5 || -0,1 || 0,7 || 1,6 || 0,8 || 0,4 || 0,0 || 0,0 || -0,5 || 0,0

EE || -1,7 || -2,2 || -2,3 || -4,0 || -5,3 || -4,7 || 0,7 || -0,7 || 0,4 || 2,4 || 3,3 || 2,4 || 2,0 || 1,6 || 0,3 || 0,3 || 0,3

IE || -1,2 || 2,9 || -1,8 || -3,2 || 4,9 || -3,8 || -0,1 || 5,5 || -0,4 || 5,7 || 6,7 || 0,5 || -0,9 || -0,3 || -0,1 || -0,4 || -0,1

EL || 4,1 || 16,1 || 3,5 || 6,1 || 36,1 || 5,5 || 2,9 || 7,1 || 2,6 || -9,6 || -8,7 || 1,0 || 4,0 || 0,2 || 0,4 || 1,0 || 0,4

ES || 2,2 || 15,5 || 1,6 || 3,9 || 32,2 || 3,3 || 0,3 || 5,6 || 0,0 || -5,2 || -4,2 || 1,5 || 4,5 || 0,7 || -0,1 || 2,1 || -0,1

FR || 0,8 || -0,1 || 0,2 || 2,1 || 2,4 || 1,4 || 0,2 || -1,0 || -0,1 || -0,3 || 0,6 || 1,1 || -2,5 || 0,3 || 0,1 || -0,4 || 0,1

HR || 1,9 || 6,1 || 1,3 || 12,2 || 28,1 || 11,5 || 1 || 3,5 || 0,7 || : || : || 0,7 || 3,1 || -0,1 || -0,2 || 0,4 || -0,2

IT || 1,7 || 1,1 || 1,1 || 4,5 || 15,6 || 3,8 || 1,3 || 7,9 || 1,0 || -4,5 || -3,6 || 1,6 || 2,5 || 0,8 || 0,4 || 0,6 || 0,4

CY || 4,3 || 4,3 || 3,7 || 11,2 || 13,8 || 10,5 || 1,4 || 2,8 || 1,1 || -8,0 || -7,0 || -0,4 || -4,5 || -1,2 || -0,2 || -0,7 || -0,2

LV || -3,6 || 1,1 || -4,2 || -8,2 || -2,2 || -8,9 || -1,1 || 1,7 || -1,4 || 4,9 || 5,8 || -0,3 || 4,2 || -1,1 || -0,3 || 1,6 || -0,3

LT || -1,5 || 1,4 || -2,1 || -5,5 || -0,6 || -6,1 || -0,4 || -2,1 || -0,7 || : || : || -1,6 || 4,2 || -2,4 || -1,5 || 0,8 || -1,5

LU || 0,6 || -5,3 || 0,0 || 0,2 || -4,7 || -0,4 || 1,2 || -7,3 || 0,9 || : || : || -0,8 || -2,9 || -1,6 || -0,1 || -1,0 || -0,1

HU || -0,4 || -0,3 || -1,0 || 0,5 || 4,9 || -0,1 || 1,4 || 1,5 || 1,1 || -3,0 || -2,0 || 1,7 || -2,4 || 0,9 || 0,5 || -1,1 || 0,5

MT || 0,1 || -4,4 || -0,5 || -0,5 || -9,5 || -1,2 || 0,5 || -2,1 || 0,2 || : || : || 0,2 || -2,9 || -0,6 || -0,2 || -0,9 || -0,2

NL || 1,4 || -4,5 || 0,8 || 1,4 || -12,7 || 0,7 || 0,5 || -8,9 || 0,2 || -3,1 || -2,2 || 0,4 || -5,5 || -0,4 || 0,1 || -1,2 || 0,1

AT || 0,6 || -6,1 || 0,0 || 0,0 || -14,6 || -0,6 || -0,4 || -6,7 || -0,7 || 1,4 || 2,3 || 0,3 || -5,0 || -0,5 || 0,1 || -1,2 || 0,1

PL || 0,6 || -0,4 || 0,0 || 1,1 || 3,8 || 0,4 || 0,2 || -1,4 || -0,1 || 0,4 || 1,4 || 0,2 || 1,1 || -0,6 || 0,0 || 0,0 || 0,0

PT || 2,1 || 6,4 || 1,5 || 3,6 || 16,6 || 3,0 || 1,4 || 0,9 || 1,1 || -3,0 || -2,1 || 0,5 || 0,2 || -0,3 || 0,1 || 0,7 || 0,1

RO || 0,1 || -3,7 || -0,5 || -0,3 || -0,1 || -0,9 || -0,6 || 3,6 || -0,9 || -4,3* || -4,2* || 1,8 || 5,0 || 1,0 || 0,2 || 1,2 || 0,2

SI || 2,3 || -0,3 || 1,7 || 5,3 || 0,1 || 4,6 || 2,2 || -3,9 || 1,9 || -3,8 || -2,9 || 0,7 || -4,3 || -0,1 || 0,1 || -1,5 || 0,1

SK || 0,4 || 3,3 || -0,2 || 0,4 || 10,5 || -0,3 || 0 || 0,6 || -0,3 || -2,3 || -1,4 || 1,2 || -3,6 || 0,4 || 0,0 || -1,2 || 0,0

FI || 0,4 || -2,8 || -0,2 || 1,1 || -3,3 || 0,4 || 0,2 || -4,6 || -0,1 || 0,3 || 1,2 || 0,5 || -3,2 || -0,3 || 0,1 || -1,3 || 0,1

SE || 0,3 || -2,9 || -0,4 || 1,1 || 0,8 || 0,4 || 0,3 || -5,4 || 0,0 || 2,9 || 3,9 || 0,6 || -3,5 || -0,2 || 0,1 || -1,4 || 0,1

UK || -0,3 || -3,2 || -0,9 || -0,6 || -2,5 || -1,3 || -0,3 || 0,8 || -0,6 || 2,2 || 3,1 || -0,8 || -1,9 || -1,6 || -0,1 || 0,3 || -0,1

* Najnovšie údaje pre RO pre reálny rast HDPD sú k dispozícii za roky 2010 – 2011.

|| Miera nezamestnanosti || Nezamestnanosť mladých ľudí || Reálny rast hrubého disponibilného príjmu domácností || Miera ohrozených chudobou || Nerovnosti – S80/S20

|| Miera nezamestnanosti mladých ľudí || NEET

|| Medziročná zmena (prvý polrok 2012 – prvý polrok 2013) || Rozdiel oproti priemeru eurozóny || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre eurozónu || Medziročná zmena (prvý polrok 2012 – prvý polrok 2013) || Rozdiel oproti priemeru eurozóny || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre eurozónu || Medziročná zmena (2011 – 2012) || Rozdiel oproti priemeru eurozóny || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre eurozónu || Medziročná zmena (2011 – 2012) || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre eurozónu || Medziročná zmena (2010 – 2011) || Rozdiel oproti priemeru eurozóny || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre eurozónu || Medziročná zmena (2010 – 2011) || Rozdiel oproti priemeru eurozóny || Medziročná zmena pre členskú krajinu voči medziročnej zmene pre eurozónu

EÚ-27 || 0,6 || -1,2 || -0,4 || 0,6 || -0,6 || -0,7 || 0,3 || 0 || -0,3 || -0,9 || 0,7 || 0,8 || -0,2 || -0,2 || 0,0 || 0,0 || -0,1

EA- 17 || 0,9 || 0,0 || 0,0 || 1,4 || 0,0 || 0,0 || 0,6 || 0 || 0 || -1,7 || 0,0 || 1,0 || 0,0 || 0,0 || 0,1 || 0,0 || 0,0

BE || 1,0 || -3,7 || 0,0 || 3,3 || -0,7 || 1,9 || 0,5 || -0,9 || -0,1 || -0,4 || 1,3 || 0,8 || -3,3 || -0,2 || 0,0 || -1,1 || -0,1

BG || 0,8 || 0,9 || -0,1 || -0,1 || 4,5 || -1,5 || -0,3 || 8,3 || -0,9 || : || : || 2,2 || 2,0 || 1,2 || 0,6 || 1,5 || 0,5

CZ || 0,3 || -5,0 || -0,7 || -0,6 || -5,0 || -2,0 || 0,6 || -4,3 || 0 || 0,3 || 2,0 || 1,0 || -7,1 || 0,0 || 0,0 || -1,5 || -0,1

DK || -0,8 || -5,1 || -1,7 || -2,3 || -11,6 || -3,7 || 0,3 || -6,6 || -0,3 || -0,9 || 0,7 || 0,2 || -3,1 || -0,8 || 0,0 || -0,6 || -0,1

DE || -0,2 || -6,7 || -1,1 || -0,3 || -16,2 || -1,7 || 0,2 || -5,5 || -0,4 || 0,7 || 2,3 || 0,8 || 0,2 || -0,2 || 0,0 || -0,5 || -0,1

EE || -1,7 || -3,4 || -2,6 || -4,0 || -5,9 || -5,4 || 0,7 || -0,7 || 0,1 || 2,4 || 4,0 || 2,4 || 1,8 || 1,4 || 0,3 || 0,3 || 0,2

IE || -1,2 || 1,7 || -2,2 || -3,2 || 4,2 || -4,5 || -0,1 || 5,5 || -0,7 || 5,7 || 7,4 || 0,5 || -1,1 || -0,5 || -0,1 || -0,4 || -0,2

EL || 4,1 || 15,0 || 3,2 || 6,1 || 35,4 || 4,7 || 2,9 || 7,1 || 2,3 || -9,6 || -7,9 || 1,0 || 3,8 || 0,0 || 0,4 || 1,0 || 0,3

ES || 2,2 || 14,4 || 1,2 || 3,9 || 31,6 || 2,6 || 0,3 || 5,6 || -0,3 || -5,2 || -3,5 || 1,5 || 4,3 || 0,5 || -0,1 || 1,8 || -0,2

FR || 0,8 || -1,3 || -0,2 || 2,1 || 1,8 || 0,7 || 0,2 || -1 || -0,4 || -0,3 || 1,3 || 1,1 || -2,7 || 0,1 || 0,1 || -0,4 || 0,0

HR || 1,9 || 4,9 || 0,9 || 12,2 || 27,5 || 10,8 || 1 || 3,5 || 0,4 || : || : || 0,7 || 2,9 || -0,3 || -0,2 || 0,4 || -0,3

IT || 1,7 || -0,1 || 0,8 || 4,5 || 14,9 || 3,1 || 1,3 || 7,9 || 0,7 || -4,5 || -2,8 || 1,6 || 2,3 || 0,6 || 0,4 || 0,6 || 0,3

CY || 4,3 || 3,2 || 3,4 || 11,2 || 13,1 || 9,8 || 1,4 || 2,8 || 0,8 || -8,0 || -6,3 || -0,4 || -4,7 || -1,4 || -0,2 || -0,7 || -0,3

LV || -3,6 || -0,1 || -4,5 || -8,2 || -2,8 || -9,6 || -1,1 || 1,7 || -1,7 || 4,9 || 6,6 || -0,3 || 4,0 || -1,3 || -0,3 || 1,6 || -0,4

LT || -1,5 || 0,2 || -2,5 || -5,5 || -1,3 || -6,8 || -0,4 || -2,1 || -1 || : || : || -1,6 || 4,0 || -2,6 || -1,5 || 0,8 || -1,6

LU || 0,6 || -6,5 || -0,4 || 0,2 || -5,4 || -1,2 || 1,2 || -7,3 || 0,6 || : || : || -0,8 || -3,1 || -1,8 || -0,1 || -1,0 || -0,2

HU || -0,4 || -1,4 || -1,4 || 0,5 || 4,3 || -0,9 || 1,4 || 1,5 || 0,8 || -3,0 || -1,3 || 1,7 || -2,6 || 0,7 || 0,5 || -1,1 || 0,4

MT || 0,1 || -5,6 || -0,9 || -0,5 || -10,1 || -1,9 || 0,5 || -2,1 || -0,1 || : || : || 0,2 || -3,1 || -0,8 || -0,2 || -0,9 || -0,3

NL || 1,4 || -5,6 || 0,4 || 1,4 || -13,3 || 0,0 || 0,5 || -8,9 || -0,1 || -3,1 || -1,4 || 0,4 || -5,7 || -0,6 || 0,1 || -1,2 || 0,0

AT || 0,6 || -7,3 || -0,4 || 0,0 || -15,2 || -1,4 || -0,4 || -6,7 || -1 || 1,4 || 3,1 || 0,3 || -5,2 || -0,7 || 0,1 || -1,2 || 0,0

PL || 0,6 || -1,5 || -0,3 || 1,1 || 3,2 || -0,3 || 0,2 || -1,4 || -0,4 || 0,4 || 2,1 || 0,2 || 0,9 || -0,8 || 0,0 || 0,0 || -0,1

PT || 2,1 || 5,3 || 1,2 || 3,6 || 16,0 || 2,3 || 1,4 || 0,9 || 0,8 || -3,0 || -1,3 || 0,5 || 0,0 || -0,5 || 0,1 || 0,7 || 0,0

RO || 0,1 || -4,8 || -0,9 || -0,3 || -0,8 || -1,6 || -0,6 || 3,6 || -1,2 || -4,3* || -4,0* || 1,8 || 4,8 || 0,8 || 0,2 || 1,2 || 0,1

SI || 2,3 || -1,5 || 1,4 || 5,3 || -0,5 || 3,9 || 2,2 || -3,9 || 1,6 || -3,8 || -2,2 || 0,7 || -4,5 || -0,3 || 0,1 || -1,5 || 0,0

SK || 0,4 || 2,1 || -0,6 || 0,4 || 9,9 || -1,0 || 0 || 0,6 || -0,6 || -2,3 || -0,6 || 1,2 || -3,8 || 0,2 || 0,0 || -1,2 || -0,1

FI || 0,4 || -4,0 || -0,5 || 1,1 || -3,9 || -0,3 || 0,2 || -4,6 || -0,4 || 0,3 || 2,0 || 0,5 || -3,4 || -0,5 || 0,1 || -1,3 || 0,0

SE || 0,3 || -4,0 || -0,7 || 1,1 || 0,1 || -0,3 || 0,3 || -5,4 || -0,3 || 2,9 || 4,6 || 0,6 || -3,7 || -0,4 || 0,1 || -1,4 || 0,0

UK || -0,3 || -4,3 || -1,3 || -0,6 || -3,1 || -2,0 || -0,3 || 0,8 || -0,9 || 2,2 || 3,9 || -0,8 || -2,1 || -1,8 || -0,1 || 0,3 || -0,2

* Najnovšie údaje pre RO pre reálny rast HDPD sú k dispozícii za roky 2010 – 2011.

Príloha č. 2: Súhrnný prehľad kľúčových výziev v oblasti zamestnanosti a mimoriadne dobrých výsledkov trhu práce podľa Monitora výsledkov v oblasti zamestnanosti (C = výzva; G = dobrý výsledok trhu práce) – prijatý v júni 2013[36].

Príloha č. 3: Súhrnný prehľad tzv. sociálnych trendov, ktoré je potrebné sledovať, tak ako boli identifikované v rámci monitorovania výsledkov v oblasti sociálnej ochrany[37] – prijatý v januári 2013.

||

Poznámka: Sociálne trendy, ktoré je potrebné sledovať za obdobie 2010 – 2011, identifikované zhoršením vo viac ako 1/3 členských krajín, sú v tabuľke napravo zvýraznené červenou farbou.

[1] V tomto odseku sa vychádza čiastočne z podrobnej analýzy predloženej v dokumente „Stav zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ, štvrťročná správa“ z marca 2013. Podrobné údaje z oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zručností možno nájsť vo vydaní Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy z roku 2013.

[2] Miera nezamestnanosti u príslušníkov tretích krajín v roku 2012 dosiahla 21,3 % v porovnaní s 20,0 % v roku 2011 a 14,4 % v roku 2008.

[3] Údaje týkajúce sa EL sú dostupné len do júla.

[4] Podľa najnovšieho monitora voľných pracovných miest k povolaniam s najvyšším rastom zamestnancov patrili po pracovníkoch v oblasti osobnej starostlivosti v zdravotníctve vývojári softvérových aplikácií a analytici, administratívni a odborní asistenti, dozorní pracovníci v baníctve, výrobe a stavebníctve a učitelia na základných školách a v predškolských zariadeniach.

[5] Miera nachádzania pracovných miest sa vymedzuje ako pomer medzi počtom ľudí, ktorí začínajú pracovať na novom pracovnom mieste, a tými, ktorí sú nezamestnaní. Miera straty práce je pomer medzi počtom ľudí, ktorí opustili svoju prácu, a počtom ľudí v zamestnaní.

[6] „Labour Market Developments in Europe, 2013“, Európska komisia.

[7] Napríklad „Future Skills Supply and Demand in Europe“, Cedefop.

[8] V októbri 2013 OECD a Komisia vydali výstupy z nového prieskumu Survey on Adult Skills (PIAAC), Európska komisia, OECD.

[9] Pozri napr. „Is Aggregate Demand Wage-Led or Profit-Led? National and Global Effects“, Medzinárodná organizácia práce, Pracovné podmienky a zamestnanosť č. 40, Ženeva, 2012.

[10] Pozri Štvrťročnú správu o eurozóne, Európska komisia, zväzok 12, č. 3, 2013.

[11] Zdroj: Garnier a kol. (2103): Recent Reforms of Tax Systems in the EU: Good and Bad News. Dokument o zdaňovaní, 39; Európska komisia.

[12] Pozri napr. Eurofound (2013), Tackling Undeclared Work in 27 European Union Member States and Norway: Approaches and Measures Since 2008, Eurofound, Dublin; Hazans, M. (2011), Informal Workers Across Europe, Výskumná práca 5912, Svetová banka, Washington DC.

[13] Pomer príjmov horného a dolného kvintilu, resp. pomer S80/S20, sa používa na meranie nerovnosti v príjmoch. Vypočítava sa ako pomer celkových príjmov 20 % obyvateľstva s najvyššími príjmami (horný kvintil) a príjmov 20 % obyvateľstva s najnižšími príjmami (dolný kvintil). Všetky príjmy sa vypočítavajú ako ekvivalentné disponibilné príjmy.

[14] Najnovšie údaje EU-SILC zahŕňajú odhady Eurostatu pre EÚ-28 a EÚ-27 za rok 2012 (výsledky AT, BE, IE a UK chýbajú). Referenčný rok SILC 2012 odkazuje na príjmový rok 2011.

[15] Pozri Zamestnanosť a sociálny vývoj v Európe 2012, Európska komisia.

[16] Tamtiež.

[17] Pozri pracovný dokument EUROMOD 2/13 Avram, Figari, Leventi, Levy, Navicke, Matsaganis, Militaru, Paulus, Rastringina, Sutherland: The Distributional Effects of Fiscal Consolidation in Nine Countries. Nová verzia tohto dokumentu sa má čoskoro predložiť. V deviatich krajinách, ktoré štúdia skúmala, sa dosah opatrení zameraných na domácnosti a založených na príjme (napr. zmeny v daňových a sociálnych systémoch a znižovanie miezd medzi rokom 2007 až polovicou roku 2012) pohyboval v rozsahu od 1,6 % disponibilného príjmu pred krízou v IT a 1,9 % v UK do 9,1 % v LV a 11,6 % v EL.

[18] Pozri štvrťročnú správu z marca 2013 Stav zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ. Analýza preukázala, že úprava sociálnych výdavkov smerom nadol, ktorá sa objavuje od roku 2011, sa v porovnaní s podobnými výskytmi recesie v uplynulých troch desaťročiach javí výraznejšia.

[19] Údaje za rok 2011 budú onedlho k dispozícii.

[20] Táto časť poskytuje najnovšie informácie o situácii uvedenej v predchádzajúcej spoločnej správe o zamestnanosti a vzhľadom na obmedzenie priestoru nie sú úplné a nemajú za cieľ informovať o všetkých reformách a politických opatreniach.

[21] Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov.

[22] Pojem starostlivosť a výchova v ranom detstve sa vzťahuje na všetky formy starostlivosti a výchovy od narodenia po začiatok základnej školy.

[23] Pozri ďalšie správy predložené k tejto problematike v časti o sociálnom začleňovaní.

[24] Promoting green jobs throughout the crisis: a handbook of best practices in Europe, European Employment Observatory (európske pozorovacie grémium pre zamestnanosť) 2013.

[25] COM(2013) 690.

[26] Hodnotiaca tabuľka uvedená v tejto verzii návrhu správy o zamestnanosti možno bude aktualizovaná v decembri 2013, keď bude k dispozícii nová séria ročných sociálnych údajov. 

[27] Hodnotiaca tabuľka, ktorá je súčasťou správy o zamestnanosti, vypracovaná na základe článku 148 ZFEÚ a obsahujúca údaje pre európsky semester, zahŕňa všetky členské štáty EÚ a porovnania sú preto založené na priemerných hodnotách EÚ. V niektorých prípadoch môžu byť takisto relevantné štatistické odchýlky od priemerných hodnôt eurozóny. Ako sa uvádza v koncepcii pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu, ktorú vypracovala Komisia, v rámci riadenia HMÚ by sa mala posilniť koordinácia a dohľad nad zamestnanosťou a sociálnymi politikami, pričom by sa v týchto oblastiach mala podporovať konvergencia.

[28] Závery Európskej rady z 24. – 25. októbra 2013.

[29] Podrobný prehľad toho, ako môže vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie ovplyvniť ďalšie krajiny, možno nájsť tu: Zamestnanosť a sociálna situácia v EÚ. Štvrťročné hodnotenie, september 2013, dostupné na tejto adrese: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=89&newsId=1974&furtherNews=yes.

[30] Komisia je ochotná zvážiť možné úpravy budúcich verzií hodnotiacej tabuľky, a to na základe prebiehajúcej technickej diskusie s výbormi pre zamestnanosť a pre sociálnu ochranu a reakcií Európskeho parlamentu, sociálnych partnerov a ďalších zainteresovaných strán.

[31] COM(2013) 690, s. 6.

[32] Vymedzenie oblastí: severná a stredná eurozóna: AT, BE, DE, FI, FR, LU, NL; južná a okrajová eurozóna: EE, EL, ES, IE, IT, CY, MT, PT, SI, SK; krajiny mimo eurozóny – sever: CZ, DK, PL, SE, UK; krajiny mimo eurozóny – juh a okraje: BG, HR, LV, LT, HU, RO.

[33] Pri miere rizika chudoby je referenčným príjmovým rokom kalendárny rok pred rokom prieskumu (t. j. 2010) s výnimkou UK (rok prieskumu) a IE (12 mesiacov pred prieskumom). To isté platí aj pre ukazovateľ nerovností (pomer S80/S20).

[34]  Pomer medzi príjmami 20 % obyvateľstva s najvyššími príjmami a príjmami 20 % obyvateľstva s najnižšími príjmami.

[35] Pozri pracovný dokument EUROMOD 2/13.

[36] http://register.consilium.europa.eu/pdf/sk/13/st10/st10373-re01.sk13.pdf.

[37] ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=9235&langId=en.